Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/24/2020 1020200483 30. 09. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200483.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., narodený X. XXXXXXX XXXX, bytom E. F. G. XX, XXX XX H., právne zastúpený.: OLEXOVA VASILISIN, s.r.o., so sídlom Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, IČO: 00 151 866, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu
z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 26. marca 2020, označenou ako žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z., sa žalobca domáhal, aby súd prikázal žalovanému sprístupniť žalobcovi zmluvu o zriadení záložného práva medzi manželmi G. a spoločnosťou I., s. r. o., ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod číslom C./XXXX a zmluvu o zriadení záložného práva medzi manželmi G. a Poštovou bankou a. s., ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod číslom C./XXXX. 2. Žalobca ako iný zásah označil oznámenie žalovaného zo dňa 6. marca 2020, číslo E./XXXX, E./ XXXX, ktorým informoval žalobcu, že nie je oprávnenou osobou na sprístupnenie vyžiadaných listín zo zbierky listín katastra nehnuteľností. V žalobe ďalej uviedol, že žalovaný jeho žiadosti podľa § 68 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) o nahliadnutie a vyhotovenie kópie zo zbierky listín z 11. februára 2020 (a to záložnej zmluvy C./XXXX a znaleckého posudku pri zriadení záložného práva C./XXXX na pozemok registra C parc. č. XXX/X v katastrálnom území J.) nevyhovel a vydal oznámenie zo 6. marca 2020, v ktorom žalobcu informoval, že sprístupniť požadované listiny nemôže, lebo žalobca nie je oprávnenou osobou. Tento záver bol podložený usmernením Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. D./XXXX/XXX zo dňa 30. júna 2016. S tvrdením žalovaného žalobca nesúhlasil, pričom bol toho názoru, že predmetné usmernenie nie je právne záväzným predpisom a poukázal na ustanovenie § 68 ods. 3 katastrálneho zákona, podľa ktorého právo na prístup k listinám uloženým v zbierke listín má aj právny predchodca vlastníka nehnuteľnosti. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 30. júla 2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žiadané zmluvy sa týkajú pozemku C KN parc. č. XXX/X v katastrálnom území J., zapísaného na LV č. XXXX vo vlastníctve K. L. G. a K. B. G. na základe kúpnej zmluvy C./XXXX zo dňa 14. januára 2016, ktorý im predali predávajúci A. M. N. a A. B. C., D.. Ďalej záložná zmluva C./XXXX bola uzatvorená medzi spoločnosťou I., G. ako záložným veriteľom a manželmi G. ako záložcami/ dlžníkmi s rozhodnutím o povolení záložného práva dňa 24. októbra 2018 a záložná zmluva C./XXXX
bola uzatvorená medzi Poštovou bankou, a.s. ako záložným veriteľom a manželmi G. ako záložcami/ dlžníkmi s rozhodnutím o povolení záložného práva dňa 19. februára 2019. Poukázal, že žalobca v čase uzatvárania vyššie uvedených záložných zmlúv už 2,5 roka nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva, a preto s poukazom na §12 ods. 1 písm. a), §68 ods. 3 katastrálneho zákona v spojení s Usmernením Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pod č. D./XXXX/XXX z 30. júna 2016 žiadosti žalobcu vyhodnotil tak, že žalobca ako žiadateľ nie je oprávnenou osobou na prístup k žiadaným záložným zmluvám, nejde o zmluvy, v ktorých je uvedený ako účastník konania a žiadané záložné zmluvy sa ho bezprostredne nedotýkajú. Poskytnutím kópií záložných zmlúv by bola porušená ochrana osobných údajov a súkromných informácií súčasného vlastníka nehnuteľností. Voči oznámeniu katastrálneho odboru zo 6. marca 2020 podal žalobca dňa 26. marca 2020 sťažnosť, ktorú žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú v Zápisnici o prešetrení sťažnosti zo dňa 22. júna 2020. 4. Žalobca vo svojej replike z 13. januára 2021 zotrval na podanej žalobe, poukazujúc, že žalovaný nesprístupnením vyžiadanej listiny žalobcovi, napriek jeho preukázanej zákonnej legitimite a splneniu všetkých formálnych náležitostí žiadosti, priamo poškodil jeho práva a právom chránené záujmy na prístup k informáciám týkajúcim sa nehnuteľnosti, ktorej bol bezprostredným predchádzajúcim vlastníkom. Ustanovenie § 68 ods. 3 katastrálneho zákona neuvádza obmedzenie pre právneho predchodcu, ku ktorým listinám má mať právo na prístup a ku ktorým nemá právo na prístup, pričom orgán verejnej moci je oprávnený konať len v súlade so zákonom a v jeho medziach, t. j. len to, čo mu zákon dovoľuje. 5. Správny súd uznesením č. k. BA-4Sa/24/2020 – 42 zo dňa 5. marca 2024 vyzval žalobcu na doplnenie a odstránenie vád podania, spočívajúcich v neúplnosti a nezrozumiteľnosti žaloby z 24. marca 2020 tak, aby uviedol jasný, presný a zrozumiteľný žalobný návrh (petit), ktorý by nebol v rozpore s obsahom žaloby s poučením o možnosti takú žalobu odmietnuť uznesením. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že žalobcom navrhované znenie výroku rozhodnutia nekorešponduje s obsahom žaloby a priloženými dôkazmi. Žalobca označil žalobu ako žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, avšak z obsahu žaloby vyplynulo, že žalobca napáda opatrenie žalovaného – oznámenie zo dňa 6. marca 2020, ktorým žalovaný informoval žalobcu, že nie je oprávnenou osobou na sprístupnenie vyžiadaných listín zo zbierky listín katastra nehnuteľností. Správny súd vyzval na doplnenie žalobného návrhu v zmysle §191 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) tak, aby tento bol v súlade s obsahom žaloby. Taktiež súd uviedol, že v prípade podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy bude podoba výroku závislá od skutočnosti, či ide o negatórnu zásahovú žalobu v zmysle § 252 ods. 1 SSP alebo o určovaciu zásahovú žalobu v zmysle § 252 ods. 2 SSP. Skonštatoval tiež, že žalobný návrh nie je sformulovaný v súlade ani s jedným vyššie uvedeným ustanovením, keďže žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zo strany konajúceho správneho súdu. 6. Žalobca dňa 24. marca 2024 doručil súdu podanie z 19. marca 2024 označené ako „Oprava žalobného návrhu“, v ktorom sformuloval nasledovný petit: „1a/ Súd prikazuje žalovanému zaslať žalobcovi kópiu zmluvy o zriadení záložného práva medzi manželmi G. a spoločnosťou I., G., ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod číslom C./XXXX. 1/b/ Súd prikazuje žalovanému zaslať žalobcovi kópiu zmluvy o riadení záložného práva medzi manželmi G. a Poštovou Bankou a.s., ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod číslom C./XXXX.“ 7. Žalovaný vo svojej duplike z 26. augusta 2024 zotrval na svojom vyjadrení z 30. júla 2020, a to aj po oprave žalobného návrhu z 19. marca 2024. Žalobca na predmetnú dupliku reagoval podaním z 11. septembra 2024, v ktorom zotrval na svojom návrhu. 8. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a dňa 31. októbra 2023 bola v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.
9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 31 ods. 3 SSP, žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2. 16. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 17. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 18. Podľa § 262 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. 19. Podľa § 262 ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. 20. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.
21. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 22. Fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať je, či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) (legálna definícia iného zásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. 23. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. 24. Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo nevydanie právneho predpisu, či rozhodnutia správneho orgánu alebo nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžz/3/2010). Ide tiež o postup, ktorý nie je založený na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti. 25. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré nie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu. Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu či príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR, sp zn. 2Aps/3/2004). 26. Na druhej strane, rozhodnutie resp. opatrenie orgánu verejnej správy predstavuje akt aplikácie hmotného práva, ktorým správny orgán ustanovenie právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho procesu privádza k individuálne určenej fyzickej osobe. Obsahom rozhodnutia resp. opatrenia správneho orgánu je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie, ktorá spočíva napr. v zmene práva a povinnosti, odňatí oprávnenia, prípadne aj v nevyhovení žiadosti. 27. Správny súd preto v prvom rade skúmal, či sa žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby domáha súdnej ochrany proti inej aktivite orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označený orgán verejnej správy skutočne takúto aktivitu vykonal (formálna stránka verejnej správy). Z citovaného ustanovenia § 252 ods. 1 SSP zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím resp. opatrením (z čoho vyplýva subsidiarita zásahovej žaloby vo vzťahu k všeobecnej správnej žalobe), zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. 28. Zo skutočností uvedených v žalobe vyplýva, že žalobca videl iný zásah v oznámení žalovaného (označené ako „Žiadosť o nahliadnutie a vyhotovenie kópií zo zbierky listín – oznámenie“) zo dňa 6. marca 2020, číslo E./XXXX, E./XXXX žalobcovi, že nie je oprávnenou osobou (z tam uvedených dôvodov) na sprístupnenie vyžiadaných listín zo zbierky listín.
29. Vo svetle vyššie uvedených právnych východísk (body 22 až 26 tohto uznesenia správneho súdu) tak namietané oznámenie žalovaného nie je možné chápať ako iný zásah (faktický postup) orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, pretože je ho nutné posudzovať ako výsledok rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný vybavil žiadosti žalobcu o nahliadnutie a vyhotovenie konkrétnych kópií zo zbierky listín, a teda ako opatrenie v zmysle legálnej definície upravenej v § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Žalovaný procesným postupom autoritatívne zasiahol do právnej situácie konkrétnej fyzickej osoby (žalobcu) tým, že vydal predmetné opatrenie, obsahujúce odôvodnenie spolu s uvedením právnej úpravy, ktorú žalovaný aplikoval na situáciu žalobcu. 30. Je teda zrejmé, že žalovaný si pred rozhodnutím o neumožnení prístupu žalobcovi k vyžiadaným listinám uložených v zbierke listín podľa § 68 ods. 3 katastrálneho zákona, musel posúdiť splnenie podmienok za ktorých sa tento prístup k listinám umožňuje, na čo si nevyhnutne musel zadovážiť aspoň minimálne skutkové podklady, na ktoré následne aplikoval príslušné predpisy. 31. V tejto súvislosti sa správny súd tiež stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého „správny súdny poriadok tým, že zaviedol pojem „opatrenie orgánu verejnej správy“, jednoznačne prelomil dovtedy nejednoznačnú prax súdov a vyriešil dovtedy pretrvávajúcu problematiku viacerých administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je rozhodnutie, ale je ním opatrenie orgánu verejnej správy. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie, výsledkom administratívneho správneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov budú predovšetkým opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí, pritom nie je v tomto rozhodujúce ako je uvedené rozhodnutie správneho orgánu označené (list, oznámenie, opatrenie či rozhodnutie a podobne). Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená. Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého verejného registra. I keď sa takýto zápis sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie. Nevyhovujúce opatrenia by mali zároveň obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich vydávaní. Nie je pritom rozhodujúce podľa akého právneho predpisu správny orgán postupoval. Nie je preto rozhodujúce, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa ustanovení Správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu.“ (pozri bod 31 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 4Svk/61/2022 z 1. decembra 2023). 32. Uvedené možno aplikovať aj na prejednávanú vec žalobcu. Aj keď sa žalobcovi môže javiť, že postup ako aj opatrenie boli len faktickým úkonom, je potrebné, (ako už bolo spomenuté) „Žiadosť o nahliadnutie a vyhotovenie kópií zo zbierky listín – oznámenie“ zo dňa 6. marca 2020, číslo E./XXXX, E./XXXX považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je výsledkom administratívneho konania. 33. Ďalej sa žiada pre úplnosť uviesť, že z podanej žaloby vyplývali rozdielne predmety súdneho prieskumu, a to iný zásah (z označenia žaloby), resp. opatrenie (z obsahu žaloby a jej príloh). Preto uznesením č.k. BA-4Sa/24/2020-42 z 5. marca 2024 správny súd odstraňoval vady žaloby, aby ustálil predmet súdneho prieskumu a k tomu zvolený prostriedok súdnej ochrany. Odstraňovať vady bolo nevyhnutné aj v dôsledku toho, že žalobcov žalobný návrh (petit) nebol formulovaný v prípade podania zásahovej žaloby v súlade s § 262 SSP resp. § 263 SSP a v prípade podania všeobecnej správnej v súlade s § 191 SSP. Tento nedostatok však žalobca neodstránil ani podaním z 19. marca 2024 označeným ako „Oprava žalobného návrhu“, ktorým reagoval na uvedené uznesenie správneho súdu, lebo z ustanovení druhej hlavy štvrtej časti SSP (konanie o žalobe proti inému zásahu) nevyplýva, že by súd mohol v „hlavnom“ výroku vyhovujúceho uznesenia prikázať žalovanému orgánu niečo urobiť (v prípade negatórnej zásahovej žaloby vyhovujúcim výrokom súd zakazuje žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu). 34. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k účastníkom zvolenému prostriedku súdnej nápravy zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“), podľa ktorého
„žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje svoje požiadavky voči žalovanému a to takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne ísť nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu ako aj prostriedok súdnej nápravy. Správny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný petit“(pozri bod 35 rozhodnutia NSS SR sp. zn. 4 Svk/61/2022 z 1. decembra 2023). 35. Na základe uvedeného nezostalo správnemu súdu iné ako konštatovať, že v prejednávanom prípade bol právny prostriedok súdnej ochrany žalobcom zvolený nesprávne, keďže súdneho prieskumu opatrenia je možné domáhať sa všeobecnou správnou žalobou a nie žalobou podľa druhej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku t. j. v rámci osobitného konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Navyše, ani v prípade zásahovej žaloby by nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť tak, ako ho žalobca naformuloval v žalobe a následne v jej oprave a doplnení z 19. marca 2024, lebo podoba výrokov v správnom súdnictve nie je ponechaná na voľnú úvahu účastníkov konania, ale vyplýva priamo zo Správneho súdneho poriadku. 36. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju uznesením podľa § 261 SSP uznesením zamietol. 37. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 168 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, nakoľko žalovaný, ktorý bol celkom úspešný v konaní, si náhradu trov konania neuplatnil, žiadne mu nevznikli a v zásade mu táto náhrada ani neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).