Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/50/2019 1019200940 16. 05. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200940.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. X, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 15. mája 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím z 15. mája 2019 č. XXXXX-X/XXXX-XX žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie žalovanej, pobočka Bratislava z 3. januára 2019 č. XXX-XXXXXXXXXXXXXX/XX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 144 ods. 1 a § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie október 2018 a november 2018 poistné na nemocenské poistenie v sume XXX,XX eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume X.XXX,XX eur, poistné na invalidné poistenie v sume XXX,XX eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume XXX,XX eur (ďalej len „poistné a povinné príspevky“) spolu v sume X.XXX,XX eur. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná konštatovala, že žalobca uzavrel so Slovenským tenisovým zväzom, IČO: 30 811 384, so sídlom Príkopova 6, Bratislava (ďalej len „STZ“) dňa 5. decembra 2017 Zmluvu o profesionálnom výkone športu, o zaradení do NTC a o vzájomnej spolupráci č. XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na dobu určitú, t. j. do konca kalendárneho roka, v ktorom žalobca dosiahne 35 rokov veku. Žalovaná zároveň zistila, že žalobca je zapísaný v registri fyzických osôb v športe, vedenom Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. 3. Žalovaná z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ďalej zistila, že žalobca mal za rok 2017 príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátané príjmov na základe zmluvy o sponzorstve [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“)] vo výške XXX.XXX,XX eur, čím presiahol zákonom ustanovenú sumu X.XXX,eur pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná konštatovala, že žalobca bol v období mesiacov október 2018 a november 2018 povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 4. V nadväznosti na uvedené zistenia dňa 12. novembra 2018 žalobca prevzal písomné oznámenie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 5. novembra 2018, ktorým mu žalovaná oznámila zmenu vymeriavacieho základu povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. V reakcii na uvedené oznámenie žalobca namietal, že príjmy ktoré dosahuje, nie sú príjmami
samostatne zárobkovo činnej osoby ale príjmy profesionálneho športovca v zmysle Zmluvy uzavretej podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o športe“). Príjmy, ktoré vykázal v daňovom priznaní za rok 2017 sú príjmami z činnosti športovca pričom ide o jeho jediné príjmy, ktoré za uvedený rok dosiahol. 5. Vo vzťahu ku námietkam vzneseným žalobcom a s poukazom na ustanovenie § 293do zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná konštatovala, že žalobca ako fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe nemal postavenie zamestnanca v rozhodnom období. V období od 1. januára 2015 športovec – samostatne zárobkovo činná osoba, dosahujúci príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, bez ohľadu na skutočnosť, či mal alebo nemal uzavretú „športovú zmluvu“, je na účely sociálneho poistenia považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť bez oprávnenia. Ak teda takýto športovec presiahne zákonom ustanovenú hranicu príjmu, vzniká resp. trvá mu povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. 6. Žalovaná poukázala aj na ustanovenie § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. v zmysle ktorého sa za príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti považujú aj príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Takými príjmami sú aj žalobcom deklarované príjmy za rok 2017, v nadväznosti na čo posudzovala aj vznik resp. trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu v období mesiacov október 2018 a november 2018 . II. Správna žaloba 7. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 8. Žalobca úvodom poukázal na prechodné ustanovenie § 293do zákona č. 461/2003 Z. z. účinné od 1. januára 2016, v zmysle ktorého „zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.“. Športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa nepovažuje za zamestnanca na účely zákona č. 461/2003 Z. z. a teda mu povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nevzniká. 9. Zároveň nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že príjmy, ktoré dosiahol sú príjmami samostatne zárobkovo činnej osoby. Jeho príjmy sú príjmami profesionálneho športovca v zmysle Zmluvy uzavretej podľa § 35 zákona o športe. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a) zákona o športe, v zmysle ktorého profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce. Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) považuje žalobca jeho prácu za závislú a to napríklad s poukazom na obsah Zmluvy v čl. V bod 2 písm. a) a čl. III.. 10. Žalobca zároveň namietal, že žalovaná mala na svojom webovom sídle oznámenie z 11. februára 2019, v zmysle ktorého „profesionálni športovci sa nemusia hlásiť do registra Sociálnej poisťovne a platiť poistné“. III. Vyjadrenie k žalobe a replika žalobcu 11. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná ktorá uviedla, že s účinnosťou od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia dovŕšenie veku 18 rokov a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v kalendárnom roku rozhodujúcim na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. U žalobcu boli v rozhodnom období kumulatívne naplnené obe vyššie uvedené podmienky. Následne, dosiahnutie výšky príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. zakladá vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Teda až pri dosiahnutí relevantného príjmu vznikne osobe so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby povinné poistenie. Pri posudzovaní vzniku resp. trvaní alebo zániku povinného poistenia sa vychádza z príjmu, ktorý dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba za predchádzajúci kalendárny rok. 12. V prejednávanej veci žalovaná z údajov poskytnutých od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zistila, že žalobca dosiahol príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe za rok 2017 v sume XXX.XXX,XX eur, t. j. jeho príjmy za predchádzajúci kalendárny rok boli vyššie ako zákonom stanovená suma X.XXX,- eur (rozhodujúca pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia).
Žalobca zároveň nepredložil vyhlásenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., že športovú činnosť nevykonáva. 13. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že podľa prechodného ustanovenia § 293do zákona č. 461/2003 Z. z. sa v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 (lehota uvedená v ustanovení bola následne predĺžená až do 1. januára 2022) ako fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje na účely sociálneho poistenia za zamestnanca, žalovaná uviedla, že o žalobcovi nerozhodovala ako o zamestnancovi ale ako o samostatne zárobkovo činnej osobe. 14. V replike k vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že jej výklad k prechodnému ustanoveniu § 293do zákona č. 461/2003 Z. z. neobstojí, pretože to nevylučuje postavenie profesionálneho športovca ako zamestnanca ale len vyníma jeho postavenie z pod účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.. V rokoch 2016 až 2018 sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu uzatvorenou podľa § 35 zákona o športe na účely zákona č. 461/2003 Z. z. nepovažuje za zamestnanca. Na základe uvedeného však nemožno extenzívne a automaticky považovať žalobcu za samostatne zárobkovo činnú osobu. Príjmy, ktoré žalobca dosahuje nie sú príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby alebo profesionálneho športovca v zmysle príslušnej profesionálnej zmluvy a preto k nemu nemožno pristupovať ako ku samostatne zárobkovo činnej osobe. 15. Žalovaná navyše platnosť zmlúv uzavretých s STZ nikdy nerozporovala, na čo jej vyjadrenia označil za účelové a nesprávne. Sama pritom zverejnila na svojej oficiálnej stránke informácie, v ktorých výslovne uvádza, že profesionálny športovec má výnimku z platenia poistného a nie, že poistné odvádza ako samostatne zárobkovo činná osoba. Uvedené odporuje záveru, ktorý žalovaná uviedla vo vyjadrení k žalobe, že k žalobcovi pristupovala ako ku samostatne zárobkovo činnej osobe. To je navyše absolútne nesprávne s ohľadom na predloženú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Žiaden účinný právny predpis neobsahuje ustanovenie, na podklade ktorého by sa profesionálny športovec dočasne nepovažoval za zamestnanca ale odvody by platil z postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Navyše, zdravotná poisťovňa žalobcu na podklade podobného prechodného ustanovenia § 38ei zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení za samostatne zárobkovo činnú osobu nepovažovala. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z., príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe Podľa § 293do zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
16. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 17. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/50/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-4Sa/50/2019. 18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 19. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 16. mája 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 20. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov za obdobie mesiacov október a november 2018 v sume X.XXX,XX eur. Žalobca postavil do centra pozornosti nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k určeniu statusu jeho osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby a zadefinovanie jeho príjmov ako príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti od čoho sa následne odvíjalo nesprávne konštatovanie vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a teda aj samotného jeho predpísania. 21. Kľúčovým v očiach správneho súdu je preto zodpovedanie otázky, či bolo v rozhodnom období žalobcu možné považovať za zamestnanca STZ vykonávajúceho závislú prácu za ktorého však v zmysle prechodného ustanovenia § 293do zákona č. 461/2003 Z. z. nebol jeho zamestnávateľ povinný odvádzať poistné (ako to tvrdí žalobca), alebo bol žalobca vychádzajúc z jeho deklarovaného príjmu samostatne zárobkovo činnou osobou (ako to tvrdí žalovaná) a poistné na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie si mal v dôsledku dosiahnutia rozhodného príjmu odvádzať sám. 22. Správny súd dospel k názoru o potrebe konštatovať správnosť záverov žalovanej, ktorá žalobcu považovala v období mesiacov október a november 2018 za samostatne zárobkovo činnú osobu (§ 5) na účely sociálneho a nemocenského poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. ako lex specialis pre oblasť sociálneho poistenia a to na základe ním vykázaných príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. ako profesionálneho športovca. 23. Vymedzenie statusu osoby, teda, či je v očiach zákona č. 461/2003 Z. z. považovaná za zamestnanca alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu sa odvíja práve od druhu zárobkovej činnosti resp. príjmu, ktorý vykazuje. Tak ustanovenie § 4 citovaného zákona definujúce zamestnanca ako aj ustanovenie § 5 definujúce samostatne zárobkovo činnú osobu, totiž odkazujú na príslušné ustanovenia upravujúce jednotlivé druhy príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z.. 24. Žalobca v danom prípade splnil definičné znaky samostatne zárobkovo činnej osoby podľa ustanovenia § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže dovŕšil 18 rokov veku a dosiahol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. b) citovaného zákona v spojení s § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. ako to vyplýva z VI. oddielu, R. 9 jeho daňového priznania k dani fyzickej osoby za rok 2017 vo výške XXX.XXX,XX eur. 25. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na prechodné ustanovenie § 293do zákona č. 461/2003 Z. z. ktoré posúva termín posudzovania znakov závislej práce u fyzickej osoby, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, aj tu sa správny súd musí stotožniť s konštatovaním žalovanej, že na prípad žalobcu ho nemožno aplikovať. Žalobca informácie uvádzané žalovanou na jej oficiálnej stránke v súvislosti s týmto ustanovením navyše dezinterpretuje.
Zmienené ustanovenie rieši situáciu, v ktorej sa po zmene právnej úpravy od 1. januára 2016 ocitli športové kluby, ktorým vznikla povinnosť plného odvodového zaťaženia za športovcov, ktorí vykonávajú šport spôsobom spĺňajúcim znaky závislej práce. Viaceré kluby totiž avizovali, že nebudú schopné ekonomicky zvládnuť zvýšené osobné náklady športovcov a ďalej sa starať o rozvoj profesionálneho športu na Slovensku. Poskytnutím dostatočnej lehoty na prispôsobenie sa zvýšenej finančnej náročnosti im zákonodarca umožnil hľadať riešenie tejto situácie. Inými slovami, uvedené ustanovenie v žiadnom smere nerieši situáciu žalobcu, ktorý vykázal príjmy nie zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. (príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu) ale vykázal príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. e) citovaného zákona (príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka na základe zmluvy o sponzorstve v športe). 26. Nad rámec vyššie uvedeného odôvodnenia (ktoré by vo vzťahu k preskúmaniu a posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhdonutia bolo dostatočné), v nadväznosti na námietku žalobcu, že výkon jeho športovej činnosti v zmysle Zmluvy uzavretej s STZ má znaky závislej práce a s poukazom na dôvodovú správu k zákonu o športe správny súd uvádza, že profesionálny športovec je návrhom zákona upravený v dvoch rovinách, a to ako (i) zamestnanec ak výkon športovej činnosti športovcom spĺňa znaky závislej práce, a ako (ii) samostatne zárobkovo činná osoba, ak jeho výkon nespĺňa znaky závislej práce. Návrh zákona však v rozsahu prvej - zamestnaneckej roviny výkonu športovej činnosti športovcom nezabúda ani na už dnes existujúcich športovcov, ktorí na (iii) základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu vykonávajú šport v rezortnom športovom stredisku. 27. Definovanie prvej roviny profesionálnych športovcov ako zamestnancov reflektuje tú skutočnosť, že na vzťahy medzi športovcom a športovým klubom - ak je medzi nimi uzavretý vzťah hovoriaci o výkone športovej činnosti športovcom, ktorá má znaky závislej práce - sa musí nahliadať ako na vzťah pracovnoprávny. 28. Predkladateľ zákona teda pristupuje k definovaniu profesionálneho športovca prostredníctvom aktivity, na základe ktorej normuje tento vzťah a aplikačne ho zaraďuje do pracovnoprávneho režimu. Robí tak vtedy, ak športová činnosť spĺňa znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce, pričom ide o iný pracovnoprávny vzťah v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Je pritom právne irelevantné, ako si konkrétny vzťah pomenujú dotknuté subjekty, dôležitým je skutočný charakter a skutočný výkon športovej činnosti a jeho vlastnosti. Nie je taktiež dôležité, ako profesionálneho športovca - profesionála definujú športové pravidlá jednotlivých športov. Ak športovec vykonáva pre športový klub činnosť, ktorá má znaky závislej práce, bez ohľadu na jeho definíciu v príslušnom športe musí byť tento vzťah pokrytý profesionálnou charakteristikou podľa predkladaného zákona. Iný stav by bol prirodzene v rozpore so zákonom. Návrh zákona navyše kategóriu profesionálnych športovcov explicitne spája so zmluvou o profesionálnom výkone športu, v ktorej následne (ustanovenie § 35 návrhu zákona) normuje minimálne kvalitatívne požiadavky kladené pre tento druh vzťahu v športe. 29. Druhou kategóriou, ktorú zavádza návrh zákona, je profesionálny športovec ako samostatne zárobkovo činná osoba. V týchto prípadoch návrh zákona reflektuje a vytvára právny rámec predovšetkým pre úpravu profesionálnych športovcov v individuálnych športoch. Ide predovšetkým o situácie, kedy sa konkrétny športovec výkonom športovej činností živí a táto pre neho predstavuje hlavný príjem (je pre neho hlavnou ekonomickou činnosťou), no jeho znaky hovoria o tom, že ho vykonáva vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na svoje náklady, v čase podľa svojho uváženia a podobne (čo v prípade profesionálneho športovca - zamestnanca neplatí). V prípadoch, ak bude chcieť tento typ profesionálneho športovca vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie, predpokladá sa, že športová organizácia a športovec uzavrú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51), alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2). 30. Vychádzajúc z uvedeného možno dospieť k záveru, že profesionálneho športovca ako samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o športe možno definovať na základe obsahu zmluvy a podmienok, ktoré má so športovou organizáciou v tejto zmluve dohodnuté. Buď sa bude ich vzťah riadiť zmluvou uzavretou podľa § 35 zákona o športe (pokiaľ bude táto zmluva obsahovať jej podstatné náležitosti potrebné pre jej vznik a platnosť) alebo sa bude vzťah spravovať príslušnými ustanoveniami Občianskeho resp. Obchodného zákonníka upravujúcimi tzv. inominátne zmluvy. 31. V prejednávanom prípade správny súd (a rovnako tak ani žalovaná) nie je v pozícii, aby posudzoval platnosť Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a STZ z hľadiska splnenia obligatórnych náležitostí podľa ustanovenia § 35 zákona o športe (napríklad či obsahuje podmienky týkajúce sa mzdy alebo dovolenky)
a vo výroku rozhodnutia by autoritatívne o tejto otázke rozhodol. Vychádzajúc zo znenia uplatnených námietok však považuje za potrebné k týmto okolnostiam, ktoré naznačujú, že Zmluva nie je zmluvou na základe ktorej by žalobca pre STZ vykonával závislú prácu, zaujať stručné stanovisko. Ako uviedol aj sám žalobca, závislou prácou možno podľa ustanovenia § 1 ods. 3 Zákonník práce rozumieť prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 32. Napríklad, už iba z názvu predmetnej Zmluvy „o vzájomnej spolupráci“ ako aj z vymedzenia jej predmetu, ktorým je podľa čl. II. bodu 4) „úprava podmienok vzájomnej spolupráce...“ možno nadobudnúť prvotné pochybnosti o existencii vzťahu nadriadenosti a podriadenosti medzi STZ ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom. Podstatným je v očiach správneho súdu zistenie, že v čl. IV. predmetnej zmluvy sa STZ zaväzuje, že bude vystupovať ako obchodný zástupca žalobcu, čo je pre vzťah závislej práce (pričom závislým by mal byť práve žalobca ako zamestnanec) nie len, že netypické, ale z podstaty veci úplne vylúčené. V Zmluve si žalobca s STZ dohodli aj finančnú odmenu, avšak tú nemožno považovať za mzdu ako podstatnú náležitosť zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 ods. 3 písm. e) v spojení s § 36 zákona o športe, pretože odhliadnuc od skutočnosti, že jej úhrada sa realizuje na základe faktúry vystavenej žalobcom, nie je v Zmluve absolútne vymedzená, resp. vymedzená zákonom predpokladaným spôsobom podľa § 118 a nasl. Zákonníka práce a zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Recipročne a paradoxne, aj STZ má v zmysle čl. VII. Zmluvy nárok na odmenu za plnenie svojich povinností zo Zmluvy, pričom jej odmenu uhrádza priamo žalobca z príjmov, ktoré dosiahol ako profesionálny športovec na športových podujatiach. Už iba z uvedených zistení nemal správny súd akékoľvek pochybnosti, že hoci je v záhlaví Zmluvy uvedené, že je uzavretá podľa ustanovenia § 35 zákona o športe, jej obsah ju definuje skôr ako nepomenovanú zmluvu podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a teda na jej základe nemohla byť vykonávaná akákoľvek činnosť žalobcu voči STZ považovaná za závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. 33. Správny súd dospel k záveru, že pre nedôvodnosť uplatnených námietok žalobcu, ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, je potrebné správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP. 34. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.