{"guid": "e66ed32c-7d08-4c7a-8fcc-64fdfa7ee6bb:d7e76c68-347a-49af-8505-3e41cc641826", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201557.1", "spisova_znacka": "BA-1S/248/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/248/2019 z 7. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. februára 2024, sp. zn. BA-1S/248/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201557.1", "identifikacne_cislo": "1019201557", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2024-02-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/45", "nazov": "zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/45-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7e76c68-347a-49af-8505-3e41cc641826", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201557.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201557.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201557.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/248/2019\n1019201557\n07. 02. 2024\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201557.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.\nM a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu:\nBB Creative Solutions s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava – mestská časť\nRača, IČO: 47 401 257, právne zastúpený: REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16,\n811 04 Bratislava, IČO: 36 863 882, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja\na informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 50 349 287, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 004973/2019/KVÚ-5 zo dňa 10.09.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície\na informatizáciu č. 004973/2019/KVÚ-5 zo dňa 10.09.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca elektronickou žiadosťou o poskytnutie informácií zo dňa 12.06.2019 požiadal žalovaného\no poskytnutie nasledovnej informácie – zoznam prvkov kritickej infraštruktúry v oblasti informačných\ntechnológií – označenie informačných systémov, ktorých prevádzkovateľom je Sociálna poisťovňa.\n2. O podanej žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutím číslo: INF/000041/2019-OKaP zo dňa 28.06.2019,\nktorým nebolo žiadosti žalobcu vyhovené. Na podklade podaného odvolania zo strany žalobcu bolo\npredmetné rozhodnutie zrušené rozhodnutím žalovaného číslo: 004973/2019/KVÚ zo dňa 25.07.2019\na vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bola\nskutočnosť, že prvostupňový orgán vydal oznámenie o predĺžení lehoty s chybou pri písaní.\n3. Žalovaný (na nižšom stupni rozhodovania) vydal následne rozhodnutie číslo: INF/000041/2019-OKaP\nzo dňa 07.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým nebolo žiadosti žalobcu vyhovené.\nŽalovaný v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že požadovaná informácia predstavuje citlivú informáciu,\nktorá podlieha určitému režimu ochrany a existuje možnosť a môže nastať situácia, kedy by jej\nsprístupnením mohlo dôjsť k ujme na záujmoch štátu. Z dôvodu, že žalobca požadoval citlivú informáciu,\nnebolo možné jej sprístupnenie.\n4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom žalobca uviedol, že argumentácia\nžalovaného uvedená v prvostupňovom rozhodnutí neobstojí a prvostupňové rozhodnutie považuje za\narbitrárne, nezákonné, postavené na nesprávnom skutkovom zistení a nesprávnom právnom posúdení.\n\nŽalobca poukázal na to, že (i) nežiadal o sprístupnenie neverejného zoznamu v rozsahu stanovenom\n§ 5 písm. j) v spojení s § 6 písm. i) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej len „Zákon o kritickej infraštruktúre“), (ii) samotná informácia, aké prvky\nkritickej infraštruktúry spravuje konkrétny prevádzkovateľ, ktorý niektoré informačné technológie aj\nverejne označuje ako prvky kritickej infraštruktúry, nie sú citlivou informáciou a (iii) nežiadal žiadne\ninformácie technickej povahy, akokoľvek využiteľné na ohrozenie prvku kritickej infraštruktúry. Žalobca\nmal za to, že dôvod odmietnutia sprístupnenia informácie je fiktívny, a preto žiada o sprístupnenie\nzoznamu informačných systémov – prvkov kritickej infraštruktúry v správe Sociálnej poisťovne, prípadne\nv duchu princípu proporcionality o (i) potvrdenie skutočnosti, že informačný systém Elektronického\nkomunikačného prostredia Sociálnej poisťovne je prvkom kritickej infraštruktúry alebo potvrdenie,\nže informačný systém Elektronického komunikačného prostredia Sociálnej poistenie nie je prvom\nkritickej infraštruktúry a (ii) ak informačný systém Elektronického komunikačného prostredia Sociálnej\npoisťovne je prvkom kritickej infraštruktúry, ktorý orgán a kedy vydal rozhodnutie, ktorým bol informačný\nsystém Elektronického komunikačného prostredia Sociálnej poisťovne zaradený medzi prvky kritickej\ninfraštruktúry a pod akým číslom bolo toto rozhodnutie vydané.\nII.\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n5. Na podklade podaného rozkladu žalovaný vydal rozhodnutie č. 004973/2019/KVÚ-5 zo dňa\n10.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad\nzamietol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zosumarizoval priebeh konania, rozklad a následne\npoukázal na rozkladové konanie a záver druhostupňového úradu.\n6. Žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo z hľadiska zákonnosti a správnosti\npreskúmané v celom rozsahu a súčasťou preskúmania bolo, či je prvostupňové rozhodnutie v súlade\ns právnym poriadkom Slovenskej republiky, či bol správne zistený skutkový stav veci a či bola vhodne\naplikovaná správna úvaha. Následne žalovaný citoval vybrané ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.\nz. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o slobode informácií“) a Zákona\no kritickej infraštruktúre.\n7. Záverom žalovaný uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, prečo\nprvostupňový orgán informácie nesprístupnil, a to ani z časti. Prvostupňové rozhodnutie je náležite\nodôvodnené, presvedčivé a zrozumiteľné, obsahuje najmä vo veci podstatné skutočnosti, použité právne\npredpisy, zistenia, dôvody a dôkazné prostriedky, ako aj postup pri aplikácii tzv. správnej úvahy, a preto\nbolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a rozklad zamietnutý.\nIII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n8. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 18.11.2019 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhuje jeho zrušenie. V prvom\nrade žalobca poukázal na konanie, ktoré predchádzalo podaniu žaloby a následne si uplatnil žalobný\nbod smerujúci k tomu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n9. Žalobca má za to, že (i) žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s dôvodmi podania\nrozkladu, (ii) osobitná komisia zriadená na prejednanie rozkladu sa odvoláva na odborné stanovisko\nvecne príslušného organizačného útvaru, ktorého obsah nie je v napadnutom rozhodnutí uvedený\na nebol žalobcovi sprístupnený a (iii) z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti\ntvoria podklad pre vydanie tohto napadnutého rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán riadil pri\nhodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi žalobcu. Súčasne žalobca uviedol, že z napadnutého\nrozhodnutia jednoznačne nevyplýva ako správny orgán právne posúdil vec, keďže sa obmedzil iba na\nvýpočet zákonných ustanovení, na základe ktorých konštatoval súlad prvostupňového rozhodnutia so\nzákonom.\n10. Následne si žalobca uplatnil žalobný bod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca konštatuje, že na to, aby požadovaná informácia\n\nbola tzv. citlivou informáciou v zmysle § 2 písm. k) Zákona o kritickej infraštruktúre musí byť neverejná\na jej zverejnenie, resp. jej obsah musí byť takého charakteru, že by sa mohla zneužiť na činnosť\nsmerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku. Žalobca zastáva názor, že požadovaná informácia o tom,\nčo je prvkom kritickej infraštruktúry nemôže byť predmetom citlivej informácie podľa § 2 písm. k) Zákona\no kritickej infraštruktúre ani z dôvodu, že nie je spôsobilá byť akokoľvek zneužitá na činnosť smerujúcu\nk narušeniu alebo zničeniu prvku. V žiadnom prípade neobstojí argumentácia potenciálnym hackerským\nútokom. Žalobca súčasne uvádza, že aj niektoré iné informačné systémy sú verejnej známe ako prvky\nkritickej infraštruktúry. V uvedenom prípade tak podľa žalobcu nie sú naplnené materiálne znaky pojmu\ncitlivá informácia a neexistuje žiaden dôvod na jej nesprístupnenie. Citlivú informáciu, t. j. informáciu,\nktorej sprístupnenie môže viesť k narušeniu alebo zničeniu prvku je nutné vnímať v materiálnom a nie\nformálnom zmysle a samotná skutočnosť, či informačný systém kritickej infraštruktúry je alebo nie je\nprvkom kritickej infraštruktúry nemôže byť samé o sebe citlivou informáciou. Navyše, ak informácia\no konkrétnom prvku kritickej infraštruktúry už bola zverejnená, nie je naplnený ani druhý esenciálny\nznak pojmu citlivá informácia, a to neverejnosť. Z uvedených dôvodov nemôže trvať záujem na „utajení“\ntakejto informácie a žalovaný bol povinný v tomto rozsahu požadovanú informáciu sprístupniť.\nIV.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.06.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), v rámci ktorého\nnajprv poukázal na skutkový stav a následne sa vyjadril k tvrdeniam prezentovaným v žalobe.\n12. Žalovaný vyjadril nesúhlas so žalobným bodom ohľadom toho, že napadnuté rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné\na z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil\ns argumentáciou obsiahnutou v prvostupňovom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že odmietnutie\nsprístupnenia požadovanej informácie nebolo odôvodnené samotnou neverejnosťou registra prvkov\nkritickej infraštruktúry, ale skutočnosťou, že požadovaná informácia predstavuje citlivú informáciu.\nNaplnenie podmienky neverejnosti ako pojmového znaku citlivej informácie bolo riadne a podrobne\nodôvodnené už v prvostupňovom rozhodnutí a následne potvrdené v napadnutom rozhodnutí.\nStotožnenie žalovaného s argumentáciou obsiahnutou v prvostupňovom rozhodnutí v plnom rozsahu je\nzrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na bod 14 žaloby o tom nepochybuje\nani žalobca. Všetky skutočnosti uvádzané žalobcom v rozklade boli pri vydávaní napadnutého\nrozhodnutia zohľadnené, pričom na správnosť právneho posúdenia veci vyjadreného v prvostupňovom\nrozhodnutí nemali žiaden vplyv.\n13. K naplneniu pojmových znakov citlivej informácie žalovaný uviedol, že toto bolo riadne a podrobne\nodôvodnené už v prvostupňovom rozhodnutí a následne potvrdené v napadnutom rozhodnutí. Zároveň\nuviedol, že rozsah nevyhnutnosti a účelu obmedzenia práva na informácie boli v rámci prvostupňového\nrozhodnutia a napadnutého rozhodnutia preskúmané a zohľadnené. Záver premietnutý do oboch\nrozhodnutí je, že informácia požadovaná žalobcom spĺňa pojmové znaky citlivej informácie v celom\nrozsahu. V súlade s uvedeným bolo v prípade prvostupňového rozhodnutia rozhodnuté o nevyhovení\nžiadosti o informáciu v plnom rozsahu. Žalovaný uviedol, že nie je možné v rozpore s účelom zákona\nobchádzať zákon otázkami typu áno/nie, ktoré by týmto spôsobom odhalili časť uvedeného zoznamu\nako citlivej informácie, resp. jednotlivých jeho súčastí predstavujúcich citlivé informácie.\n14. Žalovaný následne konštatoval, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje podrobný rozbor obsahu\nodborného stanoviska vecne príslušného organizačného útvaru žalovaného z dôvodu, že predmetné\nstanovisko obsahuje citlivé informácie. Z napadnutého rozhodnutia, predovšetkým z bodov 28, 29, 30, 38\na 39 je zároveň zrejmé, že zohľadnené bolo tiež odborné stanovisko vecne príslušného organizačného\nútvaru žalovaného. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.\nV.\nĎalšie písomné podania účastníkov konania\n15. Žalobca sa v replike, doručenej správnemu súdu dňa 13.07.2020, vyjadril k vyjadreniu a zhrnul\nsvoju žalobnú argumentáciu. Postupne sa žalobca vyjadril k (i) obmedzeniu práva na informácie\nk citlivým informáciám, (ii) nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia a (iii) návrhu na\nústne pojednávanie a doplneniu dokazovania. Žalobca zotrval na svojej žalobe.\n\n16. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril duplikou zo dňa 04.09.2023, v ktorej sa postupne\nvyjadril k skutočnostiam, uvedeným v replike žalobcu. Súčasne uviedol, že prvostupňové rozhodnutie\na napadnuté rozhodnutia tvoria jeden homogénny celok, ktorý predstavuje výsledok správneho konania,\nčo je pretavením zásady jednotnosti správneho konania. Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté\nrozhodnutie vydané v jednom správnom konaní nemožno hodnotiť jednotlivo. V napadnutom rozhodnutí\nsa žalovaný v celom rozsahu stotožnil s právnym a skutkovým posúdením, ktoré vykonal prvostupňový\nsprávny orgán, rovnako aj s jeho aplikáciou správnej úvahy, čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\njasne uvádza.\n17. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nVI.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n18. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným spôsobom pridelená senátu 4S\na je vedená pod sp. zn.: BA-1S/248/2019. Z dôvodu pracovnej cesty predsedníčky senátu 4S, JUDr.\nLucie Tóth, bolo predmetné súdne konanie vedené a rozhodnuté zastupujúcou predsedníčkou senátu\n4S, JUDr. Vladimírou Slobodovou, LL.M, a to podľa platného a účinného rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave.\n19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali\nz obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“)\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n20. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani\njeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, resp. žalovaný upustil od potreby\nnariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní\nvopred pred vyhlásením na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 07.02.2024 (§137 ods. 4 SSP).\n21. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\n24. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n25. Podľa prvej vety § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby\no odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia\nalebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17.\n\n26. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od\ndoručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že\nvydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto\nrozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutá lehoty na vydanie rozhodnutia.\n27. Úlohou správneho súdu bolo s odkazom na vymedzené žalobné body preskúmať napadnuté\nrozhodnutie. Nakoľko žalobca vymedzil žalobný bod, týkajúci sa nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, správny súd v prvom rade preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie v prizme tohto uplatneného žalobného bodu. Správny súd uvádza, že sa\ns predmetným žalobným bodom stotožnil, nakoľko je dôvodný. Správny súd mal po oboznámení\nsa s administratívnym spisom za preukázané, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čo je dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.\n28. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že žalovaný na strane 1 až 3\nnapadnutého rozhodnutia zhrnul priebeh konania a rozklad žalobcu. Následne na strane 4 napadnutého\nrozhodnutia (s výnimkou posledných dvoch odsekov strany 4 napadnutého rozhodnutia) žalovaný\nzhrnul rozkladové konanie – a to vo forme citácie Zákona o slobode informácií a odkazom na to,\nže rozklad bol prípustný a podaný včas. Následne v dvoch odsekoch žalovaný uviedol, že komisia\npreskúmala prvostupňové rozhodnutie a navrhla vedúcemu úradu prvostupňové rozhodnutie potvrdiť\na rozklad zamietnuť. Vlastná správna úvaha / odôvodnenie žalovaného ako odvolacieho orgánu tak\nzačína v posledných dvoch odsekoch na strane 4 napadnutého rozhodnutia a na strane 5 napadnutého\nrozhodnutia.\n29. Právne vyhodnotenie žalovaného je však vykonané citáciu právnych predpisov, ktoré žalovaný\naplikoval. Žalovaný poukázal na Ústavu Slovenskej republiky a následne odcitoval príslušné ustanovenia\nZákona o slobode informácií (bod 32. a 33. napadnutého rozhodnutia) a ustanovenia Zákona o kritickej\ninfraštruktúre (bod 34., 35., 36. a 37. napadnutého rozhodnutia). Žalovaný potom v bode 39.\nnapadnutého rozhodnutia uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, prečo\nprvostupňový orgán informácie nesprístupnil, a to ani sčasti. Konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie\nje náležité odôvodnené, presvedčivé a zrozumiteľné, obsahuje najmä vo veci podstatné skutočnosti,\npoužité právne predpisy, zistenia, dôvody a dôkazné prostriedky, ako aj postup pri aplikácii správnej\núvahy, a preto žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad zamietol. Správny súd uvádza,\nže takto vágne a všeobecne odôvodnené napadnuté rozhodnutie v správnom súdnom prieskume\nneobstojí, nakoľko z neho nie je možné zistiť, ako sa žalovaný vysporiadal s rozkladom a ani\nto ako žalovaný rozklad žalobcu konfrontoval s prvostupňovým rozhodnutím, a prečo / z akých\ndôvodov bolo prvostupňové rozhodnutie správne. Správny súd konštatuje, že žalovaný rezignoval na\nakúkoľvek snahu, aby napadnuté rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil. Citáciu právnych\npredpisov a všeobecné konštatovanie o správnosti prvostupňového rozhodnutia nemožno považovať\nza dostatočné odôvodnenie, ale naopak, za nezákonné a nepreskúmateľné.\n30. Správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy,\nak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre\norgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov\nkonania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (tu pozri rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2005, sp. zn.: 4So/226/04, publikovaný v Zbierke rozhodnutí\nNajvyššieho súdu pod č. R 33/2006). Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak správny súd zastáva názor,\nže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo spôsobuje, že správny súd nemohol objektívne\npreskúmať napadnuté rozhodnutie.\n31. Správny súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\nje jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené.\nNesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo\nich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné rozhodnutie je také rozhodnutie alebo\nopatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo\nrozhodnuté práve tak. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho\nobsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom\n\nposudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to,\nže rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (pozri rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2022, sp. zn.: 4Svk/19/2021). Ako to\nuž správny súd uviedol vyššie, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovaného\nk vydaniu napadnutého rozhodnutia – žalovaným prezentované úvahy sú vo všeobecnej rovine, bez\nakejkoľvek konkretizácie vo vzťahu k podanému rozkladu. Všeobecné konštatovania, všeobecné odkazy\nna ustanovenia právnych predpisov a právnych záverov / právnych viet v žiadnom prípade nepostačujú\nna to, aby mohlo byť rozhodnutie preskúmateľné.\n32. Správny súd na podporu záverov uvádza, že „Najvyšší súd má za to, že žalovaný v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia ani len v minimálnych náznakoch neuviedol dôvody svojho právne záveru.\nŽalovaný len stroho súhlasil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorého vlastný právny\nnázor v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v prezentovanom smere úplne absentuje. Toto doplnil\no jednotlivé zákonné ustanovenia a opis priebehu správneho konania so záverečným konštatovaním\nnemajúcim základ v dostatočne zdôvodnenom skutkovom stave o tom, že ustanovenie § 16 ods.\n9 zákona o zdravotnom poistení a na žalobcu nevzťahuje. Okrem toho sa námietkam žalobcu\nnevenoval ani len okrajovo“ (rozsudok Najvyššieho súdi Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2016, sp.\nzn.: 10Sžso/79/2015). Je potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť\na zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen\nhodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov,\nktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky\núčastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a aké\núvahy ho viedli k danému záveru. Aj odvolací správny orgán by mal náležite odôvodniť svoj názor\nna prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané\na dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané za správne a bezmyšlienkovito sa stotožniť so závermi\nprvostupňového rozhodnutia.\n33. Správnemu súdu neušlo pozornosti, že žalovaný odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rozširoval\nv písomných podaniach predložených správnemu súdu. Tu správny súd podčiarkuje, že na tieto\nskutočnosti správny súd nemohol prihliadať, a to z dôvodu, že pre správny súd a správny súdny prieskum\nje podstatné napadnuté rozhodnutie v čase jeho vydania a nie argumentácia, ktorú žalovaný predkladá\nv správnom súdnom konaní a ktorou rozširuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V prípade, ak\nžalovaný argumentáciu, uvedenú v písomných podaniach považoval za podstatnú pre konanie o podanej\nžiadosti a rozkladové konanie, bolo jeho povinnosťou túto argumentáciu preniesť do svojich rozhodnutí\nv administratívnom konaní.\n34. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k dôvodnosti žaloby, a preto\npristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a jeho vráteniu žalovanému na ďalšie konanie. Z dôvodu,\nže napadnuté rozhodnutie vyhodnotil správny súd ako nepreskúmateľné, nemohol objektívne pristúpiť\nk prieskumu napadnutého rozhodnutia v prizme ďalších uplatnených žalobných bodov. V ďalšom konaní\nbude žalovaný viazaný právnym záverom vyjadreným v tomto rozsudku a svoje rozhodnutie presvedčivo\na dostatočne odôvodní. Správny súd však zároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či\nžalobcovi bude / má byť požadovaná informácia sprístupnená alebo nie, ale žalovaný bude povinný svoj\nzáver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť.\n35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nvyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n36. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\n\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d445b102-967c-4b07-9221-fa7bb15abbf5:f62b1d4a-4eae-4114-91b3-6268021d2ba7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8012200693.3", "spisova_znacka": "4Svk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/19/2021 z 15. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-15", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8012200693.3"}], "citovane_v": []}