Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/175/2019 1019201152 11. 09. 2024 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201152.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: MEKY SK s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 17/B, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 713 040, zastúpený: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokátka, so sídlom Rožňavská 22, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101515901/2019 zo dňa 20.06.2019, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Oznámením zo dňa 25.07.2018 oznámil Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava (ďalej len „správca dane“) žalobcovi začatie konania vo veci uloženia pokuty v zmysle § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o registračnej pokladnici“). Správca dane uviedol, že disponuje pokladničnými dokladmi vyhotovenými elektronickou registračnou pokladnicou DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX v dňoch 11.05.2016 a 14.05.2016, registrovanej na žalobcu. Na základe uvedených dokladov bolo zistené porušenie § 4 ods. 1 až 4 Zákona o registračnej pokladnici, pretože bola použitá elektronická registračná pokladnica DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorá nespĺňala požiadavky podľa § 4 ods. 1 až ods. 4 Zákona o registračnej pokladnici, pretože v čase vyhotovenia pokladničných dokladov bola vyradená z užívania. 2. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.03.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. c) Zákona o registračnej pokladnici vo výške 330,00 eur. Správca dane uviedol, že disponoval pokladničnými dokladmi vyhotovenými elektronickou registračnou pokladnicou DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX v dňoch 11.05.2016 a 14.05.2016, registrovanej na žalobcu, a to aj napriek tomu, že v čase vydania pokladničných blokov bola elektronická registračná pokladnica DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX vyradená z používania. Vo vzťahu k výške pokuty správca dane prihliadol na závažnosť, trvanie
a následky protiprávneho stavu a na to, že sa jednalo o prvé porušenie § 4 ods. 1 až 4 Zákona o registračnej pokladnici zo strany žalobcu. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.03.2019, v ktorom uviedol, že (i) elektronickú registračnú pokladnicu DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX vyradil od 09.07.2018 z prevádzky, (ii) nevystavil pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX v dňoch 11.05.2016 a 14.05.2016, pretože táto bola vyradená a (iii) uložená pokuta je preto neoprávnená. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval zistený skutkový stav a dospel k záveru, že aj napriek tomu, že žalobca odo dňa 09.07.2008 vyradil z používania elektronickú registračnú pokladnicu DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX, bolo evidentné, že doklady, ktoré boli predložené správcovi dane, boli vydané v dňoch 11.05.2016 a 14.05.2016 z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX. 5. Na podklade vyššie uvedeného tak správca dane zistil porušenie § 16a písm. c) Zákona o registračnej pokladnici, pretože žalobca na evidenciu prijatej tržby použil elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňala požiadavky podľa § 4 ods. 1 a 4 Zákona o registračnej pokladnici. Vo vzťahu k výške udelenej pokuty bolo prihliadnuté na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, ako aj na to, že žalobca prvýkrát porušil Zákon o registračnej pokladnici a pokuta bola uložená v spodnej hranici stanoveného rozpätia. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 19.08.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca uviedol opis skutkových a právnych dôvodov a konštatoval, že zrušenú elektronickú registračnú pokladnicu žalobca nepoužíval, pretože bola od roku 2008 vyradená. Konateľka žalobcu uviedla, že si nevie vysvetliť existenciu pokladničných blokov, nemá vedomosť kto a kedy ich vystavil, pretože zrušená pokladnica je nepoužívaná. Následne bolo správcovi dane uvedené, že odtlačok pečiatky sa na vystavených dokladoch nepodobá na tú, ktorú žalobca používa. 7. Žalobca uviedol, že doklady nevystavil a nemal o nich vedomosť. Zrušenú pokladnicu riadne zlikvidoval a uvedené nahlásil príslušnému daňovému úradu, o čom bol zo strany žalobcu predložený aj záznam. Žalobca poukázal na to, že správca dane záznamom potvrdil, že pokladnica bola vyradená z používania. 8. Žalobca poukázal na to, že konateľka žalobcu predložila správcovi dane nasledovné doklady – kniha pokladnice tržieb, účtovné zostavy náklady a výnosy za obdobie január až december 2016, hlavnú knihu – analytika za obdobie január až december 2016, denník za obdobie január až december 2016 a vzor odtlačku pečiatky žalobcu. Tieto dôkazy mal správca dane k dispozícii. 9. Žalobca mal za to, že nenesie žiadnu zodpovednosť za zneužitie pokladnice. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutia sú nepodložené, nepresvedčivé, daňové orgány sa nevysporiadali s matériou veci a nespĺňajú základné požiadavky na rozhodnutia orgánov verejnej správy. Pokladnica bola neznámou osobou zneužitá, bolo poškodené dobré meno žalobcu a žalobca podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Žalobca tak navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. IV.
Vyjadrenie žalovaného Ďalšie písomné podania účastníkov konania 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.10.2019 (ďalej len „vyjadrenie“) a uviedol, že zamestnanci správcu dane preverovali pokladničné doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2016 a 14.05.2016, registrovanou na žalobcu. Poukázal na to, že správca dane predvolal konateľov žalobcu, ktorí síce uviedli, že nevedia kto a kedy vystavil predmetné doklady, avšak nepredložili žiadne doklady, ktorými by odstránili pochybnosti o vydaných pokladničných blokoch a ani nepreukázali, že sa jedná o falzifikáty. 11. Žalovaný zhrnul zistený skutkový stav a uviedol, že preverované doklady boli vydané v dňoch 11.05.2016 a 14.05.2016 z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX a správca dane zistil porušenie § 16a písm. c) Zákona o registračnej pokladnici, pretože žalobca na evidenciu prijatej tržby používal elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňala požiadavky podľa § 4 ods. 1 až 4 Zákona o registračnej pokladnici. Následne uviedol, že správca dane preveroval podklady, a to tak, že viedol dokazovanie a uviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu a bolo jeho povinnosťou preukázať, že doklady neboli vydané z jeho elektronickej registračnej pokladnice za zákonom stanovených podmienok. 12. Žalovaný považoval skutkový stav tak, ako bol ustálený správcom dane, za dostatočne zistený. Žiadne dôkazy, ktoré by odstránili pochybnosti správcu dane žalobca nepreukázal. Nepreukázal napr. ako znehodnotil uvedenú elektronickú registračnú pokladnicu a ani to, kde sa nachádzala pri ukončení prevádzky. Žalobca síce poukázal na podané trestné oznámenie, ale v čase vystavenia sporných pokladničných dokladov nepreukázal a ani následne v daňovom konaní, že neboli vystavované elektronickou registračnou pokladnicou DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX na jeho meno. Žalovaný tak postupoval pri uložení pokuty v súlade s platnými právnymi predpismi. 13. K vyjadreniu zaslal žalobca repliku zo dňa 19.11.2019, v ktorej uviedol, že správca dane bol povinný preveriť vyradenie elektronickej registračnej pokladnice, spraviť kompletnú kontrolu, či bola defiškalizovaná. Žalobca tak uniesol svoje dôkazné bremeno. Následne žalobca zaslal podanie zo dňa 14.10.2020, v ktorom uviedol, že na podklade podaného trestného oznámenia bolo trestné konania prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalobca uviedol, že z vykonaného dokazovania v trestnom konaní vyplynulo, že vyradená registračná pokladnica bola technicky znefunkčnená a bol preukázaný záver, že iná osoba mohla a zneužila údaje a podklady týkajúce sa žalobcu. V rámci trestného konania sa dospelo k záveru, že pokladničné doklady mohli byť vytlačené tak z vyradenej registračnej pokladnice, ako aj z akejkoľvek inej registračnej pokladnice pri použití údajov žalobcu. 14. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 15. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/175/2019. 16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.
17. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 11.09.2024, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 18. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 písm. z) Zákona o registračnej pokladnici, na účely tohto zákona sa rozumie tržbou platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou, ktorá oprávňuje na nákup tovaru alebo na poskytnutie služby, okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok. 21. Podľa § 2 písm. aq) Zákona o registračnej pokladnici, na účely tohto zákona sa rozumie pokladničným dokladom doklad o prijatí tržby, doklad o vrátení platby za vrátený tovar, doklad o vrátení platby za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, doklad o vrátení platby za neposkytnutú službu alebo doklad o vrátení platby za vykúpené zálohované obaly vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo pokladnicou e-kasa klient. 22. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o registračnej pokladnici vo vyhlásenom znení (právna úprava v čase vyradenia predmetnej pokladnice), podnikateľ je povinný oznámiť ukončenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice daňovému úradu najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po ukončení jej prevádzky. Daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kód elektronickej registračnej pokladnice; túto skutočnosť zaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice a záznam potvrdí odtlačkom pečiatky a podpisom zamestnanca daňového úradu s uvedením jeho mena a priezviska. 23. Podľa § 16a písm. c) Zákona o registračnej pokladnici, správneho deliktu sa dopustí ten, kto na evidenciu prijatej tržby používa elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa § 4 ods. 1 až 4 alebo pokladnicu e-kasa klient, ktorá nespĺňa požiadavky podľa § 4a, alebo nesplní povinnosti uvedené v § 8a. 24. Podľa § 16b ods. 1 písm. a) Zákona o registračnej pokladnici, daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 330 eur do 3 3 300 eur. 25. Podľa § 16b ods. 12 Zákona o registračnej pokladnici, pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. 26. Úlohou správneho súdu bolo, s odkazom na uplatnené žalobné body, preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. S odkazom na obsah žaloby správny súd vyvodil, že podstatnou žalobnou námietkou bola skutočnosť, že správca dane a následne žalovaný nesprávne vyhodnotili skutkový stav veci, keď žalobcovi uložili pokutu za správny delikt, založený na tom, že žalobca použil vyradenú elektronickú registračnú pokladnicu tak, že z nej v čase vyradenia vyhotovil pokladničné bločky. Správny súd uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, a tak to vyplýva aj z administratívneho spisu, že elektronická registračná pokladnica DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX bola odo dňa 09.07.2008 vyradená – o tom svedčí aj záznam o vyradení daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice zo dňa 09.07.2008. Sporným bolo, či správca dane a žalovaný postupovali správne, ak žalobcovi uložili pokutu za správny delikt, ktorého sa žalobca mal dopustiť vydaním bločkov z tejto vyradenej elektronickej registračnej pokladnice. 27. Správny súd v prvom rade uvádza, že uloženie pokuty za správny delikt podľa § 16a Zákona o registračnej pokladnici patrí do správneho trestania. Správne trestanie, resp. posudzovanie zodpovednosti za správny delikt v oblasti verejnej správy je oblasťou, ktorá sa približuje výkonu trestného súdnictva, a to najmä v súvislosti uplatňovaním zásad trestného konania a dodržiavaním záruk
spravodlivého procesu najmä voči tomu, kto je obvinený, a preto má rozhodovanie vo veciach správneho trestania svoje špecifiká. Na rozhodovanie o správnom delikte sú kladené zvýšené požiadavky v prvom rade na určitosť identifikácie konania, ktoré je sankcionované, nakoľko postihnúť páchateľa správneho deliktu je možné len v prípade, ak je naplnená skutková podstata správneho deliktu stanoveného v zákone. Z vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu musí byť preto jasný objekt, ktorý je príslušným ustanovením chránený, ako aj konanie resp. nekonanie, ktorým určený subjekt naplní skutkovú podstatu správneho deliktu (zavinenie sa pri tomto správnom delikte nevyžaduje). Vzhľadom na uplatňovanie zásad trestného konania je rovnako aj v prípade vyvodzovania zodpovednosti za správny delikt neprípustný extenzívny výklad, či právna analógia v neprospech účastníka konania a v plnom rozsahu platia princípy nullum crimen sine lege, ako aj nulla poena sine lege, resp. in dubio mitius (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/21/2018 zo dňa 17.12.2019). 28. Súčasne je však potrebné uviesť, že z vôle zákonodarcu vloženej do obsahu daňových predpisov nepochybne vyplýva, že celý systém daňového trestania za správne delikty je postavený na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zdôrazňuje zodpovednosť za výsledok. Otázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní, je v tejto súvislosti irelevantná, pretože v daných konaniach sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/71/2015 zo dňa 01.12.2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2017 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/77/2016 zo dňa 12.12.2017). Rozhodujúca je teda len existencia protiprávneho stavu, ku ktorému došlo spôsobmi uvedenými v zákone, a ktorý bol spôsobený činnosťou alebo nečinnosťou daňového subjektu. 29. Správny súd uvádza, že žalobca sa dopustil správneho deliktu a za tento následok, teda porušenie právnej povinnosti nesie zodpovednosť bez ohľadu na to, či porušenie nastalo jeho zavinením alebo zavinením tretej osoby. Z administratívneho spisu bolo zrejmé, že správca dane disponoval pokladničnými dokladmi vyhotovenými elektronickou registračnou pokladnicou DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX v dňoch 11.05.2016 a 14.05.2016, registrovanej na žalobcu. Zároveň bolo nesporné, že elektronická registračná pokladnica DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX bola od roku 2008 vyradená. Existencia týchto pokladničných dokladov bola daná a na objektívnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt nezmení nič ani to, že predmetná elektronická registračná pokladnica bola vyradená. Práve naopak, skutočnosť, že z vyradenej elektronickej registračnej pokladnice boli vydané pokladničné bloky, bola podstatná na konštatovanie spáchania správneho deliktu. 30. K zániku, resp. redukcii zodpovednosti za správny delikt podľa Zákona o registračnej pokladnici a následného upustenia od uloženia zodpovedajúcej sankcie by mohlo dôjsť len za existencie liberačných dôvodov stanovených v Zákone o registračnej pokladnici. Zákon o registračnej pokladnici takéto liberačné dôvody neobsahuje, a preto správca dane a ani žalovaný na prípadné liberačné dôvody nemohli prihliadať – teda nemohli ako na liberačný dôvod prihliadnuť na to, že elektronická registračná pokladnica bola vyradená (čo nebolo sporné), pretože podstatným bolo, že z tejto elektronickej registračnej pokladnice boli vydané bloky (bez ohľadu na to, či žalobcom alebo možnou inou osobou). Zodpovednosť za správny delikt podľa Zákona o registračnej pokladnici je tak príkladom tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa neskúma zavinenie. 31. Správny súd s odkazom na vyššie uvedené uvádza, že žalobca zodpovedal za existujúci stav – existenciu pokladničných blokov, ktoré boli vydané z vyradenej elektronickej registračnej pokladnice a vychádzajúc z objektívnej zodpovednosti za správne delikty (a to aj s prihliadnutím na závery trestného konania, na ktoré žalobca poukázal – bod 13 tohto rozsudku) zodpovedal žalobca za vzniknutý stav objektívne, zo zákona, a to bez ohľadu na okolnosti prípadu a na jeho subjektívny vzťah k veci. Objektívna zodpovednosť podľa Zákona o registračnej pokladnici však nemení nič na záveroch trestného konania, na ktoré žalobca poukázal. Tu správny súd uvádza, že je potrebné striktne odlišovať medzi (i) objektívnou zodpovednosť za správny delikt podľa Zákona o registračnej pokladnici a (ii) trestným konaním, v rámci ktorého sa preveruje možné spáchanie trestného činu s tým, že je možné si uplatniť aj náhradu škody. 32. Žalobca súčasne v žalobe poukázal na to, že v administratívnom spise sa nachádzajú doklady, ktoré by mali bez akýchkoľvek pochybností preukazovať zhodu s tým, čo tvrdí žalobca. Správny súd k danému uvádza, že je pravdou, že dňa 02.03.2018 sa vykonalo ústne pojednávanie (toto ústne pojednávanie súviselo s výkonom daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok
2016 u daňového subjektu Thuc Pham Dinh), pričom konateľ žalobcu predložil: knihu pokladnice tržieb, účtovné zostavy náklady a výnosy za obdobie január až december 2016, hlavnú knihu – analytika za obdobie január až december 2016, denník za obdobie január až december 2016 a vzor odtlačku pečiatky žalobcu. Súčasne je zo zápisnice zrejmé, že žalobca uviedol, že elektronickú registračnú pokladnicu nepoužíva, pretože je od roku 2008 vyradená a k pokladničným blokom uviedol, že nevie kto a kedy ich vystavil a k dodacím listom pri predaji tovaru uviedol, že tieto nevystavujú. Správcovi dane boli odovzdané nasledujúce dokumenty – fotokópia hlavnej knihy – analytika za obdobie máj 2016, vzor odtlačku pečiatky žalobcu a 1. strana knihy pokladnice a tržieb. 33. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu uvádza, že hlavná kniha – analytika máj 2016 obsahuje všeobecné údaje o tomto mesiaci, pričom z nej nie je zrejmé (a netvrdil to ani žalobca), aké skutočnosti má preukazovať. Správnemu súdu sa javí logické, že v prípade, ak je elektronická registračná pokladnica DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX vyradená od roku 2008, hlavná kniha za máj 2016 vychádza z inej, aktívnej elektronickej registračnej pokladnice, a preto nemôže preukazovať evidenčné údaje vyplývajúce z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX, vyradenej v roku 2008. Súčasne z administratívneho spisu nie je zrejmé a nešpecifikoval to ani žalobca, či došlo len k formálnemu vyradeniu (ukončeniu používania zo strany žalobcu) elektronickej registračnej pokladnice DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX (vybratie fiškálnej pamäte podľa § 15 ods. 1 Zákona o registračnej pokladnici, zrušenie daňového kódu registračnej pokladnice podľa § 15 ods. 2 Zákona o registračnej pokladnici) alebo aj k jej úplnému technickému znefunkčneniu. Na základe podaní žalobcu (s odkazom na trestné konanie – bod 13 tohto rozsudku) však možno dospieť k záveru, že došlo len k formálnemu vyradeniu, keďže pokladničné doklady mohli byť vytlačené aj z vyradenej registračnej pokladnice. Žalobca tak nepreukázal relevantné skutočnosti, ktoré by negovali závery správcu dane (a to bez ohľadu na to, že Zákon o registračnej pokladnici neobsahuje liberačné dôvody). 34. Na podklade uvedených skutočností správny súd uvádza, že správca dane a žalovaný nepochybili, ak vyhodnotili, že žalobca spáchal správny delikt, a to tým, že došlo k vydaniu pokladničných dokladov (ich vydanie nebolo rozporované, ale bolo rozporované, či ich vydal žalobca alebo iný subjekt podvodne) elektronickou registračnou pokladnicou DKP č. XXXXXXXXXXXXXXXX (vyradenou v roku 2008) v dňoch 11.05.2016 a 14.05.2016. Žalobca nezabezpečil, aby neboli predmetnou registračnou pokladnicou vydané žiadne ďalšie pokladničné doklady s jeho identifikačnými údajmi. Keďže má podnikateľ povinnosť evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici spĺňajúcej zákonom stanovené podmienky (§ 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 Zákona o registračnej pokladnici) a zároveň je pokladničný doklad dokladom o prijatí tržby (§ 2 písm. aq) Zákona o registračnej pokladnici), objektívna zodpovednosť s vylúčením liberačných dôvodov nevyhnutne vedie na základe zisteného skutkového stavu ku konštatovaniu o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu evidencie tržby registračnou pokladnicou, ktorá nespĺňa zákonom stanovené podmienky (§ 16a písm. c) Zákona o registračnej pokladnici). 35. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).