Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/50/2017 1017200990 03. 05. 2024 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200990.3
Uznesenie BA-4Sa/50/2017 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., zast. JUDr. Jozef Sabó, advokát so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovaným: 1/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 821 08 Bratislava, 2/ Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: BA-4Sa/50/2017 I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . II. Vec bude p o s t ú p e n á Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: BA-4Sa/50/2017 1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2017, sa žalobca domáhal v bode 1. petitu určenia, že iný zásah ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová spočívajúci v postupe pri vykonaní prehliadok jeho osobných vecí v dňoch 12.05.2017 a 01.06.2017 bez jeho prítomnosti (zrakového dohľadu) bol nezákonný a v bode 2. petitu určenia, že iný zásah ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová spočívajúci v obmedzení výkonu jeho práva na telefonovanie v období od 01.04.2017 do 17.11.2017 v maximálnom rozsahu dvakrát za kalendárny mesiac v trvaní najviac 25 minút bol nezákonný. 2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová (ďalej len ako „ÚVTOS“), kde bola na jeho cele dňa 12.05.2017 vykonaná bežná prehliadka, pričom mu bolo oznámené, že bude vykonaná aj dôkladná prehliadka jeho osobných vecí. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že sa domáhal svojej prítomnosti a zrakového dohľadu pri prehliadke z 12.05.2017, no toto mu nebolo umožnené. Tvrdil, že po návrate na celu zistil, že boli prehľadané všetky jeho písomnosti, vrátane dôverných materiálov ako korešpondencie s obhajcami a advokátmi, trestných spisov a ďalších spisov týkajúcich sa civilných sporov. Konštatoval, že dôkladná prehliadka jeho osobných vecí bola vykonaná aj dňa 01.06.2017, pričom mu bolo ešte pred jej začatím oznámené, že bude vykonaná bez jeho prítomnosti. Tvrdil, že bez vedomia príslušníkov zboru časť tejto prehliadky z 01.06.2017 sledoval a videl, ako boli jeho dôverné materiály príslušníkmi čítané. Uviedol, že počas tohto bol spozorovaný a bolo mu zabránené vo výhľade privretím železných dverí jeho cely.
Svoju žalobu žalobca odôvodnil aj tým, že v priebehu marca 2017 bol oboznámený s rozkazom Generálneho riaditeľstva ZVJS č. 19/2017 o zabezpečovaní práva obvinených a odsúdených na telefonovanie s tým, že od 01.04.2017 mu bude umožnené telefonovať len dvakrát mesačne po 25 minút. Konštatoval, že do uvedenej doby mohol telefonovať šesťkrát mesačne a bol to fakticky jeho jediný kontakt s blízkymi, keďže kvôli vzdialenosti ústavu od domova nemáva návštevy. Namietal teda porušenie jeho práva na telefonovanie z dôvodu jeho obmedzenia. 3. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za nesporné, že takéto konania príslušníkov ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová predstavujú iné zásahy (faktický postup vykonávaný pri plnení úloh na základe príslušných právnych noriem) dotýkajúce sa žalobcovho základného práva na rešpektovanie súkromia a práva na telefonovanie. 4. Žalobca na podporu svojich tvrdení vymenoval jednotlivé ustanovenia, ktorými mali byť porušené jeho práva na súkromie, poukazujúc na konkrétne články: čl. 1 ods. 1, 2, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 13 ods. 1, 2, 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, 2, čl. 152 ods. 4 zákona č. 460/1992 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 2, čl. 4 ods. 2, 4, čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 8 ods. 1, 2, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 1a, § 4 ods. 1, § 11, § 27 ods. 1, § 39 písm. h) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, čl. 1, čl. 2, čl. 3 Odporúčania Rec (2006) 2 Výboru ministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách (EVP), ako aj § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 13b ods. 1, 2, 3 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. 5. K právomoci správneho súdu konať vo veci žalobca argumentoval čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), z ktorých je zrejmé, že z právomoci súdov nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, resp. občianskych práv a záväzkov, pričom je irelevantné v akom postavení sa dotknutá osoba nachádza, teda či ide o odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, plne v moci štátu a či sa jeho právnej sféry dotýka rozhodnutie alebo iný faktický postup ústavu, kde trest vykonáva. 6. Podľa žalobcu odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je dovolené v prípade, že tak ustanoví zákon. Tento postup nie je ale namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. S odkazom na princípy výsadného postavenia práva a zákazu svojvoľnej moci, ktoré stoja v pozadí vo väčšine ustanovení Dohovoru dospel Európsky súd pre ľudské práva k záveru, že prístup k súdom je inherentným prvkom záruk zakotvených v čl. 6 Dohovoru (rozsudok Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21.02.1975). Žalobca taktiež argumentoval rozsudkom ESĽP vo veci Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku, z 23.06.1981, podľa ktorého každý kto pokladá určitý zásah do výkonu niektorého zo svojich práv občianskeho charakteru za nezákonný, musí mať možnosť obrátiť sa na súd spĺňajúci požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru. Poukazuje taktiež na to, že podľa judikatúry ESĽP vo vzťahu k zasahovaniu v podstate akýchkoľvek právnych oblastí väznených osôb vyplýva, že sa dotýkajú občianskych práv a záväzkov v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru: akékoľvek obmedzenia návštev, monitorovanie korešpondencie, obmedzovanie telefonovania, či záujem na voľnočasových aktivitách (právo na súkromie). V tomto zmysle žalobca poukazuje na rozsudky Khoroshenko proti Rusku, z 30.6.2015; Moisevev proti Rusku, z 9.10.2008; Labita proti Taliansku, zo 6.4.2000; Petrov proti Bulharsku, z 22.5.2008; Beier proti Nemecku, 2 22.1.2008; obmedzujúce prostriedky ako putá a pod., osobné prehliadky, podmienky detencie, odpovedajúca strava (právo nebyť vystavovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu), ďalej napr. veci C. proti Bulharsku, z 2 0.1.2011; Van der Ven proti Holandsku, zo 4.2.2003; Dougoz proti Grécku, o 6.3.2001; Moisejevs proti Lotyšsku, z 15.6.2006; či osobitný režim výkonu trestu (tiež právo nebyť vystavovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu) napr. veci D. a E. proti Portugalsku, zo 7.6.2011; Ganci proti Taliansku, z 30.10.2003; Csúlóg proti Maďarsku, z.o 7.6.2011; Paluch proti Poľsku, zo 16.2.2016; a teda im súdna ochrana nemôže byť odopretá. 7. Žalobca taktiež argumentoval rozsudkami Nejvyššího správního soudu Českej republiky sp. zn. 9Aps/1/2011 zo dňa 12.01.2012, ktorým bola spochybnená účinnosť podnetu prokurátorovi vykonávajúcemu dozor na väznici a nepochybné zostalo to, že sa jedná o problematiku správneho súdnictva; a rozsudok sp. zn. 5 As 67/2012 zo dňa 17.05.2012, ktorým bolo zdôraznené, že úkony, ktorými väzenská služba zasahuje do práv a povinností odsúdených, robí pri výkone verejnej správy, teda ako správny orgán. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sžo/20/2012 zo dňa 16.01.2013, podľa ktorého aj neformálne rozhodnutie žalovaného / riaditeľ ústavu/ o zamietnutí žiadosti žalobcu o používanie notebooku môže byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Podľa žalobcu je vo veci jeho žaloby vylúčená príslušnosť súdov vo vykonávacom konaní v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody, keďže táto príslušnosť je stanovená taxatívne v štvrtej časti Trestného poriadku a nezahŕňa preskúmanie rozhodnutí ústavov dotýkajúcich sa právnej sféry odsúdených. Žalobca záverom argumentoval, že rozhodnutia ÚVTOS a jeho príslušníkov sú individuálnymi správnymi aktmi vydanými v oblasti verejnej správy vo verejnom záujme, pričom žalovaný ZVJS nekoná v súvislosti s výkonom práv a povinností odsúdených vo výkone trestu ako orgán činný v trestnom konaní. 8. Zdôraznil, že v zmysle rozsudku sp. zn. 8 As 53/2011 zo dňa 21.02.2012 Nejvyššího správního soudu ČR, za správne rozhodnutie, ktoré môže byť napadnuté žalobou v správnom súdnictve, možno považovať aj neformálne oznámenie, pokiaľ ním správny orgán odmietne vyhovieť nejakému subjektívnemu právu žiadateľa. Taktiež poukázal na ďalší rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 9Aps/1/2011 zo dňa 12.01.2012, ktorý sa týkal zaradenia odsúdeného do oddelenia so zosilneným stavebno-technickým zabezpečením, NSS ČR predovšetkým vymedzil predpoklady aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá je daná vždy, pokiaľ sa jednostranný úkon orgánu verejnej moci výkonnej v konkrétnej veci záväzne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Uvádza, že NSS ČR spochybnil účinnosť podnetu prokurátorovi vykonávajúcemu dozor na väznici. Ďalej argumentoval aj rozsudkom Krajského súdu v Plzni sp. zn. 57 A 5/2010 zo dňa 22.12.2010, kde súd uviedol, že úkon, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti (tam o zahladenie disciplinárneho trestu) spĺňal podmienku určitosti veci aj osoby, o ktorých sa rozhoduje. Podľa súdu bolo podstatné, že bolo autoritatívne rozhodnuté o žiadosti žalobkyne, a označeniu tohto úkonu za rozhodnutie nemôže brániť ani okolnosť, že ním nebolo žalobkyni priamo založené, zmenené, zrušené či záväzne určené jej právo alebo povinnosť, pretože sa dotýka jej právnej sféry. Ďalej súd s poukazom na čl. 36 ods. 2 Listiny konštatoval, že pri rozhodnutiach týkajúcich sa základných práv a slobôd nie je žiadna zákonná kompetenčná výluka možná, vylúčil absolútne či neobmedzene správne uváženie funkcionára väzenskej služby, pripustil jeho súdny prieskum, a najmä konštatoval, že aj pri nenárokovom rozhodnutí a absencii zákonnej povinnosti jeho odôvodnenia „súd zastáva názor, že žalobkyňa má priamo poznať dôvody, prečo bolo v jej veci konkrétnym spôsobom rozhodnuté. Takéto právo predovšetkým vyplýva z práva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 36 ods. 2 Listiny.“ 9. Podľa žalobcu, to, že v správnom súdnictve je žalovateľný v podstate akýkoľvek úkon väzenskej služby dotýkajúci sa právnej sféry väzňa a nie je potrebné sa pred podaním žaloby obrátiť podnetom na prokuratúru, je zrejmé tiež z právoplatného rozsudku Mestského súdu v Prahe sp. zn. 5A 76/2014 zo dňa 28.04.2016, ktorým súd rozhodol, že zásah žalovaného spočívajúci v tom, že neumožnil žalobcovi v priebehu jeho pobytu vo väzobnej väznici Olomouc prijímať v balíkoch tiež doplnky stravy - potraviny určené pre športovcov, bol nezákonný. Právomoc správnych súdov v otázke dotknutia právnej sféry odsúdených väzenskou službou jednoznačne konštatoval aj Ústavný súd Českej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 283/12 zo dňa 05.04.2012. 10. Žalobca taktiež poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2 Sžo 20/2012 zo dňa 16.01.2013, v súvislosti so žalobou odsúdeného proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu o nepovolení používania notebooku uviedol, že súdne preskúmateľné sú aj rozhodnutia, ktoré neboli vydané v správnom konaní za podmienky, že zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. Na základe uvedeného aj neformálne rozhodnutie žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobcu o používanie notebooku môže byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 11. Žalobca zdôraznil, že ústavy, resp. príslušné osoby v služobnom pomere k ZVJS, rozhodujú autoritatívnym spôsobom o rozsahu a obsahu subjektívnych práv alebo povinností odsúdených. Takáto kompetencia im výslovne vyplýva zo zákona a výsledkom tejto činnosti je rozhodnutie v konkrétnej veci smerujúce voči konkrétnemu odsúdenému. Ide tak o individuálne správne akty vydané v oblasti verejnej správy a nesporne vo verejnom záujme. Naviac, ZVJS nekoná v súvislosti s výkonom práv a povinností odsúdených vo výkone trestu ako orgán činný v trestnom konaní.
12. Tvrdil, že rozhodujúcim nedostatkom právneho názoru vyčleňujúceho rozhodovanie o základných právach a slobodách odsúdených spod ochrany správnych súdov a radiace ho výlučne prokuratúre v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a § 18 zákona č.153/2001 Z.z. o prokuratúre, je upretie práva odsúdených na súdnu ochranu a prístup k súdu - to bez zohľadnenia dopadu takéhoto názoru, ktorým je ponechanie kategórie osôb bez ochrany garantovanej čl. 46 ods. 2 Ústavy, čl. 36 ods. 2 Listiny a čl.6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko v sústave všeobecných súdov nie je iný súd, ktorý by o ochrane základných práv a slobôd odsúdených rozhodoval. Každý, teda aj odsúdený, kto tvrdí, že bol na svojich základných právach a slobodách ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, má právo na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia nezávislým a nestranným súdom - prokurátor atribúty nezávislého a nestranného súdu nemá a nemôže suplovať súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 ods. 2 Ústavy, čl. 36 ods. 2 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy oddelene od iných štátnych orgánov (čl. 141 Ústavy), rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (čl. 142 ods. 1 Ústavy), pričom rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (čl. 142 ods. 2 Ústavy). Ak nie je daná právomoc iného všeobecného súdu, na rozhodnutie o žalobe odsúdeného namietajúceho dotknutie jeho právnej sféry rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou či iným zásahom, sú príslušné správne súdy. 13. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý okrem iného uviedol, že žalobca nemá žiaden zákonný nárok, aby bol pri prehliadke jeho osobných vecí prítomný. Konštatoval, že tvrdenia žalobcu, že bolo nahliadané do jeho písomností dôverného charakteru sú čisto subjektívne, ničím nepodložené a nepreukázané. Uviedol aj to, že v ústavnom poriadku pre odsúdených ústavu Kráľová č. ÚVTOS-71/21-2014 účinnom od 01.08.2014 je v § 23 ods. 4 písm. c) uvedené, že odsúdený zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia môže telefonovať v čase osobného voľna podľa vnútornej diferenciácie – diferenciačná skupina „C“ a oddiel s bezpečnostným režimom dvakrát v kalendárnom mesiaci maximálne 25 minút. K namietanému tvrdeniu žalobcu, že telefonovanie bol fakticky jeho jediný kontakt s blízkymi, keďže kvôli vzdialenosti ústavu od domova nemáva návštevy, uviedol, že blízkymi osobami, ktoré má žalobca zaznamenané v elektronickej aplikácii zboru „VVVT“, že ho budú navštevovať, sú jeho matka a brat, ktorí majú ako adresu uvedenú B., ktorá je od Banskej Bystrice vzdialená približne 110 kilometrov, čo nie je neprekonateľná vzdialenosť. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že žalobca mohol využiť aj svoje právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné správy v listinnej podobe bez obmedzenia. Bol toho názoru, že nastavením limitov telefonovania v RGR č. 19/2017 nedošlo k porušeniu zákonného práva žalobcu na telefonovanie podľa § 27 zákona č. 475/2005 Z.z. V rámci ochrany práv väznených osôb podotkol v súvislosti so žalobným návrhom žalobcu skutočnosť, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona o výkone trestu, § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov). Prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru sú stanovené v zákone č. 153/2001 Z.z. Prokurátor preveruje sťažnosti odsúdených na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia slobody. Prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti vo väzenských zariadeniach (§ 96) je orgán spĺňajúci požiadavku nestrannosti a nezávislosti, zriadený na základe zákona a vybavený dostatočnou právomocou na rozhodovanie a dostatočnou jurisdikčnou právomocou. 14. Zdôraznil, že každý odsúdený má právo podať aj sťažnosť v zmysle deviatej hlavy zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zbore"). Podľa § 65da ods. 2 zákona o zbore: ,, Sťažnosť podľa tohto zákona je podanie obvineného alebo odsúdeného ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou organizačnej zložky zboru podľa § 2 ods. 1, a zároveň poukazuje na konkrétne nedostatky, ktorých odstránenie je v pôsobnosti organizačnej zložky zboru, najmä na porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov zboru." 15. K žalobe sa vyjadril taktiež žalovaný 2/, ktorý poukázal na to, že ak sa žalobca domnieval, že došlo v jeho prípade k nezákonnému zásahu do jeho základných práv postupom ÚVTOS, mal k dispozícii viaceré právne prostriedky, ktorými mohol poukázať na údajný nezákonný postup ÚVTOS a domáhať sa tak preskúmania namietaného postupu ÚVTOS, ktoré však z dôvodu vlastnej pasivity nevyužil. V tejto súvislosti žalovaný 2/ poukázal predovšetkým na ustanovenia § 36 a § 96 (dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu) zákona č. 475/2005 Z. z. a
ustanovenie § 65da ods. 2 zákona č. 4/2001 Z.z. Bol toho názoru, že žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno, kedy vôbec nepreukázal dôvodnosť ním tvrdených skutočností. 16. Správny súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.02.2024, č. k. BA-4Sa/50/2017 – 77 vylúčil žalobu v časti určenia nezákonnosti iného zásahu ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová spočívajúcom v postupe pri vykonaní prehliadok osobných vecí žalobcu v dňoch 12.05.2017 a 01.06.2017 bez jeho prítomnosti, na samostatné konanie. K vylúčeniu uvedenej časti žaloby správny súd pristúpil preto, lebo v predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia nezákonnosti dvoch samostatných odlišných iných zásahov založených na odlišnom skutkovom základe. Uznesenie súd nedoručoval účastníkom konania, nakoľko nešlo o uznesenie podľa § 148 ods. 2 SSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2024. Uvedená vylúčená časť žaloby (týkajúca sa bodu 1. petitu žaloby zo dňa 19.06.2017) je vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 15Sa/4/2024. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v tomto konaní pod sp. zn. BA-4Sa/50/2017 sa prejednáva žaloba žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a to konkrétne o určenie, že iný zásah ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová spočívajúci v obmedzení výkonu žalobcovho práva na telefonovanie v období od 01.04.2017 do 17.11.2017 v maximálnom rozsahu dvakrát za kalendárny mesiac v trvaní najviac 25 minút, bol nezákonný. 18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 4 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány štátnej správy; orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje; orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon o ZVJS“), zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“). 23. Podľa § 2 ods. 3 zákona o ZVJS, Generálne riaditeľstvo riadi a kontroluje ústavy. 24. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ZVJS, Zbor je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister"). Kontrolu zboru vykonáva minister alebo ním poverené osoby. Na čele zboru je generálny riaditeľ, ktorého do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva minister. Generálny riaditeľ za svoju činnosť zodpovedá ministrovi. Minister do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva aj námestníkov generálneho riaditeľa a ostatných príslušníkov zboru v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.
25. Podľa § 2 ods. 4 zákona o ZVJS, ústavy vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 26. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ZVJS, zbor v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. 27. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VTOS“), dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. 29. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o prokuratúre, prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 30. Podľa § 18 ods. 3 písm. a/ a c/ zákona o prokuratúre, prokurátor je povinný vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 31. Podľa § 47 ods. 1 zákona o prokuratúre, na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. 32. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 33. Správny súd v Bratislave pred tým, než vec meritórne prejednal, skúmal právomoc konať vo veci žalobcu. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy (v zmysle § 252 a nasl. SSP; po vylúčení časti žaloby na samostatné konanie), domáhal, aby súd určil, že iný zásah ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová spočívajúci v obmedzení výkonu jeho práva na telefonovanie v období od 01.04.2017 do 17.11.2017 v maximálnom rozsahu dvakrát za kalendárny mesiac v trvaní najviac 25 minút, bol nezákonný. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že v priebehu marca 2017 bol oboznámený s rozkazom Generálneho riaditeľstva ZVJS č. 19/2017 o zabezpečovaní práva obvinených a odsúdených na telefonovanie s tým, že od 01.04.2017 mu bude umožnené telefonovať len dvakrát mesačne po 25 minút. Žalobca konštatoval, že do uvedenej doby mohol telefonovať šesťkrát mesačne a bol to fakticky jeho jediný kontakt s blízkymi, keďže kvôli vzdialenosti ústavu od domova nemáva návštevy. Bol teda toho názoru, že v predmetnej veci bolo porušené jeho právo na telefonovanie z dôvodu jeho obmedzenia. 34. Predpokladmi súdneho prieskumu a poskytnutia ochrany v správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia, iného zásahu orgánu verejnej správy, či nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní (ustanovenie § 3 SSP). Žalobou v zmysle § 252 ods. 1 alebo 2 SSP sa môže žalobca domáhať súdnej ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa § 255 ods. 2 SSP, ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. Napriek tomu, že zákonodarca pamätal a v § 255 a nasl. SSP pripustil aj možnosť domáhať sa ochrany proti inému zásahu ozbrojeného zboru (teda aj voči konaniu zboru väzenskej a justičnej stráže), stále je pre poskytnutie
súdnej ochrany v správnom súdnictve podľa uvedeného ustanovenia SSP potrebné, aby pri takomto zásahu ktorý žalobca žaluje, ozbrojený zbor vystupoval a mal postavenie orgánu verejnej správy. 35. Iný zásah vymedzený žalobcom vo svojej žalobe mal byť vykonaný zborom väzenskej a justičnej stráže v ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová (ďalej aj ako „zbor“). Zákon o ZVJS v §1 upravuje postavenie zboru, ako ozbrojeného zboru vykonávajúceho pôsobnosť vypočítanú v ustanovení § 4 písm. a/ až t/ zákona o ZVJS. Žalovaný 1/ podľa § 2 ods. 3 zákona o ZVJS plní funkciu riadenia a kontroly jednotlivých ústavov. Zbor je v zmysle § 3 zákona o ZVJS podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, teda žalovanému 2/, ktorý je zároveň aj zriaďovateľom ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová. Zbor plní predovšetkým funkcie na úseku výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby (zbor zabezpečuje podľa § 4 písm. a/ výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, c/ stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, e/ penitenciárnu starostlivosť odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody). 36. Zbor podľa § 4 ods. 1 písm. t/ zákona o ZVJS plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje zákon o ZVJS alebo osobitný predpis. Zákon o ZVJS neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo pre zbor úlohy na úseku štátnej správy. Osobitné predpisy, napr. zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov (príkladmo vypočítané v poznámke 5a) k ustanoveniu § 4 ods. 1 písm. t/ zákona o ZVJS), upravujú postavenie ZVJS, ktorého je žalovaný 1/ súčasťou, ako orgánu štátnej správy. ZVJS má postavenie orgánu štátnej správy, napr. ak vykonáva úkony správcu majetku štátu (podľa zákona č. 278/1993 Z.z.), ak vykonáva povinnosti na úseku sociálneho zabezpečenia príslušníkov ZVJS (podľa zákona č. 328/2002 Z.z.), ak vykonáva povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi (podľa zákona č. 314/2001 Z.z.). Zbor je však primárne ozbrojeným zborom vykonávajúcim predovšetkým úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Postavenie zboru, ako orgánu štátnej správy upravujú len osobitné zákony na základe normy upravenej v ustanovení § 4 ods. 1 písm. t/ zákona o ZVJS. Zaradením tejto odkazovacej právnej normy na záver ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o ZVJS je nepochybne vyjadrená prioritná činnosť zboru, ako ozbrojeného zboru pri výkone činností vypočítaných v ustanovení § 4 ods. 1 písm. a/ až s/ zákona o ZVJS, a až druhotne ako orgánu štátnej správy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. t/ zákona o ZVJS v spojení s osobitnými predpismi. 37. Vzhľadom na uvedené tunajší súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je žaloba žalobcu v zmysle § 252 a nasl. SSP, ktorú žalobca odôvodnil na tom skutkovom základe, že príslušníci zboru väzenskej a justičnej stráže jemu, ako odsúdenému, vykonávajúcemu trest odňatia slobody v ÚVTOS, pri plnení svojich úloh obmedzili ako odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody umiestnenému v ÚVTOS výkon jeho práva na telefonovanie v období od 01.04.2017 do 17.11.2017 na maximálny rozsah dvakrát za kalendárny mesiac v trvaní najviac 25 minút. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že zbor pri úkone súvisiacom so spomínaným obmedzením práva žalobcu na telefonovanie nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone právomoc v oblasti verejnej správy. ÚVTOS vykonával pôsobnosť podľa § 4 ods. 1 písm. a/ až s/ zákona o ZVJS, a teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone pôsobnosť v oblasti verejnej správy. Preto žalobou namietaný zásah vykonaný členmi zboru väzenskej a justičnej stráže nemôže byť premetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. 38. Žalobou napadnuté konanie zboru má oporu a bolo realizované v rámci pôsobnosti zboru podľa § 4 zákona o ZVJS v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „Poriadok“). Správny súd má taktiež za to, že zbor väzenskej a justičnej stráže ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová mal postavenie ozbrojeného zboru, a nie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Konanie a prípadné rozhodovanie zboru väzenskej a justičnej stráže ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová ako ozbrojeného zboru (nie ako orgánu verejnej správy) jednoznačne vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o VTOS, podľa ktorých zbor ako ozbrojený zbor zabezpečuje stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky
výkonu trestu a pri tejto činnosti je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o ZVJS. Zbor teda uplatňoval v prípade opísanom žalobcom v jeho žalobe podľa zákona o VTOS svoju právomoc súvisiacu s výkonom trestu odňatia slobody žalobcu v zariadení ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová. 39. Rozhodovanie zboru ako aj postup pri výkone svojej právomoci (v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ až t/ zákona o ZVJS), podľa zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k Trestnému poriadku má základ v trestnom práve a je len pokračovaním trestného konania v jeho poslednej fáze, vo vykonávacom konaní zabezpečovaním výkonu trestu odňatia slobody odsúdených umiestnených v ÚVTOS. Pričom zmyslom trestného konania je spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov, zabránenie v ďalšej trestnej činnosti a náprava k vedeniu riadneho života. Avšak účelom správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preskúmavanie postupu a rozhodnutí zboru ako ozbrojeného zboru rozhodujúceho v trestnom konaní (v jeho poslednom štádiu) v rámci právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody v správnom súdnictve, by bolo popretím zmyslu a účelu tak správneho ako aj trestného práva (k tomu Uznesenie ÚS SR I. ÚS 226/2017 z 03.05.2017). Postup zboru, ktorým sa zabezpečuje výkon trestu odňatia slobody žalobcu ako odsúdeného v ÚVTOS je postupom zákonom zmocnenej autority vyplývajúce na napĺňanie účelu trestu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného, ktoré nemá charakter individuálneho správneho aktu, a preto nepodlieha revízií riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní ani preskúmaniu súdom. 40. Konaním zboru bolo nepochybne zasiahnuté do práv žalobcu. Dodržiavanie zákona, ochrana pred nezákonnými zásahmi do práv osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody (a to aj práve osoby žalobcu), ako aj dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde je držaný žalobca ako osoba pozbavená osobnej slobody, je zákonom zverené do pôsobnosti prokuratúry podľa § 4 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 18 zákona o prokuratúre. V rámci vykonávania dozoru je prokurátor povinný podľa § 18 ods. 3 písm. a/ zákona o prokuratúre vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v ÚVTOS a podľa § 18 ods. 3 písm. c/ zákona o prokuratúre je prokurátor povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 41. Právomoc správneho súdu nie je daná ani rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, či aplikáciou európskeho a medzinárodného práva, ako tvrdí žalobca. Daná je právomoc prokuratúry vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v zariadeniach ÚVTOS a to predovšetkým zákonnou úpravou § 18 a § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre a § 96 zákona o VTOS, pričom prokurátor pri vykonávaní dozoru dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Vychádzajúc z uvedeného žalobca môže svoje žiadosti predložiť príslušnému prokurátorovi podľa zákona o prokuratúre. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. 42. Na správnosť vyššie uvedených právnych záverov nemá vplyv ani právna argumentácia žalobcu, keď ním citované ustanovenia predpisov tzv. soft law nehovoria nič o súdnom prieskume rozhodnutí/ postupov ústavmi na výkon trestu odňatia slobody, resp. o tom, že postup zboru v konkrétnej veci žalobcu je postupom orgánu verejnej správy. Samotnú skutočnosť, že so žalobcom musia ústavy zaobchádzať tak, aby neboli porušené jeho ľudské práva, správny súd nespochybňuje. Avšak ani z čl. 46 ods. 2 ústavy nevyplýva povinnosť preskúmavať žalobou napadnutý postup v rámci správneho súdnictva, keď aj ústava stanovuje ako základný predpoklad poskytnutia takejto súdnej ochrany existenciu rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy, ktorá v prejednávanej veci (ako bolo viac krát uvedené) absentuje. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax českých správnych súdov, tunajší súd poukazuje na to, že táto vychádza z inej zákonnej úpravy postavenia ústavov na výkon trestu odňatia slobody v českom právnom poriadku, keď vnútroštátna právna úprava v Českej republike (na rozdiel od slovenskej) výslovne stanovuje postavenie ústavu ako správneho orgánu, keď zákon č. 555/1992 Sb. v platnom znení hneď v ust. § 1 ods. 3 stanovuje, že väzenský zbor je správnym orgánom (Vězeňská služba je správním úřadem a účetní jednotkou). Rozhodovacia činnosť správnych súdov v Českej republike teda vychádza priamo z dikcie zákona, že ide o správny orgán a teda je v zásade
daná aj preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných týmto subjektom v rámci správneho súdnictva. Rovnako správny súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. V rozhodnutí Ganci proti Taliansku na ktoré sa žalobca odvoláva pritom súdny prieskum rozhodnutia v rámci správneho súdnictva vyplynul priamo z vnútroštátnej úpravy a teda nejde o taký prípad ako je v prejednávanej veci. Závery vyslovené v tomto rozhodnutí vychádzajú z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, ktorý opakovane vyslovil záver ohľadne charakteru rozhodovania a statuse ústavov na výkon trestu odňatia slobody. 43. Skutočnosti, že namietaný postup zboru ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová, môže žalobca na ochranu svojich práv napadnúť nie správnou žalobou, ale sťažnosťou, ktorú preskúma príslušný prokurátor v rámci jeho právomoci v zmysle § 18 zákona o prokuratúre svedčí aj znenie príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 12. mája 2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody (ďalej iba ako „príkaz“). 44. Podľa článku 1 ods. 2 príkazu, pri plnení úloh a vykonávaní dozoru prokurátor dozerá najmä na to, aby sa v ústave a v nemocnici dôsledne dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na ústavy a nemocnice 45. Podľa článku 1 ods. 3 písm. c/ príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru najmä dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. 46. Podľa článku 1 ods. 4 písm. c/ príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby odsúdení boli podrobení iba tým obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo zákona o výkone trestu odňatia slobody a naň nadväzujúcich vykonávacích predpisov. 47. Podľa článku 1 ods. 4 písm. h/ príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby sa dodržiavali ďalšie ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody a Poriadku výkonu trestu odňatia slobody. 48. Podľa článku 12 ods. 1 príkazu, sťažnosti na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia slobody a petície odsúdených preveruje príslušný prokurátor podľa čl. 3. V prípade zistenia dôvodného podozrenia z trestnej činnosti postúpi vec príslušnej okresnej prokuratúre a informuje o tom nadriadenú prokuratúru. Inak na zistené nedostatky upozorní riaditeľa ústavu alebo nemocnice. 49. Podľa článku 12 ods. 2 príkazu, závažné nedostatky vo výkone trestu odňatia slobody prerokuje prokurátor osobne s odsúdeným. 50. Podľa článku 13 ods. 1 príkazu, prokurátor je povinný každú sťažnosť bezodkladne vybaviť. 51. Podľa článku 13 ods. 2 príkazu, o výsledku preskúmania prokurátor informuje sťažovateľa a zároveň ho upovedomí o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov. 52. Podľa článku 13 ods. 2 príkazu, v prípade potreby prokurátor zabezpečí, aby riaditeľ ústavu alebo nemocnice urobil opatrenia na zabránenie šikanovania sťažovateľa počas ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody. 53. V nadväznosti na uvedené pri skúmaní podmienok konania tunajší súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci v zmysle § 18 ods. 1 SSP. Žalobca namietal konanie príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová, ktorí postupovali podľa zákona č. 475/2005 Z.z., pričom tento predpis trestného práva stanovuje vlastný spôsob dozoru a kontroly výkonu trestu. 54. Správny súd v Bratislave konštatujúc nedostatok svojej právomoci konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici (§ 18 ods. 1 SSP).
55. Na záver správny súd zdôrazňuje, že uvedené závery nespôsobujú stav denegatio iustitiae, najmä z toho dôvodu, že právny poriadok poskytuje žalobcovi ochranu iným štátnym orgánom, a to prokuratúrou v súlade so zákonom č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. 56. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. Poučenie: BA-4Sa/50/2017 Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ SPP).