Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/94/2019 1019200596 28. 08. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200596.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: A. B. A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, C., právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, IČO: 51 864 983, za ktorú koná advokát JUDr. Zoltán Perhács, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, odbor poriadkovej polície, Špitálska 14, Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-OPP-10-012/2018-PK zo dňa 26.02.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Dúbravka, Odbor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV (ďalej len prvostupňový orgán) rozhodnutím č. ORP-P-194/ BAIV-OPP2-2018 zo dňa 09.11.2018 (ďalej aj prvostupňové rozhodnutie) zaistilo žalobcu podľa § 19 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o policajnom zbore) v spojení s § 19 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore. Žalobca sa mal ako vodič osobného motorového vozidla v čase o 00:15 hod. dňa 12.06.2018 na križovatke ulíc F. a G. dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) nesplnením si povinnosti vyplývajúcej mu z § 30 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke) a to tým, že nedal včas pred začatím jazdného úkonu znamenie o zmene smeru jazdy. Znamenie o zmene jazdy dal až po spozorovaní vozidla hliadky. Žalobca následne výrazne spomalil a svojou jazdou zo strany na stranu u hliadky vzbudil podozrenie z požitia alkoholu alebo omamných či psychotropných látok. Z týchto dôvodov hliadka žalobcu zastavila a bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie hladiny alkoholu v dychu. Žalobca uviedol, že pred jazdou požil nejaké víno. Dychovú skúšku neodmietol. Aj po opakovanom poučení dochádzalo k mareniam dychovej skúšky zo strany žalobcu, preto bol vyzvaný, aby vozidlo odstavil na krajnicu alebo na blízke parkovacie miesto a riadne ho uzamkol. Žalobca sa pokúšal hliadku presvedčiť, aby mu umožnili odparkovať vozidlo pred jeho dom. Žalobca bol hliadkou vyzvaný, aby vozidlo ihneď odstavil na krajnicu, vystúpil z neho a riadne vozidlo uzamkol. Na výzvu nereagoval, začal s vozidlom unikať z miesta, hliadka ho začala prenasledovať a dávala mu opakovanú výzvu na zastavenie vozidla spolu s rozsvietením nápisu STOP, ktoré bolo zdôraznené zvláštnym výstražný svetlom, na čo žalobca nereagoval a s vozidlom naďalej unikal. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, a to porušením § 3
ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. Žalobca následne vozidlo odstavil na H. ulici pred rodinným domom, vystúpil z vozidla, rýchlo ho uzamkol a urýchlene sa presúval k bráne rodinného domu, ktorú odomykal. Ani v tomto čase neuposlúchol ústnu výzvu hliadky, aby upustil od úteku a zastavil sa. Žalobcu hliadka dostihla pred bránou k rodinnému domu, kde otvoril dvere na bráne a následne hliadke kládol aktívny odpor. Po použití donucovacích prostriedkov,(bez čiarky) bol následne žalobca v čase 00:35 hod. na ulici H. podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore zaistený, keďže bol pristihnutý pri páchaní priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, a to porušením § 3 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke s poukazom na § 137 ods. 2 písm. f) zákona o cestnej premávke a bola dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať. 2. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol , že pri vydaní rozhodnutia vychádzal najmä z úradného záznamu hliadky č. ORP-P-144/BAIV-OPP2-616 zo dňa 17.05.2018 (ďalej len úradný záznam hliadky), podaní žalobcu zo dňa 12.06.2018, 25.10.2018 a 17.06.2018 a kamerového záznamu doloženého žalobcom. Hliadka policajného zboru v predmetnom prípade využila oprávnenie a zaistila žalobcu na ulici H. dňa 12.6.2018 o 00:35 hod. bezprostredne potom, ako viackrát neuposlúchol výzvu a neodstavil vozidlo na miesto, ktoré mu bolo určené, následne neuposlúchol ústnu výzvu, aby s vozidlom zastavil potom, čo z miesta unikal na ulicu H. a snažil sa vojsť za bránu, kde mu bola dávaná opätovná výzva na zastavenie čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, a to porušením § 3 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke s poukazom na § 137 ods. 2 písm. f) zákona o cestnej premávke. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu o nezákonnom zaistení, keďže žalobca bol pristihnutý pri páchaní priestupku a nakoľko viackrát neuposlúchol výzvy hliadky, bola dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať. Prihliadal pritom aj na vyjadrenie žalobcu, ktorý sa k neuposlúchnutiu výzvy policajta, aby odstavil vozidlo, priznal. Námietky žalobcu považoval za účelovo skreslené s tým, že zo zabezpečených dôkazov vyplýva opak, a to že žalobca nerešpektoval výzvy policajtov a napriek tomu, že bol hliadkou vyzvaný, aby odstavil vozidlo, odišiel a na svoju obhajobu tvrdil, že nevidel, že by hliadka zastavovala, a preto pokračoval s vozidlom ďalej. Z kamerového záznamu prvostupňový správny orgán zistil, že pred domom na Popovovej ulici žalobca išiel vyššou rýchlosťou, prudko zabrzdil, rýchlo vozidlo uzamkol a presunul sa pred bránu, ktorú sa snažil odomknúť už v čase, keď hliadka zastala pred tou istou bránou, mala spustené svetelné výstražné znamenie, na ktoré žalobca nijako nereagoval a snažil sa vojsť za bránu. Takéto správanie nemožno považovať za uposlúchnutie všetkých výziev a spoluprácu s hliadkou. 3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Odbor poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (ďalej len žalovaný) rozhodnutím č. KRPZ-BAP//10-012/2018 zo dňa 26.02.2019 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu č. ORP-P-194/BAIV-OPP2-2018 zo dňa 09.11.2018 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia druhostupňový orgán odkázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia ako aj zistenia z výsluchu svedka H. I.. Uviedol, že nevypočutie žalobcom navrhovanej svedkyne A. A. neviedlo k procesnému pochybeniu, keďže táto vnímala iba časť konania žalobcu a hliadky na dvore jeho rodinného domu v súvislosti s dokončením služobného zákroku, ktorý voči nemu smeroval. Žalovaný sa vyporiadal s chybou v písaní v dátume úradného záznamu hliadky (nesprávne označeného ako zo dňa 17.05.2018), skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), pričom jeho samotná rozsiahlosť nespôsobila jeho nezákonnosť a ani nezrozumiteľnosť, sú v ňom jasne uvedené dôvody zaistenia s poukazom na zákonné ustanovenia právneho predpisu. Žalobca bola zaistený na ulici H., nehnuteľnosť patriaca žalobcovi sa podľa výpisu z katastra nehnuteľností nachádza na H. 8. Vstup na pozemok žalobcu vzhľadom na okolnosti označil ako nevyhnutný, neodkladný, v medziach príslušných zákonných ustanovení , pričom poukázal na § 103 Trestného poriadku a § 17 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. k) zákona o policajnom zbore. K namietanému použitiu donucovacích prostriedkov uviedol, že žalobca kládol aktívny odpor voči policajtom, ktorí zakročovali, a preto použili donucovacie prostriedky podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o policajnom zbore a putá podľa § 52 ods. 1 písm a) zákona o policajnom zbore. Úradný záznam hliadky bol jedným z podkladov pre rozhodnutie, nie však jediný keďže prvostupňový orgán bral do úvahy aj podania samotného žalobcu a ním predložený videozáznam. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu o porušení princípu proporcionality. Žalobca potvrdil tvrdenie hliadky, že nerešpektoval pokyn policajta, aby odstavil vozidlo a uzamkol ho. Argumenty žalobcu však nedosahujú
takú úroveň, aby odôvodňovali nerešpektovanie pokynu, výzvy, príkazu a požiadavke policajta pri výkone jeho právomoci, v danom prípade pri vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou v cestnej premávke. Podozrenie, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu, vyplývalo zo skutočnosti, že žalobca uviedol hliadke, že pred jazdou pil víno. Nutnosť vykonania služobného zákroku a následného zaisťovacieho úkonu vyplýval z následného nerešpektovania pokynov a výziev hliadky – svojvoľné opustenie miesta kontroly do miesta bydliska a urýchlený presun od jeho motorového vozidla v smere do priestoru vlastného pozemku. Následným lekárskym vyšetrením bolo preukázané, že žalobca viedol motorové vozidlo v stave, ktorý mohol nepriaznivo ovplyvniť jeho schopnosť viesť motorové vozidlo, teda v stave vylučujúcom spôsobilosť. II. Žaloba 5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-BAP//10-012/2018 zo dňa 26.02.2019 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. ORP-P-194/BAIV-OPP2-2018 zo dňa 09.11.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 6. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, obsahuje nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 7. Žalobca namietal, že pri odbočovaní na G. J. dal znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu, čo vie potvrdiť jeho spolujazdec H. I.. Žalobca poukázal na konflikt s „policajtom v civile“ dňa 11.06.2018. Motorové vozidlo sa rozhodol nenechať na parkovisku, ale z miesta kontroly odišiel z dôvodu ochrany majetku. Po zastavení hliadkou dňa 12.06.2018 predložil doklady a viackrát sa podrobil dychovej skúške, ktoré neboli úspešné ,a preto žiadal lekárske vyšetrenie. Ďalšia jazda vozidlom mu hliadkou zakázaná nebola. Bol vyzvaný, aby motorové vozidlo odstavil na parkovisku, kde nebolo žiadne voľné miesto, preto ich požiadal o možnosť odstavenia vozidla pred jeho rodinným domov na H., ktorý bol vzdialený asi jeden kilometer od miesta kontroly. Člen hliadky začal na žalobcu kričať, aby motorové vozidlo odstavil na chodníku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že týmto by sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a preto opätovne požiadal hliadku o odstavenie vozidla pred jeho rodinným domom. Člen hliadky opätovne zopakoval, aby žalobca okamžite odstavil motorové vozidlo na chodníku. Následne im žalobca oznámil, že vozidlo zaparkuje pred domom na H. 8. Doklady žalobcu zostali u hliadky. Ujsť nechcel, pretože hliadke oznámil, kde zaparkuje a hliadka mu v odjazde nebránila. Po odstavení motorového vozidla pred rodinným domom na H. 8, odomkol vstupnú bránu na jeho súkromný pozemok patriaci k rodinnému domu, vstúpil na pozemok a hliadka bez toho, aby jej dal súhlas k vstupu na jeho pozemok, pristúpila k jeho zaisteniu použijúc donucovacie prostriedky, pričom mu spôsobili mnohopočetné poranenia. 8. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalobca videl v skutočnosti, že neobsahuje spolu s prvostupňovým rozhodnutím preskúmateľné dôvody jeho zaistenia . Absentujú právne závery ako aj odpovede na všetky námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca s hliadkou spolupracoval, neporušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom tým, že by nezastavil vozidlo na pokyn STOJ dávaný policajtom, hliadke neunikal ani neutekal. Všetky pokyny a výzvy policajtov poslúchol. Neexistoval teda žiadna obava, že bude pokračovať v páchaní priestupku a nebol daný dôvod na vstup hliadky na pozemok žalobcu za použitia donucovacích prostriedkov a spôsobenia zranení vyžadujúcich lekárske ošetrenie. Počas samotného zákroku nekládol aktívny odpor a nepokúšal sa zmariť zákrok údermi a kopmi smerujúcim k zasahujúcim policajtom, čo vie potvrdiť svedkyňa A. A., ktorá bola pri zákroku prítomná. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.07.2019 žalovaný zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu. Skutočnosť, že znamenie o zmene smeru jazdy dal žalobca včas, nevyplýva ani zo záznamu o podaní vysvetlenia H. I.. Požitie alkoholu pred jazdou vyplývalo zo samotného oznámenia žalobcu, že pil nejaké víno, ako aj podaného vysvetlenia H. I.. Žalobca bol pod vplyvom alkoholu a následne nerešpektoval pokyny a výzvy hliadky – svojvoľne opustil miesto kontroly do
miesta bydliska, nerešpektoval výzvy na zastavenie vozidla dávané výstražným a zvukovým zariadením služobného motorového vozidla a peši ušiel smerom k vlastnému pozemku, čo odôvodňovalo nutnosť vykonania služobného zákroku a zaisťovacieho úkonu. Žalovaný poukázal na obsah úradného záznamu zo dňa 12.06.2018, ako aj kamerového záznamu predloženého žalobcom s tým, že žalobca sa snažil vojsť do domu i napriek výzvam čo vzbudilo v hliadke podozrenie, že sa chce vyhnúť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v jeho organizme. Žalobca na svoj pozemok pred hliadkou utekal a neupustil od svojho konania ani v čase, keď došlo k fyzickému kontaktu medzi policajtom a žalobcom, bežal ďalej a za sebou potiahol aj zakročujúceho policajta. Kládol teda aktívny odpor, a preto boli voči nemu použité donucovacie prostriedky a putá smerujúce k jeho zaisteniu ako osoby pristihnutej pri páchaní priestupku, u ktorej vznikla dôvodná obava, že bude v jeho páchaní pokračovať. K námietke absencie súhlasu žalobcu pre vstup hliadky na jeho pozemok žalovaný poukázal na § 2 ods. 1 písm. k) a § 9 ods. 1 zákona o policajnom zbore, pričom skutkové okolnosti predchádzajúce tomuto vstupu nasvedčujú jeho adekvátnosti, nevyhnutnosti, neodkladnosti a dokazujú skutočnosť, že vec nebolo možné riešiť iným spôsobom. IV. Replika žalobcu 10. Žalobca v replike zo dňa 07.08.2019 zotrval na svojich doterajších písomných podaniach a poukázal na skutočnosť, že policajti potom, ako sa im žalobca priznal, že pil víno, boli povinní zakázať mu ďalšiu jazdu vozidlom a na zabránenie jeho odjazdu mohli využiť viacero oprávnení, mimo iného aj technické prostriedky. Pokyn hliadky bol v rozpore so zákonom. Pokyn policajta, aby žalobca odstavil vozidlo na krajnici alebo blízke parkovacie miesto, poukazuje na skutočnosť, že žalobca nebol obmedzený na osobnej slobode a mohol svojvoľne na pokyn policajta nasadnúť do vozidla a viezť sa vozidlom. Uviedol, že hliadka nebola oprávnená dodatočne vstúpiť na jeho súkromný pozemok , na zastavenie vozidla mohli využiť množstvo iných oprávnení, a to, že mu nijako nebránili v odjazde s vozidlom, považuje za pravdivé. Žalobca s odberom krvi súhlasil, krvnú skúšku neodmietol, chcel svoje vozidlo zaparkovať na bezpečnom mieste pred domom na H. č. 8, čomu policajti neodporovali, keďže mu nijako nebránili v opustení miesta kontroly do miesta bydliska. 11. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Pojednávanie 12. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/94/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/94/2019. 13. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 28.08.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. VI. Relevantná právna úprava 14. Podlˇa § 2 ods. 1 SSP v spra´vnom su´dnictve poskytuje spra´vny su´d ochranu pra´vam alebo pra ´vom chra´neny´m za´ujmom fyzickej osoby a pra´vnickej osoby v oblasti verejnej spra´vy a rozhoduje v dˇalsˇi´ch veciach ustanoveny´ch ty´mto za´konom. 15. Podlˇa § 6 ods. 1 SSP spra´vne su´dy v spra´vnom su´dnictve presku´mavaju´ na za´klade zˇalo^b za ´konnostˇ rozhodnuti´ orga´nov verejnej spra´vy, opatreni´ orga´nov verejnej spra´vy a iny´ch za´sahov orga´nov verejnej spra´vy, poskytuju´ ochranu pred necˇinnostˇou orga´nov verejnej spra´vy a rozhoduju ´ v dˇalsˇi´ch veciach ustanoveny´ch ty´mto za´konom.
16. Podlˇa § 177 ods. 1 SSP spra´vnou zˇalobou sa zˇalobca mo^zˇe doma´hatˇ ochrany svojich subjekti ´vnych pra´v proti rozhodnutiu orga´nu verejnej spra´vy alebo opatreniu orga´nu verejnej spra´vy. 17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. 18. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore policajt je oprávnený zaistiť osobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. 19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o policajnom zbore útvar Policajného zboru, ktorý prevzal od policajta zaistenú osobu, bezodkladne vydá o zaistení osoby rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý bola osoba zaistená, a bez zbytočných prieťahov ho odovzdá zaistenej osobe. Proti rozhodnutiu o zaistení osoby môže zaistená osoba podať odvolanie. Odvolanie nemá odkladný účinok. 20. Podľa § 19 ods. 3 zákona o policajnom zbore na konanie a rozhodovanie o zaistenej osobe sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 21. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. 22. Podľa § 30 ods. 2 zákona o cestnej premávke vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy. 23. Podľa § 137 ods. 2 písm. f) zákona o cestnej premávke nezastavenie vozidla na pokyn STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou, alebo na signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom „Stoj!“, 24. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Posúdenie veci správnym súdom 26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 27. Správny súd v prvom rade považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec vymedzený v žalobe. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v
poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. Správny súd dodáva, že v ustanovení § 178 ods. 1 SSP sú upravené dve kumulatívne podmienky aktívnej legitimácie, a to : a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a b) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. 28. Oprávnenie policajta na zaistenie osoby predstavuje závažný, no legitímný zásah do jej osobnej slobody, a preto presné zistenie a špecifikovanie dôvodov pre zaistenie osoby pri rešpektovaní nevyhnutnosti a primeranosti takéhoto oprávnenia je nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení osoby. Inak by šlo o neprimerané opatrenie nesplňujúce podmienky, ktoré pre obmedzenie osobnej slobody stanovuje článok 17 ods. 2 Ústavy SR, ako aj článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vo svojej podstate vyjadruje rovnaký ústavný princíp. Vychádzajúc z uvedených zákonných a právnych východísk bolo povinnosťou súdu v preskúmavanej právnej veci skúmať, či správny orgán v administratívnom konaní rešpektoval všetky zákonné predpoklady na zaistenie osoby ustanovené zákonom, v konkrétnom prípade zákonom o Policajnom zbore a či jeho rozhodnutie vychádzalo zo skutkových dôvodov tvoriacich preukázateľný hmotnoprávny dôkazný základ pre vydanie rozhodnutia o zaistení osoby. 29. Žalovaný sa podľa názoru súdu dôsledne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a vyvodil z neho správne právne závery. 30. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že právnym dôvodom zaistenia žalobcu bol § 19 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore, v zmysle ktorého policajt je oprávnený zaistiť osobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. 31. Z úradného záznamu hliadky súd zistil, že žalobca ako vodič osobného motorového vozidla dňa 12.06.2018 v čase o 00:15 hod. na križovatke ulíc F. a G. dal znamenie o zmene smeru jazdy až po začatí odbočovania, čím sa mal dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch nesplnením si povinnosti vyplývajúcej mu z § 30 ods. 2 zákona o cestnej premávke. Po jeho zastavení predložil hliadke doklady a uviedol, že „ pil nejaké víno“. Bol ochotný sa podrobiť dychovej skúške, túto sa však opakovane nepodarilo vykonať. Po poučení o lekárskom vyšetrení na zistenie prítomnosti alkoholu v tele bol žalobca inštruovaný, aby vozidlo odstavil na kraj alebo blízke parkovacie miesto a uzamkol ho. Spolujazdec žalobcu v tomto čase miesto opustil peši. Žalobca presviedčal hliadku, aby mu umožnila vozidlo zaparkovať pred jeho rodinným domom. Následne bol vyzvaný na okamžité odstavenie vozidla, vystúpenie a jeho zamknutie. Žalobca následne začal hliadke unikať cez ulicu G., K. a L.. Nerešpektoval ústnu výzvu na zastavenie vozidla dávanú veliteľom hliadky na M. ulici hneď po pohnutí s vozidlom a ani nasledujúce opakované výzvy na zastavenie dávané počas prenasledovania. Žalobca vozidlo odstavil pred jeho rodinným domom, nereagoval ani tam na výzvy hliadky, aby zastavil, a snažil sa otvoriť vstupnú bránu na pozemok jeho rodinného domu. Hliadka žalobcu dostihla pred bránou rodinného domu, kládol im aktívny odpor a žalobca ich zatiahol až na dvor rodinného domu. Po opakovanom pokuse odstrčiť hliadku otvorenými dlaňami, kopnutím, úderom päsťou boli zo strany hliadky použité údery a kopy a následne hmaty a chvaty a priložené putá a v čase o 00:35 hod. bol žalobca zaistený. Po zákroku mal žalobca škrabance v oblasti tváre, na nohách a rukách; ošetrenie nežiadal. Žalobca bol následne eskortovaný na OO PZ Bratislava – Dúbravka. 32. Z úradného záznamu o zaistení osoby zo dňa 12.06.2018 súd zistil, že žalobca bol zaistený z dôvodu, že neuposlúchol príkaz policajta, začal na motorovom vozidle unikať, nereagoval na výzvy na zastavenie a zaistený bol za účelom riadneho zistenia a objasnenia veci. 33. Zo záznamu o poskytnutí vysvetlenia H. I. (spolujazdcom žalobcu) zo dňa 26.10.2018 správny súd zistil, že žalobca po zastavení hliadkou odovzdal doklady, bezúspešne vykonal dychovú skúšku a po oboznámení žalobcu s odberom krvi tento súhlasil. Predtým, ako boli hliadkou zastavení, žalobca pil víno. Počul, ako sa žalobca s hliadkou dohaduje, kde odstaviť auto, a žalobca policajtom uviedol, že ho ide odstaviť pred rodinný dom.
34. Zo záznamu o poskytnutí vysvetlenia žalobcom zo dňa 25.10.2018 vyplýva, že žalobca po zastavení hliadkou odovzdal doklady, bezúspešne vykonal dychovú skúšku a súhlasil s odberom krvi. Policajt žalobcovi uviedol, aby odstavil vozidlo na parkovisko a riadne ho uzamkol. Žalobca následne požiadal policajta o možnosť zaparkovať vozidlo pred jeho rodinným domom na H. J., čo mu nebolo umožnené, a policajt mu prikázal, aby zaparkoval na kraji cesty. Aj po viacnásobných žiadostiach žalobcu o odparkovanie vozidla pred jeho rodinným domom mu policajti takýto postup odmietli a prikázali mu odstaviť vozidlo na kraji cesty a riadne ho uzamknúť. Žalobca potom hliadke oznámil, že ide vozidlo odparkovať pred rodinný dom na H. ulicu, nevšimol si, že by za ním išlo policajné auto so zapnutými majákmi, neregistroval ani výzvu policajtov na zastavenie vozidla. Po odstavení vozidla pred rodinným domom na H. 8 ho uzamkol a prešiel pred bránu rodinného domu. Pri odomykaní prichádzalo policajné auto so zapnutou sirénou, neregistroval vystupujúcich policajtov idúcich k nemu, počul iba sirénu a odrazy blikajúceho svetla. Žalobca odomkol bránu a pri vchádzaní dovnútra ho jeden z policajtov chytil a zvalil na zem. Vykrúcal mu pravú ruku smerom dozadu, pričom ležal na bruchu. Kričal na policajta, nech ho nechá sa postaviť a umožniť mu nasadiť putá. Po deviatich minútach žalobca ruku uvoľnil a dal si nasadiť putá. 35. Z kamerového záznamu zo dňa 12.06.2018, ktorý predložil žalobca, správny súd zistil, že žalobca vozidlo odstavil pred rodinným domom, nereagoval na výzvy hliadky, aby zastavil, a snažil sa otvoriť vstupnú bránu na pozemok rodinného domu. Hliadka žalobcu dostihla pred bránou rodinného domu ešte na ulici, potom, ako bránu otvoril, sa ho člen hliadky snažil zastaviť, žalobca pokračoval v rýchlej chôdzi smerom k domu, aktívne sa od zakročujúceho člena hliadky snažil odtrhnúť a uniknúť aj napriek tomu, že tento sa ho snažil fyzicky zastaviť. Pri tomto pohybe došlo k presunu hliadky z ulice až na dvor žalobcu. Ďalší priebeh zákroku sa odohrával mimo záberu kamery. 36. Správny súd konštatuje že z obsahu administratívneho spisu vyplývajú skutočnosti tak ako sú podrobne uvedené vo výroku rozhodnutia o zaistení vydaného prvostupňovým orgánom, pričom námietky žalobcu uvedené v žalobe tieto závery nie sú spôsobilé spochybniť. 37. Žalobca tvrdil, že znamenie o zmene smeru jazdy dal pred začatím jazdného úkonu, takéto tvrdenie je však v rozpore s administratívnym spisom, záznamom hliadky o zásahu zo dňa 12.06.2018 ako aj samotným podaním vysvetlenia žalobcom a spolujazdcom H. I., kde ani jeden z dotyčných skutočnosť, že by žalobca znamenie o zmene smeru jazdy dal pred začatím jazdného úkonu, netvrdil. Uvedené tvrdenie žalobcu tak súd vníma ako procesnú obranu, ktorá sa však nepreukázala a nebola spôsobilá spochybniť dôvodnosť samotného zastavenia žalobcu hliadkou. 38. Žalobca ďalej tvrdil, že ďalšia jazda s vozidlom mu hliadkou zakázaná nebola. S takýmto pohľadom na skutkový priebeh kontroly sa však správny súd nemôže stotožniť, predovšetkým vzhľadom na samotné tvrdenia žalobcu, ktorý sám potvrdil, že bol viacnásobne hliadkou vyzvaný na odstavenie vozidla na kraj cesty a jeho riadne uzamknutie. Z takejto výzvy hliadky však bez akýchkoľvek pochybností súčasne vyplýva zákaz jazdy vozidlom k rodinnému domu žalobcu, bez toho aby bol výslovne vyjadrený formuláciou zákazu takéhoto (alebo iného) konkrétneho konania. Žalobca si bol výziev a príkazov hliadky vrátane odmietnutia možnosti zaparkovať auto pred jeho rodinným domom vedomý a aj napriek tomu motorovým vozidlom odišiel k svojmu rodinnému domu . Takéto konanie nie je možné vnímať inak ako únik z miesta kontroly s potenciálnym úmyslom zmariť alebo sťažiť objasnenie priestupku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol podozrivý z vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, jeho dychová skúška nebola opakovane úspešná a bolo nevyhnutné, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu – odberu krvi, je irelevantné, či žalobca vnútorne zamýšľal (a neuviedol navonok) po odparkovaní motorového vozidla pred svojím rodinným domom a vstupe na svoj pozemok (prípadne do rodinného domu) dobrovoľne sa odberu krvi podrobiť, keďže celé jeho konanie svedčí o opaku. Konanie žalobcu, ktorý vedome ignoroval pokyny a výzvy hliadky, unikol z miesta kontroly, tvrdiac že pokyny neregistroval, nereagoval ani na rozsvietený nápis „STOP“ so zvláštnym výstražným svetlom a po odparkovaní motorového vozidla sa urýchlene presúval smerom k rodinnému domu, svoj pohyb smerom k rodinnému domu neprerušil ani pri bráne rodinného domu, ktorý odomykal a následne na pozemok vchádzal aj napriek ústnej výzve hliadky, aby upustil od úteku a zastavil sa. Z kamerového záznamu jednoznačne vyplýva počiatok aktívneho odporu žalobcu – pohyb smerom od člena hliadky ešte na ulici pred bránou do rodinného domu aj v momente, keď sa tento aktívne snaží zabrániť žalobcovi v ďalšom pohybe a fyzicky ho zastaviť.
39. Označený § 19 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore upravuje právne podmienky zaistenia osoby pristihnutej pri páchaní priestupku, ktoré sú dané obavou, že osoba bude pokračovať v páchaní priestupku, alebo nevyhnutnou potrebou na riadne zistenie alebo objasnenie veci. Dané podmienky pre postup policajných orgánov podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore boli pri žalobcovi uplatnené dňa 12.06.2018, pričom dôvodnosť postupu smerujúcemu k následnému zaisteniu žalobcu vyplýva jednoznačne z obsahu úradného záznamu hliadky, vysvetlení podaných žalobcom a H. I., podaní žalobcu a samotného kamerového záznamu predloženého žalobcom, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. 40. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že žalobca kládol pri zaistení o 0:35 hod. aktívny odpor, pričom pri služobnom zákroku došlo zároveň k jeho zraneniu (škrabance v oblasti tváre, na nohách a na rukách podľa úradného záznamu hliadky); žalobca sa napokon podrobil lekárskemu vyšetreniu – odberu krvi dňa 12. 6. 2018 v čase o 01.35 hod. s nameranou hodnotou 1,26 g/kg. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že je úlohou inšpekčných orgánov Policajného zboru Slovenskej republiky preskúmať primeranosť použitých donucovacích prostriedkov vo vzťahu k žalobcovi u službukonajúcich policajtov, právomoc správneho súdu je teda limitovaná preskúmaním zákonnosti a dôvodnosti rozhodnutia o zaistení žalobcu. 41. Vzhľadom na obsah žaloby súd zároveň konštatuje, že skúmanie skutkových a právnych dôvodov pre vydanie rozhodnutia o zaistení osoby podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore nie je v žiadnej relevantnej právnej väzbe na samotné konanie o priestupkoch, ku ktorým malo dôjsť dňa 12.06.2018. Pre správne orgány je rozhodujúcou hrozba dôvodnej obavy, že osoba bude v páchaní priestupku pokračovať alebo existencia nevyhnutnej potreby na riadne zistenie a objasnenie veci. Správne orgány oboch stupňov sa v rozhodnutiach podrobne vysporiadali s existenciou dôvodnej obavy pokračovania v páchaní priestupku zo strany žalobcu (priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vrátane neuposlúchnutia pokynov policajta) aj potrebou riadneho zistenia a objasnenia veci (vyšetrenie zdravotného stavu žalobcu). V tomto rozsahu riadne zistili skutkový stav a rozhodnutia podrobne odôvodnili. 42. V predmetnej veci z obsahu administratívneho spisu tak, ako už súd uviedol, jednoznačne vyplýva, že žalobca bol pristihnutý pri páchaní priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, a to porušením § 3 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke s poukazom na § 137 ods. 2 písm. f) zákona o cestnej premávke a existovala dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať. Správny súd považuje uvedenú obavu vzhľadom na obsah administratívneho spisu za reálnu a opodstatnenú. 43. Oprávnenie policajtov vstúpiť (súčasne so žalobcom) na jeho pozemok vyplývalo z už popísaných skutkových okolností prípadu v spojení s § 19 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore, keď podľa názoru správneho súdu niet pochýb, že žalobca bol pristihnutý pri páchaní viacerých priestupkov, pričom zo správania žalobcu jednoznačne vyplývala obava, že v ich páchaní bude pokračovať (je potrebné poukázať aj na skutočnosť že pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo nielen do momentu jeho zastavenia hliadkou o 00:20 hod., ale aj pri jeho následnom úniku k jeho rodinného domu) a súčasne bolo nevyhnutne potrebné ho zaistiť za účelom riadneho zistenia a objasnenia veci. Postup policajtov bol primeraný okolnostiam a zaistenie žalobcu vykonali v súlade s § 19 ods. 1 písm. b) zákona o policajnom zbore. 44. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie výsluchu A. A. je nedôvodná. Žalobca ju podľa obsahu žaloby a jeho podaní žiadal vypočuť predovšetkým k ním tvrdenému neprimeranému spôsobu použitia donucovacích prostriedkov a pút členmi hliadky pri vykonávaní zaistenia, samotný jej výsluch však nebol nevyhnutný pre posúdenie zákonnosti a dôvodnosti rozhodnutia o zaistení žalobcu. Ako už súd uviedol, je úlohou inšpekčných orgánov Policajného zboru Slovenskej republiky preskúmať primeranosť použitých donucovacích prostriedkov vo vzťahu k žalobcovi . 45. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli správny orgán pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci a pod. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Môže ísť najmä o dôvody rozhodnutia vychádzajúce zo skutočností v konaní nezisťované , zistené v rozpore zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané Za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov sa však nepovažuje rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti. 46. Žalovany´ v rozhodnuti´ nemusi´ datˇ odpovedˇ na vsˇetky ota´zky nastolene´ u´cˇastni´kom konania, ale len na tie, ktore´ maju´ pre vec podstatny´ vy´znam, pri´padne dostatocˇne objasnˇuju´ skutkovy´ a pra´vny za´klad rozhodnutia. Preto odo^vodnenie rozhodnutia, ktore´ strucˇne a jasne objasni´ skutkovy ´ a pra´vny za´klad rozhodnutia, postacˇuje na za´ver, zˇe z tohto aspektu je plne realizovane´ pra´vo u´cˇastni´ka na spravodlive´ konanie (obdobne IV. U´S 112/05, I. U´S 117/05, I. U´S 141/09, rozsudok Najvysˇsˇieho su´du SR sp. zn. 10Szˇo/3/2012). Na u´stavnostˇ odo^vodnenia nie je potrebne´, aby sa v nˇom uva´dzali odpovede na vsˇetky, a to aj nepodstatne´ a pre vec bezvy´znamne´ okolnosti alebo na ´vrhy u´cˇastni´ka konania, aj kedˇ u´cˇastni´k konania ich vni´ma ako relevantne´ (uznesenie U´stavného súdu Slovenskej republiky cˇ.k. IV. U´S 150/03-41 zo dnˇa 27.08.2003). 47. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, v ktorom uviedol, že "správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav, čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka". 48. Správny súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, vo výroku presne popísal priebeh skutku, z ktorého vyplývala odôvodnená obava v pokračovaní v páchaní priestupku, uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s podstatnými návrhmi a námietkami žalobcu, obsahuje teda všetky formálne a materiálne náležitosti, a po tejto stránke ho správny súd vyhodnotil ako zákonné. 49. Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktoré však v preskúmavanej veci nejde). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v správnej žalobe uvedené všeobecne formulované námietky nepreskúmateľnosti a nedostatočného zistenia skutkového stavu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj s hodnotením veci prvostupňovým orgánom a žalovaným. Uvedené skutočnosti však nie sú spôsobilé privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
50. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia ustanovení Správneho poriadku ani zákona o policajnom zbore, správne orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a prihliadli na všetko, čo vyšlo v administratívnom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, je vecne správne a zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).