Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/248/2019 1019201557 07. 02. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201557.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL. M a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: BB Creative Solutions s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 47 401 257, právne zastúpený: REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 863 882, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 50 349 287, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 004973/2019/KVÚ-5 zo dňa 10.09.2019, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 004973/2019/KVÚ-5 zo dňa 10.09.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca elektronickou žiadosťou o poskytnutie informácií zo dňa 12.06.2019 požiadal žalovaného o poskytnutie nasledovnej informácie – zoznam prvkov kritickej infraštruktúry v oblasti informačných technológií – označenie informačných systémov, ktorých prevádzkovateľom je Sociálna poisťovňa. 2. O podanej žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutím číslo: INF/000041/2019-OKaP zo dňa 28.06.2019, ktorým nebolo žiadosti žalobcu vyhovené. Na podklade podaného odvolania zo strany žalobcu bolo predmetné rozhodnutie zrušené rozhodnutím žalovaného číslo: 004973/2019/KVÚ zo dňa 25.07.2019 a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že prvostupňový orgán vydal oznámenie o predĺžení lehoty s chybou pri písaní. 3. Žalovaný (na nižšom stupni rozhodovania) vydal následne rozhodnutie číslo: INF/000041/2019-OKaP zo dňa 07.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým nebolo žiadosti žalobcu vyhovené. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že požadovaná informácia predstavuje citlivú informáciu, ktorá podlieha určitému režimu ochrany a existuje možnosť a môže nastať situácia, kedy by jej sprístupnením mohlo dôjsť k ujme na záujmoch štátu. Z dôvodu, že žalobca požadoval citlivú informáciu, nebolo možné jej sprístupnenie. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného uvedená v prvostupňovom rozhodnutí neobstojí a prvostupňové rozhodnutie považuje za arbitrárne, nezákonné, postavené na nesprávnom skutkovom zistení a nesprávnom právnom posúdení.
Žalobca poukázal na to, že (i) nežiadal o sprístupnenie neverejného zoznamu v rozsahu stanovenom § 5 písm. j) v spojení s § 6 písm. i) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o kritickej infraštruktúre“), (ii) samotná informácia, aké prvky kritickej infraštruktúry spravuje konkrétny prevádzkovateľ, ktorý niektoré informačné technológie aj verejne označuje ako prvky kritickej infraštruktúry, nie sú citlivou informáciou a (iii) nežiadal žiadne informácie technickej povahy, akokoľvek využiteľné na ohrozenie prvku kritickej infraštruktúry. Žalobca mal za to, že dôvod odmietnutia sprístupnenia informácie je fiktívny, a preto žiada o sprístupnenie zoznamu informačných systémov – prvkov kritickej infraštruktúry v správe Sociálnej poisťovne, prípadne v duchu princípu proporcionality o (i) potvrdenie skutočnosti, že informačný systém Elektronického komunikačného prostredia Sociálnej poisťovne je prvkom kritickej infraštruktúry alebo potvrdenie, že informačný systém Elektronického komunikačného prostredia Sociálnej poistenie nie je prvom kritickej infraštruktúry a (ii) ak informačný systém Elektronického komunikačného prostredia Sociálnej poisťovne je prvkom kritickej infraštruktúry, ktorý orgán a kedy vydal rozhodnutie, ktorým bol informačný systém Elektronického komunikačného prostredia Sociálnej poisťovne zaradený medzi prvky kritickej infraštruktúry a pod akým číslom bolo toto rozhodnutie vydané. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 5. Na podklade podaného rozkladu žalovaný vydal rozhodnutie č. 004973/2019/KVÚ-5 zo dňa 10.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad zamietol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zosumarizoval priebeh konania, rozklad a následne poukázal na rozkladové konanie a záver druhostupňového úradu. 6. Žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo z hľadiska zákonnosti a správnosti preskúmané v celom rozsahu a súčasťou preskúmania bolo, či je prvostupňové rozhodnutie v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, či bol správne zistený skutkový stav veci a či bola vhodne aplikovaná správna úvaha. Následne žalovaný citoval vybrané ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o slobode informácií“) a Zákona o kritickej infraštruktúre. 7. Záverom žalovaný uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, prečo prvostupňový orgán informácie nesprístupnil, a to ani z časti. Prvostupňové rozhodnutie je náležite odôvodnené, presvedčivé a zrozumiteľné, obsahuje najmä vo veci podstatné skutočnosti, použité právne predpisy, zistenia, dôvody a dôkazné prostriedky, ako aj postup pri aplikácii tzv. správnej úvahy, a preto bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a rozklad zamietnutý. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 8. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 18.11.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhuje jeho zrušenie. V prvom rade žalobca poukázal na konanie, ktoré predchádzalo podaniu žaloby a následne si uplatnil žalobný bod smerujúci k tomu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 9. Žalobca má za to, že (i) žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s dôvodmi podania rozkladu, (ii) osobitná komisia zriadená na prejednanie rozkladu sa odvoláva na odborné stanovisko vecne príslušného organizačného útvaru, ktorého obsah nie je v napadnutom rozhodnutí uvedený a nebol žalobcovi sprístupnený a (iii) z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti tvoria podklad pre vydanie tohto napadnutého rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi žalobcu. Súčasne žalobca uviedol, že z napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva ako správny orgán právne posúdil vec, keďže sa obmedzil iba na výpočet zákonných ustanovení, na základe ktorých konštatoval súlad prvostupňového rozhodnutia so zákonom. 10. Následne si žalobca uplatnil žalobný bod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca konštatuje, že na to, aby požadovaná informácia
bola tzv. citlivou informáciou v zmysle § 2 písm. k) Zákona o kritickej infraštruktúre musí byť neverejná a jej zverejnenie, resp. jej obsah musí byť takého charakteru, že by sa mohla zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku. Žalobca zastáva názor, že požadovaná informácia o tom, čo je prvkom kritickej infraštruktúry nemôže byť predmetom citlivej informácie podľa § 2 písm. k) Zákona o kritickej infraštruktúre ani z dôvodu, že nie je spôsobilá byť akokoľvek zneužitá na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku. V žiadnom prípade neobstojí argumentácia potenciálnym hackerským útokom. Žalobca súčasne uvádza, že aj niektoré iné informačné systémy sú verejnej známe ako prvky kritickej infraštruktúry. V uvedenom prípade tak podľa žalobcu nie sú naplnené materiálne znaky pojmu citlivá informácia a neexistuje žiaden dôvod na jej nesprístupnenie. Citlivú informáciu, t. j. informáciu, ktorej sprístupnenie môže viesť k narušeniu alebo zničeniu prvku je nutné vnímať v materiálnom a nie formálnom zmysle a samotná skutočnosť, či informačný systém kritickej infraštruktúry je alebo nie je prvkom kritickej infraštruktúry nemôže byť samé o sebe citlivou informáciou. Navyše, ak informácia o konkrétnom prvku kritickej infraštruktúry už bola zverejnená, nie je naplnený ani druhý esenciálny znak pojmu citlivá informácia, a to neverejnosť. Z uvedených dôvodov nemôže trvať záujem na „utajení“ takejto informácie a žalovaný bol povinný v tomto rozsahu požadovanú informáciu sprístupniť. IV. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.06.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), v rámci ktorého najprv poukázal na skutkový stav a následne sa vyjadril k tvrdeniam prezentovaným v žalobe. 12. Žalovaný vyjadril nesúhlas so žalobným bodom ohľadom toho, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou obsiahnutou v prvostupňovom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že odmietnutie sprístupnenia požadovanej informácie nebolo odôvodnené samotnou neverejnosťou registra prvkov kritickej infraštruktúry, ale skutočnosťou, že požadovaná informácia predstavuje citlivú informáciu. Naplnenie podmienky neverejnosti ako pojmového znaku citlivej informácie bolo riadne a podrobne odôvodnené už v prvostupňovom rozhodnutí a následne potvrdené v napadnutom rozhodnutí. Stotožnenie žalovaného s argumentáciou obsiahnutou v prvostupňovom rozhodnutí v plnom rozsahu je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na bod 14 žaloby o tom nepochybuje ani žalobca. Všetky skutočnosti uvádzané žalobcom v rozklade boli pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zohľadnené, pričom na správnosť právneho posúdenia veci vyjadreného v prvostupňovom rozhodnutí nemali žiaden vplyv. 13. K naplneniu pojmových znakov citlivej informácie žalovaný uviedol, že toto bolo riadne a podrobne odôvodnené už v prvostupňovom rozhodnutí a následne potvrdené v napadnutom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že rozsah nevyhnutnosti a účelu obmedzenia práva na informácie boli v rámci prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia preskúmané a zohľadnené. Záver premietnutý do oboch rozhodnutí je, že informácia požadovaná žalobcom spĺňa pojmové znaky citlivej informácie v celom rozsahu. V súlade s uvedeným bolo v prípade prvostupňového rozhodnutia rozhodnuté o nevyhovení žiadosti o informáciu v plnom rozsahu. Žalovaný uviedol, že nie je možné v rozpore s účelom zákona obchádzať zákon otázkami typu áno/nie, ktoré by týmto spôsobom odhalili časť uvedeného zoznamu ako citlivej informácie, resp. jednotlivých jeho súčastí predstavujúcich citlivé informácie. 14. Žalovaný následne konštatoval, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje podrobný rozbor obsahu odborného stanoviska vecne príslušného organizačného útvaru žalovaného z dôvodu, že predmetné stanovisko obsahuje citlivé informácie. Z napadnutého rozhodnutia, predovšetkým z bodov 28, 29, 30, 38 a 39 je zároveň zrejmé, že zohľadnené bolo tiež odborné stanovisko vecne príslušného organizačného útvaru žalovaného. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. V. Ďalšie písomné podania účastníkov konania 15. Žalobca sa v replike, doručenej správnemu súdu dňa 13.07.2020, vyjadril k vyjadreniu a zhrnul svoju žalobnú argumentáciu. Postupne sa žalobca vyjadril k (i) obmedzeniu práva na informácie k citlivým informáciám, (ii) nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia a (iii) návrhu na ústne pojednávanie a doplneniu dokazovania. Žalobca zotrval na svojej žalobe.
16. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril duplikou zo dňa 04.09.2023, v ktorej sa postupne vyjadril k skutočnostiam, uvedeným v replike žalobcu. Súčasne uviedol, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutia tvoria jeden homogénny celok, ktorý predstavuje výsledok správneho konania, čo je pretavením zásady jednotnosti správneho konania. Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie vydané v jednom správnom konaní nemožno hodnotiť jednotlivo. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil s právnym a skutkovým posúdením, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán, rovnako aj s jeho aplikáciou správnej úvahy, čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne uvádza. 17. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. VI. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 18. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným spôsobom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-1S/248/2019. Z dôvodu pracovnej cesty predsedníčky senátu 4S, JUDr. Lucie Tóth, bolo predmetné súdne konanie vedené a rozhodnuté zastupujúcou predsedníčkou senátu 4S, JUDr. Vladimírou Slobodovou, LL.M, a to podľa platného a účinného rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave. 19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 20. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, resp. žalovaný upustil od potreby nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred pred vyhlásením na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.02.2024 (§137 ods. 4 SSP). 21. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 24. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 25. Podľa prvej vety § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17.
26. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutá lehoty na vydanie rozhodnutia. 27. Úlohou správneho súdu bolo s odkazom na vymedzené žalobné body preskúmať napadnuté rozhodnutie. Nakoľko žalobca vymedzil žalobný bod, týkajúci sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, správny súd v prvom rade preskúmal napadnuté rozhodnutie v prizme tohto uplatneného žalobného bodu. Správny súd uvádza, že sa s predmetným žalobným bodom stotožnil, nakoľko je dôvodný. Správny súd mal po oboznámení sa s administratívnym spisom za preukázané, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čo je dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 28. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že žalovaný na strane 1 až 3 napadnutého rozhodnutia zhrnul priebeh konania a rozklad žalobcu. Následne na strane 4 napadnutého rozhodnutia (s výnimkou posledných dvoch odsekov strany 4 napadnutého rozhodnutia) žalovaný zhrnul rozkladové konanie – a to vo forme citácie Zákona o slobode informácií a odkazom na to, že rozklad bol prípustný a podaný včas. Následne v dvoch odsekoch žalovaný uviedol, že komisia preskúmala prvostupňové rozhodnutie a navrhla vedúcemu úradu prvostupňové rozhodnutie potvrdiť a rozklad zamietnuť. Vlastná správna úvaha / odôvodnenie žalovaného ako odvolacieho orgánu tak začína v posledných dvoch odsekoch na strane 4 napadnutého rozhodnutia a na strane 5 napadnutého rozhodnutia. 29. Právne vyhodnotenie žalovaného je však vykonané citáciu právnych predpisov, ktoré žalovaný aplikoval. Žalovaný poukázal na Ústavu Slovenskej republiky a následne odcitoval príslušné ustanovenia Zákona o slobode informácií (bod 32. a 33. napadnutého rozhodnutia) a ustanovenia Zákona o kritickej infraštruktúre (bod 34., 35., 36. a 37. napadnutého rozhodnutia). Žalovaný potom v bode 39. napadnutého rozhodnutia uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, prečo prvostupňový orgán informácie nesprístupnil, a to ani sčasti. Konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie je náležité odôvodnené, presvedčivé a zrozumiteľné, obsahuje najmä vo veci podstatné skutočnosti, použité právne predpisy, zistenia, dôvody a dôkazné prostriedky, ako aj postup pri aplikácii správnej úvahy, a preto žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad zamietol. Správny súd uvádza, že takto vágne a všeobecne odôvodnené napadnuté rozhodnutie v správnom súdnom prieskume neobstojí, nakoľko z neho nie je možné zistiť, ako sa žalovaný vysporiadal s rozkladom a ani to ako žalovaný rozklad žalobcu konfrontoval s prvostupňovým rozhodnutím, a prečo / z akých dôvodov bolo prvostupňové rozhodnutie správne. Správny súd konštatuje, že žalovaný rezignoval na akúkoľvek snahu, aby napadnuté rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil. Citáciu právnych predpisov a všeobecné konštatovanie o správnosti prvostupňového rozhodnutia nemožno považovať za dostatočné odôvodnenie, ale naopak, za nezákonné a nepreskúmateľné. 30. Správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (tu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2005, sp. zn.: 4So/226/04, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. R 33/2006). Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo spôsobuje, že správny súd nemohol objektívne preskúmať napadnuté rozhodnutie. 31. Správny súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné rozhodnutie je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom
posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2022, sp. zn.: 4Svk/19/2021). Ako to už správny súd uviedol vyššie, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovaného k vydaniu napadnutého rozhodnutia – žalovaným prezentované úvahy sú vo všeobecnej rovine, bez akejkoľvek konkretizácie vo vzťahu k podanému rozkladu. Všeobecné konštatovania, všeobecné odkazy na ustanovenia právnych predpisov a právnych záverov / právnych viet v žiadnom prípade nepostačujú na to, aby mohlo byť rozhodnutie preskúmateľné. 32. Správny súd na podporu záverov uvádza, že „Najvyšší súd má za to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani len v minimálnych náznakoch neuviedol dôvody svojho právne záveru. Žalovaný len stroho súhlasil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorého vlastný právny názor v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v prezentovanom smere úplne absentuje. Toto doplnil o jednotlivé zákonné ustanovenia a opis priebehu správneho konania so záverečným konštatovaním nemajúcim základ v dostatočne zdôvodnenom skutkovom stave o tom, že ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení a na žalobcu nevzťahuje. Okrem toho sa námietkam žalobcu nevenoval ani len okrajovo“ (rozsudok Najvyššieho súdi Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2016, sp. zn.: 10Sžso/79/2015). Je potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Aj odvolací správny orgán by mal náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané za správne a bezmyšlienkovito sa stotožniť so závermi prvostupňového rozhodnutia. 33. Správnemu súdu neušlo pozornosti, že žalovaný odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rozširoval v písomných podaniach predložených správnemu súdu. Tu správny súd podčiarkuje, že na tieto skutočnosti správny súd nemohol prihliadať, a to z dôvodu, že pre správny súd a správny súdny prieskum je podstatné napadnuté rozhodnutie v čase jeho vydania a nie argumentácia, ktorú žalovaný predkladá v správnom súdnom konaní a ktorou rozširuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V prípade, ak žalovaný argumentáciu, uvedenú v písomných podaniach považoval za podstatnú pre konanie o podanej žiadosti a rozkladové konanie, bolo jeho povinnosťou túto argumentáciu preniesť do svojich rozhodnutí v administratívnom konaní. 34. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k dôvodnosti žaloby, a preto pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a jeho vráteniu žalovanému na ďalšie konanie. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vyhodnotil správny súd ako nepreskúmateľné, nemohol objektívne pristúpiť k prieskumu napadnutého rozhodnutia v prizme ďalších uplatnených žalobných bodov. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym záverom vyjadreným v tomto rozsudku a svoje rozhodnutie presvedčivo a dostatočne odôvodní. Správny súd však zároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude / má byť požadovaná informácia sprístupnená alebo nie, ale žalovaný bude povinný svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť. 35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 36. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.