Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/178/2019 1019201121 24. 10. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201121.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: B. C. XXX/XX, XXX XX D. E. D., právne zastúpeného: JUDr. Štefan Dostál, advokát so sídlom: Robotnícka 79, 905 01 Senica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-24/2019 zo dňa 29.05.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „prvostupňový orgán“) č. 15/2019 zo dňa 04.03.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zo služobného pomeru v stálej štátnej službe príslušníka Policajného zboru, funkcia: referent oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Senici, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia v zmysle § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že v rámci šetrenia bol zistený skutkový stav, spočívajúci v tom, že žalobca dňa 23.12.2018 okolo 19.20 hod. viedol po ceste II. triedy číslo 499 v obci Brezová pod Bradlom, časť Minárčiných, osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia, ev. čísla A. XXXXX, kde v 39,17 km prešiel do protismernej časti vozovky, následne vľavo a do priekopy, kde v rodinnom dome č. 874/12 čelne narazil do ovocného stromu a s vozidlom sa prevrátil na ľavý bok s tým, že v rámci šetrenia dopravnej nehody sa po opakovanom poučení o spôsobe vykonania dychovej skúšky odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol v dychu. Následne bol poučený o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi na zistenie množstva alkoholu alebo iného biologického materiálu, pričom lekárske vyšetrenie nežiadal a toto vyšetrenie odmietol. Skutkový stav bol zistený zo zabezpečených dôkazov, identifikovaných a analyzovaných v prvostupňovom rozhodnutí, najmä z podkladov zabezpečených v rámci iných konaní a z výpovedí
svedkov. Po ich vyhodnotení v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. prvostupňový orgán dospel k záveru, že protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočne zistené a preukázané, keď žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru (ďalej len „PZ“) by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa prvostupňového orgánu zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy v tomto prípade spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako riadil motorové vozidlo a zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil materiálnu škodu, sa odmietol podrobiť dychovej skúške a lekárskemu vyšetreniu odberom a laboratórnym vyšetrením krvi na zistenie množstva alkoholu. Uvedeným konaním žaloba porušil bod 11 písm. a) časť I. rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 – Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ. Svojím konaním tak zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g), písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko nedodržal služobnú disciplínu a nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor. 3. O nedisciplinovanosti žalobcu podľa prvostupňového orgánu svedčí ďalej to, že konal v rozpore s § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), a vzhľadom k tomu, že mal vo vozidle aj zbraň, aj v rozpore s § 28 ods. 1 písm. i), písm. m) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 190/2003 Z. z.“). Prvostupňový orgán dodal, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, záujmu okrem iného na ochrane a bezpečnosti občanov a na upevňovaní dôvery občanov v PZ osobitne preto, že príslušník PZ je povinný byť čestným, statočným a disciplinovaným a svoje sily a schopnosti vynaložiť na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť, verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi, ako aj nariadeniami, rozkazmi, príkazmi a pokynmi nadriadených. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Podľa prvostupňového orgánu by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa nezdržal protiprávneho konania, ktoré je obsahom ustáleného skutkového stavu. 4. Na základe odvolania žalobcu, podaného na prvostupňový orgán dňa 21.03.2019, ministerka vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-24/2019 zo dňa 29.05.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), podľa § 243 ods. 1, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Po preskúmaní veci dospela k záveru, že nebolo zistené porušenie právnych predpisov, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, za súčasného dodržania príslušných ustanovení zákona, a v odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Okrem iného zdôraznila, že na činnosť príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky tak počas priameho výkonu štátnej služby, ako aj mimo nej. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a pri svojom povolaní a profesii má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. II. Žaloba 5. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podanou dňa 12.08.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutia“). V bližšom odôvodnení správnej žaloby výslovne uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup žalovaného, sú nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), teda mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd z obsahu podanej žaloby však ustálil aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 6. Žalobca v rámci vymedzenia a konkretizácie žalobných dôvodov poukázal na nasledujúce nedostatky: - Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci už zo strany nadriadeného (vedúceho oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Senici), ktorý vykonal samotné šetrenie veci, pričom generálny tajomník služobného úradu žalovaného a následne aj ministerka vnútra len prevzali jeho názory a konštatovania bez toho, aby preverili a zistili odôvodnenosť jednotlivých tvrdení. - Žalobca poukázal na to, že už v priebehu šetrenia veci ku skutku jednoznačne uvádzal, že dychovú skúšku ani odber krvi neodmietol vedome a v žiadnom prípade nie úmyselne. Pred dopravnou nehodou nepil žiadny alkohol, odmietnutie dychovej skúšky a odberu krvi muselo byť podľa žalobcu jednoznačne spôsobené následkom jeho zranení, najmä otrasom mozgu. Túto obranu však konajúce rozhodujúce orgány odmietli ako účelovú a irelevantnú. Žalobca tvrdil, že už vo svojom odvolaní v predmetnej veci uvádzal, že skutočnosť, či otras mozgu ovplyvnil aj jeho následné správanie, ktorým bez toho, aby o tom mal vedomosť, odmietol dychovú a krvnú skúšku, mohol posúdiť iba znalec, ktorého bolo potrebné pribrať do konania, nie však nadriadený policajt. Napriek tomu žalovaný takýto návrh na pribratie znalca bez akýchkoľvek zdôvodnení odignoroval. Žalobca poukázal na to, že v trestnom konaní, ktoré sa proti nemu súbežne viedlo, požiadal o vypracovanie znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia A. A. F. z 30.05.2019. Z tohto znaleckého posudku č. 21/2019 okrem iného vyplynulo, že žalobca utrpel pri predmetnej nehode otras mozgu, javil príznaky požitia návykovej látky, ktoré však nebolo objektívne preukázané, pričom podobné príznaky správania sa občas vyskytujú pri úrazoch hlavy s otrasom mozgu, so širokou škálou príznakov jednotlivo alebo spolu. Znalec sa domnieval, že správanie žalobcu mohlo byť ovplyvnené poúrazovým stavom. Závery posudku podľa žalobcu odôvodňujú opodstatnenosť jeho návrhu na pribratie znalca do konania. - Žalobca poukázal na skutočnosť, že v trestnom konaní, hoci ide o samostatné konanie, bolo zadané vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý ku dňu podania správnej žaloby ešte nebol vypracovaný. - V rámci ďalších námietok zdôraznil, že z výpovedí svedkov A. G. a A. H. A., vykonaných bezprostredne po nehode, vyplýva, že títo príslušníci Policajného zboru zo žalobcu alkohol necítili. Ak A. A. tvrdí, že alkohol zo žalobcu cítil, ide o subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie tohto svedka, ktorý sa žalobcovi navyše dňa 04.05.2019 slovne vyhrážal zabitím, ktoré konanie bolo následne riešené v priestupkovom konaní. O to aktuálnejší bol podľa žalobcu jeho návrh, aby boli vo veci vypočuté aj ďalšie štyri osoby, ktoré boli na mieste bezprostredne po nehode, čo však zostalo zo strany konajúcich orgánov bez povšimnutia. - Žalobca ďalej zdôraznil, že pred jazdou žiaden alkohol nepil, a spochybnil konštatovanie A. I. A. obsiahnuté v lekárskej správe zo dňa 23.12.2018, že klinicky javil známky požitia alkoholu. Podľa žalobcu ide o ničím nepodložený subjektívny názor tejto ošetrujúcej lekárky, keďže takéto tvrdenie z lekárskej prepúšťacej správy z 24.12.2018 vypracovanej J. I. K. nevyplýva. Navyše žalobca lekárskou správou A. A. nedisponuje a zo strany nemocnice mu vôbec nebola odovzdaná, preto je otázne, ako k nej prišiel žalovaný, keď žalobca sa o nej dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. - Podľa názoru žalobcu mal žalovaný na preukázanie tvrdení, že žalobca v čase dopravnej nehody bol pod vplyvom alkoholu, vykonať dôkazy. Žiaden takýto dôkaz okrem subjektívnych a ničím nepodložených tvrdení svedkov vykonaný nebol. Tento dôkaz mal žalovaný vykonať už len z dôvodu, že žalobca je abstinent, o čom mal žalovaný vedomosť. - Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil okrem iného znalecký posudok A. A. F. č. 21/2019 z 30.05.2019, Lekársku prepúšťaciu správu od J. I. K. z 24.12.2018, podklady z trestného konania. III. Vyjadrenie žalovaného 7. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.10.2019, v ktorom poukázal na zistený skutkový stav. Zdôraznil, že skutkový stav bol zistený a preukázaný na základe vlastného šetrenia nadriadeného v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z. z., v rámci ktorého bol zabezpečený dokumentačný spisový materiál predmetnej dopravnej nehody
z Okresného inšpektorátu v Novom Meste nad Váhom, a to záznam dopravnej nehody s popísaním jej lokalizácie, časového hľadiska, s uvedením jej príčin – porušenie povinnosti vodiča, nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke, nedovolená rýchlosť jazdy, neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, a zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody. Nadriadený v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru zabezpečil vyjadrenie A. A., ktorý v zápisnici dňa 04.01.2019 uviedol, že žalobca javil príznaky po požití alkoholu, potácal sa a bol z jeho dychu cítiť alkohol, pričom z miesta činu chcel ujsť, v čom mu bolo zabránené, taktiež zle artikuloval, avšak na otázky odpovedal. Nadriadený zabezpečil aj vyjadrenie A. A. A., A. E. L., I. C. a ďalšie podklady, ktoré skutkový stav potvrdzovali. Žalovaný chronologicky popísal priebeh administratívneho konania a ďalšie zabezpečené podklady rozhodnutia s ich podrobnou analýzou. K námietkam žalobcu uviedol, že sa s nimi nestotožňuje, a zvýraznil, že zákon nestanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných k preukázaniu určitej skutočnosti, ani ich silu. Podľa jeho názoru v predmetnej veci boli zabezpečené relevantné dôkazy, ktoré konajúci orgán zhodnotil podľa vlastnej úvahy a ktoré jednoznačne potvrdzujú protiprávne konanie žalobcu, najmä výpovede svedkov a lekárska správa A. A.. Žalovaný dodal, že žalobca bol riadne oboznámený so všetkými internými predpismi súvisiacimi s požívaním alkoholických nápojov a predpismi pojednávajúcimi o dôvodoch prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, konkrétne s nariadením ministra vnútra č. 18/2008, podľa ktorého policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď sa odmietne podrobiť dychovej skúške alebo odberu krvi na zistenie alkoholu [čl. 1 ods. 1 písm. b)]. 8. K znaleckému posudku A. F. sa žalovaný vyjadril tak, že ide o všeobecné tvrdenia znalca k príznakom otrasu mozgu, v ktorých sa však nikde nekonštatuje, že konanie žalobcu bolo spôsobené otrasom mozgu, toto znalec podľa žalovaného konštatovať nemôže, nakoľko so žalobcom nebol v osobnom kontakte po dopravnej nehode. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k svedkom, ktorí údajne alkohol zo žalobcu po nehode necítili, označil za nepravdivé a poukázal na obsah výpovedí svedkov A., A., L., C., i na lekársku správu A. A., ktorí alkohol u žalobcu potvrdili. K tvrdeniu, že žalobca je abstinent, žalovaný poukázal na to, že podľa nadriadeného a ďalších príslušníkov PZ ku dňu dopravnej nehody žalobca abstinent nebol. K odmietnutiu podrobiť sa skúške na alkohol žalovaný dodal, že z lekárskej správy A. A. jednoznačne vyplýva, že žalobca mal v čase vyšetrenia vedomie jasné, bol orientovaný miestom, pričom skúšku aj tak odmietol, z čoho okrem iného vyplýva, že príčinou odmietnutia skúšky nebol otras mozgu, ide len o účelovú obranu žalobcu v danom konaní. Obsah lekárskej správy A. A. podľa žalovaného treba považovať za objektívny, nakoľko so žalobcom bola v osobnom kontakte a nebol dôvod nevychádzať z jej záverov. 9. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo zaslané žalobcovi, ktorý sa k nemu ďalej nevyjadroval. IV. Konanie pred správnym súdom 11. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/178/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-5S/178/2019. 12. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd vec preto preskúmal bez nariadenia pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku formou vyvesenia skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 107 ods. 2, § 137 ods. 3, ods. 4 SSP). Termín a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 08.10.2024. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 24.10.2024. V. Relevantná právna úprava 13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 16. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 17. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 21. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 22. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 23. Podľa § 48 ods. 3 písm. g), písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. 24. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru.
25. Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z. z. konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán"). 26. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. VI. Posúdenie veci správnym súdom 27. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 28. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, druh štátnej služby: stála, funkcia: referent oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Senici, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, z dôvodu, že svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a tiež základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. g) , písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z. s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Ku konaniu, zakladajúcemu označený zákonný dôvod prepustenia, malo dôjsť na tom skutkovom základe, že: „Nstržm. A. B. (ďalej len „menovaný“) dňa 23.12.2018 okolo 19.20 hod. viedol po ceste II. triedy číslo 499 v obci Brezová pod Bradlom, časť Minárčiných, osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia, ev. čísla A. XXXXX, kde v km. 39,17 prešiel do protismernej časti vozovky, následne vľavo a do priekopy, kde v rodinnom dome č. 874/12 čelne narazil do ovocného stromu a s vozidlom sa prevrátil na ľavý bok. V rámci šetrenia dopravnej nehody sa po opakovanom poučení o spôsobe vykonania dychovej skúšky odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol v dychu. Následne bol poučený o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi na zistenie množstva alkoholu alebo iného biologického materiálu, pričom lekárske vyšetrenie nežiadal a toto vyšetrenie odmietol.“ 29. Správny súd v Bratislave dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia, teda prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie, ktoré sú posudzované ako celok, vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú dostatočne odôvodnené, pričom správny súd konštatuje, že žalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, že existujú dôvody na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Predmetné ustanovenie na danú vec aplikoval správne, neprekročil rozsah správnej úvahy, a v tejto veci nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Takisto nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených námietok žalobcu, ktorý neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil zákonnosť napadnutého či prvostupňového rozhodnutia. Vykonanie znaleckého dokazovania v otázke posúdenia, či otras mozgu, ktorý žalobca pri dopravnej nehode utrpel, ovplyvnil aj jeho následné správanie natoľko, aby bez toho, že by mal o tom vedomosť, odmietol dychovú a krvnú skúšku na alkohol, podľa názoru správneho súdu nebolo spôsobilé zvrátiť záver prijatý napadnutým rozhodnutím, keďže tento bol bez pochybností preukázaný vykonaným dokazovaním a zabezpečenými dôkazmi, najmä výpoveďami svedkov a tiež lekárskou správou zo dňa 23.12.2018, ktorú vyhotovila A. A.. 30. V nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že skutkový stav žalovaný ustálil z dôkazov, ktoré boli v rámci konania zabezpečené vedúcim Oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Senici (ďalej len „ODI v Senici“), Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici (ďalej len „OR PZ v Senici“), Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave (ďalej len „KR PZ v Trnave“), resp. riaditeľom OR PZ v Senici, teda nadriadeným, na podnet ktorého sa konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru začalo v súlade s § 235 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. vydaním upovedomenia o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru č. ORPZ-SE-2019/000026-011 zo dňa 08.01.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.01.2019. Správny súd v súvislosti s oprávneniami nadriadeného poukazuje na § 232 ods.
1, § 233 ods. 1, § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a dodáva, že skutočnosť, či nadriadený v rámci ďalšieho opatrenia takýto návrh prijme a rozhodne o prepustení alebo nie, je výlučne na jeho zvážení, pričom ide o postup predpokladaný zákonom. V predmetnej veci bol návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podaný vedúcim Oddelenia výkonu služby ODI v Senici dňa 15.02.2019 a jeho realizácia bola odporúčaná aj zo strany tzv. vyšších nadriadených, t. j. riaditeľom ODI v Senici, riaditeľom OR PZ v Senici, riaditeľom KR PZ v Trnave. Správny súd dospel k záveru, že postup žalovaného, napriek žalobcom uplatneným námietkam, smerujúcim proti šetreniu veci nadriadeným a následnému vydaniu rozhodnutí v súlade s ním predloženým návrhom, bol plne v súlade so zákonom, a námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené, založené na nespokojnosti účastníka s výsledkom predmetného administratívneho konania. 31. K zistenému skutkovému (skutočnému) stavu v danom konaní správny súd dodáva, že boli zabezpečené najmä nasledujúce dôkazy, ktoré sú obsahom administratívneho spisu: - prípisom č. ORPZ-SE-2018/003570-001 zo dňa 27.12.2018 bola Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom (ďalej aj „OR PZ v Novom Meste nad Váhom“) adresovaná žiadosť o poskytnutie fotokópie spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej dopravnej nehody zo dňa 23.12.2018, podklady boli ODI v Senici predložené dňa 28.12.2018. Súčasťou týchto podkladov bol: Záznam o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (žalobcu) č. 357.18/2082 z 23.12.2018, Zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (žalobcu) č. ČVS: SKIS-100/OISZSV-2018 z 23.12.2018, Záznam o podaní vysvetlenia žalobcu podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov č. ORPZ-NM-ODI1-217/2018-P Rk z 23.12.2018, Záznam o podaní vysvetlenia osoby A. A. podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov č. ORPZ-NM-ODI1-217/2018-P Rk z 23.12.2018, Úradný záznam č. 278936 z 24.12.2018 vypracovaný A. H. A. a A. G., Úradný záznam č. ORPZ-NM-OPP6-2-739/2018 z 24.12.2018 vypracovaný A. E. L., Ambulantný nález z 23.12.2018 vypracovaný A. I. A., Poučenie osoby podozrivej zo spáchania priestupku o odbere a vyšetrení krvi vypracované A. G., Záznam dopravnej nehody č. ORPZ-NM-ODI1-217/2018-P Rk z 24.12.2018 spísaný I. C., Zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody č. ORPZ-NM-ODI1-217/2018-P Rk z 24.12.2018 spísaný I. C., Náčrtok miesta dopravnej nehody, Fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, Evidenčná karta žalobcu ako vodiča z 24.12.2018, Evidenčná karta vozidla Renault Thalia EČ: A. z 24.12.2018; - prípisom č. ORPZ-SE-2018/003570-003 zo dňa 28.12.2018 bola Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Sekcii kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby Západ adresovaná žiadosť o poskytnutie fotokópie spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej dopravnej nehody zo dňa 23.12.2018, resp. prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), dňa 07.01.2019 ODI v Senici obdržal odpoveď, v rámci ktorej bolo oznámené začatie trestného stíhania žalobcu podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a jeho skutkový základ; - boli zabezpečené výsluchy osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci – išlo o osoby: I. C., A. A., A. E. L., A. H. A., o čom boli spísané zápisnice č. ORPZ-SE-2019/000026-005 zo dňa 03.01.2018, č. ORPZ-SE-2019/000026-006 zo dňa 04.01.2019, č. ORPZ-SE-2019/000026-007 zo dňa 04.01.2019, č. ORPZ-SE-2019/000026-008 zo dňa 04.01.2019; - bol uskutočnený výsluch žalobcu, o čom bola spísaná zápisnica č. ORPZ-SE-2019/000026-014 zo dňa 16.01.2019; - ďalšie podklady týkajúce sa služobného hodnotenia, disciplinárnych odmien a opatrení, a iné. 32. Správny súd má za to, že zabezpečovanie dôkazov prebehlo v súlade s zákonom, najmä s ustanoveniami § 233 ods. 1, § 238 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Tento záver sa týka aj Ambulantného nálezu z 23.12.2018 vypracovaného A. I. A., ktorého pôvod žalobca v rámci podanej správnej žaloby namietal. Správny súd v súvislosti s touto námietkou uvádza, že predmetný ambulantný nález bol súčasťou podkladov, predložených žalovanému zo strany OR PZ v Novom Meste nad Váhom ako orgánu dokumentujúceho priebeh dopravnej nehody. Hoci išlo o dokumentáciu (dôkazný materiál) z iného konania, zákon použitie takýchto podkladov pri postupe podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nevylučuje, práve naopak, v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. umožňuje ako dôkaz použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, čo je aj tento prípad. Navyše ambulantný nález bol zabezpečený v súlade so zákonom, transparentne, bol súčasťou administratívneho spisu, do ktorého mal žalobca v priebehu konania možnosť kedykoľvek nahliadnuť. Neušlo pozornosti správneho súdu, že podľa administratívneho spisu bol žalobca dňa 04.02.2019 zo strany žalovaného oboznámený nielen s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru,
ale aj s dôkazným spisovým materiálom, ktorého súčasťou boli aj tzv. „Podklady ku protiprávnemu konaniu policajta“ (tabuľka, por. č. 2, č. l. spisu 2 - 32), pričom Ambulantný nález A. A. sa nachádzal na č. l. 12. Žalobca mal možnosť sa k predloženému spisovému materiálu a jeho obsahu vyjadriť, o čom bol riadne poučený v oboznámení, ktoré vlastnoručne podpísal dňa 04.02.2019. Žalobca teda mal možnosť dozvedieť sa o existencii a obsahu ambulantného nálezu najneskôr pri tomto úkone žalovaného. 33. Správny súd po vyhodnotení skutkového stavu v danej veci dospel zhodne s názorom žalovaného k záveru, že zabezpečené dôkazy tvorili dostatočný a relevantný podklad pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí, s poukazom najmä na uskutočnené výsluchy osôb I. C., A. A., A. E. L., A. H. A.. Z výsluchu I. C. uskutočneného dňa 03.01.2019 vyplynulo, že žalobca javil známky po požití alkoholu, mal nekoordinované pohyby, v jeho dychu bolo cítiť alkohol, so svedkom komunikoval, odmietol vypovedať, odmietol vykonanie dychovej skúšky a nežiadal ani krvnú skúšku. Z výpovede A. A. uskutočneného dňa 04.01.2019 vyplynulo, že žalobca po dopravnej nehode javil príznaky po požití alkoholu, potácal sa, počas komunikácie bolo z jeho dychu cítiť alkohol, navyše sa z miesta nehody snažil dostať na cestu a ujsť, po nehode komunikoval, svedkom kladeným otázkam rozumel. Z výsluchu A. E. L. uskutočneného dňa 04.01.2019 vyplynulo, že žalobca po nehode javil známky požitia alkoholických nápojov, na výzvu sa odmietol podrobiť dychovej skúške, prípadne odberu krvi na zistenie požitia alkoholických nápojov, mal nekoordinované pohyby, sťaženú artikuláciu, upriamený pohľad a vykazoval pasivitu, opakovane aj po poučeniach odmietal vykonanie dychovej a krvnej skúšky, pričom toto nezdôvodnil. Z výsluchu A. H. A. zo 04.01.2019 vyplynulo, že žalobca na prvý pohľad javil známky požitia alkoholu, mal nekoordinované pohyby, sťaženú artikuláciu, upriamený pohľad bez komunikácie. Na opakované výzvy na vykonanie dychovej skúšky najprv nereagoval, bol pasívny, potom odpovedal, že nebude fúkať. Pri poučení o krvnej skúške sa iba usmieval. Bol niekoľkokrát vyzvaný na podrobenie sa skúške, pričom všetko odmietol. Uvedené skutočnosti osvedčuje aj Úradný záznam OR PZ v Novom Meste nad Váhom č. 278936 z 24.12.2018, vypracovaný príslušníkmi PZ A. H. A. a A. G., a Úradný záznam OR PZ v Novom Meste nad Váhom č. ORPZ-NM-OPP6-2-739/2018 zo dňa 24.12.2018, vypracovaný A. E. L., ktoré boli zabezpečené z iného konania. 34. Zásadným sa správnemu súdu v tejto veci javí Ambulantný nález z 23.12.2018 vypracovaný A. I. A., z ktorého vyplýva, že dňa 23.12.2018 o 21:22 hod. bol do Nemocnice s poliklinikou Myjava privezený žalobca ako účastník dopravnej nehody v sprievode polície s tým, že odmietol dychovú skúšku. V rámci objektívneho nálezu bolo okrem iného konštatované „vedomie jasné, orientovaný miestom,... reč zrozumiteľná...“. V rámci záverov lekárka uviedla, že „vyšetrenie krvi na alkohol požadovaný políciou odmieta, klinicky javí známky požitia alkoholu“. 35. Z obsahu uvedených dôkazov podľa správneho súdu jednoznačne vyplýva, že žalobca v čase dopravnej nehody javil známky požitia alkoholu a napriek opakovaným poučeniam a upozorneniam, resp. dopytom zo strany viacerých osôb, odmietol akúkoľvek skúšku, či už krvnú alebo dychovú, ktorá by vyvrátila alebo potvrdila prítomnosť alkoholu v jeho krvi. Podľa názoru správneho súdu z obsahu uvedených dôkazov nevyplýva žiadna pochybnosť o tom, že žalobca bol pri vedomí a že k odmietnutiu vykonania skúšky alkoholu z jeho strany došlo vedome, úmyselne, resp. nič nenasvedčuje tomu, že k odmietnutiu z jeho strany došlo pod vplyvom zranenia, ktoré utrpel. Vypočutí svedkovia potvrdili, že žalobca po nehode komunikoval, bol pri vedomí, preto sa odmietanie výpovede či vykonania skúšky javí ako selektívne. Správny súd pri tomto hodnotení vychádza nielen z obsahu uskutočnených výsluchov, ktoré osvedčujú sporné skutočnosti tesne po dopravnej nehode, ale pri celkovom hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti aj z ambulantného nálezu A. A., ktorý osvedčuje sporné skutočnosti s časovým odstupom približne dvoch hodín po dopravnej nehode s tým, že k zmene správania žalobcu napriek tomu nedošlo. Ošetrujúca lekárka A. A. potvrdila, že žalobca klinicky javil známky požitia alkoholu a vykonanie skúšky na alkohol odmietol, pričom vedomie mal jasné, bol orientovaný a mal zrozumiteľnú reč. 36. Penzum zabezpečených dôkazov, aj podľa názoru správneho súdu, dostatočne odôvodňuje záver, že žalobca odmietol skúšku na alkohol vedome. Je neadekvátna námietka žalobcu, že závery A. A. sú ničím nepodložené subjektívne hodnotenia, keďže ide o závery lekárky, ktorá žalobcu mala možnosť bezprostredne po dopravnej nehode vyšetriť a zistiť jeho stav, čím boli podložené jej závery v sporných otázkach. Žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo možné postup a závery ošetrujúcej lekárky spochybniť, resp. hodnotiť ako subjektívne či nedôveryhodné, a táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu spisu. Je pochopiteľné, že žalobca spochybňuje práve predmetný ambulantný nález, keďže
ide o dôkaz zásadného charakteru. Na zákonnosť tohto dôkazu nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca (podľa jeho tvrdenia) predmetným ambulantným nálezom nedisponoval. 37. Správny súd dodáva, že pokiaľ ide o námietky žalobcu k rozsahu dokazovania (že žalovaný mal vykonať dôkazy na zisťovanie, či žalobca pred dopravnou nehodou alkohol pil alebo nie, a že mali byť vypočuté ďalšie štyri osoby), tieto boli formulované neurčito, vágne, žalobca neuviedol, o aké dôkazy by sa malo jednať, keďže jediným priamym dôkazom prítomnosti alkoholu v krvi je dychovú skúška alebo skúška odberom krvi, ktorej sa však odmietol podrobiť. Vypočutie ďalších štyroch osôb žalobca taktiež neupresnil. Ak týmito osobami žalobca mienil svedkov prítomných na mieste bezprostredne po nehode, títo boli v konaní vypočutí a žalovaný sa v preskúmavaných rozhodnutiach podrobne ku každej výpovedi vyjadril, rovnako sa vyjadril k hodnovernosti svedka A., k obsahu výpovedí svedkov G. a A. (najmä str. 8 – 9 napadnutého rozhodnutia), a vysporiadal sa aj s otázkou rozsahu dokazovania a dostatočným zistením skutkového stavu (najmä str. 3 – 11 napadnutého rozhodnutia). 38. Vzhľadom na uvedené aj podľa názoru správneho súdu nebolo potrebné vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by sporné skutočnosti potvrdili či vyvrátili, vrátane zabezpečenia znaleckého posudku. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že znalecké dokazovanie prichádza do úvahy len vtedy, ak sa má v konaní zodpovedať konkrétna odborná otázka, tá však v danej veci nebola nastolená. Znalec nemôže odpovedať na skutkové otázky a nemôže zabezpečiť ani úplné zistenie skutočného stavu veci, na tento účel slúži výlučne vykonané dokazovanie. V danej veci vykonané dokazovanie umožňovalo dospieť k prijatým záverom a bolo postačujúce tak z hľadiska kvantity vykonaných dôkazov, ako i z hľadiska ich dôkaznej sily, keďže išlo najmä o priamych svedkov, t. j. osoby, ktoré bezprostredne, priamo vnímali sporné skutočnosti a vypovedali o nich. Hodnotenie dôkazov, uskutočnené žalovaným, správny súd preto považuje za správne, nepochybné a zodpovedajúce obsahu administratívneho spisu. Vlastné hodnotenie, ktoré žalobca v správnej žalobe ponúkol, teda že tak dychovú skúšku, ako i odber krvi neodmietol vedome a v žiadnom prípade nie úmyselne, a že v čase dopravnej nehody bol abstinentom, správny súd považuje za nezodpovedajúce skutočnému stavu veci, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania. Správny súd na dôvažok poukazuje na zásadu voľného hodnotenia dôkazov zakotvenú v § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorej oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, teda hodnotiace úvahy spadajú výlučne do kompetencie rozhodujúceho orgánu. 39. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný odignoroval jeho odvolacie námietky vo vzťahu k rozsahu dokazovania, najmä k znaleckému posudku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne vysvetlil, prečo považuje skutkový (skutočný) stav veci za dostatočne preukázaný a podrobne analyzoval všetky zabezpečené dôkazy, ktoré sú postačujúce aj z pohľadu správneho súdu. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného o úplnosti zistenia skutkového/skutočného stavu veci, keď má za to, že znalecké dokazovanie v danej veci nebolo potrebné. Skutkový základ, z ktorého pri rozhodovaní žalovaný vychádzal, má svoje ťažisko v tom, že žalobca sa odmietol podrobiť dychovej skúške, a túto skutočnosť nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť znaleckým dokazovaním, keďže nejde o odbornú, ale skutkovú otázku. Táto skutočnosť bola v predmetnom konaní preukázaná výpoveďami minimálne štyroch osôb bezprostredne po nehode a ambulantným nálezom ošetrujúcej lekárky, ktorá žalobcu vyšetrila s určitým časovým odstupom po nehode, čo osvedčuje kontinuitu v konaní a prejavoch vôle u žalobcu, nie exces v dôsledku prvotného šoku z dopravnej nehody. 40. Osobitne je potrebné vyjadriť sa k znaleckému posudku A. A. F. z 30.05.2019, ktorý žalobca predložil spolu so správnou žalobou a ktorý podľa neho preukazuje opodstatnenosť znaleckého dokazovania v danej veci. V prvom rade správny súd upriamuje pozornosť na to, že v čase rozhodovania žalovaného takýto znalecký posudok neexistoval a nebol v administratívnom konaní zo strany žalobcu predložený, preto ho žalovaný nemal k dispozícii a nemohol sa k nemu vyjadriť, ani ho zahrnúť do svojich hodnotiacich úvah. Pokiaľ ide o obsah tohto znaleckého posudku, hoci znalec poukázal na to, že reakcia žalobcu mohla byť spojená s úrazom, ktorý utrpel, nezmieňuje sa už priamo o tom, že by odmietnutie vykonania skúšky malo byť nevedomé a neúmyselné, bez toho, aby si žalobca takýto prejav vôle uvedomoval. Podľa znaleckého posudku otras mozgu mohol ovplyvniť správanie a konanie žalobcu bezprostredne po nehode a opakované selektívne odmietnutie vykonanie skúšky sa dá podľa znalca považovať za obrannú reakciu na poststresovú situáciu až v krajnom prípade. Znalecký posudok teda nepotvrdzuje žalobcom uvádzané skutočnosti a v podstate len vo všeobecnosti pripúšťa prejavy posttraumatickej reakcie na nehodu. V tejto súvislosti je však potrebné dodať, že žalobca na svojom odmietnutí zotrval aj s odstupom času po nehode, v rámci lekárskeho vyšetrenia a následne aj v rámci
jeho ďalšej hospitalizácie, preto jeho reakciu nemožno považovať za krajný prípad ani ojedinelý exces či nevedomú reakciu. Z pohľadu správneho súdu by preto znalecké dokazovanie v danej veci bolo nadbytočné. 41. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými nastolenými otázkami vrátane otázok právneho posúdenia veci a skutkového stavu, resp. dokazovania, a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Správny súd podotýka, že vecne správne rozhodnutie nemožno zrušiť výlučne z formálnych dôvodov, len preto, aby sa formálne zopakoval celý proces dokazovania, ktorý v konečnom dôsledku, vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, nie je spôsobilý ovplyvniť celkový výsledok konania. Takýto zbytočný zásah do právoplatne vydaných rozhodnutí orgánov verejnej správy by viedol k narušeniu právnej istoty účastníkov konania. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal aj s otázkou porušenia služobnej prísahy, zvlášť hrubého porušenia služobných povinností, s dôvodom, prečo by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, tieto otázky však neboli predmetom žalobných námietok, preto sa nimi správny súd zvlášť nezaoberal a v tomto smere v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Osobitne správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v rámci svojej rozhodovacej činnosti už opakovane vyslovil, že „Služobný pomer príslušníka PZ je inštitútom verejného práva. Požadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu verejného poriadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi výkonu služby v policajnom zbore. Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Na činnosť príslušníka PZ sú prirodzene kladené oveľa vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a s tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejších ako iné zákony... (rozsudok NS SR sp. zn. 5Asan/3/2017 z 28.06.2018), a že „...služobná prísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali...“ (R 36/2004). 42. Skutočný stav veci a vykonané dokazovanie správny súd vedú k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaný príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. aplikoval na danú vec správne. Správne ustálil, že žalobca tým, že spôsobil dopravnú nehodu a odmietol sa podrobiť dychovej skúške, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, keďže nedodržal služobnú disciplínu a nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, najmä nedodržal povinnosť byť čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, nemariť objektívne vyšetrovanie dopravnej nehody bezdôvodným odmietnutím povinnosti podrobiť sa skúške na alkohol, pričom jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä zachovania služobnej disciplíny ostatných príslušníkov PZ, dôveru verejnosti v PZ a zachovanie materiálneho obsahu služobnej prísahy. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca bližšie vo svojich námietkach nevysvetlil, jeho argumentácia bola založená predovšetkým na spochybňovaní skutkového stavu, preto sa správny súd v touto žalobnou námietkou vysporiadal len v obmedzenom rozsahu. 43. Vzhľadom na uvedené správny súd nezistil existenciu žalobcom namietaných vád podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP, ani vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorá je tiež obsahom žalobcom uplatnených námietok. Správny súd nezistil ani existenciu tzv. vád trestania podľa § 195 SSP, ktorá by odôvodňovala zrušenie preskúmavaných rozhodnutí.
44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil. 45. S ohľadom na uvedené správny súd rozhodol postupom podľa § 190 SSP tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. 46. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.