Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/30/2018 1018200442 21. 03. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200442.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: GROTTO, a.s., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO: 35 719 184, zastúpený advokátskou kanceláriou ŠTEPANOVSKÝ & Partners, s.r.o., so sídlom Žellova 6, Bratislava, IČO: 36 865 117, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 12. januára 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXXXX z 12. januára 2018 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX z 21. júla 2017 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom, ako prvostupňový orgán verejnej správy dňa 21. júla 2017 rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) predpísala žalobcovi podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie mesiacov február až jún 2012 (ďalej aj ako „rozhodné obdobie“) penále v sume 25.292,58 eur, ktoré je vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet žalovanej, do dňa, ktorý predchádza dňu zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia bola jeho príloha obsahujúca podstatné údaje potrebné pre výpočet penále, ako konkrétne obdobie kalendárneho mesiaca roku 2012, k nemu prislúchajúca suma poistného a príspevkov zaplatených po dní splatnosti, dlžná suma poistného, suma neuhradeného poistného a príspevkov ktorá bola odpísaná/postúpená, dátum splatnosti poistného a povinných príspevkov resp. deň nasledujúci po dni začatia predchádzajúcej kontroly, % výška penále, dátum zaplatenia poistného a príspevkov, dátum začatia kontroly, dátum odpísania pohľadávky resp. dátum postúpenia pohľadávky resp. dátum zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku, počet dní omeškania, vypočítané penále a predpísané penále. 2. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho postup v rozpore so zákonom v dôsledku uplatnenia nevymožiteľnej pohľadávky po ukončení reštrukturalizácie, zmenila žalovaná dňa 12. januára 2018
rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že z výroku vypustila text „... odo dňa splatnosti poistného a príspevkov...“, doplnila text „... odo dňa nasledujúceho po dni predchádzajúcej kontroly t. j. od 8. augusta 2012...“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 3. Žalovaná založila napadnuté rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých začal okresný súd uznesením sp. zn. 6R/2/2012 z 31. júla 2012, uverejneným v obchodnom vestníku č. 151/2012 dňa 7. augusta 2012, reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. Dňa 21. augusta 2012 bolo v obchodnom vestníku zverejnené uznesenie, ktorým bola reštrukturalizácia žalobcu povolená a dňa 13. mája 2013 bolo v obchodnom vestníku zverejnené uznesenie, ktorým bol reštrukturalizačný plán žalobcu potvrdený. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom vykonala porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného so zistením, že žalobca za mesiace február až jún 2012 poistné a príspevky neuhradil v lehote splatnosti. 4. Čo sa týka námietok žalobcu, s tými sa žalovaná vysporiadala tak, že ich označila za nedôvodné, teda nezakladajúce dôvod na zmenu resp. zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Penále bolo totiž predpísané vo forme dopenalizácie, t. j. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom nadviazala pri predpísaní penále dlžných súm poistného a príspevkov na predchádzajúce rozhodnutie zo 17. augusta 2012 (ktorým bolo žalobcovi predpísané penále za mesiac január 2012 a až jún 2012 odo dňa splatnosti poistného do dňa úhrady v prípade mesiacov január 2012 a časť mesiaca február 2012, a za zvyšné obdobia do dňa začatia kontroly t. j. do dňa 7. augusta 2012), a penále za mesiace február až jún 2012 predpísala od nasledujúceho dňa, t. j. od 8. augusta 2012 do dňa zaplatenia poistného a príspevkov (v prípade mesiaca február 2012) resp. do dňa predchádzajúceho dňu zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku, t. j. do 13. mája 2013. Žalovaná dodala, že pre uplatnenie pohľadávky je rozhodujúci okamih začatia reštrukturalizačného konania, t. j. zverejnenie uznesenia o začatí reštrukturalizácie v obchodnom vestníku. Penále žalovanej za mesiace február až jún 2012 sa stalo pohľadávkou až dňom jej predpísania formou prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom, t. j. dňa 21. júla 2017 a preto na predpísanie penále nepôsobili účinky začatého reštrukturalizačného konania. II. Správna žaloba 5. Voči napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. 6. Žalobca zrekapituloval skutkový stav, v zmysle ktorého Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 31. júla 2012, ktoré bolo zverejnené v čiastke obchodného vestníka č. 151/2012 vydanej dňa 7. augusta 2012, začal reštrukturalizačné konanie a následne uznesením z 21. augusta 2012, ktoré bolo zverejnené v čiastke obchodného vestníka č. 161/2012 vydanej dňa 21. augusta 2012, povolil reštrukturalizáciu žalobcu. Zdôraznil, že celé rozhodné obdobie, za ktoré bolo penále predpísané, predchádza začatiu zmieneného reštrukturalizačného konania. Žalovaná si v reštrukturalizácii uplatnila prihláškou pohľadávku na zaplatenie poistného a príspevkov prevažne za rozhodné obdobie mesiacov február až jún 2012, celkovo vo výške 208.793,98 eur. 7. Dňa 13. mája 2013 bolo v čiastke č. 90/2013 obchodného vestníka zverejnené uznesenie z 3. mája 2013, ktorým okresný súd schválil reštrukturalizačný plán, ktorým nastalo, že 90 % každej z prihlásených a zistených nezabezpečených pohľadávok sa stalo voči žalobcovi nevymáhateľnou. V prípade pohľadávky žalovanej to činilo nevymáhateľnú časť vo výške 187.914,58 eur (strana 58 reštrukturalizačného plánu). Zvyšná časť 10 % z každej prihlásenej a zistenej nezabezpečenej pohľadávky zostala voči žalobcovi vymáhateľná, avšak predĺžila sa lehota jej splatnosti tak, že žalobca bol povinný 20% z tejto zvyšnej, naďalej vymáhateľnej pohľadávky, uspokojiť do konca roka 2013, 35 % do konca roka 2014 a 45% do konca roka 2015. V prípade prihlásenej pohľadávky žalovanej tak zostala naďalej vymáhateľnou časť vo výške 20.879,40 eur, pričom jej splatnosť sa zmenila podľa vyššie uvedeného (strany 67 až 70 reštrukturalizačného plánu). Inými slovami, potvrdením reštrukturalizačného plánu sa 90 % pohľadávky žalovanej na poistnom a príspevkoch stalo nevymáhateľnou a splatnosť zvyšných 10 % nenastala ani sčasti pred 31. decembrom 2013. V dôsledku predlženia lehoty splatnosti nebolo možné žiadnu časť pohľadávky žalovanej považovať po ukončení reštrukturalizácie za splatnú medzi 8. augustom 2012 a 13. májom 2013. Z prílohy prvostupňového rozhodnutia však vyplýva, že žalobcovi bolo predpísané penále za omeškanie úhrady poistného a príspevkov aj od 8. augusta 2012 do 13. mája 2013, hoci v tom čase už pre vymáhateľnú časť poistného a príspevkov za rozhodné obdobie platila nová splatnosť. Žalovaná teda odignorovala, že pôvodná lehota splatnosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. bola predĺžená v dôsledku schválenia
reštrukturalizačného plánu. Žalobca je preto toho názoru, že nebolo mu možné predpísať penále za také omeškanie s úhradou poistného a príspevkov za rozhodné obdobie, ku ktorému malo dôjsť pred 31. decembrom 2013. Napadnuté rozhodnutie preto nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 8. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. marca 2017, v zmysle ktorého žalovaná nepredpíše penále, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Žalovaná na citované ustanovenie neprihliadala a aj preto napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bola podľa žalobcu jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaná nezdôvodnila, prečo nebrala do úvahy účinky reštrukturalizačného plánu, čo platí obdobne aj pre prvostupňové rozhodnutie. Okrem uvedeného, predtým, ako bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie, nemal vedomosť o existencii administratívneho konania, v ktorom žalovaná rozhodovala o uložení penále a preto mu bolo úplne znemožnené uplatňovať jeho procesné práva. 10. Pochybenie badal aj v nezrozumiteľnosti a zmätočnosti výroku prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej v časti za aké obdobie a z akého druhu a výšky jednotlivých záväzkov sa penále predpisuje. Lehota plnenia je navyše určená tak, že v dôsledku podania odvolania predchádza právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Výroková časť napokon nekorešponduje s prílohou prvostupňového rozhodnutia, pretože zatiaľ čo príloha obsahuje stĺpec „Dátum zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku“ v rozhodnutí sa hovorí o dni ktorý tomuto dňu predchádza. Príloha je (okrem dátumu v prvom riadku) vyplnená nesprávnymi údajmi v časti stĺpca „Dátum zaplatenia poistného a povinných príspevkov“. I. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 11. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá sa s námietkami žalobcu nestotožnila a správnu žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Úvodom zdôraznila, že podľa ustanovenia § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je poistné, ktoré zamestnávateľ odvádza, splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, pričom rovnaká lehota splatnosti platí aj pre príspevky. Pokiaľ zamestnávateľ poistné a príspevky neodvedie včas alebo v správnej sume, žalovaná je podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinná predpísať mu penále vo výške 0,05 % dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa zaplatenia alebo do dňa začatia kontroly. Penále, ako špecifický druh sankcie, vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. Pred jeho predpísaním neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol žalobca plniť a žalovaná nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by mohla voči žalobcovi uplatňovať. Penále sa stáva pohľadávkou až jeho predpísaním vo forme samostatného rozhodnutia príslušnej pobočky žalovanej a teda nevzniká priamo zo zákona (ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/20/2013 z 10. decembra 2013). Inými slovami, hoci sa predpísané penále viaže na poistné a príspevky, ktoré boli v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou, toto penále vzniká a existuje samostatne, pretože nie je príslušenstvom prihlásených pohľadávok a keďže nie je ani záväzkom akcesorickým, nesleduje osud pohľadávky na poistnom a príspevkoch (ako to vyplýva z rozsudku 10Sžso/28/2013 z 28. mája 2014). 12. Penále za mesiace február až jún 2012 v sume 25.292,58 eur teda vzniklo až jeho predpísaním prvostupňovým rozhodnutím. Keďže pohľadávka na penále v sume 25.292,58 eur v čase začatia reštrukturalizačného konania neexistovala, nemohla si ju žalovaná prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Žiadne ustanovenie zákona č. 7/2005 Z. z. pritom nebráni žalovanej predpísať penále po ukončenej reštrukturalizácii. 13. Pri predpísaní penále postupovala pobočka žalovanej podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. z dlžnej sumy poistného a príspevkov za sporné obdobie, ktoré žalobca v deň splatnosti neuhradil. S ohľadom na skutočnosť, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch bola súčasťou súdom schváleného reštrukturalizačného plánu, pobočka žalovanej žalobcovi predpísala penále za každý deň omeškania, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly (t. j. odo dňa 8. augusta 2012) do dňa úhrady poistného a príspevkov resp. do dňa, ktorý prechádzal dňu zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku. 14. Podľa názoru žalovanej, do potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom existuje pohľadávka na poistnom a príspevkoch v pôvodnej, nezmenenej výške a preto jej nič nebráni z takejto pohľadávky predpísať penále za kontrolované obdobie, vypočítané za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia kontroly do potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Zmena pohľadávky na poistnom a príspevkoch, čo sa týka jej výšky a splatnosti, nastáva až zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku a teda zmena v počítaní penále sa dotýka až obdobia
po zverejnení tohto uznesenia. Žalovaná potom môže predpísať penále až zo zostatku pohľadávky určenej v reštrukturalizačnom plánu po uplynutí zmenenej lehoty splatnosti v prípade nedodržania lehoty určenej v reštrukturalizačnom pláne. 15. K ustanoveniu § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení žalovaná dodala, že zmienené ustanovenie neupravuje nevymáhateľnosť tých pohľadávok, ktoré vznikli až po skončení reštrukturalizácie, ako je tomu aj v predmetnom prípade. 16. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu bolo úplne znemožnené uplatňovať jeho procesné práva pretože o administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia, nevedel, žalovaná s poukazom na ustanovenie § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla, že toto konanie môže začať aj z vlastného podnetu. V zmysle ustanovenia § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. konanie, ktoré je začaté na podnet organizačnej zložky žalovanej, je začaté odo dňa vykonania prvého úkonu voči účastníkovi konania. Takýmto úkonom môže byť podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24. februára 2011 aj doručenie samotného rozhodnutia, pokiaľ žalovaná disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci. 17. Vo vzťahu k namietanej zmätočnosti a nezrozumiteľnosti výroku prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že tieto sú dostatočne jasné a zrozumiteľné, pretože uvádzajú, za ktoré mesiace sa žalobcovi penále predpisuje a v akej sume. Pochybenie Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom napravila žalovaná napadnutým rozhodnutím, keď text „... odo dňa splatnosti poistného a príspevkov...“ nahradila „... odo dňa nasledujúceho po dni predchádzajúcej kontroly, t. j. od 8. augusta 2012...“. Týmto došlo k spresneniu obdobia, za ktoré k predpísaniu penále došlo, daná zmena nemala vplyv na výšku penále a došlo ňou iba k zosúladeniu výroku s jeho neoddeliteľnou prílohou. Žalovaná uznala, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, na ktoré miesto mal byť doplnený text vložený, avšak z kontextu celého výroku možno jeho umiestnenie dedukovať. 18. Žalovaná zdôraznila, že neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je aj jeho príloha, ktorá spolu s rozhodnutím spôsobuje právne účinky a je právne záväzná. V prílohe je obsiahnutý podrobný prehľad skutočností, z ktorých pobočka žalovanej vychádzala pri predpísaní penále ako obdobie, za ktoré sa penále predpisuje, výška poistného a príspevkov uhradených žalobcom po lehote splatnosti, resp. výška dlžnej sumy poistného a príspevkov, z ktorej pobočka vychádzala pri výpočte penále, deň nasledujúci po predchádzajúcej kontrole ako aj dátum zaplatenia poistného a príspevkov žalobcom, dátum zverejnenia uznesenia okresného súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku, počet dní omeškania a výška vypočítaného penále. . 19. Žalovaná uznala, že pobočka v prílohe prvostupňového rozhodnutia neuviedla v stĺpci „Dátum zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku“ žiadne údaje, avšak jedným dychom dodala, že relevantné údaje uviedla v stĺpci označenom ako „Dátum zaplatenia poistného a príspevkov“ a toto pochybenie nemalo vplyv na výpočet výšky penále. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 120 ods. 2 posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z., vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Podľa § 155 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z., plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 20. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 21. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/30/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/30/2018. 22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 21. marca 2024 za prítomnosti žalobcu. 23. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je napadnuté rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania penále za dlžné sumy poistného a príspevkov za obdobie mesiacov február až jún 2012, ktorým zmenila časť výroku prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom a vo zvyšnej časti prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdila. Žalovaná bola totiž toho názoru, že bola v zmysle ustanovenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinná predpísať penále za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni predchádzajúcej kontroly, t. j. od 8 augusta 2012 do dňa úhrady dlžnej sumy resp. do dňa, ktorý predchádza dňu zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku. Penále sa stalo pohľadávkou až jeho predpísaním vo
forme samostatného rozhodnutia po ukončení reštrukturalizačného konania, preto takúto pohľadávku nemožno považovať za nevymáhateľnú. 24. Do centra žalobných námietok žalobca postavil nesprávne právne posúdenie veci pre opomenutie riadnej aplikácie ustanovenia § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., nedostatočne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a napokon aj odopretie možnosti žalobcu uplatňovať si v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia, jeho procesné práva. 25. Správny súd je toho názoru, že hoci žalobca zadal jednotlivým námietkam inú váhu a postupnosť, v prvom rade je potrebné zaujať stanovisko k tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nevysporiadanie sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa účinkov reštrukturalizácie a nezohľadnenia potvrdeného reštrukturalizačného plánu na pohľadávku žalovanej. Prípadné konštatovanie nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej v dôsledku nedostatočného vysporiadania sa s konkrétnymi námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní sama o sebe bráni správnemu súdu zaoberať sa vecnou stránkou veci, t. j. otázkou správnosti právneho posúdenia. Už z lingvistickej stránky veci vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmať. Nemožno sa teda zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie neobstojí po formálnej stránke. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 26. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy správny súd konštatuje, že, povinnosťou žalovanej (resp. jej pobočky už v prípade vydávania prvostupňového rozhodnutia) bolo napadnuté rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzala, ktoré skutočnosti považovala za preukázané a ktoré nie, stručne, jasne a výstižne vysvetlila, akými úvahami sa riadila pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v odvolaní a zodpovedala najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom administratívneho konania. 27. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu, ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 28. Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). 29. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 30. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej s prihliadnutím na námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní dospel k záveru, že žalovaná výrok napadnutého rozhodnutia založila na dôvodoch, ktoré riadne a zvlášť pre žalobcu dostatočným spôsobom bližšie neozrejmila, pričom námietku nevymáhateľnosti časti pohľadávky v dôsledku ukončenej reštrukturalizácie možno považovať za rozhodujúcu . V tomto smere sa preto javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia) ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 31. Žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu primárne namietal, že pohľadávka spočívajúca v penále za oneskorené platby poistného a príspevkov spadá na základe vymedzených ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. do obdobia pred reštrukturalizáciou, v čoho dôsledku túto pohľadávku nemožno vymáhať a preto v zmysle § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. penále nemožno predpísať. Žalobca okrem iného poukázal na reštrukturalizačný plán, z ktorého vyplynula zmena výšky pohľadávky na poistnom a príspevkoch (10 % z jej pôvodnej výšky) ako aj jej splatnosti a ktorý priamo ovplyvnil možnosť pobočky žalovanej penále predpísať. 32. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tieto námietky v plnej miere opomenula, pričom len stroho skonštatovala ich nedôvodnosť, a vyslovila, že penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne až dňom jeho predpísania formou rozhodnutia, teda pohľadávka na penále vznikla po skončení reštrukturalizácie, dodávajúc, že penále nie je príslušenstvom poistného a povinných príspevkov, ale samostatnou pohľadávkou. V tomto smere je nutné, aby sa žalovaná predmetnými námietkami zaoberala a jasným a predovšetkým zrozumiteľným spôsobom dala žalobcovi odpoveď na nastolené otázky. 33. Osobitne dáva správny súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2015 sp. zn. 1Sžso/46/2013, v ktorom zdôraznil že „ak žalovaná je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí pri uspokojovaní svojich pohľadávok k dlžníkovi, ktorý sa nachádza v konkurze (úpadok) alebo v procese reštrukturalizácie postupovať nie podľa zák. č. 461/2003 Z. z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálnom poistenia, ale musí uprednostniť zák. č. 7/2005 Z. z. ako špeciálny právny predpis v zmysle starorímskej právnej zásady „lex specialis derogat legi generali“. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje aj prostredníctvom odkazov na osobitný predpis (napr. poznámka pod čiarou č. 33a v ustanovení § 12 alebo č. 41a v ustanovení § 18, ktoré odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zák. č. 7/2005 Z. z.)....reštrukturalizačný plán je významnou právnou skutočnosťou pre úpravu vzťahov medzi dlžníkom a veriteľmi. Vymedzuje základný rozsah pohľadávok, ku ktorým sa pridružujú aj prednostné pohľadávky (§ 125 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.), bez ktorých by priebeh samotnej reštrukturalizácie dlžníka nebol mysliteľný. Predovšetkým reštrukturalizačný plán vymedzuje modifikovanú výšku z pôvodného rozsahu plnenia dlžníka voči veriteľom, a iba v prípade
neúčinnosti plánu voči konkrétnemu veriteľovi (viď § 161 zák. č. 7/2005 Z. z.) dochádza k návratu k pôvodnému stavu (restitutio ad integrum), kedy ex offo postupom vzniká u dlžníka a preberajúcej osoby povinnosť spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom určeného podľa osobitného predpisu.“. Prekvapivé bolo zistenie správneho súdu, že žalovaná (ne)prihliadnutie na modifikáciu jej pohľadávky voči žalobcovi vyplývajúcu z reštrukturalizačného plánu nielenže opomenula riadne zdôvodniť, ale reštrukturalizačný plán sa ako významná právna skutočnosť v predloženom administratívnom spise žalovanej ani len nenachádza a žalovaná si ho pred vydaním rozhodnutia nezabezpečila. 34. Odhliadnuc od úplnej absencie riadneho odôvodnenia vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa reštrukturalizácie (nedostatku dôvodov), správny súd detegoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia aj pre jeho nezrozumiteľnosť. Pozornosti správneho súdu totiž neuniklo tvrdenie žalovanej (nadväzujúce na námietku žalobcu o zmätočnosti prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k jeho prílohe), že neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je aj jeho príloha, ktorá obsahuje podrobný rozpis údajov potrebných pre výpočet penále. Možno preto konštatovať, že obdobné podmienky uvedené v § 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. s prihliadnutím na prezentovanú ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky sa vzťahujú aj na kvalitu vyhotovenia tejto prílohy. 35. Sama žalovaná uznala, že príloha je vo svojom obsahu nesprávne vyplnená, keď v stĺpci „Dátum zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku“ neuviedla žiaden údaj, pričom relevantné údaje vyplnila do stĺpca „Dátum zaplatenia poistného“. Je zrejmé, že oba uvedené stĺpce predpokladajú vyplnenie údajov týkajúcich sa diametrálne odlišných právnych skutočností. V prejednávanej veci bol pritom podstatným práve stĺpec týkajúci sa reštrukturalizačného konania a hoci sa relevantné údaje naozaj uviedli v inom stĺpci a toto pochybenie sa v konečnom dôsledku neodzrkadlilo vo výške penále, zámena stĺpcov spôsobila zmätočnosť, ktorú musela žalovaná pre potreby porozumenia, čo tvorí podklady (vstupné údaje) výpočtu penále, dointerpretovať až v konaní pred správnym súdom. V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal. Rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania ako jeho adresátov. Nie sú preto na mieste tvrdenia žalovanej, ktorými bagatelizuje nesprávne vyplnený obsah prílohy spôsobujúci v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím ich nezrozumiteľnosť, keď pri tej istej prílohe prízvukuje jej právnu záväznosť. 36. Už iba s ohľadom na uvedené dospel správny súd k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatnenej námietky a potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. zrušil na návrh žalobcu aj prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej. 37. Nad rámec uvedeného a hoci správny súd úvodom konštatoval, že za predpokladu zistenia nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je dôvodné a ani možné zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia a preskúmať právne posúdenie veci, pre ďalšie (administratívne) konanie žalovanej považuje správny súd za potrebné upriamiť pozornosť na recentnú a ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu vo vzťahu k predpisovaniu penále za oneskorenú úhradu platieb poistného a príspevkov v súvislosti s reštrukturalizačným konaním, konkrétne na závery vyjadrené v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/1/2023, z 13. novembra 2023. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatoval, že „...penále upravené v zákone č. 461/2003 Z. z. predstavuje z právneho predpisu vyplývajúci dôsledok porušenia povinnosti uhradiť poistné (a povinné príspevky) riadne a včas. Vzniká v každom prípade oneskorenej platby poistného (a povinných príspevkov). Pohľadávka na penále vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky poistného a povinných príspevkov, dňa jeho splatnosti, doby trvania omeškania a percentuálnej sadzby, ktorá v danom prípade vyplýva priamo zo zákona, je táto pohľadávka určiteľná čo do svojej výšky ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola striktne formalizovaným postupom vyúsťujúcim do vydania rozhodnutia zo strany Sociálnej poisťovne aj predpísaná. Skutočnosť, že penále nebolo predpísané rozhodnutím, nebráni Sociálnej poisťovni jeho riadnemu vyčísleniu a prihláseniu v podobe pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní. Bez rozhodnutia o predpísaní penále dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť penále zaplatiť, avšak v prípade dopadu účinkov zákona č. 7/2005 Z. z. na konkrétny prípad podľa názoru súdu niet prekážky, ktorá by bránila Sociálnej poisťovni uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v
reštrukturalizačnom konaní. Najvyšší správny súd zároveň zdôrazňuje, že na účely výkonu sociálneho poistenia a mimo rámca reštrukturalizačného konania je stále kľúčovým právnym predpisom zákon č. 461/2003 Z.- z. vrátane jeho ustanovenia § 240 v spojení s § 178 ods. 1 písm. a/ bod deviaty).“. Predmetné rozhodnutie teda vyvracia aj ten jeden všeobecný právny záver žalovanej (o momente vzniku pohľadávky), ktorý v napadnutom rozhodnutí obsiahla. 38. Správny súd si je vedomý, že žalobca v správnej žalobe obsiahol aj ďalšie námietky týkajúce sa nedostatkov administratívneho konania ako aj samotného napadnutého rozhodnutia (predovšetkým jeho výroku), avšak už iba v dôsledku konštatovania dôvodnosti uplatnenej námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia a jeho zrušenia (spolu s prvostupňovým rozhodnutím) má správny súd za to, že ich posudzovanie je v tomto konaní nadbytočné. 39. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom, v novom konaní opätovne posúdi, či možno žalobcovi predpísať penále za obdobie mesiacov február až jún 2012 z deklarovanej dlžnej sumy poistného a príspevkov, a predovšetkým sa vysporiada s námietkami žalobcu o čiastočnej nevymáhateľnosti pohľadávky a existencii reštrukturalizačného plánu ktorý modifikoval výšku a splatnosť pohľadávky žalovanej na poistnom a príspevkoch a to všetko za prihliadnutia na vyššie prezentovanú ustálenú prax kasačného súdu. V prípade nového rozhodnutia žalovaná toto riadne odôvodní, aby spĺňalo tak rozhodnutie ako aj jeho neoddeliteľná príloha (ktorá má obsahovať podstatné skutočnosti rozhodné pre výpočet prípadného penále) atribúty jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti na ktoré pamätá ustanovenie § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. 40. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 42. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.