{"guid": "6e581c01-a2bd-4166-a687-281dfebcd639:c6443f8b-cd3e-4531-8891-00999d271f1f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201416.1", "spisova_znacka": "BA-6S/223/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/223/2019 z 9. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. októbra 2024, sp. zn. BA-6S/223/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201416.1", "identifikacne_cislo": "1019201416", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2024-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/609", "nazov": "zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/609", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/609-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6443f8b-cd3e-4531-8891-00999d271f1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201416.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201416.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201416.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/223/2019\n1019201416\n09. 10. 2024\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201416.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne, a.s., so\nsídlom Pribinova 40, Bratislava, IČO: 35 829 052, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101951359/2019 zo dňa 15.08.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101951359/2019\nzo dňa 15.08.2019 ako aj rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100852101/2019\nzo dňa 10.04.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca dňa 30.06.2011 uhradil Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty, predchodcovi Úradu\npre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“), preddavok na daň z emisných kvót na rok\n2011 za prvý polrok 2011 v sume X.XXX.XXX,XX eur a dňa 02.01.2012 preddavok za druhý polrok 2011\nv sume X.XXX.XXX,XX eur. Celkovo zaplatil žalobca preddavok vo výške XX.XXX.XXX,XX eur.\n2. Dňa 25.06.2012 podal žalobca daňové priznanie k dani z emisných kvót, v ktorom vyčíslil daň na\nsumu X.XXX.XXX,XX eur. Vzniknutý daňový preplatok vo výške X.XXX.XXX,XX eur správca dane vrátil\nžalobcovi dňa 17.12.2012.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. PL. ÚS 114/2011 zo dňa 13.06.2012 pozastavil\núčinnosť § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o dani\nz príjmov“). Následne zákonom č. 189/2012 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej\ndani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani\nz minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, bol § 51b zo zákona o dani z príjmov vypustený s účinnosťou od 30.06.2012.\n4. Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) v rozsudku zo dňa 12. apríla 2018 vo veci\nC-302/17 (PPC Power a. s. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Daňovému úradu pre\nvybrané daňové subjekty) rozhodol, že uvedená právna úprava je v rozpore s právom Európskej únie\na článok 10 Smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení\nsystému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa\n\nsmernica Rady 96/61/ES sa má vykladať v tom zmysle, že „bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako\nje vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zdaňuje bezodplatne pridelené emisné\nkvóty skleníkových plynov, ktoré podniky podliehajúce systému obchodovania s emisnými kvótami\nskleníkových plynov predali alebo nevyužili, vo výške 80 % ich hodnoty“.\n5. Dňa 27.12.2017 podal žalobca žiadosť o vrátenie preplatku na dani z emisných kvót v sume\nX.XXX.XXX,XX eura. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.01.2018 prerušil\ndaňové konanie a vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov dodatočného daňového priznania.\nKonanie bolo prerušené dňom 25.01.2018.\n6. Dňa 02.02.2018 podal žalobca dodatočné daňové priznanie k dani z emisných kvót za zdaňovacie\nobdobie 2011.\n7. Správca dane oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2018 oznámil žalobcovi výkon daňovej\nkontroly dane z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011. Daňová kontrola bola ukončená protokolom,\nv ktorom bola žalobcovi priznaná daň X,XX eur. Protokol bol doručený žalobcovi dňa 01.10.2018.\nNásledne správca dane vydal oznámenie o pokračovaní v daňovom konaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo\ndňa 03.10.2018. V daňovom konaní sa pokračovalo odo dňa 02.10.2018.\n8. Dňa 05.10.2018 správca dane poukázal sumu X.XXX.XXX,XX eur na účet žalobcu. Dňa 18.03.2019\nžalobca požiadal správcu dane podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len\n„Daňový poriadok“) o priznanie a zaplatenie úroku za oneskorené vrátenie dane z emisných kvót za\nzdaňovacie obdobie 2011.\n9. Rozhodnutím č. 100852101/2019 zo dňa 10.04.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) správca\ndane priznal žalobcovi úrok vo výške X.XXX,XX eura (t. j. za 3 dni omeškania s platbou) zo sumy\ndaňového preplatku v sume X.XXX.XXX,XX eur na dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie 2011.\nPri výpočte použil ročnú úrokovú sadzbu 10 %. Úrok bol žalobcovi uhradený dňa 03.05.2019.\n10. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že daňová kontrola bola ukončená dňa\n01.10.2018 a správca dane rozhodol o pokračovaní v daňovom konaní. Dňom 02.10.2018 pokračovalo\nplynutie lehoty na vrátenie daňového preplatku. Lehota na vrátenie daňového preplatku plynula od\n27.12.2017 do 24.01.2018 (od 25.01.2018 bolo konanie prerušené), čo je 29 dní a jej plynutie\npokračovalo od 02.10.2018, pričom tento deň bol zároveň posledným dňom 30 dňovej lehoty na vrátenie\ndaňového preplatku. Daňový preplatok bol vrátený dňa 05.10.2018, z čoho vyplýva, že správca dane\nbol podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku v omeškaní s vrátením daňového preplatku tri dni, za ktoré\npriznal žalobcovi sumu X.XXX,XX eura. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca\ndňa 14.05.2019 odvolanie.\n11. Rozhodnutím č. 101951359/2019 zo dňa 15. 8. 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), žalovaný\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nII.\nŽaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n12. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 18.10.2019, ktorou žiadal\nzrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia, keď žalovaný nesprávne aplikoval vnútroštátne právo rozporné s právom Európskej únie,\na zároveň z dôvodu nepreskúmateľnosti, pretože žalovaný nevysvetlil a neodôvodnil prečo aplikoval\nprávo v rozpore s ustanoveniami práva Európskej únie a nijakým spôsobom nereagoval na argumentáciu\nžalovaného v podanom odvolaní.\n13. Žalobca v prvom rade uviedol, že mu bol dňa 05.10.2018 vrátený daňový preplatok na dani z\nemisných kvót za rok 2011, na základe čoho je možné konštatovať, že správca dane uznal a potvrdil\nrozpornosť dane z emisných kvót s Ústavou Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Uvedená\nskutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalovaný pri výpočte úroku použil ročnú úrokovú sadzbu\n10% podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, čo žalobca taktiež nenamietal. Žalobca namietal nesprávne\n\nurčené obdobie, za ktoré bol žalobcovi úrok priznaný. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný mu bol povinný\nv daňovom konaní priznať úrok nielen za obdobie, za ktoré bol správca dane v omeškaní s vrátením\ndaňového preplatku podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku (t. j. len za 3 dni, čomu zodpovedá priznaný\núrok vo výške X.XXX,XX eura), ale za celé obdobie od zaplatenia dane (resp. preddavkov) až do jej\nvrátenia (t. j. od dátumu zaplatenia až do 05.10.2018, čomu zodpovedá úrok vo výške X.XXX.XXX,XX\neura). Žalobca poukázal na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, predovšetkým na rozsudok vo veci\nIrimie C-565/11 zo dňa 18.04.2023 a princíp prednosti práva Európskej únie. Vzhľadom na uvedené\nmal za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca taktiež namietal nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keďže\nsa v ňom žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.12.2019, v ktorom zotrval na napadnutom\nrozhodnutí a zrekapituloval daňové konania. K jednotlivým žalobným bodom sa osobitne nevyjadril.\nV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n15. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným spôsobom pridelená senátu 4S a je\nvedená pod sp. zn.: BA-6S/223/2019. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka\nsenátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.\n16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali\nz obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“)\nnapadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu\nďalšie konanie.\n17. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 09.10.2024, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP.\n18. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n19. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v predmetnej veci\nsi žalobca ako povinný subjekt splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona o dani z príjmov, zaplatil\npodľa v tom čase platnej zákonnej úpravy preddavok na daň z emisných kvót za celý rok 2011 a riadne\npodal daňové priznanie. Žalobca následne žiadosťou zo dňa 27.12.2017 požiadal žalovaného o vrátenie\nneoprávnene zaplatenej dane z emisných kvót za rok 2011 v ním zaplatenej výške X.XXX.XXX,XX\neur a dňa 18.03.2019 o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia preplatku na tejto dani. Napadnutým\nrozhodnutím žalovaný určil žalobcovi výšku úroku zo sumy daňového preplatku vo výške X.XXX,XX\neura. Pri výpočte žalovaný použil úrokovú sadzbu 10%. Medzi žalobcom a žalovaným nebola sporná\nsamotná existencia nároku žalobcu na úhradu úrokov, ani výška určenej úrokovej sadzby. Sporným bolo\nurčenie obdobia, za ktorý mal byť úrok žalobcovi priznaný.\n\n20. Ťažiskom žalobných námietok žalobcu v podanej správnej žalobe bola skutočnosť, že žalovaný\nnesprávne právne posúdil vec, keď pri určení výšky úroku neprihliadol na judikatúru Súdneho dvora\nEÚ, ale aplikoval ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré je podľa tvrdení žalobcu v rozpore\ns právom Európskej únie. Žalobca v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj\nv žalobe, poukázal na viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ , z ktorých vyplýva, že právo únie sa\nmá vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby zdaniteľná osoba, ktorá zaplatila daň vybratú dotknutým\nčlenským štátom v rozpore s právnou úpravou Európskej únie, má nárok na vrátenie tejto dane,\nako aj na zaplatenie úrokov z tejto sumy, a to pri rešpektovaní zásad efektivity a ekvivalencie.\nZaplatením preddavkov na materiálne neexistujúcu daň na strane žalobcu vznikol daňový preplatok,\nkeďže išlo o platbu prevyšujúcu splatnú daň, a na strane štátu vznikla povinnosť rozhodnúť o vrátení\npreplatku a priznaní úrokov, ktoré majú predstavovať primeranú náhradu za stratu možnosti disponovať\ns finančnými prostriedkami (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-565/11, Irimie, vo veci C-591/10\nLittlewoods Retail a i.)\n21. Správny súd považuje za nutné zdôrazniť, že daňový poriadok špecificky nerieši vzniknutú situáciu,\nkeď správca dane neoprávnene vyberie od daňového subjektu daň na základe neskôr zrušenej právnej\núpravy, z dôvodu jej nesúladu s právom Európskej únie (resp. s Ústavou SR). Napriek uvedenej\nskutočnosti však štát, resp. v jeho zastúpení žalovaný, ani v takejto situácií nemôže rezignovať\nna dodržiavanie princípov materiálneho právneho štátu a ochranu práv a oprávnených záujmov\nfyzických a právnických osôb. Povinnosťou žalovaného, ako aj správcu dane, bolo v zmysle zásady\nprednosti práva Európskej únie (vrátane relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ) pred vnútroštátnym\nprávom, ktorá je vyjadrená v článku 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, vykladať všetky vnútroštátne\nustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na\nzabezpečenie účinnej súdnej a správnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z\nprávneho poriadku EÚ. V uvedenom smere bolo formulované aj odvolanie žalobcu voči prvostupňovému\nrozhodnutiu, na čo žalovaný nijakým spôsobom nereagoval.\n22. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia a administratívnym spisom správny súd\nmusel prisvedčiť žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne skutočnosti\nani argumentáciu, ktoré viedli žalovaného k vydaniu napadnutého rozhodnutia a úplne v ňom\nabsentujú myšlienkové postupy, na základe ktorých žalovaný dospel k správnosti prvostupňového\nrozhodnutia, čo je podľa správneho súdu evidentnou vadou žalobou napadnutého rozhodnutia.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere vykazuje prvky arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti\na spôsobuje tak jeho nezákonnosť. Žalovaný nielenže úplne rezignoval na aplikáciu príslušnej\njudikatúry Súdneho dvora EÚ, ale v napadnutom rozhodnutí bez ďalšieho dvakrát zopakoval skutkový\nstav veci a mechanicky prevzal výpočet úrokov vykonaný správcom dane. Žalovaný len stručným\nspôsobom reagoval na niektoré odvolacie námietky žalobcu a vôbec nevysvetlil prečo nepristúpil\nk aplikácii relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ citovanej v odvolaní žalobcu. Žalovaný v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevyhodnotil argumentáciu žalobcu, ale len všeobecne\nskonštatoval správnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem iného\nna strane 12 uvádza, že úrok bol žalobcovi priznaný podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku, a preto\nsprávca dane neporušil § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď v odôvodnení rozhodnutia neuviedol\nžiadosť daňového subjektu o vrátene preplatku ako podklad pre svoje rozhodnutie a ani sa nevysporiadal\ns argumentmi uvedenými v tejto žiadosti. I v prípade, ak by bolo akceptovateľné tvrdenie, že správca\ndane nekonal na základe žiadosti žalobcu, nezbavuje ho to povinnosti riadne svoje rozhodnutie aj v tejto\nčasti odôvodniť. Nie je postačujúce, aby odvolací orgán bez ďalšieho formálne a nekriticky prevzal\nnedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému dospel správca dane, ale je potrebné, aby náležite dbal\nna dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych\nodborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá.\n23. Nad rámec vyššie uvedeného v prípade, ak správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie na\nzáklade § 79 ods. 3 Daňového poriadku (a nie na základe žiadosti žalovaného o zaplatenie úroku), ktoré\nmu ukladá povinnosť v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku\nzo sumy daňového preplatku, nie je z obsahu prvostupňového rozhodnutia, ani z administratívneho\nspisu zrejmé, prečo tak neurobil v zákonom stanovenej lehote, keď daňový preplatok bol žalobcovi\nvrátený už dňa 05.10.2018 a prvostupňové rozhodnutie týkajúce sa vyplatenia úrokov bolo vydané až\ndňa 10.04.2019, čo je viac ako päť mesiacov po lehote určenej v Daňovom poriadku a po doručení\n\nžiadosti žalobcu o vyplatenie úroku zo dňa 18.03.2019. Vysvetlenie takéhoto postupu v prvostupňovom\na napadnutom rozhodnutí úplne absentuje.\n24. Zákonnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je\nvydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou\nprávnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi a musí\nbyť riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti,\nktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, je reakciou\nna pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia\nzodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je\ndostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo\nna také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe\nktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci\nporušenie Ústavou SR garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či\nčiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie\na vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy\nprávne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto\nodôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené sa správny súd\nďalšími námietkami žalobcu nezaoberal.\n25. Správny súd tak uzatvára, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude povinnosťou\norgánov verejnej správy postupovať vo vyššie načrtnutej línii, znovu vo veci rozhodnúť a svoje\nrozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom vyhodnotia najmä deň vzniku a trvanie omeškania\nžalovaného s vrátením preddavkov. V tejto súvislosti vezmú do úvahy právne záväznú judikatúru\nSúdneho dvora EÚ, najmä rozhodnutia vo veci Irimie C-565/11, Littlewoods Retail a i. C-591/01,\nWortmann C-365/15, Tatu C-42/2009, ako aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sfk/51/2022 zo dňa 31.05.2024. V prípade už vyššie spomínaného rozsudku vo\nveci Irmie C-565/11 bol síce posudzovaný iný typ dane, avšak išlo o daň zavedenú v Rumunsku v\nrozpore s právom Európskej únie, pričom záver Súdneho dvora EÚ smeroval k záveru, že okrem\nvrátenia neoprávnene vybranej dane patrí daňovníkovi aj náhrada straty spôsobenej nemožnosťou\ndisponovať so zaplatenými peňažnými prostriedkami vo forme úroku, pričom sadzba a splatnosť týchto\núrokov nesmie byť nevýhodnejšia ako podmienky pri podobných nárokoch založených na ustanoveniach\nvnútroštátneho práva, ani stanovené takým spôsobom, aby prakticky znemožnili výkon práv priznaných\nprávnym poriadkom Európskej únie alebo tento výkon nadmerne sťažili. V uvedenom prípade Súdny\ndvor EÚ vyslovil názor, že režim, ktorý obmedzuje úrok až odo dňa nasledujúceho po dátume\npodania žiadosti o vrátenie neoprávnene vybratej dane, nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám.\nV prejednávanej veci došlo zo strany žalovaného k ešte podstatnejšiemu obmedzeniu obdobia, za ktoré\npriznal žalobcovi úrok zo zaplatenej dane, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia takéhoto postupu.\n26. Na základe uvedených dôvodov sa tak správny súd stotožnil s námietkou žalobcu, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov. Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť\na odstraňovať nedostatky pri odôvodňovaní ich rozhodnutí, a preto správny súd rozhodnutia orgánov\nverejnej správy zrušil postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V novom konaní bude žalovaný\na prvostupňový orgán viazaný právnym názorom správneho súdu.\n27. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n28. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. a) SSP/.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9c049b9a-5ef1-49bd-9506-2c653bb338e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 114/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 114/2011 z 19. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 24, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9c049b9a-5ef1-49bd-9506-2c653bb338e1"}, {"guid": "7abc6d9d-ef5a-43f5-a064-b1f4186db3e5:f69beb7b-ab70-49ea-8a9d-7a681c68457d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200927.1", "spisova_znacka": "2Sfk/51/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/51/2022 z 31. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-31", "citacie_n": 7, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200927.1"}], "citovane_v": []}