Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/6/2020 1020200125 15. 05. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200125.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa X. XXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z X. XXXXXXX XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Žiadosťou spísanou XX. XXXX XXXX požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od X. XXXXXX XXXX. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z XX. XXXX XXXX Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) zamietla žalobcovi uvedenú žiadosť o starobný dôchodok od X. XXXXXX XXXX, z dôvodu, že nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „ZSP“). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZSP, vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z X. XXXXXXX XXXX, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Druhostupňový orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k X. E. XXXX žalobca získal 14 rokov a 16 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že k X. E. XXXX žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, to znamená v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnil jednu z podmienok na nárok na starobný dôchodok. Poukázal na potvrdenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 334287/2019 z 12. júna 2019 z ktorého vyplýva, že bol žalobcovi od 1. júla 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 3. apríla 1978 do 27. marca 1980 v III. pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. júla 1981
do 30. júna 2004 v III. pracovnej kategórii, čo je 25 rokov a 1 deň. Zamestnanie v služobnom pomere colníka nebolo zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii. Ďalej správny orgán druhého stupňa vychádzal z názoru, že žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP sa preto doba služobného pomeru colníka od 1. júla 1981 do 30. júna 2004 a doba trvania základnej vojenskej služby od 3. apríla 1978 do 27. marca 1980 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola žalobcovi na nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Poukázal, že žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú preto splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. II. Žaloba a jej dôvody 4. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas žalobu z 21. januára 2020 a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na plnú náhradu trov konania. Namietal, že žalovaná aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR ale aj krajské súdy vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Považoval právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovanou za rozporné s § 65 ZSP, pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 od 1, 2 citovaného zákona, podľa ktorého, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov 139 dní veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Poukázal, že dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní dňa 3. apríla 2019 a jeho celková doba poistenia je 39 rokov a 16 dní ( 14 rokov a 16 dní +25 rokov hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza Sociálna poisťovňa 14 rokov a 16 dní. Žalobca tiež zdôraznil, že pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok (splnenie podmienok) tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ZSP, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 ZSP. Žalobca podporoval svoj právny názor rozsudkami NS SR sp. zn. 7So/138/2011 ako aj sp. zn. 10So/59/2014, z ktorých v žalobe aj citoval. Podľa názoru žalobcu žalovaná ako aj prvostupňový orgán odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Žalobca tiež dal do pozornosti ďalšie rozsudky NS SR, ktoré sa majú týkať rovnakých skutkových a právnych vecí, ako je prejednávaná vec, ako aj rozsudky krajských súdov. 5. Žalobca bol preto toho názoru, že žalovaná celkovú dobu dôchodkového poistenia posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Poistencom v I. a II. kategórií zostáva zachovaný skorší odchod do dôchodku, avšak posúdenie celkovej doby poistenia nie je možné opierať o ustanovenie § 274 ZSP a odvodzovať z toho iný postup pri posudzovaní splnenia druhej podmienky pre vznik nároku na dôchodok, t.j. vyvodzovať z toho záver, že celková doba vo všetkých systémoch sa týka výlučne výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie činnosti, ako to interpretuje žalovaná. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 3. júna 2020 navrhla súdu, aby správnu žalobu zamietol. Zotrvala na právnom posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedený v napadnutom rozhodnutí. Poukázala na potvrdenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 334287/2019 z 12. júna 2019, z ktorého má vyplývať, že žalobcovi bol od 1. júla 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od 3. apríla 1978 do 27. marca 1980 v III. pracovnej kategórii a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. júla 1981 do 30. júna 2004 v III. pracovnej kategórii, čo je 25 rokov a 1 deň. Zamestnanie
v služobnom pomere colníka nebolo zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórií. Žalovaná bola preto toho názoru, že z dôvodu, že žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona ZSP sa doba služobného pomeru colníka od 1. júla 1981 do 30. júna 2004 a doba trvania základnej vojenskej služby od 3. apríla 1978 do 27. marca 1980 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola žalobcovi na nárok na starobný dôchodok zhodnotená. K rozsudkom NS SR, na ktoré poukazoval žalobca, žalovaná uviedla, že podľa ustálenej judikatúry NS SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. 7. Žalovaná poznamenala, že zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórií funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 8. Žalobca vo svojej replike z 15. júna 2020 zotrval na dôvodoch žaloby pre ktoré považuje rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu za nezákonné. Poukázal, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj NS SR, na ktorú v podanej žalobe poukázal a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, ako u výsluhových dôchodcov v týchto kategóriách. Žalovaná prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený. Prijatím tohto zákona ani ZSP nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona č. 328/2002 Z.z. došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s dobou poistenia hodnotenou pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Zdôraznil, že § 274 ZSP o ktorý opiera žalovaná svoje závery, nie je ustanovenie, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale ustanovenie, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, tzn., že pre nich neplatí všeobecná doba dôchodkového veku. 9. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila. IV. Relevantná právna úprava 10. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 12. Podľa § 1 ods. 3 ZSP tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych
vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 60 ods. 2, 10 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 14. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 15. Podľa § 255 ods. 5 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 17. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 18. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 prvá veta SSP). 20. V rámci súdneho prieskumu po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Finančného riaditeľstva SR č. 334287/2019 z 12. júna 2019 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 1. júla 2004 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a o nezaradení funkcie colníka do I. ani do II. pracovnej kategórie podľa rezortných zoznamov, správny súd zistil, že zhodnotená doba trvania služobného pomeru, ktorú potvrdil Colný úrad Komárno pod sp. zn. 10719/2004-550140 dňa 11. júna 2004 je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom od 3.
apríla 1978 do 27. marca 1980 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. júla 1981 do 30. júna 2004 (ďalej len „doba výkonu štátnej služby“), pričom celková započítaná doba výkonu štátnej služby činí 25 rokov a 1 deň. 21. Správny súd sa tiež oboznámil s rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 55/2011, pod R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 9So/154/2015 z 28. júna 2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23. februára 2017, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa 28. februára 2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. októbra 2019, tiež s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR na ktoré poukazoval žalobca vo svojej žalobe a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR ako sú rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011-19 z 10. novembra 2011. 22. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa ZSP zhodnotená doba výkonu štátnej služby v rozsahu celkom 25 rokov a 1 deň (zaradená v III. pracovnej kategórii), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný mu od 1. júla 2004. Z Osobného listu dôchodkového poistenia ako prílohy prvostupňového rozhodnutia z 29. júla 2019 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok od 3. apríla 2019 vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu štátnej služby a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 14 rokov a 16 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 23. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ 24. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 ZSP. Pre zodpovedanie žalobných námietok správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. 25. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti ZSP len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok. 26. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 27. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 28. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na § 274 ZSP je nesprávne a takým je aj konštatovanie, že rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 29. V rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z..“ 30. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. 31. Výklad a aplikácia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ZSP žalovanou a jej záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa ZSP, t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, sú nesprávne. Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení. 32. Zo záverov rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 ZSP, mu Sociálna poisťovňa
mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 33. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa ZSP absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok a následného určenia jeho výšky, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Sociálna poisťovňa preto nepostupovala správne, ak pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, v rozsahu 25 rokov a 1 deň doby výkonu štátnej služby, zaradenej v III. pracovnej kategórii, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie z 2. januára 2020, vrátane prvostupňového rozhodnutia z 29. júla 2019, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 34. V ďalšom konaní žalovaná opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok od 3. apríla 2019, pričom zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, získané do vzniku nároku na starobný dôchodok a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, ak by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok (25 rokov a 1 deň), túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 35. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. 36. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 37. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).