Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/19/2019 1019200415 12. 01. 2024 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200415.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXXX/X, D., právne zastúpenej: Vaňko a partneri ADVOKATI.SK, s.r.o., so sídlom Gorkého 10, Bratislava, IČO: 52782921, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31. januára 2019 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. II.
Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“), na základe žiadosti žalobkyne o materské č. D. rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX podľa § 30, § 48, § 53, § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) priznala žalobkyni materské za obdobie od 31. októbra 2018 do zániku nároku na materské vo výške 30,79425000 eur za deň. Uvedené rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyni nárok na materské a jeho výplatu vznikol od 31. októbra 2018. Na základe údajov poskytnutých zamestnávateľom a evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zistený denný vymeriavací základ žalobkyne na určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení je 41,0590 eur a 75% tejto sumy je 30,79425000 eur. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého žalovaná ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b) ZSP, vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/ XXXX-XX, ktorým zmenila výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu tak, že slová „30,79425000 eur za deň“ nahradila slovami „30,88327500 eur za deň“, v ostatnom zamietla odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí skonštatovala, že žalobkyňa je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa Bratislavská teplárenská, a.s. od 1. apríla 2013 (poistenie trvá). Súbežne v období od 1. októbra 2017 do 31. decembra 2017 jej trvalo ďalšie povinné nemocenské poistenie zamestnanca u toho istého zamestnávateľa. Dospela k záveru, že v prípade, ak by navrhovateľke počas súbežného trvania dvoch nemocenských poistení vznikla zákonom vymedzená sociálna udalosť odôvodňujúca priznanie a výplatu nemocenskej dávky, mala by navrhovateľka možnosť uplatniť si nárok na nemocenskú dávku z oboch vykonávaných činností, t. j. z oboch nemocenských poistení, a ak by z
každého poistného vzťahu splnila podmienky nároku na nemocenskú dávku, z oboch by sa určil denný vymeriavací základ. Navrhovateľke sociálna udalosť odôvodňujúca priznanie a výplatu materského vznikla dňa 31. októbra 2018 (začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu), t. j. v čase, kedy jej trvalo len jedno povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa D. E., B., ktoré vzniklo dňa 1. apríla 2013. Z tohto poistného vzťahu pobočka posúdila nárok navrhovateľky na materské. Keďže navrhovateľka z tohto poistného vzťahu splnila všeobecné a tiež osobitné podmienky nároku na materské ustanovené zákonom, pobočka jej nárok na materské priznala. Nárok na materské z druhého nemocenského poistenia, trvajúceho od 1. októbra 2017 do 31. decembra 2017, by navrhovateľke nevznikol, nakoľko k 31. októbru 2018 jej toto nemocenské poistenie netrvalo, a ani jej neplynula ochranná lehota po jeho zániku a taktiež nesplnila podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia ustanovenej v § 48 ods. 1 ZSP. Nárok navrhovateľky na materské bol preto správne posúdený z trvajúceho povinného nemocenského poistenia zamestnanca, a z tohto poistného vzťahu sa tiež určuje denný vymeriavací základ. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaná uviedla výpočet výšky materského v eurách za deň, pričom skonštatovala, že prvostupňový orgán mal správne podklady k určeniu výšky materského, ale pri tomto výpočte došlo k chybe v počtoch, keď namiesto 346 dní rozhodujúceho obdobia nesprávne zadal 347 dní. Z tohto dôvodu bola výška materského v druhostupňovom konaní opravená. II. Žaloba a jej dôvody 4. Proti rozhodnutiu žalovanej číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 31. januára 2019 podala žalobkyňa včas žalobu zo dňa 15. marca 2019 a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania. Namietala, že počas rozhodujúceho obdobia pracovala pre jedného zamestnávateľa a počas tejto doby bola u zamestnávateľa nepretržite poistená. Pracovný pomer uzatvorila ešte pred 1. januárom 2017. Ako rozhodujúce obdobie na obdobie zistenia denného vymeriavacieho základu sa pre ňu uplatňuje kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod poskytnutia nemocenskej dávky, teda celý rok 2017. Poukázala, že rok 2017, počas ktorého bola nepretržite zamestnaná mal 365 dní. Teda rozhodujúce obdobie malo rovnaký počet dní. Počas roku 2017 mala so zamestnávateľom uzatvorené dva samostatné pracovné pomery. V prvom pracovnom pomere dosiahla vymeriavací základ, z ktorého bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období 14.247,47 eur. V druhom pracovnom pomere dosiahla vymeriavací základ, z ktorého bolo odvedené poistné v rozhodujúcom období 4.513,93 eur. Celkový vymeriavací základ odvedeného poistného na nemocenské poistenie v roku 2017 teda predstavoval sumu 18.761,40 eur. Bola toho názoru, že denný vymeriavací základ preto predstavuje sumu 51,4011 (18761,40 : 365) eur a výška materského tvorí 75 % z denného vymeriavacieho základu a teda sumu 38,55083 eur (51,4011 x 0.75). III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. S poukazom na § 58 ods. 1, ods. 2 ZSP bola toho názoru, že pokiaľ zákon striktne stanovuje princíp, že nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia, potom v zmysle analógie je potrebné tento princíp rešpektovať aj pri výpočte výšky nemocenskej dávky. Do súčtu vymeriavacích základov možno preto zahrnúť len tie vymeriavacie základy, ktoré boli dosiahnuté z poistného vzťahu, z ktorého je nárok na nemocenskú dávku posudzovaný. Ak by bol nárok na nemocenskú dávku posudzovaný a vznikol by z viacerých nemocenských poistení, potom by bol z každého poistného vzťahu určený denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky a výška nemocenskej dávky by sa určila z úhrnu týchto denných vymeriavacích základov. Ak by žalobkyni vznikol nárok na materské nielen z nemocenského poistenia, ktoré vzniklo dňa 1. apríla 2013, ale aj z druhého nemocenského poistenia, ktoré vzniklo dňa 1. októbra 2017 (napr. ak by ku dňu 31. októbra 2018 toto poistenie trvalo), potom by sa z každého z týchto poistných vzťahov určil denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky a výška materského by sa určila z úhrnu týchto denných vymeriavacích základov, t. j. vtedy by do výpočtu vstupoval aj súčet vymeriavacích základov 4 513,93 eur, ktorý žiada žalobkyňa pri výpočte zohľadniť. Nakoľko však k 31. októbru 2018 druhé nemocenské poistenie, ktoré vzniklo dňa 1. októbra 2017, netrvalo, a ani neplynula ochranná lehota po jeho zániku, neexistuje dôvod na takýto postup.
Ďalej tiež žalovaná uviedla, že kalendárny rok 2017 síce mal 365 dní, avšak v prípade žalobkyne bolo z rozhodujúceho obdobia v súlade s § 54 ods. 10 ZSP v znení zákona č. 543/2010 Z. z. vylúčené obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti (od 24. apríla 2017 do 12. mája 2017, t. j. 19 dní), za ktoré žalobkyňa nemala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie. Rozhodujúce obdobie po vylúčení obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti predstavuje celkom 346 dní. 6. Žalobkyňa sa na výzvu súdu k vyjadreniu žalovanej v súdom určenej lehote nevyjadrila. IV. Relevantná právna úprava 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 10. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j), alebo rozhoduje podľa § 192 . 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 13. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 14. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 30 ZSP Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 16. Podľa § 48 ods. 2 ZSP poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 53 ZSP výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. 18. Podľa § 55 ods. 1 ZSP denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v
rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 19. Podľa § 54 ods. 1 ZSP ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 20. Podľa § 54 ods. 10 ZSP z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. 21. Podľa § 58 ods. 1 ZSP nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. 22. Podľa § 58 ods. 2 ZSP ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 23. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 24. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 25. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím rozhodla o priznaní materského za obdobie od 31. októbra 2018 do zániku nároku na materské vo výške 30,88327500 eur za deň. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalobkyni dôvod na poskytnutie materského vznikol dňa 31. októbra 2018 a povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa jej vzniklo dňa 1. apríla 2013. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v súlade s § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017; následne bolo potrebné z neho vylúčiť obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti (od 24. apríla 2017 do 12. mája 2017, t. j. 19 dní), za ktoré navrhovateľka nemala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie. Žalobkyňa v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu, v roku 2017, dosiahla z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa, ktorý vznikol dňa 1. apríla 2013 a k 31. októbru 2018 trval, úhrn vymeriavacích základov v sume 14 247,47 eur, čo zodpovedá sume uvedenej žalobkyňou v odvolaní a v predloženom mzdovom liste. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky
vypočítala ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v roku 2017, t. j. sumy 14 247,47 eur a počtu dní 346, t. j. denný vymeriavací základ po zaokrúhlení určila na sumu 41,1777 eur (14 247,47 EUR : 346 dní). Výšku materského z takto určeného denného vymeriavacieho základu, patriacu žalobkyni od 31. októbra 2018, určila v sume 30,88327500 EUR za deň (75 % denného vymeriavacieho základu). 27. Sporným v danom prípade zostala priznaná výška materského, pričom žalobkyňa namietala, že úhrn vymeriavacích základov v roku 2017, z ktorých bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období predstavoval sumu 18 761,40 eur a nie 14 247,47 eur, keďže žalovaná nezapočítala vymeriavací základ vo výške 4 513,93 eur z druhého pracovného pomeru žalobkyne u toho istého zamestnávateľa, ktorý trval od 1. októbra 2017 do 31. decembra 2017. 28. Z administratívneho spisu vyplýva, a ani uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, že rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet výšky dávky materského žalobkyne je obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa v uvedenom období bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa Bratislavská teplárenská, a. s. od 1. apríla 2013 a súbežne v období od 1. októbra 2017 do 31. decembra 2017 mala ďalší pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa. 29. Podstata sporu teda spočíva vo výklade § 58 ods. 1 ZSP, podľa ktorého sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Sporné je, či samostatným nemocenským poistením treba rozumieť poistenie viazané na každý právny vzťah zamestnanca alebo či takéto paralelné (súčasne existujúce) právne vzťahy tvoria vo svojom súhrne iba jedno nemocenské poistenie. 30. Odpoveď na uvedenú otázku podal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd SR“ alebo „kasačný súd“) v rozsudku z 27. septembra 2023, sp. zn.7Ssk/61/2021, ktorý rozhodoval v obdobnej právnej veci. Najvyšší správny súd SR sa v uvedenom rozhodnutí zaoberal výkladom § 58 ods. 1 ZSP, pričom uviedol: „Vznik nemocenského poistenia zamestnanca upravuje § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého povinné nemocenské poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 tohto zákona vzniká od dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. sa zamestnancom na účely nemocenského poistenia rozumie fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa uvedeného § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, teda na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov. Právnym vzťahom, na ktorý odkazuje § 4 ods. 1, je teda taký právny vzťah, z ktorého tejto fyzickej osobe môže plynúť nárok na príjem zo závislej činnosti. Keďže podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je vznik nemocenského poistenia takejto osoby viazaný na vznik právneho vzťahu, pripúšťa toto ustanovenie dva možné výklady. Podľa jedného z týchto výkladov nemocenské poistenie vzniká vždy so vznikom takéhoto konkrétneho právneho vzťahu, teda zo vzťahu jedného zamestnanca k jednému zamestnávateľovi, kopíruje tento vzťah a následne zaniká okamihom tohto právneho vzťahu. Takýto výklad v podstate zastáva aj žalovaná, ktorá poukazuje na to, že z každého takéhoto právneho vzťahu (jeho vznikom) vzniká samostatné nemocenské poistenie a nároky z každého samostatného nemocenského poistenia sa podľa citovaného § 58 ods. 1 majú posudzovať samostatne. Podľa kasačného súdu však citované ustanovenie § 20 ods. 1 pripúšťa aj iný výklad, pri ktorom sa pojmy právny vzťah, jeho vznik a zánik nebudú chápať ako právny dôvod a spôsob vzniku nemocenského poistenia, ale budú charakterizovať osobu zamestnanca na účely vzniku, trvania a zániku nemocenského poistenia. Citované ustanovenie teda možno vykladať aj tak, že nemocenské poistenie zamestnanca vznikne v deň, keď mu vznikne akýkoľvek právny vzťah, ktorý zakladá jeho postavenie zamestnanca v zmysle § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Zanikne mu potom v taký deň, kedy zanikne právny vzťah, ktorý mu toto postavenie zakladá. Inak povedané, citované ustanovenie § 20 ods. 1 možno vykladať aj tak, že kým určitá osoba je a zostáva zamestnancom, trvá na základe tohto ustanovenia jej nemocenské poistenie. Pritom však nie je podstatné, či týmto zamestnancom je na základe trvania jedného právneho vzťahu alebo na základe postupných paralelných alebo aspoň prekrývajúcich sa vznikov a zánikov právnych vzťahov počas tohto obdobia. Podľa tohto výkladu je tak podstatné len to, či táto osoba stále zostáva zamestnancom aspoň v jednom takomto právnom vzťahu, a kým ním zostáva, je povinne nemocensky poistená“ (pozri body 10 a 11 rozsudku NSS SR z 27. septembra 2023, sp. zn.7Ssk/61/2021). Ďalej Najvyšší správny súd SR vyslovil názor, že účelom nemocenského poistenia zamestnanca je chrániť osobu v postavení zamestnanca, teda pri výkone tejto zárobkovej činnosti a nie chrániť konkrétny právny vzťah, v ktorom
táto osoba takúto činnosť vykonáva (pozri bod 13 posledná veta predmetného rozsudku NSS SR). Podľa názoru kasačného súdu tiež „naviazanie povinného nemocenského poistenia na jeden konkrétny právny vzťah zamestnanca vedie k nerovnakému zaobchádzaniu s určitými osobami len v závislosti od toho, či sú v jednom takomto vzťahu alebo viacerých takýchto vzťahoch, hoci po všetkých ostatných stránkach sa môžu nachádzať v úplne totožnej situácii. Takéto „rozdelenie“ nemocenských poistení môže viesť k tomu, že dve osoby, ktoré konajú prácu v právnom vzťahu zamestnanca za úplne rovnakých podmienok (pracovný čas, dosahovaný zárobok a ďalšie podmienky), sa môžu ocitať v diametrálne odlišných situáciách len preto, že jedna z nich všetku svoju prácu vykonáva v jednom právnom vzťahu zamestnanca, no druhá ju vykonáva vo viacerých súbežných pomeroch.... Inak povedané, jediný rozdiel v situácii zamestnanca dosahujúceho celý svoj príjem zo zárobkovej činnosti v jednom právnom vzťahu a zamestnanca dosahujúceho ho vo viacerých právnych vzťahoch je len počet právnych úkonov (zmlúv, dohôd), ktorými sa jednotlivé pomery založili. Z hľadiska ochranného účelu nemocenského poistenia v zmysle § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení však medzi týmito zamestnaniami nie je žiaden rozdiel. Napriek tomu však výklad, ktorý zastáva žalovaná a podľa ktorého má každá z takýchto zmlúv (dohôd) zakladať samostatné nemocenské poistenie, vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s týmito dvoma skupinami zamestnancov“(pozri bod 15 predmetného rozsudku NSS SR). Taktiež kasačný súd uviedol, že „výklad žalovanej popiera aj princíp zásluhovosti sociálneho poistenia, ktorého podstata spočíva v tom, aby vyplácané dávky v rámci zvolených dávkových schém čo najvernejšie zohľadňovali vymeriavacie základy, z ktorých poistenec platil poistné na príslušné poistenie. Tento výklad totiž znamená, že spomínanej druhej osobe (s viacerými pracovnými pomermi) sa časť jej príjmov jednoducho nezohľadní pri výpočte dávky nemocenského poistenia, hoci tieto príjmy boli vymeriavacím základom a odviedla z nich poistné, a to len preto, že boli dosiahnuté vo formálne inom právnom vzťahu zamestnanca (pozri bod 16 predmetného rozsudku NSS SR).“ Ďalej podľa názoru kasačného súdu „nemôžu vznikať problémy ani pri určovaní denného vymeriavacieho základu na účely výpočtu nemocenských dávok. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je totiž takýmto základom podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Inak povedané, denný vymeriavací základ predstavuje aritmetický priemer všetkých vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období, rozpočítaných na jednotlivé dni rozhodujúceho obdobia. Pre tento výpočet nie je podstatné, z koľkých právnych vzťahov zamestnanca tieto vymeriavacie základy pochádzajú, pretože rozhodujúci je len ich súčet počas rozhodujúceho obdobia, ktoré je upravené v ustanovení § 54 zákona č. 461/2003 Z. z. (pozri bod 23 predmetného rozsudku NSS SR)“ 31. Vzhľadom na uvedený právny názor kasačného súdu v obdobnej právnej veci, správny súd nevidel v prípade žalobkyne dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Rozdiel oproti prípadu rozhodnutým pred kasačným súdom spočíva len v tom, že tam žalobkyňa mala viaceré právne pomery v rozhodujúcom období u viacerých zamestnávateľov a nie u jedného, ako je tomu v prejednávanom prípade pred správnym súdom. Avšak táto skutočnosť nemôže akokoľvek ovplyvniť aplikovateľnosť uvedeného právneho záveru kasačného súdu aj v prejednávanom prípade, lebo pre výklad ustanovenia § 58 ods. 1 ZSP nie je dôležité či viaceré právne vzťahy zamestnanca boli vo vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi, alebo k rôznym zamestnávateľom. 32. Z uvedeného preto možno uzavrieť, že žalobkyňa mala len jedno nemocenské poistenie, a to z titulu zamestnanca, a preto pre výpočet výšky materského mal byť zohľadnený súčet všetkých vymeriavacích základov v rozhodujúcom období, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné. Mal byť teda pre výpočet výšky materského zohľadnený aj vymeriavací základ vo výške 4513,93 eur z druhého paralelného pracovného pomeru. 33. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že počet dní rozhodujúceho obdobia mal byť 365 dní, tak správny súd uvádza, že uvedená námietka nie je dôvodná, lebo z § 54 ods. 10 ZSP vyplýva, že z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. V roku 2017 bola žalobkyňa 19 dní dočasne pracovne neschopná (išlo o obdobie za ktoré nemala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie podľa § 140 ods. 2 ZSP), a teda správne žalovaná vylúčila toto obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. 34. Z uvedených dôvodov správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.
Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. 35. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 36. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).