Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/84/2020 1020200462 11. 09. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200462.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: ENCINGER SK s. r. o., so sídlom Jadranská 13, 841 01 Bratislava, IČO: 46 856 382, zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 6190/17, 842 13 Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 4251/2019 zo dňa 22.01.2020, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k.: 4251/2019 zo dňa 22.01.2020 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislavamesto č. k.: 443/3008/2019-162 zo dňa 07.10.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 09.07.2019 oznámila Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava – mesto, so sídlom Polianky 8, 841 01 Bratislava 4 (ďalej len „RVPS“) žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov (i) podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o potravinách“), pretože umiestňoval na trh potravinu nevhodnú na ľudskú spotrebu pre prekročenie maximálnej hodnoty obsahu Aflatoxínu B1 a sumy Aflatoxínov B1-G2, (ii) podľa § 28 ods. 2 písm. h) Zákona o potravinách, pretože umiestňoval na trh potravinu klamlivo označenú pre neuvedenie použitého farbiva Azorubín a pre neuvedenie doplnkovej informácie o nepriaznivých účinkoch použitého farbiva Azorubín (E122) na činnosť a pozornosť detí na označení výrobku a (iii) podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách, pretože umiestňoval na trh potravinu nevhodnú na ľudskú spotrebu pre prekročenie najvyššieho množstva farbiva Žltá SY (E110). Žalobca sa k začatiu konania vyjadril podaním zo dňa 16.07.2019 a navrhol konanie zastaviť. 2. RVPS vydala rozhodnutie č. k.: XXX/XXXX/XXXX-XXX zo dňa 07.10.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť prevádzkovateľa dodržiavať požiadavky upravené Zákonom o potravinách a osobitnými predpismi na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku podľa § 4 ods. 1 Zákona o potravinách, a to tým, že:
2.1. porušil zákaz umiestňovať na trh potravinu inú ako bezpečnú a zákaz umiestňovať na trh potravinu nevhodnú na ľudskú spotrebu, a zákaz umiestňovať na trh potravinu, ktorá nespĺňa maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách, a to tým, že dňa 26.07.2018 v čase od 11.30 hod. do 15.08.2018 do 13.00 hod. umiestňoval na trh potravinu nevhodnú na ľudskú spotrebu, a to TESCO PISTACHIOS ROASTED, UNSALTED – Pistácie pražené, nesolené, nelúpané suché škrupinové plody á 200 g balenie – pre prekročenie maximálnej hodnoty obsahu Aflatoxínu B1 a sumy Aflatoxínov B1G2 – celkové množstvo tovaru nevhodného na ľudskú spotrebu 600 kg. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách, 2.2. porušil zákaz umiestňovať na trh potravinu klamlivo označenú, a to tým, že dňa 08.08.2018 v čase od 12.00 hod. do 23.08.2018 do 12.00 hod. v prevádzkarni žalobcu umiestňoval na trh potravinu klamlivo označenú, a to Ananás farebný 8 x 10 mm kandizovaný á 5 kg balenie – pre neuvedenie použitého farbiva Azorubín (E122) a pre neuvedenie doplnkovej informácie o nepriaznivých účinkoch použitého farbiva Azorubín (E122) na činnosť a pozornosť detí na označení výrobku – celkové množstvo tovaru s klamlivým označením 16.800 kg. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) Zákona o potravinách, 2.3. porušil zákaz umiestňovať na trh potravinu inú ako bezpečnú a zákaz umiestňovať na trh potravinu nevhodnú na ľudskú spotrebu, a to tým, že dňa 08.08.2018 v čase od 12.00 hod. do 23.08.2018 do 12.00 hod. v prevádzkarni umiestňoval na trh potravinu nevhodnú na ľudskú spotrebu, a to Ananás farebný 8 x 10 mm kandizovaný á 5kg balenie, pre prekročenie najvyššieho množstva farbiva Žltá SY (E110) – celkové množstvo tovaru nevhodného na ľudskú spotrebu 16.800 kg. Žalobca uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách. 3. Za vyššie uvedené iné správne delikty bola žalobcovi zložená s odkazom na § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách pokuta vo výške XXX.XXX,XX A.. RVPS uviedla, že pri ukladaní pokuty uplatnila na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, a teda uloženie pokuty za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. RVPS ako najzávažnejšie protiprávne konanie posúdila umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách a spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) Zákona o potravinách RVPS považovala za priťažujúcu okolnosť. 4. RVPS uviedla, že žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku bol povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené povinnosti umiestňovania potravín na trh, zodpovedal za ich dodržiavanie bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Jedným zo základných práv spotrebiteľov je právo na kúpu čerstvých, bezpečných, ako aj kvalitných potravín a umiestňovaním na trh potravín s príznakmi kvalitatívneho narušenia – nevhodných na ľudskú spotrebu dochádzalo k poškodeniu práv spotrebiteľa, k jeho majetkovej ujme. Žalobca zároveň porušil základné povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a uprel zákazníkovi právo a sťažil rozhodovanie o uskutočnení kúpy výrobku. RVPS zobrala do úvahy následky protiprávneho konania a rizika pre zdravie ľudí a prihliadla aj na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania a okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona a práva spotrebiteľa. RVPS zohľadnila dĺžku protiprávneho konania, ktorá preukázateľne trvala v čase od 11.30 hod. dňa 26.07.2018, kedy bol vykonaný úradný odber vzorky do 13.00 hod. dňa 15.08.2018 do ukončenia výkonu dodatočnej úradnej kontroly potravín a v čase od 12.00 hod. dňa 08.08.2018, kedy bol vykonaný úradný odber vzorky do 12.00 hod. dňa 24.08.2018 do ukončenia výkonu dodatočnej úradnej kontroly potravín. 5. RVPS vzala do úvahy aj minulosť žalobcu a prihliadla na to, či sa jednalo o opakované protiprávne konanie. RVPS poukázala na (i) rozhodnutie č. 166/1168/2016-162 zo dňa 06.06.2016, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške XXX,XX A., (ii) rozhodnutie č. 3052/2016 zo dňa 06.10.2016, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške XX.XXX,XX eur, (iii) rozhodnutie č. 4807/2017 zo dňa 17.01.2018, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške X.XXX,XX eur a (iv) rozhodnutie č. 4249/2018 zo dňa 17.01.2019, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,XX A.. RVPS tak dospela k záveru, že po zvážení všetkých skutočností považovala uložený postih za primeraný charakteru a závažnosti zisteného protiprávneho konania. 6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 25.10.2019, v rámci ktorého napadol nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci.
Žalobca zároveň napadol aj výšku uloženej pokuty, ktorá vybočila z hraníc primeraného trestania správnym orgánom. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 7. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie č. k.: 4251/2019 zo dňa 22.01.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vypustil niektoré ustanovenia Zákona o potravinách, doplnil a zmenil právnu kvalifikáciu skutkov, doplnil opakovanosť protiprávneho konania súvisiaceho s umiestňovaním na trh klamlivo označených potravín a následne s odkazom na § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške XXX.XXX,XX eur (výška pokuty bola ponechaná v pôvodnej výške). 8. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že zobral do úvahy všetky argumenty uvádzané RVPS, rešpektoval zmysel a účel aplikovaných predpisov a prihliadal aj na špecifiká konkrétneho prípadu. Za priťažujúcu okolnosť žalovaný zobral do úvahy spáchanie viacerých správnych deliktov, pričom najzávažnejší – výrobu a umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné, bol spáchaný dvoma skutkami a v širšom rozsahu (600 kg pistácií pražených, nesolených, nelúpaných á 200 g a 16 800 kg ananásu farebného 8x10 m, kandizovaného, baleného á 5 kg). Taktiež prihliadol na porušenie zákazu umiestňovania na trh klamlivo označenej potraviny, neuvedením prítomnosti farbiva Azorubín E 122, ba ani povinnej doplnkovej informácie o jej nepriaznivých účinkoch. Žalovaný prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca bol v postavení výrobcu oboch potravín, teda priamo zabezpečoval dovoz, balenie a označenie oboch potravín a v takejto podobe ich umiestňoval na trh. 9. Žalovaný uviedol, že porušenie povinnosti rovnakého a aj iného charakteru bolo v minulosti u žalobcu zistené, pričom v predchádzajúcich rokoch boli za uvedené nedostatky uložené v správnom konaní 4 pokuty - vo výške XXX,XX A., XX.XXX,XX A. (neukončené na súde), X.XXX,XX A. B. X.XXX,XX A.. Pri určovaní výšky žalovaný prihliadol na spoločenskú neprijateľnosť tohto konania a na skutočnosť, že žalobcovi bolo preukázané aj opakované umiestňovanie na trh klamlivo označených potravín. Taktiež prihliadol na fakt, že priame následky na zdravie spotrebiteľov neboli preukázané, aj keď pre vyvodenie zodpovednosti za jednotlivé správne delikty nie je potrebné preukázanie skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov. S odkazom na uvedené a na skutočnosť, že sa jedná o veľkého výrobcu potravín, zásobujúceho veľký okruh spotrebiteľov, bola uložená pokuta vo výške XXX.XXX,XX eur, teda vo výške 20 % z maximálnej možnej výšky. 10. Žalovaný uzavrel, že pokiaľ RVPS uložila sankciu vo výške XXX.XXX,XX A., nepochybila. Uviedol, že vo sfére účastníka konania má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto bolo žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemohlo sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak by sa nepredpokladalo, že by splnila svoj účel – uložená pokuta však daný účel podľa žalovaného spĺňala. Uložená pokuta taktiež plnila preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho konania. 11. Žalovaný uzavrel, že posúdil všetky okolnosti a podľa jeho názoru uložená pokuta vo výške XXX.XXX,XX eur je pokutou uloženou v rámci zákonnej sadzby a je primeraná zistenému porušeniu zákona. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 12. Žalobca podal dňa 24.03.2020 na Krajský súd v Bratislave žalobu (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie alebo alternatívne sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že výrok o uložení pokuty vo výške XXX.XXX,XX eur sa zmení tak, že žalobcovi sa ukladá pokuta vo výške X.XXX,XX eur. 13. Žalobca v žalobe zosumarizoval skutkový stav veci a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a § 195
písm. d) a e) SSP namietol nezákonnosť rozhodnutia ohľadom výšky pokuty, pretože podľa jeho názoru žalovaný vec nesprávne právne posúdil a pri ukladaní pokuty postupoval neprimerane. Nezákonnosť vo výroku o uloženej pokuty a jej výške žalobca vnímal v tom, že prvostupňový orgán dostatočne bližšie neodôvodnil svoje rozhodnutie o pokute a najmä jej výške. Tento nedostatok žalobca namietol v odvolaní a žalovaný síce náležitosti čiastočne doplnil, avšak týmto odňal žalobcovi právo konať vo veci, pretože na doplnenie už žalobca nemohol reagovať riadnym opravným prostriedkom. 14. Žalobca uviedol, že opakovanosť porušenia právnej povinnosti vyvodil žalovaný údajne z opätovného porušenia povinnosti, za ktorú bola žalobcovi uložená pokuta skorším rozhodnutím – vo výške X.XXX,XX eur, a to za klamlivé označenie dvoch výrobkov. Aj v tomto prípade žalovaný aplikoval tzv. absorpčnú zásadu za skutok najprísnejšie postihnuteľný, konkrétne za umiestňovanie na trh potravín iných ako bezpečných, nevhodných na ľudskú spotrebu podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách, pričom túto skutočnosť zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť. Žalobca sa domnieval, že nemožno aplikovať zvýšenú sadzbu pokuty za údajné opakované porušenie rovnakej právnej povinnosti. Po ďalšie žalobca uviedol, že žalovaný opakovane, druhýkrát, sankcionoval žalobcu za porušenie povinnosti podľa § 28 ods. 2 písm. h) Zákona o potravinách a aplikácia zvýšenia sadzby z X.XXX,XX eur na XXX.XXX,XX eur predstavuje 33-násobok, čo je zjavne neprimerané. Žalobca uviedol, že Zákon o potravinách nemyslí zvýšenie sadzby až na 33-násobok, ale upravuje ju na dvojnásobok rozpätia. Žalobca odkázal na § 28 ods. 6 a 7 Zákona o potravinách. 15. Žalobca argumentoval, že uložená sankcia je svojou výškou neprimeraná. Uviedol, že sa jednalo o druhé porušenie povinnosti zistené žalovaným, a teda bolo namieste uložiť pokutu v nižšej, adekvátnej výške, keďže Zákon o potravinách určuje rozpätie od sumy X.XXX,XX eur. Ukladanie neprimeraných peňažných sankcií je zásahom do jeho ústavného práva podnikať, pretože pokuta vo výške XXX.XXX,XX eur predstavuje neúmerný zásah do majetku žalobcu. Ukladanie takto vysokej pokuty nebolo nevyhnutné na splnenie sledovaného cieľa a bolo v rozpore so zákonnými kritériami právneho štátu. 16. Žalobca následne uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec v tom, že nedostatočne zohľadnil kritériá podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách ako je závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a či išlo o opakované protiprávne konanie, a tým aj vybočil z medzí primeraného správneho trestania. K závažnosti konania žalobca uviedol, že z relevantných právnych predpisov vyplýva istá povolená hodnota obsahu aflatoxínu B1 a je zrejmé, že tieto kontaminanty môžu byť do istej miery prirodzenou súčasťou potraviny. Tento kontaminant môže byť vo väčšom rozsahu škodlivý, avšak sú určené minimálne normy, pričom u sledovaného tovaru – pistácií – boli odchýlky iba nižšie, nie zásadné, a preto je diskutabilný záver o vysokej miere závažnosti porušenia. 17. Žalobca namietol aj trvanie údajného porušenia, pretože údajné porušenie nebolo dostatočné zistené a porovnané v stave po odbere vzorky až do vydania predbežného opatrenia. Žalobca podmienky predbežného opatrenia splnil, čo spôsobilo, že žalobca nemohol distribuovať tovar ďalej, čo samo o sebe predstavuje prísnu sankciu. Vzhľadom na nejednoznačné trvanie údajného porušenia boli sporné aj následky protiprávneho konania – žiadne sa nezistili, nepreukázali a nemohli odôvodňovať použitie vysokej sankcie. 18. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o výšku pokuty, jedná sa o likvidačný charakter a žalovaným neboli zohľadnené všetky relevantné skutočnosti. Správny orgán sa mal možnými dopadmi pokuty na žalobcu zaoberať, a teda posúdiť možnú likvidačnú výšku pokuty. S prihliadnutím na uvedené sa potom stráca výchovná funkcia pokuty, ktorá je jej najpodstatnejším elementom, a ktorá orgánmi verejnej správy nebola nijako zhodnotená. Žalobca uviedol, že podľa súdnej praxe pokuta nesmie mať likvidačný charakter, ale jej cieľom je výchovná a represívna funkcia a nesmie sa stať nástrojom na faktické zničenie podnikateľa. 19. Žalobca poukázal na pokuty, ktoré boli uložené žalovaným vo vzťahu k iným kontrolám a uviedol, že za opakovanosť porušenia boli obvyklé sankcie pokuty podstatne nižšie než bola uložená žalobcovi a na podklade analýzy uložených pokút žalobca dospel k záveru, že ukladaná pokuta sa pohybuje vo výške od X.XXX,XX A. C. X.XXX,XX A.. Svedčí to tak o porušení zásady, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. IV.
Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.10.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), v rámci ktorého zhrnul skutkový stav a porušenia zistené úradnou kontrolou zo strany RVPS. Následne zosumarizoval prvostupňové rozhodnutie, odvolanie a napadnuté rozhodnutie. 21. K žalobe uviedol, že všetky nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín boli spísané v záznamoch o úradnej kontrole potravín a boli uvedené a rozpísané v napadnutých rozhodnutiach. Žalobca sa dopustil viacerých iných správnych deliktov konaním, ktoré bolo popísané v napadnutých rozhodnutiach a toto konanie bolo preukázané dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Žalovaný uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. h) a § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách a uložil mu úhrnnú pokutu vo výške XXX.XXX,XX eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách za použitia absorpčnej zásady, pričom pri stanovení výšky pokuty vychádzal z kritérií stanovených v § 28 ods. 9 Zákona o potravinách. 22. K porovnávaniu výšky pokút žalovaný uviedol, že nie je možné uvedené porovnávať, pretože stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy a miestne príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá pri určení výšky pokuty prihliadala na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a opakovanosť protiprávneho konania podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách. Všetky okolnosti porušenia zákona je potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia zákonnej sadzby tak, aby pokuta plnila svoje funkcie – represívnu, výchovnú a preventívnu. Vo sfére žalobcu mala uložená pokuta plniť nielen výchovnú, ale aj represívnu funkciu a postihovať za protiprávne konanie, a preto bolo žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére. 23. Žalovaný uviedol, že ukladanie pokút sa uskutočňuje v rámci správnej úvahy správneho orgánu, zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch/hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu musí byť aj náležité zdôvodnené. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu, zotrval na všetkých argumentoch, uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. 24. Replikou, doručenou dňa 28.10.2020, žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii, pričom uviedol, že žalovaný podrobne opisuje, ako a prečo rozhodol vo veci samej, ale žalobca uviedol, že meritum veci žalobou nenapadol, ale iba výrok o výške pokuty. 25. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. V. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 26. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/84/2020. 27. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, pretože sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
28. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.09.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 29. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 28 ods. 4 Zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 32. Podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. 33. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, a to výlučne vo vzťahu k uloženej pokute. Správny súd tak zameral správny súdny prieskum vo vzťahu k tomu, či RVPS a žalovaný postupovali pri uložení pokuty v súlade so Zákonom o potravinách a v súlade so zásadami, ktoré sa vo vzťahu k ukladaniu pokút aplikujú. 34. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie ukladanej pokuty v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/2/2016 zo dňa 24. 01.2018). 35. V prejednávanej veci sa správny súd nestotožnil so záverom RVPS a žalovaného o primeranosti výšky uloženej pokuty a naopak, stotožnil sa so žalobnými námietkami žalobcu. Správny súd uvádza, že v prvostupňovom rozhodnutí úplne absentuje správna úvaha k tomu, prečo RVPS uložila sankciu vo výške XXX.XXX,XX A. – z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe akých myšlienkových pochodov dospela RVPS k uloženiu danej sankcie, a to v prípade, keď zákonné rozmedzie sa pohybuje od X.XXX,XX A. C. XXX.XXX,XX eur. RVPS sa obmedzila len na všeobecné konštatovania o tom, že deklarovaným porušeniami žalobca porušoval základné povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, a tým tak mohlo dôjsť k uvedeniu spotrebiteľa do omylu alebo sa inak znížila úroveň jeho ochrany. RVPS zároveň len všeobecne uviedla, že prihliadla na spoločenskú neprijateľnosť konania a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona. Následne RVPS odkázala, kedy trvalo protiprávne konanie a na rozhodnutia, ktorými boli žalobcovi uložené v minulosti sankcie. RVPS sa však žiadnym spôsobom nevyjadrila k tomu, akými myšlienkovými pochodmi dospela k pokute vo výške XXX.XXX,XX A. – k danému nie je v prvostupňovom rozhodnutí ani zmienka. 36. Správny súd zároveň dospel k záveru, že aj v napadnutom rozhodnutí chýba odôvodnenie k výške pokuty uloženej žalobcovi (XXX.XXX,XX A.), aj keď tu sa žalovaný snažil odôvodnenie uloženej pokuty napraviť. Ako v prvostupňovom rozhodnutí, tak aj v napadnutom rozhodnutí však chýba odôvodnenie k jej primeranosti, teda prečo bola žalobcovi uložená pokuta práve vo výške XXX.XXX,XX A.. S prihliadnutím na výšku doteraz uložených pokút (400,00 eur, 50.000,00 eur, 3.000,00 eur a 3.000,00 eur), na ktoré unisono odkázali ako RVPS, tak aj žalovaný, sa správnemu súdu javí, že sankcia uloženie pokuty vo výške XXX.XXX,XX eur prekročila ňou sledovaný účel z pohľadu princípu legitímnych očakávaní. Správny súd si je vedomý, že RVPS a žalovaný ukladali pokutu aj vzhľadom na to, že
žalobcovi bola uložená aj pokuta vo výške XX.XXX,XX eur, ale pozornosti správneho súdu neušlo, že rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/17/2021 zo dňa 28.06.2022 došlo k zmene rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/246/2020-160 zo dňa 10.03.2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 3052/2016 zo dňa 06.10. 2016 bolo zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie – jednalo sa o rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XX.XXX,XX eur, na ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí a RVPS v prvostupňovom rozhodnutí aj odkazovali. 37. Pokuta vo výške XXX.XXX,XX eur pri porovnaní s predchádzajúcimi pokutami tak predstavuje podľa názoru správneho súdu nenáležitý odskok od pokút z minulosti, čím sa uložená pokuta vymyká princípu primeranosti a predvídavosti. Zvlášť, ak daný odskok nie je primerane odôvodnený. Podľa správneho súdu je nevyhnutné, aby správne orgány v odôvodnení bližšie individualizovali výšku uloženej pokuty. Práve individualizovanie uloženej pokuty vo vzťahu k žalobcovi absentovalo (v prvostupňovom rozhodnutí úplne). Vyjadrenie žalovaného o tom, že uložená pokuta predstavuje 20 % z maximálnej možnej pokuty správny súd nepovažuje za dostatočné a aj z uvedeného dôvodu považuje správny súd odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa výšky uloženej pokuty žalobcu za nepreskúmateľné. 38. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 39. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude znova vec prejednať – a to vo vzťahu k uloženiu sankcie za zistené protiprávne konania, prihliadnuť na skutkový stav (najmä na zrušujúci rozsudok kasačného súdu uvedený vyššie) a prípadnú pokutu individualizovať ku konaniu žalobcu, svoje myšlienkové pochody k výške pokuty riadne a dostatočne odôvodniť tak, aby napĺňali vyššie uvedené východiská. Správny súd zároveň nepristúpil k moderovaniu uloženej pokuty, ako to navrhol žalobca, a to z dôvodu zdržanlivosti a princípu subsidiarity správneho súdnictva. Bude úlohou orgánov verejnej správy znova vec prejednať a rozhodnúť. 40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).