Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/246/2019 1019201498 18. 09. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201498.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., E., narodený XX.XX.XXXX, bytom: F. XXXX/X, XXX XX G., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 05059/2019/152/RK zo dňa 23.08.2019, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, odbor dohľadu nad právnickými profesiami (ďalej len „prvostupňový orgán“), v dokumente zo dňa 24.10.2017 označenom ako Pozvánka na preskúšanie uviedol, že prešetrovaním splnenia podmienky podľa § 10a zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii“) zistil, že žalobca sa ako mediátor nezúčastnil potrebného počtu odborných seminárov organizovaných Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „MS SR“ alebo „ministerstvo“). V nadväznosti na uvedené zistenie bol žalobca pozvaný na preskúšanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 04.12.2017 o 08:00 hod. v priestoroch žalovaného. E-mailom žalobcu zo dňa 04.12.2017 doručeným prvostupňovému orgánu o 08:02 hod. žalobca ospravedlňoval svoju neúčasť na predmetnom preskúšaní z vážnych zdravotných dôvodov spôsobených úrazom a požiadal o pridelenie náhradného termínu preskúšania. Ospravedlnenie žalobcu bolo akceptované a v Pozvánke na preskúšanie zo dňa 29.01.2018 bol žalobcovi určený nový termín preskúšania na deň 21.03.2018 o 08:00 hod. E-mailom žalobcu zo dňa 21.03.2018 doručeným prvostupňovému orgánu o 08:07 hod. žalobca ospravedlňoval svoju neúčasť na predmetnom preskúšaní z vážnych zdravotných a pracovných dôvodov a požiadal o pridelenie náhradného termínu preskúšania. Toto ospravedlnenie bolo akceptované s upozornením, že prvostupňový orgán nie je povinný akceptovať ospravedlnenie jeho neúčasti na preskúšaní a keďže ide o jeho druhé ospravedlnenie, v budúcnosti na ďalšie ospravedlnenie nebude prihliadať. Následne bol žalobcovi určený nový termín preskúšania na deň 12.06.2018 o 08:00 hod., pričom pozvánku na predmetné preskúšanie prevzal dňa 20.04.2018. Predmetného preskúšania sa žalobca nezúčastnil, pričom na pozvánku reagoval dňa 05.10.2018 zaslaním osvedčenia o účasti na odbornom seminári zo dňa 03.10.2018 s názvom Podnikateľské a administratívne aspekty mediačnej praxe (ako podnikať v mediácii, vedenie dokumentácie a archivácia v mediačnom procese)“.
2. Nakoľko žalobca v období od 01.01.2016 do 31.12.2017 nepreukázal splnenie svojej povinnosti účasti na odbornom seminári a nezúčastnil sa ani nariadeného preskúšania, prvostupňový orgán vydal dňa 22.03.2019 Upovedomenie o začatí správneho konania č. 05059/2019/152 (ďalej len „Upovedomenie“), v ktorom konštatoval, že začína správne konanie vo veci vyčiarknutia mediátora A. B. C. D., E. z registra mediátorov, pretože nevykonal nariadené preskúšanie v termíne určenom ministerstvom, a teda je z jeho strany dôvodné predpokladať, že sa dopustil porušenia povinnosti uvedenej v § 10a ods. 4 zákona o mediácii. Zároveň vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy vyjadril, ak to považuje za potrebné a uviedol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že pokiaľ sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k predmetnému konaniu nemá návrhy. Upovedomenie bolo žalobcovi doručené dňa 24.03.2019. Následne vo vyjadrení doručenom dňa 02.04.2019 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 15.04.2019 s tým, že zo strany prvostupňového orgánu nebolo na túto žiadosť reagované a žalobca sa následne už k Upovedomeniu nevyjadril. 3. Rozhodnutím č. 05059/2019-152 zo dňa 10.05.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), MS SR ako orgán príslušný podľa § 8 ods. 1 v spojení s ustanovením § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii vyčiarkol A. B. C. D., E., vedeného pod evidenčným číslom 406, z registra mediátorov, pretože dňa 12.06.2018 nevykonal v sídle ministerstva nariadené preskúšanie. V prvostupňovom rozhodnutí bolo konštatované, že v súvislosti s prešetrovaním splnenia podmienky vo veci ďalšieho vzdelávania mediátorov bolo zistené, že žalobca sa doposiaľ nezúčastnil potrebného počtu odborných seminárov organizovaných ministerstvom v zmysle § 10a zákona o mediácii, to znamená aspoň jedného odborného semináru počas roka. Nakoľko žalobca odo dňa 01.01.2016 nemá splnenú zákonnú podmienku v zmysle § 10a ods. 3 zákona o mediácii, keďže doposiaľ nepredložil žiadne osvedčenie o účasti na odbornom seminári organizovanom ministerstvom, prvostupňový orgán zvolil postup v zmysle bodu 1 a 2 tohto rozsudku. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal dňa 03.06.2019 rozklad z dôvodu, že toto rozhodnutie považuje za nezákonné a nesprávne. Tvrdenie, že sa nezúčastnil potrebného počtu odborných seminárov organizovaných ministerstvom v zmysle § 10a zákona o mediácii, t. j. aspoň jedného odborného semináru počas roka, kategoricky popieral, nakoľko sa podľa jeho názoru nezakladá na pravde. Žalobca potvrdil, že sa ospravedlnil z dvoch termínov preskúšania, pričom na pozvánku na preskúšanie zo dňa 12.04.2018 nereagoval pre svoj zdravotný stav a pracovnú zaneprázdnenosť a hlavne z dôvodu, že si uvedomil, že cit.: „postup ministerstva je vzhľadom na to, že pre mediátorov nespravilo nič okrem nezmyselného šikanovania, zastrašovania a vyhrážania – vyčiarknutím, v rozpore so samotným zákonom a Ústavou SR“. Žalobca v rozklade priblížil svoj kritický pohľad na fungovanie mediácie v Slovenskej republike, pričom poukázal na § 10a ods. 4 zákona o mediácii, z ktorého podľa neho vyplýva, že mediátor má dva termíny. Ak sa ospravedlní, zostávajú mu naďalej dva termíny. Ak by sa neospravedlnil, tak sa to považuje, ako keby neprospel, má právo na opakované preskúšanie a jemu toto právo bolo odňaté. Tvrdenie, že v období od 01.01.2016 do 31.12.2017 nepreukázal splnenie svojej povinnosti účasti na odbornom seminári v zmysle § 10a ods. 3 zákona o mediácii a nezúčastnil sa ani nariadeného preskúšania ministerstvom, považuje za zavádzajúce, nakoľko v roku 2017 poslal ministerstvu dve osvedčenia. Podľa názoru žalobcu nebol dôvod nariadiť jeho preskúšanie. 5. Čo sa týka námietky postupu v správnom konaní, žalobca namieta, že ministerstvu zaslal dňa 02.04.2019 žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 15.04.2019, pričom na jeho žiadosť nebolo reagované. Žalobca v rozklade poukázal aj na princíp dobrej správy a na Rezolúciu Výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, ako aj na Odporúčanie Výboru ministrov č. (80) 2 o správnej úvahe – Odporúčanie Výboru ministrov č. (2007) 7 o dobrej verejnej správe. 6. Žalobca záverom dodal, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva, že prvostupňový orgán, ak dospel pred vydaním rozhodnutia k predbežnému záveru o potrebe jeho vyčiarknutia zo zoznamu mediátorov, konal v súlade s princípom „dobrej verejnej správy“, ktorého vyjadrením je aj obsah § 3 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) - v súčinnosti s ním komunikovať o spornej otázke a dať mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, prípadne ho poučiť tak, aby neutrpel v konaní ujmu. Spolu s rozkladom žalobca e-mailom doručil aj osvedčenie o účasti na odbornom seminári dňa 07.10.2017 na Univerzite Komenského v Bratislave, Centre ďalšieho vzdelávania so zameraním na tému: Možnosť mediácie podľa Civilného mimosporového poriadku a osvedčenie o účasti na odbornom seminári dňa 25.11.2017 na Vysokej škole Danubius, Akadémii ďalšieho vzdelávania so zameraním na tému: Moc v mediačnom procese. Súčasťou rozkladu bol aj program podujatia, ktoré organizoval Evropský institut pro smír a mediaci a rozhodčí řízení, o.p.s. v dňoch 02.12.-03.12.2014 a program medzinárodnej vedeckej konferencie
s názvom Súčasné trendy vzdelávania v mediácii, ktorá sa konala v dňoch 07. - 08.04.2017, oba programy boli doručené bez príslušného osvedčenia. Následne žalobca v písomnej forme doručil aj ostatné osvedčenia, ktorými disponuje. 7. Rozhodnutím č. 05059/2019/152/RK zo dňa 23.08.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s obsahom prvostupňového rozhodnutia, pričom v súvislosti s osvedčením vydaným Vysokou školou Danubius zo dňa 25.11.2017 uviedol, že predmetný odborný seminár si táto vzdelávacia inštitúcia zorganizovala svojvoľne bez existencie platne uzatvorenej zmluvy s ministerstvom. Žalovaný konštatoval, že aj keď by sa prihliadalo na všetky relevantne podložené osvedčenia za všetky obdobia, teda aj na dodatočne predložené osvedčenie zo dňa 07.10.2017, mediátor stále nepreukázal vykonanie odborného vzdelávania za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016. Taktiež poukázal na skutočnosť, že mediátor mal možnosť nedostatok v podobe nepreukázania ďalšieho vzdelávania mediátora za predmetné obdobie odstrániť zúčastnením sa na preskúšaní. 8. K námietke žalobcu, že jeho nezúčastnením sa preskúšania bez ospravedlnenia mu s poukazom na § 10a ods. 4 zákona o mediácii ostáva ešte druhý termín, žalovaný uvádza, že takýto výklad nie je správny. Z legislatívneho i gramatického rozboru tejto vety je podľa jeho názoru zrejmé, že na jej naplnenie postačuje jedno nezúčastnenie sa na nariadenom preskúšaní alebo opakované nevyhovenie na preskúšaní. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákon žiadnym spôsobom neupravuje ospravedlnenie sa z nariadeného preskúšania, no napriek tomu prvostupňový správny orgán prihliadal na dve predchádzajúce neúčasti žalobcu na preskúšaní, nakoľko sa z nich ospravedlnil. Záverom dodal, že druhostupňový správny orgán nezistil žiadne iné procesné a formálno-právne vady prvostupňového rozhodnutia. II. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu) 9. Správnou žalobou zo dňa 31.10.2019 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.11.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)], ďalej namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a že v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť oboch rozhodnutí (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). 10. Žalobca sa v žalobe pridržiaval svojich tvrdení a argumentov prezentovaných v rozklade, pričom s tvrdením žalovaného, že sa nezúčastnil potrebného počtu odborných seminárov organizovaných ministerstvom kategoricky popiera a nesúhlasí s ním. Zdôraznil, že v zmysle § 10a ods. 4 zákona o mediácii sa dvakrát ospravedlnil z určeného termínu preskúšania a teda stále mu ostali dva termíny. Poslednú pozvánku prehliadol, čo znamenalo, že nevyhovel, zostal mu teda podľa jeho názoru ešte jeden druhý termín, pričom jemu bolo toto právo odňaté. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.03.2020 doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.03.2020 a žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa jeho názoru prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach správne posúdili nesplnenie podmienky preukázania ďalšieho vzdelávania upravenej v § 10a zákona o mediácii a zrozumiteľným a dostatočným spôsobom odôvodnili, prečo bolo preskúšanie žalobcu nariadené v súlade s § 10 ods. 3 zákona o mediácii, keďže žalobca doposiaľ nepreukázal vykonanie vzdelávania za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016. Vo vzťahu k námietke nenariadenia ďalšieho preskúšania po jeho neabsolvovaní zo strany žalobcu sa žalovaný pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s tým, že v zmysle § 10a ods. 4 zákona o mediácii vyplýva, že na jej naplnenie postačuje jedno nezúčastnenie sa na nariadenom preskúšaní alebo opakované nevyhovenie na preskúšaní. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca okrem vyslovenia nesúhlasu žiadnym ďalším spôsobom neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci správnymi orgánmi a poukázal na povinnosť mediátora vyplývajúcu z § 10a ods. 4 zákona o mediácii, čo znamená povinnosť zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom. Argumentáciu žalobcu, že „na preskúšanie pôjde kedy to bude vyhovovať mne a termín si vyberiem ak ministerstvo
termíny preskúšania vopred v predstihu oznámi“ označil za absurdnú a irelevantnú, a zároveň poukázal na to, že pozvánka na preskúšanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 12.06.2018, bola žalobcovi doručená dňa 20.04.2018, pričom obdobie takmer dvoch mesiacov je podľa názoru žalovaného dostatočné na prípravu na preskúšanie mediátora, ktorý má právnické vzdelanie a ktorý vykonáva mediáciu v praxi. 12. Žalovaný dal zároveň do pozornosti, že ministerstvo môže na účely ďalšieho vzdelávania akceptovať iba osvedčenia od vzdelávacích inštitúcií, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o organizácii odborného vzdelávania ako súčasť ďalšieho vzdelávania, preto aj keby akceptoval všetky žalobcom predložené osvedčenia, nepreukázal uskutočnenie vzdelávania za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016. K námietke absencie možnosti žalobcu vyjadriť sa k správnemu konaniu a súvisiacej nemožnosti obhajovať svoje práva a záujmy žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vyzval žalobcu na predloženie vyjadrenia a dôkazov, avšak žalobca toto právo nevyužil, nevyjadril sa a listiny, resp. dôkazy predložil až v rámci podaného rozkladu, pričom možnosť vyjadriť sa mal do 15.04.2019, t. j. dokedy požadoval predĺžiť lehotu na vyjadrenie, resp. až do vydania prvostupňového rozhodnutia. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 13. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 2S správneho súdu, následne bola vec v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená sp. zn. BA-5S/246/2019. 14. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 18.09.2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12.08.2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle MS SR. 15. Podľa § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii, ministerstvo vyčiarkne z registra mediátorov toho, kto nevyhovel pri opakovanom preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal. 16. Podľa § 10a ods. 1 zákona o mediácii, mediátor je povinný sa podľa tohto zákona sústavne vzdelávať. 17. Podľa § 10a ods. 2 zákona o mediácii, ministerstvo prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií zapísaných v registri vzdelávacích inštitúcií organizuje každý rok najmenej jeden odborný seminár ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov. Program odborného seminára a jeho rozsah určuje ministerstvo. Vzdelávacia inštitúcia vydá mediátorovi osvedčenie o účasti na odbornom seminári, ktoré mediátor bezodkladne predloží ministerstvu. 18. Podľa § 10a ods. 3 zákona o mediácii, ak sa mediátor nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas roka, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie. 19. Podľa § 10a ods. 4 zákona o mediácii, ak ministerstvo nariadi preskúšanie, mediátor je povinný zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní mediátor nevyhovie, môže preskúšanie v termíne určenom ministerstvom zopakovať. Ak mediátor preskúšanie v termíne určenom ministerstvom nevykoná alebo pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo mediátora vyčiarkne z registra mediátorov. V. Posúdenie veci správnym súdom 20. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ktorými bola žalobcovi ako mediátorovi uložená sankcia – vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov v zmysle § 8 ods. 5 písm. f) zákona o mediácii z dôvodu nevykonania jeho preskúšania v termíne určenom ministerstvom. 21. Žalobca namietal, že nespáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, pretože z dvoch nariadených termínov preskúšania sa ospravedlnil, jedného termínu preskúšania sa nezúčastnil, avšak stále mu zostal ešte druhý termín preskúšania. V súvislosti s predmetnou námietkou správny súd konštatuje, že žalobca nesplnil podmienku ustanovenú v § 10a ods. 3 zákona o mediácii, teda nezúčastnil sa aspoň jedného odborného seminára počas roka. Žalobca v rámci prílohy k rozkladu dodatočne doručil prvostupňovému orgánu osvedčenia a dokumenty týkajúce sa odborných seminárov (špecifikované v bode 6 tohto rozsudku), avšak nepreukázal absolvovanie odborného seminára za obdobie od
01.01.2016 do 31.12.2016. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že ako uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že ak by aj bolo jedno osvedčenie z absolvovania seminára v roku 2017 (vydané inštitúciou, s ktorou má ministerstvo uzatvorenú zmluvu) zo strany ministerstva dodatočne akceptované, absolvovanie odborného seminára v roku 2016 v zmysle § 10a ods. 3 zákona o mediácii nebolo zo strany žalobcu preukázané. Správny súd v nadväznosti na uvedené zároveň konštatuje, že mediátor, ako osoba povinná absolvovať odborný seminár aspoň jedenkrát ročne a následne ho ministerstvu zdokladovať, je zodpovedná za splnenie tejto povinnosti. V nadväznosti na § 10a ods. 4 zákona o mediácii je následne určená povinnosť mediátora zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom, ak ministerstvo nariadi preskúšanie, a zároveň obsahuje aj následok nevykonania preskúšania alebo nevyhovenia pri opakovanom preskúšaní v podobe vyčiarknutia mediátora zo zoznamu mediátorov. 22. Z obsahu administratívneho spisu aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca sa ospravedlnil z dvoch preskúšaní (v deň konania jednotlivých preskúšaní po ich začiatku o 08:02 hod. a o 08:07 hod.) a prvostupňový orgán mu vždy určil nový termín, pričom ho pritom v každom predvolaní poučil o následku nevykonania opravného preskúšania v podobe vyčiarknutia zo zoznamu mediátorov podľa § 10a ods. 4 zákona o mediácii. Žalobca však nevykonal / neabsolvoval nariadené preskúšanie dňa 12.06.2018. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že na vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov postačuje už jedno nezúčastnenie sa na nariadenom preskúšaní alebo opakované nevyhovenie na preskúšaní. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že ospravedlnenie sa a vyhovenie ospravedlneniu považuje za jeho výsostné právo. Keďže zákon o mediácii nepozná ospravedlnenie sa z nariadeného preskúšania, skutočnosť, že prvostupňový orgán akceptoval dve ospravedlnenia doručené mu už v čase po začatí preskúšania, správny súd považuje za ústretový krok s cieľom zohľadniť prípadné zdravotné, či iné závažné okolnosti, ktoré záujemcovi neumožnia absolvovať preskúšanie nariadené na konkrétny dátum. V prejednávanom prípade je nesporné, že žalobca sa nezúčastnil a nevykonal preskúšanie v termíne určenom ministerstvom, čoho následkom bolo vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov. 23. Správny súd sa tiež nestotožnil s konštatovaním žalobcu, cit.: „Znovu opakujem som podnikateľ a nie zamestnanec ministerstva, ktoré pískne a ja všetko nechám a dobehnem. Je treba si uvedomiť, že na preskúšanie nestačí termín preskúšania, ale treba sa aj na tie nezmyselné otázky mimo reality (viď príloha) pripraviť a no to je treba čas. ... Na preskúšanie pôjdem kedy to bude vyhovovať mne a termín si vyberiem ak ministerstvo termíny preskúšania vopred v predstihu oznámi a ja si z nich jeden vyberiem.“ Ministerstvo v každom z troch nariadených preskúšaní v dostatočnom predstihu pred konaním preskúšania (pri prvom preskúšaní cca 1,5 mesiaca, pri druhom preskúšaní takmer 2 mesiace a pri treťom preskúšaní 2 mesiace) pozvalo žalobcu na preskúšanie, pričom v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 424/2015 o ďalšom vzdelávaní a preskúšaní mediátorov, ministerstvo doručí mediátorovi oznámenie o nariadení preskúšaní do vlastných rúk najneskôr tri týždne pred termínom preskúšania. Zákon o mediácii ani vykonávacia vyhláška neupravujú postup oznámenia viacerých termínov, z ktorých si záujemca o preskúšanie vyberie termín. Na základe uvedeného správny súd považuje námietku žalobcu o nedostatku času na prípravu za irelevantnú. Žalobcovi bol naopak poskytnutý dostatočný časový priestor, aby si usporiadal svoje pracovné a iné povinnosti tak, aby vykonal preskúšanie, ktoré je zákonnou podmienkou na ďalší výkon činnosti mediátora. 24. Správny súd zároveň považuje za nekonzistentné tvrdenie žalobcu o dôvode nevykonania tretieho nariadeného preskúšania, kedy v rozklade uvádza, že na zaslanú pozvánku na preskúšanie pre svoj zdravotný stav a pracovnú zaneprázdnenosť nereagoval hlavne z dôvodu uvedeného v bode 4 tohto rozsudku a v žalobe tvrdí, že na pozvánku pre svoj zdravotný stav a pracovnú zaneprázdnenosť nestihol zareagovať a na inom mieste v žalobe, že poslednú pozvánku prehliadol. Táto skutočnosť nesvedčí o záujme žalobcu vykonať preskúšanie v zmysle zákona bez snahy vyhnúť sa či oddialiť svoje preskúšanie. Akýkoľvek kritický postoj žalobcu k odbornému vzdelávaniu a realizácii preskúšania mediátorov (čo vyjadril aj v žalobe), neoprávňoval žalobcu na nesplnenie zákonných požiadaviek potrebných na ďalší výkon činnosti mediátora. 25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktoré by správny súd oprávňovali preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú v súlade so zákonom, oba správne orgány správne a dostatočne
zistili skutkový stav, ktorý podriadili pod príslušnú právnu normu, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko súd nezistil dôvody, na základe ktorých by ich bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).