Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/44/2019 1019200339 11. 04. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200339.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a JUDr. Davida Žáka, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., bytom E. F. XXXX/XX, G., právne zastúpený: PROVENTUS | advokáti s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Carlton Savoy Building, Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 145 126, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, právne zastúpený: SOUKENÍK – Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, č. 04960/2019/2019/SV/01450 zo dňa 10. januára 2019, takto rozhodol: I. Návrh na prerušenie konania správny súd zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. IV. Ďalšiemu účastníkovi sa priznáva voči žalobcovi právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. O výške náhrady trov rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/7916/GRJ zo dňa 06.03.2018 po preskúmaní návrhu ďalšieho účastníka a na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania podľa § 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) - dočasne obmedzil vlastnícke právo k pozemku parcele registra „H.“ I. XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 6.566 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území J. D. K., okres Senec, obec J. D. K., ako vlastníka žalobcu, v spoluvlastníkom podiele 1/8, z ktorej sa podľa Geometrického plánu č. X-X/XXXX zo dňa 17.09.2015 vyhotoveného spoločnosťou Dopravoprojekt, a.s., Kominárska 2, 4, 832 03 Bratislava: oddeľuje – diel č. K. s výmerou 452 m2 v prospech ďalšieho účastníka ako vyvlastniteľa, - dočasne obmedzil vlastnícke právo k pozemku parcele registra „L.“ I. XXX/XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 6 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území J. D. K.,
okres Senec, obec J. D. K., ako vlastníka žalobcu, v spoluvlastníckom podiele 1 z celku, v prospech ďalšieho účastníka ako vyvlastniteľa, - dočasne obmedzil vlastnícke právo k pozemku parcele registra „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 232 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území J. D. K., okres E., obec J. D. K., ako vlastníka žalobcu, v spoluvlastníckom podiele 1 z celku, v prospech ďalšieho účastníka ako vyvlastniteľa, - dočasne obmedzil vlastnícke právo k pozemku parcele registra „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 9 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území J. D. K., okres Senec, obec J. D. K., ako vlastníka žalobcu, v spoluvlastníckom podiele 1 z celku, v prospech ďalšieho účastníka ako vyvlastniteľa, - dočasne obmedzil vlastnícke právo k pozemku parcele registra „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere 17 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území J. D. K., M. E., obec J. D. K., ako vlastníka žalobcu, v spoluvlastníckom podiele 1 z celku, v prospech ďalšieho účastníka ako vyvlastniteľa. 2. Dočasne obmedzil vlastnícke právo zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom žalobcu vo výmere 188,50 m2 ako dočasný záver na obdobie 3 rokov, a to pre účel podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona pre verejnoprospešnú stavbu Diaľnica „D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka Sever“, katastrálne územie J. D. K., pričom ciele a zámery územného plánovania sú preukázané územným rozhodnutím o umiestení stavby vydaným Okresným úradom Bratislava, odborom výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/58427/KAZ zo dňa 29.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy č. 27910/2014/B625-SV/77117/Hia zo dňa 17.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015. Trvanie obmedzenia vlastníckeho práva sa stanovilo na 3 roky. Pozemky budú po skončení prác uvedené do pôvodného stavu. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že s užívaním pozemkov na účel, na ktorý bolo dočasne obmedzené vlastnícke právo sa musí začať najneskôr do 2 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Náhrada za dočasne obmedzenie vlastníckeho práva zodpovedajúceho spoluvlastníckemu podielu žalobcu vo výmere 188,50 m2 ako dočasný záber na obdobie 3 rokov bola určená podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona znaleckými posudkami č. 28/2016 zo dňa 11.03.2016 a č. 36/2016 zo dňa 11.03.2016 vyhotovenými znaleckou spoločnosťou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností ÚEOS – Komercia, a.s., so sídlom Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava vo výške 2.915,17 €. Náhradu za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva bol ďalší účastník ako vyvlastniteľ povinný uhradiť podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, a to v lehote do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Na odvolanie žalobcu Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby (ďalej len „ministerstvo“), napadnutým rozhodnutím č. 04960/2019/2019/SV/01450 zo dňa 10.01.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 4. Žalobou zo dňa 08.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.03.2019, sa žalobca domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ministerstva č. 04960/2019/2019/SV/01450 zo dňa 10.01.2019. Namieta, že ministerstvo sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so zásadnými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanom odvolaní a tieto účelovo ignoroval. Najmä namietal neposkytnutie podkladov na prípravu na pojednávanie. Žiadne relevantné dokumenty zo spisu žalobcovi neboli nikdy doručené, a to i napriek jeho výslovným žiadostiam. Ďalej žalobca namietal, že vyjadrenie navrhovateľa vyvlastnenia – ďalšieho účastníka k jeho odvolaniu mu nikdy nebolo doručené. Žalobca tiež namietal koncentráciu vyvlastňovacieho konania, podľa ktorej môže vznášať námietky len do skončenia prvého pojednávania vo veci. 5. Ministerstvo aprobovalo závažné porušenie zákona tým, že nepriznalo žalobcovi rovnaké práva ako ďalšiemu účastníkovi, ktorý bol navrhovateľom vyvlastnenia, keďže konal bez žalobcu a nedalo mu právo predkladať návrhy, vyjadrenia a účinne obhajovať jeho záujmy, a to aj tým, že mu nedoručil relevantné podklady (a to i napriek opakovaným žiadostiam). Ministerstvo nedalo žalobcovi právo
predkladať návrhy, vyjadrenia a účinne obhajovať jeho záujmy a to aj tým, že žalovaný nedisponoval žalobcovým skorším vyjadrením, napriek tomu prejednal vec aj bez jeho účasti na pojednávaní, z ktorého sa riadne žalobca ospravedlnil (a požiadal o jeho odročenie z dôvodu práceneschopnosti). Ministerstvo rozhodovalo arbitrárne a nekonzistentne so svojimi rozhodnutiami v obdobných veciach. Žalobca namietal aj skutočnosť, že ministerstvo nemá vo vzťahu k navrhovateľovi vyvlastnenia nevyhnutný odstup, a teda ako spriaznené osoby konajú v rámci vyvlastňovacích konaní v zhode, čo je neprípustné. Ministerstvo taktiež nezohľadnilo, že na vyvlastnení navrhovateľ vyvlastnenia nemá už žiadny záujem, keďže práva z územných a stavebných rozhodnutí boli už dávno postúpené na ďalšie osoby. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Ministerstvo sa v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.06.2019 so žalobou nestotožnilo a navrhlo ju zamietnuť. K námietke neposkytnutia podkladov pre prípravu na pojednávanie spresnil, že zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) nevyplýva povinnosť doručovať každú jednu písomnosť účastníkovi konania, pričom takýto postup správnych orgánov v SR ani v praxi nie je bežný. Postačuje vyvlastňovanému oznámiť len čas, miesto a spôsob nahliadnutia do dokumentov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie. Okresný úrad viackrát oznamoval žalobcovi možnosť nahliadnuť do spisu, ale ten toto právo nevyužil. Žalobca je advokát, má svojich právnych zástupcov, má trvalý pobyt ako aj sídlo svojej vlastnej advokátskej kancelárie v Bratislave a rovnako jeho právny zástupca má sídlo v Bratislave. Všetky podania do správneho konania žalobca, resp. jeho právny zástupca podávali osobne do podateľne okresného úradu, ale nikdy neprejavili záujem nahliadnuť do svojho spisu vo vyvlastňovacom konaní, ktorý sa nachádza v tej istej budove ako podateľňa a nahliadnutie do spisu je možné na počkanie. 7. K námietke koncentrácie vyvlastňovacieho konania podotklo, že koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje vo vyvlastňovacom konaní predpokladá, že účastníci konania svoje námietky proti vyvlastneniu musia predniesť v určitom procesnom štádiu. Týka sa to jednak námietok skutkových (faktických) ako aj právnych. Námietky, ktoré neboli uplatnené včas v prvostupňovom konaní, nie je možné uplatniť ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Odvolacie konanie je totiž obmedzené koncentračnou zásadou, okrem situácie, že by išlo o dôsledok znemožnenia riadneho vznesenia námietok postupom okresného úradu. Uvedená situácia vo vyvlastňovacom konaní nenastala, žalobca bol okresným úradom v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania riadne poučený o možnosti uplatniť námietky a o dôsledku ich neuplatnenia. 8. Čo sa týka neúčasti žalobcu na ústnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov a neodročení ústneho pojednávania ministerstvo uviedlo, že vyvlastňovací orgán je povinný nariadiť ústne pojednávanie bezodkladne po podaní návrhu a oznámiť účastníkom konania a zúčastneným osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania. Účasť na ústnom pojednávaní je právom účastníka konania, nie jeho povinnosťou, a preto osobná neúčasť účastníka konania na ústnom pojednávaní nie je prekážkou pre ďalšie vedenie konania a vydanie rozhodnutia, s výnimkou prípadov podľa § 41 a 42 Správneho poriadku, podľa ktorých sú správne orgány povinné zabezpečiť (predvolať) osoby na konanie, ktorých účasť na konaní je nevyhnutná alebo bez ktorých osobnej účasti nemožno ďalej konanie uskutočniť. Z Oznámenia o podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2017/10907/GRJ zo dňa 21.12.2017 je preukázateľne zrejmé, že okresný úrad žalobcu poučil o jeho práve/možnosti uplatniť námietky najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, pričom bol žalobcovi zároveň oznámený čas a spôsob nahliadnutia do podkladov rozhodnutia. Z dôvodu, že žalobca mal v konaní právne zastúpenie, táto námietka žalobcu je nedôvodná. Rozhodnutie o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva je možné vydať aj bez osobnej účasti účastníka konania na ústnom pojednávaní, čo nakoniec vyplýva aj z praxe správnych orgánov, v ktorých účastníci konania, ktorí sa nemôžu zúčastniť ústneho pojednávania, majú právo podávať písomné námietky, na ktoré správne orgány prihliadajú z úradnej činnosti, alebo môžu využiť inštitút právneho zastúpenia v zmysle § 16 Správneho poriadku. 9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebolo zaslané stanovisko vyvlastniteľa k jeho odvolaniu, orgán verejnej správy pri rozhodovaní vo veci dočasného obmedzenia vlastníckeho práva uplatnil zásadu hospodárnosti konania, keď zhodnotil, že má dostatok dôkazov na vydanie rozhodnutia vo veci a nie je potrebné, aby sa naďalej účastníci konania vyjadrovali k svojim vyjadreniam.
K námietke nejednotného postoja ministerstva k jednej a tej istej procesnej situácii ministerstvo uviedlo, že na základe podnetov navrhovateľa vyvlastnenia ministerstvo zrušilo podnetom napadnuté rozhodnutia ministerstva a následne v zmysle tohto právneho názoru ministerstvo vydalo rozhodnutia o zamietnutí odvolania žalobcu, čím potvrdilo rozhodnutia okresného úrad, v dôsledku čoho došlo k zjednoteniu právneho názoru ministerstva vo vyvlastňovacích konaniach vedených so žalobcom. Za neopodstatnenú považuje ministerstvo aj námietku týkajúcu sa nezaujatosti ministerstva voči navrhovateľovi vyvlastnenia. Ministerstvo k veci uviedlo, že ministerstvo je odvolací orgán, ktorý nemožno nahradiť žiadnym iným správnym orgánom. Ak by sa pripustila námietka žalobcu, že ide o stret záujmov, potom by žiaden štátny orgán nemohol konať a rozhodovať vo veci účastníka, ktorý je majetkovo či personálne prepojený so štátom alebo akýmkoľvek iným orgánom. IV. Replika žalobcu, vyjadrenie ďalšieho účastníka 10. Žalobca sa v replike zo dňa 18.07.2019 vyjadril aj k vyjadreniu k žalobe ďalšieho účastníka a uviedol, že sa nestotožňuje s názorom ministerstva, že správny poriadok neukladá správnemu orgánu povinnosť doručovať každú jednu písomnosť účastníkom konania, a že takýto postup ani ,v praxi nie je bežný. Podľa žalovaného postačuje dať vyvlastňovanému len (zjavne formálnu) možnosť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy alebo kópie. Správny orgán je povinný si sám zaobstarať dostatok podkladov pre rozhodnutie a zisťovať v konaní tzv. materiálnu pravdu, ktorá nemôže byť zistená tak, že sa oboznámi len so stanoviskom ďalšieho účastníka bez riadneho vypočutia žalobcu ako účastníka konania, hoci sa očakáva súčinnosť účastníka konania. Je povinnosťou správneho orgánu zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Správny orgán teda nemôže očakávať, že účastník konania (už tak v rozpore so svojou vôľou vtiahnutý do správneho konania a v ňom dokonca vyvlastňovaný cez inštitút predbežnej držby) bude dennodenne nahliadať do administratívneho spisu, aby si tak realizoval svoje práva (najmä z dôvodu, že stav spisu sa môže denne meniť). Takýto výklad by odporoval správnym predpisom, nehovoriac o Ústave Slovenskej republiky a zásadách, na ktorých stojí. Doručovanie obdobných písomností v trestných či civilných konaniach je absolútnou samozrejmosťou, preto žalobca nevidel ani jeden dôvod na to, aby mu obdobne rozsiahle písomnosti neboli doručené v správnom konaní, v ktorom chce štát mocensky zasiahnuť do jeho vlastníckeho práva a toto mu absolútne obmedziť tým, že mu medzičasom na pozemkoch postaví diaľnicu. Hoci požiadavku na rýchlosť a ekonomickosť konania (aj správneho) vníma a berie na vedomie, táto nemôže byť na úkor práv účastníka konania a nemôže mu uprieť právo oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia. Žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby. 11. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 30.01.2020 navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca neuviedol žiadne dôvody, ktoré by svedčili o splnení dôvodov podľa § 191 ods. 1 SSP. Žalobca neuvádza, akých porušení zákona sa malo dopustiť ministerstvo, skutočnosti uvedené žalobcom smerujú proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného úradu. Žalobca nenamieta ani splnenie hmotnoprávnych predpokladov na vydanie prvostupňového rozhodnutia, namieta len porušenie svojich procesných práv. Žalobca, ale v žalobe nežiada zrušenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Ďalší účastník odmietol tvrdenie o jeho spriaznenosti s ministerstvom, námietka pramení len zo skutočnosti, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie v neprospech žalobcu. To ale neznamená, že prvostupňový správny orgán zvýhodnil ďalšieho účastníka v neprospech žalobcu. 12. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k replike žalobcu a k vyjadreniu ďalšieho účastníka nevyužil. V. Relevantná právna úprava 13. Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“). 14. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov.
15. Podľa § 108 ods. 3 Stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. 16. Podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. 17. Podľa § 113 ods. 5 Stavebného zákona na námietku predpojatosti podanú po lehote a na opakovanú námietku predpojatosti podanú z toho istého dôvodu orgán, ktorý rozhoduje o vylúčení zamestnanca správneho orgánu, neprihliadne. Ak sa námietka predpojatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe zamestnanca správneho orgánu v konaní o prejednávanej veci, na námietku predpojatosti sa neprihliada. 18. Podľa § 114 Stavebného zákona na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení. 19. Podľa § 117a Stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavieb podľa § 108 ods. 2 písm. f) a o) tohto zákona, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach vyvlastnenia krajský stavebný úrad. 20. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 21. Podľa § 21 ods. 2 Správneho poriadku na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. 22. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 23. Podľa § 23 ods. 4 Správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. 24. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 25. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/44/2019. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/44/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 11. apríla 2024 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 27. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcie výstavby č. 04960/2019/2019/SV/01450 zo dňa 10.01.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-BA-OVBP2-2018/7916/GRJ zo dňa 06.03.2018, ktorým sa žalobcovi dočasne obmedzilo vlastnícke právo k určitým pozemkom. Z výroku prvostupňového rozhodnutia sú zrejmé pozemky, ktorých sa dočasné obmedzenie vlastníckeho práva týka. 28. Dňa 21.12.2017 prvostupňový správny orgán listom č. OU-BA-OVBP2-2017/10907/GRJ oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a nariadil ústne pojednávanie na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie na deň 07.02.2018. V oznámení boli účastníci konania súčasne poučení aj o svojich právach v zmysle § 113 ods. 5 Stavebného zákona. Oznámenie bolo doručené účastníkom konania, čo je preukázané doručenkami založenými v spise. Žalobca dňa 01.02.2017 na prvostupňový správny orgán doručil žiadosť o odročenie ústneho pojednávania vytýčeného na deň 07.02.2018 zo zdravotných dôvodov. K žiadosti priložil aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavenej všeobecným lekárom zo dňa 17.01.2018. 29. Dňa 07.02.2018 sa na prvostupňovom správnom orgáne uskutočnilo ústne pojednávanie na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie. Žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavil, hoci mu oznámenie bolo riadne doručené a bol poučený, že námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, inak sa na neprihliada. Na ústnom pojednávaní neboli vznesené žiadne námietky. O priebehu ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica. Právny zástupca ďalšieho účastníka na ústnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu. K ospravedlneniu a potvrdeniu práceneschopnosti žalobcu právny zástupca ďalšieho účastníka uviedol, že toto bolo vystavené dňa 17.01.2018 a žalobca ho doručil na prvostupňový správny orgán až dňa 01.02.2018. Z potvrdenia o práceneschopnosti nevyplýva, že žalobca je práceneschopný aj dňa 07.02.2018, ani či diagnóza bráni žalobcovi zúčastniť sa na ústnom pojednávaní. Tiež namietal, či diagnózu uvedenú v potvrdení o práceneschopnosti žalobcu môže stanoviť všeobecný lekár. K požiadavke žalobcu na zaslanie listín, uviedol, že stavebné povolenie má žalobca k dispozícii, pretože dal voči nemu rozklad, znalecký posudok sa vyvlastňovanému (žalobcovi) nezasiela, pretože má možnosť do neho nahliadnuť v sídle ďalšieho účastníka, o čom bol žalobca poučený, pričom v zmysle Správnemu poriadku nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať všetky podania účastníkov konania. Vyvlastňovaný (žalobca) mal možnosť do spisu nahliadnuť, ako aj podať námietky, čo nespravil, a preto boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia. 30. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že správne orgány sa riadne vysporiadali s námietkou žalobcu týkajúcou sa jeho názoru, že nariadené pojednávanie malo byť pre práceneschopnosť žalobcu odročené. Prvostupňový správny orgán, konkrétne na str. 5-6 svojho rozhodnutia, a ministerstvo na str. 7 napadnutého rozhodnutia. Správny súd k veci dodáva, že účasť na ústnom pojednávaní podľa § 21 Správneho poriadku je právom účastníka konania, ktoré môže, ale nemusí využiť. V konaní o vyvlastnení je možné vydať rozhodnutie aj bez osobnej účasti vyvlastňovaného, o čom svedčí aj prax správnych orgánov rozhodujúcich o vyvlastnení. Žalobca bol upovedomený o konaní ústneho pojednávania, ale nezúčastnil sa ho. Na tomto ústnom pojednávaní nebola nevyhnutná osobná účasť žalobcu, pretože nebolo potrebné vypočuť ho osobne, ako napr. v prípade svedka. Osobná neúčasť žalobcu na ústnom pojednávaní nebola prekážkou pre vydanie napadnutého rozhodnutia okresného úradu. K potvrdeniu o práceneschopnosti správny súd uvádza, že z neho objektívne nevyplýva, či bolo aktuálne, teda či zdravotný stav žalobcu mu bránil sa osobne zúčastniť na ústnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2018.
31. Z administratívneho spisu teda vyplýva, že žalobca bol upovedomený o začatí konania, o nariadení termínu ústneho pojednávania, o možnosti nahliadať do spisu. Žalobca bol v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania poučený aj o tom, že námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní. Žalobca mal tak možnosť vznášať námietky proti vyvlastneniu od doručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania po konanie ústneho pojednávania. Svoje práva však žalobca nevyužil. Správny súd k veci ďalej uvádza, že zo zákona nevyplýva povinnosť správneho orgánu zasielať všetkým účastníkom všetky dokumenty zo spisu osobitne. V súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku mal žalobca možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia jednak nahliadnutím do spisu a navyše mal možnosť vznášať námietky na ústnom pojednávaní. Žalobca nevyužil ani jednu možnosť. Z uvedeného dôvodu správny súd konštatuje, že v danom prípade neboli porušené procesná práva žalobcu. Ministerstvo správne v tejto súvislosti poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/3/2013 zo dňa 18.12.2013 a uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 326/2014-31 zo dňa 24.06.2014. 32. Z Oznámenia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadení ústneho pojednávania zo dňa 21.12.2017 doručeného žalobcovi dňa 28.12.2017 správny súd zistil, že orgán verejnej správy upovedomil žalobcu, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť pred ústnym konaním v stránkových dňoch pondelok, utorok od 8 hod. do 15 hod., streda od 8 hod. do 17 hod. a v piatok od 8 hod. do 14 hod. na Okresnom úrade Bratislava, odbore výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava a pri ústnom konaní, iný termín bolo možné dohodnúť na mobilnom telefónnom čísle uvedenom v oznámení. Správny súd konštatuje, že z obsahu Oznámenia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadení ústneho pojednávania zo dňa 21.12.2017 bezpochyby a jednoznačne vyplýva, že orgán verejnej správy riadne upovedomil žalobcu o možnosti nahliadnuť do podkladov, pričom špecifikoval dni a hodiny a dokonca pripustil možnosť nahliadnuť do spisov nad rámec stránkových dní a hodín uvedením mobilného telefónneho kontaktu za účelom dohodnutia iného termínu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi boli poskytnuté všetky informácie týkajúce sa uplatnenie jeho práv v administratívnom konaní, preto námietku žalobcu, že orgán verejnej správy mal pristupovať k žalobcovi spôsobom znemožňujúcim mu uplatnenie jeho práv, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 33. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, a žalobca to ani nerozporuje, že žalobca bol riadne a včas poučený o tom, že námietky proti vyvlastneniu musí uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Správny súd uvádza, že žalobca v administratívnom a súdnom konaní nepreukázal, z akých dôvodov nevyužil svoje práva, ktoré mohol uplatniť v administratívnom konaní. V tomto smere žalobca neuviedol žiadnu argumentáciu ohľadom toho, z akých dôvodov subjektívne právo, ktoré mu patrilo, nevyužil a požadoval od orgánu verejnej správy osobitný prístup v podobe zaslania kópií všetkých podkladov. 34. Nevyhovenie žiadosti o vyhotovenie kópie všetkých podkladov by mohlo byť podľa názoru správneho súdu považované za zásah do subjektívnych práv žalobcu za predpokladu, pokiaľ by žalobca preukázal, že z objektívnych príčin nemohol využiť právo na nahliadnutie do spisu. Žalobca však v tomto smere neposkytol ani orgánom verejnej správy, ani správnemu súdu žiadnu argumentáciu. Navyše podľa § 23 ods. 4 Správneho poriadku prináleží orgánu verejnej správy úhrada materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. 35. Správny súd k námietke o spriaznenosti orgánu verejnej správy rozhodujúceho v konaní o vydanie rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva a ďalšieho účastníka uvádza, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca vzniesol námietku predpojatosti podľa § 113 ods. 5 Stavebného zákona, o uplatnení ktorej bol prvostupňovým správnym orgánom riadne poučený v Oznámení Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadení ústneho pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2017/10907/GRJ-5 zo dňa 21.12.2017. Správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca neuplatnil svoje právo na vznesenie námietky predpojatosti podľa § 113 ods. 5 Stavebného zákona v administratívnom konaní, pričom sám žalobca v žalobe ani neuvádza, že tak urobil, nemožno prisvedčiť takejto žalobnej námietke z dôvodu nevyužitia procesných práv svedčiacich ochrane subjektívnych práv žalobcu, o ktorých bol riadne a včas žalobca poučený, avšak k využitiu týchto práv v administratívnom konaní nepristúpil.
36. Na základe vyššie uvedeného Správny súd v Bratislave žalobu podľa § 190 SSP pre jej nedôvodnosť zamietol. 37. Žalobca v žalobe predniesol návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky ohľadom preskúmania súladu § 9 ods. 4, prípadne § 9b ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky. Tento návrh predniesol bez ďalšieho podrobnejšieho odôvodnenia. Následne v replike žalobca poukázal na konanie vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. PL. ÚS 18/2017 s tým, že je podľa neho daný dôvod na prerušenie tohto konania až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o podanom návrhu, pričom posúdenie dôvodnosti prerušenia konania ponechal na úvahu tunajšieho súdu. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že sa oboznámil s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 18/2017 zo dňa 04.11.2020, ktorým rozhodol, že ustanovenie § 9 ods. 4 prvej vety zákona č. 669/2007 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 9 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Keďže konanie pred ústavným súdom bolo skončené, správny súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel a tento zamietol. 38. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli. O práve na náhradu trov konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalšiemu účastníkovi voči žalobcovi priznal právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.