Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Bratislave22. 10. 2024plný text

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/22/2019 z 22. 10. 2024

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. októbra 2024, sp. zn. BA-5S/22/2019, ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200241.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-5S/22/2019 1019200241 22. 10. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200241.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Peter Bódi, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 279 798, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu 3790/2018-640, č. záznamu 27824/2018 zo dňa 07.12.2018, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. spisu 3790/2018-640, č. záznamu 27824/2018 zo dňa 07.12.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1814/22331/2017 zo dňa 18.09.2018 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi rozsahu.

priznáva

voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom

odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 11.05.2017 podal žalobca žiadosť o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu na rok 2017 podľa § 14 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorými sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „nariadenie č. 342/2014 Z. z.“). Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 500/1814/21091/2017 zo dňa 23.04.2018 neschválila žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie podľa § 14 nariadenia č. 342/2014 Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 2. Listom č. 9444/2017/805 zo dňa 12.10.2017 bol žalobca vyzvaný na odstránenie nedostatkov žiadosti, t. j. na predloženie dokumentov, ktoré by preukazovali, že plní požiadavky na aktívneho poľnohospodára. Dňa 26.10.2017 bola Pôdohospodárskej platobnej agentúre doručená odpoveď žalobcu, v ktorej uviedol, že v roku 2016 podal daňové priznanie ako fyzická osoba, nakoľko mal príležitostný príjem z lesného hospodárstva a zo závislej činnosti. Spoločnosť REJA pco s.r.o., toho času so sídlom Trenčianska cesta 1512/67, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 48 041 629, v ktorej bol v tom čase konateľom, nedosiahla v roku 2016 žiadne príjmy z prenájmu nehnuteľností, z poskytovania služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, z poskytovania služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá a z poskytovania služieb v lesníctve a v poľovníctve.

3. Žalovaný rozhodnutím č. spisu 2261/2018-640, č. záznamu 15967/2018 zo dňa 03.07.2018 vyhovel odvolaniu žalobcu a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1814/21091/2017 zo dňa 23.04.2018 zrušil a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný považoval uvedené prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahovalo náležité skutočnosti, ako sú vykonané dôkazy, o ktoré sa opieralo a ktoré boli nepochybne zistené a mohli jednoznačne presvedčiť žiadateľa o správnosti postupu správneho orgánu. Vzhľadom na uplatnené námietky žalovaný konštatoval, že Pôdohospodárska platobná agentúra sa mala okrem iného zamerať na zdôvodnenie, ktorú z tzv. negatívne vymedzených činností podľa § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. žalobca vykonával v roku 2017 ako aj na zdôvodnenie spoločného posúdenia spriaznenej osoby a neuznania vyjadrenia žalobcu doručeného Pôdohospodárskej platobnej agentúre dňa 26.10.2017. 4.Pôdohospodárska platobná agentúra ďalším rozhodnutím č. 500/1814/22331/2017 zo dňa 18.09.2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) opätovne neschválila žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v zmysle čl. 63 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (ďalej aj len „nariadenie EÚ č. 1306/2013“). Pre splnenie požiadavky na aktívneho poľnohospodára sa vo všeobecnosti overuje činnosť zapísaná v príslušnom registri buď priamo u osoby žiadateľa, alebo nepriamo overením činnosti zapísanej v príslušnom registri u subjektu spriazneného s osobou žiadateľa. Subjektom spriazneným s osobou žiadateľa je situácia, keď žiadateľ vykonáva podnikanie na základe viacerých právnych foriem (napr. na základe oprávnenia pre samostatne hospodáriaceho roľníka a na základe živnostenského oprávnenia). Subjektom spriazneným s osobou žiadateľa je tiež osoba žiadateľa prepojená s iným subjektom vo vzťahu k účinnej kontrole vo forme rozhodovacej právomoci (oprávnenie konať za právnickú osobu sám alebo spoločne s ďalšími osobami v závislosti od právnej formy právnickej osoby), prípadne majetkových práv z titulu členstva v právnickej osobe (právo na najmenej 50 % ziskov spoločnosti), a ktorá prevádzkuje nepoľnohospodárske činnosti uvedené v tabuľke č. 2. V takom prípade sa osoba žiadateľa považuje za „neaktívneho poľnohospodára“ a musí preukázať overiteľný dôkaz ku ktorejkoľvek zo skutočností uvedených v § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z. Pre účely overovania požiadaviek na aktívneho poľnohospodára je relevantný subjekt spriaznený s osobou žiadateľa, ktorý bol zapísaný do príslušného registra alebo v ktorom sa získala rozhodovacia právomoc po 20.12.2013. Ak má subjekt v príslušnom registri zapísané aj „nepoľnohospodárske“ činnosti, ktoré predstavujú predmet podnikania a ktoré vykonáva, nemožno ho považovať za aktívneho poľnohospodára s výnimkou uplatnenia výnimiek podľa § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z. Na preukázanie, že nevykonáva nepoľnohospodársku činnosť, ktorá je zapísaná v príslušnom registri, nestačí čestné vyhlásenie, ale potvrdenie audítora alebo osoby, ktorá pre subjekt zabezpečuje výkon účtovníctva, potvrdzujúce, že subjekt skutočne v predmetnom účtovnom období príslušného kalendárneho roka nevykonával nepoľnohospodársku činnosť, t. j. nemal z nej príjmy. 5.Pôdohospodárska platobná agentúra tiež v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatovala, že vykonanými administratívnymi kontrolami pri overovaní požiadaviek aktívneho poľnohospodára zistila, že žalobca nie je aktívnym poľnohospodárom v zmysle § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. Spriaznená osoba žalobcu má v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti: Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, ktorá je v zmysle usmernenia k nariadeniu č. 342/2014 Z. z. považovaná za tzv. negatívnu činnosť. Žalobca počas konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by bolo možné jednoznačne konštatovať, že nejde o negatívnu činnosť. Žiadateľ, ktorý vykonáva tzv. negatívnu činnosť, môže byť považovaný za aktívneho poľnohospodára, ak poskytne overiteľný dôkaz o tom, že a/ ročná výška jeho priamych platieb je aspoň 5 % celkových príjmov, ktoré získal z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie alebo b/ celá jeho poľnohospodárska plocha, ktorá je oprávnená na podporu, predstavuje aspoň 28 ha, prípadne c/ že jeho celkové príjmy z poľnohospodárskych činností v predchádzajúcom účtovnom období, predstavujú najmenej jednu tretinu celkových príjmov získaných v tomto účtovnom období. Žalobca ani jednu z týchto skutočností nepreukázal. Nesplnil skutočnosti podľa § 3 ods. 3 písm. a/ nariadenia č. 342/2014 Z. z., nakoľko výška jeho priamych platieb pred uplatnením administratívnych sankcií v roku 2016 bola 2 649,269 EUR. Žalobca nesplnil ani skutočnosť uvedenú v § 3 ods. 3 písm. b/ nariadenia č. 342/2014 Z. z., lebo deklaroval poľnohospodársku pôdu vo výmere 12,91 ha a tiež

nesplnil ani skutočnosť uvedenú v § 3 ods. 3 písm. c/ nariadenia č. 342/2014 Z. z., keďže jeho celkové príjmy z poľnohospodárskych činností v predchádzajúcom účtovnom období predstavujú menej než jednu tretinu celkových príjmov získaných v tomto účtovnom období. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 6.Žalovaný rozhodnutím č. spisu 3790/2018-640, č. záznamu 27824/2018 zo dňa 07.12.2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že jednotná platba na plochu a platba za ekologizáciu sa neposkytnú žiadateľovi, ktorý prevádzkuje letiská, vodárne, trvalé športoviská alebo rekreačné plochy, alebo ktorý poskytuje železničné služby a realitné služby [recitál 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (ďalej aj len „nariadenie EÚ č. 1307/2013“), § 2 ods. 5 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 342/2014 Z. z.]. Za tzv. negatívne činnosti podľa § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. a podľa prvej vety čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013 možno v prípade poskytovania realitných služieb považovať predovšetkým kúpu a predaj vlastných nehnuteľností, prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, realitné kancelárie a správu nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv. Za hlavný predmet činnosti žalobcovi spriaznenej osoby žalovaný považoval kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a podľa § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. a podľa prvej vety čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013 považoval za negatívnu činnosť prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Na preukázanie skutočnosti, že žalobca ako žiadateľ nevykonával tzv. negatívne činnosti, nestačí jeho čestné vyhlásenie. Žiadateľ, ktorý uvedie predmet podnikania v príslušnom registri do súladu so skutočnosťou, je povinný na doloženie nevykonávania nepoľnohospodárskych činností predložiť aj potvrdenie audítora, resp. účtovníka alebo osoby, ktorá pre žiadateľa zabezpečuje výkon účtovníctva potvrdzujúce, že žiadateľ skutočne v predmetnom účtovnom období príslušného roka nevykonával negatívne činnosti. Súčasne platí, že požiadavky na aktívneho poľnohospodára je potrebné dodržiavať celoročne. Dôkazné bremeno na preukázanie nevykonávania tzv. negatívnych činností je v plnom rozsahu na žiadateľovi (žalobcovi). Žiadateľ, ktorý vykonáva tzv. negatívnu činnosť, sa považuje za aktívneho poľnohospodára, ak poskytne overiteľný dôkaz ku ktorejkoľvek zo skutočností uvedených v § 3 ods. 3 a ods. 4 nariadenia č. 342/2014 Z. z. v súvislosti s čl. 9 ods. 2 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ nariadenia EÚ č. 1307/2013. 7.Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež poukázal na vyjadrenie žalobcu, že za rok 2016 nepodával daňové priznanie, že jeho spriaznená osoba nedosiahla za rok 2016 príjmy z prenájmu nehnuteľností, z poskytovania služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, z poskytovania služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá a z poskytovania služieb v lesníctve a v poľovníctve; zároveň predložil potvrdenie daňového poradcu A. F. B. zo dňa 23.10.2017 s daňovým priznaním spriaznenej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Žalovaný prízvukoval, že vyjadrenie žalobcu a potvrdenie daňového poradcu A. F. B. zo dňa 23.10.2017 sa vzťahujú výlučne na rok 2016, nepredložil však potvrdenie audítora, resp. účtovníka alebo osoby, ktorá mu zabezpečuje výkon účtovníctva, ktoré by preukázalo, že by v spojitosti so spriaznenou osobou nevykonával v účtovnom období 2017 celoročne tzv. negatívne činnosti - prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Predmet podnikania - prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom je u spriaznenej osoby naďalej zapísaný v obchodnom registri. Žalobca v konaní síce uniesol bremeno tvrdenia, že spriaznená osoba nikdy nevykonávala citovaný predmet činnosti, a to ani v roku 2017, ale súčasne neuniesol bremeno dôkazu, nakoľko nevykonávanie citovaného predmetu činnosti nebolo doposiaľ dané v obchodnom registri do súladu s jeho tvrdením. Žalovaný zistil, že žalobca mal prostredníctvom spriaznenej osoby príjmy z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii, v celkovej sume 896 928,94 EUR, pričom suma poskytnutých priamych platieb za rok 2016 predstavovala 2 649,26 EUR. Žalobcova ročná výška priamych platieb nepredstavuje aspoň 5 % celkových príjmov, ktoré získal z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii. Žalovaný zistil, že žalobca na rok 2016 nahlásil pri jednotnej platbe a pri platbe za ekologizáciu výmeru 12,91 ha, a teda nedosahuje výmeru 28 ha, čím nesplnil podmienku podľa čl. 9 ods. 2 písm. b/ nariadenia EÚ č. 1307/2013 v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ nariadenia č. 342/2014 Z. z. Žalobca nepreukázal potvrdením audítora, resp. účtovníka alebo osoby, ktorá preňho

zabezpečuje výkon účtovníctva, že podľa § 3 ods. 3 písm. c/ nariadenia č. 342/2014 Z. z. jeho celkové príjmy z poľnohospodárskych činností v predchádzajúcom účtovnom období, za ktoré je takýto doklad k dispozícii, predstavujú najmenej jednu tretinu celkových príjmov získaných v tomto účtovnom období, a teda že by podľa čl. 9 ods. 2 písm. c/ nariadenia EÚ č. 1307/2013 bol jeho hlavným podnikateľským cieľom výkon poľnohospodárskej činnosti. Žalovaný ďalej zistil, že u žiadateľa presiahla celková suma priamych platieb v predchádzajúcom roku 2016 sumu 2 000 EUR (2 649,26 EUR), a teda nesplnil ani podmienku na uplatnenie výnimky podľa § 3 ods. 4 nariadenia č. 342/2014 Z. z. II. Žaloba 8.Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 9.Napadnuté rozhodnutie označil žalobca za arbitrárne, nenáležite odôvodnené a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež nezákonné z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z akéhosi formulárového odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je podľa názoru žalobcu evidentné, že žalovaný sa vyhýba priamej a bezprostrednej konfrontácii s argumentáciou žalobcu. Súčasne žalovaný v napadnutom rozhodnutí prehliada dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Na margo vyhodnotenia, ktorá činnosť spadá/nespadá do rámca tzv. realitné služby, sa pritom žalovaný bez ďalšieho obmedzil výlučne na formálne skonštatovanie (str. 5, tretí odsek): „že za tzv. negatívne činnosti podľa § 3 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. a podľa prvej vety čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013 možno v prípade poskytovania realitných služieb považovať predovšetkým kúpu a predaj vlastných nehnuteľností, prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, realitné kancelárie a správu nehnuteľností na základe poplatkov a zmlúv.” Vo vzťahu k takémuto spornému právnemu záveru, ktorý má ďalekosiahle dôsledky na žalobcu (ukrátenie jeho nároku na podporu), pritom zostáva úplne nezodpovedané, na základe akých konkrétnych skutočností a vnútorných úvah k tomuto žalovaný dospel, a teda prečo, resp. na akom konkrétnom právnom základe takéto žalovaným vymenované činnosti údajne spadajú pod tzv. „negatívnu činnosť — realitné služby”. Nepreskúmateľnosť takéhoto právneho záveru žalovaného je o to závažnejšia, že tento je v rozpore so zásadnou a relevantnou argumentáciou žalobcu opakovane prezentovanou v správnom konaní, na ktorú však žalovaný v napadnutom rozhodnutí absolútne nijako nereagoval. 10.Žalobca ako „neprávnik” až prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta širšou právnou analýzou veci zistil, že pokiaľ ide o žalovaným v rozhodnutí bez ďalšieho formálne vymenované činnosti („... možno v prípade poskytovania realitných služieb považovať predovšetkým kúpu a predaj vlastných nehnuteľností, prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, realitné kancelárie a správu nehnuteľností na základe poplatkov a zmlúv. ”), tieto tvoria tzv. „Štatistickú klasifikáciu ekonomických činností” vydanú Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Zo „SEKCIE L ČINNOSTI V OBLASTI NEHNUTENOSTÍ” (táto sa delí na Divízie, Skupiny, Triedy, Podtriedy) pritom explicitne vyplýva, že „realitné služby” majú v rámci danej sekcie vytvorenú samostatnú triedu 68.31 „Realitné kancelárie”. Aj z uvedeného je teda evidentné, že ak aj žalovaný na účely rozhodnutia vychádzal z vyššie označenej „Štatistickej klasifikácie ekonomických činností” (takáto skutočnosť z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva), túto preukázateľne aplikoval nesprávne a extenzívne, keď pod tzv. „negatívnu činnosť — realitné služby” subsumoval úplne celú SEKCIU L - ČINNOSTI V OBLASTI NEHNUTEĽNOSTÍ, a to bez ohľadu na druhové zloženie jej jednotlivých divízií, skupín, tried, podtried. Na tomto mieste je tiež potrebné uviesť, že predmet činnosti, resp. voľná živnosť „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom”, ktorý má v obchodnom registri zapísaný spoločnosť REJA pco s.r.o., IČO: 48 041 629, nielenže nespadá do „triedy - realitné kancelárie”, ale dokonca ani do zložením činností širšej „Skupiny 68.3”, v ktorej sa „trieda realitné kancelárie” nachádza. 11.Žalobca tiež namietal absolútnu nepreskúmateľnosť, a teda nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom ohľade, na základe akých konkrétnych zákonných ustanovení (ktorého ustanovenia nariadenia č. 342/2014 Z. z., či nariadenia EÚ č. 1307/2013), aplikoval žalovaný zjavne nesprávny a extenzívny

výklad pojmu „realitná činnosť“ aj z pohľadu akejsi „spriaznenej osoby” s osobou žiadateľa. Žalovaný pritom namiesto toho, aby takýto jeho postup riadne, presvedčivo a logicky právne zdôvodnil konkrétnym ustanovením právneho predpisu a jeho výkladom, v zmysle ktorého by bolo možné takýto jeho postup považovať za zákonný (aplikovať podmienky aktívneho poľnohospodára aj z pohľadu akejsi „ spriaznenej osoby”), venoval svoju pozornosť zdanlivo nepochopiteľnej argumentácii vytrhnutej z kontextu. 12.Vyššie uvedené nedostatky (nedôvodnosť, nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť...) napadnutého rozhodnutia považoval žalobca za neakceptovateľné o to viac, že argumentačné východisko tvrdení žalovaného je založené na tom základe, že v jeho vyjadreniach umelo navodzuje dojem, že žalobca ako žiadateľ údajne nesplnil požiadavky na aktívneho poľnohospodára. Takéto tvrdenie žalovaného však preukázateľne nemá oporu v objektívnej realite a už vôbec nie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené nemá právnu oporu ani požiadavka žalovaného, aby žalobca preukázal nevykonávanie tzv. negatívnej činnosti. V zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR totiž nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 13.Závery o nezákonnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia vyplývajú aj zo samotného procesného postupu správnych orgánov, v rámci ktorého došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Je nesporné, že v predmetnej veci Pôdohospodárska platobná agentúra zaslaním výzvy na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) zo dňa 12.10.2017 oznámila žalobcovi, že administratívnou kontrolou boli na predloženej Jednotnej žiadosti na rok 2017 zistené závažné nedostatky podania. Na odstránenie údajných závažných nedostatkov bola žalobcovi poskytnutá lehota 5 dní s tým, že v prípade, ak v stanovenom termíne všetky vytýkané nedostatky podania nebudú odstránené, bude konanie v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku zastavené. Nakoľko v zmysle napadnutého rozhodnutia nedošlo k odstráneniu sporných nedostatkov, za daného stavu postup žalovaného nemal, resp. nemohol vyústiť do vydania preskúmavaných rozhodnutí, ale naopak, by mal vyústiť do rozhodnutia o zastavení konania. III. Vyjadrenie žalovaného 14.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.06.2019 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 15.Nesúhlasil s námietkami žalobcu a konštatoval, že preskúmavané rozhodnutia sú v súlade s právnymi predpismi, nakoľko bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, z ktorého boli vyvodené správne právne závery. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorú uplatnil v odvolacom konaní, a podľa ktorej by boli považované za subjekty, ktoré vykonávajú tzv. negatívne činnosti podľa § 3 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. a prvej vety čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013 výlučne subjekty, ktoré vykonávajú viazanú živnosť Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Celá problematika bola podrobne vysvetlená na stranách 4 až 11 napadnutého rozhodnutia, pričom bolo jednoznačne zistené, že žalobca vykonával v roku 2017 tzv. negatívne činnosti podľa vyššie uvedeného nariadenia vlády SR a nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Žalobca v konaní nijako nepreukázal ich nevykonávanie a ani nepreukázal, že by sa na neho mali aplikovať výnimky ustanovené v § 3 ods. 3 a 4 nariadenia č. 342/2014 Z. z., či v čl. 9 ods. 2 písm. a), b), c) nariadenia EÚ č. 1307/2013. Preukázať nevykonávanie tzv. negatívnych činností bol povinný žalobca po výzve Pôdohospodárskej platobnej agentúry. 16.V súvislosti s námietkami žalobcu poukázal na to, že nová právna úprava nariadenia vlády SR č. 73/2018 Z. z. je účinná od 15.03.2018. V súlade s prechodnými ustanoveniami citovaného nariadenia podmienky poskytovania priamych platieb na základe žiadostí podaných do 14.03.2018, t. j. aj vo veci žalobcu, sa posudzujú podľa nariadenia č. 342/2014 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 47/2017 Z. z. Aplikovať na žiadosť požadovaný právny predpis, ktorý je neplatný a neúčinný vzhľadom na termín podania žiadosti, by bolo v rozpore so zásadou zákonnosti. Pôdohospodárska platobná agentúra bola oprávnená preveriť skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v žiadosti. Žalobca bol súčasne povinný spolupracovať s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou v priebehu celého

správneho konania. Vyhlásenia uvedené v žiadosti a podpísané žalobcom sa však ukázali ako nepravdivé. Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodla zákonným spôsobom, nedostatky ohľadom nepreskúmateľnosti, na ktoré žalovaný poukázal v rozhodnutí č. spisu 15967/2018, č. záznamu 2261/2018-640 zo dňa 03.07.2018, boli v ďalšom konaní a rozhodnutí Pôdohospodárskej platobnej agentúry náležite zohľadnené. 17.Žalovaný mal za to, že námietkam žalobcu sa nevyhýbal a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa k nim aj náležite vyjadril. Zúžiť celú problematiku na žalobcom citovanú päťriadkovú časť na strane 5 napadnutého rozhodnutia je neopodstatnené a zavádzajúce. Žalobca sa pritom vyhol všetkým ustanoveniam platných právnych predpisov, ktoré boli zo strany žalovaného náležite vyložené a súčasne sa vyhol všetkým zisteniam žalovaného, či už ohľadom vykonávania tzv. negatívnych činností v roku 2017 podľa § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. a prvej vety čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013, zisteniam ohľadom nepreukázania výnimiek podľa § 3 ods. 3 a 4 nariadenia č. 342/2014 Z. z. a čl. 9 ods. 2 písm. a), b), c) nariadenia EÚ č. 1307/2013, alebo zisteniam ohľadom posúdenia listín predložených žalobcom. Žalovaný považoval ním vydané napadnuté rozhodnutie za preskúmateľné a dostatočne odôvodnené s uvedením konkrétnych skutočností, úvah správneho orgánu a právneho posúdenia veci. 18.Do § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. a prvej vety čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013 nie je možné uviesť všetky odlišnosti jednotlivých typov podnikateľských subjektov s predmetmi ich činností, ktoré sa môžu vyskytnúť v členských krajinách Európskej únie. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nesplnil kritériá oprávnenosti podľa čl. 63 ods. 1 nariadenia EÚ č. 1306/2013 pre rok 2017. V uvedenej súvislosti je úplne irelevantné argumentovať akoukoľvek v tom čase neúčinnou novelou nariadenia č. 342/2014 Z. z., nakoľko je zrejmé, že jednotná platba na plochu s platbou za ekologizáciu sa poskytuje na základe príslušnej jednotnej žiadosti vždy na aktuálny rok, pričom podmienky na každý rok sa menia. Žalobca bol informovaný o zisteniach Pôdohospodárskej platobnej agentúry z administratívnej kontroly, t. j. o zistenom podozrení ohľadom neplnenia povinnosti nevykonávania tzv. negatívnych činností a súčasne bol poučený, že nie je prípustné čestné vyhlásenie a unesenie dôkazného bremena ohľadom preukázania skutočností, že plní požiadavky aktívneho poľnohospodára, je na žiadateľovi. IV. Replika žalobcu 19.Žalobca v replike zo dňa 17.07.2019 zopakoval dôvody uvedené v žalobe navrhujúc, aby správny súd tejto žalobe vyhovel. Zdôraznil, že rozširovanie požiadaviek aktívneho poľnohospodára aj na tretie osoby, t. j. z pohľadu akejsi „spriaznenej osoby“ s osobou žiadateľa/prijímateľa podpory, došlo až v rámci verzie 3.0 usmernenia k nariadeniu č. 342/2014 Z. z. zo dňa 31.07.2016, ktorou došlo k úprave predošlej verzie 3.0 zo dňa 29.02.2016, ktorá takúto spornú interpretáciu nariadenia č. 342/2014 Z. z. ešte vôbec neobsahovala. Na margo argumentácie, že uvedeným nariadením došlo s účinnosťou od 15.03.2018 k novelizácii § 3 a vypustením odsekov 2 a 5 došlo k zásadného zúženiu požiadaviek na samotného žiadateľa ako aktívneho poľnohospodára, medzi iným aj k úplnému vypusteniu tzv. negatívnej činnosti – realitnej činnosti, žalobca poukázal na to, že táto argumentácia bola na účely žaloby použitá výlučne v tom kontexte, že vláda SR upravila znenie § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. v prospech žiadateľov podpôr. Zarážajúco preto podľa žalobcu vyznela snaha žalovaného o dezinterpretáciu tejto argumentácie, keď žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe na škodu žalobcu vyvodzoval dojem, akoby sa domáhal posúdenia veci správnym orgánom v zmysle právnej úpravy, ktorá nebola v rozhodnom čase účinná. 20.Taktiež zdôraznil, že v konaní pred správnym orgánom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Pôdohospodárska platobná agentúra mu dňa 12.10.2017 oznámila, že na jeho Jednotnej žiadosti na rok 2017 boli zistené závažné nedostatky a poskytla mu lehotu piatich dní na ich odstránenie. Keďže podľa žalovaného nedošlo k odstráneniu nedostatkov podania, nemohla potom Pôdohospodárska platobná agentúra vydať rozhodnutie v merite veci, ale mala zastaviť konanie, s čím sa žalovaný v odvolacom konaní vôbec nezaoberal. 21.Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 22.Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/22/2019 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-5S/22/2019. 23.Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.10.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 24.Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25.Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2007 Z .z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej aj len „zákon č. 543/2007 Z. z.“), platobná agentúra o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. 26.Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., na konanie podľa § 7 ods. 1 písm. a/ a aa/, § 15 a 16 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon v § 16a až 16d neustanovuje inak. 27.Podľa § 2 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z., priame platby sa poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha a) dosahuje výmeru najmenej 1 ha, pričom táto výmera môže predstavovať viaceré súvislé časti dielov pôdnych blokov príslušného druhu poľnohospodárskej plochy s výmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej jedným žiadateľom, b) je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka, c) má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená, d) využívaná na pestovanie rýchlorastúcich drevín druhov stromov je vysadená druhmi stromov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1, vrátane dodržania maximálneho cyklu zberu, e) využívaná na pestovanie konope je osiata osivom odrôd podľa osobitného predpisu. 28.Podľa § 2 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z., priame platby sa poskytnú na výmeru poľnohospodárskej plochy, ktorú žiadateľ obhospodaruje a na ktorú možno poskytnúť podporu vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov a ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť alebo sa prevažne využíva na poľnohospodársku činnosť podľa odseku 4. 29.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 342/2014 Z. z., priame platby sa neposkytnú, ak poľnohospodárska plocha podľa § 2 ods. 8 predstavuje viac ako 50% celej poľnohospodárskej plochy nahlásenej podľa osobitného predpisu a ak sa na tejto poľnohospodárskej ploche nevykonáva minimálna činnosť podľa § 6.

30.Podľa § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z., priame platby sa neposkytnú prevádzkovateľom letísk, vodární, trvalých športovísk alebo rekreačných plôch alebo poskytovateľom železničných služieb alebo realitných služieb. 31.Podľa § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z., neposkytnutie priamych platieb podľa odseku 2 sa neuplatňuje, ak sa preukáže a) skutočnosť podľa osobitného predpisu , b) že celá poľnohospodárska plocha určená podľa osobitného predpisu predstavuje aspoň 28 ha, alebo c) že celkové príjmy z poľnohospodárskych činností v predchádzajúcom účtovnom období, za ktoré je takýto doklad k dispozícii, predstavujú najmenej jednu tretinu celkových príjmov získaných v tomto účtovnom období. 32.Podľa § 3 ods. 4 nariadenia č. 342/2014 Z. z., neposkytnutie priamych platieb podľa odseku 2 sa neuplatňuje, ak celková výška priamych platieb podľa osobitného predpisu nepresahuje 2 000 eur. 33.Podľa § 7 nariadenia č. 342/2014 Z. z., jednotná platba na plochu sa poskytne žiadateľovi, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2. 34.Podľa § 19 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 455/1991 Zb.“), živnosti sú: a) remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore, b) viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak, c) voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená. 35.Podľa § 23 zákona č. 455/1991 Zb., viazané živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 2 zákona. 36.Podľa § 24 zákona č. 455/1991 Zb., odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovená touto prílohou. 37.Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb., voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 a 2 a ich označenie nezodpovedá obsahu živností uvedených v týchto prílohách. 38.Podľa čl. 63 ods. 1 nariadenia EÚ č. 1306/2013, ak sa zistí, že prijímateľ nespĺňa kritériá oprávnenosti, záväzky alebo iné povinnosti týkajúce sa podmienok pre poskytovanie pomoci alebo podpory, ako sa stanovuje v právnych predpisoch v oblasti poľnohospodárstva, pomoc sa nevyplatí alebo odníma v plnej miere alebo čiastočne a v prípade potreby sa príslušné platobné nároky uvedené v článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 nepridelia alebo sa odnímu. 39.Podľa čl. 21 ods. 1 nariadenia EÚ č. 1307/2013, podpora v rámci režimu základných platieb je dostupná pre poľnohospodárov, ktorí: a) získajú platobné nároky podľa tohto nariadenia prostredníctvom pridelenia podľa článku 20 ods. 4, prostredníctvom prvého pridelenia podľa článku 24 alebo článku 39, prostredníctvom pridelenia z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv podľa článku 30 alebo prostredníctvom prevodu podľa článku 34; alebo b) spĺňajú podmienky článku 9 a sú prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu držiteľmi platobných nárokov v členskom štáte, ktorý sa v súlade s odsekom 3 rozhodol ponechať si svoje existujúce platobné nároky. 40.Podľa čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013, priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy.

Členské štáty môžu podľa potreby na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že doplnia zoznam uvedený v prvom pododseku o ďalšie podobné nepoľnohospodárske typy podnikania alebo činnosti, a následne sa môžu rozhodnúť ktorékoľvek z takýchto doplnení vypustiť. Osoba alebo skupina osôb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti prvého alebo druhého pododseku, sa však považuje za aktívneho poľnohospodára, ak vo forme požadovanej členskými štátmi poskytne overiteľný dôkaz, ktorým preukáže ktorúkoľvek z týchto skutočností: a) že ročná výška priamych platieb je aspoň 5 % celkových príjmov, ktoré získala z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii; b) že jej poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné; c) že jej hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti. 41.Podľa čl. 9 ods. 3 nariadenia EÚ č. 1307/2013, členské štáty sa okrem odsekov 1 a 2 môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že priame platby sa neposkytnú fyzickým alebo právnickým osobám, alebo skupinám fyzických alebo právnických osôb: a) ktorých poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti; a/ alebo b) ktorých hlavnou činnosťou alebo podnikateľským cieľom nie je výkon poľnohospodárskej činnosti. 42.Podľa čl. 9 ods. 4 nariadenia EÚ č. 1307/2013, odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na poľnohospodárov, ktorí v predchádzajúcom roku dostali priame platby nepresahujúce určitú sumu. O tejto sume rozhodujú členské štáty na základe objektívnych kritérií, ako napr. ich národné alebo regionálne charakteristiky, a jej výška nesmie byť vyššia než 5 000 EUR. 43.Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 44.Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 45.Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 46.Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 47.Medzi účastníkmi je sporné, či žalobca, resp. jeho spriaznená osoba, vykonával tzv. negatívnu činnosť, ktorú Pôdohospodárska platobná agentúra a žalovaný identifikovali ako poskytovanie realitných služieb. Od vyhodnotenia charakteru tejto činnosti následne závisí posúdenie splnenia alebo nesplnenia podmienok na poskytnutie podpory podľa § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z. a čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013. Inými slovami, ak spriaznená osoba žalobcu vykonáva realitnú činnosť ako negatívnu činnosť, na poskytnutie podpory musí splniť podmienky ustanovené v § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z.; ak spriaznená osoba žalobcu nevykonáva negatívnu činnosť (realitnú činnosť), potom nie je daný dôvod na posudzovanie podmienok vyplývajúcich z § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z. a poskytnutie podpory podlieha posúdeniu podľa § 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. 48.Zákon č. 543/2007 Z. z. ani nariadenie č. 342/2014 Z. z. priamo nedefinujú pojem spriaznená osoba, no zákon č. 543/2007 Z. z. odkazuje na § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je spriaznenou

osobou fyzickej osoby jej blízka osoba ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. 49.V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, bol v čase podania predmetnej žiadosti spoločníkom a konateľom spoločnosti REJA pco s.r.o., IČO: 48 041 629. Do predmetu činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti okrem iného patrí prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom (výpis z obchodného registra Okresného súdu Trenčín, Oddiel: Sro, Vložka č. 31239/R), ktorú oba správne orgány vyhodnotili ako negatívnu činnosť (realitnú činnosť), ktorá bránila priznaniu podpory žalobcovi na základe jeho Jednotnej žiadosti na rok 2017. 50.Sporným medzi účastníkmi teda je posúdenie predmetu činnosti „prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom“. Žalobca tvrdil, že nejde o realitnú činnosť a správne orgány oboch stupňov tvrdili opak. 51.Poskytovateľom realitných služieb sa priame platby neposkytnú (§ 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. a čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013). Výnimku z uvedenej zásady je možné použiť len za splnenia podmienok uvedených v § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z., čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013, teda za splnenia podmienok uvedených v citovaných ustanoveniach sa bude aj poskytovateľ realitných služieb považovať za aktívneho hospodára oprávneného na poskytnutie podpory. 52.Zákon č. 543/2007 Z. z. ani nariadenie č. 342/2014 Z. z. a nariadenie EÚ č. 1307/2013 nedefinujú pojem realitné služby. Požiadavka nevykonávania tzv. negatívnych činností, medzi ktoré patrí aj poskytovanie realitných služieb, bola v takmer doslovnom znení prevzatá z nariadenia č. 1307/2013. Žiaden z vyššie citovaných právnych predpisov bližšie nešpecifikuje, výkon ktorých činností možno chápať ako poskytovanie realitných služieb. V zmysle bodu 10 odôvodnenia nariadenia č. 1307/2013 skúsenosti získané pri uplatňovaní rôznych režimov podpory poľnohospodárom ukazujú, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých podnikanie sa nezameriavalo na poľnohospodársku činnosť alebo sa na ňu zameriavalo len okrajovo. S cieľom zabezpečiť lepšie zacielenie podpory by sa členské štáty mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali určitým fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ nemôžu tieto osoby preukázať, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová. Členské štáty by tiež mali mať možnosť neposkytnúť priame platby iným fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých poľnohospodárska činnosť je okrajová. Členským štátom by sa však malo povoliť, aby poskytovali priame platby menším poľnohospodárom pracujúcim na čiastočný úväzok, keďže títo poľnohospodári priamo prispievajú k životaschopnosti vidieckych oblastí. Členské štáty by sa tiež mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých poľnohospodárske plochy sú predovšetkým oblasti, ktoré sa prirodzene ponechávajú v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, a ktorí nevykonávajú určitú minimálnu činnosť. 53.Otázkou namietaného výkladu pojmu „poskytovanie realitných služieb, zakotveného v § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. [„Priame platby sa neposkytnú žiadateľovi, ktorý prevádzkuje letiská, vodárne, trvalé športoviská alebo rekreačné plochy, alebo ktorý poskytuje železničné služby alebo realitné služby“], resp. „prevádzkovanie realitných služieb“ v zmysle čl. 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 [„Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy“] sa zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/98/2020 zo dňa 28.02.2022, v ktorom dospel k záveru, že „Článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, resp. § 3 ods. 2 nariadenia č. 342/2014 Z. z. zavádza zoznam tzv. negatívnych činností, výkon ktorých má v zásade (za predpokladu nesplnenia ďalej ustanovených výnimiek) za následok nepriznanie dotácií. Pokiaľ je v článku 9 ods. 2 použitá formulácia „prevádzkovanie realitných služieb“, nemožno z takto zvoleného výrazu vyvodzovať, že únijný normotvorca mal na mysli výlučne vykonávanie realitnej činnosti v ponímaní slovenských vnútroštátnych predpisov. Použitie výrazu „realitné služby“ v slovenskej jazykovej verzii, a jeho prevzatie do nariadenia č. 342/2014 Z. z. pochopiteľne evokuje, že by normotvorca mohol mať úmysel vylúčiť z poskytovania dotácií výhradne realitné agentúry. Takýto výklad je však celkom zjavne v rozpore s vyššie deklarovaným účelom podpory poľnohospodárov, z ktorej by tak neboli vylúčené iné subjekty poskytujúce služby v oblasti nehnuteľností.

54.Podporne možno odkázať na verejne dostupný dokument Európskej komisie pod názvom Guidance document on the implementation of article 9 of regulation (EU) No 1307/2013 (dostupný na https://www.agri.ee/sites/default/files/content/ministeerium/2014/ dscg-2014-29-afguidance-document.pdf). Vysvetľuje, že zavedením termínu „prevádzkovanie realitných služieb“ medzi tzv. negatívne činnosti mal normotvorca v úmysle zamerať sa na developerov, realitné agentúry a fyzické a právnické osoby spravujúce nehnuteľnosti na základe poplatkov a zmlúv.“ 55.V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (ďalej aj len „NACE“), ktoré v rámci prílohy č. 1 a jej sekcie L sa za činnosti v oblasti nehnuteľností považujú kúpa a predaj vlastných nehnuteľností, prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, realitné kancelárie a správa nehnuteľností na základe poplatkov a zmlúv. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že vyššie uvedená klasifikácia je pritom priamo aplikovateľná a jej používanie je povinné pre všetky členské štáty. 56.Čl. 9 ods. 2 pre „realitné služby“ používa v českej verzii slovné spojenie „služby v oblasti nemovitostí“ [tento pojem označuje množinu služieb, ktorá celkom zjavne presahuje činnosť realitných agentúr]. Následne je v rámci českej vnútroštátnej právnej úpravy (nariadenie č. 72/2015 Sb.) táto činnosť definovaná práve odkazom na NACE a tam uvedené vymedzenie činnosti v oblasti nehnuteľností. 57.Z vyššie uvedených skutočností podľa názoru správneho súdu na jednej strane vyplýva, že cieľom čl. 9 ods. 2 v nadväznosti na bod 10 odôvodnenia nariadenia č. 1307/2013 je vylúčenie z podpory subjekty vykonávajúce poľnohospodársku činnosť iba okrajovo, resp. nevykonávajúce túto činnosť vôbec. Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom je nesporne nepoľnohospodárskou činnosťou, ktorú v zmysle vyššie uvedeného možno chápať ako subkategóriu realitných služieb. 58.Na druhej strane, v prejednávanej veci je rozhodujúcou skutočnosťou právny názor Najvyššieho správneho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/98/2020 zo dňa 28.02.2022, v zmysle ktorého „...samotný zápis tzv. negatívnej činnosti v predmete podnikania bez ďalšieho neznamená to isté ako jeho prevádzkovanie“. Bez vyriešenia esenciálnej právnej otázky, či predmetná činnosť spriaznenej osoby predstavuje realitnú činnosť, je nadbytočné a bezpredmetné, aby sa Pôdohospodárska platobná agentúra a žalovaný zaoberali podmienkami uvedenými v § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z. a čl. 9 ods. 2 nariadenia EÚ č. 1307/2013. Vstupnou bránou na posudzovanie uvedených kritérií je jednoznačný záver o tom, že žalobca vykonáva realitnú činnosť, čo v tomto štádiu konania nie je preukázané a vedie k predčasnosti rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry a žalovaného. 59.Správny súd považoval za potrebné doplniť, že orgány verejnej správy oboch stupňov od žalobcu vyžadovali, aby na preukázanie svojho tvrdenia, že jeho spriaznená osoba nevykonávala negatívnu činnosť, predložil vyjadrenie audítora alebo osoby vykonávajúcej preňho účtovníctvo, čestné vyhlásenie žalobcu považovali za nedostatočné. Žalobca preto v konaní predložil potvrdenie daňového poradcu A. F. B. zo dňa 23.10.2017 za rok 2016 s daňovým priznaním spriaznenej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Jednotná žiadosť sa predkladá na obdobie dopredu - v predmetnej veci žalobca podal jednotnú žiadosť na rok 2017, nie za rok 2017, preto aj z logického úsudku vyplýva, že k žiadosti na rok 2017 mohol predložiť len doklady, ktoré spätne preukazujú skutočnosti odôvodňujúce podanie žiadosti. Na začiatku roka 2017 totiž žiadateľ objektívne nemôže poznať skutočnosti, ktoré vzniknú do 31.12.2017 a tieto preukazovať v administratívnom konaní na začiatku roka 2017. Je pravdou, že administratívne konanie trvalo aj v roku 2018, no Pôdohospodárska platobná agentúra ani žalovaný žalobcu nevyzvali na predloženie dokladov za rok 2017 a nekonali v súčinnosti s ním tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 2 správneho poriadku (výzva inštruovala žalobcu k dokazovaniu výnimiek podľa § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z., pričom v tejto bola jasne formulovaná požiadavka na objasnenie príjmov z poľnohospodárskych činností v predchádzajúcom účtovnom období). 60.Žalovaný v napadnutom rozhodnutí považoval u spriaznenej osoby žalobcu za negatívnu činnosť aj kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným

prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Tento záver však žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol, na základe akých vykonaných dôkazov k uvedenému záveru dospel a čoho konkrétneho sa uvedená činnosť týkala, či spriaznená osoba žalobcu mala z uvedenej činnosti príjem a doklad o ňom. Navyše, správny súd konštatuje, že Pôdohospodárska platobná agentúra túto činnosť v prvostupňovom rozhodnutí neidentifikovala ako negatívnu, no žalovaný bez zmeny skutkového stavu a rozšírenia dokazovania už na túto činnosť bez ďalšieho poukázal ako na negatívnu bez uvedenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré tak urobil, čo vedie k vade nedostatočne zisteného skutkového stavu a k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 61.Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správne orgány nevyzvali žalobcu na predloženie dokladov za rok 2017 a nekonali v súčinnosti s ním tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 2 správneho poriadku. V konaní doposiaľ nebol preukázaný reálny výkon negatívnej činnosti, nakoľko jej zápis v predmete činnosti sám osebe nie je dostatočným podkladom pre vyvodenie záveru o jej výkone. 62.Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a vzhľadom na to aj vec nesprávne právne posúdil, keď predčasne aplikoval § 3 ods. 3 nariadenia č. 342/2014 Z. z., rovnakými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie, preto správny súd zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. e/, ods. 3 písm. a/ a ods. 4 SSP. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa riadne zistí skutkový stav, posúdi, či žalobca vykonáva realitnú činnosť v zmysle legálnej definície upravenej v zákone č. 455/1991 Zb. a na základe tohto záveru vec právne posúdi a rozhodne. Rozhodnutie bude spĺňať podmienky ustanovenia § 46 a § 47 správneho poriadku v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. a § 41 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 63.O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 64.Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam