{"guid": "2e686ae0-9dfc-4080-ae48-0b050bede87d:deab3b31-4c5c-4051-a565-ce1b2d9100a0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201106.3", "spisova_znacka": "BA-6S/163/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/163/2019 z 28. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. novembra 2024, sp. zn. BA-6S/163/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201106.3", "identifikacne_cislo": "1019201106", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/195", "nazov": "zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/195-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/589", "nazov": "vyhláška č. 589/2007 Z. z. Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/589", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/589-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/264", "nazov": "zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/264", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/264-2022"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/deab3b31-4c5c-4051-a565-ce1b2d9100a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201106.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201106.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201106.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/163/2019\n1019201106\n28. 11. 2024\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019201106.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n2\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a členov senátu JUDr.\nMichaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., so sídlom\nBrečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpeného ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova\n5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, so sídlom Palisády 36,\nBratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/22/2019 zo dňa 03. júla\n2019, takto\nrozhodol:\n2\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n2\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Právny predchodca žalovaného Rada pre vysielanie a retransmisiu voči žalobcovi začal správne\nkonanie č. 898/SKO/2019 vo veci možného porušenia § 32 ods. 4, písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\no vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe\nB. odvysielal dňa 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod.\nupútavku na program Policajtov švagor, ktorá napĺňala definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods.\n2 zákona č. 308/2000 Z. z., a teda reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom mohlo\ndôjsť k nezabezpečeniu povinnosti, aby bola vysielaná reklama slušná.\n2. Prepis/popis monitorovaného programu - upútavky na program Policajtov švagor vysielanej dňa 06.\njanuára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod. je nasledovný:\nV pozadí znie rappová hudba. Záber na dvoch mužov, jeden udiera rukou druhého. V strede obrazovky\nsa objaví textový animovaný titulok „ICE CUBE“.\nMužský hlas 1: Ice Cube.\n\nMuž v garáži beží za zeleným autom a v poslednej chvíli sa zachytí jeho kapoty.\nMužský hlas 2: Posratý bažant.\nMuž je v aute a napriaha ruku k úderu. Výbuch plameňov, dvaja muži sa snažia od výbuchu uniknúť. V\nstrede obrazovky sa objaví textový animovaný titulok „KEVIN HART“.\nMužský hlas 1: D. E..\nAuto cúva.\nMužský hlas 3: Držte sa!\nČernoch v žltom oblečení otočí volantom. Auto prejde z jedného pruhu do druhého. Záber na páku v aute.\nZáber na blikajúcu signalizačnú kontrolku odbočenia na palubnej doske. Dvaja černosi sedia v aute.\nMužský hlas 2: Ty dávaš smerovku?\nAuto ide po ceste a bliká mu smerovka na odbočenie. Dvaja černosi sedia v aute.\nMužský hlas 3: Sila zvyku.\nMuž je vyklonený z okienka auta a strieľa z pištole. Auto na ceste vybuchne a letí otáčajúce sa vo\nvzduchu.\nMužský hlas 1: V bláznivej kinopremiére.\nAuto vychádza z plameňov. Muž padne do paliem a potom na zem. Černoch prudko gestikuluje. Záber\nna prestrelené sklo.\nMužský hlas 3: James, pozor!\nČernoch pozerá za oknom auta. F. sa kotúľa po zemi v garáži vedľa zeleného auta.\nMužský hlas 2: Do riti!\nAuto preráža stenu, padá dolu a dopadne na zaparkované autá.\nMužský hlas 4: Py dvaja ste totálni magori.\nV zadnej časti obrazovky sú žlté pásky polície, v prednej časti obrazovky je grafický panel s dvoma\nčernochmi, prvý drží v ruke tašku, druhý za ním má na sebe uniformu. Počas zobrazenia panelu padajú\nneidentifikovateľné biele útržky. V ľavej časti panelu sa objaví textový titulok „20:35 POLICAJTOV\nŠVAGOR DNES“. V dolnej časti obrazovky bol zobrazený kruhový panel s vianočnými guľami a textom\n„S VAMI NÁS BAVÍ SVET“.\nMužský hlas 1: Policajtov švagor. Dnes o 20:35 na B..\n¦ upútavka na program Policajtov švagor & (10:10:21hod., trvanie cca 53 s)\nKrátky záber zhora na pohybujúce sa autá na moste.\nMužský hlas 1: „Sú švagrovia...,“\nMužský hlas 2 a 3 naraz: „ Tak ako?“\nMužský hlas 2: „ Prečo stále kecáš? “\nMužský hlas 1: „... no nemajú sa príliš v láske. “\nMužský hlas 3: „Chcem byť v tvojom tíme.\"\nMužský hlas 2: „Si zelenáč! “\nMužský hlas 3: „Som stopercentne pripravený stať sa...\nŽena: „Pozor!“\nMužský hlas 3: „... detektívom. “ Vystúpi na stolček a ventilátor ho udrie do hlavy.\nMužský hlas 2: „Aaaa...\" Černocha vyhodí do vzduchu, narazí do poličky, z ktorej všetky veci popadajú\nna zem.\nMužský hlas 2 (zatvára dvere): „Si úbohý. “\nMužský hlas 1: „V Miami!“ Záber na mladú ženu, má mokré telo a je oblečená v plavkách. Rukou si\nprechádza po prsm'ku.\nDvaja černosi sedia v aute.\nMužský hlas y. „Do mesta dorazili švagríčkovia... “\nMužský hlas 2: „Ak okamžite neprestaneš, strelím ťa do ksichtu!“ Záber, ako černoch strieľa a auto sa\nvznieti. Výbuch auta. Dve postavy sa spolu držiac v objatí kotúľajú po kapote auta.\nMužský hlas 1: „Sú nasadení... “\nMužský hlas 3: „Je čas na režim utajenia... “\nMužský hlas 1: „... do supertajnej akcie. “\nMužský hlas 3: „Bom, prásk (...). Černoch vyjde z auta a zaženie sa na ďalšieho muža. Urobí stojku a\npopritom mu na zem vypadne jeho policajný odznak. Je tvoj?“\nMužský hlas 2: „Do riti!“ Černoch s ďalším mužom sa začnú biť.\nV strede obrazovky sa objaví textový animovaný titulok „ICE CUBE“.\nMužský hlas 1: „ICE CUBE.\"\nMuž v garáži beží za zeleným autom a v poslednej chvíli sa zachytí jeho kapoty.\nMužský hlas 2: „Posratý bažant. “\n\nVýbuch. V strede obrazovky sa objaví textový animovaný titulok „KEVIN HART“.\nMužský hlas 1: „Kevin hart. “\nMužský hlas 3: „Držte sa!“\nMužský hlas 2: „Ty dávaš smerovku?“\nAuto ide po ceste a bliká mu smerovka na odbočenie. Dvaja černosi sedia v aute.\nMužský hlas 3: „Sila zvyku. “\nMuž je vyklonený z okienka auta a strieľa z pištole. Auto na ceste vybuchne a letí otáčajúce sa vo\nvzduchu.\nMužský hlas 1: „V bláznivej kinopremiére. “\nAuto vychádza z plameňov. Muž padne do paliem a potom na zem. Černoch prudko gestikuluje. Záber\nna prestrelené sklo.\nMužský hlas 3: „James, pozor!“\nČernoch pozerá za oknom auta. F. sa kotúľa po zemi v garáži vedľa zeleného auta.\nMužský hlas 2: „Do riti!“ \\\nAuto preráža stenu, padá dolu a dopadne na zaparkované autá.\nMužský hlas 4: „Vy dvaja ste totálni magori.\"\nV zadnej časti obrazovky sú žlté pásky polície, v prednej časti obrazovky je grafický panel s dvoma\nčernochmi, prvý drží v ruke tašku, druhý za ním má na sebe uniformu. Počas zobrazenia panelu padajú\nneidentifikovateľné biele útržky. V ľavej časti panelu sa objaví textový titulok „20:35 POLICAJTOV\nŠVAGOR DNES“. V dolnej časti obrazovky bol zobrazený kruhový panel s vianočnými guľami a textom\n„S VAMI NÁS BAVÍ SVET“.\nMužský hlas 1: Policajtov švagor. Dnes o 20:35 na Jojke.\n3. Výsledkom správneho konania č. 898/SKO/2019 bolo rozhodnutie č. RP/22/2019 zo dňa 03. júla 2019,\nktorým právny predchodca žalovaného rozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods.\n4, písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe B. odvysielal dňa 06.\njanuára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod. upútavku na program\nPolicajtov švagor, ktorá naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000\nZ. z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pri ktorej nezabezpečil, aby bola\nvysielaná reklama slušná, za čo právny predchodca žalovaného žalobcovi uložil podľa ustanovenia §\n64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,- eur.\n4. V odôvodnení rozhodnutia sa právny predchodca žalovaného zameral na posúdenie kolízie ústavou\nzaručených práv a právom chránených záujmov. Konštatoval, že právo slobody prejavu patrí medzi\nzákladné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom poriadku\nSlovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy SR. Zároveň vyslovil, že sloboda prejavu však nie\nje bez hraníc, t.j. nemá absolútny charakter. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej\nmiere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu,\nči dokonca popretiu iného práva alebo slobody (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.\nIV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Pri posúdení kolízie dvoch základných práv je uznávanou teóriou, s\nktorou sa vo svojich nálezoch stotožnil aj Ústavný súd SR (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR\nsp. zn. II. ÚS 152/2008, II. ÚS 326/2009, II. ÚS 340/09, IV. ÚS 107/2010, IV. ÚS 302/2010, IV ÚS\n472/2012), teória proporcionality (nazývaná aj trojstupňový test proporcionality). Z vyššie uvedeného\njednoznačne vyplýva, že sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom\nrozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných, prípadne\ndo iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. V takých prípadoch je nutné hovoriť o jej\nobmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu.\nZ citovaného ustanovenia Ústavy SR vyplýva, že slobodu prejavu je možné obmedziť na základe\nkumulatívneho splnenia troch podmienok. Obmedzenie musí\n• vyplývať zo zákona (požiadavka legality),\n• byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (požiadavka proporcionality)\n• a sledovať legitímny cieľ (požiadavka legitimity), ktorý vyplýva z ustanovenia čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.\n5. Ďalej uviedol, že Ústava SR zakotvuje legitímny cieľ obmedzenia slobody prejavu taxatívne, ako\nochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia,\nmravnosti. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie slobody prejavu je možné z dôvodu ochrany verejného\nzáujmu, ako aj ochrany individuálnych záujmov. Zdôraznil, že požiadavka na kvalitatívnu stránku\n\nreklamy, okrem iného, aby bola slušná, zakotvená v ustanoveniach zákona č. 308/2000 Z. z., vychádza\nz potreby ochrany, predovšetkým maloletých osôb pred neslušnou reklamou, a teda vychádza z potreby\nochrany záujmu chráneného Ústavou SR - mravnosti, ktorá môže byť ohrozená obsahom vysielaného či\nsprístupňovaného obsahu. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo\nna slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou predovšetkým maloletých\nosôb, a to na základe zákona, konkrétne ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\nPreto dospel k záveru, že podmienka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu bola nepochybne\nnaplnená.\n6. Vo vzťahu k skúmaniu zachovania podmienky proporcionality zdôraznil potrebu posúdenia, či\nžalobca odvysielal predmetný komunikát v súlade so zákonom. Poukázal na skutočnosť, že predmetný\nkomunikát upriamoval pozornosť recipienta na program Policajtov švagor, identifikovaný verbálnou\nzložkou, cit.: Mužský hlas 1: policajtov švagor. Dnes o 20:35 na B..“, ako aj obrazovou zložkou\nzobrazujúcou časti scén tvoriacich súčasť obsahu predmetného programu. Následne uviedol, že z\nobsahu predmetného komunikátu je zrejmé, že tento upútaval, a teda sa snažil získať pozornosť divákov\nna program, ktorý bude účastník konania vysielať. Predmetný komunikát teda naplnil definíciu konkrétnej\nformy vlastnej propagácie a síce upútavky.\n7. Rovnako tak vyslovil, že z dikcie ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že\núčastník konania musí pri vysielaní vlastnej propagácie dodržiavať aj povinnosti ustanovené pre reklamu\nvšeobecne, ak ustanovenia o vlastnej propagácii neustanovujú inak. Zákon č. 308/2000 Z. z. neobsahuje\nustanovenia limitujúce obsah vlastnej propagácie podľa\n§ 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.\nObsahuje však ustanovenia limitujúce obsah reklamy. Jedným z týchto ustanovení je aj § 32 ods. 4 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z. z., podľa ktorého musí byť reklama čestná a slušná. K uvedenému doplnil, že\npojem „slušná“ nie je definovaný v zákone č. 308/2000 Z. z., a teda sa jedná o tzv. neurčitý pojem. Výklad\nneurčitých pojmov v rámci správneho konania je vo výlučnej kompetencii konajúceho správneho orgánu\na teda v tomto prípade Rady. Predmetný komunikát obsahoval, okrem iného, nasledovné vyjadrenia, cit.:\nMužský hlas 2: „Posratý bažant.“\nMužský hlas 2: „Do riti!“\nMužský hlas 4: „ Vy dvaja ste totálni magori.\n8. Dospel k záveru, že predmetné výrazy nemožno bezpochyby považovať za bežné a slušné v\nspoločenskom styku, teda za vyhovujúce pravidlám spoločenského správania. V upútavke tak na\npomerne krátkej časovej ploche odzneli tri neslušné výrazy, z toho dva hrubé a jeden expresívny.\nZastával názor, že predmetné výrazy je možné považovať za výrazy takej intenzity, že odporujú\nbežným normám slušnosti v miere, pri ktorej je možné považovať odvysielanú upútavku v tejto\nčasti za neslušnú, v dôsledku čoho je nevyhnutné na naplnenie legitímneho cieľa, t.j. zabezpečenie\nslušnosti komerčných komunikátov, obmedzenie slobody prejavu účastníka konania v podobe vyvodenia\nadministratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.\n9. Pri určovaní výšky pokuty zobral právny predchodca žalovaného do úvahy:\n- závažnosť správneho deliktu – závažnosť sankcionovaného správneho deliktu spočíva v tom, že\nporušením povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. došlo k zmareniu\núčelu tejto povinnosti a síce zabezpečiť, aby sa vysielané zložky programovej služby napĺňajúce\ndefiníciu reklamy nevymykali z bežného rámca všeobecne spoločensky akceptovateľného správania.\nTáto povinnosť je odôvodnená zvýšenou intenzitou, ktorou vzhľadom na svoju „presviedčaciu“ podstatu\nzložky programovej služby, napĺňajúcej definíciu reklamy, pôsobia na recipienta;\n- miera zavinenia - účastník konania je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu\nna zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona\nobjektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, ako to vyplýva z vyššie uvedeného,\nže žalobca bol za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32\nods. 4 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z. z. sankcionovaný už v minulosti. Žalobca mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže\nporušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom\nč. 308/2000 Z. z. Ďalej uviedol,\nže účastník konania bol v čase spáchania správneho deliktu oboznámený s výkladom Rady ohľadne\naplikácie citovaného ustanovenia zákona vo vysielaní a mal teda možnosť prispôsobiť svoje vysielanie\nzákonným požiadavkám;\n- rozsah a dosah vysielania - žalobca je na základe licencie č. T/39 multiregionálnym vysielateľom;\n\n- trvanie a následky porušenia povinnosti - v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. nejde o trváci správny delikt, nakoľko k jeho spáchaniu došlo vo vyššie\nuvedenom dni a časoch.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom ustanovený rozsah pre uloženie sankcie, z\nktorého právny predchodca žalovaného vychádzal (od 3.319,- eur do 165.969,- eur), je sankcia vo výške\nX.XXX,- eur plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci.\nII.\nŽaloba\n10. Správnou žalobou zo dňa 08. augusta 2019 sa žalobca domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. RP/22/2019 zo dňa 03. júla 2019 z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.\n11. Žalobca v podanej žalobe namietal, že právny predchodca žalovaného vec nesprávne právne posúdil\ntým, že nesprávne aplikoval a nerešpektoval Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) garantované práva žalobcu na slobodu prejavu a nesprávne\nprávne posúdil legalitu, legitimitu a proporcionalitu zásahu do práva žalobcu. Tvrdil, že ustanovenia\nzákona č. 308/2000 Z. z. nie je možné vykladať izolovane, ale len v súlade s Ústavou SR, Dohovorom\na rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pričom pri každom zásahu do\npráva žalobcu na slobodu prejavu je tento zásah Rada povinná skúmať ad hoc od prípadu k prípadu a\nnie paušálne uplatňovať ustanovenia zákona.\n12. Ohľadom otázky legality zásahu zdôraznil, že Rada môže v zmysle konštantnej judikatúry obmedziť\nprávo na slobodu prejavu žalobcu len v prípade, že takýto zásah je v súlade so zákonom. Dodal, že\nžalobca ako aj právny predchodca žalovaného zhodne uvádzajú, že pojem „slušná“ nie je definovaný\nv zákone č. 308/2000 Z.z. a teda sa jedná o neurčitý pojem. Preto vyčítal právnemu predchodcovi\nžalovaného, že si v odôvodnení rozhodnutia prisvojuje právo vykladať neurčité pojmy v rámci správneho\nkonania svojvoľne. Žalobca zdôraznil, že presná formulácia je požiadavkou zákona, a z tohto dôvodu\nnie je možné odkazovať na neurčité a legálne nedefinované pojmy. Vágnosť týchto pojmov umožňuje\nabsurdné rozhodnutia správneho orgánu, akým je práve napádané rozhodnutie, kedy správny orgán\nuložil vysielateľovi sankciu za odvysielanie časti upútavky s humorným obsahom na zábavný film,\nktorého primárnou úlohou je zábava recipientov/divákov a odľahčenie zobrazených situácií v danom\nkontexte a v žiadnom prípade nie šírenie vulgarizmov. Žalobca mal za to, že odvysielaným obsahom\nnedošlo k naplneniu zákonných kritérií na udelenie sankcie a považoval predmetné rozhodnutie\nprávneho predchodcu žalovaného za neproporcionálny zásah do slobody prejavu vysielateľa.\n13. Vo vzťahu k skúmaniu legitimity zásahu v podanej žalobe namietal, že namietaným konaním žalobcu\nako vysielateľa nedošlo k zásahu a ani nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného Ústavou SR, ktorým\nje ochrana práv a slobôd iných. Žalobcovo konanie nespočívalo v šírení „nemravnosti“ a to ani skrytou\nani otvorenou formou a to na základe žiadneho zo znakov uvedených v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii. Žalobca len v rámci upútavky k filmu vytvorenej na\nzáklade daného filmu upriamil pozornosť divákov na plánované vysielanie daného diela.\n14. Napokon ohľadom vyhodnotenia podmienky proporcionality namietal, že k tejto otázke sa konštantne\nvyjadruje ESĽP, ktorý uvádza, že „sloboda prejavu je jedným zo základov demokratickej spoločnosti.\nŽiadne obmedzenie slobody prejavu, či už v kontexte náboženského vyznania alebo inom, nemôže byt\nzlučiteľné s čl. 10, pokiaľ nie je v súlade s ustanoveniami ods. 2 tohto článku. Pri skúmaní či obmedzenie\npráv a slobôd zaručených Dohovorom možno považovať za „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“,\nSúd už v minulosti opakovane konštatoval, že Strany Dohovoru požívajú určitú, nie však neobmedzenú\nmieru uváženia. V tomto ohľade existuje malý priestor pre obmedzenie politických prejavov alebo debatu\no otázkach verejného záujmu podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru.“ (Rozsudok č. 44179/98 vo veci Murphy proti\nÍrsku). Dodal, že v danom prípade bola žalobcovi udelená sankcia za odvysielanie komunikátu, ktorým\nlen upozornil na zábavný film. Opätovne zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie predstavuje neoprávnený\nzásah do slobody prejavu vysielateľa spočívajúci v sankcionovaní vysielateľa za odvysielanie upútavky\nk programu, ktorý nemá žiaden dopad na zásah do práv a slobôd iných.\n\n15. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\npre nedostatok dôvodov, pričom uvedené právnemu predchodcovi žalovaného vyčítal najmä vo\nvzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia, keď poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n6Sžo/31/2011, v ktorom tento vyslovil: „výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak\nsprávny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o\nsprávnom konaní“. Tvrdil, že vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje vymedzenie skutku, ktorým\nmal žalobca porušiť povinnosť ustanovenú v zákone č. 308/2000 Z.z. Dodal, že žalobcovi nie je ani z\nvýroku a ani z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, akým spôsobom došlo k naplneniu definície neslušnosti.\nIII.\nVyjadrenie právneho predchodcu žalovaného\n16. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 03. októbra 2019 navrhol žalobu\nzamietnuť ako nedôvodnú. V podanom vyjadrení namietané vady rozhodnutia odmietol a zdôraznil, že\nnapadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k žalobnej námietke\nnesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že túto nie je možné pokladať za relevantnú, pričom\nzdôraznil, že nie je opodstatnené tvrdenie o zásahu do slobody prejavu žalobcu, ku ktorému došlo\nvyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že nepreukázal a riadne nezdôvodnil, že\nzásah do slobody prejavu žalobcu v podobe napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám legality,\nlegitimity a proporcionality, sa nezakladá na pravde. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne\nvyplýva, že otázkou posúdenia konfliktu práva na slobodu prejavu žalobcu a ochrany práv a slobôd\niných sa právny predchodca žalovaného v potrebnej miere zaoberal, pričom v tejto súvislosti skúmal\nnaplnenie podmienky legality, legitimity, ako aj proporcionality obmedzenia slobody prejavu žalobcu,\na to prostredníctvom realizácie trojstupňového testu proporcionality v súlade s rozhodovacou praxou\nÚstavného súdu SR. Právny predchodca žalovaného po posúdení kolízie Ústavou SR zaručených práv\na právom chránených záujmov dospel k záveru, že v predmetnom prípade prevážil záujem na ochrane\nmravnosti maloletých osôb a v podmienkach demokratického pluralitného štátu bolo odôvodnené\nzasiahnuť do práva na slobodu prejavu žalobcu vyvodením administratívnej zodpovednosti za porušenie\nzákona\nč. 308/2000 Z.z. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že\nprávny predchodca žalovaného posudzoval skutkový stav v kontexte slobody prejavu vysielateľa, pričom\nnaplnenie všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu žalobcu vyhodnotil ako pozitívne\npreukázané. Vzhľadom na uvedené striktne odmietol tvrdenie žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie\npredstavuje neoprávnený zásah do jeho slobody prejavu.\n17. Taktiež v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v rámci dôkladnej analýzy skutkového stavu\nobsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobil skúmaniu skutočnosť, či v oznámení o\nzačatí správneho konania identifikované sporné výrazy bolo možné považovať za výrazy takej intenzity,\nže odporujú bežným normám slušnosti v miere, pri ktorej je možné považovať odvysielanú upútavku\nv predmetnej časti za neslušnú. Skutkový stav posudzoval v kontexte slobody prejavu vysielateľa\na zároveň zreteľne formuloval svoje úvahy vedúce k vyhodnoteniu sporného obsahu ako natoľko\nzávažného a takej intenzity, že jeho odvysielaním nedošlo k zabezpečeniu atribútu slušnosti komerčných\nkomunikátov v súlade s povinnosťou ustanovenou § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\n18. K poukazu žalobcu na súvisiacu judikatúru ESĽP vo veci prípustnosti obmedzovania slobody prejavu,\nprávny predchodca žalovaného dal do pozornosti, že Dohovor v čl. 10. zakotvuje právo na slobodu\nprejavu pre každého. Právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku\nkaždej demokratickej spoločnosti a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy\nSR. Rovnako však Dohovor, ako aj Ústava SR ustanovujú možnosť obmedzenia slobody prejavu a práva\nna vyhľadávanie a šírenie informácií. Sloboda prejavu nie je bez hraníc, t.j. nemá absolútny charakter.\nNeprimeraný rozsah môže spočívať najmä v zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd\niných. V takých prípadoch už je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť\ndo slobody prejavu.\n19. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ\nv neprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných,\n\nprípadne do iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. V takých prípadoch je nutné hovoriť\no jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu.\n20. Právny predchodca žalovaného nesúhlasil s tým, že pochybil pri posudzovaní naplnenia kritérií podľa\nčl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Úlohou Rady je v rámci správneho konania posúdiť, či odvysielaním daného\nkomerčného komunikátu mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z. z., čo právny predchodca žalovaného, použitím zásady správnej úvahy v správnom\nkonaní č. 898/SKO/2019 konštatoval ako pozitívne preukázané. Rada skúmala proporcionalitu zásahu\ndo práv vysielateľa eventuálnym uložením sankcie vyvažovaním všetkých práv a chránených záujmov,\nktoré sa v tomto prípade dostali do kolízie, pričom dospela k záveru, že takto odvysielaný obsah\npredstavoval ohrozenie požiadavky na ochranu mravnosti maloletých osôb. Vyhodnotila, že odvysielanie\nupútavky na program Policajtov švagor v predmetnej podobe nebolo odôvodnené potrebou naplniť\npropagačný účel odvysielaného komunikátu. Účel komunikátu bolo nepochybne možné dosiahnuť aj bez\npoužitia sporných výrazov. Vzhľadom na uvedené je tak nesporné, že v predmetnom prípade existovala\nnevyhnutná potreba zasiahnuť do práva na slobodu prejavu žalobcu vydaním napadnutého rozhodnutia.\n21. Ani ďalšiu žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že právny predchodca žalovaného vykladá\nneurčité pojmy v rámci správneho konania svojvoľne, a zároveň tiež v poukaze na skutočnosť, že\nposudzované sporné výrazy majú aj iný ako vulgárny význam, na čo právny predchodca žalovaného\npri rozhodovaní neprihliadal, nepokladal za relevantnú. K uvedenému dodal, že nesporuje, že pojem\nslušnosť nie je bližšie zákonom definovaný, a teda spadá do kategórie tzv. neurčitých pojmov. V tejto\nsúvislosti zdôraznil, že v záujme pokryť bližšie nešpecifikované spektrum prípadov zákony ponechávajú\nv diskrečnej právomoci správneho orgánu pre účely správneho konania niektoré pojmy definovať a\nvymedziť. Pre neurčité pojmy teda platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu, aby\nv procese aplikácie práva vymedzil ich obsah. Pri realizácii uvedeného patrí do bežnej argumentačnej\npraxe Rady odvolávať sa na rôzne, nielen právne záväzné texty, nakoľko delikty na úseku vysielania\nzahŕňajú rôznorodé oblasti, čo sa premieta i do rôznorodosti rozhodovacej činnosti a ojedinelosti\nkaždého prípadu. Správny orgán podáva tzv. autentický výklad práva, ktorým sa zabezpečuje efektivita,\npružnosť a schopnosť aplikujúceho orgánu reagovať na neohraničené množstvo situácií. Mal za to,\nže citovaním definícií obsahu a významu tak pojmu slušnosť, ako aj sporných výrazov, obsiahnutých\nv kodifikovaných príručkách spisovného slovenského jazyka nepochybil a nevybočil zo zákonom\ndovolených medzí aplikácie správnej úvahy. Predmetný postup slúžil výlučne na účely správneho\nkonania a následne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.\n22. Právny predchodca žalovaného v tejto súvislosti doplnil, že dôležitou pre účely predmetného\nsprávneho konania bola skutočnosť, aký význam sporné výrazy nadobudli v kontexte odvysielaného\nobsahu. Skutočnosť, že ten istý výraz použitý v inom kontexte a za iných okolností môže mať i význam\nmenej hanlivý, nie je pri vyhodnocovaní obsahu v žiadnom prípade relevantnou. Právny predchodca\nžalovaného pritom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifikoval, že výraz v podobe prívlastku\n„posratý“ bol v rámci upútavky použitý vo význame skazený, mizerný, naničhodný. Rovnako tak na\nžiadnom mieste odôvodnenia napadnutého rozhodnutia netvrdí, že ide o vulgárny výraz. Je potrebné\nzdôrazniť, že žalobca sa mýli, ak sa domnieva, že atribút neslušnosti je možné spájať len s výrazmi\ntohto charakteru. Následne vo vzťahu k odznenému výrazu „do riti“ uviedol, že tento nebol použitý vo\nvýzname „preč z doterajšieho miesta” , ako tvrdí žalobca, ale ako nadávka odzrkadľujúca hnev osoby z\nnevydareného konania. V prípade výrazu „magor” išlo o nadávku voči osobe zintenzívnenú o prívlastok\n„totálny“. Taktiež ani v tomto prípade predmetný výraz nevyhodnotil ako vulgárny. Odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia takúto konštatáciu neobsahuje, ale konkrétne sa v ňom uvádza, že predmetné\nvýrazy nemožno bezpochyby považovať za bežné a slušné v spoločenskom styku, teda za vyhovujúce\npravidlám spoločenského správania a dosahujú takú intenzitu, že odporujú bežným normám slušnosti\nv miere, pri ktorej je možné považovať odvysielanú upútavku v tejto časti za neslušnú. Skutočnosť, že\nneslušnosť sporných výrazov, aj vzhľadom na kontext ich použitia - t.j. ich výskyt v rámci humornej\nsituácie, nedosahovala vysokú intenzitu, vzal právny predchodca žalovaného do úvahy pri určovaní\nvýšky sankcie-pokuty pohybujúcej sa v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu. Táto však nebola\ndôvodom na zastavenie predmetného správneho konania.\n23. Neprisvedčil ani žalobnej námietke, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,\npričom práve výrok napadnutého rozhodnutia mal byť nepresný a neurčitý. Naopak stotožnil sa\ns tvrdením žalobcu, že skutok má byť vymedzený vo výroku rozhodnutia tak, aby nebol nezameniteľný\n\ns iným skutkom. Uviedol, že podľa jeho názoru výroková časť rozhodnutia tieto náležitosti spĺňa. Je\nnepochybné, že skutok, ktorým sa žalobca dopustil porušenia zákona, tak, ako je špecifikovaný vo\nvýroku napadnutého rozhodnutia, objektívne nemôže byť zameniteľný s iným skutkom a je z neho\ndostatočne zrejmé, za aké konanie bol žalobca sankcionovaný. Dôvody uloženia sankcie sú následne\npodrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zároveň dodal, že nevidí dôvod, prečo by\nmal výrok rozhodnutia vydaného v správnom konaní nahrádzať jeho odôvodnenie a obsahovať dôvody\na úvahy, ktorými sa správny orgán pri rozhodovaní spravoval. Zároveň na tomto mieste uviedol, že\nzákonnosť a správnosť rozhodnutí Rady obsahujúcich rovnakú vetnú konštrukciu výroku konštatujúceho\nporušenie povinnosti ustanovenej § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. bola opakovane\npotvrdená rozsudkami tak Krajského súdu v Bratislave, ako aj Najvyššieho súdu SR (viď. napr. sp. zn.\n2Sž/7/2013, 4Sž/11/2016, 1S/155/2016).\n24. Doplnil, že ako príslušný správny orgán v rámci konania v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci,\nna ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona. Zdôraznil, že jeho rozhodnutie má všetky\nnáležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je\nriadne odôvodnené, vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku\na je v súlade so skutočným stavom veci. Právny predchodca žalovaného zistil všetky okolnosti významné\npre rozhodnutie a napadnutým rozhodnutím a ani postupom správneho orgánu nebol žalobca na svojich\nprávach ukrátený.\n25. Žalobca právo podať repliku nevyužil.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave\nje prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/163/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.\nV.\nPojednávanie\n27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa\n28. novembra 2024 rozsudkom, ktorý\nverejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu\nžalobcu. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť\nospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté\nrozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených\nv žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n28. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n\n30. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n31. Podľa čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý\nmá právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj\nslobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie\ntlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na\npovolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať\na šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné\nna ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a\nmravnosti.\n32. Podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo\nna slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo\nmyšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.\n33. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné\noznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého\nzámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\n34. Podľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním\nvysielaná reklama a telenákup boli čestné a slušné.\n35. Podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., vlastná propagácia na účely tohto zákona je\nčinnosť vysielateľa určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy,\ntovary alebo služby, priamo spojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje\noznámenie vysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe.\n36. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.\n37. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží,\nak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\nalebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu\nrady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola\nporušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia,\nak bola porušená povinnosť uložená v\n§ 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, 20 ods. 1 a 4, §\n30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie\nbez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].\n38. Podľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu rada určí podľa závažnosti veci,\nspôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah\nvysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané\nbezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú\ntýmito zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.\n39. Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\n40. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme\noznačovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel,\nprogramov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška č.\n589/2007 Z.z.“) obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovaného\n\nprostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej\nprogramovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá\nje určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len\n\"upútavka\"). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.\nVII.\nZávery správneho súdu\n41. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákonom č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) bol s účinnosťou od 01. augusta 2022\nzrušený zákon č. 308/2000 Z.z. a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa stala Rada pre\nmediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu (§ 236 zákona č. 264/2022\nZ.z.). Správny súd preto konal s Radou pre mediálne služby ako žalovaným v predmetnej právnej veci.\n42. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia\norgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), preto správny súd na vec aplikoval zákon č. 308/2000 Z.z.\n43. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je, či odvysielaním predmetného komunikátu došlo\nk porušeniu zákonnej povinnosti vysielateľa (žalobcu) a to s ohľadom na výklad pojmu slušnosť, keďže v\nzmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná\nreklama bola slušná.\n44. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nNeviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môžu štátne orgány konať\niba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152\nods. 4 Ústavy SR musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov v súlade s touto ústavou. Z uvedeného vyplýva, že vplyvom ústavy\ndochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol\nzabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je\nsúčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti orgánu\nverejnej správy a správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane,\nmimo zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc\nsvoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSR, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných\nzmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do\nEurópskeho spoločenstva, resp. Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi\nEurópskeho spoločenstva, resp. Európskej únie.\n45. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých\npodmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Zahŕňa však nielen slobodu názoru a prijímania\na rozširovania informácii a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Právo slobody\nprejavu patrí medzi základné politické práva a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené\nv čl. 26 Ústavy SR. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR je Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd\n(oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) pre orgány verejnej moci\npri výkone činnosti v rozsahu ich kompetencie záväzným právnym predpisom, majúcim prednosť pred\nzákonom. Dohovor slobodu prejavu a informácií ustanovuje v čl. 10. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa\naj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo\nsankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo\nmorálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania\nautority a nestrannosti súdnej moci (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/8/2016 zo dňa 26.\noktóbra 2017).\n46. Ako opakovane konštatoval Najvyšší súd SR, z uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave SR\nako aj v Dohovore vyplýva, že je v právomoci štátu zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými\nmôže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie. Zákonodarca v právnom\nporiadku Slovenskej republiky výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých zákonoch sledujúc cieľ\nochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti a aj zodpovednosť.\n\nTakáto právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone č. 308/2000 Z.z.,\npričom rozsah „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti sa musí posudzovať ad hoc s legitímnym\ncieľom, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Zákonom č. 308/2000 Z.z.\nzákonodarca zveril do právomoci právnemu predchodcovi žalovaného presadzovať záujmy verejnosti\npri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie. Uvedené tiež zahŕňa dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov\nupravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie,\nako aj výkon štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 308/2000 Z.z.). Do\npôsobnosti právneho predchodcu žalovaného v oblasti výkonu štátnej správy teda zákonodarca zveril aj\ndohľad nad dodržiavaním povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. a podľa osobitných predpisov, ako\naj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.).\n47. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy dospel správny súd k záveru, že právny predchodca\nžalovaného nezasiahol neoprávnene do práva žalobcu ako vysielateľa na slobodu prejavu, keď mu\nnapadnutým rozhodnutím uložil sankciu za porušenie právnej povinnosti ustanovenej mu v § 32 ods.\n4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že aj keď je právo na\nslobodu prejavu garantované Ústavou SR a Dohovorom, nemožno ho považovať za absolútne. Článok\n26 ods. 4 Ústavy SR, ako aj čl. 10 ods. 2 Dohovoru umožňuje obmedzenie tohto práva na základe\nzákona, ktorým v tomto prípade je právna úprava ustanovená vo vyššie citovaných ustanoveniach\nzákona č. 308/2000 Z.z., sledujúc práva iných, a to ochranu divákov, predovšetkým maloletých osôb pred\nneslušnou reklamou, a preto podmienka legality a legitimity je v prejednávanom prípade nepochybne\nnaplnená. Rovnako tak správny súd nemôže súhlasiť s argumentáciou žalobcu o porušení podmienky\nproporcionality, keď v uvedenej právnej norme § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. zákonodarca\nvysielateľovi stanovil jednoznačnú povinnosť (povinnosť zabezpečiť, aby vysielateľom vysielaná reklama\nbola slušná), a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý nepripúšťa akékoľvek pochybnosti\no prejavení jeho vôle.\n48. Správny súd zároveň dáva do pozornosti, že z dikcie ustanovenia § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000\nZ.z. vyplýva, že vlastná propagácia je činnosť vysielateľa určená na získanie a udržanie pozornosti\nna vlastné vysielanie, programy, tovary alebo služby, priamo spojené s vysielaním a programami.\nRovnako tak podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 589/2007 Z.z. je upútavka zložka programovej služby, ktorá\nje určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy. Keďže účelom\nodvysielaného komunikátu bolo zameranie pozornosti diváka na program Policajtov švagor, je teda\nzrejmé, že tento upútaval, čiže sa snažil získať pozornosť recipientov na program, ktorý bude žalobca\nvysielať. Z uvedeného preto nepochybne vyplýva, že tento kominukát naplnil definíciu konkrétnej formy\nvlastnej propagácie, ktorou je upútavka.\n49. Nadväzujúc na uvedené správny súd ďalej konštatuje, že reklama je verejné oznámenie vysielané\nza odplatu alebo inú obdobnú protihodnotu, a to vrátane vlastnej propagácie. Je teda zrejmé, že vlastná\npropagácia je reklamou v zmysle § 32 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z.z., preto bol\nžalobca povinný pri vysielaní vlastnej propagácie v danom prípade dodržiavať aj povinnosti zakotvené\npre reklamu vo všeobecnosti. Napokon keď žalobca bol povinný spravovať sa pri vysielaní povinnosťami\nustanovenými pre reklamu, správy súd zdôrazňuje, že súčasťou týchto povinností je aj rešpektovanie\nustanovení limitujúcich obsah reklamy, pričom takýmto ustanovením je aj § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z.z., v zmysle ktorého je náležitosťou reklamy, že musí byť čestná a slušná (porovnaj rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/15/2014 zo dňa 21. apríla 2016).\n50. Pokiaľ ide o požiadavku slušnosti, správny súd sa stotožnil s tvrdeniami právneho predchodcu\nžalovaného o neslušnosti a hrubosti slov „posratý“, „Do riti!“ a „magori“ v celom rozsahu.\n51. Predovšetkým je potrebné ozrejmiť pojem slušnosť, teda čo sa považuje za slušné. Pod pojmom\nslušné treba rozumieť konanie, respektíve výrazy, ktoré neodporujú pravidlám spoločenského správania\nsa. Pojem slušný znamená, že použitý výraz nemá negatívny význam, ale je vykladaný v pozitívnom\nvýzname, čo výrazy, resp. slovné spojenie „posratý“, „Do riti!“ a „magori“ nespĺňajú. Dôvody ako aj\núvahy, na základe ktorých právny predchodca žalovaného dospel k záveru, že predmetná upútavka je\nneslušná sú podrobne uvedené a analyzované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z povahy Radou\n\nvytýkaného porušenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., t.j. či výrazy, resp. slovné spojenie\n„posratý“, „Do riti!“ a „magori“ spĺňajú atribúty slušnosti je zrejmé, že k posúdeniu tejto skutočnosti, teda,\nči predmetná upútavka vzhľadom na svoj obsah bola slušná, resp. neslušná je možné dospieť len na\nzáklade vlastnej správnej úvahy orgánu verejnej správy.\n52. Správny súd zhodne s tvrdením právneho predchodcu žalovaného konštatuje, že význam\nkonkrétneho slova, resp. výrazu sa môže líšiť v závislosti od kontextu, v ktorom je tento použitý. Z\nrozhodnutia vyplýva, že výraz „posratý“ bol v rámci upútavky použitý vo význame skazený, mizerný,\nnaničhodný. Vo vzťahu k ďalšiemu výrazu „do riti“ právny predchodca žalovaného uvádza, že tento nebol\npoužitý vo význame „preč z doterajšieho miesta”, ako tvrdí žalobca, ale ako nadávka odzrkadľujúca hnev\nosoby z nevydareného konania. V prípade výrazu „magor” išlo o nadávku voči osobe zintenzívnenú o\nprívlastok „totálny“. Z daného kontextu jasne vyplýva, že v prípade výrazov, resp. slovného spojenia\n„posratý“, „Do riti!“ a „magori“, ide o výrazy neslušné, pričom skutočnosť, že tieto odzneli v rámci\nhumornej situácie vzal právny predchodca žalovaného do úvahy pri určovaní výšky sankcie-pokuty\npohybujúcej sa v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu. Predmetné výrazy odzneli v rámci\nvysielania programovej služby JOJ dňa 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53\nhod. a 18:11 hod, čo vyplýva aj zo záznamu vysielania, zachyteného na kompaktnom disku, t.j. na CD\n- nosiči, ktorý je súčasťou administratívneho spisu.\n53. V tomto kontexte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/7/2013 zo dňa 21.\nmája 2014, v ktorom tento vyslovil: „Je možné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že pojem slušnosť\nje dôležitým javom, ktorý by mal byť princípom každej spoločnosti a že je nespochybniteľné, že vplyv\nna morálku spoločnosti majú dokonca vo veľmi veľkej miere aj médiá. Práve z tohto dôvodu by však\nmalo byť pre navrhovateľa vlastné, aby vo svojom vysielaní obmedzoval používanie vulgarizmov a\nneslušných slov, aj keď tieto sa v komunikácií v určitých spoločenských kruhoch bežne používajú.\nVysielanie multiregionálnych televízií má čoraz väčší dopad na obyvateľstvo a priamo ovplyvňuje jeho\nsprávanie. Preto je logické, že ak chceme, aby bola spoločnosť naozaj morálne a eticky vyspelá, k tejto\nsnahe nemôže prispieť navrhovateľ tým, že bude do svojho vysielania zaraďovať reklamu, v ktorej sa\nvyskytujú vulgarizmy.“\n54. Aj podľa názoru správneho súdu slová „posratý“, „Do riti!“ a „magori“, vychádzajúc z vyššie\nuvedeného, ako aj z definícií zachytených vo výkladových slovníkoch, ktoré právny predchodca\nžalovaného v napadnutom rozhodnutí nielen podrobne uviedol, ale definície slov resp. slovného\nspojenia vyhodnotil v kontexte prejednávanej veci, rozhodne nemožno považovať za vyjadrenia, ktoré\nby neodporovali bežným normám slušnosti.\n55. Rovnako tak, vychádzajúc zo skutkových zistení, právny predchodca žalovaného správne uzavrel,\nže v prípade odvysielania upútavky na program Policajtov švagor došlo zo strany žalobcu k porušeniu\n§ 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., keďže v danom prípade boli naplnené znaky definície\nreklamy uvedené v § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.\n56. Správny súd nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobcu, ktorou namietal nepresnosť výroku\nnapadnutého rozhodnutia, majúcu za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\n57. Náležitosti rozhodnutia zákonodarca ustanovuje v § 47 správneho poriadku a právnu úpravu\nnáležitostí výroku rozhodnutia v odseku 2 uvedenej právnej normy. Význam výrokovej časti rozhodnutia\nspočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania.\nAtribútom riadne formulovaného výroku v prípade ukladania sankcie za porušenie právnej povinnosti\nje v prvom rade konkrétny popis skutku ako nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné\nzistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené a len rozhodnutie\nobsahujúce takýto výrok možno považovať za zrozumiteľné a môže byť vynútiteľné exekúciou. V\nsprávnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. postupuje podľa\nustanovení správneho poriadku, a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri administratívnom\ntrestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie postupuje\n„analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný\nporiadok, ). Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď tento v článku 6 ods.\n1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy podľa názoru súdu vyplýva\nnevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku\n\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna\nzodpovednosť. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR\ntaktiež vyplýva, že z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať aj pri posúdení vymedzenia skutku,\nza ktorý správny orgán účastníka konania sankcionuje a jeho miesta v rozhodnutí tak, že vymedzenie\npredmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, za\naké konanie je subjekt postihnutý. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom\ndelikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i\nuvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia,\npodstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).\n58. Správny súd preto dáva do pozornosti, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je vymedzený:\n-čas spáchania správneho deliktu - 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53\nhod. a 18:11 hod.,\n-spôsob spáchania správneho deliktu podľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý spočíva\nv tom, že žalobca odvysielal upútavku na program Policajtov švagor, ktorá naplnila definíciu vlastnej\npropagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z. z., pri ktorej nezabezpečil, aby bola vysielaná reklama slušná,\n-miesto spáchania správneho deliktu - na televíznej programovej službe B.,\n-správny delikt - protiprávnym konaním žalobcu je v prípade porušenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č.\n308/2000 Z. z. odvysielanie komerčného komunikátu s obsahom napĺňajúcim atribút neslušnosti.\n59. Preto konštatuje, že z identifikačných znakov opisu skutku v danej veci jednoznačne vyplýva,\nže žalovaný správny orgán náležite uviedol deň, čas, označenie programu, v ktorom malo dôjsť k\nporušeniu zákonnej povinnosti tak, že tento skutok nemôže byť zameniteľný s iným skutkom a taktiež\nžalobcovi bolo z neho zrejmé, aký skutok sa mu kladie za vinu, a za ktorý sa mu ukladá sankcia, ktorá\nskutočnosť vyplýva aj z jeho žaloby a vyjadrení. Z uvedených dôvodov správny súd nesúhlasil s tvrdením\nžalobcu, že výrok napadnutého rozhodnutia trpí nezákonnosťou, pretože neobsahuje vymedzenie\nskutku, ktorým mal žalobca porušiť povinnosť ustanovenú v zákone č. 308/2000 Z.z. V danej súvislosti\nsprávny súd poukazuje tiež na to, že, výrok rozhodnutia musí byť zrozumiteľný vystihujúci základné\nprvky zákonného porušenia právnej povinnosti s tým, že podrobný opis priebehu deja, ktorým sa\nvysielateľ dopustil porušenia povinnosti je správny orgán povinný uviesť s dôvodmi svojho sankčného\npostupu v odôvodnení rozhodnutia. Správny súd v danom prípade dospel k záveru, že zo znenia výroku\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti\nustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., za ktoré porušenie mu právny predchodca\nžalovaného uložil pokutu, keďže vo výroku rozhodnutia opísal skutok tak, že je zrejmé, kedy a ktorým\nprogramom žalobca porušil zákonné povinnosti kladené mu za vinu, ako i spôsob porušenia, uviedol\nprávne normy, ktorých skutkovú podstatu žalobca naplnil predmetnými skutkami - a to v zmysle právnej\nnormy ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Z uvedených dôvodov správny súd\nžalobnú námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú.\n60. Správny súd vychádzajúc zo skutkových podkladov v danej veci a právnych záverov zúčastnených\nstrán nepovažoval za dôvodnú ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre\njeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, resp. zmätočnosť, keď žalobca právnemu\npredchodcovi žalovaného vyčítal, že nie je ani z výroku a ani z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, akým\nspôsobom došlo k naplneniu definície neslušnosti. Žalovaný správny orgán skutkové zistenia, na základe\nktorých ustálil svoj právny záver, že došlo k odvysielaniu reklamy, nespĺňajúcej kritérium slušnosti,\npodrobne uviedol a analyzoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia\ntiež vyplýva, že naplnenie skutkovej podstaty právnej normy, porušenia ktorej sa mal žalobca dopustiť,\nposudzoval v kontexte programu. Právny predchodca žalovaného taktiež v odôvodnení rozhodnutia\nzdôvodnil dôvody ako aj úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že odvysielaná reklama nespĺňa\nkritérium slušnosti. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej\núvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Súd teda preskúmava len to, či správny orgán pri použití\nsprávnej úvahy nevybočil z rozsahu hľadísk zákonom stanovených. Správny súd v danom prípade\nnezistil, že právny predchodca žalovaného pri posudzovaní porušenia právnej povinnosti v zmysle § 32\nods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vybočil z hľadísk a medzí zákona a jeho správna úvaha, ktorá\ntvorí súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je riadne zdôvodnená, zodpovedajúca zásadám\nlogiky. Podľa názoru správneho súdu nemožno opomínať, že predovšetkým maloletí sú najnáchylnejšou\n\nskupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka\nhodnôt, zvlášť z masmédií, a preto má za to, že odvysielaná reklama hodnotiac ju v kontexte\nsvojím obsahom bola nevhodná pre maloleté deti, keďže bola spôsobilá ohroziť ich psychický alebo\nmorálny vývin. Preto správny súd po oboznámení sa s obsahom rozsiahleho odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia konštatuje, že dôvody rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného považuje za\nlogické, vyúsťujúce zo skutkových zistení danej veci. Právny predchodca žalovaného skutkové zistenia\nkvalifikoval správne, keď konštatoval, že predmetným skutkom boli naplnené znaky porušenia zákona,\ndostatočne a zrozumiteľne uviedol svoje skutkové zistenia a zdôvodnil správnu úvahu, ktorá ho viedla\nk správnemu záveru o porušení právnej povinnosti žalobcom poukazom na relevantné ustanovenia\nzákona č. 308/2000 Z.z. Napokon tiež správny súd dodáva, že uvedeným bol naplnený právny dôvod\npre uloženie pokuty podľa § 64 ods. 1 písm. d/ cit. zákona, ktorá bola uložená vo výške X.XXX,- eur, čo\nje výška pokuty uložená v dolnej časti zákonného rozpätia prípustnej sankcie za porušenie povinnosti\nustanovenej § 32 ods. 4 písm. a/ cit. zákona. Výška pokuty napokon medzi účastníkmi nebola ani\nsporná, sporné bolo jej samotné uloženie. Preto záver právneho predchodcu žalovaného vyjadrený\nv napadnutom rozhodnutí súd považoval za určitý a zrozumiteľný. Napadnuté rozhodnutie právneho\npredchodcu žalovaného nie je možné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n61. Správna žaloba preto podľa názoru súdu neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli\nspôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť závery právneho predchodcu žalovaného uvedené v napadnutom\nrozhodnutí.\n62. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného postupoval\nv sankčnom konaní v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok), správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil (§ 47 správneho\nporiadku). Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry správny súd\nžalobu žalobcu zamietol podľa\n§ 190 SSP ako nedôvodnú.\n63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od\nžalobcu, aby mu nahradil trovy konania.\n64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\n2\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:336f1a73-490a-4cc8-965d-d8deea7c5695", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 472/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 472/2012 z 10. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:336f1a73-490a-4cc8-965d-d8deea7c5695"}, {"guid": "ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 340/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc"}, {"guid": "ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a"}, {"guid": "ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2d64e91-ef03-49e2-9c6a-7f06796d8648"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}], "citovane_v": []}