Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/102/2017 1017202042 26. 03. 2024 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2024:1017202042.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2017, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 10.07.2017 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2017 tak, že žiadosť žalobkyne podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietla, a to z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 10.07.2017 nie je žalobkyňa invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie (formou úradnej zápisnice spísanej 07.09.2017 v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava), v ktorom uviedla, že nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím a stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu, nakoľko neustále zhoršovanie zdravotného stavu ju obmedzuje vo vykonávaní zárobkovej činnosti, bez predpokladu zlepšenia. K podanému odvolaniu žalobkyňa doložila aj ďalšie lekárske správy a odborné nálezy (podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia). 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 20.10.2017 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2017. 4. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia, a to dňa 11.09.2017 a 18.10.2017. Uviedla, že v odvolacom konaní bolo lekárskymi správami a vlastným objektívnym vyšetrením posudkovými lekármi preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne - depresívne epizódy (F61) podľa kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 poruchy nálad (mánické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo je dolná hranica percentuálneho rozpätia od 35% do 45%, vzhľadom na minimálnu účinnú dávku žalobkyňou užívaných antidepresív. Ďalej konštatovala, že iné zdravotné postihnutia žalobkyne (bolesti chrbta — iná dorzalgia, obojstranná percepčná nedočujnosť, škodlivé užívanie alkoholu) odôvodňujú podľa posudkového lekára sociálneho poistenia prvostupňového orgánu zvýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne o 5% na celkových 40%. Tvrdila, že po podrobnom preskúmaní celej posudkovej spisovej dokumentácie, novo doloženého neurologického nálezu, ako i po vlastnom vypočutí žalobkyne posudkový lekár prvostupňového orgánu potvrdil, že žalobkyňa nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity, pričom dlhodobejšie psychické problémy boli diagnostikované ako neurotické, až v poslednom náleze je uvádzaná diagnóza afektívnej poruchy stredne ťažkého stupňa, pričom užívanie antidepresív je v minimálnej účinnej dávke. Konštatovala, že o psychiatrickej hospitalizácii žalobkyne, ktorá mala byť na jar v roku 2016 sa v posudkovej spisovej dokumentácii nenachádza žiaden záznam. Uviedla, že nález na prsníkoch v tom čase vylučoval zhubné ochorenie. Celkové stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 40% príslušným posudkovým lekárom považovala za priaznivé voči žalobkyni. Vzhľadom na uvedené mala za to, že invalidita žalobkyni nevznikla. 5. Žalovaná zároveň uviedla, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom prvostupňového orgánu boli zhodnotené nasledovné lekárske správy: z vyšetrenia USG prsníkov z 24.03.2014, z absolvovanej biopsie prsníkov z 01.04.2014, z mamologických vyšetrení prsníkov z 24.03.2014, z 08.04.2014, z 31.07.2014, z 27.08.2014, z 17.09.2015, z 19.10.2015, z CT vyšetrenia mozgu z 06.08.2013, z chirurgického vyšetrenia z 11.06.2014, z neurochirurgického vyšetrenia z 08.02.2017, z ortopedického vyšetrenia zo 07.07.2016 a z 10.01.2017, z MR vyšetrenia C chrbtice z 22.08.2016, z neurologických vyšetrení z 12.10.2016, z 13.10.2016, z 27.01.2017 a z 24.03.2017, z psychologického vyšetrenia zo 14.03.2017, z psychiatrického vyšetrenia z 27.03.2017, z ORL vyšetrenia z 22.03.2017 a z 05.09.2017, z neurologického vyšetrenia z 13.09.2017 a zo 16.10.2017 a lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu z 10.05.2017. 6. Záverom tvrdila, že v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. II. Žaloba 7. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a opätovne vec preskúmať z dôvodu nekompletnej dokumentácie, ktorá bola zaslaná zo Sociálnej poisťovne, pobočka Pezinok do Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. Tvrdila, že dokumentácia, ktorú poskytla Sociálnej poisťovni, pobočka Pezinok nebola Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava zaslaná celá, chýbali v nej mnohé lekárske správy. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.03.2018 zopakovala priebeh administratívneho konania a zhrnula námietky žalobkyne vznesené v jej žalobe. Námietky a pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol pred vydaním napadnutého, respektíve prvostupňového rozhodnutia správne posúdený považovala za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. Konštatovala, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok treba doložiť v rámci
dokazovania pred vydaním rozhodnutia vo veci, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdila, že preto treba námietky žalobkyne uvedené v správnej žalobe o neúplnom zistení jej zdravotného stavu považovať za nedôvodné. Mala za to, že skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu žalobkyne bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Konštatovala, že po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodných posudkov a spochybnila na ich základe posúdený nárok žalobkyne na invalidný dôchodok. Záverom uviedla, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepriložila také dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnila alebo doplnila dôkazné prostriedky obsiahnuté v administratívnom spise do vydania napadnutého rozhodnutia a z tohto dôvodu považovala napadnuté rozhodnutie za správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. 9. Žalobkyňa vyjadrenie k vyjadreniu k žalobe (repliku) nepodala.
IV. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 15. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 20.10.2017 (ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 20.10.2017, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 20.10.2017, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 21. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 20.10.2017, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 20.10.2017, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 23. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 20.10.2017, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 24. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 20.10.2017, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 25. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 20.10.2017, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 26. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 27. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 20.10.2017, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
V. Posúdenie veci správnym súdom 28. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 29. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/102/2017. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/102/2017. 30. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 26. marca 2024 v neprítomnosti žalobkyne, ktorá podaním zo dňa 25.03.2024 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a žiadala prejednať vec v jej neprítomnosti, teda za dodržania podmienok podľa § 114 SSP. 31. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2017, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2017, ktorým prvostupňový orgán žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietol. 32. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bolo to, či zdravotný stav žalobkyne bol v administratívnom konaní dostatočne zistení, a teda či orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní, ako aj príslušní posudkoví lekári, vychádzali z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Správny súd sa preto zameral na prieskum týchto (sporných) skutočností. 33. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že odborný posudok o invalidite žalobkyne zo dňa 10.07.2017 vypracovaný príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia mal vychádzať z nasledovných lekárskych správ: z ortopedického vyšetrenia zo 07.07.2016, z MR vyšetrenia C chrbtice z 22.08.2016, z neurologických vyšetrení z 12.10.2016, z 13.10.2016, z 27.01.2017 a z 24.03.2017, z psychologického vyšetrenia zo 14.03.2017, z ORL vyšetrenia z 22.03.2017 a z psychiatrického vyšetrenia z 27.03.2017. 34. Správny súd z administratívneho spisu zistil aj to, že odborný lekársky posudok zo dňa 18.10.2017 vypracovaný príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia mal vychádzať z nasledovných lekárskych správ: z vyšetrenia USG prsníkov z 24.03.2014, z absolvovanej biopsie prsníkov z 01.04.2014, z mamologických vyšetrení prsníkov z 24.03.2014, z 08.04.2014, z 31.07.2014, z 27.08.2014, z 17.09.2015, z 19.10.2015, z CT vyšetrenia mozgu z 06.08.2013, z chirurgického vyšetrenia z 11.06.2014, z neurochirurgického vyšetrenia z 08.02.2017, z ortopedického vyšetrenia zo 07.07.2016 a z 10.01.2017, z MR vyšetrenia C chrbtice z 22.08.2016, z neurologických vyšetrení z 12.10.2016, z 13.10.2016, z 27.01.2017 a z 24.03.2017, z psychologického vyšetrenia zo 14.03.2017, z psychiatrického vyšetrenia z 27.03.2017, z ORL vyšetrenia z 22.03.2017 a z 05.09.2017, z neurologického vyšetrenia z 13.09.2017 a zo 16.10.2017 a z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu z 10.05.2017. 35. Správny súd z administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil taktiež to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia, boli zhodnotené nasledovné lekárske správy: z vyšetrenia USG prsníkov z 24.03.2014, z absolvovanej biopsie prsníkov z 01.04.2014, z mamologických vyšetrení prsníkov z 24.03.2014, z 08.04.2014, z 31.07.2014, z 27.08.2014, z 17.09.2015, z 19.10.2015, z CT vyšetrenia mozgu z 06.08.2013, z chirurgického vyšetrenia z 11.06.2014, z neurochirurgického vyšetrenia z 08.02.2017, z ortopedického vyšetrenia zo 07.07.2016 a z 10.01.2017, z MR vyšetrenia C chrbtice
z 22.08.2016, z neurologických vyšetrení z 12.10.2016, z 13.10.2016, z 27.01.2017 a z 24.03.2017, z psychologického vyšetrenia zo 14.03.2017, z psychiatrického vyšetrenia z 27.03.2017, z ORL vyšetrenia z 22.03.2017 a z 05.09.2017, z neurologického vyšetrenia z 13.09.2017 a zo 16.10.2017 a lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu z 10.05.2017. 36. Správny súd z administratívneho spisu (dávkového spisu) zistil, že sa v ňom nachádzajú len tieto lekárske správy: z MR vyšetrenia C chrbtice z 22.08.2016, z ORL vyšetrenia z 05.09.2017, z CT vyšetrenia mozgu z 06.08.2013. Žiadne ďalšie lekárske správy sa v administratívnom spise (dávkovom spise) nenachádzali. 37. Správny súd výzvou zo dňa 29.02.2024 vyzval žalovanú na zaslanie posudkového spisu žalobkyne správnemu súdu. 38. Žalovaná sa k predmetnej výzve vyjadrila tak, že dávkový spis žalobkyne č. XXX XXX XXXX X bol už zaslaný Krajskému súdu v Bratislave v prílohe jej listu z 12.03.2018 k číslu konania 7Sa/102/2017. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaná ani na výzvu správneho súdu značnú časť relevantných lekárskych správ, ktoré mali byť absolútnym základom pre vydanie vyššie spomínaných odborných lekárskych posudkov zo dňa 10.07.2017 a 18.10.2017, ako aj nasledujúcich napadnutých rozhodnutí, správnemu súdu nedoručila/nedoložila, pričom tie neboli ani súčasťou administratívneho spisu. 40. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, skutkových zistení, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944). 41. Správny súd má za to, že absencia značnej časti relevantných lekárskych správ v administratívnom (dávkovom) spise (vrátane aj tých, podľa ktorých bolo stanovené posudkovými lekármi rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako aj tých, ktoré indikujú iné ochorenia žalobkyne odôvodňujúce možnosť zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne), ktoré mali byť základným pilierom pre vydanie vyššie spomínaných odborných lekárskych posudkov zo dňa 10.07.2017 a 18.10.2017, na ktorých základe sa následne vydali napadnuté rozhodnutia, spôsobila absolútnu nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd takéto pochybenie zo strany žalovanej nemôže tolerovať o to viac, keď nosnou, relevantnou námietkou žalobkyne v jej správnej žalobe je to, že spochybňuje či jej zdravotný stav bol v administratívnom konaní dostatočne zistení, a teda či orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní, ako aj príslušní posudkoví lekári, vychádzali z jej kompletnej zdravotnej dokumentácie. Uvedená absencia relevantných lekárskych správ žalobkyne v administratívnom spise následne značným spôsobom spochybňuje aj to z akých dôkazov vlastne posudkoví lekári, respektíve orgány verejnej správy pri svojich rozhodnutiach vychádzali a indikuje to aj nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj značnú nezrozumiteľnosť napadnutých rozhodnutí, keď nie je zrejmé a preukázané, ktoré dôkazy orgány verejnej správy reálne vykonali a či vôbec ich vykonali. 42. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
43. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu (v prípade potreby aj žalovanej) odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady (nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí v dôsledku absencie relevantných lekárskych správ v administratívnom spise), ktoré boli dôvodom pre ich zrušenie, riadne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav (bude potrebné zabezpečiť a dôsledne vyhodnotiť všetky lekárske správy uvedené v odborných lekárskych posudkoch zo dňa 10.07.2017 a 18.10.2017, ako aj tie ktoré neboli z tých ktorých dôvodov predložené zo Sociálnej poisťovne, pobočka Pezinok do Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava), tento aj dôsledne zaznamenať v novom rozhodnutí orgánu verejnej správy (ktoré bude zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodnené) a aplikovať príslušnú právnu normu. 44. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).