Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/60/2019 1019200423 12. 12. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200423.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: 1/: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D., žalobcu 2/: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D., obaja právne zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikavá 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: Regionálny úrad školskej správy v Bratislave, so sídlom Tomášiková 46, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Michaela Töröková, advokátka, so sídlom 29. augusta 5, Bratislava, IČO: 30 848 679, za účasti: F. G. C. H., nar. XX.XX.XXXX, I. H. XX, I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OÚ-BA-OS3-2018/099883 zo dňa 17. decembra 2018, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor školstva, oddelenie špecializovaných činností, č. OÚ-BA-OS3-2018/099883 zo dňa 17. decembra 2018 zrušuje a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalšej účastníčke konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Riaditeľka Základnej školy Jakubov, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 312/2018 zo dňa 17.09.2018, prijala žalobkyňu 1/ do Základnej školy Jakubov do 5. ročníka na školsky rok 2018/2019 s nástupom od 17.09.2018. 2. Na odvolanie ďalšej účastníčky Okresný úrad Bratislava, odbor školstva, oddelenie špecializovaných činnosti ako žalovaný (v súčasnosti už Regionálny úrad školskej správy v Bratislave) napadnutým rozhodnutím č. OÚ-BA-OS3-2018/099883 zo dňa 17.12.2018 odvolaniu vyhovel a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že žalobkyňa 1/ sa neprijíma do Základnej školy Jakubov do 5. ročníka od 17.09.2018 na školský rok 2018/2019 za podmienok ustanovených podľa § 31 ods. 1, ods. 2 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“). II. Žaloba
3. Vo včas podanej žalobe žalobcovia považovali napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné a nesprávne z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e, g) SSP, a preto navrhli zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného. Podľa názoru žalobcov napadnuté rozhodnutie absolútne nespĺňa požiadavky vyžadované § 47 ods. 3 Správneho poriadku a taktiež sa dostatočne, odborne a presvedčivo nevysporiadal s námietkami žalobcu 2/ uvedenými vo vyjadreniu k odvolaniu ďalšieho účastníka. Žalovaný v odôvodnení nielenže necituje ustanovenia § 31 ods. 1 a ods. 2 školského zákona, podľa ktorých rozhodol, ale vôbec ich nespomína, teda neuvádza prečo vo veci rozhodol podľa týchto ustanovení školského zákona. V rozhodnutí tiež žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré považoval za potrebné prvostupňové rozhodnutie zmeniť a žalobkyňu 1/ do základnej školy neprijať. Aj keď to žalovaný vyslovene neuvádza, z odôvodnenia je zrejmé, že jedinou skutočnosťou, z ktorej žalovaný vychádzal bolo, že žalobkyňa 1/ má byť na základe súdnych rozhodnutí navrátená na územie Ekvádorskej republiky, a na základe toho aplikovanie slovenského školského zákona nie je vhodné. Táto časť je podľa názorov žalobcov nejasná, nekvalifikovaná, zmätočná a nepreskúmateľná. Ďalej žalovaný na jednej strane tvrdí, že aplikácia slovenského školského zákona nie je vhodná, ale sám žalovaný rozhodol podľa § 31 ods. 1 ods. 2 školského zákona, a v inej časti odôvodnenia sa odvoláva na § 144 školského zákona. Žalobcovia tiež namietali, že žalovaný citoval iba časť z uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 6S/34/2018-300 zo dňa 03.09.2018. Podľa názoru žalobcov sa žalovaný nevysporiadal s ani tvrdením žalobcu 2/, že riaditeľka základnej školy nemala inú možnosť ako prijať žalobkyňu 1/ do základnej školy a ani s argumentáciou ohľadom § 144 školského zákona. Žalovaný neuviedol, aké konkrétne podmienky pre vyhovenie odvolaniu ďalšej účastníčky boli naplnené. 4. Námietky nedostatočne zisteného skutkové stavu sa týkali toho, že žalovaný nezisťoval názor žalobkyne 1/. Žalobkyňa 1/ mala 10 rokov a bola dostatočne vyspelá na to, aby sa vyjadrila k plneniu školskej dochádzky. Námietka nesprávneho právneho posúdenia sa týkala toho, že žalovaný síce správne použil § 31 školského zákona, avšak nesprávne si ho vyložil. Ustanovenie § 31 ods. 1 školského zákona boli v danom prípade splnené, ale žalovaný svoje rozhodnutie oprel aj o § 31 ods. 2 školského zákona, ktorý sa týka však inej skutkovej situácie, a preto existuje logický rozpor v rozhodnutí žalovaného. Taktiež žalobcovia nesúhlasili s aplikáciou § 35 zákona o rodine, na ktorý poukázal žalovaný, pretože aplikácia § 35 zákona o rodine nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru žalobcov žalovaný porušil viaceré ustanovenia Správneho poriadku ako aj ustanovenia Ústavy SR a školského zákona. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe sa pridržal svojej argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí a so žalobnými námietkami sa nestotožnil, a preto navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie žalovaného. Podľa jeho názoru dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie. Vo vzťahu k použitiu úvah dodal, že aj keď neboli tieto úvahy uvedené priamo, minimálne ich náznakovo uviedol, čo je možné vyčítať z napadnutého rozhodnutia. 6. Ďalšia účastníčka vo vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca 2/ nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby, pretože sa nejedná o jeho subjektívne práva. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za dostatočné a úplné. Žalovaný zohľadnil skutkový stav a podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti a tiež správne aplikoval ustanovenia Správneho poriadku. Námietky žalobcov považuje za irelevantné. Ďalšia účastníčka sa tiež vyjadrila, že sa stotožnila s vyjadreniami uvedenými vo vyjadrení žalovaného k žalobe, a preto navrhla žalobu odmietnuť alebo zamietnuť. IV. Replika a duplika 7. Žalobcovia reagovali na vyjadrenie žalovaného replikou, v ktorej uviedli, že vyjadrenie žalovaného nepovažujú za právne relevantné a dôvodné, z ktorého by vyplývalo, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. 8. Žalovaný v duplike uviedol, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Žalovaný ďalej uviedol, že považoval prijatie žalobkyne 1/ na Základnú školu Jakubov len na základe žiadosti otca, teda bez súhlasu matky, za nezákonné, a to s poukazom na § 144 školského zákona a § 35 zákona o rodine.
V. Relevantná právna úprava 9. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 19 ods. 1 školského zákona nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. 13.Podľa § 20 ods. 1 školského zákona povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 20 ods. 5 školského zákona žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len "spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie. 15. Podľa § 31 ods. 1 školského zákona v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu prestúpiť do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje v rámci rozhodovania o prijatí riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási. 16. Podľa § 31 ods. 2 školského zákona ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o jeho prijatí riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do piatich pracovných dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov podľa § 157 (ďalej len "centrálny register"); ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody. 17. Podľa § 35 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 18. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 19. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 20. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 21. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/60/2019. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/60/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 22. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 12. decembra 2024 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 23. Z dôvodu, že dňom 01.01.2022 boli zriadené Regionálne úrady školskej správy, ktoré ako samostatné právne subjekty týmto dňom začali vykonávať doterajšiu agendu odborov školstva okresných úradov v sídle kraja, tak správny súd na mieste žalovaného konal s Regionálnym úradom školskej správy v Bratislave ako právnym nástupcom žalovaného. 24. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor školstva, oddelenie špecializovaných činností, č. OÚ-BA-OS3-2018/099883 zo dňa 17.12.2018, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie riaditeľky Základnej školy Jakubov č. 312/2018 zo dňa 17.09.2018 o prijatí žalobkyne 1/ do Základnej školy Jakubov do 5. ročníka tak, že žalobkyňa 1/ sa neprijíma do Základnej školy Jakubov do 5. ročníka. 25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 26. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 27. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca 2/ - ako otec žalobkyne 1/ podal žiadosť na Základnú školu Jakubov, kde bola žalobkyňa 1/ prijatá do 5. ročníka od 17.09.2018 na školský rok
2018/2019, a to prvostupňovým rozhodnutím č. 312/2018 zo dňa 17.09.2018, voči ktorému podala v zákonnej lehote odvolanie matka žalobkyne 1/ - ďalšia účastníčka. 28. V prvom rade správny súd uvádza, že je treba tak žalobkyňu 1/ ako aj žalobcu 2/ pokladať za aktívne legitimovaných na podanie predmetnej žaloby. Je celkom zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovaného sa týka uplatnenia ich subjektívnych práv (práva na vzdelanie). Žalobkyňa 1/ bola pri podaní predmetnej žaloby riadne zastúpená svojim zákonným zástupcom - otcom (žalobca 2/), pričom nebolo preukázané a ani spochybnené, že by tento bol nejako obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv k maloletej a z toho dôvodu, že by bol obmedzený na jej zastupovanie v predmetnom administratívnom konaní. Rodičovské práva a povinnosti v zmysle zákona o rodine (§ 28) majú obaja rodičia, pokiaľ niektorí z nich nebol týchto práv pozbavený, resp. obmedzený. V danom prípade sa jedná o výber určenie základnej školy, ktorú mala maloletá žalobkyňa 1/ navštevovať. Maloletá je vo veku povinnej školskej dochádzky, a preto má zákonnú povinnosť základnú školu navštevovať. V tomto musí byť zhoda oboch rodičov dieťaťa, keďže ide o prípravu na budúce povolanie maloletej, ktorú skutočnosť je treba pokladať za podstatnú a v takomto prípade je treba mať zhodu oboch rodičov (§ 35 zákona o rodine). Druhá vec je výber konkrétnej školy, ktorú bude dieťa navštevovať a podľa správneho súdu v prípade, ak nedôjde k zhode oboch rodičov (zákonných zástupcov), ktorú konkrétnu základnú školu má dieťa navštevovať, tak potom prvou alternatívou bude tá základná škola, ktorá je spádovou základnou školou maloletého dieťaťa na základe jeho aktuálneho pobytu. Ak s takouto školou následne jeden z rodičov nesúhlasí, má vždy možnosť iniciovať konanie, ktorého výsledkom by bolo posúdenie vhodnosti príslušnej základnej školy. Takéto konanie je však časovo náročné a nie je v záujme maloletej, aby pred konečným rozhodnutím nenavštevovala žiadnu základnú školu, čím by došlo k narušeniu jej povinnej školskej dochádzky ako aj možným negatívnym dopadom na jej ďalší vývoj. Taktiež podľa správneho súdu nie je možné v prípade povinnej školskej dochádzky požadovať pre dieťa ako štandard platenú súkromnú základnú školu. Iné by to bolo v prípade, ak na takúto alternatívu existuje relevantný dôvod, resp. dohoda oboch rodičov maloletého žiaka. 29. Správny súd prisvedčil vznesenej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože v ňom prijatý záver celkom zjavne nemá oporu v jeho odôvodnení, ktoré robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, keďže žalovaný v ňom nepodáva žiadne vysvetlenie svojich úvah, prečo rozhodol tak ako rozhodol. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu správnu úvahu ani odôvodnenie ako sa žalovaný vysporiadal s protichodnými postojmi účastníkov konania (matky a otca maloletej). Žalovaný založil svoje rozhodnutie na tom, že „v zmysle Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.06.2017, sp. zn. 3P/91/2017-276 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.09.2017, sp. zn. 20Cop/46/2017-487, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2018 a vykonateľnosť vo výroku II a III. dňa 26.07.2018 má byť navrátená na územie územie Ekvádorskej republiky, čiže aplikovanie slovenského školského zákona, tak ako je to uvedené vo vyjadrení otva maloletej k podanému odvolaniu, tu nie je vhodné.“ Správny súd nerozumie uvedenému dôvodu a ani žalovaný svoj právny záver vôbec nevysvetlil. Navyše správny súd uvádza, že keď podľa názoru žalovaného aplikácia slovenského školského zákona „nie je vhodná“, ako mohol vo výroku svojho rozhodnutia zmeniť prvostupňové rozhodnutie o prijatí žalobkyne 1/ do Základnej školy Jakubov do 5. ročníka tak, že ju neprijal do Základnej školy Jakubov do 5. ročníka podľa § 31 ods. 1, ods. 2 slovenského školského zákona. Uvedené skutočnosti nasvedčujú nepreskúmateľnosti, zmätočnosti a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. 30. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, okrem poukázania na vyššie uvedené uznesenia okresného a krajského súdu, na základe ktorých bolo potrebné napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmeniť. Žalobcovia tak nedostali žiadne odôvodnenie prečo žalovaný zmenil rozhodnutie o prijatí žalobkyne 1/ do základnej školy. Žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom neoprel svoju argumentáciu o ustanovenia právnych predpisov na základe ktorých rozhodol. 31. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správny súd nie je relevantne schopný posúdiť ďalšie vznesené námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. To bude možné až v prípade uvedenia a následného riadneho odôvodnenia správnej úvahy, ktorá viedla žalovaného k vydaniu napadnutého rozhodnutia. 32. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nezákonné z dôvodu jeho celkom
zjavnej nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň rozhodol správny súd o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP), v ktorom bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP). 33. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal úspešným žalobcom voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. O trovách konania ďalšej účastníčky správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd ďalšej účastníčke v tomto konaní žiadne povinnosti neukladal, a preto jej žiadnu náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal. 34. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.