Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/50/2019 1019200342 24. 04. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200342.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., Ph.D., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., E. F. XXXX/XX, zastúpeného spoločnosťou PROVENTUS | advokáti s.r.o., IČO: 50 145 126, so sídlom v Bratislave, Mostová č. 2, za ktorú koná advokátka Mgr. Kristína Grausová, PhD., proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 14366/64A, za účasti ďalšieho účastníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom v Bratislave, Dúbravská cesta 14, zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, za ktorú koná advokát JUDr. David Soukeník, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 04853/2019/SV/01033 zo dňa 18.1.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj len okresný úrad alebo prvostupňový správny orgán), rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/8038/GRJ zo dňa 3.4.2018 (A) vyvlastnil žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi: - pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 4 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., obec BA - m. č. G. D., v spoluvlastníckom podiele 1/5 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako vyvlastniteľa, - pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 32 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., obec BA - m. č. G. D., v spoluvlastníckom podiele 1/5 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako vyvlastniteľa, - pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 61 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., obec BA - m. č. G. D., v spoluvlastníckom podiele 1/2 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako vyvlastniteľa,
- pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatné plochy o celkovej výmere 16 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., I. D. - J. K. G. D., v spoluvlastníckom podiele 1/2 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako vyvlastniteľa, - pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 27 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., obec BA - m. č. G. D., v spoluvlastníckom podiele 1/2 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako vyvlastniteľa, - pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 26 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., obec BA - m. č. G. D., v spoluvlastníckom podiele 1/2 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako vyvlastniteľa, - spolu sa z uvedených parciel vyvlastňuje výmera zodpovedajúca spoluvlastníckym podielom žalobcu vo výmere 72,20 m2 ako trvalý záber, a to pre účel podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) - pre verejnoprospešnú stavbu Rýchlostná cesta „R7 Bratislava, Ketelec-Bratislava, Prievoz“, katastrálne územie G. D., pričom ciele a zámery územného plánovania sú preukázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby vydaným Okresným úradom Bratislava č. OUBA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2015 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy č. 27909/2014/B625-SV/77360/Gal zo dňa 17.12.2014. (B) Účel vyvlastnenia vo verejnom záujme je realizácia verejnoprospešnej stavby Rýchlostná cesta „R7 Bratislava, Ketelec - Bratislava, Prievoz“, katastrálne územie G. D.. (C) Náhrada za vyvlastnenie predmetných pozemkov žalobcu ako vyvlastňovaného bola určená vo výške X.XXX,XX €. Náhrada za vyvlastnenie predmetných pozemkov v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckym podielom žalobcu vo výmere 72,20 m2 ako trvalý záber bola určená znaleckým posudkom č. 139/2017 zo dňa 7.11.2017 vyhotoveným znaleckou spoločnosťou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti: L. - C., M.. Náhradu za vyvlastnenie je vyvlastniteľ povinný uhradiť podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 129/1996 Z.z.) v lehote do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. požiadavku na vyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi možno uplatniť na súde. (D) Vyvlastniteľ je povinný uhradiť vyvlastňovanému žalobcovi finančnú náhradu za čas výkonu predbežnej držby vo výške XXX,XX € ročne, vypočítanú za obdobie od 27.11.2017 až do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o vyvlastnení, alebo do dňa zrušenia predbežnej držby, podľa toho, čo nastane skôr. Finančná náhrada vo výške všeobecnej hodnoty nájmu pre účely zriadenia predbežnej držby bola určená znaleckým posudkom č. 115/2017 vyhotoveným znaleckou spoločnosťou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností: L. - C., M. (E) Námietke vyvlastňovaného na rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúce časti pozemkov v jeho vlastníctve, v dôsledku nemožnosti ich ďalšieho využívania z dôvodu existencie neprimeraných ťažkostí, sa nevyhovuje. Námietke vyvlastňovaného voči výške peňažnej náhrady za vyvlastnenie sa nevyhovuje. 2. Právny predchodca žalovaného Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 04853/2019/ SV/01033 zo dňa 8.1.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/8038/GRJ zo dňa 3.4.2018. Právny predchodca žalovaného predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania a zároveň predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. Stavebný zákon vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom danému účelu, teda najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti a či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. Okresný úrad pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané územné rozhodnutie, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Podľa tohto územného rozhodnutia sú vyvlastňované pozemky určené na uskutočnenie predmetnej stavby diaľnice a pre túto stavbu je obmedzené vlastnícke právo k nim vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný zákon) v nevyhnutnom rozsahu podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona. Pri posúdení
rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov ako podklad okresný úrad použil geometrický plán č. 36315583-120/2015. Okresný úrad v intenciách rozhodnutia ministerstva č. 13447/2017/SV/23245 zo dňa 22.3.2017 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a stanovil ústne pojednávanie na deň 7.2.2018, ktoré si žalobca prevzal v odbernej lehote, o čom svedčí aj doručenka, ktorá je súčasťou spisového materiálu. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica č. OU-BA-OVBP2-2018/8038/GRJ zo dňa 7.2.2018, z ktorej vyplýva, že žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil. Dňa 1.2.2018 žalobca osobne predložil okresnému úradu „Oznámenie o práceneschopnosti účastníka, spojené so žiadosťou o odročenie pojednávania“, v ktorom oznámil svoju práceneschopnosť od 17.1.2018 a tiež uviedol, že vzhľadom na jeho pretrvávajúci zdravotný stav nie je schopný zodpovedajúco sa pripraviť a ani zúčastniť ústneho pojednávania, a preto ho žiada odročiť. Ďalej v oznámení uviedol, že v predmetnej veci nebol vyrozumený o aktuálnom stave konania a neboli mu doručené žiadne podklady, a to aj napriek tomu, že opakovane žiadal správny orgán o ich doručenie. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal od okresného úradu zaslanie aktuálneho stavu veci (vrátane zápisníc o všetkých procesných úkonoch, prehľadu úkonov, písomností, ktoré boli založené do spisu okresného úradu, špecifikácie pôvodcu takejto listiny a jej stručného obsahu a dátumu doručenia okresnému úradu, ktoré okresný úrad vykonal za obdobie od vrátenia veci z odvolacieho správneho orgánu až do súčasnosti), ako aj stavebného povolenia a všetkých znaleckých posudkov, ktoré boli založené do spisu. Právny predchodca žalovaného ďalej konštatoval, že okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu za vyvlastnenie určil v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa vyššie uvedeného znaleckého posudku. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s takto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v súlade s § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. S požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní) sa žalobca môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia, a to v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu. Právny predchodca žalovaného konštatoval, že v zmysle napadnutého rozhodnutia okresného úradu bol žalobca s požiadavkou na vyššiu náhradu odkázaný na súd. V súvislosti s námietkou žalobcu, že okresný úrad nerešpektoval jeho zdravotnú indispozíciu a ústne pojednávanie neodročil, právny predchodca žalovaného uviedol, že správne orgány sú síce povinné v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) prizvať všetkých účastníkov konania na ústne pojednávanie, pričom zo Správneho poriadku ani zo zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vyvlastňovaní) nevyplýva povinnosť účastníka konania sa ústneho pojednávania zúčastniť. Účasť na ústnom pojednávaní je právom účastníka konania, nie jeho povinnosťou, a preto jeho osobná neúčasť na ústnom pojednávaní nie je prekážkou pre ďalšie vedenie konania a vydanie rozhodnutia, s výnimkou prípadov podľa § 41 a 42 SP, podľa ktorých sú správe orgány povinné predvolať osoby na konanie, ktorých účasť na konaní je nevyhnutná alebo bez ktorých osobnej účasti nemožno ďalej konanie uskutočniť. Rozhodnutie o vyvlastnení je možné vydať aj bez osobnej účasti vyvlastňovaného na ústnom pojednávaní, čo vyplýva aj z praxe správnych orgánov v prebiehajúcich vyvlastňovacích konaniach, v ktorých účastníci konania, ktorí sa nemôžu zúčastniť ústneho pojednávania, majú právo podávať písomné námietky, na ktoré správne orgány prihliadajú zo svoje úradnej činnosti, alebo využiť inštitút právneho zastúpenia v zmysle § 16 SP. Osobná neúčasť žalobcu na ústnom pojednávaní preto nebola prekážkou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. V súvislosti s námietkami žalobcu, že mu okresný úrad neposkytol relevantné podklady na prípravu na pojednávanie, ako aj možnosť vzniesť námietky voči vyvlastneniu vlastníckeho práva v tomto konaní, právny predchodca žalovaného uviedol, že okresný úrad zaslal žalobcovi oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania (doklad o doručení zo dňa 28.12.2017), v ktorom bol žalobca poučený o začatí vyvlastňovacieho konania ako aj o možnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia pred ústnym pojednávaním a priamo na ústnom pojednávaní, ako aj o možnosti podať námietky proti vyvlastneniu spolu s upozornením, že na neskôr podané námietky nebude správny orgán prihliadať. Právny predchodca žalovaného konštatoval, že žalobca zaslal okresnému úradu dňa 1.2.2018 oznámenie o jeho práceneschopnosti spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania a zaslanie podkladov týkajúcich sa predmetného konania (vrátane dokladu o práceneschopnosti od 17.1.2018). Hoci právny predchodca žalovaného nebol oprávnený posudzovať práceneschopnosť žalobcu, z predložených dokladov nevyplýva, prečo žalobca nevyužil svoje práva účastníka konania v zmysle § 23 ods. 1 a § 33 SP aspoň v čase, odkedy sa dozvedel o začatí vyvlastňovacieho konania (dňa
28.12.2017) do začatia jeho práceneschopnosti, t. j. do 17.1.2018, kedy mal možnosť osobne nahliadnuť do spisu okresného úradu. Zo zákona o vyvlastňovaní ani zo Správneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho orgánu zasielať kompletnú spisovú dokumentáciu účastníkovi konania; okrem toho bola žalobcovi opätovne zaslaná ponuka na uzatvorenie nájomnej zmluvy - doplnenie č. 5156/110031/30201/2017 zo dňa 5.12.2017, v zmysle ktorej mal možnosť nahliadnuť na okresnom úrade do geometrického plánu a znaleckého posudku, no svoje právo nevyužil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti právny predchodca žalovaného konštatoval, že žalobca mohol v konaní aktívne využívať svoje práva účastníka konania, reagovať na písomné výzvy navrhovateľa vyvlastnenia, nahliadnuť do spisu okresného úradu, do znaleckého posudku, geometrického plánu, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, podávať námietky či už pred začatím ústneho pojednávania alebo priamo na ústnom pojednávaní, a to aj písomne. O tejto možnosti bol okresným úradom riadne poučený už v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania, a preto právny predchodca žalovaného považoval námietky žalobcu za irelevantné. Doklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli jednoznačne poukazujú na to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči žalobcovi transparentné, mohol obhajovať svoje práva a záujmy. Zo spisového materiálu okresného úradu je preukázateľné, že žalobcovi boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu okresného úradu. Na základe vyššie uvedeného právny predchodca žalovaného konštatoval, že výrok rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení vlastníckych práv k predmetným pozemkom korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom okresný úrad dostatočne vyčerpávajúco zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre takýto výrok rozhodnutia okresného úradu. II. Žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. 04853/2019/SV/01033 zo dňa 8.1.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal procesné pochybenia, ktoré mali vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 7. Namietal, že v decembri 2017 mu bolo doručené oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania na 7.2.2018. Okrem toho, že žalobca považuje písomnosť za zmätočnú, keďže vyvlastňovacie konanie začalo už v apríli 2016, prílohou oznámenia neboli žiadne relevantné dokumenty zo spisu, hoci o to žiadal. N., M., dopĺňala návrh na vyvlastnenie minimálne trikrát (12.12.2017, 19.12.2017 a 1.2.2018), no ani jedno mu nebolo doručené. Z uvedeného dôvodu opätovne žiadal od žalovaného, aby mu zaslal všetky relevantné dokumenty nachádzajúce sa v spise a odročil nariadené pojednávanie, aby mal dostatočnú možnosť oboznámiť sa s dokladmi, ktoré v tom čase nemal. Právny predchodca žalovaného na jeho žiadosť nereagoval. Na druhej strane, N., M., predložila návrh na rozhodnutie o predbežnej držbe a správny orgán do dvoch, resp. štyroch pracovných dní nariadil termín pojednávania a odoslal oznámenie o doručení návrhu. Žalobca toto považuje za odlišný prístup k účastníkom konania. 8. Žalobca nesúhlasí s argumentom právneho predchodcu žalovaného, že mal možnosť nahliadať do spisu a oboznámiť sa s požadovanými dokladmi. Žalobca tvrdí, že nie je v jeho možnostiach dennodenne nahliadať do spisov, či sa do nich nedoplnili nové dokumenty, a postup právneho predchodcu žalovaného, ktorým ho núti prísť nahliadnuť do spisu, považuje za šikanózny. Rovnosť zaobchádzania a doručovanie písomností účastníkom konania je základnou povinnosťou správneho orgánu. 9. Podľa názoru žalobcu v rozhodovaní okresného úradu vo veciach, kde je účastníkom N., M., chýba prvok nestrannosti. Prepojenie medzi právnym predchodcom žalovaného a navrhovateľom vyvlastnenia (N., M.) je v odvolacom konaní ešte markantnejšie a žalobca mal za to, že ide o spriaznené osoby, preto je aj rozhodovanie právneho predchodcu žalovaného zaťažené vadou nedostatku nezávislosti. 10. V konaniach o vyvlastnení sa uplatňuje princíp prísnej koncentrácie, obmedzovaný vlastník má možnosť vznášať námietky len do skončenia prvého pojednávania vo veci. Preto je nevyhnutné, aby mal obmedzovaný vlastník ešte pred pojednávaním k dispozícii všetky podklady, ktoré mu musí okresný úrad poskytnúť. Rovnako tak je okresný úrad povinný dôsledne posudzovať, či sú splnené podmienky na vykonanie pojednávania, a to osobitne pri indispozícii obmedzovaného vlastníka, keďže pokiaľ by tak neurobil, celkom jednoznačne by ho poškodil, odňal by mu v celom rozsahu možnosť vyjadriť sa a vznášať námietky vo svojej právnej veci, čo je protiústavný, až inkvizičný prístup, na ktorý správny orgán nemá žiadny podklad. Je nemysliteľné, aby ako obmedzovaný vlastník nemal k dispozícii znalecké posudky predložené zo strany N., M., ako navrhovateľa vyvlastnenia, či zadovážené samotným
okresným úradom. Ako obmedzovaný vlastník má mať možnosť vznášať námietky voči výške náhrady iba v skoncentrovanej lehote do prvého pojednávania o návrhu na predbežnú držbu, čo mu v tomto prípade účelovo nebolo umožnené zo strany okresného úradu. 11. Interpretácie zákona podávané zo strany okresného úradu v odôvodnení rozhodnutia sú podľa názoru žalobcu tendenčné, nezákonné, nelogické a účelové. Pri nesprávnom a nezákonnom postupe okresného úradu pri príprave pojednávania došlo k závažnému zásahu do jeho základných ľudských práv, keďže nemal k dispozícii relevantnú dokumentáciu. Napriek množstvu písomných a telefonických žiadostí o dokumentáciu na ne úrad nereagoval, pričom v rovnakom období s druhým účastníkom intenzívne komunikoval a koordinoval spoluprácu. 12. Ďalej za nezákonné považoval žalobca interpretácie okresného úradu vo vzťahu k neuznaniu jeho zdravotnej indispozície (práceneschopnosti) ako dôvodu pre odročenie pojednávania. Okresný úrad uviedol, že jeho účasť na pojednávaniach nebola potrebná, keďže nemal vypovedať ako svedok, čo si osvojil aj žalovaný. Správne orgány oboch stupňov si však zamieňajú práva účastníka správneho konania s povinnosťami svedkov v správnom konaní. Mali vyhovieť jeho žiadosti o odročenie pojednávania a nariadiť nový termín. To však okresný úrad neurobil a pojednával bez jeho účasti, a to aj napriek tomu, že mu niekoľkokrát výslovne oznámil, že o účasť na pojednávaní má záujem. Akékoľvek úvahy o účelovosti žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov vylučuje aj skutočnosť, že jeho práceneschopnosť trvala niekoľko týždňov. Ako priamo dotknutý vlastník, ktorý má byť vážne obmedzený na svojom základnom práve vlastniť majetok, má neodňateľné a nezastupiteľné právo sa vo svojej veci pojednávania zúčastniť. O toto právo neprichádza ani v prípade, ak si zvolí desiatich advokátov či zástupcov. Pokiaľ o účasť prejaví záujem, pričom mu objektívne zdravotné dôvody túto účasť nedovoľujú – tak ako to bolo aj v dotknutom konaní – správny orgán nemá možnosť uvažovať, či pokračovať v konaní bez neho, ale musí nariadené procesné úkony odložiť a nariadiť pre ne nové termíny, čo sa nestalo. Je nemysliteľné, aby v právnom štáte správny orgán v tak vážnych veciach, ako je účasť na pojednávaní, kde sa má prejednať zásadný zásah štátu do majetkových práv fyzickej osoby a kde sa uplatňuje prísna koncentrácia konania tak, že v ďalšom priebehu nebude možné vznášať námietky, odňal účastníkovi možnosť zúčastniť sa na pojednávaní aj napriek tomu, že tento na svojej účasti trvá a zároveň jeho účasť na nariadenom termíne nie je možná z objektívnych zdravotných dôvodov. 13. Rovnako neobstojí ani argumentácia právneho predchodcu žalovaného z rozhodnutia o odvolaní, keďže ako účastník konania v priebehu celého konania nemal možnosť sa vyjadriť ani k návrhu a ani k podkladom. Argumentácia s poukazom na ustanovenie § 41 a § 42 SP by bola na mieste za predpokladu, ak by mal správny orgán k dispozícii jeho stanovisko, napríklad na podklade výzvy na vyjadrenie k návrhu alebo v intenciách iného postupu správneho orgánu a po doručení všetkých podkladov. Zdôrazňujúc, že v správnom konaní platí vyšetrovacia zásada, t.j. správny orgán je povinný zaobstarať si podklady a vyjadrenia pre objektívne rozhodnutie na podklade zisteného skutočného a nielen skutkového stavu veci a už vôbec nesmie preferovať len jedného z účastníkov. Podľa žalobcu tiež okresný úrad (a právny predchodca žalovaného túto vadu nenapravil) konal selektívne voči účastníkom konania (opäť s preferenciou navrhovateľa vyvlastnenia - s ním spriaznenej N., M.), a to aj po podaní odvolania. Žalobcovo odvolanie mu totiž zaslal na vyjadrenie, pričom tento poskytnutú možnosť aj využil. Následne už v danom postupe nepokračoval a vyjadrenie N., M., k jeho odvolaniu mu nedoručil. 14. Právny predchodca žalovaného okrem toho nezohľadnil, že na vyvlastnení navrhovateľ vyvlastnenia (N., M.) už nemá žiadny záujem, pretože práva z územných a stavebných rozhodnutí boli už dávno postúpené na tretie osoby. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a dodal, že zo Správneho poriadku nevyplýva povinnosť doručovať každú jednu písomnosť účastníkovi konania, pričom takýto postup správnych orgánov v SR ani v praxi nie je bežný, postačuje vyvlastňovanému oznámiť len čas, miesto a spôsob nahliadnutia do dokumentov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán viackrát žalobcovi oznamoval možnosť nahliadnuť do spisu, ktorý však toto právo nevyužil. Žalobca je advokát, má svojich právnych zástupcov, má trvalý pobyt ako aj sídlo jeho vlastnej advokátskej kancelárie v Bratislave a rovnako jeho právny zástupca má sídlo v Bratislave; všetky podania do správneho konania žalobca, resp. jeho právny zástupca podávali osobne do podateľne okresného úradu, ale nikdy neprejavili záujem nahliadnuť do spisu vo vyvlastňovacom konaní, ktorý sa nachádza v tej istej budove ako podateľňa, a nahliadnutie do spisu je možné na počkanie. Ostatní účastníci vyvlastňovacích konaní toto svoje právo využívali a s jeho realizáciou v praxi nie je žiaden problém.
16. Koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje vo vyvlastňovacom konaní, predpokladá, že účastníci konania svoje námietky proti vyvlastneniu musia predniesť v určitom procesnom štádiu. Týka sa to jednak námietok skutkových (faktických) ako aj právnych. Námietky, ktoré neboli uplatnené včas v prvostupňovom konaní, nie je možné uplatniť ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Odvolacie konanie je obmedzené koncentračnou zásadou okrem situácie, že by išlo o dôsledok znemožnenia riadneho vznesenia námietok postupom okresného úradu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/8/2014 zo dňa 26.11.2014). Uvedená situácia v konaní okresného úradu nenastala, žalobca bol okresným úradom v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania riadne poučený o možnosti uplatniť námietky proti priznaniu predbežnej držby v konkrétnom procesnom štádiu a o dôsledku ich neuplatnenia. 17. Účasť na ústnom pojednávaní je právom účastníka konania, nie jeho povinnosťou, a preto osobná neúčasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nie je prekážkou pre ďalšie vedenie konania a vydanie rozhodnutia, s výnimkou prípadov podľa § 41 a § 42 SP, podľa ktorých sú správe orgány povinné zabezpečiť (predvolať) osoby na konanie, ktorých účasť na konaní je nevyhnutná, alebo bez ktorých osobnej účasti nemožno ďalej konanie uskutočniť. Z listu – Oznámenia o podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BAOVBP2-2017/11186/GRJ zo dňa 21.12.2017 – je preukázateľne zrejmé, že okresný úrad žalobcu poučil o jeho práve/možnosti uplatniť námietky najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, pričom žalobcovi oznámil čas a spôsob nahliadnutia do podkladov rozhodnutia. Nakoľko žalobca mal v konaní právne zastúpenie, táto námietka je nedôvodná. 18. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vo veci predbežnej držby uplatnil zásadu hospodárnosti konania, keď zhodnotil, že má dostatok dôkazov na vydanie rozhodnutia vo veci a nie je potrebné, aby sa naďalej účastníci konania vyjadrovali k svojim vyjadreniam. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 19. Ďalší účastník vo svojom písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že je nepredstaviteľné a v praxi neuskutočniteľné, aby správne orgány kopírovali a zasielali všetkým účastníkom správnych konaní všetky doklady zo spisov; navyše ani Správny poriadok túto povinnosť správneho orgánu neupravuje. Napr. geometrické plány sa vyhotovujú pre celú stavbu diaľnice a nie pre každého vyvlastňovaného osobitne. Podobne dokumentácia k stavebnému povoleniu a k územnému rozhodnutiu na stavbu diaľnice, alebo ku konaniu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je veľmi rozsiahla a ak by každý účastník konania požadoval zaslanie kópií všetkých týchto dokumentov, tak by to nebolo v praxi realizovateľné. Prvostupňový správny orgán viackrát žalobcovi oznamoval možnosť nahliadnuť do spisu, ale ten toto svoje právo nevyužil. Poukázal v tomto kontexte na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 a Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/2014. Je prinajmenšom zvláštne, že žalobca opakovane namietal nevedomosť a neznalosť o znaleckom posudku a iných dokumentoch zo spisu v správnom konaní, pričom nikdy nebol nahliadať do znaleckých posudkov a geometrických plánov ani na N., M., ani v spise na Okresnom úrade Bratislava napriek tomu, že žalobca sám je advokát, mal viacerých advokátov ako svojich právnych zástupcov, žalobca má trvalý pobyt ako aj sídlo svojej vlastnej advokátskej kancelárie v Bratislave a rovnako jeho právni zástupcovia majú sídlo v Bratislave. Žalobca vytrvalo ignoroval výzvy N., M., ako aj Okresného úradu Bratislava na možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu, ktorého súčasťou sú aj znalecké posudky, no bezvýsledne. Takéto konanie je slobodným rozhodnutím žalobcu, nemôže byť ale interpretované ako porušenie zákona na strane okresného úradu alebo právneho predchodcu žalovaného. 20. V § 41 a § 42 SP je upravené predvolanie a predvedenie osôb, ktorých osobná účasť je pre prejednávanie veci nevyhnutná, resp. bez osobnej účasti ktorých nemožno konanie uskutočniť. Osobná účasť žalobcu na ústnom pojednávaní nie je nevyhnutná a bolo možné rozhodnúť o vyvlastnení aj bez jeho účasti. Takáto prax je bežná, pretože právo vyvlastňovaného zúčastniť sa na ústnom pojednávaní je jeho právom a nie povinnosťou, pričom neúčasť ako taká nie je prekážkou pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Aj námietky vyvlastňovaného vo vyvlastňovacom konaní je možné uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, či už písomnou alebo ústnou formou. Žalobca mohol námietky proti vydaniu rozhodnutia vzniesť kedykoľvek počas vyvlastňovacieho konania, až do skončenia ústneho pojednávania. Ak by žalobca doručil písomné námietky proti vydaniu rozhodnutia, tak by sa nimi správny orgán musel zaoberať. Žalobca však žiadne námietky nedoručil. Ďalší účastník tvrdí, že v deň pojednávania 7.2.2018 musel okresný úrad zobrať do úvahy taktizovanie žalobcu pred ústnym pojednávaním dňa 25.10.2017 (v konaní o predbežnej držbe v rámci toho istého konania) ako aj že z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobcu zo dňa 17.1.2018 objektívne nevyplýva, či dňa
7.2.2018 (tri týždne od vystavenia práceneschopnosti) bol alebo nebol schopný zúčastniť sa ústneho pojednávania. Objektívne teda neboli preukázané žiadne závažné dôvody na odročenie pojednávania a správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď pojednávanie neodročil. V. Replika žalobcu 21. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu právneho predchodcu žalovaného a ďalšieho účastníka zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. 22. Právny predchodca žalovaného, žalovaný ani ďalší účastník sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili. VI. Pojednávanie 23. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/50/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/50/2019. 24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 24.4.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vzhľadom na neprítomnosť právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu a žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, žalovaný a právna zástupkyňa žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. 25. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/200 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona (od 1.1.2023), došlo k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktorá prešla z Ministerstva dopravy a výstavby SR na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Správny súd v Bratislave preto v zmysle § 180 ods. 3 SSP v konaní ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR ako žalovaným správnym orgánom. VII. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). 28. Podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. 29. Podľa § 111 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.
30. Podľa § 113 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. 31. Podľa § 113 ods. 2 prvá veta stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej 15 dní vopred. 32. Podľa § 113 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. 33. Podľa § 140 stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. ak sa vedie vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného predpisu o vyvlastnení, môže vyvlastňovací orgán na návrh vyvlastniteľa vydať rozhodnutie o predbežnej držbe, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby. Predbežnú držbu možno vyvlastniteľovi priznať vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutí účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného. 35. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z. z. návrh na začatie vyvlastňovacieho konania môže obsahovať aj údaj o tom, či vyvlastniteľ navrhuje predbežnú držbu; v takom prípade sa v návrhu vymedzia práce, ktoré je potrebné na vyvlastňovanom pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe (ďalej len "vyvlastňovaná nehnuteľnosť") vykonať. Vyvlastniteľ môže navrhnúť predbežnú držbu aj po začatí vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovací orgán nariadi ústne pojednávanie bezodkladne po podaní návrhu. 36. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z. v rozhodnutí o predbežnej držbe vyvlastňovací orgán vymedzí rozsah prác, ktoré je vyvlastniteľ oprávnený uskutočniť na vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Prácami podľa predchádzajúcej vety môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu diaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Predbežnú držbu nadobudne vyvlastniteľ v deň určený v rozhodnutí o predbežnej držbe, nie však skôr ako v deň doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe. 37. Podľa § 8 ods. 8 štvrtá a piata veta zákona č. 669/2007 Z. z. o finančnej náhrade rozhodne vyvlastňovací orgán samostatným výrokom v rozhodnutí o vyvlastnení. Ak vyvlastňovací orgán nerozhodne o vyvlastnení do 1 roka odo dňa doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe vyvlastňovanému alebo oprávnenému z vecného bremena, rozhodne o finančnej náhrade samostatným rozhodnutím. 38. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konania súvisiace so stavbou diaľnice sa vzťahujú stavebné predpisy a osobitný predpis. 39. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.
40. Podľa § 21 ods. 1 SP na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. 41. Podľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 42. Podľa § 33 ods. 2 SP správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 43. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. VII. Posúdenie veci správnym súdom 44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. 45. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, správny súd nemôže prihliadať. 46. Správny súd preskúmaval žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných bodov, ktoré žalobca zhrnul ako porušenie jeho procesných práv spočívajúcich v jeho (ne)účasti na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 7.2.2018, nevyhovenie jeho žiadosti o odročenie uvedeného pojednávania pre jeho nepriaznivý zdravotný stav, znemožnenie vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a nezaslanie dokladov zo spisu. 47. Právami účastníka správneho konania sú v Správnom poriadku výslovne uvedené, prípadne z jeho ustanovení odvoditeľné, oprávnenia - možnosti, ktoré mu slúžia k účinnej obhajobe jeho subjektívnych práv v konaní. Správny orgán musí tieto práva rešpektovať, nesmie ich porušovať a musí umožniť ich efektívne vykonávanie. Ak sú práva účastníka konania postupom správneho orgánu porušené, je postup správneho orgánu nezákonný a rozhodnutie vydané takýmto postupom je rovnako nezákonné. Zo základných zásad je nevyhnutné vyvodiť aj právo účastníka konania na maximálnu súčinnosť správneho orgánu počas administratívneho konania. S týmto právom súvisí aj povinnosť správneho orgánu informovať účastníka o relevantných skutočnostiach súvisiacich s konaním, právo na súčinnosť s odstránením nedostatkov podania, právo byť prizvaný na ústne pojednávanie a právo nahliadnuť do administratívneho spisu. Za nedôvodnú preto považoval správny súd námietku, ktorá sa vzťahovala na nedoručovanie relevantných písomností z administratívneho spisu. Takáto povinnosť správnemu orgánu zo stavebného zákona, zákona č. 669/2007 Z.z. ani Správneho poriadku nevyplýva a bolo by
materiálne nerealizovateľné doručovať veľkému počtu účastníkov vyvlastňovacieho administratívneho konania všetky podklady z administratívneho spisu. Z uvedeného dôvodu Správny poriadok upravuje inštitút nahliadania do spisu s tým, že si účastník konania pri nahliadaní sám vyberie, ktoré listiny sú preňho dôležité podľa ich obsahu, a tieto môže dostať vo fotokópii, prípadne si z nich robiť výpisy alebo odpisy. Právo účastníka je zachované, ak mu správny orgán umožní do administratívneho spisu nahliadnuť v zmysle § 23 SP. Citované ustanovenie Správneho poriadku garantuje účastníkovi konania právo na to, aby mohol nahliadnuť do administratívneho spisu správneho orgánu, ktorý sa týka konania v ktorom je účastníkom, robiť si z neho výpisy, odpisy alebo fotokópie. Nazretie do spisu vyžaduje osobnú návštevu správneho orgánu (preto je vhodné zo strany účastníka konania prejaviť iniciatívu a vopred sa informovať, resp. dohodnúť, kedy je možné do spisu nazrieť). Žalobca bol preukázateľne upozornený na možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu, túto možnosť však nevyužil. Okrem toho, žalobca osobne dňa 1.2.2018 doručil okresnému úradu potvrdenie o jeho práceneschopnosti a netvrdí, že by mu nejaká okolnosť v tento deň bránila nahliadnuť do administratívneho spisu. Teda ani žalobca sám nevyvinul snahu sa s obsahom administratívneho spisu oboznámiť, keď sa v sídle okresného úradu nachádzal. Z uvedených dôvodov je námietka žalobcu právne irelevantná. 48. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, ktorá sa týkala nevyhovenia jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Z ustanovenia § 21 SP vyplýva právo účastníka konania byť prizvaný na ústne pojednávanie, ak sa v rámci správneho konania vykonáva. Účastník má tiež právo uplatniť počas pojednávania svoje pripomienky a námietky, ktoré by mali byť v náležitej forme zachytené vo vyhotovenej zápisnici z ústneho pojednávania. Osobitné právne predpisy (aj zákon č. 669/2007 Z. z.) ale môžu ustanoviť, že na neskôr podané pripomienky a námietky účastníkov konania, než na ústnom pojednávaní nebude prihliadať, čo predpokladá aj § 21 ods. 1 SP. Na túto skutočnosť však musí správny orgán účastníkov konania vopred upozorniť. Správny orgán v danom prípade žalobcu riadne predvolal na ústne pojednávanie na 7.2.2018 a riadne ho poučil o možnosti vyjadriť sa najneskôr do skončenia pojednávania ako aj o procesných následkoch pri koncentrácii konania – na neskôr predložené námietky nebude prihliadať, a to v Oznámení o podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2017/11186/GRJ zo dňa 21.12.2017. O námietkach vyvlastňovaného vo vyvlastňovacom konaní platí, že tieto je možné uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, pričom je možné ich uplatniť aj skôr, a to písomnou formou. Žalobca mohol písomné námietky podať ešte pred pojednávaním a jeho samotná neúčasť nevytvorila procesnú prekážku pre správny orgán konať a rozhodnúť vo veci. Z ustanovení § 21 § 41 a § 42 SP nevyplýva zákonná povinnosť osobnej účasti účastníka administratívneho konania na pojednávaní. Je daná len povinnosť správneho orgánu pojednávanie nariadiť, predvolať naň účastníkov konania a poučiť ich o procesných právach. Je už na účastníkovi konania, či právo účasti na pojednávaní využije alebo nie. Ak ho nevyužije a ospravedlní sa, je potom na správnom orgáne, aby vyhodnotil, či dôvody ospravedlnenia, prípadne žiadosti o odročenie pojednávania, sú relevantné na odročenie pojednávania. 49. V predmetnej právnej veci sa žalobca ospravedlnil z pojednávania z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý dokladoval potvrdením o práceneschopnosti č. O., ktorý jeho všeobecná lekárka vystavila dňa 17.1.2018 s tým, že bol práceneschopný od 17.1.2018; potvrdenie o práceneschopnosti však nedoplnil jeho druhou stranou, kde sa uvádzajú zdravotné kontroly u lekára alebo prípadné vychádzky počas liečebného režimu, ktoré lekár povolil. Žalobca dňa 1.2.2018 osobne doručil toto potvrdenie okresnému úradu spolu s vlastnoručne podpísaným oznámením, preto nie je zrejmé, či bol aj v deň ústneho pojednávania 7.2.2018 stále práceneschopný alebo nie, prípadne, či mu lekár povolil vychádzky počas liečebného režimu (keďže osobne prišiel na okresný úrad dňa 1.2.2018). Okresný úrad a následne aj právny predchodca žalovaného potom v súlade so zákonom vyhodnotili žiadosť žalobcu o odročenia pojednávania ako nedôvodnú pre jej nejednoznačnosť. Ako už bolo uvedené, osobná účasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nie je podmienkou na pokračovanie v konaní; inými slovami, neúčasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nebráni správnemu orgánu, aby v konaní pokračoval a rozhodol. Preto ani z uvedených dôvodov nebolo porušené právo žalobcu. 50. Ďalej správny súd neakceptoval námietku o selektívnom prístupe pri podaní odvolania žalobcom. Podanie odvolania/rozkladu má procesné účinky nielen na strane účastníka, ale zakladá niektoré povinnosti aj na strane správneho orgánu. Na konaní o odvolaní sa vždy podieľajú tak prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán. Oba orgány sú povinné konať z úradnej povinnosti. V § 56 Správny poriadok upravuje dve povinnosti prvostupňového orgánu: a) upovedomiť ostatných účastníkov o obsahu odvolania, b) podľa potreby doplniť konanie o nové dôkazy, ktoré vyplývajú z
obsahu odvolania. Prvú povinnosť má správny orgán iba vtedy, ak v konaní vystupuje viac účastníkov. Na rozdiel od súdneho konania, ktoré napr. účastníkom ukladá predložiť potrebný počet exemplárov podania, správne konanie takúto povinnosť neukladá. Z toho dôvodu povinnosť oboznámiť účastníkov konania s tým, že bolo podané odvolanie a aký je jeho obsah, zabezpečuje správny orgán. Zákon mu pritom nepredpisuje formu, akou má toto oboznámenie urobiť. Môže to byť stručné oznámenie o tom, že bolo podané odvolanie a jeho dôvody, môže poslať aj fotokópiu odvolania, prípadne pri rozsiahlejšom odvolaní umožní účastníkom zoznámiť sa s jeho obsahom nazretím do spisu (§ 23 ods. 1 Správneho poriadku). Možnosť vyjadriť sa k odvolaniu treba chápať ako právo účastníka, nie jeho povinnosť. Správny poriadok ani stavebný zákon toto právo nekoncipuje ako „odvolaciu odpoveď“. Takže nie je možné prijať záver o nezákonnom postupe orgánov verejnej správy, ak žalobcovi nedoručil vyjadrenie N., M., k jeho odvolaniu. 51. Žalobca v konaní namietal aj rozpor zákona č. 669/2007 Z. z. s Ústavou SR. Ústavný súd SR vo veci rozhodol nálezom sp. zn. PL. ÚS 18/2017 zo dňa 4.11.2020, že ustanovenie § 9 ods. 4 prvej vety zákona č. 669/2007 Z. z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 9 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov nevyhovel. Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd SR posudzoval súlad predmetnej právnej úpravy s Ústavou SR a s výnimkou § 9 ods. 4 prvej vety zákona č. 669/2007 Z.z. túto považoval za súladnú s predpisom najvyššej právnej sily: „je potrebné si uvedomiť, že oprávneniu stavebníka realizovať stavebné práce od momentu jeho vzniku zodpovedá povinnosť vyvlastňovaného znášať toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva. Urýchlenie výstavby diaľničnej siete je legitímnym cieľom a filozofia predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia o predbežnej držbe dosiahnutiu tohto cieľa nepochybne napomáha. Vznik tohto obmedzenia vlastníckeho práva (ešte) neprávoplatným rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu o priznaní predbežnej držby však ústavný súd považuje za hraničiaci s proporcionalitou obmedzenia tohto základného práva. Na druhej strane je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dňom vzniku predbežnej držby vzniká vyvlastňovanému (prípadne osobe oprávnenej z vecného bremena, viaznuceho na vyvlastňovanej nehnuteľnosti) právo na finančnú náhradu vo výške všeobecnej hodnoty nájmu, určenej znaleckým posudkom (§ 8 ods. 8 zákona č. 669/2007 Z. z.). Napriek tomu, že moment vzniku predbežnej držby zákonodarca (neštandardne) normuje ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia o jej priznaní, ústavný súd konštatuje, že vlastník nehnuteľnosti (ktorý bol už aj doteraz de facto obmedzený v užívaní svojho majetku, ale bez náhrady) získava okamžite nárok na primeranú náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva“. Podľa názoru správneho súdu skutočnosť, že podľa konštatácie Ústavného súdu SR vlastník nehnuteľnosti získava okamžite nárok na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, v žiadnom prípade nespochybňuje postup orgánov verejnej správy z hľadiska jeho zákonnosti, pretože 8 ods. 8 zákona č. 669/2007 Z. z. garantuje vlastníkovi pozemku jeho zákonný nárok na finančnú odmenu, o ktorej náhrade rozhodne vyvlastňovací orgán samostatným výrokom v rozhodnutí o vyvlastnení. V kontexte citovaného nálezu Ústavného súdu SR je pritom nevyhnutné, že sa v znaleckom posudku zohľadní fakt, že vlastník okamžite získava nárok na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, t.j. momentom vzniku predbežnej držby. 52. Je pravdou, že žalobca nesúhlasil s výškou náhrady za vyvlastnenie a za predbežnú držbu, avšak správny orgán prvého stupňa a následne aj právny predchodca žalovaného správne žalobcu v tejto otázke odkázali na civilný súd. Zostáva len v kompetencii žalobcu, či toto právo využije a podá žalobu na civilný súd. K výške náhrady za vyvlastnenie a za predbežnú držbu sa už teda nevyjadruje správny súd, ale civilný súd na základe žaloby žalobcu. 53. Na základe uvedeného nebolo možné v predmetnej veci konštatovať, že by postupom správnych orgánov došlo k ukráteniu žalobcu na jeho subjektívnych právach, prípadne k pochybeniu takej intenzity, ktoré by malo za následok porušenie zákonných ustanovení v korelácii k jeho subjektívnym právam. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk správny súd dospel k záveru, že žaloba bola nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože správny súd nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu.
55. Súd priznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi voči neúspešnému žalobcovi podľa § 169 SSP, keďže mu v konaní vznikli trovy spojené s jeho účasťou pred správnym súdom. 56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).