Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/79/2018 1018201392 09. 12. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201392.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., narodená XX. XXXX XXXX, bytom E. X, F., zastúpená Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Paneurópska vysoká škola, so sídlom Tomášikova 20, Bratislava, IČO: 36 077 429, zastúpený SCHWARZ advokáti s.r.o., so sídlom Podbrezovská 40, Bratislava, IČO: 36 858 285, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou oproti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 1. októbra 2018, sa žalobkyňa domáha, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu, ktorý spočíva v uložení povinnosti žalobkyni prepracovať rigoróznu prácu a nevydaní vysokoškolského diplomu o získaní titulu PhDr. v odbore Masmediálna komunikácia na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy žalobkyni, listom dekanky Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy zo dňa 26. júna 2018, sp. zn. G.-/XXXX/XXX, a listom rektora Paneurópskej vysokej školy zo dňa 30. júla 2018, sp. zn. H./XXXX a súčasne uloží žalovanému obnoviť stav pred týmto zásahom, a to písomným upustením od žalobkyni uloženej povinnosti prepracovať rigoróznu prácu a odovzdaním vysokoškolského diplomu o získaní titulu PhDr. v odbore Masmediálna komunikácia na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy žalobkyni v lehote 15 dní odo dňa vydania rozhodnutia. 2. Žalobkyňa skutkovo dôvodila, že dňa 29. januára 2018 obhájila rigoróznu prácu a vykonala rigoróznu skúšku v Odbore Masmediálne štúdiá na Fakulte masmédií (ďalej len „fakulta“) žalovaného, o čom následne dňa 6. februára 2018 dostala potvrdenie o riadnom ukončení rigorózneho konania s povolením používať titul PhDr., číslo G./XXXXXXX s tým, že rigorózne štúdium sa považuje za skončené dňa 29. januára 2018. 3. Žalobkyňu e-mailom kontaktovala pracovníčka študijného oddelenia fakulty žalovaného o možnosti prevziať si diplom osobne, na študijnom oddelení, alebo vyčkať na promócie, pričom žalobkyňa si zvolila druhý spôsob prevzatia diplomu. Keďže nebola o termíne promócií informovaná a od priateľov sa dozvedela, že sa majú konať 27. júna 2018, dňa 25. júna 2018 zatelefonovala pracovníčke študijného oddelenia fakulty žalovaného, ktorá jej oznámila, že si diplom prevziať nemôže, pretože dekanka fakulty žalovaného odmietla diplom podpísať z dôvodu prekročenia hranice kontroly originality rigoróznej práce s tým, že žalobkyňa má rigoróznu prácu prepísať.
4. Dekanka fakulty žalovaného informovala žalobkyňu listom z 26. júna 2018 o tom, že na základe záverov Kolégia dekanky Fakulty masmédií zo 4. júna 2018, bola schválená prípustnosť zhody originality u všetkých prác najviac 13%, pričom tá vypracovaná žalobkyňou vykazuje zhodu 19,21 %. Z uvedeného dôvodu požiadala žalobkyňu o prepracovanie rigoróznej práce a jej predloženie do 17. decembra 2018. Žalobkyňa sa následne obrátila na rektora žalovaného listom z 28. júna 2018 ako na najvyššieho predstaviteľa žalovaného, ktorý žalobkyňu listom zo 4. júla 2018 informoval, že svoje stanovisko jej zašle neskôr. Následne rektor listom z 30. júla 2018, sp. zn. H./XXXX žalobkyňu informoval, že jej navrhuje pristúpiť k prepracovaniu rigoróznej práce pre porušenie pravidiel pre písanie záverečných prác, keďže v prípade žalobkyne sa jednalo o zhodu originality 19 %. 5. Vo vzťahu k plynutiu lehoty na podanie správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že tú treba počítať od obdržania listu rektora, na ktorého sa obrátila ako na najvyššieho predstaviteľa žalovaného, ktorý mohol situáciu žalobkyne vyriešiť upustením od prepracovania rigoróznej práce s vydaním diplomu, čo sa však nestalo. 6. Na výzvu krajského súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý úvodom namietal, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí subjektívnej dvojmesačnej lehoty a teda ju podala oneskorene. Žalovaný argumentoval, že žalobkyňa sa prvýkrát dozvedela o tom, že jej diplom vydaný nebude už dňa 25. júna 2018 z telefonického rozhovoru s pracovníčkou študijného oddelenia fakulty, pričom bol toho názoru, že telefonát možno považovať za neformálne oznámenie, po ktorom bolo žalobkyni finálne listom z 26. júna 2018 oznámené dekankou fakulty, že ju žiada o prepracovanie rigoróznej práce z dôvodu prekročenia prípustnej hornej hranice percentuálneho výsledku kontroly originality rigoróznej práce. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že síce nedisponuje doručenkou, kedy bol list dekanky z 26. júna 2018 oficiálne žalobkyni doručený, avšak odoslaný bol dňa 28. júna 2018 a s ohľadom na štandardizovaný proces doručovania možno predpokladať, že list jej bol doručený najneskôr 3. júla 2018. List nebol žalobkyni odosielaný a doručovaný do vlastných rúk a preto skutočným dátumom, kedy sa s jeho obsahom oboznámila, disponuje len žalobkyňa, ktorá tento údaj aj v žalobe zámerne zatajila. List rektora z 30. júla 2018 už iba potvrdzoval informácie, že jej diplom vydaný nebude a že jej žalovaný navrhuje prepracovať rigoróznu prácu, ktorými už žalobkyňa preukázateľne disponovala. V každom prípade, žalobkyňa sa na rektora žalovaného obrátila listom z 28. júna 2018 v reakcii na list dekanky z 26. júna 2018 a teda v tomto čase už jej preukázateľne bol list dekanky doručený. 8. Žalobkyňa v replike namietla konštatovania žalovaného o oneskorenom podaní žaloby a jeho argumentáciu považovala za bezpredmetnú, pretože list rektora žalovaného preukázateľne prevzala 2. augusta 2018 a žaloba bola podaná dňa 1. októbra 2018, teda v zákonom ustanovenej subjektívnej lehote. Žalobkyňa aj v žalobe podotkla, že lehotu na podanie žaloby je potrebné počítať od doručenia listu rektora žalovaného, ktorý mal možnosť napraviť zásah dekanky fakulty žalovaného, avšak tak neučinil. Žalobkyňa sa o zásahu preto definitívne dozvedela doručením listu rektora žalovaného. 9. Správny súd na tomto mieste uvádza, že obsahom podaní tak žalobkyne ako aj žalovaného boli námietky týkajúce sa aj vecnej stránky namietaného iného zásahu, ktoré však správny súd do konštatačnej časti predmetného uznesenia nezahrnul z dôvodu ich bezpredmetnosti vo vzťahu ku spôsobu jeho rozhodnutia. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 10. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 11. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na krajskom súde pod pridelenou spisovou značkou 4Sa/79/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-4Sa/79/2018. 12. Prv, než správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého iného zásahu, pristúpil k zisťovaniu, či neexistujú procesné prekážky, ktoré od počiatku znemožňujú vecné prejednanie žaloby, pričom zároveň prihliadol na námietky žalovaného a vyjadrenia žalobkyne vo vzťahu ku včasnosti podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1 SSP. 13. Správny súdny poriadok v § 256 zakotvuje lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy tak subjektívnu ako aj objektívnu. Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o namietanom zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal (objektívna lehota v danom prípade nie je sporná). 14. Posudzovaniu okamihu začatia plynutia lehoty na podanie tohto žalobného typu sa venoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 10 Sžk 23/2020 z 30. septembra 2021, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 4/2022 ZNSS. Kasačný súd konštatoval, že „Na plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu podľa § 256 Správneho súdneho poriadku, a tým aj na posúdenie jej dôvodnosti, nemá vplyv, či napádaný iný zásah trval počas tejto lehoty alebo prípadne aj po jej uplynutí... Z ustanovenia § 252 SSP totiž vyplýva, že účelom tejto hlavy je poskytnúť súdnu ochranu v dvoch odlišných situáciách. Podľa odseku 1 sa totiž možno domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie... Účel žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP je teda preventívny - žalobca sa ňou má ochrániť pred dôsledkami faktického postupu, ktorého účinky alebo následky pretrvávajú alebo hrozia opakovaním. Táto žaloba poskytuje žalobcovi možnosť požiadať súd, aby ho pred týmito účinkami ochránil tým, že orgánu verejnej správy zakáže pokračovať v napadnutom inom zásahu, prípadne nariadi obnoviť pôvodný stav (§ 262 ods. 1 SSP). V ustanovení § 256 SSP je však pre oba podtypy (pozn. žalobu proti inému zásahu možno podať ako negatórnu podľa ods. 1 citovaného ustanovenia alebo ako určovaciu podľa ods. 2, pričom na účely predmetného konania bude správny súd venovať svoju pozornosť iba výkladu týkajúcemu sa žalobnému typu negatórnej žaloby, ktorú podal aj žalobca) upravená jednotná subjektívna lehota, ktorá plynie od okamihu, kedy sa osoba
dotknutá iným zásahom o tomto zásahu dozvedela. Ustanovenie objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, predstavuje teda najneskorší možný okamih pre podanie žaloby podľa § 252 SSP. Z ustanovenia § 256 SSP však nevyplýva nič z toho, čo žalobkyňa tvrdí v kasačnej sťažnosti: nijako z neho nemožno dospieť k záveru, že by v prípade trvajúceho zásahu (§ 252 ods. 1 SSP) mal začiatok subjektívnej dvojmesačnej lehoty „kĺzať“ počas celého trvania iného zásahu. Takisto z uvedeného ustanovenia nijako nevyplýva, že by bolo možné na jednu (subjektívnu) alebo druhú (objektívnu) lehotu neprihliadať, prípadne, že by stačilo, aby žaloba bola podaná počas trvania zásahu. Taký výklad totiž ignoruje jasné znenie § 256 SSP, podľa ktorého sa subjektívna dvojmesačná lehota aplikuje na každú žalobu proti inému zásahu a plynie vždy od okamihu, keď sa o ňom dotknutá osoba dozvedela (porov. k otázke lehôt napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžk 2/2020)... Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby v dôsledku plynutia času sa zhoršila možnosť zistiť riadne skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by uplynulo od začatia iného zásahu, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. 15. Inými slovami, v momente, kedy osoba dotknutá iným zásahom nadobudne prvú vedomosť, že takýto iný zásah je voči nej vykonávaný identifikovateľným orgánom verejnej správy, je oprávnená a zároveň povinná v záujme dodržania lehoty na podanie žaloby obrátiť sa na správny súd. V opačnom prípade riskuje, že subjektívnu lehotu na podanie žaloby zmešká. 16. Z obsahu žaloby ako aj zo žalobkyňou naformulovaného žalobného návrhu vyplýva, že za iný zásah žalovaného považuje dve, podľa jej tvrdení, faktické (ne)konania spočívajúce v nevydaní diplomu, hoci rigorózne konanie dňa 29. januára 2018 riadne ukončila, o čom dostala potvrdenie dňa 6. februára 2018 a v uložení povinnosti prepracovať rigoróznu prácu, ktorú už skôr úspešne obhájila. 17. Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že subjektívnu lehotu na podanie žaloby podľa § 265 SSP dodržala, pretože tá začala plynúť až od prevzatia listu rektora žalovaného dňa 2. augusta 2018 (ktorým sa s konečnou platnosťou dozvedela, že jej diplom vydaný nebude a od povinnosti prepracovať rigoróznu prácu nebolo upustené), naproti tomu má žalovaný za to, že žaloba bola podaná oneskorene, pretože lehota na podanie žaloby začala plynúť už prevzatím listu dekanky fakulty žalovaného, najneskôr 28. júna 2018. Žaloba bola podaná 1. októbra 2018, čo nebolo sporné. 18. S konkretizáciou na prejednávanú vec a vo vzťahu ku začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu vykonanému vysokou školou, ktorá žalobcovi nevydala vysokoškolský diplom, súd poukazuje na obdobnú vec, ktorú riešil Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 7S/95/2014 a ktorý bol rovnako postavený pred otázku včasnosti podania žaloby [v tom čase o včasnosti podania návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pričom hoci sa jednalo o právnu úpravu nezákonného zásahu orgánu verejnej správy obsiahnutú v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), subjektívna lehota na podanie návrhu je koncipovaná obdobne, t. j. začína plynúť od momentu dozvedania sa o vykonanom nezákonnom zásahu ukrátenou osobou]. Podľa jeho právneho názoru „za začiatok plynutia tejto lehoty (§ 250v ods. 3 druhá veta OSP) je potrebné považovať uplynutie lehoty na vydanie dokladu o ukončení štúdia v zmysle § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách. Za začiatok lehoty nemožno považovať doručenie listu odporcu zo dňa 07. 07. 2014, ktorým bolo navrhovateľovi oznámené, že vzhľadom na prebiehajúce šetrenie mu v zákonnej lehote diplom o ukončení štúdia v predmetnom študijnom programe vydaný nebude, pretože z obsahu tohto listu zároveň vyplýva, že navrhovateľ bude o ďalšom postupe informovaný po ukončení prešetrenia sťažnosti, k čomu teoreticky mohlo dôjsť do uplynutia tejto lehoty, pričom navyše odporkyňa bola oprávnená svoje stanovisko aj zmeniť.“. 19. Na tomto mieste je však zároveň potrebné poukázať na úpravu § 68 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vysokých školách“), ktorý hoci vymedzuje doklady vydávané príslušnou vysokou školou, avšak iba vo vzťahu k osvedčeniu absolvovania štúdia študijného programu v študijnom odbore. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by rovnaké doklady mali byť vysokou školou vydávané aj po ukončení rigorózneho konania resp. že by sa predmetné ustanovenia v primeranom rozsahu vzťahovali aj na osvedčovanie jeho úspešného ukončenia. 20. Jedným z dokladov o absolvovaní štúdia je aj vysokoškolský diplom, ktorý zákon o vysokých školách definuje ako „doklad o absolvovaní štúdia akreditovaného študijného programu v príslušnom študijnom odbore a o udelení akademického titulu. Vydáva ho vysoká škola. Na vysokoškolskom
diplome sa uvádza meno a priezvisko absolventa, matričné číslo diplomu, názov vysokej školy, názov študijného odboru, názov študijného programu, podľa ktorého sa štúdium uskutočňovalo, názov fakulty, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, akademický titul, podpis rektora a dekana, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, dátum skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1, odtlačok pečiatky vysokej školy a ďalšie údaje určené vysokou školou. Vysokoškolský diplom sa odovzdáva spravidla pri akademickom obrade.“. O vysokoškolskom diplome sa zmieňuje aj ustanovenie § 65 ods. 3 zákona o vysokých školách, ktoré ustanovuje, že vysokoškolský diplom (a vysvedčenie o štátnych skúškach) je dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu. Lehota na vydanie vysokoškolského diplomu je upravená v § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách a je najviac 45 dní od riadneho skončenia štúdia okrem prípadov, ak absolvent súhlasí s neskorším vydaním týchto dokladov. Dlhšia lehota spravidla nadväzuje na možnosť absolventa štúdia prevziať si diplom pri akademickom obrade, ktorý sa môže uskutočniť až s odstupom času. Neskoršie vydanie vysokoškolského diplomu je však viazané na jeho výslovný súhlas. 21. Vo vzťahu k vydávaniu diplomov o absolvovaní rigorózneho konania úprava v zákone o vysokých školách chýba a predpoklad, že ich vysoká škola môže vydávať vyplýva iba z ustanovenia § 92 ods. 14 zákona o vysokých školách, podľa ktorého „Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku. Poplatok nesmie presiahnuť 30 % základu podľa odseku 1.“. Už iba z gramatického výkladu je zrejmé, že sa jedná o odlišný druh diplomu, ako je vysokoškolský diplom upravený v ustanovení § 68 zákona o vysokých školách. Takisto, teleologickým výkladom možno vyvodiť, že vysokoškolský diplom (§ 68 zákona o vysokých školách) je dokladom o absolvovaní štúdia, ktorý v jednom doklade osvedčuje tak absolvovanie akreditovaného študijného programu v príslušnom študijnom odbore a zároveň aj udelenie akademického titulu a diplom o priznaní akademického titulu (§ 92 ods. 14 zákona o vysokých školách) spravidla vydávaný po vykonaní rigoróznej skúšky a obhájení rigoróznej práce, osvedčuje iba udelenie akademického titulu vysokou školou. Správny súd na tomto mieste nejde rozvíjať úvahy, či absolvent rigorózneho konania môže odmietnuť uhradiť poplatok za vydanie diplomu o priznaní akademického titulu a titul mu bude priznaný resp. udelený iným „neslávnostným“ spôsobom, napríklad osvedčením (takýto spôsob vyplýva napríklad z čl. 11 bodu 5 Vnútorného predpisu č. 19/2015, Smernica dekana Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty o rigoróznom konaní na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte) alebo potvrdením (takýto spôsob vyplýva z čl. 11 ods. 3 Pokynu dekanky č. 1/2023 o rigoróznom konaní na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy, avšak je pravdou, že Smernica dekana č. 1/2011 o Rigoróznom konaní, ktorá bola účinná v čase uskutočnenia rigorózneho konania žalobkyňou obdobné ustanovenia neobsahovala a vlastne ani iné ustanovenia upravujúce vydávanie dokladov osvedčujúcich udelenie resp. priznanie akademického titulu PhDr.). Podstatným je zistenie, že zákonnú lehotu 45 dní na vydanie vysokoškolského diplomu ustanovenú v § 68 ods. 7 zákona o vysokých školách nemožno aplikovať aj na prejednávanú vec, kedy mal byť podľa tvrdení žalobkyne jej vydaný diplom o priznaní akademického titulu. V zásade, zákon o vysokých školách nevylučuje, že vysoká škola môže vydať diplom o priznaní akademického titulu absolventovi rigorózneho konania, ale zároveň túto povinnosť vysokej škole neukladá (a ponecháva na jej uvážení, akým spôsobom priznanie akademického titulu osvedčí) a neukladá jej tým pádom ani lehotu na jeho vydanie. 22. S konkretizáciou na prejednávanú vec je zrejmé, že fakulta žalovaného diplom o priznaní akademického titulu vydávala, čo napokon vyplýva z komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným. Podrobnejšiu úpravu spôsobu a lehôt na jeho vydanie však neupravuje ani Smernica dekana č. 1/2011 Rigorózne konanie, ktorú do konania doložil žalovaný a ktorá upravuje pravidlá pre vykonanie rigoróznej skúšky. 23. Keďže nie je možné určiť moment začatia plynutia lehoty na podanie žaloby odvíjajúc sa od momentu uplynutia lehoty na vydanie diplomu o priznaní akademického titulu, ďalej by bolo možné uvažovať, že posledný deň na vydanie takého diplomu je deň, ktorý určí vysoká škola ako dátum konania promócií, kedy má k odovzdaniu diplomu dôjsť. O tom sa však absolvent nemusí ani dozvedieť, tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, kedy sa žalobkyňa dozvedela o konkrétnom dni konania promócií až od jej priateľov. Žalobkyňa sa následne sama telefonicky dopytovala na študijnom oddelení fakulty žalovaného o možnosti prevziať diplom o priznaní akademického titulu, na čo jej malo byť oznámené, že dekanka fakulty sa diplom rozhodla nepodpísať z dôvodu prekročenia hranice kontroly originality rigoróznej práce. Možno súhlasiť s žalovaným, že neoficiálne bola informácia, z ktorej bolo možné vyvodiť žalobkyňou namietaný iný zásah, žalobkyni oznámená a zrejmá už z telefonického rozhovoru s referentkou študijného oddelenia fakulty žalovaného, no jeho skutočné uskutočnenie ako aj jeho obsah môže byť náročné na preukázanie (hoci v predmetnom prípade ani sama žalobkyňa nenamietala, že by
informáciou a teda subjektívnou vedomosťou o nevydaní diplomu nedisponovala už od telefonického rozhovoru). Správny súd má však za to, že preukazne sa žalobkyňa o skutočnosti, že jej diplom nebude vydaný pre odmietnutie podpísať diplom dekankou fakulty žalovaného dozvedela na základe listu samotnej dekanky z 26. júna 2018, ktorá jej uviedla dôvody, prečo sa tak rozhodla učiniť a prečo jej navrhuje rigoróznu prácu prepracovať. Práve tento úkon v sebe zahŕňa preukazný spôsob zadefinovania namietaného iného zásahu. 24. Žalobkyňa však opomenula uviesť konkrétny deň, kedy list dekanky prevzala, pričom ani žalovaný nedisponuje doručenkou zo zásielky, ktorou bol žalobkyni list dekanky žalovaného z 26. júna 2018 doručený, keďže tento jej nebol zasielaný doporučene do vlastných rúk. Z obsahu vyjadrení žalobkyne však vyplýva, že tá dňa 28. júna 2018 naformulovala list adresovaný rektorovi žalovaného, v ktorom vychádzala z informácií obsiahnutých v liste rektorky z 26. júna 2018 a teda možno sa dôvodne domnievať, že najneskôr dňa 28. júna 2018 jej bol list, ktorým nadobudla vedomosť o namietanom inom zásahu doručený. Od tohto momentu preto začala plynúť zákonom ustanovená dvojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 25. Správny súd zásadne nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, podľa ktorej lehota na podanie žaloby jej začala plynúť až od doručenia listu rektora dňa 2. augusta 2018, ktorý mal možnosť namietaný iný zásah v podobe nevydania diplomu o priznaní akademického titulu zhojiť. Podmienka vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, ako tomu bolo v prípade pôvodnej právnej úpravy nezákonného zásahu podľa Občianskeho súdneho poriadku v Správnom súdnom poriadku nie je daná. Žalobkyňa mala a mohla iniciovať súdny prieskum namietaného iného zásahu bezprostredne potom, ako sa o ňom dozvedela, no sama si zvolila možnosť, ktorá ju v konečnom dôsledku ukrátila o čas potrebný na podanie žaloby. Rektor jej totiž oznámil už iba skutočnosti jej dávno známe a skôr oznámené zo strany dekanky fakulty. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca sa má na správny súd obrátiť, ak to povaha iného zásahu umožňuje, bezprostredne potom, ako bol zo strany orgánu verejnej správy voči žalobcovi započatý alebo vykonaný. Prijatím výkladu žalobkyne vo vzťahu k začatiu plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby, by mohlo ľahko dochádzať k situáciám, kedy by si žalobca jednoducho a umelo predlžoval lehotu na jej podanie adresovaním ďalších a ďalších podaní orgánu verejnej správy, vyzývajúc ho na odstránenie iného zásahu. Takýto výklad o kĺzavej lehote je však neudržateľný a v rozpore s účelom žaloby proti inému zásahu a vyššie prezentovanou rozhodovacou praxou kasačného súdu. 26. S ohľadom na zistenia, že žalobkyňa nadobudla prvú vedomosť o namietanom inom zásahu dňa 28. júna 2018, od ktorého jej začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby a táto uplynula dňa 28. augusta 2018, jej žaloba podaná na krajskom súde osobne dňa 1. októbra 2018, t. j. viac ako mesiac po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej podanie, bola podaná oneskorene. Správny súd preto žalobu postupom podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol. 27. Hoci je to žalobkyňa, ktorá v dôsledku oneskoreného podania žaloby procesne zavinila jej odmietnutie a postupom podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP by mal správny súd po správnosti priznať trovy konania žalovanému, ten vo vyjadrení k žalobe neuviedol, že by trovy konania žiadal priznať, pričom správny súd má za to, že nie sú splnené ani podmienky ustanovené v § 168 SSP. Správny súd s odkazom na uvedené zistenie rozhodol o trovách konania tak, že právo na ich náhradu žalovanému nepriznal. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.