{"guid": "cde9f8af-81fa-4162-baca-6ce11cd7e1b0:5de0de09-c685-46dc-8a98-29f71d28537f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200614.2", "spisova_znacka": "BA-7Sa/28/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/28/2019 z 2. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 2. mája 2024, sp. zn. BA-7Sa/28/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200614.2", "identifikacne_cislo": "1019200614", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.", "sudca_id": 1009, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-hauerlandova-phd-1009", "datum_vydania": "2024-05-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571", "nazov": "zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/571-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/561", "nazov": "zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/561", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/561-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5de0de09-c685-46dc-8a98-29f71d28537f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200614.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200614.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200614.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/28/2019\n1019200614\n02. 05. 2024\nJUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200614.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sociálnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom E., Ul.\n29. augusta 8 a 10, 813 63, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 05.03.2019, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Z administratívneho konania vyplýva, že Sociálna poisťovňa, rozhodnutím Číslo: XXX-XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.12.2018 rozhodla, že žalobca má nárok na materské za obdobie od 19.\nseptembra 2018 do 30. septembra 2018, počas ktorého je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti najdlhšie do uplynutia 28 týždňov od vzniku nároku na materské a ak sú splnené aj ostatné\npodmienky nároku na materské, vo výške 44,97540000 EUR za deň a zároveň podľa § 112 ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z. z. materské od 1. októbra odníma. Rozhodnutie odôvodnila tým, že menovaný,\nje považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti podľa § 49 ods. 2 písm. d)\nzákona v znení neskorších predpisov. Dňa 19. septembra 2018 prevzal do svojej starostlivosti dieťa.\nNárok na materské a jeho výplatu si uplatnil od 19. septembra 2018 predložením Žiadosti o materské\nč. B1069361, z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa B. E. SERVICE s. r. o. Žikava. Tento\nmu poskytol rodičovskú dovolenku, čo potvrdil i zaslaním registračného listu fyzických osôb do Sociálnej\npoisťovni. Dňa 1. októbra 2018 sa zamestnal na plný pracovný úväzok u zamestnávateľa HB REAV1S\nMANAGEMENT spol. s r. o. na pozíciu stavbyvedúci. Podľa zistení Sociálnej poisťovne nový pracovný\npomer je na rovnaký čas, s porovnateľným vymeriavacím základom za vykonanú prácu ako v pracovnom\npomere, z ktorého si uplatnil materské. Na základe údajov evidovaných v informačnom systéme\nSociálnej poisťovne a vyššie citovaných ustanovení zistený denný vymeriavací základ menovaného na\nurčenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 59,9672 EUR. 75\n% tejto sumy je 44,97540000 EUR.\n2. Z napadnutého rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.03.2019 vyplýva, že žalovaná\nrozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.03.2019 zmenila napadnuté rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Nitra tak, že výrok rozhodnutia nahradil tak, že žalobca podľa § 49, § 53 a § 55\nzákona v znení neskorších predpisov má nárok na materské za obdobie od 19. septembra 2018 do\n30. septembra 2018 vo výške 44,97540000 EUR za deň, ktorý mu podľa § 51 ods. 2 zákona zanikol\n1. októbra 2018, t. j. odo dňa, od ktorého neposkytuje dieťaťu starostlivosť. Nárok na materské sa\nobnoví odo dňa, kedy opätovne začne spĺňať podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Rozhodnutie\nodôvodnila tým, že všeobecnými podmienkami nároku na nemocenské dávky zamestnanca upravenými\n\nv § 30 zákona v znení neskorších predpisov sú podmienka existencie nemocenského poistenia,\nresp. plynutia ochrannej lehoty, v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky (v prípade materského\ninému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivostí) a podmienka absencie príjmu v období\nstarostlivosti o dieťa. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca upravuje § 49 zákona\nv znení neskorších predpisov. V prípade navrhovateľa - otca dieťaťa pobočka skúmala splnenie týchto\nosobitných podmienok nároku na materské: prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto\ndieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje dohoda s matkou dieťaťa, vek dieťaťa (materské sa vypláca\nnajdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa) najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred\nprevzatím dieťaťa do starostlivosti uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu, nepoberanie materského alebo\nrodičovského príspevku matkou dieťaťa. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného\npoistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti\ntomuto dieťaťu. Ustanovenia zákona týkajúce sa podmienok nároku na materské používajú pojem\n„starostlivosť“ a nie pojem „riadna starostlivosť“, ktorý je použitý v zákone č. 571/2009 Z. z. o\nrodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rodičovský príspevok je štátnou\nsociálnou dávkou, pričom na účely zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov sa riadnou\nstarostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, tak ako uvádza navrhovateľ v\nodvolaní. Rodičovský príspevok nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou. Jeho účel\nje vyjadrený v § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov - štát ním prispieva\noprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Poskytuje sa všetkým rodičom v\nrovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (spravidla do troch rokov veku dieťaťa)\na rodičom sa pritom nevytvárajú žiadne obmedzenia pri uplatňovaní nároku na túto dávku; rodič môže\nvykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na\nnárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku. Vyplýva to aj z dôvodovej správy k novele zákona\nč. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnej od 1. januára 2011, na ktorú navrhovateľ\npoukazuje. Zákon v znení neskorších predpisov má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z.\nz. v znení neskorších predpisov. Preto nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch ..starostlivosť“\na ..riadna starostlivosť“. To platí aj v prípade zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o\ndieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sú použité\npojmy „starostlivosť o dieťa“ a „poskytovateľ starostlivosti o dieťa“. Je potrebné uviesť, že ak by bol\nchcel zákonodarca, aby sa uplatnila aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti alebo\nstarostlivosti, ktorá je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do zákona v znení neskorších\npredpisov uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia [§ 15 ods. 1\npísm. c) ad) zákona], nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v\n§ 15 ods. 4 zákona je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15 ods. 1 zákona, a to ako riadna\nstarostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.\nPovinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého\ndieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa.\nTúto rodičovskú povinnosť rodičom ukladá § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ si plní vo vzťahu k svojmu\ndieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok navrhovateľa na materské. Podmienka\nprevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená\nv § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen\nformálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje\nsvoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného\nprocesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia\nposkytovala dieťaťu matka. V uvedených prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia\nvyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty\nalebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva, resp. poskytovania\nstarostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o\nfaktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie\nstarostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa\nstarať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp.\nstarostlivosť zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by\nnadbytočné. Pokiaľ sa o dieťa stará matka dieťaťa, resp. iná fyzická osoba a otec naďalej vykonáva\nzárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca.\nDohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna).\nZ uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť (bez ohľadu na\nskutočnosť, že ide o iného zamestnávateľa) s rovnakým plným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa,\n\nresp. iná fyzická osoba naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca,\nktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Zákon v znení neskorších predpisov nevylučuje vykonávanie práce\nz iného pracovnoprávneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak\npodmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu\nmusí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti. Z uvedeného dôvodu zamestnankyňa Sociálnej\npoisťovne neinformovala navrhovateľa v júli 2018 nesprávne. Z príloh mesačných výkazov poistného\nna sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zaslaných zamestnávateľom\nHB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. za mesiace október 2018 až január 2019 (t. j. za obdobie,\nv ktorom navrhovateľ súčasne čerpá rodičovskú dovolenku u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s\nr. o.) vyplýva, že vymeriavací základ, z ktorého platil navrhovateľ poistné bol 2 300 EUR/október\n2018, 3 517,65 EUR/november 2018, 2 297.06 EUR/december 2018 a 2 331.17 EUR/január 2019. Z\nprehľadu predpisov a platieb navrhovateľa za obdobie pred čerpaním rodičovskej dovolenky vyplýva, že\nu zamestnávateľa B.E. Service, spol. s r. o. dosahoval navrhovateľ v období od januára do septembra\n2018 porovnateľnú, príp. nižšiu výšku vymeriavacích základov v rozmedzí od 1 650,85 EUR/mesačne\ndo 2 592,62 EUR/mesačne. Z predložených dokladov (pracovné zmluvy, Registračný list FO - prihláška,\nzmena) vyplýva, že navrhovateľ od 1. októbra 2018 na základe novej pracovnej zmluvy vykonáva\nprácu v rovnakom časovom rozsahu - 40 hodín týždenne za porovnateľnú, resp. vyššiu mzdu ako pred\nčerpaním rodičovskej dovolenky. Zákon v ustanovení § 49 ods. 2 písm. d) zákona v znení účinnom do\n31. decembra 2018 vyžaduje dohodu s matkou dieťaťa, je však potrebné uviesť, že samotné uzatvorenie\ndohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu\nnároku na materské. Je to len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o\ndieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané\nna určenie nároku na dávku. Z okolností prípadu navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ prevzal dieťa\ndo starostlivosti len v období od 19. do 30. septembra 2018, za ktoré mu napadnutým rozhodnutím\nbolo priznané materské. Od 1. októbra 2018 prestal navrhovateľ spĺňať podmienku starostlivosti o\ndieťa, o čom svedčia tieto skutočnosti: navrhovateľ u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s r. o. od 19.\nseptembra 2018 čerpá rodičovskú dovolenku (z pracovného pomeru, ktorý trvá od 1. marca 2017), s iným\nzamestnávateľom HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. sa dohodol na vzniku nového pracovného\npomeru od 1. októbra 2018 (pracovná zmluva zo dňa 21. septembra 2018); oba pracovnoprávne\nvzťahy so zamestnávateľmi sú s týždenným úväzkom 40 h a reálne navrhovateľ dosahuje mzdu v\nporovnateľnej, resp. vyššej výške pri obidvoch pracovných pomeroch. Navrhovateľ reálne od 1. októbra\n2018 nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti\ntomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov účinnom do\n31. decembra 2018, a preto sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzavretej dohode\ns matkou dieťaťa už od 1. októbra 2018 nespĺňal podmienku následného poskytovania starostlivosti\no dieťa. Od 1. októbra 2018 navrhovateľ vykonával pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným\núväzkom u nového zamestnávateľa, pričom u zamestnávateľa B.E. Service, spol. s r. o. čerpal súbežne\nrodičovskú dovolenku. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa sleduje s\nprihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti ako je\nvyužívanie systému sociálneho poistenia. Pri výklade zákona v znení neskorších predpisov Sociálna\npoisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS\n92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a\nich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď\nsa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Účelom\nmaterského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej\nčinnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku\nprevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa.\nÚčel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne, naďalej\nvykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, pričom dosahuje porovnateľný príjem\nako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Naproti tomu, ako je aj vyššie uvedené, materské je\nnemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účel je vyjadrený v § 2 písm. a)\nzákona - zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej\npracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Zákon teda už vo svojich základných ustanoveniach\npredpokladá, že u poistenca v dôsledku vzniku sociálnej udalosti dôjde k strate, resp., zníženiu príjmu;\ntáto skutočnosť je rozhodujúca a ovplyvňuje nárok na nemocenskú dávku (vrátane materského), ktorej\núčelom je práve kompenzácia straty (zníženia) príjmu poistenca. Podľa § 51 ods. 2 zákona, ak sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na\nmaterské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v\n\nstarostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov,\nsa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské. Z dôvodu, že navrhovateľ nastúpil od\n1. októbra 2018 do nového zamestnania u zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. na\nplný pracovný úväzok - 8 hodín denne, prestal spĺňať podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa, a\npreto mu nárok na materské zanikol dňom skončenia jeho starostlivosti. Sociálna poisťovňa, ústredie, k\nnámietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní týkajúcej sa - diskriminačného postupu Sociálnej poisťovne\npri otcoch, ktorí musia zanechať pracovnú činnosť v porovnaní s rozhodovaním o priznaní rodičovského\npríspevku matkám, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť a k námietke týkajúcej sa diskriminácie oteckov,\nktorým nebol priznaný nárok na materské v porovnaní s otcami, ktorí boli v rovnakej pozícii a nárok\nna materské im bol pred 1. októbrom 2018 priznaný, uvádza, že Sociálna poisťovňa nerozhoduje o\nrodičovskom príspevku. Rozhodovanie o tomto príspevku patrí do pôsobnosti príslušného úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. Každý jeden prípad, či už ide o\nposúdenie nároku na materské matky dieťaťa alebo iného poistenca, si vyžaduje individuálne posúdenie\na zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu\nmôžu byť vyhodnotené rozdielne. Rozdielna rozhodovacia prax Sociálnej poisťovne nie je v rozpore\nso zásadou rovného zaobchádzania (diskriminácie). Sociálna poisťovňa pristúpila od septembra 2018 k\nsprísneniu posudzovania podmienok nároku na materské za účelom eliminovania prípadov súvisiacich\ns obchádzaním zákona. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných skutočností a citovaných ustanovení zákona\nv znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán v druhostupňovom\nkonaní vyhodnotila postup pobočky vo veci posúdenia nároku na materské na základe Žiadosti o\nmaterské č. B 1069361 za správny, v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov a účelom ním\nsledovaným. Sociálna poisťovňa, ústredie, zmenila výrokovú časť napadnutého rozhodnutia z dôvodu\npresnej špecifikácie ustanovení zákona, v zmysle ktorých bol nárok posudzovaný. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti, Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\n3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30.04.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 05.03.2019, č. XXXXX-X/XXXX-XX ako aj Sociálnej poisťovne - pobočka Nitra zo 17.12.2018,\nč. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX a trov konania. Správnu žalobu odôvodnil tým, že žalobca si u žalovanej\nSociálnej poisťovne - pobočka Záhradnícka 153, Bratislava, uplatnil nárok na priznanie materského ako\niný poistenec, z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa, syna po dohode s matkou dieťaťa. Sociálna\npoisťovňa - pobočka Nitra kam pobočka Záhradnícka 153, Bratislava žiadosť o materské poslala, vydala\ndňa 17.12.2018 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“),\nktorým odoprela nárok na materské pre žalobcu od 01.10.2018 z dôvodu, že žalobca vykonáva nový\npracovný pomer na rovnaký pracovný čas s porovnateľným vymeriavacím základom za vykonanú prácu\nako v pracovnom pomere z ktorého si uplatňuje žalobca materské. Žalobca podal dňa 02.01.2019 proti\nPrvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal voči rozhodnutiu s tým, že všetky dané\nzákonom stanovené podmienky na poberanie materskej dávky splnil. Žalovaná, Sociálna poisťovňa\n- ústredie rozhodnutím zo dňa 05.03.2019, č. XXXXX- X/XXXX-XX žalobcovo odvolanie zamietla a\nPrvostupňové rozhodnutie stanovené Sociálnou poisťovňou, pobočkou Nitra preklasifikovala a podľa\ntohto rozhodnutia materské priznané nebolo z dôvodu neprevzatia dieťaťa do starostlivosti (ďalej len\n„Druhostupňové rozhodnutie“). Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13.03.2019.\nDruhostupňové rozhodnutie je nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho i praktického\nposúdenia vecí, ktoré spočíva v a) nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na\nmaterské na zistený skutkový stav, b) nekonzistentným výkladom právnych noriem a diskriminačným\nprístupom k osobe žalobcu ako aj iným osobám patriacim do skupiny otcov žiadajúcich materské\npo septembri 2018. Sociálna poisťovňa konala diskriminačne, pretože pred októbrom 2018 schválila\nmaterskú pri nezmenenom právnom status quo veľmi vysokému počtu osôb pracujúcich na plný alebo\nviac ako polovičný úväzok bez možnosti práce z domu, respektíve flexibilného pracovného času\na pri porovnateľnej mzde s obdobím pred poberaním materskej (najmä obdobím relevantným pre\nvýpočet materskej, hoci príjem z inej pracovnej činnosti ako tej rozhodujúcej pre výpočet materskej\nje i podľa Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny v poriadku) a nepristupovali individuálne ku\nkaždému poistencovi, materské bolo vyplácané bez ohľadu na to či žiadateľ o materské pracoval na\nplný úväzok alebo nie, taktiež bez ohľadu na to či mal porovnateľný príjem ako dovtedy alebo nie.\nPodľa druhostupňového rozhodnutia nie je možné žalobcovi priznať nárok na materské, nakoľko žalobca\nnesplnil podmienky prevzatia dieťaťa. Žalovaná pritom vychádzala z faktu, že žalobca po poskytnutí\nrodičovskej dovolenky naďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a zároveň nedošlo\nk úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. V dôsledku toho žalovaná\n\nuzavrela, že žalobca nemôže byť považovaný za iného poistenca, keďže údajne napriek uzavretej\ndohode s matkou neprevzal starostlivosť o dieťa. Právne posúdenie veci žalovanou však nemá oporu v\nust. § 49 ZSocP, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle\ntohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto\npodmienok: a. Otec (ako iný poistenec) prevezme starostlivosť o dieťa, b. Otec uzavrie dohodu s matkou\ndieťaťa, c. uplynutie aspoň 6 týždňov odo dňa pôrodu, d. matka nepoberá materské ani rodičovský\npríspevok na dané dieťa. Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa\nnevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť\no dieťa. Možnosť práce popri materskej opakovane potvrdilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a\nrodiny, ktoré má o.i. zabezpečovať dozor nad žalovanou (podľa § 15, ods. 2, Zákona 575/2001 Z.z.).\nPoverená riaditeľka odboru nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti\na garančného poistenia dňa 10.09.2018 v písomnom stanovisku SP potvrdila zákonodarca v zákone\nnepodmieňuje nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, ale len starostlivosťou.\nNie je teda vylúčené, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej\nosoby. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento\npojem je však definovaný v Zákone o rodičovskom príspevku č. 571/2009 Z.z., podľa ktorého „riadna\nstarostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného\nfyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa,\nvýchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ Žalovaná\nv druhostupňových rozhodnutiach o materskej odmieta akceptovať horeuvedenú definíciu argumentujúc,\nže „starostlivosť o dieťa“ a „riadna starostlivosť o dieťa“ nie sú totožné pojmy s čím možno súhlasiť,\nale keďže sa pri pojme „starostlivosť o dieťa“ nejedná o terminus technicus, predstavuje pojem „riadnej\nstarostlivosti o dieťa“ prakticky jedinú a najbližšiu možnú definíciu pre snahu o dodržiavanie princípu\nterminologickej jednoty uplatňovanej naprieč celým právnym poriadkom v zmysle Zákona o tvorbe\nprávnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky č. 400/2015 Z.z. Riadnu starostlivosť\nje pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj\npomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej\nčinnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať\naj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle,\nškôlka a iné. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné\nvyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti\nbola z ust. § 3 ods. 3 ZRodP vypustená s účinnosťou od 1. 1. 2011. Do tohto dátumu sa za riadnu\nstarostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch\nmohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1. 1. 2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom\nprípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k novele, ktorou došlo k tejto\nzmene plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku\n(mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny\nvykonávaním pracovnej činnosti. Žalovaná nespochybnila starostlivosť o dieťa u skupiny žiadateľov\npred 3. kvartálom 2018 hoci si už pred minimálne 2 rokmi bola vedomá nejednoznačnosti výkladu\nzákona čo potvrdil aj riaditeľ SP. Kritickým atribútom žaloby na Sociálnu poisťovňu je podozrenie\nna priamu diskrimináciu podľa §2a, ods. 2, Zákona č. 365/2004 Z.z. a porušenie zásady rovnakého\nzaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a\nvo vzdelávaní podľa §5 Zákona č. 365/2004 Z.z. o. ktorých sa žalovaná mala dopustiť pri zamietnutí\nmaterskej žalobcovi. Sociálna poisťovňa iba v roku 2017 schválila materské celkom 6 553 otcom a\nv roku 2018 približne 12 836 otcom a sama potvrdila, že k 08.02.2019 neviedla žiadnu štatistiku o\npočte matiek a otcov, ktorí boli zamestnaní na plný úväzok simultánne s poberaním materského a o\npočte osôb, ktorých príjem zo zamestnania súbežne s poberaním materského neklesol v porovnaní\ns príjmom z predchádzajúcej pracovnej činnosti (rozhodujúcej pre výpočet materského). Desiatky\naž stovky fyzických osôb organizovaných o.i. na sociálnych sieťach prípadne v rámci iných foriem\nsociálnej interakcie poznajú veľmi vysoké množstvo otcov, ktorým Sociálna poisťovňa za nezmenených\nzákonných podmienok priznala a vyplatila materské i popri práci na plný úväzok. Existuje predpoklad,\nže iba v rokoch 2017 a 2018 ide o stovky až tisícky obdobných prípadov. Chýbajúca konzistentnosť\nrozhodovania žalovanej v tomto prípade možno stručne zhrnúť a parafrázovať nasledujúcou vetou:\nAk existujú dve kategórie antagonistických (diametrálne odlišných až protichodných) aplikácií jednej\nprávnej normy (prípadne konkrétneho definovaného okruhu viacerých noriem) uplatnených pre prípady\ns rovnakým alebo analogickým (podobným) pozadím, Je jedna z nich protiprávna. Priama diskriminácia\na porušenie zásad rovnakého zaobchádzania o sociálnom zabezpečení... Poukázal na §2a, ods. 2,\nZákona č. 365/2004 Z.z. Žalovaná SP taktiež mala porušiť §5 Zákona č. 365/2004 Z.z. o zásade\n\nrovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a\nslužieb a vo vzdelávaní. Približne pred štvrtým kvartálom roku 2018 Sociálna poisťovňa schvaľovala\nmaterské otcom pracujúcim na plný pracovný úväzok a za mzdu porovnateľnú s obdobím rozhodujúcim\npre výpočet materskej, respektíve obdobím pred čerpaním materskej. Približne pred štvrtým kvartálom\nroku 2018 Sociálna poisťovňa schvaľovala materské otcom pracujúcim na plný, prípadne viac ako\npolovičný pracovný úväzok i v prípadoch ak sa museli počas práce fyzicky nachádzať na mieste jej\nvýkonu bez možnosti priamej osobnej starostlivosti o dieťa. V zmysle §2, ods. 1, Zákona č. 365/2004\nZ.z. patrí k skupine osôb s postavením mužov, otcov či manželov, no predovšetkým ku skupine s iným\npostavením, konkrétne k jasne definovateľnej skupine žiadateľov o materské po septembri 2018, keď\nSP v praxi zmenila postup pri schvaľovaní materskej a ku ktorej sa v praxi pristupovalo odlišne ako k\nosobám žiadajúcim o materské pred septembrom 2018 pri existencii rovnakého právneho status quo.\nSociálna poisťovňa ďalej v zamietnutí argumentuje, že príjem otca v čase materskej neklesol, resp. je\nvyšší v porovnaní s príjmom za obdobie rozhodujúce pre výpočet materskej, respektíve obdobie pred\nnástupom na materskú. Podľa Zákona o sociálnom poistení predstavuje materská dávku sociálneho\na v užšom vymedzení nemocenského poistenia. Toto nemocenské poistenie slúži pre « prípad straty\nalebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej\nneschopnosti, tehotenstva a materstva » Miera zníženia príjmu nie je bližšie určená a naviac slovné\nspojenie « a na zabezpečenie príjmu » nevylučuje existenciu iného príjmu a taktiež nevymedzuje jeho\nvýšku. Pre SP nepredstavovala definícia účelu nemocenskej dávky prekážku pred októbrom 2018 a\nzačala aplikovať daný výklad až po termíne. Všeobecná zásada : Otec na materskej i v prípade paralelnej\nzárobkovej činnosti už nepoberá rozhodujúci príjem zo zamestnania tvoriaceho základ pre výpočet\nmaterskej a hoci by aj dosahoval príjem porovnateľný s príjmom z predchádzajúcej práce, SP nemôže\nvylúčiť, že ak by mal rodič k dispozícii čas, ktorý venuje počas poberania materskej starostlivosti o\ndieťa, mohol by dosahovať vyšší príjem. Zástupcovia žalovanej SP opakovane potvrdili, že práca popri\nmaterskej (i na plný úväzok a za nezníženú mzdu) nepredstavuje prekážku pre poskytnutie materskej\nak žiadateľ uzavrie hoci aj u totožného zamestnávateľa novú pracovnú zmluvu zakladajúcu ďalšie\npovinné nemocenské poistenie. To 12.02.2019 písomne potvrdil i sám šéf rezortu Ministerstva práce,\nsociálnych veci a rodiny s právom vykonávania dozoru nad SP, A. F. k interpelácii poslankyne NR SR\nG. B. : « Poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného\nvzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného\npracovného vzťahu... » Z vyššie uvedeného jednoznačne plynie, že žalovaná strana rozhodla v prípade\nžalobcovej žiadosti o priznanie nárok na materské v rozpore so zákonom a to z nasledujúcich dôvodov.\nStarostlivosť o dieťa interpretovala SP nekonzistentným spôsobom a to mimo rámec definovaný Ústavou\nSlovenskej republiky a platnými zákonmi. Súčasťou podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti nie\nje zanechanie príjmu. Podľa zákona ak má poistenec viac poistení, nárok na materské sa poskytuje\nza každé poistenie samostatne. V zamestnaní, z ktorého si poistenec, otec, materské uplatňoval,\nnepracuje, takže podmienku danú zákonom spĺňa a materská dávka tento ušlý príjem nahrádza. Týmto\nale nie je zakázané mať iný príjem. Z nového príjmu materskú nečerpá a preto môže pracovať bez\nakéhokoľvek zákonného obmedzenia. Toto potvrdzujú aj viaceré skutočnosti: a) Samotné vyhlásenie\nz komunikačného odboru Sociálnej poisťovne: „Ale ak by sa zamestnankyňa (pozn. v našom prípade\nzamestnanec) počas poberania materského zamestnala u iného zamestnávateľa alebo ak by so\nsvojím pôvodným zamestnávateľom uzavrela novú pracovnú zmluvu zakladajúcu ďalšie povinné\nnemocenské poistenie zamestnankyne, existujúci nárok na materské predmetnej zamestnankyne by\ntáto skutočnosť neovplyvnila, a to ani v prípade, ak by sa v čase poberania materského mala z uvedených\npracovnoprávnych vzťahov príjem, ktorý by sa považoval za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1\nzákona. b) Samotný manuál na stránke Sociálnej poisťovne H., Otec a materské - najčastejšie otázky:\nMôže otec počas poberania materského pracovať u toho istého zamestnávateľa? Nie, ak dosahuje\npríjem z toho nemocenského poistenia, z ktorého sa posudzoval nárok na materské. Na nárok na\nmaterské však nemá vplyv skutočnosť, ak poistenec počas obdobia nároku na materské dosiahne\npríjem z iného nemocenského poistenia, hoci aj u toho istého zamestnávateľa. Ak teda počas nároku na\nmaterské uzatvorí otec so zamestnávateľom napr. dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného\npomeru, príjem z tejto činnosti neovplyvní jeho nárok na materské.“ Žalobca sa od 1.10.2018 zamestnal\nu nového zamestnávateľa, teda nárok na materské by mu zaniknúť nemal. Zákon č. 461/2003 Zb. z.\nv žiadnom svojom ustanovení neupravuje, že otec musí zabezpečovať starostlivosť 24 hodín denne z\nčoho vyplýva, že ak aj otec bude pracovať v pracovných dňoch a po ukončení práce sa bude starať\no svoje dieťa a zároveň bude zabezpečovať starostlivosť v noci a v sobotu a v nedeľu, je podmienka\nprevzatia starostlivosti o dieťa splnená. Starostlivosť o dieťa, zabezpečuje počas dňa matkou dieťaťa,\npríp. inými osobami, tak ako to zákon umožňuje a o dieťa sa stará hneď po príchode z práce, celé noci\n\na celé víkendy. Žalovaná SP postupovala diskriminačne, pretože pri nezmenenom právnom status quo\nrozhodovala v analogických (obdobných) prípadoch antagonistický (diametrálne odlišne až protichodne)\nčím mohli jej zatiaľ bližšie nešpecifikovaní zamestnanci porušiť §2a, ods. 2, tzv. Antidiskriminačného\nzákona č. 365/2004 Z.z. a naplniť skutkovú podstatu trestných činov Zneužitie právomoci verejného\nčiniteľa (§326, Zákon č. 300/2005 Z.z.) a Marenie úlohy verejným činiteľom (§327a, Zákon č.300/2005\nZ.z ). Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní materskej matkám Sociálna poisťovňa\nbežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna\npoisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia,\nčo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania\nsociálneho poistenia. V neposlednom rade diskriminačný rozmer je aj v tom, že po septembri 2018\nsociálna poisťovňa mnohým uznala materské v prípade aj keď vykonávali 40h pracovný čas, ale mali\nuvedený homeoffice. Tento dôvod uznania materskej dávky nie je podľa nášho názoru správny nakoľko\nto, že aj keď má človek homeoffice, musí pracovať rovnako ako ten, ktorý homeoffice nemá. To, že\ndávka nahrádza príjem a preto je problém ak otec pracuje je minimálne zavádzajúce. Ak by tento výklad\nbol relevantný, v danom prípade by cca 200.000 pracujúcich ľudí poberajúcich zároveň aj starobný\ndôchodok muselo mať dôchodok odňatý z dôvodu, že naďalej vykonávajú pracovnú činnosť. Sociálna\npoisťovňa ale dôchodky nikomu neodníma, teda akceptuje príjem a poberanie starobného dôchodku\nzároveň. Žalobca sa u pracovníkov Sociálnej poisťovne niekoľkokrát informoval či už osobne na pobočke\nZáhradnícka 154, Bratislava alebo prostredníctvom Infolinky či nebude problém s materskou ak sa počas\njej trvania zamestná u iného zamestnávateľa a bude tým pádom vykazovať príjem. Ich odpoveď vždy\nbola rovnaká, že je to považované za iný príjem a problém s tým nebude. Ako je možné, že samotní\npracovníci sociálnej poisťovne Vám najskôr potvrdia, že príjem u iného zamestnávateľa problém nie je\na následne Vám materské kvôli tomu odnímu? Nakoľko v tomto prípade je Prvostupňové rozhodnutie\naj Druhostupňové rozhodnutie postihnuté vadami, žalobca má za to, že sú tu také okolnosti, ktoré\nodôvodňujú aj zrušenie Prvostupňového rozhodnutia spolu s Druhostupňovým rozhodnutím. Žalobca\nnežiada nariadenie pojednávania v tejto veci a súhlasí, aby sa o tejto správnej žalobe rozhodlo aj bez\npojednávania.\n4. Žalovaná v duplike zo dňa 06.12.2019 uviedla, že skúmala splnenie podmienky poskytovania\nstarostlivosti o dieťa u žalobcu. Nakoľko žalobca začal vykonávať pracovnú činnosť od 1. októbra 2018\nu iného zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r. o. na plný pracovný úväzok (40 hodín\ntýždenne) s miestom výkonu práce v Bratislave (ako to vyplynulo z predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa\n21. septembra 2018, ktorú žalobca uzatvoril s uvedeným zamestnávateľom), mala žalovaná preukázané,\nže takéto pracovné podmienky neumožňujú súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu. Žalobca tak\nprestal spĺňať podmienku skutočného poskytovania starostlivosti dieťaťu, a preto mu priznaný nárok\nna materské od 19. septembra 2018, zanikol 1. októbra 2018. Žalobca pred prevzatím dieťaťa do\nstarostlivosti (19. septembra 2018) mal uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom E. I. G., spol.\ns r. o., u ktorého vykonával prácu taktiež na plný pracovný úväzok (40 hodín týždenne) s miestom\nvýkonu práce na území Slovenskej republiky (Pracovná zmluva zo dňa 17. februára 2017). U žalobcu\nteda neprišlo k zmene v rozsahu výkonu pracovnej činnosti pri porovnaní období pred prevzatím\ndieťaťa do starostlivosti a od 1. októbra 2018, odkedy začal opätovne vykonávať pracovnú činnosť\npre iného zamestnávateľa. Žalobca v skutočnosti prevzal dieťa do starostlivosti len na obdobie od 19.\nseptembra 2018, od kedy si uplatnil nárok na materské, do 30. septembra 2018 a za toto obdobie mu\nžalovaná vyplatila materské. Ak žalobca prestal spĺňať podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa\nna účely nároku na materské, tým že vykonával prácu na plný pracovný úväzok, je irelevantné kto sa\no dieťa staral, či druhý rodič alebo starý rodič, prípadne iná právnická osoba (škôlka, jasle). Jedným z\nkritérií pri posudzovaní podmienky poskytovania starostlivosti o dieťa je rozsah vykonávanej pracovnej\nčinnosti pred čerpaním rodičovskej dovolenky a po prevzatí dieťaťa do starostlivosti. To znamená, či\nu iného poistenca prišlo k zníženiu rozsahu výkonu pracovnej činnosti po začatí čerpania rodičovskej\ndovolenky, tak aby mohol zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa. Ak u iného poistenca sa rozsah\nvýkonu pracovnej činnosti pred čerpaním rodičovskej dovolenky a počas čerpania rodičovskej dovolenky\nnezmenil, iný poistenec vykonáva prácu naďalej na plný pracovný úväzok, nemôžetakýto stav považovať\nza prevzatie dieťaťa do starostlivosti, resp. poskytovanie starostlivosti dieťaťu, ak u iného poistenca\nk žiadnej zmene týkajúcej sa výkonu pracovnej činnosti neprišlo. Žalovaná pri posudzovaní nároku\nna materské vychádzala z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, kde sú\nevidované všetky poistné vzťahy poistencov na území Slovenskej republiky spolu s vymeriavacími\nzákladmi. Manželka žalovaného si uplatnila nárok na materské od 24. januára 2018 do 18. septembra\n2018 z dvoch poistných vzťahov zamestnankyne, pričom počas čerpania materskej dovolenky uzatvorila\n\nďalší poistný vzťah od 3. mája 2018, v ktorom dosahovala nižší vymeriavací základ (400 EUR) mesačne\nv porovnaní s vymeriavacím základom aký dosahovala pred nástupom na prvú materskú dovolenku v\nroku 2013 (približne 1100 EUR mesačne). Dosahovaný nižší vymeriavací základ svedčí aj o nižšom\nrozsahu výkonu práce. V obdobných prípadoch bolo proti uvedenému postupu Sociálnej poisťovne\npodaných niekoľko žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré prebiehajú\nna rôznych krajských súdoch Slovenskej republiky. K dnešnému dňu bolo krajskými súdmi rozhodnuté\nv desiatich obdobných veciach, pričom v ôsmich z nich bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. V\nrozsudku vydanom Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 20. júna 2019. sp.zn, 24Sa/6/2019-65,\nsa uvádza (bod 28.), že Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami\nzákona o sociálnom poistení, zároveň neporušila žiadne z princípov právneho štátu. Použitú právnu\nnormu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím aj na také hodnotové\naspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť. V rozsudku\nvydanom Krajským súdom v Trenčíne dňa 12. septembra 2019, sp.zn. 25Sa/25/2019-49, sa uvádza,\nže žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného\núčelu nemocenského poistenia. Stalo sa tak len formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež\nformálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti (bod 20.); a tiež sa uvádza, že pokiaľ ide o dohodu rodičov,\ntouto síce žalobca deklaroval prevzatie dieťaťa do svojej starostlivosti, ale išlo len o dohodu nie myslenú\nvážne, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič nezmenilo v čase vykonávania práce (bod 22.).\nOkrem vyššie uvedených rozsudkov žalovaná má v súčasnosti k dispozícii aj rozsudok Krajského súdu v\nNitre č. 23Sa/24/2019 - 97 zo dňa 23. septembra 2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 24Sa/5/2019\nzo dňa 23. septembra 2019, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 18Sa/25/2019-72 zo dňa 9. októbra\n2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 30Sa/5/2019-51 zo dňa 26. septembra 2019 a\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 18Sa/26/2019-44 zo dňa 14. novembra 2019. Vo všetkých\nvyššie uvedených rozsudkoch sa súd stotožnil s interpretáciou právnych noriem týkajúcich sa nároku\nna materské iného poistenca žalovanou.\n5. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona\nje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a\nna zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n6. Podľa § 30 zákona v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací\nzáklad podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu,\nza obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1,\n§ 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n7. Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do\nstarostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará\no dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na\nmaterské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará,\nmá nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské\nnajdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa\ndo starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.\n8. V zmysle §49 ods. 2 písm. d) zákona iný poistenec, ktorý má nárok na materské, je otec dieťaťa\npo dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, ak matka nepoberá\nmaterské alebo rodičovský príspevok.\n9. Podľa § 53 zákona v znení neskorších predpisov výška materského je 75 % denného vymeriavacieho\nzákladu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa\n§ 57.\n10. Podľa § 55 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov denný vymeriavací základ na určenie výšky\nnemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na\nnemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací\nzáklad sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\n\n11. Podľa § 54 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov, ak nemocenské poistenie zamestnanca\nvzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na\nposkytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na\nnemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dni pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie\nod vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu\nmesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\n12. Podľa § 3 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku,\n(1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak\na. zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a\nb. má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa\nosobitného predpisu.\n(2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa\na) do troch rokov veku,\nb) šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo\nc) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa §\n2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej\nistej oprávnenej osobe.\n(3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme\nvšestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena\ndieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.\n(4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje\nriadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n13. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku, alebo sa zistí,\nže dávka sa priznala neprávom.\n14. Správny súd konštatuje, že podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo\ndňa 05.03.2019, žalovaný ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo\ndňa 17.12.2018, že žalobca nemá nárok na materské v období od 01.10.2018 vychádzajúce zo zistenia,\nže účastník konania od tohto dátumu začal u nového zamestnávateľa vykonávať zárobkovú činnosť v\nporovnaní s jeho pracovným pomerom predchádzajúcim uplatneniu nároku na materské v nezmenenom\nčasovom rozsahu a s porovnateľným príjmom.\n15. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca bol ako\nzamestnanec obchodnej spoločnosti B.E. Service, spol. s r.o. povinne nemocensky poistený od 1.\nmarca 2017, pričom v období od 19. septembra 2018 mal povinné nemocenské poistenie zamestnanca\nprerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Od 1. októbra 2018 bol povinne nemocensky\npoistený ako zamestnanec spoločnosti HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o. Na účel poskytovania\nstarostlivosti dieťaťu mu bola z pracovného pomeru so B.E. Service, spol. s r.o. poskytnutá rodičovská\ndovolenka dňom 19. septembra 2018, čo potvrdzujú aj údaje evidované v IS SP, deklarujúce aj absenciu\npríjmu z tohto poistného vzťahu. Nakoľko, ako bolo preukázané, ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti\nbol jediný evidovaný pracovný pomer žalobcu prerušený jeho nástupom na rodičovskú dovolenku. Ako\npotvrdzuje predložená pracovná zmluva zo dňa 17.02.2017 uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou\nB.E. Service, spol. s r.o. a žalobcom, deň nástupcu zamestnanca do práce je 1. marec 2017\ns porovnateľným druhom práce. Žalobcovi vznikol nový pracovný pomer a s ním aj nové povinné\nnemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o. v\ndôsledku čoho došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých sa posudzuje nárok na materské. Z\npracovnej zmluvy zo dňa 21.09.2018 vyplýva dohodnutý pracovný čas v rozsahu 40 hod. týždenne\na miesto výkonu práce Bratislava. Z pracovnej zmluvy zo dňa 11. decembra 2018 uzatvorenej medzi\nobchodnou spoločnosťou B.E. Service, spol. s r.o. vyplýva dohodnutý pracovný čas 40 hod. týždenne.\nVzhľadom na uvedené dôkazy bolo nesporné, že odo dňa 1. októbra 2018 žalobca vykonáva inú\nzárobkovú činnosť, v ďalšom pracovnom pomere. Takéto pracovné podmienky neumožňujú súčasné\nposkytovanie starostlivosti o dieťa.\n\n16. Sporným medzi účastníkmi bolo, či od 01.10.2018 žalobca v súvislosti so svojim novým pracovným\npomerom u zamestnávateľa HB REAVIS MANAGEMENT spol. s r.o. spĺňa požiadavky zákona na\nposkytovanie tejto dávky.\n17. Spornými neboli ani skutkové okolnosti týkajúce sa pracovných pomerov žalobcu pred uplatnením\nnároku na dávku a od 01.08.2018.\n18. V právnej otázke týkajúcej sa nároku žalobcu sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného\nzohľadňujúcou nielen doslovné znenie zákona, ale aj jeho účel, ako aj s právnym názorom správneho\norgánu prvého stupňa, ktorý o zániku nároku žalobcu rozhodol.\n19. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje zrozumiteľné vysvetlenie úvah správneho orgánu\nako vo vzťahu k posudzovaniu skutkového stavu veci, tak aj k výkladu a spôsobu aplikácie súvisiacich\nprávnych noriem.\n20. V zhode so stanoviskami oboch účastníkov podľa súdu právna úprava materského nevylučuje\nposkytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Primárnou podmienkou\njej poskytovania je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča, ktorá podmienka nie je naplnená\njej formálnym deklarovaním v rodičovskej dohode, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania\nstarostlivosti o dieťa.\n21. Samotná skutočnosť, že otec prakticky bezodkladne po deklarovanom termíne prevzatia dieťaťa\ndo svojej starostlivosti a za tým účelom nastúpení rodičovskej dovolenky u svojho zamestnávateľa, sa\nza porovnateľných pracovných podmienok, vrátane možnosti využívania pružného pracovného času,\nzamestnal u nového zamestnávateľa na plný pracovný úväzok, naznačuje sledovanie iného zámeru,\nako je poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu, ktorá (starostlivosť) v zákone o sociálnom poistení\ndefinovaná nie je a nedôvodnosť zamieňania ktorej s riadnou starostlivosťou podľa § 3 zákona č.\n571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku žalovaný dostatočne ozrejmil v odôvodnení svojho rozhodnutia.\n22. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho\nspája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim súčasne so všeobecným účelom\nnemocenského poistenia podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.\n23. V danom prípade podľa zistených skutkových okolností, k obmedzeniu pracovných aktivít otca z\nrozsahu plného pracovného úväzku, ani v spôsobe výkonu práce z hľadiska možnosti poskytovania\nstarostlivosti maloletému dieťaťu nedošlo.\n24. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného\nvyplývajúceho zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám\nvykonávajúcim pracovnú činnosť, nakoľko súdu takýto postup žalovaného z úradnej činnosti nie je\nznámy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o diskriminácii na základe\npohlavia nepredložil ani neoznačil, pričom dôvodom rozhodnutia o zániku jeho nároku na materské (nie\nna rodičovský príspevok) v danom prípade nie je samotný výkon pracovnej činnosti, ale jej rozsah a\nindividuálne okolnosti prípadu.\n25. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného,\npretože pred rokom 2018 schválila materskú pri nezmenenom právnom status quo veľmi vysokému\npočtu osôb pracujúcich na plný úväzok pri porovnateľnej mzde s obdobím pred poberaním materskej,\nk čomu súd poznamenáva, že na nepráve nemožno založiť právo, súdu z úradnej činnosti je známy\nrovnako relatívne vysoký počet osôb, ktorým bol nárok následne vo veľmi krátkom období od jeho\npriznania odňatý.\n26. O uvedenom svedčí aj stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21. marca\n2019, v ktorom je okrem iného uvedené, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného\nzamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom\nnemocenského poistenia; je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské\ndosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku.\n\n27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky č. 1/2022 ohľadom materského (§ 49 za´kona cˇ. 461/2003 Z. z.) z rozsudku\nsp. zn. 7Sžsk/50/2020 uviedol:\nI. Na u´cˇely vzniku na´roku na materske´ je potrebne´ pojem „staratˇ sa o dietˇa“ podlˇa § 49 za\n´kona cˇ. 461/2003 Z. z. o socia´lnom poisteni´ v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov vykladatˇ autono´mne\na nemozˇno ho obsahovo stotozˇnˇovatˇ s pojmom „riadnej starostlivosti“ podlˇa za´kona cˇ. 571/2009\nZ. z. o rodicˇovskom pri´spevku a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.\njanua´ra 2011.\nII. Ky´m za´kon cˇ. 461/2003 Z. z. na u´cˇely vzniku na´roku na materske´ podlˇa § 49 predpoklada´ zo\nstrany poistenca osobnu´ starostlivostˇ o dietˇa, za´kon cˇ. 571/2009 Z. z. na u´cˇely vzniku na´roku na\nrodicˇovsky´ pri´spevok povazˇuje podmienku riadnej starostlivosti o dietˇa za splnenu´, ak opra´vnena\n´ osoba zabezpecˇuje riadnu starostlivostˇ o dietˇa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo pra\n´vnickou osobou (§ 3 ods. 3 a 4 za´kona cˇ. 571/2009 Z. z.)\n28. V odôvodnení citovaného rozsudku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že jednou\nso zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské, ktoré sa za splnenia zákonom\nstanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú\ndávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve\nrodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného\nzabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu\n(§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v\ndôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a následná starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu\npracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.\nAk by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve\nstarostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje\nopodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere žalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z\n§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého sa\npodmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu\nstarostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny\nsúd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť\ns dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať,\nkeďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa\naj prostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/,\n3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. účinné do 31. decembra 2010). Systém sociálneho zabezpečenia v\nSlovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej\nsociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa\nna výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti\nsúvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k\nstrate výkonu zárobkovej činnosti. Tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým\nz príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na\nsvoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci\na to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k\naktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa\nuplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť\nsám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je\nzaložená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej\nschopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu si žalobca\npo priznaní nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor,\naby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a\nteda že by riadne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany\nmatky dieťaťa. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež kasačnú námietku, ktorou žalobca namietal\ndiskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne, trvajúc na tom, že je všeobecne známe, že Sociálna\npoisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí rodičovského príspevku matkám, aj keď vykonávajú pracovnú\nčinnosť, a preto pokiaľ Sociálna poisťovňa vyžaduje zanechanie pracovnej činnosti na strane otcov, ide\n\no diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení\nv oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.\n29. Vzhľadom k týmto okolnostiam súd v postupe, úvahách žalovaného obsiahnutých v žalobou\nnapadnutom rozhodnutí a v jeho právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré\nby odôvodňovali zrušenie rozhodnutia a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n30. O trovách konania rozhodol súd vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému\nžiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods.\n1 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 písm. c) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "53559757-d950-410a-be4c-3c7f082b3b26:f0570ade-96b1-424d-a566-95347fa67bc6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3019200248.1", "spisova_znacka": "18Sa/26/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 18Sa/26/2019 z 13. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-11-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3019200248.1"}, {"guid": "cf35bf3d-42e4-4e80-aeae-41941b43a9b1:2097cd9d-fee2-4119-8a07-83606733fa43", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3019200240.1", "spisova_znacka": "18Sa/25/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 18Sa/25/2019 z 8. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3019200240.1"}, {"guid": "ef400661-9cf1-4bdf-ab77-e9be6027f0d7:02274ac1-b4e3-40b7-8580-92516a8ea515", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6019200182.1", "spisova_znacka": "30Sa/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/5/2019 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200182.1"}, {"guid": "05be152a-49d4-43a0-a43c-1ba7a73f86c3:9f66483e-48f5-473b-b574-57d4b446660b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5019200068.1", "spisova_znacka": "24Sa/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sa/5/2019 z 22. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-22", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5019200068.1"}, {"guid": "3171e093-1cbf-4b4a-8243-de1776467783:d29604d4-032a-4804-95d1-5fb7dd341c5c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2", "spisova_znacka": "23Sa/24/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/24/2019 z 22. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4019200159.2"}, {"guid": "c6dc2eb2-b1da-4741-a6ad-60b526ce175d:187f969e-b0b7-49df-bd7a-aa7b1a7914b4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3019200243.1", "spisova_znacka": "25Sa/25/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/25/2019 z 11. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3019200243.1"}, {"guid": "f8b3ca80-cd08-440c-a85f-0b22a070736b:815747a3-3187-4046-9485-d925509ff532", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6019200194.1", "spisova_znacka": "24Sa/6/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sa/6/2019 z 19. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200194.1"}], "citovane_v": []}