Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/1/2018 1018200011 14. 06. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200011.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 70 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odňal žalobcovi od 02.08.2017 invalidný dôchodok (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je u žalobcu od 14.08.2017 viac ako 40%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a výsledok posúdenia je uvedený v Lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite zo dňa 14.08.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Keďže nespĺňal jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok – podmienku invalidity, nárok na invalidný dôchodok mu zanikol, a preto mu správny orgán prvého stupňa invalidný dôchodok odňal. Súčasťou odôvodnenia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý tvorí súčasť lekárskej správy zo dňa 14.08.2017. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07.09.2017. 2. Žalobca v podaní označenom ako „Odvolanie sa proti lekárskemu posudku zo dňa 14.08.2017“ zo dňa 04.09.2017 uviedol, že sa odvoláva proti lekárskemu posudku zo dňa 14.08.2017, predmetom ktorého je posúdenie jeho nepriaznivého zdravotného stavu spôsobeného diagnózou Hodgkinova choroba pre účely invalidného dôchodku. Poukázal na stále pretrvávajúce zdravotné problémy súvisiace s haváriou v roku 2003 (neurologické ťažkosti, organický psychosyndróm), na základe ktorých mu bol pôvodne určená 50% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a priznaný invalidný dôchodok. Zároveň priložil lekársku správu z roku 2014 od neurológa. Keďže v tejto diagnóze nedošlo k žiadnemu zlepšeniu, žiadal o prehodnotenie a ponechanie 50% invalidného dôchodku v súvislosti s pretrvávajúcimi zdravotnými problémami.
3. Podanie bolo správnym orgánom prvého stupňa posúdené ako odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a keďže posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Bratislava zotrval na pôvodnom odbornom posudku a svojím posudkom nevyhovel odvolaniu, bol posudkový spis predložený žalovanej na ďalšie konanie. 4. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX priznaný invalidný dôchodok v sume 4.163,00 Sk mesačne a od 01.12.2004 mu bol zvýšený na sumu 4.305,00 Sk mesačne. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 28.10.2004 bol žalobca invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý stav mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava pôvodne určená na 50%. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 08.09.2017, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia, so sídlom v Bratislave. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia, so sídlom v Bratislave posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 12.10.2017 so záverom, že po preskúmaní celej posudkovej spisovej dokumentácie a novo doloženého lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia zo dňa 28.09.2017 konštatuje, že žalobca už nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity. Onkologické ochorenie je bez liečby v kompletnej remisii od roku 2011. Neurologický nález z roku 2014 aj z 28.09.2017 identifikuje len veľmi diskrétne poúrazové neurologické postihnutie a psychické postihnutie je aj v roku 2014 aj v roku 2017 hodnotené ako ľahký organický psychosyndróm. Zo správania žalobcu vyplýva, že jeho psychický postih by mohol byť vážnejší ako jeho hodnotenie neurológmi, ale odporúčané psychiatrické vyšetrenie žalobca zamietol. Posudkový lekár poukázal na to, že nie je kompetentný stanovovať diagnózy. Z uvedených dôvodov potvrdil posudkový záver predchádzajúceho posúdenia zo dňa 14.08.2017. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu už nie je 50%, ale od 14.08.2017 je 20%. V odvolacom konaní bolo neurologickým vyšetrením NEURÓN, s.r.o. Bratislava zo dňa 16.01.2014, onkohematologickým vyšetrením Národného onkologického ústavu Bratislava zo dňa 28.07.2017, novo doloženým neurologickým vyšetrením Neuropoint, s.r.o. Bratislava zo dňa 8.09.2017 a vlastným objektívnym vyšetrením posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu – choroby krvi a krvotvorných orgánov, indolentné non-Hodgkinove lymfómy, primárne lokalizovaný non-Hodgkinov lymfóm, hodgkinov lymfóm, s ľahkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne priaznivým nálezom, ľahké subjektívne ťažkosti – podľa kapitoly II, položky 4, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% z rozpätia od 10% do 20%. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa priložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne – ústredia, so sídlom v Bratislave vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil už nie na 50%, ale na 20%, a preto žalobca už nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa názoru žalovanej žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Na základe týchto skutočností žalovaná dospela k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 03.01.2018, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.01.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 6. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.08.2017 bol posudkovým lekárom MUDr. Pavlom Baumgartnerom (posudkový lekár sociálneho poistenia) posudzovaný jeho zdravotný stav. Predmetom posudzovania bolo posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 07/2017. Prvostupňovým rozhodnutím došlo k odňatiu invalidného dôchodku od 02.10.2017 z dôvodu, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 14.08.2017 nie je viac ako 40%. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že má stále pretrvávajúce problémy súvisiace s neurologickými ťažkosťami,
psychické problémy – organický psychosyndróm a s tým súvisiace ťažkosti a neprišlo k žiadnemu zlepšeniu jeho zdravotného stavu, a preto žiada o posúdenie jeho nepriaznivého stavu na účely invalidného dôchodku. Ako dôkazy predložil súdu (i) lekársku správu – nález Neuropoint zo dňa 28.09.2017 (záver správy je stav po kraniocerebrálnej traume s komplikáciami), (ii) lekársku správu – nález Mgr. Martin Mokoš – klinický logopéd zo dňa 12.12.2017 (záver správy je komunikačno- kognitívny deficit, hypokinetická dyzartiastredne ťažkého stupňa), (iii) správu z psychologického vyšetrenia – Psychologická ambulancia PhDr. Jana Zvarová, s.r.o. a (iv) lekársky posudok ukončený dňa 02.01.2018 – MUDr. Denisa Meszárosová, psychiatrička. Žalobca je presvedčený, že postupom a napadnutým rozhodnutím žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa boli porušené jeho práva a navrhuje, aby žalovaná znova posúdila jeho nárok na invalidný dôchodok na základe aktuálnych lekárskych správ, v nich špecifikovaných diagnóz a lekárskych záverov. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 18.05.2018, žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vyjadrenie odôvodnil tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 08.09.2017 a dňa 12.10.2017. 8. V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, pričom potvrdil posudkové závery predchádzajúcich posúdení zdravotného stavu v plnom rozsahu. Žalobca nie je invalidný, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 9. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej určil choroby krvi a krvotvorných orgánov, indolentné, non-Hodgkinove lymfómy (lymfogranulóm), primárne lokalizovaný non- Hodgkinov lymfóm, Hodgkinov (lymfoproliferatívny) lymfóm, s ľahkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne priaznivým nálezom, ľahké subjektívne ťažkosti, podľa kapitoly H, položky 4, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% z rozmedzia od 10% do 20%. 10. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. 11. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. 12. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. 13. Žalobca k správnej žalobe pripojil kópiu rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, kópiu rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, kópiu lekárskej správy zo dňa 12.10.2017 vypracovanú posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave, kópiu lekárskej správy zo dňa 14.08.2017 vypracovanú posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Bratislava, kópiu lekárskeho nálezu z Neuropoint s.r.o. zo dňa 28.09.2017, kópiu lekárskeho nálezu z ambulancie klinického logopéda zo dňa 12.12.2017, kópiu správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 18.12.2017, a kópiu psychiatrického lekárskeho posudku zo dňa 02.01.2018. 14. Lekársky nález z Neuropoint s.r.o. zo dňa 28.09.2017 bol zohľadnený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave. 15. Lekársky nález z ambulancie klinického logopéda zo dňa 12.12.2017, správa z psychologického vyšetrenia zo dňa 18.12.2017 a psychiatrický lekársky posudok zo dňa 02.01.2018 boli vyhotovené až po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalobca má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť opakovane podať žiadosť o invalidný dôchodok. V čase posudzovania nebola zistená taká zmena v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala vznik invalidity a následné prehodnotenie nároku žalobcu na invalidný dôchodok. Posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobcu na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov.
16. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná je presvedčená, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 17. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 08.08.2018 uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovanej, a to z dôvodu, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili chorobu, ktorá už bola vyliečená. Stále však pretrváva zdravotný problém, na základe ktorému mu bola uznaná 50% invalidizácia v roku 2004. Uviedol, že dňa 18.11.2004 mu bol prvostupňovým orgánom priznaný invalidný dôchodok (50% invalidita súvisiaca s nehodou v roku 2003); dňa 11.03.2011 požiadal žalobca o znovu posúdenie stupňa invalidity, pretože mu bol diagnostikovaný Hodgkinov lymfóm a Sociálna poisťovňa rozhodla, že invalidita je viac ako 70% a následne dňa 14.08.2017 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovaná len na 20%, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bol posudzovaný Hodgkinov lymfóm a neurologický nález bol Sociálnou poisťovňou označený ako diskrétne poúrazové neurologické postihnutie. Žalobca žiadal, aby súd nariadil opätovné preskúmanie invalidity z hľadiska zdravotného problému, na základe ktorého bola posúdená jeho invalidita v prvom rozhodnutí o invalidnom dôchodku, keď sa stal invalidným v dôsledku nehody v roku 2003. Táto jeho prvá diagnóza je nemenná a nepovažuje za správne, aby mu žalovaný ponúkal možnosť opakovane požiadať o invalidný dôchodok za diagnózu, ktorá je od roku 2004 nemenná. Nové lekárske správy boli vyhotovené až po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne z dôvodu, že sa žalovaná stále vo svojich rozhodnutiach odvolávala na diagnózu Hodgkinov lymfóm a nie na poškodenie spôsobené nehodou v roku 2003, kde k zlepšeniu neprišlo. Z tohto dôvodu si žalobca nechal urobiť nové lekárske vyšetrenia od potrebných odborníkov, aby bolo jednoznačné aj pre Sociálnu poisťovňu, ako aj pre súd, že jeho prvotná invalidita súvisiaca s poškodením zdravia po nehode stále pretrváva. Od nehody má problém s vyjadrovaním, s chôdzou a nevedel sa zamestnať nikde, kde by musel komunikovať s klientami. Poukázal na to, že si nepamätá, aký bol pred nehodou, vie o tom iba z rozprávania rodiny. Zdôraznil, že v roku 2004 posudkový lekár zhodnotil jeho zdravotný stav na 50% invaliditu a v roku 2017 je z nej 20%, pričom jemu sa zdravotný stav súvisiaci s nehodou nezlepšil a podľa lekárskych správ nie je predpoklad zlepšenia. K vyjadreniu žalobca priložil žiadosť o dávku sociálneho poistenia zo dňa 14.10.2004, lekárske správy od MUDr. Róberta Garaya, CSc., neurológa zo dňa 30.08.2004, zo dňa 16.09.2004, zo dňa 20.09.2004, zo dňa 18.11.2004, zo dňa 20.09.2005 a zo dňa 13.09.2007, lekárske správy od Neuropoint, s.r.o. zo dňa 28.09.2017 a zo dňa 12.02.2018, rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (zvýšenie invalidného dôchodku), oznámenie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 03.11.2009 50%, žiadosť žalobcu o znovu posúdenie invalidity zo dňa 11.03.2011 vzhľadom na diagnostiku onkologického ochorenia (Hodgkinov lymfóm) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o zvýšení invalidného dôchodku. 18. Žalovaná sa napriek výzve k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.08.2018 nevyjadrila. 19. Žalobca dňa 29.10.2021 Krajskému súdu v Bratislave doručil ďalšie lekárske správy, a to lekársku správu – nález zo dňa 05.10.2021 a 19.10.2021 od PhDr. Jany Zvarovej, klinickej psychologičky a lekársku správu – nález zo dňa 27.09.2021 od Nueropoint, s.r.o, podpísanú MUDr. Denisom Richterom, MPH, neurológom. V. Konanie na správnom súde 20. Podľa ustanovenia § 199 ods. a písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 21. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 22. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 23. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 24. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“
25. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.06.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Aplikovaná právna úprava 27. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“ 28. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ 29. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.“ 30. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 31. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“ 32. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.“ 33. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.“ 34. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.“ 35. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení „Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“ 36. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 33. Podľa § 156 ods. 1 písm. f/ zákona o sociálnom poistení., zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára.“ 37. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.“
38. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.“ 39. Podľa § 227 ods. písm. c) zákona o sociálnom poistení „Poistenec a poberateľ dávky sú povinní zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 40. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 41. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého posudkového spisu a dávkového spisu. 42. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že žalobca bol na základe lekárskej správy - posudku a jeho prílohy č. 500-3932-12/2004 zo dňa 28.10.2004, v rámci posudzovania invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok, posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo v posudku uvedené „stavy po zlomeninách kosti lebky“ (kapitola XV/F, položka 1c 40%) a iné zdravotné postihnutia – organický psychosyndróm – zvýšenie percentuálnej miery o 10% (kapitola V, položka 1a 10%). V prílohe prvého lekárskeho posudku zo dňa 28.10.2004 je uvedené, že bolo zistené, že podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v skupine zdravotného postihnutia kapitola XV/F položka 1c a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí v skupine zdravotného postihnutia kapitola V položka 1a je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu 50%. Na základe uznania za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 4.163,00 Sk mesačne. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 30.09.2004, ktorý bol stanovený ako dátum vzniku invalidity. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená na 10/2005. 43. V lekárskych posudkoch posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 31.10.2005, 29.10.2007, 03.11.2009 v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky na účely dávky – invalidného dôchodku posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na predchádzajúcom závere, že žalobca je naďalej invalidný s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bol uvedený organický psychosyndróm (ťažké formy), Kapitola V, položka 1b 50%, v súvislosti s úrazom (zlomeniny lebky a tvárových kostí, kód MKCH 10: S 02). 44. Následne bol zdravotný stav žalobcu na jeho žiadosť o znovu posúdenie stupňa invalidity opätovne posúdený v roku 2011 a z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 26.05.2011, vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola v tomto prípade považovaná Hodgkinova choroba, kód: C 81.1, choroba podľa kapitoly II choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka 4 – Hodgkinov lymfóm, písm. b – so stredne ťažkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne stacionárnym nálezom, s podstatným znížením výkonnosti organizmu a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená z 50% na 75%. Pôvodná rozhodujúca príčina dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa lekárskeho posudku zo dňa 28.10.2004 je v lekárskej správe zo dňa 26.05.2011 uvedená v časti „doterajšie ochorenia“ s uvedením, že žalobca je od roku 2004 invalidný pre neskoré následky po zlomenine lebky a tvárových kostí, následkom úrazu hlavy, v liečbe neurológa, v minulosti psychológ potvrdil organicky psychosyndróm a zároveň v položke „úraz“ je uvedené „zlomenina lebky a tvárových kostí“. V časti „celkový posudok“ je uvedené, že žalobca je od r. 2004 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o 50% pre pravostrannú hemiparézu s poruchou chôdze po úraze – zlomenina lebky a tvárových kostí. V novembri 2010 mu bol diagnostikovaný Hodgkinov lymfóm gr. III A štádia a žalobca bol v čase posudzovania jeho zdravotného stavu v aktívnej onkologickej liečbe. Vzhľadom na tieto skutočnosti bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená na 07/2017. Na základe uznania za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi od 15.03.2011 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 421,20 eur mesačne.
45. Zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený v roku 2014 a z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 27.05.2014, vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola považovaná Hodgkinova choroba, kód: C 81.1, choroba podľa kapitoly II choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka 4 – Hodgkinov lymfóm, písm. b – so stredne ťažkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne stacionárnym nálezom, s podstatným znížením výkonnosti organizmu a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola znížená zo 75% na 50%. Pôvodná rozhodujúca príčina dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa lekárskeho posudku zo dňa 28.10.2004 je v lekárskej správe zo dňa 27.05.2014 spomenutá len v položke „osobná anamnéza“ s uvedením „10/2003 úraz hlavy na motorke, havária“ a v položke „lekárske vyšetrenie – obj. vyš.“ s uvedením, že žalobca trpí poruchou reči a chôdza je ľahko hemiparetická vpravo. Na základe uznania za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi od 02.08.2014 znížený invalidný dôchodok na sumu 231,30 eur mesačne. 46. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX podal žalobca opravný prostriedok, v ktorom namietal zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť zo 75% na 50% a poukazoval aj na zdravotné ťažkosti spojené s prvotnou diagnózou súvisiacou s úrazom v roku 2003, pri ktorom utrpel zlomeninu lebky a tvárových kostí. Na základe konania o opravnom prostriedku došlo k znovu posúdeniu invalidity posudkovým lekárom sociálneho poistenia (posudok zo dňa 29.07.2014) a k ďalšiemu posúdeniu (lekársky posudok zo dňa 17.09.2014) s rovnakým záverom ako bol uvedený v posudku zo dňa 27.05.2014, hoci v lekárskom posudku zo dňa 17.09.2014 je na rozdiel od lekárskeho posudku zo dňa 29.07.2014 uvedená ako choroba okrem Hodgkinovej choroby aj polytrauma – stav po (zrejme úraze) v 10/2003 (kraniocerebrálne poranenie), avšak bez vplyvu na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s vysvetlením, že možný rozvoj organického psychosyndrómu, ktorý nie je klasifikovaný, nepodmieňuje zvýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutie. K vecnému preskúmaniu rozhodnutia rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX nedošlo, keďže žalobca vzal návrh v celom rozsahu späť a súdne konanie, vedené na Krajskom súd v Bratislave pod sp. zn. 10Sd 92/2014 bolo uznesením, č. k. 10Sd 92/2014-17 zo dňa 01.12.2014 zastavené. 47. Zdravotný stav žalobcu bol následne posúdený v roku 2017 a z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 14.08.2017, vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku uviedol choroby žalobcu Hodgkinovu chorobu a polytruamu – stav po (zrejme úraze) v 10/2003 (kraniocerebrálne poranenie) a za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola považovaná Hodgkinova choroba, kód: C 81.1, choroba podľa kapitoly II choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka 4 – Hodgkinov lymfóm, písm. b – s ľahkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne stacionárnym nálezom, s podstatným znížením výkonnosti organizmu a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola znížená z 50 % na 20%. Žalobca na základe týchto záverov lekárskeho posudku nie je považovaný za invalidného, a preto došlo prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým rozhodnutím k odňatiu invalidného dôchodku žalobcovi od 02.10.2017. 48. Na základe podaného odvolania posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 12.10.2017 posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej so záverom, že po preskúmaní celej posudkovej spisovej dokumentácie a novo doloženého lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia zo dňa 28.09.2017 konštatuje, že žalobca už nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity. Onkologické ochorenie je bez liečby v kompletnej remisii od roku 2011. Neurologický nález z roku 2014 aj z 28.09.2017 identifikuje len veľmi diskrétne poúrazové neurologické postihnutie a psychické postihnutie je aj v roku 2014 aj v roku 2017 hodnotené ako ľahký organický psychosyndróm. Zo správania žalobcu vyplýva, že jeho psychický postih by mohol byť vážnejší ak jeho hodnotenie neurológmi, ale odporúčané psychiatrické vyšetrenie žalobca zamietol. Posudkový lekár poukázal na to, že nie je kompetentný stanovovať diagnózy. Z uvedených dôvodov potvrdil posudkový záver predchádzajúceho posúdenia zo dňa 14.08.2017. 49. Medicínskou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení) a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sk/33/2018 zo dňa 25.09.2019). 50. Sporným v danom prípade bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu, správne určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, určenie, či sú prítomné iné zdravotné postihnutia a či ich závažnosť ovplyvňuje pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť a v nadväznosti na to správne určenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že ide o otázky medicínskeho charakteru a súd nemá dostatok odborných vedomostí v tomto smere, pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre správne posúdenie invalidity a vzniku, zmeny alebo zániku nároku na invalidný dôchodok. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp. zn. 10So/22/2017). 51. Správny súd nie je oprávnený posudzovať správnosť odborných záverov vyjadrených v lekárskom posudku. Preskúmavanie obmedzuje iba na logickú správnosť, presvedčivosť a skutočnosť, či lekársky posudok, z ktorého správny orgán pri rozhodovaní vychádza je bez vnútorných rozporov. Podľa názoru súdu lekárske posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia zabezpečené v administratívnom konaní prvého a druhého stupňa uvedené požiadavky nespĺňajú. 52. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári v roku 2017 u žalobcu zhodne určili Hodgkinovu chorobu - Kapitola II - choroby krvi a krvotvorných orgánov, položka 4 a) – indolentné non Hodgkinove lymfómy, lymfogranulóm), primárne lokalizovaný non-Hodgkinov lymfóm, Hodgkinov (lymfoproliferatívny) lymfóm , s ľahkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne priaznivým nálezom, ľahké subjektívne ťažkosti. V lekárskom posudku zo dňa 14.08.2017 je uvedená ako choroba aj polytrauma – stav po v 10/2023 (kraniocerebrálne poranenie) a v lekárskom posudku zo dňa 12.10.2017 je uvedená ako úraz polytrauma dňa 01.10.2003 (kraniocerebrálne úpranenie, zlomeniny tvárových kostí, panvovej kosti, rebier, pravej dolnej končatiny), kód MKCH-10: T 07. Ani v jednom z uvedených lekárskych posudkov nebola táto choroba /úraz/ vyhodnotená ako iné zdravotné postihnutie, ktorého závažnosť môže ovplyvňovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V lekárskom posudku zo dňa 14.08.2017 sa posudkový lekár sociálneho poistenia zaoberal len ochorením, ktoré vyhodnotil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie (onkologické ochorenie). V lekárskom posudku zo dňa 12.10.2017 posudkový lekár sociálneho poistenia venoval pozornosť aj diagnóze, ktorá bola pôvodne v roku 2004 dôvodom pre záver, že žalobca bol posúdený ako invalidný pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, avšak konštatoval, že neurologický nález z roku 2014 aj zo dňa 28.09.2017 identifikuje len veľmi diskrétne poúrazové neurologické postihnutie (ľahká paréza pravej dolnej končatiny) a psychické postihnutie je aj v roku 2014 aj v roku 20174 hodnotené ako ľahký organický psychosyndróm, ktorému zodpovedá určenie miery pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20-30% (Kapitola VI – Choroby nervového systému, oddiel A – postihnutie mozgu, Položka 1.a) – Poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu, vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu (encefalopatia, demencie cievnej etiológie, ložiskové ischémie mozgu, krvácanie do mozgu), ľahká forma v Prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení). Posudkový lekár v posudku zároveň konštatuje, že psychický postih by mohol byť vážnejší, než je jeho hodnotenie neurológmi, ale pretože žalobca odmietol psychiatrické vyšetrenie a posudkový lekár nie je kompetentný stanovovať diagnózy, potvrdzuje posudkový záver zníženia miery pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20%. 53. Žalobca v žalobe namietal záver posudkových lekárov sociálneho poistenia, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôvodiac tým, že má stále pretrvávajúce problémy súvisiace s úrazom z roku 2003, prejavujúce sa neurologickými ťažkosťami a psychickými problémami a v tomto smere neprišlo k žiadnemu zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Posudkový lekár sociálneho poistenia v prvostupňovom konaní nevenoval týmto zdravotným problémom žalobcu žiadnu pozornosť, hoci z obsahu posudku vyplýva, že subjektívne žalobca popisoval najmä tieto zdravotné problémy. Posudkový lekár sociálneho poistenia v odvolacom konaní na jednej strane uvádza, že neurologický nález z roku 2017 a z roku 2014 popisuje iba diskrétne poúrazové neurologické postihnutie a psychické postihnutie, ktoré je hodnotené ako ľahký organický psychosyndróm, na druhej strane však konštatuje, že zo správania žalobcu počas vyšetrenia dňa 12.10.2017 vyplýva, že jeho psychický problém by mohol
byť vážnejší, než je vyhodnotené neurológmi (posudkový lekár dokonca v posudku uvádza, že žalobcu podrobnejšie somaticky nevyšetroval pre obavy z jeho explozivity resp. agresivity). Aj samotný žalobca počas vyšetrenia posudkovým lekárom dňa 12.10.2017 uvádza predovšetkým zdravotné problémy súvisiace s úrazom, ktorý sa mu stal v roku 2003 (zhoršená chôdza, psychické ťažkosti). 54. Z vyššie uvedených skutočností podľa názoru súdu nie je zrejmé, akým spôsobom posudkoví lekári sociálneho poistenia v roku 2017 zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je onkologické ochorenia žalobcu, vo vzťahu ku ktorému je žalobca od roku 2011 v kompletnej remisii, hoci je zrejmé, žalobca dlhodobo, od času úrazu v októbri 2003 trpí neurologickými a psychickými ťažkosťami, ktoré boli až do roku 2011 považované za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu, spôsobujúce pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere 50%. Pochybnosti vzbudzuje tiež konštatovanie posudkového lekára v posudku zo dňa 12.10.2017, že psychický postih žalobcu je zrejme závažnejší, než je hodnotené neurológmi, keďže následne nie je zrejmé, z akého dôvodu neboli uvedené zdravotné ťažkosti posúdené ani ako rozhodujúce zdravotné postihnutia žalobcu ani ako iné zdravotné postihnutie, ktoré by mohlo mať vplyv na pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Inak povedané vo vyššie uvedených posudkoch nie je presvedčivým spôsobom vysvetlené, z akého dôvodu bolo uvedené zdravotné postihnutie, súvisiace s úrazom žalobcu z roku 2003, vyhodnotené ako posudkovo nezávažné. Posudkový lekár sa v posudku z 12.10.2017 odvoláva aj na správu neurológa zo dňa 16.01.2014, ktorý síce uvádza v závere správy aj diagnózu ľahký organický psychosyndróm, ale zároveň odporúča ponechať žalobcu v invalidite a odporúča tiež ZŤP. Z týchto dôvodov správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol dostatočne posúdený najmä vo vzťahu k zdravotným postihnutiam súvisiacim s úrazom z roku 2003. 55. Správny súd poukazuje na to, že súd nie je príslušný posudzovať obsahovú správnosť záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa svojej úvahy (§ 129 ods. 1 SSP). Na druhej strane posudok posudkového lekára sociálneho poistenia má v konaní o invalidnom dôchodku osobitný význam, keďže je rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie priznaní či odňatí invalidného dôchodku. Z hľadiska obsahu a presvedčivosti by nemali vzbudzovať pochybnosti, pokiaľ nie sú dané iné skutočnosti alebo dôkazy, ktorými by správnosť posudku mohla byť spochybnená. Podstatné je, či sa posudkový lekár sociálneho poistenia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, najmä tými, ktoré posudzovaná osoba namietala, tak, aby jeho posudkové závery bolo možné považovať za riadne odôvodnené. Podstatnou okolnosťou je, aby bol zdravotný stav posudzovanej osoby posúdený komplexne na základe úplnej zdravotnej dokumentácie. 56. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, že účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Správny súd tejto súvislosti dáva žalovanému do pozornosti ustanovenie § 196 ods. 6 posledná veta zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.“ Ak mal teda posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej pochybnosti, či hodnotenie zdravotného stavu uvedené v predloženej zdravotnej dokumentácii nie je podhodnotené (čo nakoniec aj vyplýva z lekárskeho posudku psychiatra zo dňa 02.01.2018, predloženého žalobcom v súdnom konaní, v závere ktorého psychiater konštatuje diagnostický záver organicky podmienenej poruchy osobnosti /F 07.0/ a OCD s prevahou najmä obsedantných myšlienok /F42.0/ a odporúča invalidizáciu pacienta, ktorý však správny súd nemohol vziať podľa ustanovenia § 135 ods. 1 SSP do úvahy), mali byť v administratívnom konaní vykonané aj iné dôkazy, ak ich vykonanie správny orgán považoval za potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia má tiež možnosť posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods. 8 posledná veta zákona o sociálnom poistení). 57. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Iba atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na základe akých úvah a skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich
vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy absentuje, nemôže správny súd tento nedostatok nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre rozhodnutie vydané podľa zákona o sociálnom poistení platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, v tomto prípade vyplývajúceho z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru súdu neobsahuje náležité vyhodnotenie zistených skutkových okolností (vyplývajúcich z lekárskych správ a lekárskych posudkov) a nevyplýva z neho nepochybné objasnenie a úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o otázku určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a vyhodnotenia prítomnosti iných zdravotných postihnutí žalobcu a ich závažnosti vo vzťahu k poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, čo nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. 58. Správny súd dáva žalobcovi do pozornosti ustanovenie § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s ustanovením § 493e SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu nebolo možné prihliadnuť na lekárske správy a lekársky posudok zo dňa 02.01.2018 (vypracovaný lekárom z odboru psychiatrie) predkladané žalobcom v priebehu súdneho konania a vydané po vydaní rozhodnutia žalovanej, t. j. po 03.11.2017. 59. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny orgán odstráni rozpory v posúdení zdravotného stavu žalobcu a v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, vyhodnotí, či sú prítomné iné zdravotné postihnutia žalobcu a či ich závažnosť ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v nadväznosti na to určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vo veci znova rozhodne a prijaté závery dostatočne presvedčivo odôvodní. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). 60. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).