Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/163/2019 1019201106 28. 11. 2024 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201106.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a členov senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpeného ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, so sídlom Palisády 36, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/22/2019 zo dňa 03. júla 2019, takto rozhodol: 2 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 2 I. Priebeh administratívneho konania 1. Právny predchodca žalovaného Rada pre vysielanie a retransmisiu voči žalobcovi začal správne konanie č. 898/SKO/2019 vo veci možného porušenia § 32 ods. 4, písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe B. odvysielal dňa 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod. upútavku na program Policajtov švagor, ktorá napĺňala definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., a teda reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu povinnosti, aby bola vysielaná reklama slušná. 2. Prepis/popis monitorovaného programu - upútavky na program Policajtov švagor vysielanej dňa 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod. je nasledovný: V pozadí znie rappová hudba. Záber na dvoch mužov, jeden udiera rukou druhého. V strede obrazovky sa objaví textový animovaný titulok „ICE CUBE“. Mužský hlas 1: Ice Cube.
Muž v garáži beží za zeleným autom a v poslednej chvíli sa zachytí jeho kapoty. Mužský hlas 2: Posratý bažant. Muž je v aute a napriaha ruku k úderu. Výbuch plameňov, dvaja muži sa snažia od výbuchu uniknúť. V strede obrazovky sa objaví textový animovaný titulok „KEVIN HART“. Mužský hlas 1: D. E.. Auto cúva. Mužský hlas 3: Držte sa! Černoch v žltom oblečení otočí volantom. Auto prejde z jedného pruhu do druhého. Záber na páku v aute. Záber na blikajúcu signalizačnú kontrolku odbočenia na palubnej doske. Dvaja černosi sedia v aute. Mužský hlas 2: Ty dávaš smerovku? Auto ide po ceste a bliká mu smerovka na odbočenie. Dvaja černosi sedia v aute. Mužský hlas 3: Sila zvyku. Muž je vyklonený z okienka auta a strieľa z pištole. Auto na ceste vybuchne a letí otáčajúce sa vo vzduchu. Mužský hlas 1: V bláznivej kinopremiére. Auto vychádza z plameňov. Muž padne do paliem a potom na zem. Černoch prudko gestikuluje. Záber na prestrelené sklo. Mužský hlas 3: James, pozor! Černoch pozerá za oknom auta. F. sa kotúľa po zemi v garáži vedľa zeleného auta. Mužský hlas 2: Do riti! Auto preráža stenu, padá dolu a dopadne na zaparkované autá. Mužský hlas 4: Py dvaja ste totálni magori. V zadnej časti obrazovky sú žlté pásky polície, v prednej časti obrazovky je grafický panel s dvoma černochmi, prvý drží v ruke tašku, druhý za ním má na sebe uniformu. Počas zobrazenia panelu padajú neidentifikovateľné biele útržky. V ľavej časti panelu sa objaví textový titulok „20:35 POLICAJTOV ŠVAGOR DNES“. V dolnej časti obrazovky bol zobrazený kruhový panel s vianočnými guľami a textom „S VAMI NÁS BAVÍ SVET“. Mužský hlas 1: Policajtov švagor. Dnes o 20:35 na B.. ¦ upútavka na program Policajtov švagor & (10:10:21hod., trvanie cca 53 s) Krátky záber zhora na pohybujúce sa autá na moste. Mužský hlas 1: „Sú švagrovia...,“ Mužský hlas 2 a 3 naraz: „ Tak ako?“ Mužský hlas 2: „ Prečo stále kecáš? “ Mužský hlas 1: „... no nemajú sa príliš v láske. “ Mužský hlas 3: „Chcem byť v tvojom tíme." Mužský hlas 2: „Si zelenáč! “ Mužský hlas 3: „Som stopercentne pripravený stať sa... Žena: „Pozor!“ Mužský hlas 3: „... detektívom. “ Vystúpi na stolček a ventilátor ho udrie do hlavy. Mužský hlas 2: „Aaaa..." Černocha vyhodí do vzduchu, narazí do poličky, z ktorej všetky veci popadajú na zem. Mužský hlas 2 (zatvára dvere): „Si úbohý. “ Mužský hlas 1: „V Miami!“ Záber na mladú ženu, má mokré telo a je oblečená v plavkách. Rukou si prechádza po prsm'ku. Dvaja černosi sedia v aute. Mužský hlas y. „Do mesta dorazili švagríčkovia... “ Mužský hlas 2: „Ak okamžite neprestaneš, strelím ťa do ksichtu!“ Záber, ako černoch strieľa a auto sa vznieti. Výbuch auta. Dve postavy sa spolu držiac v objatí kotúľajú po kapote auta. Mužský hlas 1: „Sú nasadení... “ Mužský hlas 3: „Je čas na režim utajenia... “ Mužský hlas 1: „... do supertajnej akcie. “ Mužský hlas 3: „Bom, prásk (...). Černoch vyjde z auta a zaženie sa na ďalšieho muža. Urobí stojku a popritom mu na zem vypadne jeho policajný odznak. Je tvoj?“ Mužský hlas 2: „Do riti!“ Černoch s ďalším mužom sa začnú biť. V strede obrazovky sa objaví textový animovaný titulok „ICE CUBE“. Mužský hlas 1: „ICE CUBE." Muž v garáži beží za zeleným autom a v poslednej chvíli sa zachytí jeho kapoty. Mužský hlas 2: „Posratý bažant. “
Výbuch. V strede obrazovky sa objaví textový animovaný titulok „KEVIN HART“. Mužský hlas 1: „Kevin hart. “ Mužský hlas 3: „Držte sa!“ Mužský hlas 2: „Ty dávaš smerovku?“ Auto ide po ceste a bliká mu smerovka na odbočenie. Dvaja černosi sedia v aute. Mužský hlas 3: „Sila zvyku. “ Muž je vyklonený z okienka auta a strieľa z pištole. Auto na ceste vybuchne a letí otáčajúce sa vo vzduchu. Mužský hlas 1: „V bláznivej kinopremiére. “ Auto vychádza z plameňov. Muž padne do paliem a potom na zem. Černoch prudko gestikuluje. Záber na prestrelené sklo. Mužský hlas 3: „James, pozor!“ Černoch pozerá za oknom auta. F. sa kotúľa po zemi v garáži vedľa zeleného auta. Mužský hlas 2: „Do riti!“ \ Auto preráža stenu, padá dolu a dopadne na zaparkované autá. Mužský hlas 4: „Vy dvaja ste totálni magori." V zadnej časti obrazovky sú žlté pásky polície, v prednej časti obrazovky je grafický panel s dvoma černochmi, prvý drží v ruke tašku, druhý za ním má na sebe uniformu. Počas zobrazenia panelu padajú neidentifikovateľné biele útržky. V ľavej časti panelu sa objaví textový titulok „20:35 POLICAJTOV ŠVAGOR DNES“. V dolnej časti obrazovky bol zobrazený kruhový panel s vianočnými guľami a textom „S VAMI NÁS BAVÍ SVET“. Mužský hlas 1: Policajtov švagor. Dnes o 20:35 na Jojke. 3. Výsledkom správneho konania č. 898/SKO/2019 bolo rozhodnutie č. RP/22/2019 zo dňa 03. júla 2019, ktorým právny predchodca žalovaného rozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4, písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe B. odvysielal dňa 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod. upútavku na program Policajtov švagor, ktorá naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pri ktorej nezabezpečil, aby bola vysielaná reklama slušná, za čo právny predchodca žalovaného žalobcovi uložil podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,- eur. 4. V odôvodnení rozhodnutia sa právny predchodca žalovaného zameral na posúdenie kolízie ústavou zaručených práv a právom chránených záujmov. Konštatoval, že právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy SR. Zároveň vyslovil, že sloboda prejavu však nie je bez hraníc, t.j. nemá absolútny charakter. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Pri posúdení kolízie dvoch základných práv je uznávanou teóriou, s ktorou sa vo svojich nálezoch stotožnil aj Ústavný súd SR (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2008, II. ÚS 326/2009, II. ÚS 340/09, IV. ÚS 107/2010, IV. ÚS 302/2010, IV ÚS 472/2012), teória proporcionality (nazývaná aj trojstupňový test proporcionality). Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných, prípadne do iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. V takých prípadoch je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu. Z citovaného ustanovenia Ústavy SR vyplýva, že slobodu prejavu je možné obmedziť na základe kumulatívneho splnenia troch podmienok. Obmedzenie musí • vyplývať zo zákona (požiadavka legality), • byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (požiadavka proporcionality) • a sledovať legitímny cieľ (požiadavka legitimity), ktorý vyplýva z ustanovenia čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. 5. Ďalej uviedol, že Ústava SR zakotvuje legitímny cieľ obmedzenia slobody prejavu taxatívne, ako ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia, mravnosti. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie slobody prejavu je možné z dôvodu ochrany verejného záujmu, ako aj ochrany individuálnych záujmov. Zdôraznil, že požiadavka na kvalitatívnu stránku
reklamy, okrem iného, aby bola slušná, zakotvená v ustanoveniach zákona č. 308/2000 Z. z., vychádza z potreby ochrany, predovšetkým maloletých osôb pred neslušnou reklamou, a teda vychádza z potreby ochrany záujmu chráneného Ústavou SR - mravnosti, ktorá môže byť ohrozená obsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou predovšetkým maloletých osôb, a to na základe zákona, konkrétne ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Preto dospel k záveru, že podmienka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu bola nepochybne naplnená. 6. Vo vzťahu k skúmaniu zachovania podmienky proporcionality zdôraznil potrebu posúdenia, či žalobca odvysielal predmetný komunikát v súlade so zákonom. Poukázal na skutočnosť, že predmetný komunikát upriamoval pozornosť recipienta na program Policajtov švagor, identifikovaný verbálnou zložkou, cit.: Mužský hlas 1: policajtov švagor. Dnes o 20:35 na B..“, ako aj obrazovou zložkou zobrazujúcou časti scén tvoriacich súčasť obsahu predmetného programu. Následne uviedol, že z obsahu predmetného komunikátu je zrejmé, že tento upútaval, a teda sa snažil získať pozornosť divákov na program, ktorý bude účastník konania vysielať. Predmetný komunikát teda naplnil definíciu konkrétnej formy vlastnej propagácie a síce upútavky. 7. Rovnako tak vyslovil, že z dikcie ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že účastník konania musí pri vysielaní vlastnej propagácie dodržiavať aj povinnosti ustanovené pre reklamu všeobecne, ak ustanovenia o vlastnej propagácii neustanovujú inak. Zákon č. 308/2000 Z. z. neobsahuje ustanovenia limitujúce obsah vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Obsahuje však ustanovenia limitujúce obsah reklamy. Jedným z týchto ustanovení je aj § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., podľa ktorého musí byť reklama čestná a slušná. K uvedenému doplnil, že pojem „slušná“ nie je definovaný v zákone č. 308/2000 Z. z., a teda sa jedná o tzv. neurčitý pojem. Výklad neurčitých pojmov v rámci správneho konania je vo výlučnej kompetencii konajúceho správneho orgánu a teda v tomto prípade Rady. Predmetný komunikát obsahoval, okrem iného, nasledovné vyjadrenia, cit.: Mužský hlas 2: „Posratý bažant.“ Mužský hlas 2: „Do riti!“ Mužský hlas 4: „ Vy dvaja ste totálni magori. 8. Dospel k záveru, že predmetné výrazy nemožno bezpochyby považovať za bežné a slušné v spoločenskom styku, teda za vyhovujúce pravidlám spoločenského správania. V upútavke tak na pomerne krátkej časovej ploche odzneli tri neslušné výrazy, z toho dva hrubé a jeden expresívny. Zastával názor, že predmetné výrazy je možné považovať za výrazy takej intenzity, že odporujú bežným normám slušnosti v miere, pri ktorej je možné považovať odvysielanú upútavku v tejto časti za neslušnú, v dôsledku čoho je nevyhnutné na naplnenie legitímneho cieľa, t.j. zabezpečenie slušnosti komerčných komunikátov, obmedzenie slobody prejavu účastníka konania v podobe vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. 9. Pri určovaní výšky pokuty zobral právny predchodca žalovaného do úvahy: - závažnosť správneho deliktu – závažnosť sankcionovaného správneho deliktu spočíva v tom, že porušením povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. došlo k zmareniu účelu tejto povinnosti a síce zabezpečiť, aby sa vysielané zložky programovej služby napĺňajúce definíciu reklamy nevymykali z bežného rámca všeobecne spoločensky akceptovateľného správania. Táto povinnosť je odôvodnená zvýšenou intenzitou, ktorou vzhľadom na svoju „presviedčaciu“ podstatu zložky programovej služby, napĺňajúcej definíciu reklamy, pôsobia na recipienta; - miera zavinenia - účastník konania je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že žalobca bol za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankcionovaný už v minulosti. Žalobca mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z. z. Ďalej uviedol, že účastník konania bol v čase spáchania správneho deliktu oboznámený s výkladom Rady ohľadne aplikácie citovaného ustanovenia zákona vo vysielaní a mal teda možnosť prispôsobiť svoje vysielanie zákonným požiadavkám; - rozsah a dosah vysielania - žalobca je na základe licencie č. T/39 multiregionálnym vysielateľom;
- trvanie a následky porušenia povinnosti - v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. nejde o trváci správny delikt, nakoľko k jeho spáchaniu došlo vo vyššie uvedenom dni a časoch. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom ustanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého právny predchodca žalovaného vychádzal (od 3.319,- eur do 165.969,- eur), je sankcia vo výške X.XXX,- eur plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci. II. Žaloba 10. Správnou žalobou zo dňa 08. augusta 2019 sa žalobca domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RP/22/2019 zo dňa 03. júla 2019 z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 11. Žalobca v podanej žalobe namietal, že právny predchodca žalovaného vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne aplikoval a nerešpektoval Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) garantované práva žalobcu na slobodu prejavu a nesprávne právne posúdil legalitu, legitimitu a proporcionalitu zásahu do práva žalobcu. Tvrdil, že ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. nie je možné vykladať izolovane, ale len v súlade s Ústavou SR, Dohovorom a rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pričom pri každom zásahu do práva žalobcu na slobodu prejavu je tento zásah Rada povinná skúmať ad hoc od prípadu k prípadu a nie paušálne uplatňovať ustanovenia zákona. 12. Ohľadom otázky legality zásahu zdôraznil, že Rada môže v zmysle konštantnej judikatúry obmedziť právo na slobodu prejavu žalobcu len v prípade, že takýto zásah je v súlade so zákonom. Dodal, že žalobca ako aj právny predchodca žalovaného zhodne uvádzajú, že pojem „slušná“ nie je definovaný v zákone č. 308/2000 Z.z. a teda sa jedná o neurčitý pojem. Preto vyčítal právnemu predchodcovi žalovaného, že si v odôvodnení rozhodnutia prisvojuje právo vykladať neurčité pojmy v rámci správneho konania svojvoľne. Žalobca zdôraznil, že presná formulácia je požiadavkou zákona, a z tohto dôvodu nie je možné odkazovať na neurčité a legálne nedefinované pojmy. Vágnosť týchto pojmov umožňuje absurdné rozhodnutia správneho orgánu, akým je práve napádané rozhodnutie, kedy správny orgán uložil vysielateľovi sankciu za odvysielanie časti upútavky s humorným obsahom na zábavný film, ktorého primárnou úlohou je zábava recipientov/divákov a odľahčenie zobrazených situácií v danom kontexte a v žiadnom prípade nie šírenie vulgarizmov. Žalobca mal za to, že odvysielaným obsahom nedošlo k naplneniu zákonných kritérií na udelenie sankcie a považoval predmetné rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného za neproporcionálny zásah do slobody prejavu vysielateľa. 13. Vo vzťahu k skúmaniu legitimity zásahu v podanej žalobe namietal, že namietaným konaním žalobcu ako vysielateľa nedošlo k zásahu a ani nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného Ústavou SR, ktorým je ochrana práv a slobôd iných. Žalobcovo konanie nespočívalo v šírení „nemravnosti“ a to ani skrytou ani otvorenou formou a to na základe žiadneho zo znakov uvedených v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii. Žalobca len v rámci upútavky k filmu vytvorenej na základe daného filmu upriamil pozornosť divákov na plánované vysielanie daného diela. 14. Napokon ohľadom vyhodnotenia podmienky proporcionality namietal, že k tejto otázke sa konštantne vyjadruje ESĽP, ktorý uvádza, že „sloboda prejavu je jedným zo základov demokratickej spoločnosti. Žiadne obmedzenie slobody prejavu, či už v kontexte náboženského vyznania alebo inom, nemôže byt zlučiteľné s čl. 10, pokiaľ nie je v súlade s ustanoveniami ods. 2 tohto článku. Pri skúmaní či obmedzenie práv a slobôd zaručených Dohovorom možno považovať za „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“, Súd už v minulosti opakovane konštatoval, že Strany Dohovoru požívajú určitú, nie však neobmedzenú mieru uváženia. V tomto ohľade existuje malý priestor pre obmedzenie politických prejavov alebo debatu o otázkach verejného záujmu podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru.“ (Rozsudok č. 44179/98 vo veci Murphy proti Írsku). Dodal, že v danom prípade bola žalobcovi udelená sankcia za odvysielanie komunikátu, ktorým len upozornil na zábavný film. Opätovne zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie predstavuje neoprávnený zásah do slobody prejavu vysielateľa spočívajúci v sankcionovaní vysielateľa za odvysielanie upútavky k programu, ktorý nemá žiaden dopad na zásah do práv a slobôd iných.
15. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, pričom uvedené právnemu predchodcovi žalovaného vyčítal najmä vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia, keď poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/31/2011, v ktorom tento vyslovil: „výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní“. Tvrdil, že vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje vymedzenie skutku, ktorým mal žalobca porušiť povinnosť ustanovenú v zákone č. 308/2000 Z.z. Dodal, že žalobcovi nie je ani z výroku a ani z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, akým spôsobom došlo k naplneniu definície neslušnosti. III. Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného 16. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 03. októbra 2019 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podanom vyjadrení namietané vady rozhodnutia odmietol a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že túto nie je možné pokladať za relevantnú, pričom zdôraznil, že nie je opodstatnené tvrdenie o zásahu do slobody prejavu žalobcu, ku ktorému došlo vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že nepreukázal a riadne nezdôvodnil, že zásah do slobody prejavu žalobcu v podobe napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám legality, legitimity a proporcionality, sa nezakladá na pravde. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že otázkou posúdenia konfliktu práva na slobodu prejavu žalobcu a ochrany práv a slobôd iných sa právny predchodca žalovaného v potrebnej miere zaoberal, pričom v tejto súvislosti skúmal naplnenie podmienky legality, legitimity, ako aj proporcionality obmedzenia slobody prejavu žalobcu, a to prostredníctvom realizácie trojstupňového testu proporcionality v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR. Právny predchodca žalovaného po posúdení kolízie Ústavou SR zaručených práv a právom chránených záujmov dospel k záveru, že v predmetnom prípade prevážil záujem na ochrane mravnosti maloletých osôb a v podmienkach demokratického pluralitného štátu bolo odôvodnené zasiahnuť do práva na slobodu prejavu žalobcu vyvodením administratívnej zodpovednosti za porušenie zákona č. 308/2000 Z.z. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že právny predchodca žalovaného posudzoval skutkový stav v kontexte slobody prejavu vysielateľa, pričom naplnenie všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu žalobcu vyhodnotil ako pozitívne preukázané. Vzhľadom na uvedené striktne odmietol tvrdenie žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie predstavuje neoprávnený zásah do jeho slobody prejavu. 17. Taktiež v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v rámci dôkladnej analýzy skutkového stavu obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobil skúmaniu skutočnosť, či v oznámení o začatí správneho konania identifikované sporné výrazy bolo možné považovať za výrazy takej intenzity, že odporujú bežným normám slušnosti v miere, pri ktorej je možné považovať odvysielanú upútavku v predmetnej časti za neslušnú. Skutkový stav posudzoval v kontexte slobody prejavu vysielateľa a zároveň zreteľne formuloval svoje úvahy vedúce k vyhodnoteniu sporného obsahu ako natoľko závažného a takej intenzity, že jeho odvysielaním nedošlo k zabezpečeniu atribútu slušnosti komerčných komunikátov v súlade s povinnosťou ustanovenou § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. 18. K poukazu žalobcu na súvisiacu judikatúru ESĽP vo veci prípustnosti obmedzovania slobody prejavu, právny predchodca žalovaného dal do pozornosti, že Dohovor v čl. 10. zakotvuje právo na slobodu prejavu pre každého. Právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy SR. Rovnako však Dohovor, ako aj Ústava SR ustanovujú možnosť obmedzenia slobody prejavu a práva na vyhľadávanie a šírenie informácií. Sloboda prejavu nie je bez hraníc, t.j. nemá absolútny charakter. Neprimeraný rozsah môže spočívať najmä v zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. V takých prípadoch už je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu. 19. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných,
prípadne do iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. V takých prípadoch je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu. 20. Právny predchodca žalovaného nesúhlasil s tým, že pochybil pri posudzovaní naplnenia kritérií podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Úlohou Rady je v rámci správneho konania posúdiť, či odvysielaním daného komerčného komunikátu mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., čo právny predchodca žalovaného, použitím zásady správnej úvahy v správnom konaní č. 898/SKO/2019 konštatoval ako pozitívne preukázané. Rada skúmala proporcionalitu zásahu do práv vysielateľa eventuálnym uložením sankcie vyvažovaním všetkých práv a chránených záujmov, ktoré sa v tomto prípade dostali do kolízie, pričom dospela k záveru, že takto odvysielaný obsah predstavoval ohrozenie požiadavky na ochranu mravnosti maloletých osôb. Vyhodnotila, že odvysielanie upútavky na program Policajtov švagor v predmetnej podobe nebolo odôvodnené potrebou naplniť propagačný účel odvysielaného komunikátu. Účel komunikátu bolo nepochybne možné dosiahnuť aj bez použitia sporných výrazov. Vzhľadom na uvedené je tak nesporné, že v predmetnom prípade existovala nevyhnutná potreba zasiahnuť do práva na slobodu prejavu žalobcu vydaním napadnutého rozhodnutia. 21. Ani ďalšiu žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že právny predchodca žalovaného vykladá neurčité pojmy v rámci správneho konania svojvoľne, a zároveň tiež v poukaze na skutočnosť, že posudzované sporné výrazy majú aj iný ako vulgárny význam, na čo právny predchodca žalovaného pri rozhodovaní neprihliadal, nepokladal za relevantnú. K uvedenému dodal, že nesporuje, že pojem slušnosť nie je bližšie zákonom definovaný, a teda spadá do kategórie tzv. neurčitých pojmov. V tejto súvislosti zdôraznil, že v záujme pokryť bližšie nešpecifikované spektrum prípadov zákony ponechávajú v diskrečnej právomoci správneho orgánu pre účely správneho konania niektoré pojmy definovať a vymedziť. Pre neurčité pojmy teda platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu, aby v procese aplikácie práva vymedzil ich obsah. Pri realizácii uvedeného patrí do bežnej argumentačnej praxe Rady odvolávať sa na rôzne, nielen právne záväzné texty, nakoľko delikty na úseku vysielania zahŕňajú rôznorodé oblasti, čo sa premieta i do rôznorodosti rozhodovacej činnosti a ojedinelosti každého prípadu. Správny orgán podáva tzv. autentický výklad práva, ktorým sa zabezpečuje efektivita, pružnosť a schopnosť aplikujúceho orgánu reagovať na neohraničené množstvo situácií. Mal za to, že citovaním definícií obsahu a významu tak pojmu slušnosť, ako aj sporných výrazov, obsiahnutých v kodifikovaných príručkách spisovného slovenského jazyka nepochybil a nevybočil zo zákonom dovolených medzí aplikácie správnej úvahy. Predmetný postup slúžil výlučne na účely správneho konania a následne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 22. Právny predchodca žalovaného v tejto súvislosti doplnil, že dôležitou pre účely predmetného správneho konania bola skutočnosť, aký význam sporné výrazy nadobudli v kontexte odvysielaného obsahu. Skutočnosť, že ten istý výraz použitý v inom kontexte a za iných okolností môže mať i význam menej hanlivý, nie je pri vyhodnocovaní obsahu v žiadnom prípade relevantnou. Právny predchodca žalovaného pritom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifikoval, že výraz v podobe prívlastku „posratý“ bol v rámci upútavky použitý vo význame skazený, mizerný, naničhodný. Rovnako tak na žiadnom mieste odôvodnenia napadnutého rozhodnutia netvrdí, že ide o vulgárny výraz. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa mýli, ak sa domnieva, že atribút neslušnosti je možné spájať len s výrazmi tohto charakteru. Následne vo vzťahu k odznenému výrazu „do riti“ uviedol, že tento nebol použitý vo význame „preč z doterajšieho miesta” , ako tvrdí žalobca, ale ako nadávka odzrkadľujúca hnev osoby z nevydareného konania. V prípade výrazu „magor” išlo o nadávku voči osobe zintenzívnenú o prívlastok „totálny“. Taktiež ani v tomto prípade predmetný výraz nevyhodnotil ako vulgárny. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia takúto konštatáciu neobsahuje, ale konkrétne sa v ňom uvádza, že predmetné výrazy nemožno bezpochyby považovať za bežné a slušné v spoločenskom styku, teda za vyhovujúce pravidlám spoločenského správania a dosahujú takú intenzitu, že odporujú bežným normám slušnosti v miere, pri ktorej je možné považovať odvysielanú upútavku v tejto časti za neslušnú. Skutočnosť, že neslušnosť sporných výrazov, aj vzhľadom na kontext ich použitia - t.j. ich výskyt v rámci humornej situácie, nedosahovala vysokú intenzitu, vzal právny predchodca žalovaného do úvahy pri určovaní výšky sankcie-pokuty pohybujúcej sa v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu. Táto však nebola dôvodom na zastavenie predmetného správneho konania. 23. Neprisvedčil ani žalobnej námietke, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pričom práve výrok napadnutého rozhodnutia mal byť nepresný a neurčitý. Naopak stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že skutok má byť vymedzený vo výroku rozhodnutia tak, aby nebol nezameniteľný
s iným skutkom. Uviedol, že podľa jeho názoru výroková časť rozhodnutia tieto náležitosti spĺňa. Je nepochybné, že skutok, ktorým sa žalobca dopustil porušenia zákona, tak, ako je špecifikovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia, objektívne nemôže byť zameniteľný s iným skutkom a je z neho dostatočne zrejmé, za aké konanie bol žalobca sankcionovaný. Dôvody uloženia sankcie sú následne podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zároveň dodal, že nevidí dôvod, prečo by mal výrok rozhodnutia vydaného v správnom konaní nahrádzať jeho odôvodnenie a obsahovať dôvody a úvahy, ktorými sa správny orgán pri rozhodovaní spravoval. Zároveň na tomto mieste uviedol, že zákonnosť a správnosť rozhodnutí Rady obsahujúcich rovnakú vetnú konštrukciu výroku konštatujúceho porušenie povinnosti ustanovenej § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. bola opakovane potvrdená rozsudkami tak Krajského súdu v Bratislave, ako aj Najvyššieho súdu SR (viď. napr. sp. zn. 2Sž/7/2013, 4Sž/11/2016, 1S/155/2016). 24. Doplnil, že ako príslušný správny orgán v rámci konania v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona. Zdôraznil, že jeho rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené, vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku a je v súlade so skutočným stavom veci. Právny predchodca žalovaného zistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie a napadnutým rozhodnutím a ani postupom správneho orgánu nebol žalobca na svojich právach ukrátený. 25. Žalobca právo podať repliku nevyužil. IV. Konanie na správnom súde 26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/163/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. V. Pojednávanie 27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 28. novembra 2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. VI. Relevantné právne predpisy 28. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 31. Podľa čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 32. Podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. 33. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. 34. Podľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná reklama a telenákup boli čestné a slušné. 35. Podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., vlastná propagácia na účely tohto zákona je činnosť vysielateľa určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary alebo služby, priamo spojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje oznámenie vysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe. 36. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu. 37. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/]. 38. Podľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmito zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 39. Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu. 40. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška č. 589/2007 Z.z.“) obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovaného
prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len "upútavka"). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne. VII. Závery správneho súdu 41. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákonom č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) bol s účinnosťou od 01. augusta 2022 zrušený zákon č. 308/2000 Z.z. a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa stala Rada pre mediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu (§ 236 zákona č. 264/2022 Z.z.). Správny súd preto konal s Radou pre mediálne služby ako žalovaným v predmetnej právnej veci. 42. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), preto správny súd na vec aplikoval zákon č. 308/2000 Z.z. 43. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je, či odvysielaním predmetného komunikátu došlo k porušeniu zákonnej povinnosti vysielateľa (žalobcu) a to s ohľadom na výklad pojmu slušnosť, keďže v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná reklama bola slušná. 44. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s touto ústavou. Z uvedeného vyplýva, že vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti orgánu verejnej správy a správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie. 45. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Zahŕňa však nielen slobodu názoru a prijímania a rozširovania informácii a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy SR. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR je Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) pre orgány verejnej moci pri výkone činnosti v rozsahu ich kompetencie záväzným právnym predpisom, majúcim prednosť pred zákonom. Dohovor slobodu prejavu a informácií ustanovuje v čl. 10. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/8/2016 zo dňa 26. októbra 2017). 46. Ako opakovane konštatoval Najvyšší súd SR, z uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave SR ako aj v Dohovore vyplýva, že je v právomoci štátu zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie. Zákonodarca v právnom poriadku Slovenskej republiky výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých zákonoch sledujúc cieľ ochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti a aj zodpovednosť.
Takáto právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone č. 308/2000 Z.z., pričom rozsah „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti sa musí posudzovať ad hoc s legitímnym cieľom, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Zákonom č. 308/2000 Z.z. zákonodarca zveril do právomoci právnemu predchodcovi žalovaného presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Uvedené tiež zahŕňa dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ako aj výkon štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 308/2000 Z.z.). Do pôsobnosti právneho predchodcu žalovaného v oblasti výkonu štátnej správy teda zákonodarca zveril aj dohľad nad dodržiavaním povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. a podľa osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.). 47. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy dospel správny súd k záveru, že právny predchodca žalovaného nezasiahol neoprávnene do práva žalobcu ako vysielateľa na slobodu prejavu, keď mu napadnutým rozhodnutím uložil sankciu za porušenie právnej povinnosti ustanovenej mu v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že aj keď je právo na slobodu prejavu garantované Ústavou SR a Dohovorom, nemožno ho považovať za absolútne. Článok 26 ods. 4 Ústavy SR, ako aj čl. 10 ods. 2 Dohovoru umožňuje obmedzenie tohto práva na základe zákona, ktorým v tomto prípade je právna úprava ustanovená vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona č. 308/2000 Z.z., sledujúc práva iných, a to ochranu divákov, predovšetkým maloletých osôb pred neslušnou reklamou, a preto podmienka legality a legitimity je v prejednávanom prípade nepochybne naplnená. Rovnako tak správny súd nemôže súhlasiť s argumentáciou žalobcu o porušení podmienky proporcionality, keď v uvedenej právnej norme § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. zákonodarca vysielateľovi stanovil jednoznačnú povinnosť (povinnosť zabezpečiť, aby vysielateľom vysielaná reklama bola slušná), a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý nepripúšťa akékoľvek pochybnosti o prejavení jeho vôle. 48. Správny súd zároveň dáva do pozornosti, že z dikcie ustanovenia § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že vlastná propagácia je činnosť vysielateľa určená na získanie a udržanie pozornosti na vlastné vysielanie, programy, tovary alebo služby, priamo spojené s vysielaním a programami. Rovnako tak podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 589/2007 Z.z. je upútavka zložka programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy. Keďže účelom odvysielaného komunikátu bolo zameranie pozornosti diváka na program Policajtov švagor, je teda zrejmé, že tento upútaval, čiže sa snažil získať pozornosť recipientov na program, ktorý bude žalobca vysielať. Z uvedeného preto nepochybne vyplýva, že tento kominukát naplnil definíciu konkrétnej formy vlastnej propagácie, ktorou je upútavka. 49. Nadväzujúc na uvedené správny súd ďalej konštatuje, že reklama je verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú obdobnú protihodnotu, a to vrátane vlastnej propagácie. Je teda zrejmé, že vlastná propagácia je reklamou v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., preto bol žalobca povinný pri vysielaní vlastnej propagácie v danom prípade dodržiavať aj povinnosti zakotvené pre reklamu vo všeobecnosti. Napokon keď žalobca bol povinný spravovať sa pri vysielaní povinnosťami ustanovenými pre reklamu, správy súd zdôrazňuje, že súčasťou týchto povinností je aj rešpektovanie ustanovení limitujúcich obsah reklamy, pričom takýmto ustanovením je aj § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., v zmysle ktorého je náležitosťou reklamy, že musí byť čestná a slušná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/15/2014 zo dňa 21. apríla 2016). 50. Pokiaľ ide o požiadavku slušnosti, správny súd sa stotožnil s tvrdeniami právneho predchodcu žalovaného o neslušnosti a hrubosti slov „posratý“, „Do riti!“ a „magori“ v celom rozsahu. 51. Predovšetkým je potrebné ozrejmiť pojem slušnosť, teda čo sa považuje za slušné. Pod pojmom slušné treba rozumieť konanie, respektíve výrazy, ktoré neodporujú pravidlám spoločenského správania sa. Pojem slušný znamená, že použitý výraz nemá negatívny význam, ale je vykladaný v pozitívnom význame, čo výrazy, resp. slovné spojenie „posratý“, „Do riti!“ a „magori“ nespĺňajú. Dôvody ako aj úvahy, na základe ktorých právny predchodca žalovaného dospel k záveru, že predmetná upútavka je neslušná sú podrobne uvedené a analyzované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z povahy Radou
vytýkaného porušenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., t.j. či výrazy, resp. slovné spojenie „posratý“, „Do riti!“ a „magori“ spĺňajú atribúty slušnosti je zrejmé, že k posúdeniu tejto skutočnosti, teda, či predmetná upútavka vzhľadom na svoj obsah bola slušná, resp. neslušná je možné dospieť len na základe vlastnej správnej úvahy orgánu verejnej správy. 52. Správny súd zhodne s tvrdením právneho predchodcu žalovaného konštatuje, že význam konkrétneho slova, resp. výrazu sa môže líšiť v závislosti od kontextu, v ktorom je tento použitý. Z rozhodnutia vyplýva, že výraz „posratý“ bol v rámci upútavky použitý vo význame skazený, mizerný, naničhodný. Vo vzťahu k ďalšiemu výrazu „do riti“ právny predchodca žalovaného uvádza, že tento nebol použitý vo význame „preč z doterajšieho miesta”, ako tvrdí žalobca, ale ako nadávka odzrkadľujúca hnev osoby z nevydareného konania. V prípade výrazu „magor” išlo o nadávku voči osobe zintenzívnenú o prívlastok „totálny“. Z daného kontextu jasne vyplýva, že v prípade výrazov, resp. slovného spojenia „posratý“, „Do riti!“ a „magori“, ide o výrazy neslušné, pričom skutočnosť, že tieto odzneli v rámci humornej situácie vzal právny predchodca žalovaného do úvahy pri určovaní výšky sankcie-pokuty pohybujúcej sa v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu. Predmetné výrazy odzneli v rámci vysielania programovej služby JOJ dňa 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod, čo vyplýva aj zo záznamu vysielania, zachyteného na kompaktnom disku, t.j. na CD - nosiči, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. 53. V tomto kontexte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/7/2013 zo dňa 21. mája 2014, v ktorom tento vyslovil: „Je možné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že pojem slušnosť je dôležitým javom, ktorý by mal byť princípom každej spoločnosti a že je nespochybniteľné, že vplyv na morálku spoločnosti majú dokonca vo veľmi veľkej miere aj médiá. Práve z tohto dôvodu by však malo byť pre navrhovateľa vlastné, aby vo svojom vysielaní obmedzoval používanie vulgarizmov a neslušných slov, aj keď tieto sa v komunikácií v určitých spoločenských kruhoch bežne používajú. Vysielanie multiregionálnych televízií má čoraz väčší dopad na obyvateľstvo a priamo ovplyvňuje jeho správanie. Preto je logické, že ak chceme, aby bola spoločnosť naozaj morálne a eticky vyspelá, k tejto snahe nemôže prispieť navrhovateľ tým, že bude do svojho vysielania zaraďovať reklamu, v ktorej sa vyskytujú vulgarizmy.“ 54. Aj podľa názoru správneho súdu slová „posratý“, „Do riti!“ a „magori“, vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj z definícií zachytených vo výkladových slovníkoch, ktoré právny predchodca žalovaného v napadnutom rozhodnutí nielen podrobne uviedol, ale definície slov resp. slovného spojenia vyhodnotil v kontexte prejednávanej veci, rozhodne nemožno považovať za vyjadrenia, ktoré by neodporovali bežným normám slušnosti. 55. Rovnako tak, vychádzajúc zo skutkových zistení, právny predchodca žalovaného správne uzavrel, že v prípade odvysielania upútavky na program Policajtov švagor došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., keďže v danom prípade boli naplnené znaky definície reklamy uvedené v § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. 56. Správny súd nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobcu, ktorou namietal nepresnosť výroku napadnutého rozhodnutia, majúcu za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 57. Náležitosti rozhodnutia zákonodarca ustanovuje v § 47 správneho poriadku a právnu úpravu náležitostí výroku rozhodnutia v odseku 2 uvedenej právnej normy. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Atribútom riadne formulovaného výroku v prípade ukladania sankcie za porušenie právnej povinnosti je v prvom rade konkrétny popis skutku ako nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno považovať za zrozumiteľné a môže byť vynútiteľné exekúciou. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri administratívnom trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie postupuje „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok, ). Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď tento v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy podľa názoru súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku
nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR taktiež vyplýva, že z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať aj pri posúdení vymedzenia skutku, za ktorý správny orgán účastníka konania sankcionuje a jeho miesta v rozhodnutí tak, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, za aké konanie je subjekt postihnutý. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). 58. Správny súd preto dáva do pozornosti, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je vymedzený: -čas spáchania správneho deliktu - 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod., -spôsob spáchania správneho deliktu podľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý spočíva v tom, že žalobca odvysielal upútavku na program Policajtov švagor, ktorá naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pri ktorej nezabezpečil, aby bola vysielaná reklama slušná, -miesto spáchania správneho deliktu - na televíznej programovej službe B., -správny delikt - protiprávnym konaním žalobcu je v prípade porušenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. odvysielanie komerčného komunikátu s obsahom napĺňajúcim atribút neslušnosti. 59. Preto konštatuje, že z identifikačných znakov opisu skutku v danej veci jednoznačne vyplýva, že žalovaný správny orgán náležite uviedol deň, čas, označenie programu, v ktorom malo dôjsť k porušeniu zákonnej povinnosti tak, že tento skutok nemôže byť zameniteľný s iným skutkom a taktiež žalobcovi bolo z neho zrejmé, aký skutok sa mu kladie za vinu, a za ktorý sa mu ukladá sankcia, ktorá skutočnosť vyplýva aj z jeho žaloby a vyjadrení. Z uvedených dôvodov správny súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že výrok napadnutého rozhodnutia trpí nezákonnosťou, pretože neobsahuje vymedzenie skutku, ktorým mal žalobca porušiť povinnosť ustanovenú v zákone č. 308/2000 Z.z. V danej súvislosti správny súd poukazuje tiež na to, že, výrok rozhodnutia musí byť zrozumiteľný vystihujúci základné prvky zákonného porušenia právnej povinnosti s tým, že podrobný opis priebehu deja, ktorým sa vysielateľ dopustil porušenia povinnosti je správny orgán povinný uviesť s dôvodmi svojho sankčného postupu v odôvodnení rozhodnutia. Správny súd v danom prípade dospel k záveru, že zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., za ktoré porušenie mu právny predchodca žalovaného uložil pokutu, keďže vo výroku rozhodnutia opísal skutok tak, že je zrejmé, kedy a ktorým programom žalobca porušil zákonné povinnosti kladené mu za vinu, ako i spôsob porušenia, uviedol právne normy, ktorých skutkovú podstatu žalobca naplnil predmetnými skutkami - a to v zmysle právnej normy ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Z uvedených dôvodov správny súd žalobnú námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú. 60. Správny súd vychádzajúc zo skutkových podkladov v danej veci a právnych záverov zúčastnených strán nepovažoval za dôvodnú ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, resp. zmätočnosť, keď žalobca právnemu predchodcovi žalovaného vyčítal, že nie je ani z výroku a ani z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, akým spôsobom došlo k naplneniu definície neslušnosti. Žalovaný správny orgán skutkové zistenia, na základe ktorých ustálil svoj právny záver, že došlo k odvysielaniu reklamy, nespĺňajúcej kritérium slušnosti, podrobne uviedol a analyzoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vyplýva, že naplnenie skutkovej podstaty právnej normy, porušenia ktorej sa mal žalobca dopustiť, posudzoval v kontexte programu. Právny predchodca žalovaného taktiež v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil dôvody ako aj úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že odvysielaná reklama nespĺňa kritérium slušnosti. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Súd teda preskúmava len to, či správny orgán pri použití správnej úvahy nevybočil z rozsahu hľadísk zákonom stanovených. Správny súd v danom prípade nezistil, že právny predchodca žalovaného pri posudzovaní porušenia právnej povinnosti v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vybočil z hľadísk a medzí zákona a jeho správna úvaha, ktorá tvorí súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je riadne zdôvodnená, zodpovedajúca zásadám logiky. Podľa názoru správneho súdu nemožno opomínať, že predovšetkým maloletí sú najnáchylnejšou
skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií, a preto má za to, že odvysielaná reklama hodnotiac ju v kontexte svojím obsahom bola nevhodná pre maloleté deti, keďže bola spôsobilá ohroziť ich psychický alebo morálny vývin. Preto správny súd po oboznámení sa s obsahom rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatuje, že dôvody rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného považuje za logické, vyúsťujúce zo skutkových zistení danej veci. Právny predchodca žalovaného skutkové zistenia kvalifikoval správne, keď konštatoval, že predmetným skutkom boli naplnené znaky porušenia zákona, dostatočne a zrozumiteľne uviedol svoje skutkové zistenia a zdôvodnil správnu úvahu, ktorá ho viedla k správnemu záveru o porušení právnej povinnosti žalobcom poukazom na relevantné ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z. Napokon tiež správny súd dodáva, že uvedeným bol naplnený právny dôvod pre uloženie pokuty podľa § 64 ods. 1 písm. d/ cit. zákona, ktorá bola uložená vo výške X.XXX,- eur, čo je výška pokuty uložená v dolnej časti zákonného rozpätia prípustnej sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej § 32 ods. 4 písm. a/ cit. zákona. Výška pokuty napokon medzi účastníkmi nebola ani sporná, sporné bolo jej samotné uloženie. Preto záver právneho predchodcu žalovaného vyjadrený v napadnutom rozhodnutí súd považoval za určitý a zrozumiteľný. Napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného nie je možné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 61. Správna žaloba preto podľa názoru súdu neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť závery právneho predchodcu žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí. 62. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného postupoval v sankčnom konaní v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil (§ 47 správneho poriadku). Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry správny súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú. 63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: 2 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.