{"guid": "d3924514-a8b2-43e2-acf3-daeb4d82930e:d15c0eea-b1ab-45d8-9676-9606ed7492c4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200990.3", "spisova_znacka": "BA-4Sa/50/2017", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/50/2017 z 3. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 3. mája 2024, sp. zn. BA-4Sa/50/2017, ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200990.3", "identifikacne_cislo": "1017200990", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/4", "nazov": "zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/4-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/475", "nazov": "zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/475-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/153", "nazov": "zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d15c0eea-b1ab-45d8-9676-9606ed7492c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200990.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200990.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200990.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-4Sa/50/2017\n1017200990\n03. 05. 2024\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2024:1017200990.3\n\nUznesenie\nBA-4Sa/50/2017\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX\nXX B., zast. JUDr. Jozef Sabó, advokát so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovaným:\n1/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 821 08 Bratislava,\n2/ Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní\no žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nBA-4Sa/50/2017\nI. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .\nII. Vec bude p o s t ú p e n á Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici po právoplatnosti uznesenia\no zastavení konania.\nIII. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nBA-4Sa/50/2017\n1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2017, sa žalobca domáhal v bode 1. petitu určenia, že iný zásah\nÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová spočívajúci v postupe pri vykonaní prehliadok jeho osobných vecí\nv dňoch 12.05.2017 a 01.06.2017 bez jeho prítomnosti (zrakového dohľadu) bol nezákonný a v bode\n2. petitu určenia, že iný zásah ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová spočívajúci v obmedzení výkonu\njeho práva na telefonovanie v období od 01.04.2017 do 17.11.2017 v maximálnom rozsahu dvakrát za\nkalendárny mesiac v trvaní najviac 25 minút bol nezákonný.\n2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na\nvýkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová (ďalej len ako „ÚVTOS“), kde bola na jeho cele\ndňa 12.05.2017 vykonaná bežná prehliadka, pričom mu bolo oznámené, že bude vykonaná aj dôkladná\nprehliadka jeho osobných vecí. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že sa domáhal svojej prítomnosti\na zrakového dohľadu pri prehliadke z 12.05.2017, no toto mu nebolo umožnené. Tvrdil, že po návrate na\ncelu zistil, že boli prehľadané všetky jeho písomnosti, vrátane dôverných materiálov ako korešpondencie\ns obhajcami a advokátmi, trestných spisov a ďalších spisov týkajúcich sa civilných sporov. Konštatoval,\nže dôkladná prehliadka jeho osobných vecí bola vykonaná aj dňa 01.06.2017, pričom mu bolo ešte pred\njej začatím oznámené, že bude vykonaná bez jeho prítomnosti. Tvrdil, že bez vedomia príslušníkov\nzboru časť tejto prehliadky z 01.06.2017 sledoval a videl, ako boli jeho dôverné materiály príslušníkmi\nčítané. Uviedol, že počas tohto bol spozorovaný a bolo mu zabránené vo výhľade privretím železných\ndverí jeho cely.\n\nSvoju žalobu žalobca odôvodnil aj tým, že v priebehu marca 2017 bol oboznámený s rozkazom\nGenerálneho riaditeľstva ZVJS č. 19/2017 o zabezpečovaní práva obvinených a odsúdených na\ntelefonovanie s tým, že od 01.04.2017 mu bude umožnené telefonovať len dvakrát mesačne po 25\nminút. Konštatoval, že do uvedenej doby mohol telefonovať šesťkrát mesačne a bol to fakticky jeho\njediný kontakt s blízkymi, keďže kvôli vzdialenosti ústavu od domova nemáva návštevy. Namietal teda\nporušenie jeho práva na telefonovanie z dôvodu jeho obmedzenia.\n3. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za nesporné, že takéto konania príslušníkov ÚVTOS Banská\nBystrica – Kráľová predstavujú iné zásahy (faktický postup vykonávaný pri plnení úloh na základe\npríslušných právnych noriem) dotýkajúce sa žalobcovho základného práva na rešpektovanie súkromia\na práva na telefonovanie.\n4. Žalobca na podporu svojich tvrdení vymenoval jednotlivé ustanovenia, ktorými mali byť porušené jeho\npráva na súkromie, poukazujúc na konkrétne články: čl. 1 ods. 1, 2, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 13 ods. 1, 2, 4, čl.\n16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, 2, čl. 152 ods. 4 zákona č. 460/1992 Ústavy Slovenskej republiky, čl.\n2 ods. 2, čl. 4 ods. 2, 4, čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 8 ods. 1, 2, čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 1a, § 4 ods. 1, § 11, § 27 ods. 1, § 39 písm. h) zákona\nč. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, čl. 1, čl. 2, čl. 3 Odporúčania Rec (2006) 2 Výboru\nministrov členským štátom o Európskych väzenských pravidlách (EVP), ako aj § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, §\n6 ods. 1, § 13b ods. 1, 2, 3 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.\n5. K právomoci správneho súdu konať vo veci žalobca argumentoval čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, čl. 36 ods.\n2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dohovor“), z ktorých je zrejmé, že z právomoci súdov nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, resp. občianskych práv a záväzkov, pričom je\nirelevantné v akom postavení sa dotknutá osoba nachádza, teda či ide o odsúdeného vo výkone trestu\nodňatia slobody, plne v moci štátu a či sa jeho právnej sféry dotýka rozhodnutie alebo iný faktický postup\nústavu, kde trest vykonáva.\n6. Podľa žalobcu odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy\nje dovolené v prípade, že tak ustanoví zákon. Tento postup nie je ale namieste v prípade, ak ide o\nrozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. S odkazom na princípy výsadného postavenia\npráva a zákazu svojvoľnej moci, ktoré stoja v pozadí vo väčšine ustanovení Dohovoru dospel Európsky\nsúd pre ľudské práva k záveru, že prístup k súdom je inherentným prvkom záruk zakotvených v čl. 6\nDohovoru (rozsudok Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21.02.1975). Žalobca taktiež argumentoval\nrozsudkom ESĽP vo veci Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku, z 23.06.1981,\npodľa ktorého každý kto pokladá určitý zásah do výkonu niektorého zo svojich práv občianskeho\ncharakteru za nezákonný, musí mať možnosť obrátiť sa na súd spĺňajúci požiadavky článku 6 ods.\n1 Dohovoru. Poukazuje taktiež na to, že podľa judikatúry ESĽP vo vzťahu k zasahovaniu v podstate\nakýchkoľvek právnych oblastí väznených osôb vyplýva, že sa dotýkajú občianskych práv a záväzkov\nv zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru: akékoľvek obmedzenia návštev, monitorovanie korešpondencie,\nobmedzovanie telefonovania, či záujem na voľnočasových aktivitách (právo na súkromie). V tomto\nzmysle žalobca poukazuje na rozsudky Khoroshenko proti Rusku, z 30.6.2015; Moisevev proti Rusku,\nz 9.10.2008; Labita proti Taliansku, zo 6.4.2000; Petrov proti Bulharsku, z 22.5.2008; Beier proti\nNemecku, 2 22.1.2008; obmedzujúce prostriedky ako putá a pod., osobné prehliadky, podmienky\ndetencie, odpovedajúca strava (právo nebyť vystavovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu), ďalej napr.\nveci C. proti Bulharsku, z 2 0.1.2011; Van der Ven proti Holandsku, zo 4.2.2003; Dougoz proti Grécku,\no 6.3.2001; Moisejevs proti Lotyšsku, z 15.6.2006; či osobitný režim výkonu trestu (tiež právo nebyť\nvystavovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu) napr. veci D. a E. proti Portugalsku, zo 7.6.2011; Ganci proti\nTaliansku, z 30.10.2003; Csúlóg proti Maďarsku, z.o 7.6.2011; Paluch proti Poľsku, zo 16.2.2016; a teda\nim súdna ochrana nemôže byť odopretá.\n7. Žalobca taktiež argumentoval rozsudkami Nejvyššího správního soudu Českej republiky sp.\nzn. 9Aps/1/2011 zo dňa 12.01.2012, ktorým bola spochybnená účinnosť podnetu prokurátorovi\nvykonávajúcemu dozor na väznici a nepochybné zostalo to, že sa jedná o problematiku správneho\nsúdnictva; a rozsudok sp. zn. 5 As 67/2012 zo dňa 17.05.2012, ktorým bolo zdôraznené, že úkony,\nktorými väzenská služba zasahuje do práv a povinností odsúdených, robí pri výkone verejnej správy,\nteda ako správny orgán. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\nsp. zn. 2Sžo/20/2012 zo dňa 16.01.2013, podľa ktorého aj neformálne rozhodnutie žalovaného /\nriaditeľ ústavu/ o zamietnutí žiadosti žalobcu o používanie notebooku môže byť spôsobilým predmetom\nsúdneho prieskumu. Podľa žalobcu je vo veci jeho žaloby vylúčená príslušnosť súdov vo vykonávacom\nkonaní v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody, keďže táto príslušnosť je stanovená taxatívne v\nštvrtej časti Trestného poriadku a nezahŕňa preskúmanie rozhodnutí ústavov dotýkajúcich sa právnej\nsféry odsúdených. Žalobca záverom argumentoval, že rozhodnutia ÚVTOS a jeho príslušníkov sú\nindividuálnymi správnymi aktmi vydanými v oblasti verejnej správy vo verejnom záujme, pričom žalovaný\nZVJS nekoná v súvislosti s výkonom práv a povinností odsúdených vo výkone trestu ako orgán činný\nv trestnom konaní.\n8. Zdôraznil, že v zmysle rozsudku sp. zn. 8 As 53/2011 zo dňa 21.02.2012 Nejvyššího správního\nsoudu ČR, za správne rozhodnutie, ktoré môže byť napadnuté žalobou v správnom súdnictve,\nmožno považovať aj neformálne oznámenie, pokiaľ ním správny orgán odmietne vyhovieť nejakému\nsubjektívnemu právu žiadateľa. Taktiež poukázal na ďalší rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp.\nzn. 9Aps/1/2011 zo dňa 12.01.2012, ktorý sa týkal zaradenia odsúdeného do oddelenia so zosilneným\nstavebno-technickým zabezpečením, NSS ČR predovšetkým vymedzil predpoklady aktívnej legitimácie\nžalobcu, ktorá je daná vždy, pokiaľ sa jednostranný úkon orgánu verejnej moci výkonnej v konkrétnej\nveci záväzne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Uvádza, že NSS ČR spochybnil účinnosť podnetu\nprokurátorovi vykonávajúcemu dozor na väznici. Ďalej argumentoval aj rozsudkom Krajského súdu\nv Plzni sp. zn. 57 A 5/2010 zo dňa 22.12.2010, kde súd uviedol, že úkon, ktorým bolo rozhodnuté o\nžiadosti (tam o zahladenie disciplinárneho trestu) spĺňal podmienku určitosti veci aj osoby, o ktorých\nsa rozhoduje. Podľa súdu bolo podstatné, že bolo autoritatívne rozhodnuté o žiadosti žalobkyne, a\noznačeniu tohto úkonu za rozhodnutie nemôže brániť ani okolnosť, že ním nebolo žalobkyni priamo\nzaložené, zmenené, zrušené či záväzne určené jej právo alebo povinnosť, pretože sa dotýka jej právnej\nsféry. Ďalej súd s poukazom na čl. 36 ods. 2 Listiny konštatoval, že pri rozhodnutiach týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd nie je žiadna zákonná kompetenčná výluka možná, vylúčil absolútne či\nneobmedzene správne uváženie funkcionára väzenskej služby, pripustil jeho súdny prieskum, a najmä\nkonštatoval, že aj pri nenárokovom rozhodnutí a absencii zákonnej povinnosti jeho odôvodnenia „súd\nzastáva názor, že žalobkyňa má priamo poznať dôvody, prečo bolo v jej veci konkrétnym spôsobom\nrozhodnuté. Takéto právo predovšetkým vyplýva z práva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 36\nods. 2 Listiny.“\n9. Podľa žalobcu, to, že v správnom súdnictve je žalovateľný v podstate akýkoľvek úkon väzenskej\nslužby dotýkajúci sa právnej sféry väzňa a nie je potrebné sa pred podaním žaloby obrátiť podnetom na\nprokuratúru, je zrejmé tiež z právoplatného rozsudku Mestského súdu v Prahe sp. zn. 5A 76/2014 zo\ndňa 28.04.2016, ktorým súd rozhodol, že zásah žalovaného spočívajúci v tom, že neumožnil žalobcovi\nv priebehu jeho pobytu vo väzobnej väznici Olomouc prijímať v balíkoch tiež doplnky stravy - potraviny\nurčené pre športovcov, bol nezákonný. Právomoc správnych súdov v otázke dotknutia právnej sféry\nodsúdených väzenskou službou jednoznačne konštatoval aj Ústavný súd Českej republiky v uznesení\nsp. zn. III. ÚS 283/12 zo dňa 05.04.2012.\n10. Žalobca taktiež poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2 Sžo\n20/2012 zo dňa 16.01.2013, v súvislosti so žalobou odsúdeného proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu o\nnepovolení používania notebooku uviedol, že súdne preskúmateľné sú aj rozhodnutia, ktoré neboli\nvydané v správnom konaní za podmienky, že zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. Na základe uvedeného aj neformálne\nrozhodnutie žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobcu o používanie notebooku môže byť spôsobilým\npredmetom súdneho prieskumu.\n11. Žalobca zdôraznil, že ústavy, resp. príslušné osoby v služobnom pomere k ZVJS, rozhodujú\nautoritatívnym spôsobom o rozsahu a obsahu subjektívnych práv alebo povinností odsúdených. Takáto\nkompetencia im výslovne vyplýva zo zákona a výsledkom tejto činnosti je rozhodnutie v konkrétnej veci\nsmerujúce voči konkrétnemu odsúdenému. Ide tak o individuálne správne akty vydané v oblasti verejnej\nsprávy a nesporne vo verejnom záujme. Naviac, ZVJS nekoná v súvislosti s výkonom práv a povinností\nodsúdených vo výkone trestu ako orgán činný v trestnom konaní.\n\n12. Tvrdil, že rozhodujúcim nedostatkom právneho názoru vyčleňujúceho rozhodovanie o základných\nprávach a slobodách odsúdených spod ochrany správnych súdov a radiace ho výlučne prokuratúre v\nzmysle § 4 ods. 1 písm. b) a § 18 zákona č.153/2001 Z.z. o prokuratúre, je upretie práva odsúdených\nna súdnu ochranu a prístup k súdu - to bez zohľadnenia dopadu takéhoto názoru, ktorým je ponechanie\nkategórie osôb bez ochrany garantovanej čl. 46 ods. 2 Ústavy, čl. 36 ods. 2 Listiny a čl.6 ods. 1 Dohovoru,\nnakoľko v sústave všeobecných súdov nie je iný súd, ktorý by o ochrane základných práv a slobôd\nodsúdených rozhodoval. Každý, teda aj odsúdený, kto tvrdí, že bol na svojich základných právach a\nslobodách ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, má právo na preskúmanie zákonnosti takéhoto\nrozhodnutia nezávislým a nestranným súdom - prokurátor atribúty nezávislého a nestranného súdu\nnemá a nemôže suplovať súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 ods. 2 Ústavy,\nčl. 36 ods. 2 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a\nnestranné súdy oddelene od iných štátnych orgánov (čl. 141 Ústavy), rozhodujú v občianskoprávnych\na trestnoprávnych veciach, a preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (čl. 142\nods. 1 Ústavy), pričom rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca\n(čl. 142 ods. 2 Ústavy). Ak nie je daná právomoc iného všeobecného súdu, na rozhodnutie o žalobe\nodsúdeného namietajúceho dotknutie jeho právnej sféry rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou či iným\nzásahom, sú príslušné správne súdy.\n13. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý okrem iného uviedol, že žalobca nemá žiaden\nzákonný nárok, aby bol pri prehliadke jeho osobných vecí prítomný. Konštatoval, že tvrdenia\nžalobcu, že bolo nahliadané do jeho písomností dôverného charakteru sú čisto subjektívne, ničím\nnepodložené a nepreukázané. Uviedol aj to, že v ústavnom poriadku pre odsúdených ústavu Kráľová č.\nÚVTOS-71/21-2014 účinnom od 01.08.2014 je v § 23 ods. 4 písm. c) uvedené, že odsúdený zaradený\ndo ústavu so stredným stupňom stráženia môže telefonovať v čase osobného voľna podľa vnútornej\ndiferenciácie – diferenciačná skupina „C“ a oddiel s bezpečnostným režimom dvakrát v kalendárnom\nmesiaci maximálne 25 minút. K namietanému tvrdeniu žalobcu, že telefonovanie bol fakticky jeho\njediný kontakt s blízkymi, keďže kvôli vzdialenosti ústavu od domova nemáva návštevy, uviedol, že\nblízkymi osobami, ktoré má žalobca zaznamenané v elektronickej aplikácii zboru „VVVT“, že ho budú\nnavštevovať, sú jeho matka a brat, ktorí majú ako adresu uvedenú B., ktorá je od Banskej Bystrice\nvzdialená približne 110 kilometrov, čo nie je neprekonateľná vzdialenosť. V tejto súvislosti poukázal\naj na to, že žalobca mohol využiť aj svoje právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné\nsprávy v listinnej podobe bez obmedzenia. Bol toho názoru, že nastavením limitov telefonovania v RGR\nč. 19/2017 nedošlo k porušeniu zákonného práva žalobcu na telefonovanie podľa § 27 zákona č.\n475/2005 Z.z. V rámci ochrany práv väznených osôb podotkol v súvislosti so žalobným návrhom\nžalobcu skutočnosť, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody\nvykonáva prokurátor (§ 96 zákona o výkone trestu, § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o\nprokuratúre v znení neskorších predpisov). Prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia\nslobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Nástroje, ktorými prokurátor\ndisponuje pri výkone dozoru sú stanovené v zákone č. 153/2001 Z.z. Prokurátor preveruje sťažnosti\nodsúdených na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia slobody. Prokurátor vykonávajúci\ndozor nad zachovávaním zákonnosti vo väzenských zariadeniach (§ 96) je orgán spĺňajúci požiadavku\nnestrannosti a nezávislosti, zriadený na základe zákona a vybavený dostatočnou právomocou na\nrozhodovanie a dostatočnou jurisdikčnou právomocou.\n14. Zdôraznil, že každý odsúdený má právo podať aj sťažnosť v zmysle deviatej hlavy zákona č. 4/2001\nZ. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zbore\").\nPodľa § 65da ods. 2 zákona o zbore: ,, Sťažnosť podľa tohto zákona je podanie obvineného alebo\nodsúdeného ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa\ndomnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou organizačnej zložky zboru podľa § 2 ods. 1,\na zároveň poukazuje na konkrétne nedostatky, ktorých odstránenie je v pôsobnosti organizačnej zložky\nzboru, najmä na porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov zboru.\"\n15. K žalobe sa vyjadril taktiež žalovaný 2/, ktorý poukázal na to, že ak sa žalobca domnieval, že došlo\nv jeho prípade k nezákonnému zásahu do jeho základných práv postupom ÚVTOS, mal k dispozícii\nviaceré právne prostriedky, ktorými mohol poukázať na údajný nezákonný postup ÚVTOS a domáhať sa\ntak preskúmania namietaného postupu ÚVTOS, ktoré však z dôvodu vlastnej pasivity nevyužil. V tejto\nsúvislosti žalovaný 2/ poukázal predovšetkým na ustanovenia § 36 a § 96 (dozor nad zachovávaním\nzákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu) zákona č. 475/2005 Z. z. a\n\nustanovenie § 65da ods. 2 zákona č. 4/2001 Z.z. Bol toho názoru, že žalobca taktiež neuniesol dôkazné\nbremeno, kedy vôbec nepreukázal dôvodnosť ním tvrdených skutočností.\n16. Správny súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.02.2024, č. k. BA-4Sa/50/2017 – 77 vylúčil\nžalobu v časti určenia nezákonnosti iného zásahu ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová spočívajúcom\nv postupe pri vykonaní prehliadok osobných vecí žalobcu v dňoch 12.05.2017 a 01.06.2017 bez jeho\nprítomnosti, na samostatné konanie. K vylúčeniu uvedenej časti žaloby správny súd pristúpil preto,\nlebo v predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia nezákonnosti dvoch samostatných odlišných\niných zásahov založených na odlišnom skutkovom základe. Uznesenie súd nedoručoval účastníkom\nkonania, nakoľko nešlo o uznesenie podľa § 148 ods. 2 SSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n14.02.2024. Uvedená vylúčená časť žaloby (týkajúca sa bodu 1. petitu žaloby zo dňa 19.06.2017) je\nvedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 15Sa/4/2024.\n17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v tomto konaní pod sp. zn. BA-4Sa/50/2017 sa prejednáva\nžaloba žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a to konkrétne o určenie, že iný zásah ÚVTOS\nBanská Bystrica – Kráľová spočívajúci v obmedzení výkonu žalobcovho práva na telefonovanie v období\nod 01.04.2017 do 17.11.2017 v maximálnom rozsahu dvakrát za kalendárny mesiac v trvaní najviac 25\nminút, bol nezákonný.\n18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v\nsprávnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej\nosoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo\ndotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu\nverejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 4 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona\nrozumejú orgány štátnej správy; orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom\nmeste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje; orgány\nzáujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; právnické osoby\na fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; štátne orgány, iné orgány\nalebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví;\nak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania\nuznesením postúpi.\n22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon\no ZVJS“), zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na\nvýkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre\nobvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“).\n23. Podľa § 2 ods. 3 zákona o ZVJS, Generálne riaditeľstvo riadi a kontroluje ústavy.\n24. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ZVJS, Zbor je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „minister\"). Kontrolu zboru vykonáva minister alebo ním poverené osoby. Na čele zboru je\ngenerálny riaditeľ, ktorého do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva minister. Generálny riaditeľ za\nsvoju činnosť zodpovedá ministrovi. Minister do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva aj námestníkov\ngenerálneho riaditeľa a ostatných príslušníkov zboru v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.\n\n25. Podľa § 2 ods. 4 zákona o ZVJS, ústavy vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a podľa\nosobitných predpisov.\n26. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ZVJS, zbor v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje výkon väzby\na výkon trestu odňatia slobody.\n27. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o VTOS“), dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor\npodľa osobitného predpisu.\n28. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“),\npôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde\nsú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na\nzáklade rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.\n29. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o prokuratúre, prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného\nzaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie,\nochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu\nalebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné\nvšeobecne záväzné právne predpisy.\n30. Podľa § 18 ods. 3 písm. a/ a c/ zákona o prokuratúre, prokurátor je povinný vykonávať previerky\nzachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, písomným príkazom zrušiť\nrozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich\nsprávu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so\nzákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.\n31. Podľa § 47 ods. 1 zákona o prokuratúre, na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v\nmiestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je\nobmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.\n32. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol\ns účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci.\n33. Správny súd v Bratislave pred tým, než vec meritórne prejednal, skúmal právomoc konať vo veci\nžalobcu. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy (v zmysle § 252 a nasl.\nSSP; po vylúčení časti žaloby na samostatné konanie), domáhal, aby súd určil, že iný zásah ÚVTOS\nBanská Bystrica – Kráľová spočívajúci v obmedzení výkonu jeho práva na telefonovanie v období od\n01.04.2017 do 17.11.2017 v maximálnom rozsahu dvakrát za kalendárny mesiac v trvaní najviac 25\nminút, bol nezákonný. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že v priebehu marca 2017 bol oboznámený\ns rozkazom Generálneho riaditeľstva ZVJS č. 19/2017 o zabezpečovaní práva obvinených a odsúdených\nna telefonovanie s tým, že od 01.04.2017 mu bude umožnené telefonovať len dvakrát mesačne po 25\nminút. Žalobca konštatoval, že do uvedenej doby mohol telefonovať šesťkrát mesačne a bol to fakticky\njeho jediný kontakt s blízkymi, keďže kvôli vzdialenosti ústavu od domova nemáva návštevy. Bol teda\ntoho názoru, že v predmetnej veci bolo porušené jeho právo na telefonovanie z dôvodu jeho obmedzenia.\n34. Predpokladmi súdneho prieskumu a poskytnutia ochrany v správnom súdnictve je existencia\nrozhodnutia, opatrenia, iného zásahu orgánu verejnej správy, či nečinnosť orgánu verejnej správy v\nadministratívnom konaní (ustanovenie § 3 SSP). Žalobou v zmysle § 252 ods. 1 alebo 2 SSP sa môže\nžalobca domáhať súdnej ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa § 255 ods. 2 SSP,\nak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten\norgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. Napriek tomu, že\nzákonodarca pamätal a v § 255 a nasl. SSP pripustil aj možnosť domáhať sa ochrany proti inému zásahu\nozbrojeného zboru (teda aj voči konaniu zboru väzenskej a justičnej stráže), stále je pre poskytnutie\n\nsúdnej ochrany v správnom súdnictve podľa uvedeného ustanovenia SSP potrebné, aby pri takomto\nzásahu ktorý žalobca žaluje, ozbrojený zbor vystupoval a mal postavenie orgánu verejnej správy.\n35. Iný zásah vymedzený žalobcom vo svojej žalobe mal byť vykonaný zborom väzenskej a justičnej\nstráže v ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová (ďalej aj ako „zbor“). Zákon o ZVJS v §1 upravuje postavenie\nzboru, ako ozbrojeného zboru vykonávajúceho pôsobnosť vypočítanú v ustanovení § 4 písm. a/ až t/\nzákona o ZVJS. Žalovaný 1/ podľa § 2 ods. 3 zákona o ZVJS plní funkciu riadenia a kontroly jednotlivých\nústavov. Zbor je v zmysle § 3 zákona o ZVJS podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky,\nteda žalovanému 2/, ktorý je zároveň aj zriaďovateľom ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová. Zbor plní\npredovšetkým funkcie na úseku výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby (zbor zabezpečuje podľa\n§ 4 písm. a/ výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, c/ stráženie obvinených vo výkone väzby\na odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, e/\npenitenciárnu starostlivosť odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody).\n36. Zbor podľa § 4 ods. 1 písm. t/ zákona o ZVJS plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak\ntak ustanovuje zákon o ZVJS alebo osobitný predpis. Zákon o ZVJS neobsahuje ustanovenie, ktoré by\nupravovalo pre zbor úlohy na úseku štátnej správy. Osobitné predpisy, napr. zákon č. 308/1991 Zb. o\nslobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov,\nzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších\npredpisov, zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č.\n328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006\nZ.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.\n221/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov (príkladmo vypočítané v poznámke 5a) k ustanoveniu § 4\nods. 1 písm. t/ zákona o ZVJS), upravujú postavenie ZVJS, ktorého je žalovaný 1/ súčasťou, ako orgánu\nštátnej správy. ZVJS má postavenie orgánu štátnej správy, napr. ak vykonáva úkony správcu majetku\nštátu (podľa zákona č. 278/1993 Z.z.), ak vykonáva povinnosti na úseku sociálneho zabezpečenia\npríslušníkov ZVJS (podľa zákona č. 328/2002 Z.z.), ak vykonáva povinnosti na úseku ochrany pred\npožiarmi (podľa zákona č. 314/2001 Z.z.). Zbor je však primárne ozbrojeným zborom vykonávajúcim\npredovšetkým úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Postavenie zboru, ako orgánu štátnej\nsprávy upravujú len osobitné zákony na základe normy upravenej v ustanovení § 4 ods. 1 písm. t/ zákona\no ZVJS. Zaradením tejto odkazovacej právnej normy na záver ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o ZVJS je\nnepochybne vyjadrená prioritná činnosť zboru, ako ozbrojeného zboru pri výkone činností vypočítaných\nv ustanovení § 4 ods. 1 písm. a/ až s/ zákona o ZVJS, a až druhotne ako orgánu štátnej správy podľa\nustanovenia § 4 ods. 1 písm. t/ zákona o ZVJS v spojení s osobitnými predpismi.\n37. Vzhľadom na uvedené tunajší súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je žaloba\nžalobcu v zmysle § 252 a nasl. SSP, ktorú žalobca odôvodnil na tom skutkovom základe, že príslušníci\nzboru väzenskej a justičnej stráže jemu, ako odsúdenému, vykonávajúcemu trest odňatia slobody\nv ÚVTOS, pri plnení svojich úloh obmedzili ako odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody\numiestnenému v ÚVTOS výkon jeho práva na telefonovanie v období od 01.04.2017 do 17.11.2017\nna maximálny rozsah dvakrát za kalendárny mesiac v trvaní najviac 25 minút. V tejto súvislosti je\npotrebné si uvedomiť, že zbor pri úkone súvisiacom so spomínaným obmedzením práva žalobcu na\ntelefonovanie nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone právomoc v\noblasti verejnej správy. ÚVTOS vykonával pôsobnosť podľa § 4 ods. 1 písm. a/ až s/ zákona o ZVJS,\na teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone pôsobnosť v oblasti\nverejnej správy. Preto žalobou namietaný zásah vykonaný členmi zboru väzenskej a justičnej stráže\nnemôže byť premetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.\n38. Žalobou napadnuté konanie zboru má oporu a bolo realizované v rámci pôsobnosti zboru podľa\n§ 4 zákona o ZVJS v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa\nvydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „Poriadok“). Správny súd má taktiež za to, že\nzbor väzenskej a justičnej stráže ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová mal postavenie ozbrojeného zboru,\na nie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Konanie a prípadné rozhodovanie zboru väzenskej\na justičnej stráže ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová ako ozbrojeného zboru (nie ako orgánu verejnej\nsprávy) jednoznačne vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o VTOS, podľa ktorých zbor\nako ozbrojený zbor zabezpečuje stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky\n\nvýkonu trestu a pri tejto činnosti je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať\nobmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok\nustanovených zákonom o ZVJS. Zbor teda uplatňoval v prípade opísanom žalobcom v jeho žalobe podľa\nzákona o VTOS svoju právomoc súvisiacu s výkonom trestu odňatia slobody žalobcu v zariadení ÚVTOS\nBanská Bystrica-Kráľová.\n39. Rozhodovanie zboru ako aj postup pri výkone svojej právomoci (v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/\naž t/ zákona o ZVJS), podľa zákona o VTOS ako osobitného vykonávacieho predpisu k Trestnému\nporiadku má základ v trestnom práve a je len pokračovaním trestného konania v jeho poslednej fáze,\nvo vykonávacom konaní zabezpečovaním výkonu trestu odňatia slobody odsúdených umiestnených\nv ÚVTOS. Pričom zmyslom trestného konania je spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov,\nzabránenie v ďalšej trestnej činnosti a náprava k vedeniu riadneho života. Avšak účelom správneho\nsúdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preskúmavanie postupu a\nrozhodnutí zboru ako ozbrojeného zboru rozhodujúceho v trestnom konaní (v jeho poslednom štádiu)\nv rámci právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody v správnom súdnictve, by\nbolo popretím zmyslu a účelu tak správneho ako aj trestného práva (k tomu Uznesenie ÚS SR I. ÚS\n226/2017 z 03.05.2017). Postup zboru, ktorým sa zabezpečuje výkon trestu odňatia slobody žalobcu\nako odsúdeného v ÚVTOS je postupom zákonom zmocnenej autority vyplývajúce na napĺňanie účelu\ntrestu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného, ktoré nemá charakter\nindividuálneho správneho aktu, a preto nepodlieha revízií riadnych, resp. mimoriadnych opravných\nprostriedkov v správnom konaní ani preskúmaniu súdom.\n40. Konaním zboru bolo nepochybne zasiahnuté do práv žalobcu. Dodržiavanie zákona, ochrana pred\nnezákonnými zásahmi do práv osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody (a to aj práve osoby\nžalobcu), ako aj dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde je držaný žalobca ako osoba\npozbavená osobnej slobody, je zákonom zverené do pôsobnosti prokuratúry podľa § 4 ods. 1 písm. b/ v\nspojení s § 18 zákona o prokuratúre. V rámci vykonávania dozoru je prokurátor povinný podľa § 18 ods.\n3 písm. a/ zákona o prokuratúre vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v ÚVTOS a podľa § 18\nods. 3 písm. c/ zákona o prokuratúre je prokurátor povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo\npozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného\norgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.\n41. Právomoc správneho súdu nie je daná ani rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, či\naplikáciou európskeho a medzinárodného práva, ako tvrdí žalobca. Daná je právomoc prokuratúry\nvykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v zariadeniach ÚVTOS a to predovšetkým zákonnou\núpravou § 18 a § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre a § 96 zákona o VTOS, pričom prokurátor pri\nvykonávaní dozoru dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval\nEurópsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.\nVychádzajúc z uvedeného žalobca môže svoje žiadosti predložiť príslušnému prokurátorovi podľa\nzákona o prokuratúre. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by\nmusela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva\na prostriedkami správneho súdnictva.\n42. Na správnosť vyššie uvedených právnych záverov nemá vplyv ani právna argumentácia žalobcu,\nkeď ním citované ustanovenia predpisov tzv. soft law nehovoria nič o súdnom prieskume rozhodnutí/\npostupov ústavmi na výkon trestu odňatia slobody, resp. o tom, že postup zboru v konkrétnej veci\nžalobcu je postupom orgánu verejnej správy. Samotnú skutočnosť, že so žalobcom musia ústavy\nzaobchádzať tak, aby neboli porušené jeho ľudské práva, správny súd nespochybňuje. Avšak ani z čl.\n46 ods. 2 ústavy nevyplýva povinnosť preskúmavať žalobou napadnutý postup v rámci správneho\nsúdnictva, keď aj ústava stanovuje ako základný predpoklad poskytnutia takejto súdnej ochrany\nexistenciu rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy, ktorá v prejednávanej veci (ako bolo\nviac krát uvedené) absentuje. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax českých správnych súdov, tunajší súd\npoukazuje na to, že táto vychádza z inej zákonnej úpravy postavenia ústavov na výkon trestu odňatia\nslobody v českom právnom poriadku, keď vnútroštátna právna úprava v Českej republike (na rozdiel\nod slovenskej) výslovne stanovuje postavenie ústavu ako správneho orgánu, keď zákon č. 555/1992\nSb. v platnom znení hneď v ust. § 1 ods. 3 stanovuje, že väzenský zbor je správnym orgánom\n(Vězeňská služba je správním úřadem a účetní jednotkou). Rozhodovacia činnosť správnych súdov v\nČeskej republike teda vychádza priamo z dikcie zákona, že ide o správny orgán a teda je v zásade\n\ndaná aj preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných týmto subjektom v rámci správneho súdnictva. Rovnako\nsprávny súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by\nmusela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva\na prostriedkami správneho súdnictva. V rozhodnutí Ganci proti Taliansku na ktoré sa žalobca odvoláva\npritom súdny prieskum rozhodnutia v rámci správneho súdnictva vyplynul priamo z vnútroštátnej úpravy\na teda nejde o taký prípad ako je v prejednávanej veci. Závery vyslovené v tomto rozhodnutí vychádzajú\nz rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, ktorý opakovane vyslovil záver ohľadne charakteru\nrozhodovania a statuse ústavov na výkon trestu odňatia slobody.\n43. Skutočnosti, že namietaný postup zboru ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová, môže žalobca na ochranu\nsvojich práv napadnúť nie správnou žalobou, ale sťažnosťou, ktorú preskúma príslušný prokurátor\nv rámci jeho právomoci v zmysle § 18 zákona o prokuratúre svedčí aj znenie príkazu generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky z 12. mája 2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora\nnad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody (ďalej iba ako „príkaz“).\n44. Podľa článku 1 ods. 2 príkazu, pri plnení úloh a vykonávaní dozoru prokurátor dozerá najmä na\nto, aby sa v ústave a v nemocnici dôsledne dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne\npredpisy vzťahujúce sa na ústavy a nemocnice\n45. Podľa článku 1 ods. 3 písm. c/ príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru najmä\ndozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor\nna zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.\n46. Podľa článku 1 ods. 4 písm. c/ príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá\nna to, aby odsúdení boli podrobení iba tým obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo zákona o výkone trestu\nodňatia slobody a naň nadväzujúcich vykonávacích predpisov.\n47. Podľa článku 1 ods. 4 písm. h/ príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá\nna to, aby sa dodržiavali ďalšie ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody a Poriadku výkonu\ntrestu odňatia slobody.\n48. Podľa článku 12 ods. 1 príkazu, sťažnosti na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia\nslobody a petície odsúdených preveruje príslušný prokurátor podľa čl. 3. V prípade zistenia dôvodného\npodozrenia z trestnej činnosti postúpi vec príslušnej okresnej prokuratúre a informuje o tom nadriadenú\nprokuratúru. Inak na zistené nedostatky upozorní riaditeľa ústavu alebo nemocnice.\n49. Podľa článku 12 ods. 2 príkazu, závažné nedostatky vo výkone trestu odňatia slobody prerokuje\nprokurátor osobne s odsúdeným.\n50. Podľa článku 13 ods. 1 príkazu, prokurátor je povinný každú sťažnosť bezodkladne vybaviť.\n51. Podľa článku 13 ods. 2 príkazu, o výsledku preskúmania prokurátor informuje sťažovateľa a zároveň\nho upovedomí o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov.\n52. Podľa článku 13 ods. 2 príkazu, v prípade potreby prokurátor zabezpečí, aby riaditeľ ústavu\nalebo nemocnice urobil opatrenia na zabránenie šikanovania sťažovateľa počas ďalšieho výkonu trestu\nodňatia slobody.\n53. V nadväznosti na uvedené pri skúmaní podmienok konania tunajší súd zistil neodstrániteľný\nnedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci v zmysle § 18 ods. 1 SSP. Žalobca\nnamietal konanie príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová, ktorí\npostupovali podľa zákona č. 475/2005 Z.z., pričom tento predpis trestného práva stanovuje vlastný\nspôsob dozoru a kontroly výkonu trestu.\n54. Správny súd v Bratislave konštatujúc nedostatok svojej právomoci konanie zastavil s tým, že po\nprávoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici (§ 18 ods.\n1 SSP).\n\n55. Na záver správny súd zdôrazňuje, že uvedené závery nespôsobujú stav denegatio iustitiae,\nnajmä z toho dôvodu, že právny poriadok poskytuje žalobcovi ochranu iným štátnym orgánom, a to\nprokuratúrou v súlade so zákonom č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.\n56. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.\nPoučenie:\nBA-4Sa/50/2017\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ SPP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:813e0274-bdd7-421c-be87-2ffc00a32df7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.226.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.226.2017.1"}], "citovane_v": []}