Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/223/2019 1019201416 09. 10. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201416.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Pribinova 40, Bratislava, IČO: 35 829 052, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101951359/2019 zo dňa 15.08.2019, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101951359/2019 zo dňa 15.08.2019 ako aj rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100852101/2019 zo dňa 10.04.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 30.06.2011 uhradil Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty, predchodcovi Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“), preddavok na daň z emisných kvót na rok 2011 za prvý polrok 2011 v sume X.XXX.XXX,XX eur a dňa 02.01.2012 preddavok za druhý polrok 2011 v sume X.XXX.XXX,XX eur. Celkovo zaplatil žalobca preddavok vo výške XX.XXX.XXX,XX eur. 2. Dňa 25.06.2012 podal žalobca daňové priznanie k dani z emisných kvót, v ktorom vyčíslil daň na sumu X.XXX.XXX,XX eur. Vzniknutý daňový preplatok vo výške X.XXX.XXX,XX eur správca dane vrátil žalobcovi dňa 17.12.2012. 3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. PL. ÚS 114/2011 zo dňa 13.06.2012 pozastavil účinnosť § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Následne zákonom č. 189/2012 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol § 51b zo zákona o dani z príjmov vypustený s účinnosťou od 30.06.2012. 4. Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) v rozsudku zo dňa 12. apríla 2018 vo veci C-302/17 (PPC Power a. s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty) rozhodol, že uvedená právna úprava je v rozpore s právom Európskej únie a článok 10 Smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 96/61/ES sa má vykladať v tom zmysle, že „bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné kvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty“. 5. Dňa 27.12.2017 podal žalobca žiadosť o vrátenie preplatku na dani z emisných kvót v sume X.XXX.XXX,XX eura. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.01.2018 prerušil daňové konanie a vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov dodatočného daňového priznania. Konanie bolo prerušené dňom 25.01.2018. 6. Dňa 02.02.2018 podal žalobca dodatočné daňové priznanie k dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011. 7. Správca dane oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2018 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly dane z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011. Daňová kontrola bola ukončená protokolom, v ktorom bola žalobcovi priznaná daň X,XX eur. Protokol bol doručený žalobcovi dňa 01.10.2018. Následne správca dane vydal oznámenie o pokračovaní v daňovom konaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.10.2018. V daňovom konaní sa pokračovalo odo dňa 02.10.2018. 8. Dňa 05.10.2018 správca dane poukázal sumu X.XXX.XXX,XX eur na účet žalobcu. Dňa 18.03.2019 žalobca požiadal správcu dane podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) o priznanie a zaplatenie úroku za oneskorené vrátenie dane z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011. 9. Rozhodnutím č. 100852101/2019 zo dňa 10.04.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane priznal žalobcovi úrok vo výške X.XXX,XX eura (t. j. za 3 dni omeškania s platbou) zo sumy daňového preplatku v sume X.XXX.XXX,XX eur na dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011. Pri výpočte použil ročnú úrokovú sadzbu 10 %. Úrok bol žalobcovi uhradený dňa 03.05.2019. 10. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že daňová kontrola bola ukončená dňa 01.10.2018 a správca dane rozhodol o pokračovaní v daňovom konaní. Dňom 02.10.2018 pokračovalo plynutie lehoty na vrátenie daňového preplatku. Lehota na vrátenie daňového preplatku plynula od 27.12.2017 do 24.01.2018 (od 25.01.2018 bolo konanie prerušené), čo je 29 dní a jej plynutie pokračovalo od 02.10.2018, pričom tento deň bol zároveň posledným dňom 30 dňovej lehoty na vrátenie daňového preplatku. Daňový preplatok bol vrátený dňa 05.10.2018, z čoho vyplýva, že správca dane bol podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku v omeškaní s vrátením daňového preplatku tri dni, za ktoré priznal žalobcovi sumu X.XXX,XX eura. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 14.05.2019 odvolanie. 11. Rozhodnutím č. 101951359/2019 zo dňa 15. 8. 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 12. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 18.10.2019, ktorou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keď žalovaný nesprávne aplikoval vnútroštátne právo rozporné s právom Európskej únie, a zároveň z dôvodu nepreskúmateľnosti, pretože žalovaný nevysvetlil a neodôvodnil prečo aplikoval právo v rozpore s ustanoveniami práva Európskej únie a nijakým spôsobom nereagoval na argumentáciu žalovaného v podanom odvolaní. 13. Žalobca v prvom rade uviedol, že mu bol dňa 05.10.2018 vrátený daňový preplatok na dani z emisných kvót za rok 2011, na základe čoho je možné konštatovať, že správca dane uznal a potvrdil rozpornosť dane z emisných kvót s Ústavou Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalovaný pri výpočte úroku použil ročnú úrokovú sadzbu 10% podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, čo žalobca taktiež nenamietal. Žalobca namietal nesprávne
určené obdobie, za ktoré bol žalobcovi úrok priznaný. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný mu bol povinný v daňovom konaní priznať úrok nielen za obdobie, za ktoré bol správca dane v omeškaní s vrátením daňového preplatku podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku (t. j. len za 3 dni, čomu zodpovedá priznaný úrok vo výške X.XXX,XX eura), ale za celé obdobie od zaplatenia dane (resp. preddavkov) až do jej vrátenia (t. j. od dátumu zaplatenia až do 05.10.2018, čomu zodpovedá úrok vo výške X.XXX.XXX,XX eura). Žalobca poukázal na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, predovšetkým na rozsudok vo veci Irimie C-565/11 zo dňa 18.04.2023 a princíp prednosti práva Európskej únie. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca taktiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keďže sa v ňom žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.12.2019, v ktorom zotrval na napadnutom rozhodnutí a zrekapituloval daňové konania. K jednotlivým žalobným bodom sa osobitne nevyjadril. V. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 15. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným spôsobom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-6S/223/2019. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu ďalšie konanie. 17. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 09.10.2024, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 18. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v predmetnej veci si žalobca ako povinný subjekt splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona o dani z príjmov, zaplatil podľa v tom čase platnej zákonnej úpravy preddavok na daň z emisných kvót za celý rok 2011 a riadne podal daňové priznanie. Žalobca následne žiadosťou zo dňa 27.12.2017 požiadal žalovaného o vrátenie neoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 v ním zaplatenej výške X.XXX.XXX,XX eur a dňa 18.03.2019 o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia preplatku na tejto dani. Napadnutým rozhodnutím žalovaný určil žalobcovi výšku úroku zo sumy daňového preplatku vo výške X.XXX,XX eura. Pri výpočte žalovaný použil úrokovú sadzbu 10%. Medzi žalobcom a žalovaným nebola sporná samotná existencia nároku žalobcu na úhradu úrokov, ani výška určenej úrokovej sadzby. Sporným bolo určenie obdobia, za ktorý mal byť úrok žalobcovi priznaný.
20. Ťažiskom žalobných námietok žalobcu v podanej správnej žalobe bola skutočnosť, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď pri určení výšky úroku neprihliadol na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ale aplikoval ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré je podľa tvrdení žalobcu v rozpore s právom Európskej únie. Žalobca v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v žalobe, poukázal na viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ , z ktorých vyplýva, že právo únie sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby zdaniteľná osoba, ktorá zaplatila daň vybratú dotknutým členským štátom v rozpore s právnou úpravou Európskej únie, má nárok na vrátenie tejto dane, ako aj na zaplatenie úrokov z tejto sumy, a to pri rešpektovaní zásad efektivity a ekvivalencie. Zaplatením preddavkov na materiálne neexistujúcu daň na strane žalobcu vznikol daňový preplatok, keďže išlo o platbu prevyšujúcu splatnú daň, a na strane štátu vznikla povinnosť rozhodnúť o vrátení preplatku a priznaní úrokov, ktoré majú predstavovať primeranú náhradu za stratu možnosti disponovať s finančnými prostriedkami (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-565/11, Irimie, vo veci C-591/10 Littlewoods Retail a i.) 21. Správny súd považuje za nutné zdôrazniť, že daňový poriadok špecificky nerieši vzniknutú situáciu, keď správca dane neoprávnene vyberie od daňového subjektu daň na základe neskôr zrušenej právnej úpravy, z dôvodu jej nesúladu s právom Európskej únie (resp. s Ústavou SR). Napriek uvedenej skutočnosti však štát, resp. v jeho zastúpení žalovaný, ani v takejto situácií nemôže rezignovať na dodržiavanie princípov materiálneho právneho štátu a ochranu práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Povinnosťou žalovaného, ako aj správcu dane, bolo v zmysle zásady prednosti práva Európskej únie (vrátane relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ) pred vnútroštátnym právom, ktorá je vyjadrená v článku 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, vykladať všetky vnútroštátne ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej a správnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z právneho poriadku EÚ. V uvedenom smere bolo formulované aj odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, na čo žalovaný nijakým spôsobom nereagoval. 22. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia a administratívnym spisom správny súd musel prisvedčiť žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne skutočnosti ani argumentáciu, ktoré viedli žalovaného k vydaniu napadnutého rozhodnutia a úplne v ňom absentujú myšlienkové postupy, na základe ktorých žalovaný dospel k správnosti prvostupňového rozhodnutia, čo je podľa správneho súdu evidentnou vadou žalobou napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere vykazuje prvky arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a spôsobuje tak jeho nezákonnosť. Žalovaný nielenže úplne rezignoval na aplikáciu príslušnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ale v napadnutom rozhodnutí bez ďalšieho dvakrát zopakoval skutkový stav veci a mechanicky prevzal výpočet úrokov vykonaný správcom dane. Žalovaný len stručným spôsobom reagoval na niektoré odvolacie námietky žalobcu a vôbec nevysvetlil prečo nepristúpil k aplikácii relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ citovanej v odvolaní žalobcu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevyhodnotil argumentáciu žalobcu, ale len všeobecne skonštatoval správnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem iného na strane 12 uvádza, že úrok bol žalobcovi priznaný podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, a preto správca dane neporušil § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadosť daňového subjektu o vrátene preplatku ako podklad pre svoje rozhodnutie a ani sa nevysporiadal s argumentmi uvedenými v tejto žiadosti. I v prípade, ak by bolo akceptovateľné tvrdenie, že správca dane nekonal na základe žiadosti žalobcu, nezbavuje ho to povinnosti riadne svoje rozhodnutie aj v tejto časti odôvodniť. Nie je postačujúce, aby odvolací orgán bez ďalšieho formálne a nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému dospel správca dane, ale je potrebné, aby náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. 23. Nad rámec vyššie uvedeného v prípade, ak správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie na základe § 79 ods. 3 Daňového poriadku (a nie na základe žiadosti žalovaného o zaplatenie úroku), ktoré mu ukladá povinnosť v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, nie je z obsahu prvostupňového rozhodnutia, ani z administratívneho spisu zrejmé, prečo tak neurobil v zákonom stanovenej lehote, keď daňový preplatok bol žalobcovi vrátený už dňa 05.10.2018 a prvostupňové rozhodnutie týkajúce sa vyplatenia úrokov bolo vydané až dňa 10.04.2019, čo je viac ako päť mesiacov po lehote určenej v Daňovom poriadku a po doručení
žiadosti žalobcu o vyplatenie úroku zo dňa 18.03.2019. Vysvetlenie takéhoto postupu v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí úplne absentuje. 24. Zákonnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi a musí byť riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, je reakciou na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou SR garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené sa správny súd ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal. 25. Správny súd tak uzatvára, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej správy postupovať vo vyššie načrtnutej línii, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom vyhodnotia najmä deň vzniku a trvanie omeškania žalovaného s vrátením preddavkov. V tejto súvislosti vezmú do úvahy právne záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ, najmä rozhodnutia vo veci Irimie C-565/11, Littlewoods Retail a i. C-591/01, Wortmann C-365/15, Tatu C-42/2009, ako aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/51/2022 zo dňa 31.05.2024. V prípade už vyššie spomínaného rozsudku vo veci Irmie C-565/11 bol síce posudzovaný iný typ dane, avšak išlo o daň zavedenú v Rumunsku v rozpore s právom Európskej únie, pričom záver Súdneho dvora EÚ smeroval k záveru, že okrem vrátenia neoprávnene vybranej dane patrí daňovníkovi aj náhrada straty spôsobenej nemožnosťou disponovať so zaplatenými peňažnými prostriedkami vo forme úroku, pričom sadzba a splatnosť týchto úrokov nesmie byť nevýhodnejšia ako podmienky pri podobných nárokoch založených na ustanoveniach vnútroštátneho práva, ani stanovené takým spôsobom, aby prakticky znemožnili výkon práv priznaných právnym poriadkom Európskej únie alebo tento výkon nadmerne sťažili. V uvedenom prípade Súdny dvor EÚ vyslovil názor, že režim, ktorý obmedzuje úrok až odo dňa nasledujúceho po dátume podania žiadosti o vrátenie neoprávnene vybratej dane, nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám. V prejednávanej veci došlo zo strany žalovaného k ešte podstatnejšiemu obmedzeniu obdobia, za ktoré priznal žalobcovi úrok zo zaplatenej dane, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia takéhoto postupu. 26. Na základe uvedených dôvodov sa tak správny súd stotožnil s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť a odstraňovať nedostatky pri odôvodňovaní ich rozhodnutí, a preto správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušil postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V novom konaní bude žalovaný a prvostupňový orgán viazaný právnym názorom správneho súdu. 27. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 28. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. a) SSP/. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).