{"guid": "775cb28d-8190-42b4-a8a0-1b1e008e2a04:25c124f1-4b90-403d-9a9f-5c5b1806fde0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200342.4", "spisova_znacka": "BA-5S/50/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/50/2019 z 24. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. apríla 2024, sp. zn. BA-5S/50/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200342.4", "identifikacne_cislo": "1019200342", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2024-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/172", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (172/2022 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/172", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/172-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/669", "nazov": "zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/669-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/129", "nazov": "zákon č. 129/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25c124f1-4b90-403d-9a9f-5c5b1806fde0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200342.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200342.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200342.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/50/2019\n1019200342\n24. 04. 2024\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2024:1019200342.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., Ph.D., narodený\nXX.XX.XXXX, bytom v D., E. F. XXXX/XX, zastúpeného spoločnosťou PROVENTUS | advokáti s.r.o.,\nIČO: 50 145 126, so sídlom v Bratislave, Mostová č. 2, za ktorú koná advokátka Mgr. Kristína Grausová,\nPhD., proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom\nv Bratislave, Tomášikova 14366/64A, za účasti ďalšieho účastníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s.,\nIČO: 35 919 001, so sídlom v Bratislave, Dúbravská cesta 14, zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK\n– ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, za ktorú koná advokát JUDr.\nDavid Soukeník, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného\nMinisterstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 04853/2019/SV/01033 zo dňa 18.1.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu voči\nžalobcovi.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj len okresný úrad alebo\nprvostupňový správny orgán), rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/8038/GRJ zo dňa 3.4.2018 (A)\nvyvlastnil žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi:\n- pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 4 m2,\nzapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., obec BA - m. č. G. D.,\nv spoluvlastníckom podiele 1/5 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako\nvyvlastniteľa,\n- pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 32 m2,\nzapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., obec BA - m. č. G. D.,\nv spoluvlastníckom podiele 1/5 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako\nvyvlastniteľa,\n- pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 61 m2,\nzapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., obec BA - m. č. G. D.,\nv spoluvlastníckom podiele 1/2 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako\nvyvlastniteľa,\n\n- pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatné plochy o celkovej výmere 16 m2,\nzapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., I. D. - J. K. G. D.,\nv spoluvlastníckom podiele 1/2 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako\nvyvlastniteľa,\n- pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 27 m2,\nzapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., obec BA - m. č. G. D.,\nv spoluvlastníckom podiele 1/2 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako\nvyvlastniteľa,\n- pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 26 m2,\nzapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území G. D., okres D. H., obec BA - m. č. G. D.,\nv spoluvlastníckom podiele 1/2 z celku v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako\nvyvlastniteľa,\n- spolu sa z uvedených parciel vyvlastňuje výmera zodpovedajúca spoluvlastníckym podielom žalobcu\nvo výmere 72,20 m2 ako trvalý záber, a to pre účel podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. f/ zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len stavebný zákon) - pre verejnoprospešnú stavbu Rýchlostná cesta „R7 Bratislava,\nKetelec-Bratislava, Prievoz“, katastrálne územie G. D., pričom ciele a zámery územného plánovania sú\npreukázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby vydaným Okresným úradom Bratislava č. OUBA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2015 v spojení\ns rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej\nsprávy č. 27909/2014/B625-SV/77360/Gal zo dňa 17.12.2014.\n(B) Účel vyvlastnenia vo verejnom záujme je realizácia verejnoprospešnej stavby Rýchlostná cesta „R7\nBratislava, Ketelec - Bratislava, Prievoz“, katastrálne územie G. D..\n(C) Náhrada za vyvlastnenie predmetných pozemkov žalobcu ako vyvlastňovaného bola určená vo\nvýške X.XXX,XX €. Náhrada za vyvlastnenie predmetných pozemkov v rozsahu zodpovedajúcom\nspoluvlastníckym podielom žalobcu vo výmere 72,20 m2 ako trvalý záber bola určená znaleckým\nposudkom č. 139/2017 zo dňa 7.11.2017 vyhotoveným znaleckou spoločnosťou v odbore stavebníctvo,\nodvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti: L. - C., M.. Náhradu za vyvlastnenie je vyvlastniteľ povinný\nuhradiť podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie\nprípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.\n129/1996 Z.z.) v lehote do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V\nzmysle ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. požiadavku na vyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi\nmožno uplatniť na súde.\n(D) Vyvlastniteľ je povinný uhradiť vyvlastňovanému žalobcovi finančnú náhradu za čas výkonu\npredbežnej držby vo výške XXX,XX € ročne, vypočítanú za obdobie od 27.11.2017 až do nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia o vyvlastnení, alebo do dňa zrušenia predbežnej držby, podľa toho, čo\nnastane skôr. Finančná náhrada vo výške všeobecnej hodnoty nájmu pre účely zriadenia predbežnej\ndržby bola určená znaleckým posudkom č. 115/2017 vyhotoveným znaleckou spoločnosťou v odbore\nstavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností: L. - C., M.\n(E) Námietke vyvlastňovaného na rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúce časti pozemkov v jeho\nvlastníctve, v dôsledku nemožnosti ich ďalšieho využívania z dôvodu existencie neprimeraných ťažkostí,\nsa nevyhovuje. Námietke vyvlastňovaného voči výške peňažnej náhrady za vyvlastnenie sa nevyhovuje.\n2. Právny predchodca žalovaného Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 04853/2019/\nSV/01033 zo dňa 8.1.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu\nBratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/8038/GRJ zo dňa 3.4.2018.\nPrávny predchodca žalovaného predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že verejný záujem je predmetom\ndokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania a zároveň predmetom správnej úvahy a zisťuje sa\nv priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. Stavebný zákon\nvyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom danému účelu, teda najprv musí\nexistovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme\nvzhľadom na okolnosti a či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka.\nOkresný úrad pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané územné\nrozhodnutie, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného\nplánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Podľa tohto územného rozhodnutia sú vyvlastňované\npozemky určené na uskutočnenie predmetnej stavby diaľnice a pre túto stavbu je obmedzené vlastnícke\nprávo k nim vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona v spojení s § 17a\nzákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len cestný zákon) v nevyhnutnom rozsahu podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona. Pri posúdení\n\nrozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov ako podklad okresný úrad použil geometrický plán č.\n36315583-120/2015.\nOkresný úrad v intenciách rozhodnutia ministerstva č. 13447/2017/SV/23245 zo dňa 22.3.2017 oznámil\nzačatie vyvlastňovacieho konania a stanovil ústne pojednávanie na deň 7.2.2018, ktoré si žalobca\nprevzal v odbernej lehote, o čom svedčí aj doručenka, ktorá je súčasťou spisového materiálu. Z ústneho\npojednávania bola spísaná zápisnica č. OU-BA-OVBP2-2018/8038/GRJ zo dňa 7.2.2018, z ktorej\nvyplýva, že žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil. Dňa 1.2.2018 žalobca osobne predložil\nokresnému úradu „Oznámenie o práceneschopnosti účastníka, spojené so žiadosťou o odročenie\npojednávania“, v ktorom oznámil svoju práceneschopnosť od 17.1.2018 a tiež uviedol, že vzhľadom na\njeho pretrvávajúci zdravotný stav nie je schopný zodpovedajúco sa pripraviť a ani zúčastniť ústneho\npojednávania, a preto ho žiada odročiť. Ďalej v oznámení uviedol, že v predmetnej veci nebol\nvyrozumený o aktuálnom stave konania a neboli mu doručené žiadne podklady, a to aj napriek tomu,\nže opakovane žiadal správny orgán o ich doručenie. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal od okresného\núradu zaslanie aktuálneho stavu veci (vrátane zápisníc o všetkých procesných úkonoch, prehľadu\núkonov, písomností, ktoré boli založené do spisu okresného úradu, špecifikácie pôvodcu takejto listiny a\njej stručného obsahu a dátumu doručenia okresnému úradu, ktoré okresný úrad vykonal za obdobie od\nvrátenia veci z odvolacieho správneho orgánu až do súčasnosti), ako aj stavebného povolenia a všetkých\nznaleckých posudkov, ktoré boli založené do spisu.\nPrávny predchodca žalovaného ďalej konštatoval, že okresný úrad postupoval v súlade so zákonom,\nkeď náhradu za vyvlastnenie určil v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa vyššie uvedeného\nznaleckého posudku. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s takto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v\nsúlade s § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania.\nS požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní) sa\nžalobca môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia, a to v lehote\ndo jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu. Právny predchodca žalovaného\nkonštatoval, že v zmysle napadnutého rozhodnutia okresného úradu bol žalobca s požiadavkou na\nvyššiu náhradu odkázaný na súd.\nV súvislosti s námietkou žalobcu, že okresný úrad nerešpektoval jeho zdravotnú indispozíciu a ústne\npojednávanie neodročil, právny predchodca žalovaného uviedol, že správne orgány sú síce povinné v\nzmysle § 21 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) prizvať všetkých účastníkov konania na ústne\npojednávanie, pričom zo Správneho poriadku ani zo zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov\na stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vyvlastňovaní) nevyplýva povinnosť účastníka konania\nsa ústneho pojednávania zúčastniť. Účasť na ústnom pojednávaní je právom účastníka konania, nie\njeho povinnosťou, a preto jeho osobná neúčasť na ústnom pojednávaní nie je prekážkou pre ďalšie\nvedenie konania a vydanie rozhodnutia, s výnimkou prípadov podľa § 41 a 42 SP, podľa ktorých sú\nspráve orgány povinné predvolať osoby na konanie, ktorých účasť na konaní je nevyhnutná alebo bez\nktorých osobnej účasti nemožno ďalej konanie uskutočniť. Rozhodnutie o vyvlastnení je možné vydať aj\nbez osobnej účasti vyvlastňovaného na ústnom pojednávaní, čo vyplýva aj z praxe správnych orgánov\nv prebiehajúcich vyvlastňovacích konaniach, v ktorých účastníci konania, ktorí sa nemôžu zúčastniť\nústneho pojednávania, majú právo podávať písomné námietky, na ktoré správne orgány prihliadajú zo\nsvoje úradnej činnosti, alebo využiť inštitút právneho zastúpenia v zmysle § 16 SP. Osobná neúčasť\nžalobcu na ústnom pojednávaní preto nebola prekážkou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia.\nV súvislosti s námietkami žalobcu, že mu okresný úrad neposkytol relevantné podklady na prípravu\nna pojednávanie, ako aj možnosť vzniesť námietky voči vyvlastneniu vlastníckeho práva v tomto\nkonaní, právny predchodca žalovaného uviedol, že okresný úrad zaslal žalobcovi oznámenie o začatí\nvyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania (doklad o doručení zo dňa 28.12.2017),\nv ktorom bol žalobca poučený o začatí vyvlastňovacieho konania ako aj o možnosti nahliadnuť do\npodkladov rozhodnutia pred ústnym pojednávaním a priamo na ústnom pojednávaní, ako aj o možnosti\npodať námietky proti vyvlastneniu spolu s upozornením, že na neskôr podané námietky nebude správny\norgán prihliadať. Právny predchodca žalovaného konštatoval, že žalobca zaslal okresnému úradu\ndňa 1.2.2018 oznámenie o jeho práceneschopnosti spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania\na zaslanie podkladov týkajúcich sa predmetného konania (vrátane dokladu o práceneschopnosti od\n17.1.2018). Hoci právny predchodca žalovaného nebol oprávnený posudzovať práceneschopnosť\nžalobcu, z predložených dokladov nevyplýva, prečo žalobca nevyužil svoje práva účastníka konania v\nzmysle § 23 ods. 1 a § 33 SP aspoň v čase, odkedy sa dozvedel o začatí vyvlastňovacieho konania (dňa\n\n28.12.2017) do začatia jeho práceneschopnosti, t. j. do 17.1.2018, kedy mal možnosť osobne nahliadnuť\ndo spisu okresného úradu.\nZo zákona o vyvlastňovaní ani zo Správneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho orgánu zasielať\nkompletnú spisovú dokumentáciu účastníkovi konania; okrem toho bola žalobcovi opätovne zaslaná\nponuka na uzatvorenie nájomnej zmluvy - doplnenie č. 5156/110031/30201/2017 zo dňa 5.12.2017,\nv zmysle ktorej mal možnosť nahliadnuť na okresnom úrade do geometrického plánu a znaleckého\nposudku, no svoje právo nevyužil.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti právny predchodca žalovaného konštatoval, že žalobca mohol\nv konaní aktívne využívať svoje práva účastníka konania, reagovať na písomné výzvy navrhovateľa\nvyvlastnenia, nahliadnuť do spisu okresného úradu, do znaleckého posudku, geometrického plánu,\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, podávať námietky či už pred začatím ústneho pojednávania alebo\npriamo na ústnom pojednávaní, a to aj písomne. O tejto možnosti bol okresným úradom riadne poučený\nuž v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania, a preto právny predchodca žalovaného považoval\nnámietky žalobcu za irelevantné. Doklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli jednoznačne poukazujú\nna to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči žalobcovi transparentné, mohol obhajovať svoje práva a\nzáujmy. Zo spisového materiálu okresného úradu je preukázateľné, že žalobcovi boli všetky písomnosti\nriadne doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť\nspisového materiálu okresného úradu.\nNa základe vyššie uvedeného právny predchodca žalovaného konštatoval, že výrok rozhodnutia\nokresného úradu o vyvlastnení vlastníckych práv k predmetným pozemkom korešponduje s jeho\nodôvodnením, v ktorom okresný úrad dostatočne vyčerpávajúco zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti,\nktoré boli podkladom pre takýto výrok rozhodnutia okresného úradu.\nII. Žaloba\n6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho\npredchodcu žalovaného č. 04853/2019/SV/01033 zo dňa 8.1.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci\nna ďalšie konanie. Namietal procesné pochybenia, ktoré mali vplyv na nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n7. Namietal, že v decembri 2017 mu bolo doručené oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania\na nariadenie ústneho pojednávania na 7.2.2018. Okrem toho, že žalobca považuje písomnosť za\nzmätočnú, keďže vyvlastňovacie konanie začalo už v apríli 2016, prílohou oznámenia neboli žiadne\nrelevantné dokumenty zo spisu, hoci o to žiadal. N., M., dopĺňala návrh na vyvlastnenie minimálne trikrát\n(12.12.2017, 19.12.2017 a 1.2.2018), no ani jedno mu nebolo doručené. Z uvedeného dôvodu opätovne\nžiadal od žalovaného, aby mu zaslal všetky relevantné dokumenty nachádzajúce sa v spise a odročil\nnariadené pojednávanie, aby mal dostatočnú možnosť oboznámiť sa s dokladmi, ktoré v tom čase\nnemal. Právny predchodca žalovaného na jeho žiadosť nereagoval. Na druhej strane, N., M., predložila\nnávrh na rozhodnutie o predbežnej držbe a správny orgán do dvoch, resp. štyroch pracovných dní\nnariadil termín pojednávania a odoslal oznámenie o doručení návrhu. Žalobca toto považuje za odlišný\nprístup k účastníkom konania.\n8. Žalobca nesúhlasí s argumentom právneho predchodcu žalovaného, že mal možnosť nahliadať\ndo spisu a oboznámiť sa s požadovanými dokladmi. Žalobca tvrdí, že nie je v jeho možnostiach\ndennodenne nahliadať do spisov, či sa do nich nedoplnili nové dokumenty, a postup právneho\npredchodcu žalovaného, ktorým ho núti prísť nahliadnuť do spisu, považuje za šikanózny. Rovnosť\nzaobchádzania a doručovanie písomností účastníkom konania je základnou povinnosťou správneho\norgánu.\n9. Podľa názoru žalobcu v rozhodovaní okresného úradu vo veciach, kde je účastníkom N., M., chýba\nprvok nestrannosti. Prepojenie medzi právnym predchodcom žalovaného a navrhovateľom vyvlastnenia\n(N., M.) je v odvolacom konaní ešte markantnejšie a žalobca mal za to, že ide o spriaznené osoby, preto\nje aj rozhodovanie právneho predchodcu žalovaného zaťažené vadou nedostatku nezávislosti.\n10. V konaniach o vyvlastnení sa uplatňuje princíp prísnej koncentrácie, obmedzovaný vlastník má\nmožnosť vznášať námietky len do skončenia prvého pojednávania vo veci. Preto je nevyhnutné,\naby mal obmedzovaný vlastník ešte pred pojednávaním k dispozícii všetky podklady, ktoré mu musí\nokresný úrad poskytnúť. Rovnako tak je okresný úrad povinný dôsledne posudzovať, či sú splnené\npodmienky na vykonanie pojednávania, a to osobitne pri indispozícii obmedzovaného vlastníka, keďže\npokiaľ by tak neurobil, celkom jednoznačne by ho poškodil, odňal by mu v celom rozsahu možnosť\nvyjadriť sa a vznášať námietky vo svojej právnej veci, čo je protiústavný, až inkvizičný prístup, na ktorý\nsprávny orgán nemá žiadny podklad. Je nemysliteľné, aby ako obmedzovaný vlastník nemal k dispozícii\nznalecké posudky predložené zo strany N., M., ako navrhovateľa vyvlastnenia, či zadovážené samotným\n\nokresným úradom. Ako obmedzovaný vlastník má mať možnosť vznášať námietky voči výške náhrady\niba v skoncentrovanej lehote do prvého pojednávania o návrhu na predbežnú držbu, čo mu v tomto\nprípade účelovo nebolo umožnené zo strany okresného úradu.\n11. Interpretácie zákona podávané zo strany okresného úradu v odôvodnení rozhodnutia sú podľa\nnázoru žalobcu tendenčné, nezákonné, nelogické a účelové. Pri nesprávnom a nezákonnom postupe\nokresného úradu pri príprave pojednávania došlo k závažnému zásahu do jeho základných ľudských\npráv, keďže nemal k dispozícii relevantnú dokumentáciu. Napriek množstvu písomných a telefonických\nžiadostí o dokumentáciu na ne úrad nereagoval, pričom v rovnakom období s druhým účastníkom\nintenzívne komunikoval a koordinoval spoluprácu.\n12. Ďalej za nezákonné považoval žalobca interpretácie okresného úradu vo vzťahu k neuznaniu\njeho zdravotnej indispozície (práceneschopnosti) ako dôvodu pre odročenie pojednávania. Okresný\núrad uviedol, že jeho účasť na pojednávaniach nebola potrebná, keďže nemal vypovedať ako\nsvedok, čo si osvojil aj žalovaný. Správne orgány oboch stupňov si však zamieňajú práva účastníka\nsprávneho konania s povinnosťami svedkov v správnom konaní. Mali vyhovieť jeho žiadosti o odročenie\npojednávania a nariadiť nový termín. To však okresný úrad neurobil a pojednával bez jeho účasti, a to aj\nnapriek tomu, že mu niekoľkokrát výslovne oznámil, že o účasť na pojednávaní má záujem. Akékoľvek\núvahy o účelovosti žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov vylučuje aj skutočnosť,\nže jeho práceneschopnosť trvala niekoľko týždňov. Ako priamo dotknutý vlastník, ktorý má byť vážne\nobmedzený na svojom základnom práve vlastniť majetok, má neodňateľné a nezastupiteľné právo sa\nvo svojej veci pojednávania zúčastniť. O toto právo neprichádza ani v prípade, ak si zvolí desiatich\nadvokátov či zástupcov. Pokiaľ o účasť prejaví záujem, pričom mu objektívne zdravotné dôvody túto\núčasť nedovoľujú – tak ako to bolo aj v dotknutom konaní – správny orgán nemá možnosť uvažovať,\nči pokračovať v konaní bez neho, ale musí nariadené procesné úkony odložiť a nariadiť pre ne nové\ntermíny, čo sa nestalo. Je nemysliteľné, aby v právnom štáte správny orgán v tak vážnych veciach,\nako je účasť na pojednávaní, kde sa má prejednať zásadný zásah štátu do majetkových práv fyzickej\nosoby a kde sa uplatňuje prísna koncentrácia konania tak, že v ďalšom priebehu nebude možné vznášať\nnámietky, odňal účastníkovi možnosť zúčastniť sa na pojednávaní aj napriek tomu, že tento na svojej\núčasti trvá a zároveň jeho účasť na nariadenom termíne nie je možná z objektívnych zdravotných\ndôvodov.\n13. Rovnako neobstojí ani argumentácia právneho predchodcu žalovaného z rozhodnutia o odvolaní,\nkeďže ako účastník konania v priebehu celého konania nemal možnosť sa vyjadriť ani k návrhu a\nani k podkladom. Argumentácia s poukazom na ustanovenie § 41 a § 42 SP by bola na mieste\nza predpokladu, ak by mal správny orgán k dispozícii jeho stanovisko, napríklad na podklade výzvy\nna vyjadrenie k návrhu alebo v intenciách iného postupu správneho orgánu a po doručení všetkých\npodkladov. Zdôrazňujúc, že v správnom konaní platí vyšetrovacia zásada, t.j. správny orgán je povinný\nzaobstarať si podklady a vyjadrenia pre objektívne rozhodnutie na podklade zisteného skutočného a\nnielen skutkového stavu veci a už vôbec nesmie preferovať len jedného z účastníkov. Podľa žalobcu tiež\nokresný úrad (a právny predchodca žalovaného túto vadu nenapravil) konal selektívne voči účastníkom\nkonania (opäť s preferenciou navrhovateľa vyvlastnenia - s ním spriaznenej N., M.), a to aj po podaní\nodvolania. Žalobcovo odvolanie mu totiž zaslal na vyjadrenie, pričom tento poskytnutú možnosť aj využil.\nNásledne už v danom postupe nepokračoval a vyjadrenie N., M., k jeho odvolaniu mu nedoručil.\n14. Právny predchodca žalovaného okrem toho nezohľadnil, že na vyvlastnení navrhovateľ vyvlastnenia\n(N., M.) už nemá žiadny záujem, pretože práva z územných a stavebných rozhodnutí boli už dávno\npostúpené na tretie osoby.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n15. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nZotrval na argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a dodal, že zo Správneho poriadku\nnevyplýva povinnosť doručovať každú jednu písomnosť účastníkovi konania, pričom takýto postup\nsprávnych orgánov v SR ani v praxi nie je bežný, postačuje vyvlastňovanému oznámiť len čas, miesto a\nspôsob nahliadnutia do dokumentov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán\nviackrát žalobcovi oznamoval možnosť nahliadnuť do spisu, ktorý však toto právo nevyužil. Žalobca\nje advokát, má svojich právnych zástupcov, má trvalý pobyt ako aj sídlo jeho vlastnej advokátskej\nkancelárie v Bratislave a rovnako jeho právny zástupca má sídlo v Bratislave; všetky podania do\nsprávneho konania žalobca, resp. jeho právny zástupca podávali osobne do podateľne okresného úradu,\nale nikdy neprejavili záujem nahliadnuť do spisu vo vyvlastňovacom konaní, ktorý sa nachádza v tej istej\nbudove ako podateľňa, a nahliadnutie do spisu je možné na počkanie. Ostatní účastníci vyvlastňovacích\nkonaní toto svoje právo využívali a s jeho realizáciou v praxi nie je žiaden problém.\n\n16. Koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje vo vyvlastňovacom konaní, predpokladá, že účastníci\nkonania svoje námietky proti vyvlastneniu musia predniesť v určitom procesnom štádiu. Týka sa\nto jednak námietok skutkových (faktických) ako aj právnych. Námietky, ktoré neboli uplatnené včas\nv prvostupňovom konaní, nie je možné uplatniť ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.\nOdvolacie konanie je obmedzené koncentračnou zásadou okrem situácie, že by išlo o dôsledok\nznemožnenia riadneho vznesenia námietok postupom okresného úradu (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6Sžo/8/2014 zo dňa 26.11.2014). Uvedená situácia v konaní okresného úradu nenastala,\nžalobca bol okresným úradom v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania riadne poučený o možnosti\nuplatniť námietky proti priznaniu predbežnej držby v konkrétnom procesnom štádiu a o dôsledku ich\nneuplatnenia.\n17. Účasť na ústnom pojednávaní je právom účastníka konania, nie jeho povinnosťou, a preto osobná\nneúčasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nie je prekážkou pre ďalšie vedenie konania a\nvydanie rozhodnutia, s výnimkou prípadov podľa § 41 a § 42 SP, podľa ktorých sú správe orgány\npovinné zabezpečiť (predvolať) osoby na konanie, ktorých účasť na konaní je nevyhnutná, alebo bez\nktorých osobnej účasti nemožno ďalej konanie uskutočniť. Z listu – Oznámenia o podaní návrhu na\nvydanie rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BAOVBP2-2017/11186/GRJ zo dňa 21.12.2017 – je preukázateľne zrejmé, že okresný úrad žalobcu poučil o\njeho práve/možnosti uplatniť námietky najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, pričom\nžalobcovi oznámil čas a spôsob nahliadnutia do podkladov rozhodnutia. Nakoľko žalobca mal v konaní\nprávne zastúpenie, táto námietka je nedôvodná.\n18. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vo veci predbežnej držby uplatnil zásadu hospodárnosti\nkonania, keď zhodnotil, že má dostatok dôkazov na vydanie rozhodnutia vo veci a nie je potrebné, aby\nsa naďalej účastníci konania vyjadrovali k svojim vyjadreniam.\nIV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka\n19. Ďalší účastník vo svojom písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že je\nnepredstaviteľné a v praxi neuskutočniteľné, aby správne orgány kopírovali a zasielali všetkým\núčastníkom správnych konaní všetky doklady zo spisov; navyše ani Správny poriadok túto povinnosť\nsprávneho orgánu neupravuje. Napr. geometrické plány sa vyhotovujú pre celú stavbu diaľnice a nie pre\nkaždého vyvlastňovaného osobitne. Podobne dokumentácia k stavebnému povoleniu a k územnému\nrozhodnutiu na stavbu diaľnice, alebo ku konaniu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je\nveľmi rozsiahla a ak by každý účastník konania požadoval zaslanie kópií všetkých týchto dokumentov,\ntak by to nebolo v praxi realizovateľné. Prvostupňový správny orgán viackrát žalobcovi oznamoval\nmožnosť nahliadnuť do spisu, ale ten toto svoje právo nevyužil. Poukázal v tomto kontexte na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 a Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/2014. Je\nprinajmenšom zvláštne, že žalobca opakovane namietal nevedomosť a neznalosť o znaleckom posudku\na iných dokumentoch zo spisu v správnom konaní, pričom nikdy nebol nahliadať do znaleckých posudkov\na geometrických plánov ani na N., M., ani v spise na Okresnom úrade Bratislava napriek tomu, že žalobca\nsám je advokát, mal viacerých advokátov ako svojich právnych zástupcov, žalobca má trvalý pobyt ako\naj sídlo svojej vlastnej advokátskej kancelárie v Bratislave a rovnako jeho právni zástupcovia majú sídlo\nv Bratislave. Žalobca vytrvalo ignoroval výzvy N., M., ako aj Okresného úradu Bratislava na možnosť\noboznámiť sa s obsahom spisu, ktorého súčasťou sú aj znalecké posudky, no bezvýsledne. Takéto\nkonanie je slobodným rozhodnutím žalobcu, nemôže byť ale interpretované ako porušenie zákona na\nstrane okresného úradu alebo právneho predchodcu žalovaného.\n20. V § 41 a § 42 SP je upravené predvolanie a predvedenie osôb, ktorých osobná účasť je pre\nprejednávanie veci nevyhnutná, resp. bez osobnej účasti ktorých nemožno konanie uskutočniť. Osobná\núčasť žalobcu na ústnom pojednávaní nie je nevyhnutná a bolo možné rozhodnúť o vyvlastnení\naj bez jeho účasti. Takáto prax je bežná, pretože právo vyvlastňovaného zúčastniť sa na ústnom\npojednávaní je jeho právom a nie povinnosťou, pričom neúčasť ako taká nie je prekážkou pre vydanie\nrozhodnutia o vyvlastnení. Aj námietky vyvlastňovaného vo vyvlastňovacom konaní je možné uplatniť\nnajneskôr na ústnom pojednávaní, či už písomnou alebo ústnou formou. Žalobca mohol námietky proti\nvydaniu rozhodnutia vzniesť kedykoľvek počas vyvlastňovacieho konania, až do skončenia ústneho\npojednávania. Ak by žalobca doručil písomné námietky proti vydaniu rozhodnutia, tak by sa nimi\nsprávny orgán musel zaoberať. Žalobca však žiadne námietky nedoručil. Ďalší účastník tvrdí, že\nv deň pojednávania 7.2.2018 musel okresný úrad zobrať do úvahy taktizovanie žalobcu pred ústnym\npojednávaním dňa 25.10.2017 (v konaní o predbežnej držbe v rámci toho istého konania) ako aj že\nz potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobcu zo dňa 17.1.2018 objektívne nevyplýva, či dňa\n\n7.2.2018 (tri týždne od vystavenia práceneschopnosti) bol alebo nebol schopný zúčastniť sa ústneho\npojednávania. Objektívne teda neboli preukázané žiadne závažné dôvody na odročenie pojednávania\na správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď pojednávanie neodročil.\nV. Replika žalobcu\n21. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu právneho predchodcu žalovaného a ďalšieho účastníka\nzotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.\n22. Právny predchodca žalovaného, žalovaný ani ďalší účastník sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili.\nVI. Pojednávanie\n23. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023\nz krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/50/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.\nBA-5S/50/2019.\n24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona\nč. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 24.4.2024 rozsudkom, ktorý\nverejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vzhľadom na neprítomnosť právneho\nzástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu a žalovaný boli na pojednávanie riadne\na včas predvolaní, žalovaný a právna zástupkyňa žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili\ns pojednávaním v ich neprítomnosti.\n25. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/200 Z.z.\no organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré zákona (od 1.1.2023), došlo k zmene kompetencií na úseku územného\nplánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktorá prešla z Ministerstva dopravy a výstavby SR na Úrad pre\núzemné plánovanie a výstavbu SR. Správny súd v Bratislave preto v zmysle § 180 ods. 3 SSP v konaní\nďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR ako žalovaným správnym orgánom.\nVII. Relevantné právne predpisy\n26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy\na iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy\na rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo\nopatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k\npozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len \"vyvlastniť\").\n28. Podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic,\nciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich\nvyvolaných úprav podľa osobitných predpisov.\n29. Podľa § 111 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.\n\n30. Podľa § 113 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne\npojednávanie.\n31. Podľa § 113 ods. 2 prvá veta stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín\nuskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej 15 dní vopred.\n32. Podľa § 113 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri\nústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní\nzamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada.\nNa túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.\n33. Podľa § 140 stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné\npredpisy o správnom konaní.\n34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. ak sa vedie vyvlastňovacie konanie podľa všeobecného\npredpisu o vyvlastnení, môže vyvlastňovací orgán na návrh vyvlastniteľa vydať rozhodnutie o predbežnej\ndržbe, ktorým prizná vyvlastniteľovi predbežnú držbu vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej\nstavby. Predbežnú držbu možno vyvlastniteľovi priznať vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutí účelu\nvyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného.\n35. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z. z. návrh na začatie vyvlastňovacieho konania môže\nobsahovať aj údaj o tom, či vyvlastniteľ navrhuje predbežnú držbu; v takom prípade sa v návrhu\nvymedzia práce, ktoré je potrebné na vyvlastňovanom pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe (ďalej\nlen \"vyvlastňovaná nehnuteľnosť\") vykonať. Vyvlastniteľ môže navrhnúť predbežnú držbu aj po začatí\nvyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovací orgán nariadi ústne pojednávanie bezodkladne po podaní\nnávrhu.\n36. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z. v rozhodnutí o predbežnej držbe vyvlastňovací orgán\nvymedzí rozsah prác, ktoré je vyvlastniteľ oprávnený uskutočniť na vyvlastňovanej nehnuteľnosti.\nPrácami podľa predchádzajúcej vety môžu byť iba práce v súlade so stavebným povolením na stavbu\ndiaľnice, po uskutočnení ktorých je možné navrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.\nPredbežnú držbu nadobudne vyvlastniteľ v deň určený v rozhodnutí o predbežnej držbe, nie však skôr\nako v deň doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe.\n37. Podľa § 8 ods. 8 štvrtá a piata veta zákona č. 669/2007 Z. z. o finančnej náhrade\nrozhodne vyvlastňovací orgán samostatným výrokom v rozhodnutí o vyvlastnení. Ak vyvlastňovací\norgán nerozhodne o vyvlastnení do 1 roka odo dňa doručenia rozhodnutia o predbežnej držbe\nvyvlastňovanému alebo oprávnenému z vecného bremena, rozhodne o finančnej náhrade samostatným\nrozhodnutím.\n38. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konania súvisiace\nso stavbou diaľnice sa vzťahujú stavebné predpisy a osobitný predpis.\n39. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o\nnáhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v\nsume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu\nza vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu\nvoči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia\no vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie\nvyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o\nvyvlastnení stavebníkovi.\n\n40. Podľa § 21 ods. 1 SP na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania\na požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony\nustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto\nskutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.\n41. Podľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým\núčelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov\nkonania.\n42. Podľa § 33 ods. 2 SP správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám\nmožnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,\nprípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n43. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ\nsa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;\nlehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nVII. Posúdenie veci správnym súdom\n44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nv medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n45. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava\nnapadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať\nrozhodnutie nad rámec vymedzený žalobcom v žalobe. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z\nakej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z\nktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych\npredpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu\nporušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody\nrozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti\nrozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr,\nsprávny súd nemôže prihliadať.\n46. Správny súd preskúmaval žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných bodov, ktoré žalobca\nzhrnul ako porušenie jeho procesných práv spočívajúcich v jeho (ne)účasti na ústnom pojednávaní pred\nprvostupňovým správnym orgánom dňa 7.2.2018, nevyhovenie jeho žiadosti o odročenie uvedeného\npojednávania pre jeho nepriaznivý zdravotný stav, znemožnenie vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia\na nezaslanie dokladov zo spisu.\n47. Právami účastníka správneho konania sú v Správnom poriadku výslovne uvedené, prípadne z jeho\nustanovení odvoditeľné, oprávnenia - možnosti, ktoré mu slúžia k účinnej obhajobe jeho subjektívnych\npráv v konaní. Správny orgán musí tieto práva rešpektovať, nesmie ich porušovať a musí umožniť\nich efektívne vykonávanie. Ak sú práva účastníka konania postupom správneho orgánu porušené, je\npostup správneho orgánu nezákonný a rozhodnutie vydané takýmto postupom je rovnako nezákonné.\nZo základných zásad je nevyhnutné vyvodiť aj právo účastníka konania na maximálnu súčinnosť\nsprávneho orgánu počas administratívneho konania. S týmto právom súvisí aj povinnosť správneho\norgánu informovať účastníka o relevantných skutočnostiach súvisiacich s konaním, právo na súčinnosť\ns odstránením nedostatkov podania, právo byť prizvaný na ústne pojednávanie a právo nahliadnuť do\nadministratívneho spisu. Za nedôvodnú preto považoval správny súd námietku, ktorá sa vzťahovala\nna nedoručovanie relevantných písomností z administratívneho spisu. Takáto povinnosť správnemu\norgánu zo stavebného zákona, zákona č. 669/2007 Z.z. ani Správneho poriadku nevyplýva a bolo by\n\nmateriálne nerealizovateľné doručovať veľkému počtu účastníkov vyvlastňovacieho administratívneho\nkonania všetky podklady z administratívneho spisu. Z uvedeného dôvodu Správny poriadok upravuje\ninštitút nahliadania do spisu s tým, že si účastník konania pri nahliadaní sám vyberie, ktoré listiny sú\npreňho dôležité podľa ich obsahu, a tieto môže dostať vo fotokópii, prípadne si z nich robiť výpisy\nalebo odpisy. Právo účastníka je zachované, ak mu správny orgán umožní do administratívneho spisu\nnahliadnuť v zmysle § 23 SP. Citované ustanovenie Správneho poriadku garantuje účastníkovi konania\nprávo na to, aby mohol nahliadnuť do administratívneho spisu správneho orgánu, ktorý sa týka konania\nv ktorom je účastníkom, robiť si z neho výpisy, odpisy alebo fotokópie. Nazretie do spisu vyžaduje osobnú\nnávštevu správneho orgánu (preto je vhodné zo strany účastníka konania prejaviť iniciatívu a vopred sa\ninformovať, resp. dohodnúť, kedy je možné do spisu nazrieť). Žalobca bol preukázateľne upozornený\nna možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu, túto možnosť však nevyužil. Okrem toho, žalobca\nosobne dňa 1.2.2018 doručil okresnému úradu potvrdenie o jeho práceneschopnosti a netvrdí, že by\nmu nejaká okolnosť v tento deň bránila nahliadnuť do administratívneho spisu. Teda ani žalobca sám\nnevyvinul snahu sa s obsahom administratívneho spisu oboznámiť, keď sa v sídle okresného úradu\nnachádzal. Z uvedených dôvodov je námietka žalobcu právne irelevantná.\n48. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu, ktorá sa týkala nevyhovenia jeho žiadosti\nna odročenie pojednávania. Z ustanovenia § 21 SP vyplýva právo účastníka konania byť prizvaný\nna ústne pojednávanie, ak sa v rámci správneho konania vykonáva. Účastník má tiež právo uplatniť\npočas pojednávania svoje pripomienky a námietky, ktoré by mali byť v náležitej forme zachytené vo\nvyhotovenej zápisnici z ústneho pojednávania. Osobitné právne predpisy (aj zákon č. 669/2007 Z. z.)\nale môžu ustanoviť, že na neskôr podané pripomienky a námietky účastníkov konania, než na ústnom\npojednávaní nebude prihliadať, čo predpokladá aj § 21 ods. 1 SP. Na túto skutočnosť však musí správny\norgán účastníkov konania vopred upozorniť. Správny orgán v danom prípade žalobcu riadne predvolal\nna ústne pojednávanie na 7.2.2018 a riadne ho poučil o možnosti vyjadriť sa najneskôr do skončenia\npojednávania ako aj o procesných následkoch pri koncentrácii konania – na neskôr predložené námietky\nnebude prihliadať, a to v Oznámení o podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho\npráva a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2017/11186/GRJ zo dňa 21.12.2017. O\nnámietkach vyvlastňovaného vo vyvlastňovacom konaní platí, že tieto je možné uplatniť najneskôr na\nústnom pojednávaní, pričom je možné ich uplatniť aj skôr, a to písomnou formou. Žalobca mohol písomné\nnámietky podať ešte pred pojednávaním a jeho samotná neúčasť nevytvorila procesnú prekážku pre\nsprávny orgán konať a rozhodnúť vo veci. Z ustanovení § 21 § 41 a § 42 SP nevyplýva zákonná\npovinnosť osobnej účasti účastníka administratívneho konania na pojednávaní. Je daná len povinnosť\nsprávneho orgánu pojednávanie nariadiť, predvolať naň účastníkov konania a poučiť ich o procesných\nprávach. Je už na účastníkovi konania, či právo účasti na pojednávaní využije alebo nie. Ak ho nevyužije\na ospravedlní sa, je potom na správnom orgáne, aby vyhodnotil, či dôvody ospravedlnenia, prípadne\nžiadosti o odročenie pojednávania, sú relevantné na odročenie pojednávania.\n49. V predmetnej právnej veci sa žalobca ospravedlnil z pojednávania z dôvodu jeho nepriaznivého\nzdravotného stavu, ktorý dokladoval potvrdením o práceneschopnosti č. O., ktorý jeho všeobecná\nlekárka vystavila dňa 17.1.2018 s tým, že bol práceneschopný od 17.1.2018; potvrdenie\no práceneschopnosti však nedoplnil jeho druhou stranou, kde sa uvádzajú zdravotné kontroly u lekára\nalebo prípadné vychádzky počas liečebného režimu, ktoré lekár povolil. Žalobca dňa 1.2.2018 osobne\ndoručil toto potvrdenie okresnému úradu spolu s vlastnoručne podpísaným oznámením, preto nie je\nzrejmé, či bol aj v deň ústneho pojednávania 7.2.2018 stále práceneschopný alebo nie, prípadne, či mu\nlekár povolil vychádzky počas liečebného režimu (keďže osobne prišiel na okresný úrad dňa 1.2.2018).\nOkresný úrad a následne aj právny predchodca žalovaného potom v súlade so zákonom vyhodnotili\nžiadosť žalobcu o odročenia pojednávania ako nedôvodnú pre jej nejednoznačnosť. Ako už bolo\nuvedené, osobná účasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nie je podmienkou na pokračovanie\nv konaní; inými slovami, neúčasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nebráni správnemu orgánu,\naby v konaní pokračoval a rozhodol. Preto ani z uvedených dôvodov nebolo porušené právo žalobcu.\n50. Ďalej správny súd neakceptoval námietku o selektívnom prístupe pri podaní odvolania žalobcom.\nPodanie odvolania/rozkladu má procesné účinky nielen na strane účastníka, ale zakladá niektoré\npovinnosti aj na strane správneho orgánu. Na konaní o odvolaní sa vždy podieľajú tak prvostupňový\nsprávny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán. Oba orgány sú povinné konať z úradnej povinnosti.\nV § 56 Správny poriadok upravuje dve povinnosti prvostupňového orgánu: a) upovedomiť ostatných\núčastníkov o obsahu odvolania, b) podľa potreby doplniť konanie o nové dôkazy, ktoré vyplývajú z\n\nobsahu odvolania. Prvú povinnosť má správny orgán iba vtedy, ak v konaní vystupuje viac účastníkov.\nNa rozdiel od súdneho konania, ktoré napr. účastníkom ukladá predložiť potrebný počet exemplárov\npodania, správne konanie takúto povinnosť neukladá. Z toho dôvodu povinnosť oboznámiť účastníkov\nkonania s tým, že bolo podané odvolanie a aký je jeho obsah, zabezpečuje správny orgán. Zákon mu\npritom nepredpisuje formu, akou má toto oboznámenie urobiť. Môže to byť stručné oznámenie o tom, že\nbolo podané odvolanie a jeho dôvody, môže poslať aj fotokópiu odvolania, prípadne pri rozsiahlejšom\nodvolaní umožní účastníkom zoznámiť sa s jeho obsahom nazretím do spisu (§ 23 ods. 1 Správneho\nporiadku). Možnosť vyjadriť sa k odvolaniu treba chápať ako právo účastníka, nie jeho povinnosť.\nSprávny poriadok ani stavebný zákon toto právo nekoncipuje ako „odvolaciu odpoveď“. Takže nie je\nmožné prijať záver o nezákonnom postupe orgánov verejnej správy, ak žalobcovi nedoručil vyjadrenie\nN., M., k jeho odvolaniu.\n51. Žalobca v konaní namietal aj rozpor zákona č. 669/2007 Z. z. s Ústavou SR. Ústavný súd SR vo veci\nrozhodol nálezom sp. zn. PL. ÚS 18/2017 zo dňa 4.11.2020, že ustanovenie § 9 ods. 4 prvej vety zákona\nč. 669/2007 Z. z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 9 ods. 4 Dohovoru\no prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v\nzáležitostiach životného prostredia. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov nevyhovel. Z uvedeného\nvyplýva, že Ústavný súd SR posudzoval súlad predmetnej právnej úpravy s Ústavou SR a s výnimkou §\n9 ods. 4 prvej vety zákona č. 669/2007 Z.z. túto považoval za súladnú s predpisom najvyššej právnej sily:\n„je potrebné si uvedomiť, že oprávneniu stavebníka realizovať stavebné práce od momentu jeho vzniku\nzodpovedá povinnosť vyvlastňovaného znášať toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva. Urýchlenie\nvýstavby diaľničnej siete je legitímnym cieľom a filozofia predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia o\npredbežnej držbe dosiahnutiu tohto cieľa nepochybne napomáha. Vznik tohto obmedzenia vlastníckeho\npráva (ešte) neprávoplatným rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu o priznaní predbežnej držby však\nústavný súd považuje za hraničiaci s proporcionalitou obmedzenia tohto základného práva. Na druhej\nstrane je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dňom vzniku predbežnej držby vzniká vyvlastňovanému\n(prípadne osobe oprávnenej z vecného bremena, viaznuceho na vyvlastňovanej nehnuteľnosti) právo na\nfinančnú náhradu vo výške všeobecnej hodnoty nájmu, určenej znaleckým posudkom (§ 8 ods. 8 zákona\nč. 669/2007 Z. z.). Napriek tomu, že moment vzniku predbežnej držby zákonodarca (neštandardne)\nnormuje ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia o jej priznaní, ústavný súd konštatuje, že vlastník\nnehnuteľnosti (ktorý bol už aj doteraz de facto obmedzený v užívaní svojho majetku, ale bez náhrady)\nzískava okamžite nárok na primeranú náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva“. Podľa\nnázoru správneho súdu skutočnosť, že podľa konštatácie Ústavného súdu SR vlastník nehnuteľnosti\nzískava okamžite nárok na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, v žiadnom prípade\nnespochybňuje postup orgánov verejnej správy z hľadiska jeho zákonnosti, pretože 8 ods. 8 zákona č.\n669/2007 Z. z. garantuje vlastníkovi pozemku jeho zákonný nárok na finančnú odmenu, o ktorej náhrade\nrozhodne vyvlastňovací orgán samostatným výrokom v rozhodnutí o vyvlastnení. V kontexte citovaného\nnálezu Ústavného súdu SR je pritom nevyhnutné, že sa v znaleckom posudku zohľadní fakt, že vlastník\nokamžite získava nárok na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, t.j. momentom vzniku\npredbežnej držby.\n52. Je pravdou, že žalobca nesúhlasil s výškou náhrady za vyvlastnenie a za predbežnú držbu, avšak\nsprávny orgán prvého stupňa a následne aj právny predchodca žalovaného správne žalobcu v tejto\notázke odkázali na civilný súd. Zostáva len v kompetencii žalobcu, či toto právo využije a podá žalobu\nna civilný súd. K výške náhrady za vyvlastnenie a za predbežnú držbu sa už teda nevyjadruje správny\nsúd, ale civilný súd na základe žaloby žalobcu.\n53. Na základe uvedeného nebolo možné v predmetnej veci konštatovať, že by postupom správnych\norgánov došlo k ukráteniu žalobcu na jeho subjektívnych právach, prípadne k pochybeniu takej intenzity,\nktoré by malo za následok porušenie zákonných ustanovení v korelácii k jeho subjektívnym právam.\nVychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk správny súd dospel k záveru, že žaloba bola nedôvodná, preto\nju podľa § 190 SSP zamietol.\n54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,\nže žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože\nsprávny súd nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich\nnáhradu.\n\n55. Súd priznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi voči neúspešnému žalobcovi podľa § 169\nSSP, keďže mu v konaní vznikli trovy spojené s jeho účasťou pred správnym súdom.\n56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n(§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach\n(§ 57 SSP) uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným\nCentrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6f8f91b8-f432-4592-84a4-3e764c1bb431", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.18.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2017 z 4. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.18.2017.1"}, {"guid": "ussr:815226aa-0781-424b-88b3-632e4f0e2d51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 326/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/2014 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:815226aa-0781-424b-88b3-632e4f0e2d51"}], "citovane_v": []}