Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/28/2019 1019200614 02. 05. 2024 JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD. ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200614.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sociálnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom E., Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 05.03.2019, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Z administratívneho konania vyplýva, že Sociálna poisťovňa, rozhodnutím Číslo: XXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.12.2018 rozhodla, že žalobca má nárok na materské za obdobie od 19. septembra 2018 do 30. septembra 2018, počas ktorého je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti najdlhšie do uplynutia 28 týždňov od vzniku nároku na materské a ak sú splnené aj ostatné podmienky nároku na materské, vo výške 44,97540000 EUR za deň a zároveň podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. materské od 1. októbra odníma. Rozhodnutie odôvodnila tým, že menovaný, je považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov. Dňa 19. septembra 2018 prevzal do svojej starostlivosti dieťa. Nárok na materské a jeho výplatu si uplatnil od 19. septembra 2018 predložením Žiadosti o materské č. B1069361, z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa B. E. SERVICE s. r. o. Žikava. Tento mu poskytol rodičovskú dovolenku, čo potvrdil i zaslaním registračného listu fyzických osôb do Sociálnej poisťovni. Dňa 1. októbra 2018 sa zamestnal na plný pracovný úväzok u zamestnávateľa HB REAV1S MANAGEMENT spol. s r. o. na pozíciu stavbyvedúci. Podľa zistení Sociálnej poisťovne nový pracovný pomer je na rovnaký čas, s porovnateľným vymeriavacím základom za vykonanú prácu ako v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil materské. Na základe údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a vyššie citovaných ustanovení zistený denný vymeriavací základ menovaného na určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 59,9672 EUR. 75 % tejto sumy je 44,97540000 EUR. 2. Z napadnutého rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.03.2019 vyplýva, že žalovaná rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.03.2019 zmenila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra tak, že výrok rozhodnutia nahradil tak, že žalobca podľa § 49, § 53 a § 55 zákona v znení neskorších predpisov má nárok na materské za obdobie od 19. septembra 2018 do 30. septembra 2018 vo výške 44,97540000 EUR za deň, ktorý mu podľa § 51 ods. 2 zákona zanikol 1. októbra 2018, t. j. odo dňa, od ktorého neposkytuje dieťaťu starostlivosť. Nárok na materské sa obnoví odo dňa, kedy opätovne začne spĺňať podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Rozhodnutie odôvodnila tým, že všeobecnými podmienkami nároku na nemocenské dávky zamestnanca upravenými
v § 30 zákona v znení neskorších predpisov sú podmienka existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty, v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky (v prípade materského inému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivostí) a podmienka absencie príjmu v období starostlivosti o dieťa. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca upravuje § 49 zákona v znení neskorších predpisov. V prípade navrhovateľa - otca dieťaťa pobočka skúmala splnenie týchto osobitných podmienok nároku na materské: prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje dohoda s matkou dieťaťa, vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa) najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu, nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Ustanovenia zákona týkajúce sa podmienok nároku na materské používajú pojem „starostlivosť“ a nie pojem „riadna starostlivosť“, ktorý je použitý v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou, pričom na účely zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, tak ako uvádza navrhovateľ v odvolaní. Rodičovský príspevok nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou. Jeho účel je vyjadrený v § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov - štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Poskytuje sa všetkým rodičom v rovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (spravidla do troch rokov veku dieťaťa) a rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku; rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku. Vyplýva to aj z dôvodovej správy k novele zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnej od 1. januára 2011, na ktorú navrhovateľ poukazuje. Zákon v znení neskorších predpisov má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch ..starostlivosť“ a ..riadna starostlivosť“. To platí aj v prípade zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sú použité pojmy „starostlivosť o dieťa“ a „poskytovateľ starostlivosti o dieťa“. Je potrebné uviesť, že ak by bol chcel zákonodarca, aby sa uplatnila aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti alebo starostlivosti, ktorá je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do zákona v znení neskorších predpisov uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia [§ 15 ods. 1 písm. c) ad) zákona], nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4 zákona je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15 ods. 1 zákona, a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Túto rodičovskú povinnosť rodičom ukladá § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok navrhovateľa na materské. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. V uvedených prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné. Pokiaľ sa o dieťa stará matka dieťaťa, resp. iná fyzická osoba a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť (bez ohľadu na skutočnosť, že ide o iného zamestnávateľa) s rovnakým plným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa,
resp. iná fyzická osoba naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Zákon v znení neskorších predpisov nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti. Z uvedeného dôvodu zamestnankyňa Sociálnej poisťovne neinformovala navrhovateľa v júli 2018 nesprávne. Z príloh mesačných výkazov poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zaslaných zamestnávateľom HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. za mesiace október 2018 až január 2019 (t. j. za obdobie, v ktorom navrhovateľ súčasne čerpá rodičovskú dovolenku u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s r. o.) vyplýva, že vymeriavací základ, z ktorého platil navrhovateľ poistné bol 2 300 EUR/október 2018, 3 517,65 EUR/november 2018, 2 297.06 EUR/december 2018 a 2 331.17 EUR/január 2019. Z prehľadu predpisov a platieb navrhovateľa za obdobie pred čerpaním rodičovskej dovolenky vyplýva, že u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s r. o. dosahoval navrhovateľ v období od januára do septembra 2018 porovnateľnú, príp. nižšiu výšku vymeriavacích základov v rozmedzí od 1 650,85 EUR/mesačne do 2 592,62 EUR/mesačne. Z predložených dokladov (pracovné zmluvy, Registračný list FO - prihláška, zmena) vyplýva, že navrhovateľ od 1. októbra 2018 na základe novej pracovnej zmluvy vykonáva prácu v rovnakom časovom rozsahu - 40 hodín týždenne za porovnateľnú, resp. vyššiu mzdu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky. Zákon v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 vyžaduje dohodu s matkou dieťaťa, je však potrebné uviesť, že samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské. Je to len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Z okolností prípadu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ prevzal dieťa do starostlivosti len v období od 19. do 30. septembra 2018, za ktoré mu napadnutým rozhodnutím bolo priznané materské. Od 1. októbra 2018 prestal navrhovateľ spĺňať podmienku starostlivosti o dieťa, o čom svedčia tieto skutočnosti: navrhovateľ u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s r. o. od 19. septembra 2018 čerpá rodičovskú dovolenku (z pracovného pomeru, ktorý trvá od 1. marca 2017), s iným zamestnávateľom HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. sa dohodol na vzniku nového pracovného pomeru od 1. októbra 2018 (pracovná zmluva zo dňa 21. septembra 2018); oba pracovnoprávne vzťahy so zamestnávateľmi sú s týždenným úväzkom 40 h a reálne navrhovateľ dosahuje mzdu v porovnateľnej, resp. vyššej výške pri obidvoch pracovných pomeroch. Navrhovateľ reálne od 1. októbra 2018 nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2018, a preto sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa už od 1. októbra 2018 nespĺňal podmienku následného poskytovania starostlivosti o dieťa. Od 1. októbra 2018 navrhovateľ vykonával pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom u nového zamestnávateľa, pričom u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s r. o. čerpal súbežne rodičovskú dovolenku. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa sleduje s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti ako je využívanie systému sociálneho poistenia. Pri výklade zákona v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Naproti tomu, ako je aj vyššie uvedené, materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účel je vyjadrený v § 2 písm. a) zákona - zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Zákon teda už vo svojich základných ustanoveniach predpokladá, že u poistenca v dôsledku vzniku sociálnej udalosti dôjde k strate, resp., zníženiu príjmu; táto skutočnosť je rozhodujúca a ovplyvňuje nárok na nemocenskú dávku (vrátane materského), ktorej účelom je práve kompenzácia straty (zníženia) príjmu poistenca. Podľa § 51 ods. 2 zákona, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v
starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. Z dôvodu, že navrhovateľ nastúpil od 1. októbra 2018 do nového zamestnania u zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. na plný pracovný úväzok - 8 hodín denne, prestal spĺňať podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa, a preto mu nárok na materské zanikol dňom skončenia jeho starostlivosti. Sociálna poisťovňa, ústredie, k námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní týkajúcej sa - diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne pri otcoch, ktorí musia zanechať pracovnú činnosť v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského príspevku matkám, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť a k námietke týkajúcej sa diskriminácie oteckov, ktorým nebol priznaný nárok na materské v porovnaní s otcami, ktorí boli v rovnakej pozícii a nárok na materské im bol pred 1. októbrom 2018 priznaný, uvádza, že Sociálna poisťovňa nerozhoduje o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie o tomto príspevku patrí do pôsobnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. Každý jeden prípad, či už ide o posúdenie nároku na materské matky dieťaťa alebo iného poistenca, si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu môžu byť vyhodnotené rozdielne. Rozdielna rozhodovacia prax Sociálnej poisťovne nie je v rozpore so zásadou rovného zaobchádzania (diskriminácie). Sociálna poisťovňa pristúpila od septembra 2018 k sprísneniu posudzovania podmienok nároku na materské za účelom eliminovania prípadov súvisiacich s obchádzaním zákona. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných skutočností a citovaných ustanovení zákona v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán v druhostupňovom konaní vyhodnotila postup pobočky vo veci posúdenia nároku na materské na základe Žiadosti o materské č. B 1069361 za správny, v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov a účelom ním sledovaným. Sociálna poisťovňa, ústredie, zmenila výrokovú časť napadnutého rozhodnutia z dôvodu presnej špecifikácie ustanovení zákona, v zmysle ktorých bol nárok posudzovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30.04.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 05.03.2019, č. XXXXX-X/XXXX-XX ako aj Sociálnej poisťovne - pobočka Nitra zo 17.12.2018, č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX a trov konania. Správnu žalobu odôvodnil tým, že žalobca si u žalovanej Sociálnej poisťovne - pobočka Záhradnícka 153, Bratislava, uplatnil nárok na priznanie materského ako iný poistenec, z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa, syna po dohode s matkou dieťaťa. Sociálna poisťovňa - pobočka Nitra kam pobočka Záhradnícka 153, Bratislava žiadosť o materské poslala, vydala dňa 17.12.2018 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“), ktorým odoprela nárok na materské pre žalobcu od 01.10.2018 z dôvodu, že žalobca vykonáva nový pracovný pomer na rovnaký pracovný čas s porovnateľným vymeriavacím základom za vykonanú prácu ako v pracovnom pomere z ktorého si uplatňuje žalobca materské. Žalobca podal dňa 02.01.2019 proti Prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal voči rozhodnutiu s tým, že všetky dané zákonom stanovené podmienky na poberanie materskej dávky splnil. Žalovaná, Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím zo dňa 05.03.2019, č. XXXXX- X/XXXX-XX žalobcovo odvolanie zamietla a Prvostupňové rozhodnutie stanovené Sociálnou poisťovňou, pobočkou Nitra preklasifikovala a podľa tohto rozhodnutia materské priznané nebolo z dôvodu neprevzatia dieťaťa do starostlivosti (ďalej len „Druhostupňové rozhodnutie“). Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13.03.2019. Druhostupňové rozhodnutie je nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho i praktického posúdenia vecí, ktoré spočíva v a) nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav, b) nekonzistentným výkladom právnych noriem a diskriminačným prístupom k osobe žalobcu ako aj iným osobám patriacim do skupiny otcov žiadajúcich materské po septembri 2018. Sociálna poisťovňa konala diskriminačne, pretože pred októbrom 2018 schválila materskú pri nezmenenom právnom status quo veľmi vysokému počtu osôb pracujúcich na plný alebo viac ako polovičný úväzok bez možnosti práce z domu, respektíve flexibilného pracovného času a pri porovnateľnej mzde s obdobím pred poberaním materskej (najmä obdobím relevantným pre výpočet materskej, hoci príjem z inej pracovnej činnosti ako tej rozhodujúcej pre výpočet materskej je i podľa Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny v poriadku) a nepristupovali individuálne ku každému poistencovi, materské bolo vyplácané bez ohľadu na to či žiadateľ o materské pracoval na plný úväzok alebo nie, taktiež bez ohľadu na to či mal porovnateľný príjem ako dovtedy alebo nie. Podľa druhostupňového rozhodnutia nie je možné žalobcovi priznať nárok na materské, nakoľko žalobca nesplnil podmienky prevzatia dieťaťa. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobca po poskytnutí rodičovskej dovolenky naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a zároveň nedošlo k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. V dôsledku toho žalovaná
uzavrela, že žalobca nemôže byť považovaný za iného poistenca, keďže údajne napriek uzavretej dohode s matkou neprevzal starostlivosť o dieťa. Právne posúdenie veci žalovanou však nemá oporu v ust. § 49 ZSocP, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok: a. Otec (ako iný poistenec) prevezme starostlivosť o dieťa, b. Otec uzavrie dohodu s matkou dieťaťa, c. uplynutie aspoň 6 týždňov odo dňa pôrodu, d. matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok na dané dieťa. Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Možnosť práce popri materskej opakovane potvrdilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má o.i. zabezpečovať dozor nad žalovanou (podľa § 15, ods. 2, Zákona 575/2001 Z.z.). Poverená riaditeľka odboru nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia dňa 10.09.2018 v písomnom stanovisku SP potvrdila zákonodarca v zákone nepodmieňuje nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, ale len starostlivosťou. Nie je teda vylúčené, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku č. 571/2009 Z.z., podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ Žalovaná v druhostupňových rozhodnutiach o materskej odmieta akceptovať horeuvedenú definíciu argumentujúc, že „starostlivosť o dieťa“ a „riadna starostlivosť o dieťa“ nie sú totožné pojmy s čím možno súhlasiť, ale keďže sa pri pojme „starostlivosť o dieťa“ nejedná o terminus technicus, predstavuje pojem „riadnej starostlivosti o dieťa“ prakticky jedinú a najbližšiu možnú definíciu pre snahu o dodržiavanie princípu terminologickej jednoty uplatňovanej naprieč celým právnym poriadkom v zmysle Zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky č. 400/2015 Z.z. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto zmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Žalovaná nespochybnila starostlivosť o dieťa u skupiny žiadateľov pred 3. kvartálom 2018 hoci si už pred minimálne 2 rokmi bola vedomá nejednoznačnosti výkladu zákona čo potvrdil aj riaditeľ SP. Kritickým atribútom žaloby na Sociálnu poisťovňu je podozrenie na priamu diskrimináciu podľa §2a, ods. 2, Zákona č. 365/2004 Z.z. a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní podľa §5 Zákona č. 365/2004 Z.z. o. ktorých sa žalovaná mala dopustiť pri zamietnutí materskej žalobcovi. Sociálna poisťovňa iba v roku 2017 schválila materské celkom 6 553 otcom a v roku 2018 približne 12 836 otcom a sama potvrdila, že k 08.02.2019 neviedla žiadnu štatistiku o počte matiek a otcov, ktorí boli zamestnaní na plný úväzok simultánne s poberaním materského a o počte osôb, ktorých príjem zo zamestnania súbežne s poberaním materského neklesol v porovnaní s príjmom z predchádzajúcej pracovnej činnosti (rozhodujúcej pre výpočet materského). Desiatky až stovky fyzických osôb organizovaných o.i. na sociálnych sieťach prípadne v rámci iných foriem sociálnej interakcie poznajú veľmi vysoké množstvo otcov, ktorým Sociálna poisťovňa za nezmenených zákonných podmienok priznala a vyplatila materské i popri práci na plný úväzok. Existuje predpoklad, že iba v rokoch 2017 a 2018 ide o stovky až tisícky obdobných prípadov. Chýbajúca konzistentnosť rozhodovania žalovanej v tomto prípade možno stručne zhrnúť a parafrázovať nasledujúcou vetou: Ak existujú dve kategórie antagonistických (diametrálne odlišných až protichodných) aplikácií jednej právnej normy (prípadne konkrétneho definovaného okruhu viacerých noriem) uplatnených pre prípady s rovnakým alebo analogickým (podobným) pozadím, Je jedna z nich protiprávna. Priama diskriminácia a porušenie zásad rovnakého zaobchádzania o sociálnom zabezpečení... Poukázal na §2a, ods. 2, Zákona č. 365/2004 Z.z. Žalovaná SP taktiež mala porušiť §5 Zákona č. 365/2004 Z.z. o zásade
rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Približne pred štvrtým kvartálom roku 2018 Sociálna poisťovňa schvaľovala materské otcom pracujúcim na plný pracovný úväzok a za mzdu porovnateľnú s obdobím rozhodujúcim pre výpočet materskej, respektíve obdobím pred čerpaním materskej. Približne pred štvrtým kvartálom roku 2018 Sociálna poisťovňa schvaľovala materské otcom pracujúcim na plný, prípadne viac ako polovičný pracovný úväzok i v prípadoch ak sa museli počas práce fyzicky nachádzať na mieste jej výkonu bez možnosti priamej osobnej starostlivosti o dieťa. V zmysle §2, ods. 1, Zákona č. 365/2004 Z.z. patrí k skupine osôb s postavením mužov, otcov či manželov, no predovšetkým ku skupine s iným postavením, konkrétne k jasne definovateľnej skupine žiadateľov o materské po septembri 2018, keď SP v praxi zmenila postup pri schvaľovaní materskej a ku ktorej sa v praxi pristupovalo odlišne ako k osobám žiadajúcim o materské pred septembrom 2018 pri existencii rovnakého právneho status quo. Sociálna poisťovňa ďalej v zamietnutí argumentuje, že príjem otca v čase materskej neklesol, resp. je vyšší v porovnaní s príjmom za obdobie rozhodujúce pre výpočet materskej, respektíve obdobie pred nástupom na materskú. Podľa Zákona o sociálnom poistení predstavuje materská dávku sociálneho a v užšom vymedzení nemocenského poistenia. Toto nemocenské poistenie slúži pre « prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva » Miera zníženia príjmu nie je bližšie určená a naviac slovné spojenie « a na zabezpečenie príjmu » nevylučuje existenciu iného príjmu a taktiež nevymedzuje jeho výšku. Pre SP nepredstavovala definícia účelu nemocenskej dávky prekážku pred októbrom 2018 a začala aplikovať daný výklad až po termíne. Všeobecná zásada : Otec na materskej i v prípade paralelnej zárobkovej činnosti už nepoberá rozhodujúci príjem zo zamestnania tvoriaceho základ pre výpočet materskej a hoci by aj dosahoval príjem porovnateľný s príjmom z predchádzajúcej práce, SP nemôže vylúčiť, že ak by mal rodič k dispozícii čas, ktorý venuje počas poberania materskej starostlivosti o dieťa, mohol by dosahovať vyšší príjem. Zástupcovia žalovanej SP opakovane potvrdili, že práca popri materskej (i na plný úväzok a za nezníženú mzdu) nepredstavuje prekážku pre poskytnutie materskej ak žiadateľ uzavrie hoci aj u totožného zamestnávateľa novú pracovnú zmluvu zakladajúcu ďalšie povinné nemocenské poistenie. To 12.02.2019 písomne potvrdil i sám šéf rezortu Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny s právom vykonávania dozoru nad SP, A. F. k interpelácii poslankyne NR SR G. B. : « Poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu... » Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná strana rozhodla v prípade žalobcovej žiadosti o priznanie nárok na materské v rozpore so zákonom a to z nasledujúcich dôvodov. Starostlivosť o dieťa interpretovala SP nekonzistentným spôsobom a to mimo rámec definovaný Ústavou Slovenskej republiky a platnými zákonmi. Súčasťou podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti nie je zanechanie príjmu. Podľa zákona ak má poistenec viac poistení, nárok na materské sa poskytuje za každé poistenie samostatne. V zamestnaní, z ktorého si poistenec, otec, materské uplatňoval, nepracuje, takže podmienku danú zákonom spĺňa a materská dávka tento ušlý príjem nahrádza. Týmto ale nie je zakázané mať iný príjem. Z nového príjmu materskú nečerpá a preto môže pracovať bez akéhokoľvek zákonného obmedzenia. Toto potvrdzujú aj viaceré skutočnosti: a) Samotné vyhlásenie z komunikačného odboru Sociálnej poisťovne: „Ale ak by sa zamestnankyňa (pozn. v našom prípade zamestnanec) počas poberania materského zamestnala u iného zamestnávateľa alebo ak by so svojím pôvodným zamestnávateľom uzavrela novú pracovnú zmluvu zakladajúcu ďalšie povinné nemocenské poistenie zamestnankyne, existujúci nárok na materské predmetnej zamestnankyne by táto skutočnosť neovplyvnila, a to ani v prípade, ak by sa v čase poberania materského mala z uvedených pracovnoprávnych vzťahov príjem, ktorý by sa považoval za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona. b) Samotný manuál na stránke Sociálnej poisťovne H., Otec a materské - najčastejšie otázky: Môže otec počas poberania materského pracovať u toho istého zamestnávateľa? Nie, ak dosahuje príjem z toho nemocenského poistenia, z ktorého sa posudzoval nárok na materské. Na nárok na materské však nemá vplyv skutočnosť, ak poistenec počas obdobia nároku na materské dosiahne príjem z iného nemocenského poistenia, hoci aj u toho istého zamestnávateľa. Ak teda počas nároku na materské uzatvorí otec so zamestnávateľom napr. dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjem z tejto činnosti neovplyvní jeho nárok na materské.“ Žalobca sa od 1.10.2018 zamestnal u nového zamestnávateľa, teda nárok na materské by mu zaniknúť nemal. Zákon č. 461/2003 Zb. z. v žiadnom svojom ustanovení neupravuje, že otec musí zabezpečovať starostlivosť 24 hodín denne z čoho vyplýva, že ak aj otec bude pracovať v pracovných dňoch a po ukončení práce sa bude starať o svoje dieťa a zároveň bude zabezpečovať starostlivosť v noci a v sobotu a v nedeľu, je podmienka prevzatia starostlivosti o dieťa splnená. Starostlivosť o dieťa, zabezpečuje počas dňa matkou dieťaťa, príp. inými osobami, tak ako to zákon umožňuje a o dieťa sa stará hneď po príchode z práce, celé noci
a celé víkendy. Žalovaná SP postupovala diskriminačne, pretože pri nezmenenom právnom status quo rozhodovala v analogických (obdobných) prípadoch antagonistický (diametrálne odlišne až protichodne) čím mohli jej zatiaľ bližšie nešpecifikovaní zamestnanci porušiť §2a, ods. 2, tzv. Antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. a naplniť skutkovú podstatu trestných činov Zneužitie právomoci verejného činiteľa (§326, Zákon č. 300/2005 Z.z.) a Marenie úlohy verejným činiteľom (§327a, Zákon č.300/2005 Z.z ). Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní materskej matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia. V neposlednom rade diskriminačný rozmer je aj v tom, že po septembri 2018 sociálna poisťovňa mnohým uznala materské v prípade aj keď vykonávali 40h pracovný čas, ale mali uvedený homeoffice. Tento dôvod uznania materskej dávky nie je podľa nášho názoru správny nakoľko to, že aj keď má človek homeoffice, musí pracovať rovnako ako ten, ktorý homeoffice nemá. To, že dávka nahrádza príjem a preto je problém ak otec pracuje je minimálne zavádzajúce. Ak by tento výklad bol relevantný, v danom prípade by cca 200.000 pracujúcich ľudí poberajúcich zároveň aj starobný dôchodok muselo mať dôchodok odňatý z dôvodu, že naďalej vykonávajú pracovnú činnosť. Sociálna poisťovňa ale dôchodky nikomu neodníma, teda akceptuje príjem a poberanie starobného dôchodku zároveň. Žalobca sa u pracovníkov Sociálnej poisťovne niekoľkokrát informoval či už osobne na pobočke Záhradnícka 154, Bratislava alebo prostredníctvom Infolinky či nebude problém s materskou ak sa počas jej trvania zamestná u iného zamestnávateľa a bude tým pádom vykazovať príjem. Ich odpoveď vždy bola rovnaká, že je to považované za iný príjem a problém s tým nebude. Ako je možné, že samotní pracovníci sociálnej poisťovne Vám najskôr potvrdia, že príjem u iného zamestnávateľa problém nie je a následne Vám materské kvôli tomu odnímu? Nakoľko v tomto prípade je Prvostupňové rozhodnutie aj Druhostupňové rozhodnutie postihnuté vadami, žalobca má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie Prvostupňového rozhodnutia spolu s Druhostupňovým rozhodnutím. Žalobca nežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí, aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo aj bez pojednávania. 4. Žalovaná v duplike zo dňa 06.12.2019 uviedla, že skúmala splnenie podmienky poskytovania starostlivosti o dieťa u žalobcu. Nakoľko žalobca začal vykonávať pracovnú činnosť od 1. októbra 2018 u iného zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. na plný pracovný úväzok (40 hodín týždenne) s miestom výkonu práce v Bratislave (ako to vyplynulo z predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa 21. septembra 2018, ktorú žalobca uzatvoril s uvedeným zamestnávateľom), mala žalovaná preukázané, že takéto pracovné podmienky neumožňujú súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu. Žalobca tak prestal spĺňať podmienku skutočného poskytovania starostlivosti dieťaťu, a preto mu priznaný nárok na materské od 19. septembra 2018, zanikol 1. októbra 2018. Žalobca pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti (19. septembra 2018) mal uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom E. I. G., spol. s r. o., u ktorého vykonával prácu taktiež na plný pracovný úväzok (40 hodín týždenne) s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky (Pracovná zmluva zo dňa 17. februára 2017). U žalobcu teda neprišlo k zmene v rozsahu výkonu pracovnej činnosti pri porovnaní období pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a od 1. októbra 2018, odkedy začal opätovne vykonávať pracovnú činnosť pre iného zamestnávateľa. Žalobca v skutočnosti prevzal dieťa do starostlivosti len na obdobie od 19. septembra 2018, od kedy si uplatnil nárok na materské, do 30. septembra 2018 a za toto obdobie mu žalovaná vyplatila materské. Ak žalobca prestal spĺňať podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa na účely nároku na materské, tým že vykonával prácu na plný pracovný úväzok, je irelevantné kto sa o dieťa staral, či druhý rodič alebo starý rodič, prípadne iná právnická osoba (škôlka, jasle). Jedným z kritérií pri posudzovaní podmienky poskytovania starostlivosti o dieťa je rozsah vykonávanej pracovnej činnosti pred čerpaním rodičovskej dovolenky a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti. To znamená, či u iného poistenca prišlo k zníženiu rozsahu výkonu pracovnej činnosti po začatí čerpania rodičovskej dovolenky, tak aby mohol zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa. Ak u iného poistenca sa rozsah výkonu pracovnej činnosti pred čerpaním rodičovskej dovolenky a počas čerpania rodičovskej dovolenky nezmenil, iný poistenec vykonáva prácu naďalej na plný pracovný úväzok, nemôžetakýto stav považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti, resp. poskytovanie starostlivosti dieťaťu, ak u iného poistenca k žiadnej zmene týkajúcej sa výkonu pracovnej činnosti neprišlo. Žalovaná pri posudzovaní nároku na materské vychádzala z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, kde sú evidované všetky poistné vzťahy poistencov na území Slovenskej republiky spolu s vymeriavacími základmi. Manželka žalovaného si uplatnila nárok na materské od 24. januára 2018 do 18. septembra 2018 z dvoch poistných vzťahov zamestnankyne, pričom počas čerpania materskej dovolenky uzatvorila
ďalší poistný vzťah od 3. mája 2018, v ktorom dosahovala nižší vymeriavací základ (400 EUR) mesačne v porovnaní s vymeriavacím základom aký dosahovala pred nástupom na prvú materskú dovolenku v roku 2013 (približne 1100 EUR mesačne). Dosahovaný nižší vymeriavací základ svedčí aj o nižšom rozsahu výkonu práce. V obdobných prípadoch bolo proti uvedenému postupu Sociálnej poisťovne podaných niekoľko žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré prebiehajú na rôznych krajských súdoch Slovenskej republiky. K dnešnému dňu bolo krajskými súdmi rozhodnuté v desiatich obdobných veciach, pričom v ôsmich z nich bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. V rozsudku vydanom Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 20. júna 2019. sp.zn, 24Sa/6/2019-65, sa uvádza (bod 28.), že Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, zároveň neporušila žiadne z princípov právneho štátu. Použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť. V rozsudku vydanom Krajským súdom v Trenčíne dňa 12. septembra 2019, sp.zn. 25Sa/25/2019-49, sa uvádza, že žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Stalo sa tak len formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti (bod 20.); a tiež sa uvádza, že pokiaľ ide o dohodu rodičov, touto síce žalobca deklaroval prevzatie dieťaťa do svojej starostlivosti, ale išlo len o dohodu nie myslenú vážne, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič nezmenilo v čase vykonávania práce (bod 22.). Okrem vyššie uvedených rozsudkov žalovaná má v súčasnosti k dispozícii aj rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/24/2019 - 97 zo dňa 23. septembra 2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 24Sa/5/2019 zo dňa 23. septembra 2019, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 18Sa/25/2019-72 zo dňa 9. októbra 2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 30Sa/5/2019-51 zo dňa 26. septembra 2019 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 18Sa/26/2019-44 zo dňa 14. novembra 2019. Vo všetkých vyššie uvedených rozsudkoch sa súd stotožnil s interpretáciou právnych noriem týkajúcich sa nároku na materské iného poistenca žalovanou. 5. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 6. Podľa § 30 zákona v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 7. Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. 8. V zmysle §49 ods. 2 písm. d) zákona iný poistenec, ktorý má nárok na materské, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. 9. Podľa § 53 zákona v znení neskorších predpisov výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. 10. Podľa § 55 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
11. Podľa § 54 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dni pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 12. Podľa § 3 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, (1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a. zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b. má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa osobitného predpisu. (2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa a) do troch rokov veku, b) šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. (3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. (4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. 13. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku, alebo sa zistí, že dávka sa priznala neprávom. 14. Správny súd konštatuje, že podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.03.2019, žalovaný ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.12.2018, že žalobca nemá nárok na materské v období od 01.10.2018 vychádzajúce zo zistenia, že účastník konania od tohto dátumu začal u nového zamestnávateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní s jeho pracovným pomerom predchádzajúcim uplatneniu nároku na materské v nezmenenom časovom rozsahu a s porovnateľným príjmom. 15. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca bol ako zamestnanec obchodnej spoločnosti B.E. Service, spol. s r.o. povinne nemocensky poistený od 1. marca 2017, pričom v období od 19. septembra 2018 mal povinné nemocenské poistenie zamestnanca prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Od 1. októbra 2018 bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec spoločnosti HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o. Na účel poskytovania starostlivosti dieťaťu mu bola z pracovného pomeru so B.E. Service, spol. s r.o. poskytnutá rodičovská dovolenka dňom 19. septembra 2018, čo potvrdzujú aj údaje evidované v IS SP, deklarujúce aj absenciu príjmu z tohto poistného vzťahu. Nakoľko, ako bolo preukázané, ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti bol jediný evidovaný pracovný pomer žalobcu prerušený jeho nástupom na rodičovskú dovolenku. Ako potvrdzuje predložená pracovná zmluva zo dňa 17.02.2017 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou B.E. Service, spol. s r.o. a žalobcom, deň nástupcu zamestnanca do práce je 1. marec 2017 s porovnateľným druhom práce. Žalobcovi vznikol nový pracovný pomer a s ním aj nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o. v dôsledku čoho došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých sa posudzuje nárok na materské. Z pracovnej zmluvy zo dňa 21.09.2018 vyplýva dohodnutý pracovný čas v rozsahu 40 hod. týždenne a miesto výkonu práce Bratislava. Z pracovnej zmluvy zo dňa 11. decembra 2018 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou B.E. Service, spol. s r.o. vyplýva dohodnutý pracovný čas 40 hod. týždenne. Vzhľadom na uvedené dôkazy bolo nesporné, že odo dňa 1. októbra 2018 žalobca vykonáva inú zárobkovú činnosť, v ďalšom pracovnom pomere. Takéto pracovné podmienky neumožňujú súčasné poskytovanie starostlivosti o dieťa.
16. Sporným medzi účastníkmi bolo, či od 01.10.2018 žalobca v súvislosti so svojim novým pracovným pomerom u zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o. spĺňa požiadavky zákona na poskytovanie tejto dávky. 17. Spornými neboli ani skutkové okolnosti týkajúce sa pracovných pomerov žalobcu pred uplatnením nároku na dávku a od 01.08.2018. 18. V právnej otázke týkajúcej sa nároku žalobcu sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného zohľadňujúcou nielen doslovné znenie zákona, ale aj jeho účel, ako aj s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý o zániku nároku žalobcu rozhodol. 19. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje zrozumiteľné vysvetlenie úvah správneho orgánu ako vo vzťahu k posudzovaniu skutkového stavu veci, tak aj k výkladu a spôsobu aplikácie súvisiacich právnych noriem. 20. V zhode so stanoviskami oboch účastníkov podľa súdu právna úprava materského nevylučuje poskytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Primárnou podmienkou jej poskytovania je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča, ktorá podmienka nie je naplnená jej formálnym deklarovaním v rodičovskej dohode, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania starostlivosti o dieťa. 21. Samotná skutočnosť, že otec prakticky bezodkladne po deklarovanom termíne prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti a za tým účelom nastúpení rodičovskej dovolenky u svojho zamestnávateľa, sa za porovnateľných pracovných podmienok, vrátane možnosti využívania pružného pracovného času, zamestnal u nového zamestnávateľa na plný pracovný úväzok, naznačuje sledovanie iného zámeru, ako je poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu, ktorá (starostlivosť) v zákone o sociálnom poistení definovaná nie je a nedôvodnosť zamieňania ktorej s riadnou starostlivosťou podľa § 3 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku žalovaný dostatočne ozrejmil v odôvodnení svojho rozhodnutia. 22. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim súčasne so všeobecným účelom nemocenského poistenia podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení. 23. V danom prípade podľa zistených skutkových okolností, k obmedzeniu pracovných aktivít otca z rozsahu plného pracovného úväzku, ani v spôsobe výkonu práce z hľadiska možnosti poskytovania starostlivosti maloletému dieťaťu nedošlo. 24. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného vyplývajúceho zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám vykonávajúcim pracovnú činnosť, nakoľko súdu takýto postup žalovaného z úradnej činnosti nie je známy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o diskriminácii na základe pohlavia nepredložil ani neoznačil, pričom dôvodom rozhodnutia o zániku jeho nároku na materské (nie na rodičovský príspevok) v danom prípade nie je samotný výkon pracovnej činnosti, ale jej rozsah a individuálne okolnosti prípadu. 25. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného, pretože pred rokom 2018 schválila materskú pri nezmenenom právnom status quo veľmi vysokému počtu osôb pracujúcich na plný úväzok pri porovnateľnej mzde s obdobím pred poberaním materskej, k čomu súd poznamenáva, že na nepráve nemožno založiť právo, súdu z úradnej činnosti je známy rovnako relatívne vysoký počet osôb, ktorým bol nárok následne vo veľmi krátkom období od jeho priznania odňatý. 26. O uvedenom svedčí aj stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2019, v ktorom je okrem iného uvedené, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia; je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku.
27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2022 ohľadom materského (§ 49 za´kona cˇ. 461/2003 Z. z.) z rozsudku sp. zn. 7Sžsk/50/2020 uviedol: I. Na u´cˇely vzniku na´roku na materske´ je potrebne´ pojem „staratˇ sa o dietˇa“ podlˇa § 49 za ´kona cˇ. 461/2003 Z. z. o socia´lnom poisteni´ v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov vykladatˇ autono´mne a nemozˇno ho obsahovo stotozˇnˇovatˇ s pojmom „riadnej starostlivosti“ podlˇa za´kona cˇ. 571/2009 Z. z. o rodicˇovskom pri´spevku a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1. janua´ra 2011. II. Ky´m za´kon cˇ. 461/2003 Z. z. na u´cˇely vzniku na´roku na materske´ podlˇa § 49 predpoklada´ zo strany poistenca osobnu´ starostlivostˇ o dietˇa, za´kon cˇ. 571/2009 Z. z. na u´cˇely vzniku na´roku na rodicˇovsky´ pri´spevok povazˇuje podmienku riadnej starostlivosti o dietˇa za splnenu´, ak opra´vnena ´ osoba zabezpecˇuje riadnu starostlivostˇ o dietˇa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo pra ´vnickou osobou (§ 3 ods. 3 a 4 za´kona cˇ. 571/2009 Z. z.) 28. V odôvodnení citovaného rozsudku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že jednou so zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a následná starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere žalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/, 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. účinné do 31. decembra 2010). Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu si žalobca po priznaní nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda že by riadne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež kasačnú námietku, ktorou žalobca namietal diskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne, trvajúc na tom, že je všeobecne známe, že Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí rodičovského príspevku matkám, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť, a preto pokiaľ Sociálna poisťovňa vyžaduje zanechanie pracovnej činnosti na strane otcov, ide
o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia. 29. Vzhľadom k týmto okolnostiam súd v postupe, úvahách žalovaného obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí a v jeho právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 30. O trovách konania rozhodol súd vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 písm. c) SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).