Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/4/2018 1017202134 02. 05. 2024 JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD. ECLI:SK:SpSBA:2024:1017202134.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Bc. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45004-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo 45004-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo rozhodnutia 702-0202026817-GC/09/17 zo dňa 10.04.2017 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Z administratívneho konania vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím číslo: 702-0202026817-GC/09/17 zo dňa 10. apríla 2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe – žalobcovi, vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2011. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2010 bol XX.XXX,XX EUR, čo je suma vyššia ako X XXX,XX EUR, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za rok 2010 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2011. Kontrolou bolo zistené, že žalobca je držiteľom živnostenského listu, spisové číslo OŽP-A/2010/49927-00002 s dňom vzniku oprávnenia 1. novembra 2010. Na základe údajov z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky za rok 2010 príjmy zo živnosti presiahli hranicu príjmu rozhodujúcu na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Šetrením v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zistili, že si nesplnil povinnosť vo vyššie citovanom ustanovení zákona. Vzhľadom na uvedené, od 1. júla 2011 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 2. Z napadnutého rozhodnutia číslo: 45004-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017 vyplýva, že žalovaná rozhodnutím č. 702-0202026817-GC/09/17, zo dňa 10.04.2017, vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, číslo živnostenského registra:
110-199958, účastníkovi konania vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 1. novembra 2010 na základe živnostenského listu č. OŽP-A/2010/49927-00002. Účastník konania ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 31. decembra 2013. Účastník konania bol registrovaný v Registri daňových subjektov od 26. októbra 2010 do 7. februára 2014 a je registrovaný od 30. júna 2014, s prideleným DIČ: 1075083680. Dňa 29. marca 2011 účastník konania podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, v ktorom uviedol príjmy zo živnosti v sume XX XXX,XX EUR, ktoré presiahli zákonom ustanovenú sumu X XXX,XX EUR. Dňa 12. septembra 2012 účastník konania podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, v ktorom uviedol, že za rok 2010 dosiahol príjmy zo živností v sume X XXX,XX EUR. Námietky účastníka konania, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Účastník konania podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 dňa 12. septembra 2012, a preto ho nemožno zohľadniť pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2011. Spätné zohľadnenie dodatočného daňového priznania zákon neumožňuje. Účastník konania je zodpovedný za správnosť vyplnenia daňového priznania, ako aj za právne následky, keď prípadné nesprávne údaje neopraví v primeranej lehote. Údaje uvedené v daňovom priznaní sú právne záväzné pre Sociálnu poisťovňu, ktorá je povinná postupovať tak, ako jej to ukladá zákon. 3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 22.12.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo 45004-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo rozhodnutia 702-0202026817-GC/09/17 zo dňa 10.04.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.3.2011 podal na Daňovom úrade Bratislava VI daňové priznanie z príjmov fyzickej osoby, ktoré na základe výzvy pracovníčky tohto daňového úradu opravil formou opravného daňového priznania dňa 29.3.2011 v tom smere, že došlo k nesprávnemu sčítaniu príjmov samostatne zárobkovej osoby SZČO a príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti, pričom výška sčítaných príjmov bola v nesprávnej výške XX XXX,XX EUR. Po zistení nesprávnosti postupu pri podaní toho daňového priznania žalobca ako fyzická osoba podal za rok 2010 dňa 12.9.2012 opravné daňové priznanie za príjmy dosiahnuté ako samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) za rok 2010, ktoré boli vo výške X XXX,- EUR po odpočte paušálnych nákladov v sume XXXX,- EUR. V sledovanom období ako SZČO mal len dve faktúry za rok 2010 v celkovej sume X XXX,- EUR. Daňový úrad Bratislava VI toto opravené daňové priznanie akceptoval v plnom rozsahu a na základe preukázaných skutočností, že príjmy ako fyzickej osoby zo závislej činnosti boli riadne zdanené ako i z nich uhradené všetky zákonné odvody do sociálnej aj zdravotnej poisťovne zo strany príslušného zamestnávateľa. Daňový úrad Bratislava VI na základe podaného opravného daňového priznania za rok 2010 vykonal šetrenie a ako daňovníkovi bol vrátaný preplatok na uhradenej daňovej povinnosti za rok 2010 (z dôvodu duplicity príjmu SZČO a príjmu zamestnanca). Na základe podaného daňového priznania za rok 2010 upraveného opravným daňovým priznaní, za rok 2010 bolo zistený skutkový stav, že ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) za rok 2010 dosiahol príjem zo živnostenského podnikania v sume X XXX,- EUR po odpočítaní paušálnych nákladov príjem v sume X XXX,- EUR. Z uvedeného údaja Finančného riaditeľstva SR vyplýva jednoznačný skutkový stav a právny záver, že príjem zo samostatne zárobkovej činnosti za rok 2010 bol len vo výške X XXX,- EUR a nie nesprávne uvádzaný príjem XX XXX,XX EUR, čím uvedený príjem nepresiahol sumu X XXX,XX EUR t.j. 12 - násobok minimálneho vymeriavacieho základu, čím zo zákona nevznikla žalobcovi povinnosť povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2011 ako to nesprávne uvádza žalovaný. Proti rozhodnutiu č. 1 - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava číslo rozhodnutia 702-0202026817-GC/09/17 zo dňa 10.4.2017 podal dňa 22.5.2017 odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozhodnutím č. 1- Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava číslo rozhodnutia 702-0202026817- GC/09/17 zo dňa 10.4.2017. V odvolaní uviedol, že v rámci posudzovania vzniku povinného poistenia na nemocenské poistenie ako i povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby sociálna poisťovňa ako správny orgán nesprávne zistil skutkový stav v plnom rozsahu, nakoľko Sociálna poisťovňa odmietla akceptovať riadne podané opravené daňové priznanie daňovníka SZČO za rok 2010, ktorým bolo opravené nesprávne podané daňové priznanie za rok 2010. Výsledkom opravného daňového priznania je skutočnosť, že príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby zo živnosti boli za rok 2010 len vo výške X XXX,- EUR a nie ako nesprávne uvádza Sociálna poisťovňa vo výške XX XXX,XX EUR. Uvedená chyba v daňovom priznaní bola spôsobená nesprávnym sčítaním príjmov fyzickej osoby zo závislej zárobkovej činnosti (pracovného pomeru) s príjmom fyzickej osoby zo samostatne zárobkovej činnosti tejto osoby zo živnostenského podnikania (SZČO). Daňovník bol v
zmysle platnej legislatívy povinný opraviť v prípade zistenia nesprávne podaného daňového priznania opravné daňové priznanie príslušnému správcovi dane. Žalobca po zistení skutočnosti, že daňové priznanie zo dňa 29.3.2011 je nesprávne podané podal dňa 12.9.2012 opravené daňové priznanie pričom výška príjmu daňovníka bola len v sume X XXX,- EUR za rok 2010. Žalovaný v rámci celého správneho konania voči žalobcovi berie do úvahy a pracuje len s daňovým priznaním žalobcu zo dňa 29.3.2011, hoci sa tiež jedná o opravné daňové priznanie pôvodného daňového priznania zo dňa 11.3.2011, z čoho vyplýva otázka, prečo žalovaný v jednom prípade akceptuje opravné daňové priznanie a v druhom prípade ho neuznáva. Daňový úrad vykonal šetrenie a daňovníkovi spätne vrátil preplatok na zaplatenej dani, nakoľko došlo nesprávnym daňovým priznaním k duplicitnému zdaneniu príjmu fyzickej osoby zo závislej činnosti, z ktorých príjmov zamestnávateľ spoločnosť AXIS POS Systems s.r.o., IČO 44100183 v roku 2010 odviedla preddavky na poistené za rok 2010 za túto fyzickú osobu t.j. za žalobcu. Žalobca tiež uvádza k veci, že žalovaný k svojim zisteniam ohľadom údajnej povinnosti žalobcu registrovať sa ako povinný platiteľ odvodov na nemocenské a dôchodkové poistenie prišiel až 29.10.2013, keď listom č. BAM-702/501 EK oznamuje žalobcovi, že príjem žalobcu z podnikania presahuje zákonom stanovenú výšku, na základe čoho je žalobca povinný registrovať sa ako povinný platiteľ nemocenského a dôchodkového poistenia za SZČO. Z uvedeného postupu žalovaného nie je jasné z akých podkladov žalovaný uvedené skutočnosti zistil, nakoľko tento list bol doručený žalobcovi 14 mesiacov po podaní správneho opravného daňového priznania zo dňa 12.9.2012, ktoré nechce žalovaný akceptovať. Žalobca ďalej uvádza, že registráciu realizoval v zákonnej lehote v mesiaci júl 2012 za nasledujúce daňové obdobie roku 2011, pričom do dnešného dňa neeviduje od žalovaného žiadny výmer na úhradu poisteného, pričom túto registráciu žalobca opakoval dňa 16.11.2012 z dôvodu nečinnosti žalovaného. Týmto konaním prichádza žalobca o zhodnotenie v druhom dôchodkovom pilieri ako i je znevýhodnený v rámci odpočtu nákladov v rámci posudzovania oprávnených nákladov v daňovej oblasti jeho podnikania, pričom následkom nesprávneho postupu žalovaného sú aj neoprávnene vyššie odvody do príslušnej zdravotnej poisťovne. Na základe vyššie uvedených skutočností, rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava rozhodnutím č. 45004-3/2017-BA zo dňa 7.11.2017 (ďalej len „rozhodnutie č. 2“) tak, že odvolanie zamietlo, a potvrdilo rozhodnutie č. 1. Postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia ako druhostupňového orgánu bol porušený zákon 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nakoľko správny orgán nesprávne zistil skutkový stav t.j. nesprávne zistil výšku príjmu pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovej osoby. Správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava žalobcovi do dnešného dňa nedoručila žiadny výmer, ktorým by určila prípadný rozsah jeho odvodovej povinnosti na podklade rozhodnutia a nesprávne určeného príjmu za rok 2010, čím žalobca do dnešného dňa nemá vedomosť aká je výška jeho povinných odvodov na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovej osoby za určené obdobie podľa záverov sociálnej poisťovne. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nesprávne aplikoval vo svojom rozhodnutí v rámci odvolacieho konania ustanovenie § 21 ods.3 Zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko zistenia dodatočného dňového priznania majú vplyv na samotný vznik povinného poistenia čím musia mať vplyv aj na prípadné aktuálne poistné resp. môžu mať vplyv na ďalšie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava rozhodnutím č. 45004-3/2017-BA zo dňa 7.11.2017, z dôvodu, že touto žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v 2. stupni je nezákonné a nesprávne nakoľko v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) správneho súdneho poriadku správny orgán nesprávne právne posúdil vec a zistený skutkový stav veci, ktorý bol podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia je nesprávne zistený. 4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.04.2019 uviedol, že s účinnosťou od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.). Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 293cu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. sa rovnakým spôsobom posudzuje status samostatne zárobkovo činnej osoby aj v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014. V rámci odvolacieho konania bola preukázaná skutočnosť, že žalobca splnil obidve rozhodujúce podmienky, ktoré zákon č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
543/2010 Z. z. ustanovil na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia do 30. júna 2014. Splnil vekovú hranicu a bol registrovaný v Registri daňových subjektov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov pod DIČ: 1075083680 v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011, t. j. z dôvodu dosahovania príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti od 26. októbra 2010 do 7. februára 2014, kedy bola registrácia žalobcu na daňovom úrade zrušená a od 30. júna 2014, kedy je opätovne registrovaný pod uvedeným DIČ. Nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Od 1. júla 2011 vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie na základe príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za rok 2010. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za rok 2010 príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v sume X XXX,XX eur, vzniklo jej v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Z údajov, ktoré poskytlo Sociálnej poisťovni Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca dňa 29. marca 2011, podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, v ktorom uviedol príjmy zo živnosti v sume XX XXX,XX eur. Na základe príjmov zo živnosti, ktoré žalobca uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, vzniklo žalobcovi v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2011. Pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza Sociálna poisťovňa vždy z údajov zo súboru Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (do 31. decembra 2011 z údajov zo súborov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky), ktoré Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytuje príslušným pobočkám Sociálnej poisťovne na základe daňových priznaní predložených daňovým subjektom. Keďže Sociálna poisťovňa nevykonáva správu daní, nie je oprávnená údaje poskytnuté Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky pozmeňovať, resp. upravovať podľa požiadaviek povinných subjektov a taktiež nie je oprávnená skúmať, aké príjmy povinná osoba zahrnula do príjmov zo živnosti vykázaných v daňovom priznaní za príslušný kalendárny rok. Zmenu poistenia je Sociálna poisťovňa oprávnená vykonať len v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Dňa 12. septembra 2012 podal žalobca dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, na základe ktorého bol príjem žalobcu za rok 2010 v sume X XXX,XX eur. Vzhľadom na námietky žalobcu súvisiace s predložením dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 správcovi dane dňa 12. septembra 2012, poukázala na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer. Z citácie § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
zistená na základe dodatočného daňového priznania je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, pričom zmena poistenia sa vykoná až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo dodatočné daňové priznanie predložené správcovi dane. Keďže žalobca predložil dodatočné daňové priznanie za rok 2010 správcovi dane až 12. septembra 2012, aj napriek tomu, že sa zmenili rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá táto skutočnosť, vzhľadom na vyššie citované ustanovenie zákona, vplyv na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2011 do 30. júna 2012. V danom prípade by dodatočné daňové priznanie za rok 2010 malo vplyv na posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak by toto dodatočné daňové priznanie bolo predložené správcovi dane v období od 1. júla 2011 najneskôr do 31. mája 2012. S právnym názorom Sociálnej poisťovne pri aplikácií ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravujú zohľadnenie dodatočného daňového priznania (§ 21 ods. 3 a § 142 ods. 4) sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžso/1/2012, zo dňa 27. marca 2013, v ktorom skonštatoval, že dodatočné daňové priznanie za kalendárny rok 2005, by mohlo ovplyvniť vznik poistenia len vtedy, ak by bolo podané v období od 1. júla 2006 do 30. júna 2007. Dodatočné daňové priznanie za rok 2005 bolo podané až 25. februára 2010, teda v období, v ktorom bolo aktuálne nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 a toto aktuálne poistenie už vychádza z príjmov žalobkyne za kalendárny rok 2008. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podanie dodatočného daňového priznania za kalendárny rok 2005 z februára 2010 už nemá vplyv na aktuálne nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyne. Ak sa teda zmenila výška príjmu žalobkyne za rok 2005 na základe dodatočného daňového priznania podaného dňa 25. februára 2010, táto okolnosť už nemá vplyv na skutočnosť, že žalobkyni od 1. júla 2006 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie na základe daňového priznania za rok 2005, podaného v marci 2006 s výškou príjmu XX XXX Sk. Na predmetný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odvoláva aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 29Sa/23/2018, zo dňa 19. marca 2019, ktorým bola žaloba v obdobnej veci zamietnutá. Obdobný právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžso/6/2010, zo dňa 26. októbra 2010, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S 16/2009-30. Správnosť aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravujú posudzovanie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a platenie poistného na základe dodatočného daňového priznania, bola preverená aj v rámci výkonu dozoru štátu, ktorý na základe „Poverenia podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 6/2011-1/4/SP“ zo dňa 20. decembra 2011, vykonali v Sociálnej poisťovni podľa § 246 až 248 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v čase od 22. decembra 2011 do 22. mája 2012 oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu. Dozorná skupina v závere správy o výsledku výkonu dozoru štátu, dozorná akcia číslo 6/2011-1/4/SP konštatuje, že postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v dozorovaných prípadoch bol vykonaný v súlade s § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane Je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer. Postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne potvrdzuje aj dôvodová správa vládneho návrhu zákona, aj komentár k zákonu o sociálnom poistení k predmetnému ustanoveniu, podľa ktorej „v prípade, že samostatne zárobkovo činná osoba podá dodatočné daňové priznanie, navrhuje sa, aby na vznik a zánik poistenia bolo zohľadňované len to dodatočné daňové priznanie, ktoré má bezprostredný vplyv na „právne existujúce“ poistenie. Ak by na základe dodatočného daňového priznania nastali zmeny rozhodujúcich skutočnostiach, navrhuje sa prípadnú zmenu v poistení realizovať s bežnou účinnosťou“. Vzhľadom na námietky žalobcu zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rozlišuje medzi „opravným daňovým priznaním“ a „dodatočným daňovým priznaním“. Opravné daňové priznanie má daňový subjekt možnosť podať podľa § 16 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (spravidla do 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po zdaňovacom období). Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznania sa neprihliada. Z uvedeného
dôvodu Sociálna poisťovňa pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vychádzala z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, ktoré žalobca podal v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ako posledné. Ak daňový subjekt zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie daňového priznania, podáva dodatočné daňové priznanie (§ 16 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.). Dodatočné daňové priznanie je zákonom upravený legálny prostriedok nápravy daňového priznania, ktorý je daňový subjekt oprávnený využiť, ak zistí, že daň uvedená v daňovom priznaní má byť nižšia alebo daňové priznanie neobsahuje správne údaje. Dodatočné daňové priznanie nahrádza pôvodne podané daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom dňa 12. septembra 2012 podané „opravné“ daňové priznanie má v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. charakter dodatočného daňového priznania, keďže v ňom žalobca deklaruje uvedenie nesprávneho údaju a bolo podané po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, ktorá skončila dňom 31. marca 2011. Tak ako je uvedené vyššie, postup pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby na základe dodatočného daňového priznania je presne ustanovený v § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Keďže ustanovenia zákona č. 461/2003 2. z. v znení neskorších predpisov sú pre Sociálnu poisťovňu, ktorá vykonáva sociálne poistenie, právne záväzné, Sociálna poisťovňa by postupovala v rozpore s citovaným zákonom, ak by údaje uvedené v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2010, predloženom príslušnému správcovi dane až dňa 12. septembra 2012, zohľadnila. V súvislosti s námietkami žalobcu, že Sociálna poisťovňa žalobcovi oznámila povinnosť registrovať sa, ako povinný platiteľ odvodov od 1. júla 2011, až 29. októbra 2013, pričom do dnešného dňa neeviduje od žalovaného žiadny výmer na úhradu poistného, napriek tomu, že na základe zdaňovacieho obdobia roku 2011 realizoval registráciu od júla 2012 Sociálna poisťovňa je povinná podľa § 226 ods. 1 písm. o) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného do jednotlivých fondov sociálneho poistenia, dátum splatnosti poistného a ostatné údaje nevyhnutné na správnu úhradu poistného až od 1. januára 2015. Do 31. decembra 2014 Sociálna poisťovňa nebola povinná samostatne zárobkovo činným osobám oznamovať ich povinnosti súvisiace so vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Zároveň povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie vyplýva priamo zo zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Táto povinnosť teda nevzniká až na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým organizačná zložka Sociálnej poisťovne predpíše poistné na sociálne poistenie povinnej osobe. Za plnenie odvodovej povinnosti zodpovedá výlučne povinná osoba. Rozhodnutie vo veci predpísania poistného je až právnym dôsledkom nesplnenia zákonnej odvodovej povinnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby súd správnu žalobu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 45004- 3/2017-BA, zo dňa 7. novembra 2017, zamietol. 5. Žalobca v replike zo dňa 25.06.2019 uviedol, že postup žalovaného je v rozpore s ustanovením § 21 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a v zmysle opravného daňového priznania mu nevznikla povinnosť byť povinne poistený na nemocenské a dôchodkové poistenie, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na samotný vznik tejto zákonnej povinnosti, čím nemohli následne vzniknúť žiadne ďalšie zákonné povinnosti určené zákonom č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný odmieta akceptovať skutočnosť, že pokiaľ žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe na základe opravného daňového priznania nevznikla povinnosť byť zo zákona zúčastnený na dôchodkovom a nemocenskom poistení nemohla mu vzniknúť táto povinnosť už pri prvom daňovom priznaní v roku 2011 a následne ani v roku 2012 pri opravnom daňovom priznaní. Žalobca je toho názoru, že žalovaný aplikuje ustanovenia § 21 ods.3 zákona 461/2003 Z.z. nesprávne, nakoľko opravné daňové priznanie žalobcu podané za rok 2010 dňa 12.9.2012 malo podľa žalobcu vplyv na aktuálne nemocenské a dôchodkové poistenie, nakoľko toto opravné daňové priznanie spôsobilo samotný zánik povinnosti žalobcu. Žalobca tiež namieta nesprávny postup žalovaného pri určovaní výšky odvodov na nemocenské a dôchodkové poistenie žalobcu za obdobie rokov nasledujúcich po roku 2012 a to rozhodnom období október 2012, keď žalovaný nezohľadnil ani tú skutočnosť, že pokiaľ na základe nesprávneho daňového priznania za rok 2010 žalobcu vznikol nesprávny odvod na nemocenskom a dôchodkovom poistení na rok 2011 tento sa v plnej výške premietne automaticky ako daňový náklad na nasledujúce daňové obdobie roku 2011, 2012 a 2013, nakoľko tieto odvody budú vždy daňovým nákladom žalobcu ako SZČO v nasledujúcom daňovom priznaní v plnej výške, čo však automaticky spôsobí potrebu opravy všetkých následných daňových priznaní žalobcu z dôvodu zahrnutia odvodov určených na základe nesprávneho daňového
priznania za rok 2010 do všetkých neskorších daňových priznaní žalobcu čo v konečnom dôsledku spôsobí zmenu výšky odvodov na nemocenské a dôchodkové poistenie. Žalobca je toho názoru, že žalovaný je povinný pri aplikovaní ustanovenia § 21 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. postupovať tak, že je povinný akceptovať skutočnosť, že na základe dodatočného daňového priznania došlo u žalobcu k samotnému zániku povinnosti platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie, nakoľko každé daňové priznanie žalobcu je samostatným skutkovým základom pre rozhodovanie žalovaného v prípade nemocenského alebo dôchodkového poistenia. 6. Žalovaný v duplike zo dňa 14.03.2023 uviedol, že príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2010 a ktorý vykázal v predmetnom daňovom priznaní (XX XXX,XX eur), zakladal žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 1. júla 2011. Na túto skutočnosť nemá vplyv dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, na ktoré sa žalobca opätovne odvoláva, a to z dôvodu, že dodatočné daňové priznanie žalobca predložil správcovi dane až 12. septembra 2012. V súvislosti s predložením dodatočného daňového priznania správcovi dane žalovaná už vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 3. apríla 2019 poukázala na § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý presne upravuje kedy je hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, zistená na základe dodatočného daňového priznania, rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že musí mať vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, pričom zmena poistenia sa na základe tohto ustanovenia zákona vykoná až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane. Z citácie § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zistená na základe dodatočného daňového priznania je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, pričom zmena poistenia sa vykoná až od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo dodatočné daňové priznanie predložené správcovi dane. Žalovaná zastáva právny názor, že povinnosťou správnych orgánov, ako aj súdu, v rozsahu ich pôsobnosti je aplikovať platné právo a vykonať jeho výklad vychádzajúc zo znenia právnej normy s prihliadnutím na jej účel a vôľu zákonodarcu, čo mienil touto právnou úpravou ustanoviť. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 274/07, zo dňa 11. októbra 2007, z ktorého vyplýva, že správne súdy sú oprávnené odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Postup pri posudzovaní povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby na základe dodatočného daňového priznania je v zákone presne daný a zo strany žalovanej pri jeho aplikácii nedošlo k pochybeniu. Právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť. Keďže žalobca predložil dodatočné daňové priznanie za rok 2010 správcovi dane až 12. septembra 2012, aj napriek tomu, že sa zmenili rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá táto skutočnosť, vzhľadom na vyššie citované ustanovenie zákona, vplyv na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2011 do 30. júna 2012. Vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov by dodatočné daňové priznanie za rok 2010 malo vplyv na posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak by toto dodatočné daňové priznanie bolo predložené správcovi dane v období od 1. júla 2011 najneskôr do 31. mája 2012. V súvislosti s aplikáciou § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 3. apríla 2019 poukázala aj na rozsudky krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých súdy vyslovili rovnaký právny názor na aplikáciu citovaného ustanovenia zákona ako žalovaná. V tejto časti žalovaná dopĺňa vyjadrenie k správnej žalobe o právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/116/2017, zo dňa 24. apríla 2019. V predmetnom rozsudku najvyššieho súdu sa konštatuje, že v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. podaním dodatočného daňového priznania môže byť ovplyvnené iba aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, pričom takáto zmena smeruje do budúcnosti (vykoná sa od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane). Kasačný súd v predmetnom
rozsudku zároveň uvádza, že sa priklonil k rovnakému právnemu záveru, ako je vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2012, sp. zn. 9Sžso/57/2016 a sp. zn. 4Sžsko/59/2007. Rovnako aj v rozsudku sp. zn. 4Sžso/59/2007, zo dňa 25. júna 2008, zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky na obdobnú vec rovnaký právny názor ako žalovaná. Najvyšší súd poukázal na to, že z ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že zákonodarca nevylučoval možnosť zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby na základe dodatočného daňového priznania, pričom poukázal na to, že zákonodarca hovorí o vplyve len na aktuálne poistenie. Súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí uviedol, že podanie dodatočného daňového priznania, ktoré je rozhodujúce aj pre výšku poistného z povinného poistenia, má vplyv len do budúcna a iba počas plynutia aktuálneho poistného obdobia. Na rozsudky kasačného súdu sp. zn. 9Sžsk/116/2017, zo dňa 24. apríla 2019 a sp. zn. 4Sžso/59/2007, zo dňa 25. júna 2008, sa odvolal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 14Sa/26/2021, zo dňa 19. októbra 2022, ktorý takisto nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovanej v súvislosti s aplikáciou § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V neposlednom rade žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 3. apríla 2019 poukázala aj na to, že správnosť aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravujú posudzovanie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a platenie poistného na základe dodatočného daňového priznania, bola preverená aj v rámci výkonu dozoru štátu, ktorý na základe „Poverenia podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 6/2011-1/4/SP“ zo dňa 20. decembra 2011, vykonali v Sociálnej poisťovni podľa § 246 až 248 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v čase od 22. decembra 2011 do 22. mája 2012 oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu, pričom dozorná skupina nezistila pri aplikácii § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nezákonnosť postupu organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Postup žalovanej pri určovaní výšky odvodov na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie po roku 2012, ktorý žalobca namieta, nie je predmetom tohto súdneho konania. Predmetom tohto súdneho konania je vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, od 1. júla 2011. 7. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania (č.l. 62 a 73) a podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil nasledovne: 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 199 ods. 1 písm.) a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 12. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 13. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 16. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a sinou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 17. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 18. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 21 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2013 hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer. 20. Podľa § 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 21. Podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2014, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. 22. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 23. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 24. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného rozhodnutie č. 45004-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo 702-0202026817GC/09/17 zo dňa 10.04.2017 o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 1. júla 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“). 25. Správny súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný v súvislosti s ustálením skutkového stavu uviedol, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť v období od 1. novembra do 31. decembra na základe živnostenského oprávnenia (živnostenský list č. OŽP-A/2010/49927-00002), čo vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, č. živnostenského registra: 1100-199958. V Registri daňových subjektov bol od 26. októbra 2010 do 07. februára 2014 a je opäť registrovaný od 30. júna 2014 s prideleným DIČ: 1075083680. Správny súd podotýka, že ohľadom uvedeného skutkového zistenia o oprávnení zo živnostenského podnikania žalobcom neexistuje medzi žalobcom a žalovaným spor. 26. Správny súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 29. marca 2011 účastník konania podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, v ktorom uviedol príjmy zo živnosti v sume XX XXX,XX EUR, ktoré presiahli zákonom ustanovenú sumu X XXX,XX EUR. Dňa 12. septembra 2012 účastník konania podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, v ktorom uviedol, že za rok 2010 dosiahol príjmy zo živností v sume X XXX,XX EUR. Účastník konania podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 dňa 12. septembra 2012, a preto ho nemožno zohľadniť pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2011. Spätné zohľadnenie dodatočného daňového priznania zákon neumožňuje. Účastník konania je zodpovedný za správnosť vyplnenia daňového priznania, ako aj za právne následky, keď prípadné nesprávne údaje neopraví v primeranej lehote. Údaje uvedené v daňovom priznaní sú právne záväzné pre Sociálnu poisťovňu, ktorá je povinná postupovať tak, ako jej to ukladá zákon. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že námietky uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 27. Podľa názoru žalovaného, žalobca bol v predmetnom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2010. 28. Spor medzi žalobcom a žalovaným správny súd identifikoval v tom, že žalovaný tvrdí, že žalobca predložil dodatočné daňové priznanie za rok 2010 správcovi dane až 12. septembra 2012, aj napriek tomu, že sa zmenili rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá táto skutočnosť, vplyv na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2011 do 30. júna 2012. V danom prípade by dodatočné daňové priznanie za rok 2010 malo vplyv na posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak by toto dodatočné daňové priznanie bolo predložené správcovi dane v období od 1. júla 2011 najneskôr do 31. mája 2012. S týmto záverom žalobca nesúhlasí, pričom navyše namieta, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. 29. V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaný odvíja svoju právnu úvahu od skutočnosti, že ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, čo však orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí vôbec neobjasnil a rovnako tak uvedené nevyplýva dostatočne jasne a zrozumiteľne ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného. 30. Správny súd po dôslednom prieskume napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia zistil, že žalovaný uvádza len, že žalobca podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 dňa 12. septembra 2012, a preto ho nemožno zohľadniť pre posúdenie vzniku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2011. Spätné zohľadnenie dodatočného daňového priznania zákon neumožňuje. 31. Správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944). 32. Správny súd zdôrazňuje, že nie je úlohou správneho súdu a ani žalobcu odhadovať, akú správnu úvahu žalovaný použil pri vyhodnotení skutkového stavu a následnej aplikácie právnych predpisov. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán je povinný poskytnúť v rozhodnutí dostatočne zrozumiteľnú správnu úvahu ohľadom presného a adresného poukázania na to, ktoré ustanovenie zákona orgán verejnej správy vo vzťahu k žalobcovi aplikoval, ako aj úvahu ohľadom vykonaných dôkazov a skutkového rámca, pričom musí vysvetliť, na základe čoho prišiel k právnemu záveru, že žalobca splnil zákonné podmienky na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 1. júla 2011 a to ku dňu rozhodovania, čo sa podľa právneho názoru správneho súdu v tomto prípade nestalo. 33. Správny súd zdôrazňuje, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, aké údaje poskytnuté Finančným riaditeľstvom zobral do úvahy, či aj dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 dňa 12. septembra 2012, keď o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 1. júla 2011 rozhodoval až dňa 10. apríla 2017 a nie v období, v ktorom by žalovaný zrejme mohol aplikovať zužujúci výklad ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 543/2020 Z.z. 34. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva len strohá konštatácia, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení o povinnosti prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zároveň uvádza príjem za rok 2010 v sume XX XXX,XX EUR, čo nekorešponduje so skutočným stavom, podľa ktorého bol v čase rozhodovania v roku 2017 už štyri roky známy príjem žalobcu za rok 2010 v sume X XXX,- EUR. Žalovaný by sa mohol spoľahnúť na svoj výklad ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 543/2020 Z.z., ak by rozhodoval v čase do podania dodatočného daňového priznania dňa 12.09.2012, pretože zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane. Uvedené musí mať totiž vplyv na aktuálne nemocenské a dôchodkové poistenie. 35. Žiadne iné odôvodnenie vo vzťahu k žalobcovi predmetné rozhodnutie neobsahuje, čo správny súd vyhodnotil v tomto konaní ako porušenie § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 36. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a pre nedostatok dôvodov, a z dôvodu, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom (správna výška v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2010, č.l. 9 administratívneho spisu) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
37. Nesprekúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava má za následok nemožnosť posúdenia správnosti aplikácie právnych noriem, ako aj ustálenia skutočného skutkového stavu, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ pre následne právne posúdenie veci. 38. V ďalšom konaní bude potrebné zohľadniť dodatočné daňové priznanie žalobcu za rok 2010 zo dňa 24.08.2012 a odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady rozhodnutí, ktoré boli dôvodom pre ich zrušenie. 39. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa – procesnej ekonómie nepriznal, pretože žalobcovi voči žalovanému trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 písm. c) SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).