Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/2/2019 1019200013 16. 08. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200013.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou o dôchodok, spísanou dňa 23.02.2018 požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 14.11.2017. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 70, §82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu rozhodovania žalovanej (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) priznala žalobcovi od 14.11.2017 invalidný dôchodok vo výške 168,90 EUR a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok od 01.01.2018 na sumu 173,00 EUR (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobcu je zachytený v Lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite zo dňa 23.02.2018, pričom posudkový lekár vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok je u poistenca vo veku 34 – 40 rokov najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca získal pred 14.11.2017 (vznik invalidity) 8 183 dní obdobia dôchodkového poistenia, rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 22 rokov a 153 dní obdobia dôchodkového poistenia a teda splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, ktorého suma bola určená podľa § 73 ods. zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán prvého stupňa podrobne uviedol spôsob výpočtu sumy priznaného invalidného dôchodku s poukázaním na § 11 ods. 1, § 63 ods. 1, ods. 4 písm. d) a ods. 6, § 65 ods. 2 a § 65a, § 64 ods. 3 a 6 a § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, prílohu č. 3 zákona o sociálnom poistení, opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky a § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Určená suma invalidného dôchodku bola žalobcovi zároveň zvýšená podľa § 82, § 293dw a § 293dr ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania invalidného dôchodku o 4,00 EUR mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01.01.2018 o 4,10 Eur mesačne. Prílohou odôvodnenia je osobný list dôchodkového poistenia žalobcu a súčasťou odôvodnenia je odborný posudok o invalidite vypracovaný lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ktorý tvorí časť lekárskej správy zo dňa 23.02.2018. 2. Žalobca v podaní zo dňa 16.06.2018, označenom ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku a posudku o posúdení zdravotného stavu“ uviedol, že žiada, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že určí mieru poklesu zárobkovej činnosti v rozsahu 75% a invalidný dôchodok prizná za tri roky spätne. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru nie je stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% správne a nie je riadne odôvodnené. Podľa prílohy č. 4 bod 1. c) zákona o sociálnom poistení je miera zníženia pri základnej diagnóze cukrovka v rozsahu 50 – 75%, pričom posudok konštatoval kolísanie hodnôt glykémie, ťažkú kompenzáciu, polyneuropatiu, ako aj retinopatiu a nefropatiu. S ohľadom na dĺžku trvania a závažnosť komplikácií považuje žalobca za nedôvodné stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% a podľa jeho názoru ide o nelogický a skutkovému stavu nezodpovedajúci záver. Má za to, že jeho nepriaznivý zdravotný stav zakladal invaliditu už od roku 2002, najneskôr od roku 2007 a napadnuté rozhodnutie je tak v časti zistenia začiatku invalidity, ako aj v časti zistenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpore s obsahom spisov. Pre doplnenie uviedol, že od roku 2009 bol z dôvodu predchádzania ďalším komplikáciám nútený prejsť na liečbu tzv. inzulínovou pumpou, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo jeho komfort a kvalitu života, a tým aj schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázal na to, že pokiaľ mu je známe, v iných prípadoch bola pri obdobnom zdravotnom stave priznaná iným poistencom „plná“ invalidita s mierou zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%. Uviedol, že jeho žiadosti o spätné priznanie invalidného dôchodku nebolo vyhovené, hoci jeho nepriaznivý zdravotný stav je zjavne dlhodobý a takéto rozhodnutie odôvodňoval už 11 rokov. 3. Keďže posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne - pobočky Bratislava zotrval na pôvodnom odbornom posudku a svojím posudkom nevyhovel odvolaniu, bol posudkový spis predložený žalovanej na ďalšie konanie. 4. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná dospela po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie k záveru, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že na základe odvolania žalobcu bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 20.06.2018. Posudkový lekár zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50% a na dátume vzniku invalidity a predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredie, ktorý zdravotný stav žalobcu znova posúdil dňa 19.10.2018. Posudkový lekár žalovanej dospel k záveru, že účastník konania k odvolaniu nepredložil dôkazné prostriedky vo forme doplňujúcich odborných lekárskych nálezov, ktoré by opodstatňovali skoršie uznanie invalidity. Doplňujúce nálezy neboli žalobcom predložené ani v dodatočnej dobe, v ktorej mu bolo umožnené doplniť podklady. Pre nedoloženie podkladov a opakované nedostavenie sa žalobcu na posúdenie zdravotného stavu posudkový lekár vychádzal pri posúdení zdravotného stavu žalobcu z dostupných lekárskych správ v posudkovej spisovej dokumentácii (správy sú špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia). Z tohto dôvodu nedošlo k zmene posudkového záveru posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa. V odvolacom konaní bolo v odôvodnení uvedenými lekárskymi správami preukázané, že rozhodujúcemu zdravotného postihnutiu žalobcu podľa kapitoly IV, položky 1, písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% (z percentuálneho rozpätia 50 % – 75 %) s dátumom vzniku invalidity 14.11.2017, a preto je žalobca podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný. Keďže ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, bol mu v súlade s § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení prvostupňovým rozhodnutím správne priznaný invalidný dôchodok od 14.11.2017 vo výške 168,90 EUR. Spôsob výpočtu výšky invalidného dôchodku a jeho zvýšenia žalovaná vyhodnotila ako správny a odvolanie účastníka konania ako nedôvodné. II. Správna žaloba
5. Správnou žalobou zo dňa 04.01.2019, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.01.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe poukázal na dôvody, ktoré uviedol už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a (i) to že stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% nezodpovedá zistenému skutkovému stavu vzhľadom na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a (ii) poukázal na nesprávne stanovenie dňa vzniku invalidity, ktorá podľa jeho názoru vznikla už v roku 2002, najneskôr však v roku 2007. Opätovne tiež poukázal na prechod na liečbu inzulínovou pumpou v roku 2009 a s tým súvisiace zhoršenie jeho komfortu a kvality života, teda aj schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca je presvedčený, že žalovaná dospela k nesprávnemu záveru, keď potvrdila prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že zistený zdravotný stav žalobcu je zjavne dlhodobý a rozhodnutie priznať invalidný dôchodok 3 roky spätne bolo odôvodnené zdravotným stavom minimálne 11 rokov pred žiadosťou žalobcu o invalidný dôchodok. Žalobca je presvedčený, že postupom oboch orgánov verejnej správy boli porušené jeho práva podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), konkrétne čl. 28 písm. e) upravujúcim povinnosť zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia. Poukázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozsudok, sp. zn. 7So/12/2016, kde pri identických zdravotných komplikáciách bola účastníkovi konania stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75% a invalidný dôchodok bol priznaný 3 roky spätne, rovnako, ako to žiada žalobca v tejto veci. Žalobca uviedol, že ak mala žalovaná pochybnosti o jeho zdravotných komplikáciách, mala sama urobiť úkony na ich objasnenie. Zároveň je presvedčený, že žalovaná pochybila, keď stratila počas konania posudok od všeobecnej lekárky MUDr. Hozlerovej, na základe ktorého bola vydaná diabetologická správa MUDr. Ľubomíra Baráka zo dňa 13.07.2017, ktorá diagnostikovala vyššie uvedené zdravotné komplikácie žalobcu a táto skutočnosť spôsobila neprimeranú dĺžku konania žalovaného. Napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP) a je v rozpore s článkom 28 písm. e) Dohovoru. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 29.05.2019, žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Vyjadrenie odôvodnila tým, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Poukázala na závery posudkového lekára žalovanej, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 19.10.2018 s tým, že žalobca ani dodatočne nepredložil doplňujúce nálezy, ktoré by odôvodňovali zmenu prvostupňového rozhodnutia a opakovane sa nedostavil na posúdenie zdravotného stavu, a preto posudkový lekár žalovanej vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Žalovaná uviedla, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ, diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár žalovanej objektívne zistil skutkový stav a neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej. 8. K námietke žalobcu, ktorý poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, žalovaná uviedla, že je nedôvodná, pretože posudkový lekár riadne v odbornom posudku zdôvodnil určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% a tiež dátum priznania invalidity. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v správnom konaní správne posúdený, považuje žalovaná za neodôvodnené, vyvolané skôr jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalovaná je presvedčená, že tak prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie sú zákonné a správne. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 10.07.2019 uviedol, že sa aj naďalej pridržiava tvrdení uvedených v žalobe, pretože jeho zdravotný stav je zjavne dlhodobý a rozhodnutie priznať invalidný dôchodok o 3 roky spätne bolo odôvodnené zdravotným stavom minimálne 11 rokov pred žiadosťou žalobcu (diagnostikovaním nefropatie ako druhej z dvoch závažných komplikácií) a v tomto smere je odôvodnenie žalovanej bez zmysluplného odôvodnenia. K vyjadreniu žalovanej, že jeho zdravotný stav posúdila na základe dostupnej lekárskej dokumentácie uviedol, že z posúdenej zdravotnej dokumentácie vyplýva iný záver, než k akému dospela žalovaná, a to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobcu vyššia ako 50%. Rozhodnutie je v časti zistenia začiatku invalidity a v časti určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpore
s obsahom spisov. K tvrdeniu žalovanej, že názor žalobcu o nesprávnom posúdení jeho zdravotného stavu je výsledkom jeho subjektívneho presvedčenia žalobca uviedol, že jeho názor sa zakladá na logických súvislostiach potvrdených právoplatným rozhodnutím. Postupy hodnotenia posudkovými lekármi by mali byť pri pacientoch s jednotlivými typmi ochorení rovnaké, spravodlivé a zodpovedajúce vážnosti pacientovho stavu. K tvrdeniu žalovanej o nedostatku dokumentácie vyžadovanej posudkovým lekárom podotkol, že žalovaná stratila v správnom konaní lekársky posudok lekárky MUDr. Holzerovej. Na základe uvedeného žiadal, aby súd rozhodol tak, ako žalobca navrhol v žalobe. 10. Žalovaná sa napriek výzve k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.07.2019 nevyjadrila. V. Konanie na správnom súde 11. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 12. Podľa ustanovenia § 199 ods. a písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 13. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 14. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 15. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 16. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 17. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29.05.2019 uviedla, že nežiada, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a žalobca sa na výzvu súdu zo dňa 07.12.2023 nevyjadril, či žiada nariadenie pojednávania alebo súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, za použitia § 103 ods. 2 SSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.08.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 18. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“ 19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ 20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.“ 21. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 22. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení
a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“ 23. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.“ 24. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.“ 25. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.“ 26. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“ 27. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“ 28. Podľa ustanovenia § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.“ 29. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.“ 30. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.“ 31. Podľa § 227 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec a poberateľ dávky sú povinní zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 32. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa, ďalej 17Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 33. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 34. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého posudkového spisu a dávkového spisu. 35. Podkladom pre prvostupňové rozhodnutie bol posudok posudkového lekára zo dňa 23.02.2018. V pripojenej lekárskej správe (zápisnica o ústnom pojednávaní, spísaná podľa § 189 zákona o sociálnom poistení) zo dňa 23.02.2023 posudkový lekár uviedol, že podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárska správa
z diabetologického vyšetrenia zo dňa 11.03.2017 a lekárska správa z diabetologického vyšetrenia zo dňa 22.01.2018. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že sa v nej nenachádza vyjadrenie účastníka konania (žalobcu) vo veci predloženia ďalších lekárskych vyšetrení (str. 2) ani vyjadrenie žalobcu na otázku posudkového lekára, či má účastník konania námietky proti posúdeniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a stanoveniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom zo zápisnice nie je zrejmé, či účastník konania dostal v rámci ústneho pojednávania možnosť vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam zachyteným v zápisnici. Inak povedané nie je zrejmé, či v rámci ústneho pojednávania tieto otázky neboli žalobcovi vôbec položené alebo žalobca dostal možnosť sa k ním vyjadriť, ale nepodal k nim žiadne vyjadrenie. Ku dňu vzniku invalidity posudkový lekár v odbornom posudku o invalidite uviedol, že ho určuje v súlade so žiadosťou žalobcu o priznanie invalidného dôchodku od 14.11.2017. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je endokrinná choroba, poruchy výživy a premeny látok, položka 1- cukrovka, písm. c – ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie. Posudkový lekár v posudku uviedol, že popri liečbe inzulínom pretrváva ťažko kompenzovateľná cukrovka s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami v zmysle retino, nefro a polyneuropatie. Posudkový lekár preto zvolil spodnú hranicu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Iné zdravotné postihnutia, ktoré by odôvodňovali zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom identifikované. 36. Po podaní odvolania žalobcom posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa zotrval na svojich záveroch. V lekárskej správe – zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 12.09.2018, realizovanom v rámci odvolacieho konania posudkovou lekárkou žalovanej za prítomnosti prísediacej odbornej lekárky (internistky) boli ako podklad na posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdené dve lekárske správy z prvostupňového konania (lekárska správa z diabetologického vyšetrenia zo dňa 11.03.2017 a z diabetologického vyšetrenia zo dňa 22.01.2018) a žalobcom novopredložená správa z diabetologického vyšetrenia zo dňa 30.11.2016. Pojednávanie bolo odročené za účelom došetrenia zdravotného stavu žalobcu, ktorý mal posudkovej lekárke predložiť lekárske nálezy do 27.09.2018. Na ústne pojednávanie dňa 03.10.2019 sa žalobca nedostavil a nové pojednávanie sa uskutočnilo dňa 19.10.2018, avšak ani na toto pojednávanie sa žalobca nedostavil a ani nepredložil doplňujúce lekárske správy. Následne posudková lekárka žalovanej po posúdení zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti dňa 19.10.2018 v závere posudku uviedla ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 1.c) - cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, neuropatia, diabetická noha). Iné zdravotné postihnutia, ktoré by odôvodňovali zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli identifikované ani posudkovou lekárkou žalovanej v odvolacom konaní. Posudková lekárka poukázala na to, že žalobca k odvolaniu nepriložil dôkazové prostriedky vo forme doplňujúcich odborných lekárskych nálezov resp. nálezov s dátumom, ktorý by odôvodňoval skoršie uznanie invalidity. Na ústnom pojednávaní 12.09.2018 doložil diabetologický nález z 30.11.2016, v ktorom neboli dokumentované žiadne špecifické diabetické komplikácie a dátumy ich vzniku. Doplňujúce nálezy žalobca nepredložil ani dodatočne v dobe, ktorá mu bola umožnená na doplnenie objektívnych podkladov s odročením posúdenia. Pre nedoloženie doplňujúcich podkladov a pre opakované nedostavenie sa na pojednávanie posúdila posudková lekárka žalovanej stav žalobcu na základe dostupných lekárskych správ v posudkovej spisovej dokumentácii (ako sú uvedené vyššie). Osobitne poukázala na to, že odborné nálezy oftalmológa, neurológa a nefrológa potvrdzujúce prítomnosť komplikácií cukrovky u žalobcu doložené neboli. Vzhľadom na to posudková lekárka nezmenila záver posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa a potvrdila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Dátum vzniku invalidity určila rovnako na 14.11.2017 bez bližšieho odôvodnenia. Ani v napadnutom rozhodnutí sa nenachádza bližšie odôvodnenie určenia dňa vzniku invalidity k 14.11.2017, žalovaná iba konštatuje, že posudková lekárka určila deň vzniku invalidity k 14.11.2017 a že k tomuto dňu splnil žalobca podmienky nároku na invalidný dôchodok. 37. Medicínskou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení) a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sk/33/2018 zo dňa 25.09.2019). 38. Žalobca nenamietal určenie ochorenia diabetes mellitus ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia na účel posúdenia invalidity ani spôsob výpočtu sumy priznaného invalidného dôchodku. Sporným v danom prípade je určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určenie dňa vzniku invalidity. Vzhľadom na to, že ide o otázky medicínskeho charakteru a súd nemá dostatok odborných vedomostí v tomto smere, pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre správne posúdenie invalidity a vzniku, zmeny alebo zániku nároku na invalidný dôchodok. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp. zn. 10So/22/2017). 39. Správny súd poukazuje na to, že súd nie je príslušný posudzovať obsahovú správnosť záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa svojej úvahy (§ 129 ods. 1 SSP). Na druhej strane posudok posudkového lekára sociálneho poistenia má v konaní o invalidnom dôchodku osobitný význam, keďže je rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie priznaní či odňatí invalidného dôchodku. Z hľadiska obsahu a presvedčivosti by nemal vzbudzovať pochybnosti, pokiaľ nie sú dané iné skutočnosti alebo dôkazy, ktorými by správnosť posudku mohla byť spochybnená. Podstatné je, či sa posudkový lekár sociálneho poistenia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, najmä tými, ktoré posudzovaná osoba namietala, tak, aby jeho posudkové závery bolo možné považovať za riadne odôvodnené. Podstatnou okolnosťou je, aby bol zdravotný stav posudzovanej osoby posúdený komplexne na základe úplnej zdravotnej dokumentácie. 40. Správny súd preskúmavanie lekárskych posudkov obmedzuje iba na logickú správnosť, presvedčivosť a skutočnosť, či lekársky posudok, z ktorého správny orgán pri rozhodovaní vychádza, je bez vnútorných rozporov. Podľa názoru súdu lekárske posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia zabezpečené v administratívnom konaní prvého a druhého stupňa uvedené požiadavky nespĺňajú. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na absenciu relevantných a aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré by dokumentovali resp. jednoznačne potvrdzovali prítomnosť a stupeň komplikácií choroby, ktorá je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu, a to najmä diabetickej retinopatie a diabetickej polyneuropatie (lekársku správu od nefrológa zo dňa 13.02.2017 žalobca predložil až v súdnom konaní), je záver posudkového lekára o prítomnosti a stupni uvedených diabetických komplikácií nepreskúmateľný. Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu určenia 50 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správny súd konštatuje, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, hoci bolo rozsahom širšie ako prvostupňové rozhodnutie, záver o 50 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu odôvodnila len tým, že lekárskymi správami bolo v odvolacom konaní preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu podľa kapitoly IV položky 1, písmena c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% (z percentuálneho rozpätia od 50% do 75%) bez bližšieho uvedenia, z akého dôvodu určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá práve dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Zo znenia citovanej položky prílohy zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že pod ňu spadajú tak cukrovka s jednou, ako aj s viacerými komplikáciami. Určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť teda závisí od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré ťažko kompenzovateľná cukrovka vyvoláva. Vzhľadom na to musí posudkový lekár postupovať tak, aby ním zvolená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré má príslušná položka a príslušné písmeno postihnúť. Na určenie jednotlivých percentuálnych hodnôt miery poklesu sa uplatňuje metodika lekárskej posudkovej činnosti spôsobom, že dolná hranica miery poklesu sa určí pri menej závažných chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia funkčného stavu orgánu alebo systému (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 9Sk/11/2021). V danej veci však hodnotenie, či v prípade identifikovaných komplikácií rozhodujúceho zdravotného postihnutia ide o menej alebo viac závažný
chorobný stav, absentuje. Posudkový lekár musí vyhodnotiť aj stupeň závažnosti tej ktorej preukázanej komplikácie cukrovky, a nielen mechanicky prihliadnuť na počet týchto komplikácií a bez náležitého odôvodnenia uviesť, že určuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici rozpätia určeného v kapitole IV položke 1 písm. c) prílohy č. 1 zákona o sociálnom poistení. Z lekárskeho posudku zo dňa 19.10.2018 nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré posudkový lekár stav žalobcu, s prihliadnutím na žalobcom aj žalovanou tvrdenú prítomnosť komplikácií diabetu, posúdil na dolnej hranici rozpätia, preto správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia lekárskeho posudku, a tým aj preskúmavaného rozhodnutia. 41. V ďalšom konaní žalovaná zadováži nový posudok, v ktorom posudkový lekár opätovne posúdi mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti u žalobcu, pričom zhodnotí aj závažnosť jednotlivých preukázaných komplikácií cukrovky a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Zároveň žalovaná zabezpečí, aby súčasťou administratívneho spisu boli všetky podklady, na základe ktorých bude tento nový posudok a naň nadväzujúce nové rozhodnutie žalovanej vydané. Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že žalobca napriek výzve nepredložil ďalšie lekárske správy preukazujúce jeho aktuálny zdravotný stav, vrátane zdokumentovania prítomných komplikácii cukrovky, a teda že účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok, správny súd tejto súvislosti dáva žalovanému do pozornosti ustanovenie § 196 ods. 6 posledná veta zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.“ Ak posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej dospel k záveru, že hodnotenie zdravotného stavu uvedené v predloženej zdravotnej dokumentácii nie je dostatočné, mali byť v administratívnom konaní vykonané aj iné dôkazy, ak ich vykonanie správny orgán považoval za potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. V tomto smere správny súd poukazuje aj na povinnosť posudkového lekára pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracovať s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne (§ 153 ods. 8 prvá veta zákona o sociálnom poistení). Údaje o ošetrujúcich lekároch žalobcu boli posudkovým lekárom známe z lekárskych správ predložených žalobcom, najmä zo správy zo dňa 11.03.2017 (údaje oftalmológa a neurológa). Na druhej strane dáva správny súd žalobcovi do pozornosti, že účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas celého konania (§ 173 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) a je povinný, ak má listiny, ktoré môžu byť dôkazom, na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť (§ 196 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), keďže z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca opakovane nereagoval na výzvu správneho orgánu na predloženie dôkazov a nedostavil sa na ústne pojednávanie k posudkovému lekárovi za účelom vyšetrenia jeho zdravotného stavu (v dôsledku čoho mu aj bola neskôr rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX pozastavená výplata invalidného dôchodku). 42. Námietku žalobcu, že žalovanou určený dátum vzniku invalidity je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, považuje správny súd za dôvodnú, hoci za presnejšie považuje uvedenie, že učený dátum vzniku invalidity nemá oporu v podkladoch, ktoré sú obsahom administratívneho spisu. Posudkoví lekári síce vyhodnotili, že žalobca sa stal invalidným z dôvodu výskytu vyššie špecifikovaného ochorenia (cukrovka), ktorého dôsledkom je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu spôsobujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak z napadnutého rozhodnutia ani z prvostupňového rozhodnutia a odborných lekárskych posudkov posudkových lekárov nie je zrejmé, čo považovali za relevantnú skutočnosť, vo vzťahu ku ktorej je možné hovoriť o vzniku invalidity. Uvedenie, že dátum vzniku invalidity je určený v súlade so žiadosťou posudzovaného t. j. od 14.11.2017, je nedostatočné, najmä vo svetle následných opakovaných námietok žalobcu, že žiadal o priznanie invalidného dôchodku tri roky spätne a že jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav odôvodňuje priznanie invalidného dôchodku už 11 rokov pred podaním žiadosti. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže neobsahujú žiadne úvahy správnych orgánov týkajúce sa určenia dňa vzniku invalidity a nie je z nich možné vyvodiť, ktorú skutočnosť považovali správne orgány za relevantnú pre vznik invalidity u žalobcu vo vzťahu k jeho dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu (choroba považovaná za rozhodujúce zdravotné postihnutie mu bola diagnostikovaná v roku 1991). 43. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Iba atribút
preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na základe akých úvah a skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy absentuje, nemôže správny súd tento nedostatok nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre rozhodnutie vydané podľa zákona o sociálnom poistení platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, v tomto prípade vyplývajúceho z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru súdu neobsahuje náležité vyhodnotenie zistených skutkových okolností (vyplývajúcich z lekárskych správ a lekárskych posudkov) a nevyplýva z neho nepochybné objasnenie a úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o otázku určenia miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť a dňa vzniku invalidity, čo nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. 44. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny orgán zabezpečí, aby súčasťou administratívneho spisu boli všetky podklady, na základe ktorých bude vydaný nový odborný posudok a naň nadväzujúce nové rozhodnutie žalovanej vydané, vyhodnotí a určí mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť a deň vzniku invalidity, vo veci znova rozhodne a prijaté závery dostatočne presvedčivo odôvodní. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). 45. Na záver k námietke porušenia ustanovenia čl. 28 ods. 2 písm. e) Dohovoru správny súd v prvom rade uvádza, že čl. 28 Dohovoru podľa jeho názoru neobsahuje priamo vykonateľné subjektívne právo jednotlivca, ktorého ochrany by sa mohol jednotlivec bez ďalšieho domáhať v konaní pred vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci, ale sú v ňom vyjadrené pozitívne záväzky štátu, resp. zásady, ktoré je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. Správny súd dospel k záveru, že vnútroštátna úprava účinná v rozhodnom čase neobsahovala inštitúty, ktoré by viedli k nerovnakému prístupu k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím. Medzi napadnutým rozhodnutím a čl. 28 Dohovoru nie je daná taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť konštatovať porušenie čl. 28 ods. 2 písm. e) Dohovoru. 46. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).