Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6Sa/12/2018 1018200168 20. 08. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200168.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. novembra 2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 10. apríla 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“) vydala rozhodnutie, ktorým rozhodla, že žalobcovi dňom 20. júla 2016 zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 20. júla 2016. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 5 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinnom od 1. januára 2014, § § 14 ods. 1 písm. b/ ZSP v znení zákona č. 543/2010 Z. z., § 15 ods. 1 písm. b/ ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 21 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. a vecne tým, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mal žalobca za rok 2014 príjem zo živnosti v sume 11.382,01 eur, t. j. vyšší ako zákonom ustanovená suma (zákonom ustanovená suma príjmu za rok 2014 bola 4.944,00 eur) a príjem zo živnosti za rok 2015 mal žalobca v sume 8.064,45 eur, t. j. vyšší ako zákonom ustanovená suma (zákonom ustanovená suma príjmu za rok 2015 bola 5.148,00 eur). 3. Dňa 21. septembra 2016 vystavila Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutie č. XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým žalobcovi predpísala poistné za obdobie október 2015, november 2015, december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016, júl 2016, august 2016 v sume 1.260,63 EUR. 4. Proti rozhodnutiu č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21. septembra 2016 podal žalobca v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo odstúpené na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústredie. 5. Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX dňa 23. februára 2017, ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 21. septembra 2016, zrušila a vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom konaní veci
mala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, preskúmať a správne zohľadniť splnenie podmienok zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Až následne účastníkovi konania predpísať poistné za správne obdobie v zmysle zákona o sociálnom poistení. 6. Podľa Výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, číslo živnostenského registra: XXX-XXXX Sociálna poisťovňa zistila, že žalobcovi bol vydaný 13. októbra 1992, Živnostenský list, spisové čislo: F./XXXXX, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 25. septembra 1992. Následne bol žalobcovi vydaný 13. mája 1999 Živnostenský list spisové čislo: F./XXXXXX-XXXXX, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 12. mája 1999 a Živnostenský list, spisové Čislo: F./XXXXX-XXXXXX, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 20. decembra 1999. Žalobca podnikateľskú činnosť na základe vyššie uvedených živnostenských oprávnení pozastavil od 1. októbra 2015 do 1. júla 2017. 7. Žalobca bol registrovaný v Slovenskej komore stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier - ev. č. XXXX, D. 13. novembra 2003, ako stavby vedúci - ev. č. XXXXX, od 8. marca 2002 a ako stavebný dozor - ev. č. XXXXX, od 8. marca 2002. 8. Na základe údajov poskytnutých Slovenskou komorou stavebných inžinierov, ako aj na základe Potvrdenia zo Slovenskej komory stavebných inžinierov o vyčiarknutí zo Zoznamu autorizovaných inžinierov, ktoré predložil žalobca činnosť autorizovaného stavebného inžiniera ukončil 20. júla 2016. 9. Na základe uvedeného a s ohľadom na skutočnosti v rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23. februára 2017 žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 20. júla 2017 v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. V novom prejednaní veci zhrnúc uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala toto rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcovi dňom 20. júla 2016. 10. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uvádza, že Sociálna poisťovňa na základe nepodložených dôvodov dlhodobo trvá na fiktívnom tvrdení, že zaniklo jeho sociálne poistenie dňa 20. júla 2016. Ďalej uvádza, že zoznam autorizovaných stavebných inžinierov, vedený Slovenskou komorou stavebných inžinierov má len evidenčnú funkciu a neoprávňuje ho na akýkoľvek finančný príjem a ani nepotvrdzuje výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Poukazuje na § 21 ods. 4 ZSP, ktorý ustanovuje možnosť zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia „aj“ odo dňa, od ktorého nie je oprávnená samostatne zárobkovo činná osoba na výkon činnosť uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP, čo nie je možné vykladať vo význame „len“, či „výlučne“. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa koná protiústavné, a to v rozpore s ČI. 2 ods. 2 a ods. 3 Ústavy SR. Žalobca bol presvedčený, že odhláškou z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorú predložil dňa 5. októbra 2015 Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, mu zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. októbra 2015. Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vydať nové rozhodnutie o zániku poistenia k 1. októbru 2015. 11. Žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. novembra 2017 podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa. 12. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2 ZSP, § 5 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z., § 14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 543/2010 Z. z., § 15 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 21 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z., § 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z., § 138 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a vecne tým, že napriek skutočnosti, že má žalobca od 1. októbra 2015 do 1. októbra 2018 pozastavené prevádzkovanie živnosti, bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, nakoľko až dňa 20. júla 2016 bol vyčiarknutý zo zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov, vedeného Slovenskou komorou stavebných inžinierov. 13. Dôvodila, že autorizovaný stavebný inžinier vykonáva činnosť na základe osobitného predpisu a v prípade, že došlo k zániku oprávnenia vykonávať autorizovanú činnosť autorizovaného stavebného
inžiniera, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnený na výkon činnosti. V zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, dňom vyčiarknutia zo zoznamu Slovenskej komory stavebných inžinierov stráca platnosť autorizačné osvedčenie, oprávňujúce autorizovaného stavebného inžiniera na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. 14. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb je upravený v § 21 ods. 1 a 2 ZSP, ako aj v § 21 ods. 4 ZSP. Vyplýva z nich, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie môže zaniknúť na základe nepreukázania dosiahnutia zákonom ustanovenej výšky príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rozhodujúce obdobie alebo od ukončenia výkonu alebo prevádzkovania podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na to, že s účinnosťou od 1. januára 2011 sa rozšíril okruh samostatne zárobkovo činných osôb aj o tie osoby, ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale nemajú žiadne oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činností, sú v § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2014 podmienky zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb osobitne špecifikované pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti a pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na základe oprávnenia, pričom obe možnosti sú oddelené spojkou aj. Samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré majú oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy odo dňa zániku materiálnych predpokladov na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. odo dňa zániku všetkých oprávnení na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. 15. Teda žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, preto v súlade s ustanovením § 21 ods. 4 zákona v znení zákona 338/2013 Z. z. účinného od 1. januára 2014, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 20. júla 2016.
II. Správna žaloba 16. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.02.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 27.11.2017 a vrátia veci na ďalšie konanie. 17. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie žalovanej záviselo od posúdenia predbežnej otázky, ktorá je právneho charakteru, a to otázky: Či žalobca ukončil k 01.10.2015 všetky svoje podnikateľské aktivity v takom rozsahu, aby boli splnené podmienky podľa § 26 ods. 2 ZSP a došlo k prerušeniu obdobia poistenia žalobcu alebo k zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 a 4 ZSP, resp. či žalobca mal byť poistený z dôvodov a poistenie mu aj vzniklo z oboch dôvodov? 18. Žalobca poukazuje na to, že je odo dňa 23.09.2015 v starobnom dôchodku, nakoľko dovŕšil dôchodkový vek a má zdravotné problémy, ktoré mu bránia vykonávať podnikateľskú činnosť v značnom rozsahu. Za žalobcu, ako za každého starobného dôchodcu, preto odvádza žalovanému poistné štát, Slovenská republika. Práve z tohto dôvodu žalobca prerušil svoje podnikanie v období od 01.10.2015 do 01.07.2017. Pričom všetky živnosti nezrušil iba z dôvodov, že ide o profesiu. Podnikateľskú činnosť však už odo dňa priznania starobného dôchodku nevykonával. Navyše žalobca bol odo dňa 13.10.015 do dňa 16.12.2015 hospitalizovaný v nemocnici, o čom žalovanému predložil doklady. Práve z tohto dôvodu žalovaný vydal rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23.02.2017, ktorým vrátil vec o predpísanie poistného za obdobie október 2015 až jún 2016 správnemu orgánu prvého stupňa. 19. Žalobca bol v Slovenskej komore stavebných inžinierov (ďalej aj ako „SKSI“) zapísaný iba z toho dôvodu, že potreboval získať oprávnenie vydávané SKSI, ako podklad na to, aby získal predmetné viazané živnostenské oprávnenia. Žalobca z nijakého iného dôvodu v SKSI zapísaný nebol. Žalobca nikdy nebol registrovaný na Štatistickom úrade SR inak, ako živnostník (A. B. C.), nemal teda nikdy pridelené ani IČO, ani DIČ ako stavebný inžinier. Žalobca pri komunikácii so žalovanou ohľadne
prerušenia jeho poistenia na pobočke žalovaného oznámil žalovanej všetky skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu, odchodu do dôchodku odo dňa 23.09.2015, ako aj o jeho zápise v živnostenskom registri a zároveň v SKSI. 20. Napriek tejto skutočnosti žalovaná prevzala registračný list žalobcu s prílohami a žalobca obdržal od žalovanej pri tejto príležitosti informáciu, že má prerušené všetky živnosti a preto má prerušenú aj povinnosť platiť poistenie po určenú dobu, pričom ako starobný dôchodca nie je povinný platiť poistenie dobrovoľne, nakoľko ho za neho platí štát. Žalobca informácii a poučeniu od žalovanej veril. Pokiaľ teda správny orgán posudzoval podnikanie žalobcu ako podnikanie zo živnosti (ktoré bolo prerušené) a ako podnikanie podľa osobitného predpisu (ako autorizovaný stavebný inžinier zapísaný v SKSI), postupoval správny orgán nesprávne. 21. A to najmä preto, že v zmysle § 21 ods. 1 ZSP nikdy žalobcovi ako poistencovi poistenie z podnikania podľa osobitného predpisu (ako autorizovaný stavebný inžinier zapísaný v SKSI) nevzniklo, nakoľko nikdy v ňom činnosť nevykonával (mal ho iba ako podklad k viazanej živnosti) a preto ani nedosiahol potrebný príjem na to, aby mu poistenie z tejto činnosti vzniklo. Preto podľa názoru žalobcu ukončením činnosti zo živnosti dňa 01.10.2015 zaniklo aj poistenie žalobcu z jedinej činnosti, z ktorej poistenie vzniklo, z tejto živnosti. Z inej činnosti žalobcovi poistenie nikdy nevniklo (nebol registrovaný na štatistickom úrade) a preto ani takáto eventuálna licencia, činnosť, nemohla byť podkladom na to, aby žalovaná posúdila skutočnosť tak, že poistenie nezaniklo dňa 01.10.2015, ale že zaniklo až dňa 20.07.2016, teda po výmaze s SKSI. 22. Žalobca je toho názoru, že napádané rozhodnutie žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí takou vadou, pre ktorú je možné napádané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec späť na konanie žalovanej. A to najmä z toho dôvodu, že správny orgán nepostupoval v zmysle správnej úvahy a v limitoch daných mu všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom z týchto limitov vybočil, keď predbežnú právnu otázku o existencii ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu posúdil nesprávne tak, že táto aj po prerušení živností naďalej existovala, resp. keď posúdil túto otázku tak, že žalobca mal byť povinne poistený z 2 dôvodov a táto povinnosť mu vznikla z obidvoch dôvodov. Žalobca je toho názoru, že napádané rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27.11.2017, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, zo dňa 10.04.2017, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX, ktorým táto rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ku dňu 20.07.2016, je nesprávne a preto existuje dôvod, pre ktorý by napádané rozhodnutie malo byť zrušené. I. Podanie žalobcu zo dňa 04.03.2018 23. Podaním zo dňa 04.03.2018 žalobca doplnil svoju žalobu pričom uvádza, že žalovaná svojvoľným administratívnym násilím bez akéhokoľvek legislatívneho dôvodu donútila žalobcu, aby sa nedobrovoľne z donútenia, vzdal svojej dlhoročnej odbornej spôsobilosti nijako nezakladajúcej jeho pôsobenie ako SZČO. 24. Žalobca namieta, že z pohľadu zákona o sociálnom poistení len samotný zápis žalobcu v zozname Autorizovaných stavebných inžinierov, len garantuje odbornú spôsobilosť dotyčnej osoby, nezakladá však automaticky jej príjem. 25. Namieta, že žalovaná stotožnila so zapísaním v zozname Autorizovaných stavebných inžinierov pôsobenie žalobcu ako SZČO, avšak takýto výklad žalovanej je nesprávny. Autorizácia je totiž potvrdením osobnej odbornej spôsobilosti konkrétnej vzdelanej osoby a v žiadnom prípade nie je potvrdením spôsobu výkonu regulovaného povolania autorizovaného stavebného inžiniera ako SZČO, čo mylne tvrdí žalovaná. Pre všetky spôsoby výkonu regulovaného povolania je autorizovaná osoba ASI kvalifikovaná rovnako. Bolo by nezmyslom tvrdiť opak, a preto je nelogické, aby bol niekto v zozname zapísaný viackrát, nemalo by to žiadny zmysel, teda ani účinok. Zo všetkého uvedeného v tomto bode je zrejmé, že autorizácia je dokument o získaní odbornej spôsobilosti (kvalifikácie) pre regulované povolanie a sama osebe nevytvárajúca právny vzťah zakladajúci dosahovanie príjmu, čo žalovaná sústavne ignoruje.
IV. Vyjadrenie žalovanej. 26. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá k námietkam v správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, uvádza, že s účinnosťou od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm, b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z, o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z.). K námietkam žalobcu uvádza, že registrácia podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. januára 2011 do 30, júna 2014 (§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.). 27. Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. je nevyhnutné, aby fyzická osoba od 1. júla 2014 súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, t. j. má vek 18 rokov a dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“), v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby 28. V tejto súvislosti žalovaná ďalej uvádza, že kalendárnym rokom rozhodujúcim na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý je podstatný pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z., je vždy predchádzajúci kalendárny rok, ako to vyplýva z § 21 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov. Podľa platnej právnej úpravy nie je pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia relevantné, na základe akého právneho vzťahu, resp. na základe akého oprávnenia, fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. V ustanovení § 5 a taktiež v ustanovení § 21 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. nie je bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Rovnaký právny názor vyslovil napr. Krajský súd v Trenčíne, v rozsudkoch sp. zn. 25Sa/1/2017 a sp. zn. 25Sa/2/2017, oba zo dňa 9. mája 2017, ako aj Krajský súd v Nitre, v rozsudku sp. zn. 23Sa/16/2017, zo dňa 26. júna 2017, Krajský súd v Žiline, v rozsudku sp. zn. 25Sa/17/2017, zo dňa 24. augusta 2017. 29. Nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1). Vzhľadom na námietky žalobcu je nevyhnutné poukázať na to, že ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla podľa osobitného predpisu, t. j. podľa $ 6 zákona o dani z príjmov, pričom v ustanovení § 21 ods. 1 zákona č, 461/2003 Z, z. v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov. 30. Žalobca mal ku dňu 20. júla 2016 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z., pretože splnil podmienku veku a v roku 2015, t.i. v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2016, dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia $ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. 31. Podľa Výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, číslo živnostenského registra: 102-5225, bol žalobca držiteľom živnostenského listu sp. č. F.- XXXX/XXXXX, zo dňa 13. októbra 1992, živnostenského listu sp. č. F./XXXXX-XXXXX, zo dňa 13. mája 1999 a živnostenského listu sp. č. F./ XXXXX-XXXXX, zo dňa 27. decembra 1999. Na základe uvedených živnostenských listov bol žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a dosahovať príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 ZSP. Žalobca bol zároveň oprávnený dosahovať príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. aj na základe skutočnosti, že od 13. novembra 2003 bol zapísaný v Zozname autorizovaných inžinierov, ktorý vedie Slovenská komora stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier, pod evidenčným číslom 4332. Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je autorizovaný stavebný inžinier oprávnený dosahovať dňom zapísania do Zoznamu autorizovaných inžinierov. Autorizačné osvedčenie, ktoré oprávňuje autorizovaného stavebného inžiniera na výkon samostatnej zárobkovej činnosti stráca platnosť v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov až dňom vyčiarknutia zo zoznamu Slovenskej komory stavebných inžinierov podľa § 17 citovaného zákona. Zo Zoznamu autorizovaných inžinierov bol žalobca vyčiarknutý podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 20. júla 2016. 32. V tejto súvislosti zároveň žalovaná uvádza, že zapísanie dotknutej osoby do Zoznamu autorizovaných inžinierov nie je možné stotožňovať s Osvedčením o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti. Podľa zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je autorizácia zapísanie žiadateľa do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov na základe získania odbornej kvalifikácie podľa tohto zákona, alebo uznania odbornej kvalifikácie získanej v domovskom členskom štáte. Osoba, zapísaná do Zoznamu autorizovaných inžinierov, môže na základe § 3 ods. 7 písm. a) zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vykonávať regulované povolanie sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (ďalej len „slobodné povolanie“) na rozdiel od osoby, ktorá je len držiteľom Osvedčenia o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti. Predmetné osvedčenie má len osvedčujúci charakter získania odbornej spôsobilosti fyzickej osoby napr. za účelom získania živnostenského oprávnenia a samo o sebe nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Z Prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, skupina 213 - Stavebníctvo, bod 15. vyplýva, že na činnosti stavbyvedúceho a výkon činnosti stavebného dozoru postačí osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti podľa § 31 ods. 2 písm. j) zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na činnosť stavbyvedúceho a činnosť stavebného dozoru, ktorú žalobca vykonával na základe živnostenských oprávnení, bolo postačujúce, aby bol žalobca len držiteľom Osvedčenia o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti. 33. Keďže žalobca k 1. júlu 2016 spĺňal právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby, (dovŕšil potrebný vek a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. v roku 2015, dosiahol príjmy z podnikania) a zároveň za rok 2015 dosiahol také príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činností, na základe ktorých mu vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 1, júla 2016, t j. v sume 8 064,45 EUR, bol až do 20. júla 2016, kedy bol vyčiarknutý zo Zoznamu autorizovaných inžinierov, považovaný na účely sociálneho poistenia za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Žalobcovi dňom 20. júla 2016 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vzhľadom na skutočnosť, že od uvedeného dátumu nebol oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., t. j. na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činností podľa osobitného predpisu.
34. K prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. dochádza len v prípade, ak má samostatne zárobkovo činná osoba pozastavený výkon všetkých jej činností v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. V tomto prípade, vzhľadom na § 26 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., dochádza k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. 35. Skutočnosť, že žalobca z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, dňa 5. októbra 2015 Registračný list FO - prerušenie, s dátumom vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 1. októbra 2015 a dátumom zániku prerušenia 1. júla 2017, nemá vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňom 20. júla 2016. Podaný Registračný list FO má evidenčný charakter s deklaratórnymi účinkami. Preukazuje sa ním zánik, prerušenie alebo vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý však nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade žalobcu prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a následný zánik týchto poistení zo zákona nenastal, čo bolo preukázané, ako je vyššie uvedené, v samostatnom konaní. 36. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č, 338/2013 Z. z., t j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe len v tom prípade, ak nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v $ 3 ods, 1 písm. b) a ods. 2 citovaného zákona. Priznanie starobného dôchodku poistencovi, ktorý je dôchodkovo poistený, nie je právnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. V takomto prípade je poistenec vyňatý len z povinnosti platiť poistné na invalidné poistenie. Taktiež uznanie poistenca za dočasne práceneschopného nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Táto skutočnosť má vplyv len na platenie poistného na sociálne poistenie. V. Replika žalobcu 37. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý tvrdí, že žalovaná si vyberá z legislatívnych ustanovení iba jej vyhovujúce časti textov, pomocou ktorých fabuluje svoje protiprávne názory, čo je podľa ústavy SR neprípustné. Opätovne žalobca zdôrazňuje, že mal všetky svoje činnosti ako SZČO prerušené od 01.10.2015 stále má pozastavený výkon všetkých jeho činností v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §6, ods.1 a 2 zákona o dani z príjmov. Túto skutočnosť žalovanej osobne písomne oznámil ku dňu 01.10.2015. 38. Ďalej žalobca opätovne uvádza, že zápis osoby žalobcu v zozname autorizovaných inžinierov na rozdiel od živnosti nezakladá žiadny právny vzťah zakladajúci zárobkovú činnosť žalobcu a navyše svoje pozastavenie výkonu činnosti ako SZČO žalovanej legálne včas oznámil. 39. Svoju repliku žalobca neskôr doplnil podaním zo dňa 31.12.2018, kde uvádza, že žalovaná svojvoľne zastáva svoj ničím nepodložený a neodôvodnený právny názor, že pokým je autorizovaný stavebný inžinier zapísaný v zozname ASI u Slovenskej komory stavebných inžinierov je fyzická osoba - ASI už len z tohoto jediného dôvodu (zápisu v zozname ASI) automaticky samostatne zárobkovo činnou osobou a to dokonca aj vtedy, keď ASI prerušenie tejto činnosti nad rámec svojich právnych povinností Sociálnej poisťovni písomne oznámil, žalobca považuje takýto právny názor žalovanej za výmysel, neznalosť zákona. Žalobca trvá na tom, že len samotný zápis v ASI u Slovenskej komory stavebných inžinierov nezakladá jeho postavenie ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá by bola povinná platiť poistenie na účely zákon o sociálnom poistení.
VI. Duplika žalovanej 40. Žalovaná zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach vo veci. Ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžso/59/2015, zo dňa 28. septembra 2016, v ktorom najvyšší súd dospel k právnemu názoru, že „...existencia autorizačného osvedčenia architekta, podmienená jeho zápisom v zozname autorizovaných architektov vedenom Slovenskou komorou architektov až do času, kým architekt nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu má za následok, že musí byť považovaný za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. “. 41. Ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/151/2018, zo dňa 20. mája 2020, z ktorého vyplýva, že zrušením živnostenského oprávnenia žalobcovi nezaniklo právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu, že bol naďalej zapísaný v zozname členov Komory reštaurátorov. V tomto prípade najvyšší súd zaujal právny názor na postavenie fyzickej osoby, ktorá zrušila živnostenské oprávnenie a bola naďalej zapísaná v zozname osôb, ktorý vedie Komora reštaurátorov. V rozsudku sp. zn. 7Sžsk/99/2019, zo dňa 5. februára 2020, dospel najvyšší súd k právnemu záveru, že žalobca mal na účely sociálneho poistenia po 4. februári 2015 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby nielen z dôvodu, že bol vedený v zozname advokátov, ale aj na základe tej skutočnosti, že bol zapísaný v zozname správcov konkurzov a reštrukturalizácií, a preto mu, ako držiteľovi platných oprávnení na vykonávanie činnosti, nemohlo po ukončení podnikateľskej činnosti zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. 42. Sociálna poisťovňa zastáva právny názor, že v prípade žalobcu, ktorý bol až do 20. júla 2016 držiteľom autorizačného osvedčenia o zápise do Zoznamu autorizovaných inžinierov bola naplnená formálna stránka oprávnenia, t. !. samotná existencia autorizačného osvedčenia, ako aj materiálna stránka oprávnenia, t. j. reálna možnosť vykonávať činnosť na základe oprávnenia. Keďže žalobca až do 20. júla 2016 disponoval oprávnením (autorizačným osvedčením), zaniklo mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov až dňa 20. júla 2016, pretože až od tohto dňa žalobca nebol oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., t. j. nebol oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. by žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 1. októbru 2015 len v tom prípade, ak by mal zrušené všetky oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. ak by bol žalobca vyčiarknutý zo Zoznamu autorizovaných inžinierov k 1. októbru 2015. 43. Vo vzťahu k posudzovaniu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/67/2020, zo dňa 21. apríla 2021, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že „...zastáva názor, že pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia sa nerozlišuje medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje sa, z akej činnosti tieto príjmy poistenca, prevyšujúce zákonnú hranicu, poistenec dosahuje. Zásadným je, že sa jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom v rozhodujúcom období prevyšujúcim zákonom stanovenú hranicu. “. VII. Ďalšie vyjadrenie žalovanej 44. Žalovaná sa vo veci ďalej vyjadrila podaním zo dňa 29.07.2024, kde poukázala na rozsudok sp. zn. 8Sa/52/2017-70 Krajského súdu v Bratislave, kde súd okrem iného, vyslovil, že právny názor a postup žalovanej (Sociálnej poisťovne, ústredie) bol správny, stotožniac sa s tým, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a to napriek tomu, že si dňom 1. októbra 2015 pozastavil
prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania. Žalobcovi aj naďalej toto poistenie trvalo, keďže podľa ustanovenia § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného od 1. júla 2004 bol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na základe jeho zápisu v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov, a to od 13. novembra 2003 do 20. júla 2016. VIII. Ďalšie vyjadrenie žalobcu 45. Vo vyjadrení žalobca zdôrazňuje, že celý právny spor so žalovanou stojí vo svojej úplnej vecnej a skutkovej podstate na tom a ničom inom, ako žalovaná svojvoľne zastáva svoj ničím nepodložený a neodôvodnený právny názor, že pokým je autorizovaný stavebný inžinie zapísaný v zozname ASI u Slovenskej komory stavebných inžinierov, je fyzická osoba ASI už len z tohoto jediného dôvodu automaticky samostatne zárobkovo činnou osobou, a to dokonca aj vtedy, keď ASI prerušenie tejto činnosti nad rámec svojich právnych povinností Sociálnej poisťovni písomne oznámila. Žalobca považuje takýto právny záver žalovanej za výmysel, neznalosť zákona a fabuláciu a následné vymáhanie poistného od žalobcu za vydieranie zo strany Sociálnej poisťovne. 46. Žalobca taktiež uvádza, že nesúhlasí s právnym názorom Najvyššieho súdu SR v rozsudku na ktorý odkazuje žalovaná vo svojej duplike. Žiadny právny názor nemôže vychádzať z „ustálenej rozhodovacej praxe súdov“. Rozhodovacia prax súdov môže v ojedinelých, viac-menej zhodných prípadoch po veľmi kritickom zvážení poslúžiť iba ako podpora už podloženého a odôvodneného právneho názoru. Žiadny právny názor v žiadnom prípade nemôže vychádzať a vôbec nie byť odôvodnený na základe irelevantných, nekritických či chybných právnych názorov, nech sa jedna o názor hocijakého inštitútu. 47. Žalobca zotrváva na svojom právnom názore, že zápis subjektu do zoznamu u SKSI nie je jeho činnosťou, ale dokladom o vyššom stupni odbornej kvalifikácie vzdelania, akousi atestáciou.
IX. Relevantná právna úprava 48. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinného od 1. januára 2011, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 49. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 50. Podľa § 21 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 1. januára 2014, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 51. Podľa § 138 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 252/2012 Z. z. účinného od 1. januára 2013, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
52. Podľa § 5 ZSP, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 53. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ ZSP, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 54. Podľa § 26 ods. 2 ZSP, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d/ platí rovnako. 55. Podľa § 227 ods. 2 písm. a/ ZSP, poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. 56. Podľa § 233 ods. 9 zákona č., orgán ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia. 57. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ bod 8 zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), živnosťou nie je činnosť pri výkone povolaní autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov. 58. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 138/1992 Z.z. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, poskytovanie služieb podľa § 4, § 4a a § 5 nie je živnosťou. 59. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č.138/1992 Z.z. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, inžinier môže byť autorizovaný na vykonávanie komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva. 60. Podľa ods. 2 písm. g/ cit. ust., inžinier podľa odseku 1 písm. a/ je oprávnený na vykonávanie stavebného dozoru. 61. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. X. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 62. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 20.08.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
63. Na pojednávaní dňa 20.08.2024 žalobca uviedol, že celý právny spor so žalovanou stojí na tom, ako žalovaná svojvoľne zastáva svoj ničím nepodložený a neodôvodnený právny názor, že pokým je autorizovaný stavebný inžinier zapísaný v zozname ASI u Slovenskej komory stavebných inžinierov, je fyzická osoba už len z tohoto dôvodu (zápisu v zozname ASI) automaticky samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalovaná až do roku 2018 pred žalobcom tajila, že dňa 25.06.2015 obdržala od SKSi ako orgánu v zmysle § 233 ods. 9 ZSP ku dňu 01.01.2015 aktuálny zoznam ASI. Už len sama táto skutočnosť úplne diskvalifikuje žalovanú v očiach zákonnosti i pred samotným žalobcom. Žalovanej nič nebránilo v prípade potreby dopýtať si potrebné úplné informácie, postupovať individuálne, ba bola povinná tak učiniť, keď ich mala v relácii ku zákonu č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch nesprávne alebo neúplné, a to od Slovenskej komory stavebných inžinierov či priamo od žalobcu. 64. Predmetom konania tohto konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla žalobcovo odvolanie a potvrdila rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý rozhodol o tom, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie dňom 20. júla 2016. 65. Z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že žalobcovi bol vydaný 13. októbra 1992, Živnostenský list, spisové čislo: F./XXXXX, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 25. septembra 1992. Následne bol žalobcovi vydaný 13. mája 1999 Živnostenský list čislo: F./XXXXXX-XXXXX, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 12. mája 1999 a Živnostenský list, Čislo: F./XXXXX-XXXXXX, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 20. decembra 1999. Žalobca svoju podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe týchto živnostenských oprávnení pozastavil od 1. októbra 2015 do 1. júla 2017. 66. Taktiež bolo preukázané a nebolo sporné, že žalobca bol registrovaný v Slovenskej komore stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier, pod ev. č. XXXX, od 13. novembra 2003, ako stavby vedúci, pod ev. č. XXXXX, od 8. marca 2002 a ako stavebný dozor pod ev. č. XXXXX, od 8. marca 2002. 67. Žalobca činnosť autorizovaného stavebného inžiniera ukončil 20. júla 2016. Činnosť ukončená vyčiarknutím zo Zoznamu autorizovaných inžinierov. Preukázané údajom poskytnutým Slovenskou komorou stavebných inžinierov, ako aj na základe Potvrdenia zo Slovenskej komory stavebných inžinierov. 68. Zároveň bolo v administratívnom konaní orgánom verejnej správy prvého stupňa zistené na základe údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, že žalobca mal príjem zo živnosti: - Za rok 2014 v sume 11.382,01 eur, - vyšší ako zákonom ustanovená suma (zákonom ustanovená suma príjmu za rok 2014 bola 4.944,00 eur) - Za rok 2015 v sume 8.064,45 eur, - vyšší ako zákonom ustanovená suma (zákonom ustanovená suma príjmu za rok 2015 bola 5.148,00 eur). 69. Vzhľadom na čo je možné hovoriť o tom, že žalobca v rokoch 2014 a 2015 mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúcou skutočnosťou, či fyzická osoba má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm, b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z, o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z.). Teda v nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj predošlé odseky tohto rozhodnutia je zrejmé, že žalobca v rokoch 2014 a 2015 a až ku dňu 20. júla 2016 bol na účely zákona o sociálnom poistení považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, keďže žalobca dosiahol požadovaný vek 18 rokov a dosiahol príjem z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. V tomto ohľade súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/67/2020, „Vo vzťahu k posudzovaniu príjmu najvyšší súd zastáva názor, že pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia sa nerozlišuje medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe
vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje sa, z akej činnosti tieto príjmy poistenca, prevyšujúce zákonnú hranicu, poistenec dosahuje. Zásadným je, že sa jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom v rozhodujúcom období prevyšujúcim zákonom stanovenú hranicu.“ 70. Ďalej súd uvádza, že žalobca bol oprávnený dosahovať príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. na tom základe, že od 13. novembra 2003 bol zapísaný v Zozname autorizovaných inžinierov, ktorý vedie Slovenská komora stavebných inžinierov ako autorizovaný stavebný inžinier, pod evidenčným číslom XXXX. Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti je autorizovaný stavebný inžinier oprávnený dosahovať dňom zapísania do Zoznamu autorizovaných inžinierov. Autorizačné osvedčenie, ktoré oprávňuje autorizovaného stavebného inžiniera na výkon samostatnej zárobkovej činnosti stráca platnosť v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov až dňom vyčiarknutia zo zoznamu Slovenskej komory stavebných inžinierov podľa § 17 citovaného zákona. Zo Zoznamu autorizovaných inžinierov bol žalobca vyčiarknutý podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov až dňa 20. júla 2016. 71. Pokiaľ žalobca namieta, že jeho zapísanie v zozname autorizovaných inžinierov nie je samé o sebe oprávnením v zmysle živnostenského oprávnenia a má len osvedčovací status, v tomto smere súd uvádza, že zapísanie dotknutej osoby do Zoznamu autorizovaných inžinierov nie je možné stotožňovať s Osvedčením o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti. Podľa zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je autorizácia zapísanie žiadateľa do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov na základe získania odbornej kvalifikácie podľa tohto zákona, alebo uznania odbornej kvalifikácie získanej v domovskom členskom štáte. Osoba, zapísaná do Zoznamu autorizovaných inžinierov, môže na základe § 3 ods. 7 písm. a) zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vykonávať regulované povolanie sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť na rozdiel od osoby, ktorá je len držiteľom Osvedčenia o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti. Predmetné osvedčenie má len osvedčujúci charakter získania odbornej spôsobilosti fyzickej osoby napr. za účelom získania živnostenského oprávnenia a samo o sebe nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Z Prílohy č. 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, skupina 213 - Stavebníctvo, bod 15. vyplýva, že na činnosti stavbyvedúceho a výkon činnosti stavebného dozoru postačí osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti podľa § 31 ods. 2 písm. j) zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na činnosť stavbyvedúceho a činnosť stavebného dozoru, ktorú žalobca vykonával na základe živnostenských oprávnení, bolo postačujúce, aby bol žalobca len držiteľom Osvedčenia o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti. Je teda možné uzavrieť, že v prípade žalobcu, ktorý bol až do 20. júla 2016 držiteľom autorizačného osvedčenia o zápise do Zoznamu autorizovaných inžinierov bola naplnená formálna stránka oprávnenia, samotná existencia autorizačného osvedčenia, ako aj materiálna stránka oprávnenia, reálna možnosť vykonávať činnosť na základe oprávnenia 72. V tejto súvislosti tunajší súd zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/59/2015 zo dňa 28.09.2016, podľa ktorého, „aj podľa názoru odvolacieho súdu existencia autorizačného osvedčenia architekta, podmienená jeho zápisom v zozname autorizovaných architektov vedenom Slovenskou komorou architektov až do času, kým architekt nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu má za následok, že musí byť považovaný za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b) a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že zákonodarca rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch zveril do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne (§178 ods.1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení). Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať činnosť architekta. Autorizačné osvedčenie architekta je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, že činnosť architekta realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona o sociálnom poistení) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia u žalobkyne ako SZČO. V predmetnej veci činnosť žalobkyne ako autorizovaného architekta a zároveň konateľa a spoločníka v spoločnosti STOA architekti, s.r.o. je viazaná na existenciu autorizačného osvedčenia. Zmena formy výkonu činnosti architekta nemá za následok zánik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu, že autorizačné osvedčenie na vykonávanie činnosti architekta zaniká až dňom vyčiarknutia zo zoznamu architektov, kedy autorizačné osvedčenie stráca platnosť.“ 73. K námietke žalobcu, že dňom 01.10.2015 pozastavil prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania podľa živnostenského oprávnenia na živnostenskom liste zo dňa 27.12.1999, zo dňa 13.05.1999 a zo dňa 13.10.1992, vedených živnostenským registrom Okresného úradu Bratislava, č. XXX-XXXX, súd uvádza že aj napriek tomu žalobca nemal pozastavené všetky činnosti tak, ako to vyžaduje § 26 ods. 2 ZSP, nakoľko naďalej bol podľa § 5 ZSP považovaný za SZČO na základe jeho zápisu v Zozname autorizovaných stavebných inžinierov od 13.11.2003 do 20.07.2016, ktorý podľa zák. č. 138/1992 Zb. vedie Slovenská komora stavebných inžinierov, o čom v zmysle § 19 ods. 1 o zapísaní do zoznamu, komora vydá autorizačné osvedčenie. Žalobca ako autorizovaný stavebný inžinier, bol ku dňu prerušenia živností, k 01.10.2015 naďalej držiteľom autorizačného osvedčenia č. XXXX, na základe ktorého bol podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom tieto príjmy v rozhodnom období aj dosiahol. 74. Čo sa týka jeho námietky, že je od 23.09.2015 v starobnom dôchodku a poistné za neho odviedol štát, je nedôvodná. Skutočnosť, že žalobca je od 23.09.2015 starobným dôchodcom, nie je v zmysle § 21 ZSP dôvodom na zánik jeho povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ako SZČO. Ak je starobný dôchodca súčasne aj SZČO je pri vykonávaní podnikateľskej činnosti povinný platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie, ak jeho príjmy za predchádzajúci kalendárny rok presiahnu 12násobok minimálneho vymeriavacieho základu § 21 ods. 1 ZSP. Vznik povinného sociálneho poistenia sa posudzuje k 01.07., prípadne k 01.10. kalendárneho roka, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania. Starobný dôchodca sa do Sociálnej poisťovne neprihlasuje, ale Sociálna poisťovňa mu na základe podaného daňového priznania oznámi, či mu vznikla povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie a súčasne mu vypočíta a oznámi aj ich výšku. 75. Nedôvodná je aj námietka, že bol od 13.10.2015 do 16.12.2015 hospitalizovaný. Podľa § 26 ods. 4 ZSP sa SZČO prerušuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia. Skutočnosť, že žalobca bol hospitalizovaný a z toho dôvodu uznaný za dočasne práce neschopného, ho počas tohto obdobia zbavuje povinnosti platiť Sociálnej poisťovni poistné, tzn. platby v zmysle ust. § 140 ods. 3 a 5 ZSP. 76. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 77. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).