Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/39/2018 1018200317 28. 08. 2024 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200317.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E. XXX/ XX, B., zastúpenej: JUDr. Martinom Kovácsom, advokátom so sídlom Ružová dolina 613/17, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti: akad. soch. F. G., bytom H. X, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/62203/MRV zo dňa 12.12.2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mestská časť Bratislava – Nové Mesto (ďalej len prvostupňový správny orgán) vydal rozhodnutie č. ÚKasSP-2012-13/1553/Vim-2 zo dňa 25.2.2013, ktorým dodatočne povolil zmenu stavby pred dokončením stavby „Ateliér a sklad sochárskeho materiálu“ na H. I. J. X K. B., na pozemku parc.č. XXXX/ X v katastrálnom území K., pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie Obvodným úradom životného prostredia Bratislava II. Čl.ŠSS327- 2340/95-Da-24 zo dňa 3.7.1995 stavebníkovi akad. soch. F. G. – ďalšiemu účastníkovi. Dodatočná zmena stavby pred dokončením pozostávala z pôdorysnej zmeny stavby na rozmer 14,1m x 7,6m, jej nadstavby o 1 nadzemné podlažie a zmeny zastrešenia z plochej na sedlovú strechu s určenými podmienkami. Námietky vznesené žalobkyňou týkajúce sa spôsobu otvárania brány, blokovania vjazdu na jej pozemok, parkovania, zákazu vstupu na jej pozemok bez písomnej dohody so stavebníkom, nesúhlasu so spôsobom vykurovania a nejasnosti so spôsobom budúceho užívania stavby, prvostupňový správny orgán zamietol. Námietkam žalobkyne týkajúcim sa šírenia hluku po okolitom obytnom prostredí, osadenia okien smerujúcich na pozemok, nedodržania zákonnej lehoty na nahliadnutie do spisu, odvedenia zrážkovej vody zo stavby bez zásahu do jej nehnuteľnosti vyhovel a ich riešenie zahrnul do podmienok rozhodnutia. 2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že z predloženého spisového materiálu a projektovej dokumentácie je zrejmé, že dodatočne povoľovaná zmena stavby je zmenou, ktorá svojim architektonickým stvárnením nie je v rozpore s urbanistický a architektonickým charakterom prostredia, neumiestňuje sa v urbanisticky významnej polohe, jej napojenie na zariadenia verejného dopravného a technického vybavenia sú zosúladené s vyjadreniami dotknutých orgánov. Dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. K námietkam žalobkyne, uviedol, že výsledná
hladina hluku nebude pre dennú dobu prekročená, nie sú plánované žiadne okenné otvory smerujúce na susedné pozemky. Spôsob otvárania vstupnej brány, riešenie vjazdu, parkovanie na stavebnom pozemku nebolo predmetom tohto konania. Odvedenie zrážkových vôd je navrhnuté v projektovej dokumentácii a boli pozmenené na základe námietok žalobkyne. O vstupe na susedný pozemok v nevyhnutnej miere, ak nedôjde k dohode medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností počas výstavby rozhodne stavebný úrad na žiadosť stavebníka. V stavbe sa neuvažuje s tepelným zdrojom na tuhé palivo. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/62203/MRV-4 zo dňa 12.12.2017 (ďalej aj ako rozhodnutie žalovaného) a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán dodatočné povolenie zmeny stavby posúdil na základe Územného plánu hlavného mesta SR Bratislava na rok 2007 a Územného plánu zóny KOLIBA – Stráže, ako aj stanovísk dotknutých orgánov, ktorými stavebník preukázal že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. V dodatočnom povolení určil záväzné podmienky pre dokončenie stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Určenými podmienkami zabezpečil najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a užívaní stavby, jej komplexnosť, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi. Zmenu stavby vyhodnotil ako prípustnú a nezasahujúcu do práv a oprávnených záujmov účastníkov v neprimeranom rozsahu. Realizáciou zmeny stavby pred dokončením nedôjde k trvalému obmedzeniu užívania pozemku žalobkyne na určený účel a nedôjde k zásahu do jej práv a oprávnených záujmov nad mieru primeranú pomerom. Námietky a pripomienky v odvolaní žalobkyne vyhodnotil ako zhodné s námietkami proti zmene stavby, ku ktorým sa už stavebný úrad vyjadril a vyhodnotil ich. Konštatoval, že žiadna časť predmetnej stavby nemôže presahovať cez hranicu susedného pozemku bez súhlasu žalobkyne. Podľa predloženej projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom nie sú na obvodovej stene predmetnej stavby smerom na pozemok žalobkyne žiadne okná ani ventilačné výduchy. Riešenie vjazdu, otvárania brány, parkovania a oplotenia pozemku nie je v zmysle projektovej dokumentácie predmetom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby. II. Žaloba 5. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/62203/MRV-4 zo dňa 12.12.2017 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. ÚKasSP-2012-13/1553/ Vim-2 zo dňa 25.2.2013 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, žalovaný sa obmedzil na konštatovanie postupu v administratívnom konaní a odvolacími dôvodmi žalobkyne sa zaoberal len okrajovo, pričom žalovaný za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmú nespravodlivosť. 7. Žalobkyňa ďalej namietala, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je vôbec možné zistiť či správny orgán prvého stupňa splnil povinnosť upovedomiť ostatných účastníkov konania podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku o obsahu ňou podaného odvolania, či ich vyzval aby sa k nemu vyjadrili, a ak áno, akým spôsobom bolo konania doplnené a či novo navrhnuté dôkazy boli vykonané. Odvolací orgán bol povinný takúto vadu odstrániť alebo prvostupňové rozhodnutie zrušiť; keďže tak neurobil, je jeho rozhodnutie zaťažené vadou nezákonnosti. III. Vyjadrenie žalovaného 8. K žalobe sa žalovaný písomne vyjadril dňa 28.06.2018, navrhol ju zamietnuť a zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že odvolanie žalobkyne nebolo oznámené stavebníkovi, nepokladal za vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 9. Žalobkyňa a ďalší účastník sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili.
IV. Ďalšie vyjadrenia žalobcu a ďalšieho účastníka konania 10. V podaní zo dňa 04.05.2024 doručenom súdu dňa 04.05.2024 žalobkyňa uviedla, že zistila, že ďalší účastník v stavebnom konaní zamlčal správnym orgánom, že stavbu postavil čiastočne na pozemku žalobkyne, čím priamo zasiahol do jej práv a oprávnených záujmov. Súhlas so stavbou na hranici pozemkov, ktorý udelili právni predchodcovia žalobkyne, nikdy nezahŕňal súhlas so stavbou na pozemku žalobkyne. 11. V podaní zo dňa 07.08.2024 žalobkyňa uviedla, že s ďalším účastníkom konania sa na zmene priebehu hraníc nedohodla a nevedie s ním žiadne civilné konanie o zmene priebehu hraníc ich pozemkov. K zmene stavby ďalšieho účastníka oproti pôvodnému stavu došlo v období od 05/2007 do 10/2007. Žalobkyňa ešte v roku 2019 považovala stavbu ďalšieho účastníka za umiestnenú výlučne na jeho pozemku. 12. Ďalší účastník konania v podaní zo dňa 08.08.2024 uviedol, že stavba sa začala stavať v roku 1999 podzemnou časťou, prízemie a 1. poschodie boli uskutočnené na konci roku 2006. So žalobkyňou neuzavrel dohodu o zmene hranice pozemku a nevedie žiadne súdne konanie o určení hranice alebo vlastníckych práv. S manželom žalobkyne bol v minulosti dohodnutý na dotknutých stavebných úpravách. V. Pojednávanie 13. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/39/2018 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/39/2018. 14. Správny súd ďalej konštatuje, že od 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 15. Podľa § 40al zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. V dôsledku uvedenej legislatívnej úpravy a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úrad dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 16. Podľa § 180 ods. 3 SSP preto namiesto pôvodného žalovaného (Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky) je v tomto konaní žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol pôvodným žalovaným a správny súd od 1. 4. 2024 koná na strane žalovaného ako s účastníkom konania s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. 17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 28.08.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, žalovaného a ďalšieho účastníka konania.
VI. Relevantná právna úprava 18. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie o odstránení stavby pričom je povinný posúdiť možnosť dodatočného povolenia stavby. Stavebný úrad vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 60 dní, predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 19. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 20. Podľa § 3 ods. 2 SP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 21. Podľa § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 22. Podľa § 33 ods. 2 SP správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 23. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Posúdenie veci správnym súdom 24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 25. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom
predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 26. Správny súd sa zaoberal námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že táto je nedôvodná. V správnom konaní rozhodnutie stavebného úradu a odvolacieho orgánu tvoria jeden celok, a rovnako je potrebné nazerať aj na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nielen konštatoval zhodu odvolacích dôvodov žalobkyne s jej námietkami, ku ktorým sa prvostupňový orgán podľa jeho názoru dostatočne vyjadril a ich vyhodnotil. Súčasne však zaujal stanovisko k otázke presahu stavby stavebníka cez hranicu susedného pozemku bez súhlasu, ako aj k skutočnosti, že smerom na pozemok žalobkyne nie sú na predmetnej stavbe žiadne okná ani ventilačné výduchy. Taktiež jasne a zrozumiteľne komunikoval názor, že riešenie vjazdu, otvárania brány, parkovania a oplotenia pozemku nie je podľa predloženej projektovej dokumentácie predmetom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby. 27. Žalobkyňa formulovala námietku nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia všeobecne (žalovaný sa podľa jej názoru jednotlivými odvolacími dôvodmi zaoberal len okrajovo) bez toho aby vymedzila konkrétne a určito, o ktoré odvolacie dôvody ide. Ako už správny súd uviedol, žalovaný sa odvolacími dôvodmi zaoberal jednak poukázaním na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ako aj uvedením vlastného stanoviska k presahu stavby na susedný pozemok bez súhlasu ako aj k smerovaniu okien a ventilačných výduchov na pozemok žalobkyne. Taktiež zaujal stanovisko k dôvodu, prečo riešenie vjazdu, otvárania brány, parkovania a oplotenia pozemku nie sú predmetom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby. Ak z hľadiska riadneho odôvodnenia napádaných rozhodnutí žalobkyňa mienila správnou žalobou dosiahnuť ich širší prieskum, bolo jej povinnosťou takýto nedostatok riadne a určito vymedziť s poukázaním na konkrétne odvolacie dôvody, ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, ako aj argumentáciou ako absencia takéhoto dôvodu v danom prípade zasahuje do subjektívnych práv žalobkyne a má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím). Žalovaný ako odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysvetlil svoj názor na prejednávanú vec, prečo námietky žalobcu uvedené v odvolaní považoval za nedôvodné. 28. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktoré však v preskúmavanej veci nejde). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah za žalobkyňu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobkyňou v právnej žalobe uvedené všeobecne formulovaná námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúca v nezaoberaní sa odvolacími dôvodmi bez ich konkretizácie, možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu s postupom žalovaného a prvostupňového orgánu, ako aj s hodnotením veci prvostupňovým orgánom a žalovaným. Uvedené skutočnosti bránili tomu, aby správny súd súc viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. 29. Žalobkyňa ďalej namietala, že prvostupňový správny orgán si nesplnil povinnosť upovedomiť účastníkov konania o ňou podanom odvolaní. K uvedenej námietke žalobkyne správny súd považuje za potrebné uviesť, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže byť akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Takáto vada môže spravidla spočívať v porušení práv žalobkyne ako účastníka konania, napr. nesprávna alebo nedostatočná realizácia poučovacej povinnosti, pochybenia pri vykonávaní dokazovania (vykonanie nezákonne získaného dôkazu, neoboznámenie s vykonaným dôkazom), neumožnenie účastníkovi
konania vyjadriť sa, ale aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nerozhodnutie o námietke zaujatosti pred rozhodnutím vo veci samej a pod.). 30. Nedoručenie odvolania žalobkyne stavebníkovi – ďalšiemu účastníkovi konania, hoci jeho upovedomenie o podanom odvolaní, pred samotným rozhodnutím odvolacieho orgánu zákon predpokladá (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku), je z formálneho hľadiska vadou konania, posudzovať ju je však potrebné podľa okolnosti prípadu a to, či táto vada mohla zasiahnuť do subjektívnych práv žalobkyne . Podľa názoru správneho súdu takýto postup vzhľadom na výsledok odvolacieho konania - zamietnutie odvolania a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, t.j. faktický úspech stavebníka (ktorý prvostupňové rozhodnutie nenamietal) je takého charakteru a takej nízkej miery závažnosti, bez dotyku na subjektívnych právach žalobkyne a ďalšieho účastníka konania, že nemohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa sa môže domáhať ochrany len svojich subjektívnych práv, nie však subjektívnych práv iných subjektov alebo iných účastníkov konania. 31. Žalobkyňa až v priebehu súdneho konania (máj 2024) namietala, že ďalší účastník v stavebnom konaní zamlčal správnym orgánom, že stavbu postavil čiastočne na pozemku žalobkyne, čím priamo zasiahol do jej práv a oprávnených záujmov. Súhlas so stavbou na hranici pozemkov, ktorý udelili právni predchodcovia žalobkyne, nikdy nezahŕňal súhlas so stavbou na pozemku žalobkyne. 32. Správny súd vo vzťahu k uvedeným námietkam žalobkyne poukazuje na koncentráciu vo vzťahu k žalobným bodom, pričom tieto neboli žalobkyňou uplatnené v zmysle § 134 ods. 1 a § 183 SSP v lehote ustanovenej na podanie žaloby, preto na ne správny súd nemôže prihliadať. Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že v stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada. Predmetnú námietku žalobkyňa nevzniesla v lehote určenej stavebným úradom na námietky v rámci konania o povolení dodatočnej zmeny stavby pred dokončením, nenamietala ich ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a neboli ani súčasťou žalobných bodov. Samotná žalobkyňa uviedla v písomnom vyjadrení zo dňa 07.08.2024, že ešte v roku 2019 (t.j. po podaní žaloby v predmetnej právnej veci) považovala stavbu ďalšieho účastníka za umiestnenú výlučne na jeho pozemku a nie na jej pozemku. K „posunu“ hranice pozemku malo prísť z objektívnych príčin, a to nesprávnym geometrickým zameraním v teréne v minulosti. Uvedenú spornú hranicu pozemku však je kompetentný riešiť civilný súd (pokiaľ žalobkyňa a ďalší účastník nedospejú k dohode v tejto otázke) a nie správny súd v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením. 33. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad správneho konania, správne orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v správnom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 35. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania pred správnym súdom podľa 169 SSP nepriznal, keďže v konaní ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli žiadne trovy, ktoré by súviseli s plnením povinnosti uloženej správnym súdom. 36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP). Poučenie:
(§ 139
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).