Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/251/2019 1019201743 30. 10. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201743.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: TRANSECO a.s., so sídlom Radlinského 17, Žilina, IČO: 00 632 163, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 36 069 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 009/32780/2019/PR/SD, zo dňa 25.11.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 009/32780/2019/PR/SD zo dňa 25.11.2019 spolu s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0061/2019/K zo dňa 14.8.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím číslo č. 0061/2019/K zo dňa 14.8.2019 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) uložil žalobcovi podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 251/2012 Z.z.) a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 162/2018 Z. z. úhrnnú pokutu vo výške 63 000,eur) za spáchanie správnych deliktov tým, že: 1. podnikal v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018 v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z., pričom nebol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu elektriny, čím porušil povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. a dopustil sa správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. v období od 01. 01. 2017 do 30. 06. 2018 a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. v období od 01. 07. 2018 do 31. 12. 2018, 2. podnikal v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018 v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z., pričom nebol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu plynu, čím porušil povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. a dopustil sa správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. v období od 01. 01. 2017 do 30. 06. 2018 a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. v období od 01. 07. 2018 do 31. 12. 2018. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca vybudoval miestnu distribučnú sústavu elektriny s prípojkami a začal prostredníctvo tejto sústavy dodávať elektrinu odberateľom elektriny v domácnosti;
žalobca podnikal v energetike bez povolenia na dodávku a distribúciu elektriny, čím spáchal správny delikt uvedený v bode 1. Žalobca podľa všeobecných podmienok fakturoval v rokoch 2017 a 2018 jednotlivým odberateľom za plyn, podnikal v energetike bez povolenia na dodávku a distribúciu plynu, pri týchto dodávkach však mal postupovať podľa zákona č. 251/2012 Z.z., čím spáchal správny delikt uvedený v bode 2. výroku rozhodnutia. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím č. 009/32780/2019/PR/SD zo dňa 25.11.2019 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdil. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že od žalobcu neboli zo strany odberateľov neoprávnene odoberané komodity. Žalobca vydal „Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti TRANSECO a.s., Radlinského 17, 010 01 Žilina, IČO: 00 632 163“ (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré následne rozoslal všetkým odberateľom. Z obchodných podmienok vyplýva záväzok žalobcu dodávať odberateľom elektrinu, plyn, vodu a zabezpečiť odkanalizovanie lokality. Uvedené dokazuje, že zo strany žalobcu išlo o dobrovoľnú plánovanú činnosť na dobu určitú, t. j. do prebratia sietí a sústav regionálnymi prevádzkovateľmi. Odberatelia komodít zároveň uhrádzali žalobcovi mesačné zálohové platby na základe cien uvedených v obchodných podmienkach, čo sa nedá považovať za náhradu vzniknutej majetkovej ujmy ako tvrdí žalobca, ale ide o odplatu za dodávku komodity. Uvedenú skutočnosť nepriamo potvrdil žalobca aj tým, že sa neobrátil na orgány činné v trestnom konaní, aby prešetrili páchanie trestného činu krádeže a neoprávneného užívania cudzej veci zo strany neoprávnených odberateľov, ktorí podľa tvrdenia žalobcu mu spôsobovali majetkovú ujmu. Žiadnym úkonom žalobca neprejavil vôľu riešiť neoprávnený odber komodít zo strany odberateľov, ani náhradu škody spôsobenej údajne nezákonným konaním z ich strany. Ak mal žalobca vedomosť o tom, že odberatelia neoprávnene odoberajú komodity, mohol podniknúť kroky vedúce k odstráneniu protiprávneho stavu, napríklad zastaviť dodávku komodít do odberných miest neoprávnených odberateľov, čím by prišlo k zastaveniu páchania trestnej činnosti. Žalobca vybudoval miestnu distribučnú sústavu elektriny s prípojkami, ako aj miestnu distribučnú sieť plynu s prípojkami a začal uvedené komodity dodávať odberateľom v domácnosti, pričom pri uvedených regulovaných činnostiach mal postupovať v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z. Žalobca s. vôbec nespochybnil vlastníctvo a budovanie energetickej infraštruktúry, naopak sám uvádza výšku nákladov vynaložených na jej vybudovanie. II. Žaloba 5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 009/32780/2019/PR/SD zo dňa 25.11.2019 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 0061/2019/K zo dňa 14.8.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 6. Žalobca namietal, že napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie, je nezákonné z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), teda z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej. 7. Žalobca rozsiahlo skutkovo podrobne namietal skutočnosti, že pozemky pod stavby záujemcom nepredával, so záujemcami uzatváral len zmluvy o dielo na výstavbu rodinných domov, zmluvy neobsahovali dodávky prípojok ani rozvodov sietí elektriny, plynu, vody, kanalizácie, slaboprúdu a ani žiaden záväzok na poskytovanie odberov energií. Žalobca nikdy nemal najmenší záujem podnikať v energetike. Rozvody energií nikdy neboli kalkulované do cien za dodávku stavieb.
8. Žalobca záujemcov upozorňoval, že ak aj po ukončení dokončovacích prác na svojich domoch (k čomu sa im umožnili uvedené dočasné odbery energií zadarmo) budú odoberať energie bez príslušného zmluvného dojednania, môže sa to posudzovať ako konanie v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. 9. Podľa názoru žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Prvostupňový orgán vedel, že záujemcovia nemajú uzatvorené zmluvy o pripojení a odberoch, a ide o neoprávnené odbery, avšak považoval ich za správne, nie nezákonné, a to na škodu žalobcu. Žalovaný svojim rozhodnutím porušuje všeobecný právny princíp „ex iniuria ius non oritur“ (právo sa nerodí z bezprávia). Na základe porušenia práva zo strany sťažovateľov a ich nezákonného konania nemôže vzniknúť právo na trestanie žalobcu. Žalobca nespôsobil nezákonnosť tým, že mu záujemcovia nezákonne odoberajú komodity. Taktiež svojim rozhodnutím žalovaný odmieta spravodlivosť, ktorej sa žalobca ako investor domáha, čo je porušením právneho princípu „denegatio iustitie“ (zákaz odmietnutia spravodlivosti). 10. Žalobca tiež namietla, že skutkový stav nebol žalovaným a prvostupňovým orgánom vyhodnotený úplne a správne z dôvodu zamlčania podstatných skutočností, čo je preukázateľné absenciou listinných dôkazov v spise. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 12. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 04.03.2020 zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe, s tým že mal za to že žalovaný len citoval s ustanovenia príslušného zákona a zopakoval tvrdenia uvedené v napadnutých rozhodnutiach. 13. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 14. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 01. 06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/251/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/251/2019. 15. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 30.10.2024, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, 16. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.06. 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 19. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Podľa § 46 SSP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 23. Podľa § 47 ods. 3 SSP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 24. Podľa § 59 SP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (ods. 1). Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (ods. 2). Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný (ods. 3). Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať (ods. 4). 25. Podľa § 61 SP proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný
rozklad má odkladný účinok (ods. 1). O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať (ods. 2). Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade (ods. 3). VII. Posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté opatrenie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 27. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 162/2018 Z. z. úhrnnú pokutu vo výške 63 000,- eur) za spáchanie správnych deliktov tým, že: 1. podnikal v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018 v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z., pričom nebol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu elektriny, čím porušil povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. a dopustil sa správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. v období od 01. 01. 2017 do 30. 06. 2018 a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. v období od 01. 07. 2018 do 31.12. 2018, 2. podnikal v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018 v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z., pričom nebol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu plynu, čím porušil povinnosť podľa § 6 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. a dopustil sa správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. v období od 01. 01. 2017 do 30. 06. 2018 a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. v období od 01. 07. 2018 do 31.12. 2018. 28. Druhostupňový správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdil. 29. Správny súd uvádza, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uložení sankcie je uvedenie skutku (správneho deliktu), na základe ktorého sa účastníkovi sankcia ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil správneho deliktu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/255/2010 zo dňa 22.06.2011). 30. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.
31. Z týchto hľadísk treba vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku vo výroku rozhodnutia. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na Správny poriadok (§ 47 ods. 2 SP), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. 32. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 3Szd/9/2009 zo dňa 05.11.2009). 33. Z uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 SSP). 34. Žalovaný a prvostupňový správny orgán sa vyššie uvedenými východiskami pri formulovaní výroku napadnutého rozhodnutia pri popise skutku neriadili, keďže tento neobsahuje miesto, spôsob jeho spáchania a ani žiadne ďalšie skutočnosti nevyhnutné k tomu, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Správne orgány oboch stupňov sa vo výroku rozhodnutia obmedzili len na konštatovanie, že žalobca podnikal v určitom období bez toho, aby bol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu elektrinu resp. plynu. Chýba uvedenie miesta a spôsobu spáchania správnych deliktov vo výroku rozhodnutia (či išlo napríklad o predaj, distribúciu, výstavbu zo strany žalobcu a v akej lokalite, prípadne koľkým odberateľom a podobne). 35. Skutky tak, ako sú uvedené v napadnutých administratívnych rozhodnutiach nie sú presne špecifikované a sú zameniteľné s inými skutkami, čo je neprípustné. V takomto prípade nemožno vylúčiť zameniteľnosť skutkov, dodržanie zásady ne bis in idem v správnom trestaní a možnosť posúdenia res iudicatae, čo spôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia v spojení s druhostupňovým rozhodnutím. Druhostupňovým rozhodnutím nedošlo k odstráneniu pochybení uvedených vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 36. Správny súd preto na základe zistených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. a/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 37. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. Úlohou žalovaného bude po vrátení veci, vo výroku rozhodnutia riadne špecifikovať delikt/delikty, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V popise skutku jasne uvedie miesto, čas, spôsob jeho spáchania, prípadne aj iné skutočnosti, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).