Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6Sa/62/2016 1016202480 23. 10. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:1016202480.5
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ing. A. B. – COBRA BAUART, IČO: 412 826 98, miestom podnikania: Lermontovova 911/3, Bratislava, v zast.: LAWS, s.r.o., so sídlom: Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom: Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: 2 BA-6Sa/62/2016
I. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Súd žalovanému náhradu trov n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 11 BA-6Sa/62/2016
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 11. novembra 2016, označenou ako žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), sa žalobca domáhal, aby súd prikázal žalovanému, aby riadne preveril opodstatnenosť námietok žalobcu podaných proti Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly č. 102/17-30/2016. Žalobcovi priznal náhradu trov. 2. Žalobca uviedol, že žalobca a žalovaný na základe rozhodnutia o schválení Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vydaného podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov dňa 01.10.2014 uzavreli Zmluvu o poskytovaní nenávratného finančného príspevku č.: ZV02554 (ďalej aj ako „zmluva“). Predmetom zmluvy je úprava práv a povinností žalobcu a žalovaného pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku žalobcovi zo strany žalovaného za účelom oprávneného uplatnenia si nároku na nenávratný finančný príspevok žalobca bol povinný realizovať projekt - obstaranie/modernizácia/ rekonštrukcia hnuteľných vecí, obstaranie nehmotného majetku výstavba, rekonštrukcia a modernizácia technológií realizované konečným prijímateľom (žalobcom) v rozsahu dohodnutom v Zmluve (ďalej aj ako „projekt“). Súčasťou projektu je aj prevádzkovanie činnosti žalobcu použitím spolu-financovanej investície spôsobom stanoveným v projekte. Hlavným cieľom a účelom projektu je vybudovanie a prevádzkovanie prevádzky na spracovanie hrozna a výrobu vína. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to na obdobie piatich rokov odo dňa jej účinnosti.
3. Žalovaný dňa 19.07.2016 vykonal u žalobcu na základe zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a iných súvisiacich nariadení Európskeho spoločenstva neohlásenú finančnú kontrolu na mieste. 4. Po výkone kontroly žalovaný doručil žalobcovi návrh správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016. Poučenie ktoré žalovaný uviedol v návrhu správy o výsledku finančnej kontroly na mieste obsahovalo, že žalobca je oprávnený podať námietky. 5. Z uvedeného dôvodu žalobca podaním zo dňa 25.7.2016 podal námietky. Žalobca v námietkach namietal tak spôsob výkonu kontroly, skutočnosti uvedené v návrhu správy ktoré sa nezakladali na pravde, ako aj skutočnosti uvedené v návrhu správy vo vzťahu k jeho údajnému priznaniu. V námietkach žalobca opísal konkrétne skutočnosti ktoré mali vplyv na „výsledok“ finančnej kontroly. Namietal výsledky finančnej kontroly aj s ohľadom na skutočnosť, že osoby vykonávajúce kontrolu ani nemohli dospieť k záveru akému dospeli už len z toho dôvodu, že neprehliadli ostatné priestory žalobcu na adrese miesta jeho podnikania. Spoločne s námietkami doručil aj zoznam zariadení s identifikáciou ich umiestnenie v danom čase, a fotodokumentáciu k veci. 6. Žalovaný sa v Správe o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 vo vzťahu k námietkam žalobcu vyjadril len stroho, že ich považuje za neopodstatnené. Žalovaný sa vôbec nevyjadril z akých dôvodov ich považuje za neopodstatnené, a v správe sa ani nevysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu. Žalovaný len skonštatoval, že žalobcom údajne nebolo dodržané ustanovenie čl. VIII bod 6 Zmluvy, t.j. že neplnil projektový ciel. Žalobca odôvodnil svoje tvrdenie tým, že sa zariadenia nenachádzali v priestoroch žalobcu a že námietky žalobcu ohľadne premiestnenia neakceptuje, nakoľko premiestnenie mal oznámiť žalovanému v súlade so zmluvou. Žalovaný sa k ďalším námietkam žalobcu a k skutočnostiam opísaným v námietkach náležíte nevyjadril, a ani neodôvodnil ich neakceptovanie. Žalobcovi bola doručená Správa o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 ktorá obsahuje aj vysporiadaníe sa s námietkami dňa 12.9.2016. 7. Žalobca má zato, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal a nebral do úvahy námietky žalobcu, ani jeho právneho zástupcu. V správe o výsledku finančnej kontroly sa síce o nich zmienil, avšak v správe uvedený opis ohľadne námietok nie je v žiadnom prípade možné považovať za riadne preverenie opodstatnenosti a odôvodnenie ich údajnej neopodstatnenosti. 8. Žalobca zdôrazňuje, že vo vzťahu k podaniu právneho zástupcu žalobcu v správnom konaní, Mgr. C. D., žalovaný taktiež pochybil, nakoľko do dnešného dňa nie je známe či žalovaný vyhodnotil uvedené podanie ako námietky alebo len ako sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. 9. Finančná kontrola bola podľa názoru žalobcu vykonaná v rozpore so všetkými zásadami a princípmi demokratického a právneho štátu, a domnieva sa že postupom pri kontrole boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy. Po ukončení finančnej kontroly zásah trval naďalej resp. sa opätovne opakoval tým, že napriek tomu že žalobca využil všetky svoje zákonné práva (podanie námietok sťažnosti a pod.) nie je schopný domôcť sa ochrany svojho práva. Žalovaný naďalej neodôvodnene neakceptuje žiadne jeho námietky a výhrady tak vo vzťahu k postupu pri kontrole, ako aj k údajným výsledkom pri kontrole. Žalovaný bez náležitého preskúmania a odôvodnenia neakceptoval námietky žalobcu, a adekvátne sa nezaoberal jeho ďalšími podaniami (resp. podaniami jeho právneho zástupcu v správnom konaní) ktorými sa snaží brániť svoje práva a právom chránené záujmy. 10. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že žalobca listom zo dňa 25.07.2016 žalovanému doručeným dňa 27.07.2016 uplatnil námietky k zisteným nedostatkom uvedeným v Návrhu správy. Predmetnými námietkami žalobca uvádzal iba jeho subjektívne názory na spôsob vykonania finančnej kontroly na mieste, pričom neuviedol v námietkach žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by vyvracali zistené nedostatky. Dňa 04.08.2016 bol žalovanému doručený list od Advokátskej kancelárie ŠTEFANKA PARTNERS označený ako námietky a žiadosť o predĺženie lehoty na podanie námietok. K tejto skutočnosti žalovaný uvádza, že žalobca nepreukázal splnomocnenie vyššie uvedenej advokátskej kancelárie na zastupovanie žalobcu v predmetnom konaní a tento list bol doručený po lehote, ktorú žalovaný určil, ako lehotu na podanie námietok. Z týchto dôvodov žalovaný na námietky žalobcu podané prostredníctvom vyššie uvedenej advokátskej kancelárie, ktoré boli žalovanému doporučené dňa 16.08.2016 nebol povinný prihliadať. Žalovaný vyhotovil v mesiaci september 2016 Správu o
výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016, v zmysle ust. § 20 ods. 4 písm. c) v Správe o výsledku dostatočným spôsobom vyhodnotil neopodstatnenosť námietok žalobcu spolu aj s odôvodnením. 11. Žalovaný uvádza, že predmetná žaloba neuvádza ani jedno ustanovenie konkrétneho právneho predpisu, ktoré by mal žalovaný postupom pri výkone finančnej kontroly na mieste porušiť, a tým by mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Žalobca uvádza iba všeobecne právne princípy a základne právne idey, ktoré sú štátne organy pri výkonné verejnej moci povinné dodržiavať, avšak ani tu nekonkretizuje, ktoré by mali byť podľa jeho názoru porušené. 12. Naopak žalobca ako hlavný argument žaloby uvádza jeho subjektívnu nespokojnosť s výsledkom finančnej kontroly, avšak takáto subjektívna nespokojnosť nemôže byť dôvodom nezákonnosti, nakoľko cieľom činnosti organu verejnej správy pri finančnej kontrole nie je vyhodnotiť stav tak, ako by to vyhovovalo osobe, ktorá sa tejto kontrole podrobila, ale jej cieľom je objektívne zhodnotiť skutočný stav, a to postupom, ktorý je v súlade so zákonnom a ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi výkon finančnej kontroly. Ako subjektívnu nespokojnosť možno hodnotiť aj žalobcovu nespokojnosť s vyhodnotením a odôvodnením jeho námietok v Správe o výsledku, nakoľko nie je povinnosťou žalovaného ako orgánu verejnej správy reagovať na všetky námietky kontrolovaného subjektu a tie potom aj vyhodnotiť, táto povinnosť sa vzťahuje iba k námietkam, ktoré objektívne možno považovať za dôvodné a mohli by mať vplyv na výsledok finančnej kontroly na mieste, avšak také žalobca neuvádzal. 13. Ďalej žalobca namieta, že lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je zmysle ust. § 256 SSP dva mesiace odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Pričom na to, aby žaloba bola podaná včas, je nevyhnutné, aby bola podaná súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote. Žalobca sa o finančnej kontrole na mieste dozvedel dňa 19.7.2016, kedy mu bolo doručené Oznámenie o termíne vykonania finančnej kontroly na mieste a v tento deň sa dozvedel aj o orgáne, ktorý iný zásah vykoná. Vzhľadom na vyššie uvedené lehota na podanie žaloby uplynula dňa 19.9.2019. Žalobca doručil žalobu správnemu súdu dňa 11.11.2016, t.j. žaloba bola podaná oneskorene 14. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, ktorý v súvislosti s tvrdením žalovaného, že námietky boli podané po lehote, poukazuje na samotný dokument zo dňa 25.07.2016, doručený žalovanému dňa 27.07.2016, v ktorom detailne uviedol k vykonanej finančnej kontrole svoje námietky a vysvetlenia. A zároveň žalobca poukazuje na list, ktorým prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu advokátskej kancelárie ŠTEFANKA PARTNERS podal námietky a žiadosť o predĺženie lehoty na podanie námietok. 15. Na uvedené podanie právneho zástupcu žalovaný reagoval listom zo dňa 05.09.2016 a to absolútne zmätočne, nakoľko uviedol že námietky považuje za neopodstatnené, pričom v závere listu uviedol, že sťažnosť ktorú právny zástupca podal je odložená. Následne však v Správe o výsledku finančnej kontroly žalovaný vo vzťahu k podaniam právneho zástupcu žalovaného uviedol: „List advokáta C. D. z advokátskej kancelárie „ŠTEFANKA PARTNERS“ zo dňa 03.08.2016, s dátumom pečiatky podacej pošty 03.08.2016 bol kontrolnej skupine doručený dňa 04.08.2016. Vzhľadom na to, že „Plná moc“ na zastupovanie Ing. E. B. - COBRA BAUART nebola súčasťou tohto listu, advokát C. D. z advokátskej kancelárie „ŠTEFANKA PARTNERS“ Nebol účastníkom konania v lehote na podanie námietok. “ Z rozporných vyjadrení a odpovedí žalovaného nie je teda do dnešného dňa zrejmé, či námietky právneho zástupcu žalobcu žalovaný neprijal vôbec (odkaz na Správu) alebo ich prijal (odkaz na odpoveď zo dňa 05.09.2016) avšak ich „vyhodnotil“ ako neopodstatnené, pričom ale poznamenávame, že túto údajnú neopodstatnenosť žalobca vôbec neodôvodnil. 16. Ako uviedol žalobca už v samotnej žalobe „iným zásahom“ je v zmysle judikatúry potrebné považovať nezákonný zásah, ktorý nie je rozhodnutím resp. opatrením, t.j. v širšom slova zmysle ide o útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby, spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Iným zásahom v tomto konkrétnom napádanom prípade je nečinnosť spočívajúca v neodôvodnenom neakceptovaní námietok a výhrad žalobcu k výsledkom kontroly, o ktorých konečnom znení bol žalobca oboznámený až ich
pretavením zo strany žalovaného do Správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 doručenej žalobcovi dňa 12.09.2016. 17. Žalovaný bez náležitého preskúmania a bez odôvodnenia neakceptoval námietky žalobcu, a adekvátne sa nezaoberal jeho ďalšími podaniami (resp. podaniami jeho právneho zástupcu v správnom konaní), ktorými sa snažil brániť svoje práva a právom chránené záujmy. Žalovaný využil svoje autoritatívne postavenie a bez náležitého odôvodnenia neprihliadol, resp. odmietol (bez vydania rozhodnutí) podania žalobcu. Ako aj zmätočné vyjadrenie žalovaného zo dňa 05.09.2016 k listu advokáta C. D. z advokátskej kancelárie „ŠTEFANKA PARTNERS“ zo dňa 03.08.2016, ktorým podal námietky a žiadosť o predĺženie lehoty na podanie námietok, doplnené listom zo dňa 12.08.2016. 18. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného k zmeškaniu lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, tá je, ako žalovaný vo vyjadrení správne uviedol, v zmysle ust. § 256 SSP dva mesiace odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Žalovaný však nesprávne zisťuje termín začiatku plynutia lehoty. Žalobca dôvodí, že lehota uplynula dňa 19.9.2016, t.j. dva mesiace po tom ako sa žalobca o finančnej kontrole na mieste dozvedel čo bolo dňa 19.7.2016. V tento deň mu bolo doručené Oznámenie o termíne vykonania finančnej kontroly na mieste a v tento deň sa dozvedel aj o orgáne, ktorý iný zásah vykoná. Od tohto okamihu žalovaný nesprávne odvodzuje termín začiatku plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby. Uvedené východisko okamihu začiatku plynutia lehoty tvrdené žalovaným je nesprávne, nakoľko lehota začala plynúť nie od termínu vykonania finančnej kontroly na mieste ale odo dňa doručenia Správy. V jej rámci malo byť zo strany žalovaného adekvátnym spôsobom odôvodnené a vysporiadané sa s námietkami žalobcu, ktoré podal voči Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 zo dňa 21.07.2016. Žalobou sa nenapáda iný zásah uskutočnený v čase vykonania finančnej kontroly na mieste dňa 19.7.2016. Ale iný zásah spočívajúci neodôvodnenom neakceptovaní námietok a výhrad žalobcu k Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 zo dňa 21.07.2016, o ktorom (o napádanom zásahu) bol žalobca zo strany žalovaného s konečnou platnosťou a vo finálnom znení oboznámený až doručením Správy, a to dňa 12.09.2016. 19. Krajský súd uznesením sp. zn. 6Sa/62/2016-060 zo dňa 09.06.2021 vyzval žalobcu na opravu a doplnenie žaloby. 20. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 28.07.2021, ktorým svoju žalobu doplnil, považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že nepreverením opodstatnenosti námietok k zisteným nedostatkom zo strany žalovaného s neuvedením odôvodnenia neopodstatnenosti námietok, založilo zákonný dôvod ukrátenia práv a právom chránených záujmoch žalobcu iným zásahom žalovaného, v dôsledku čoho bol žalobca priamo dotknutý jeho následkami - Odstúpením od Zmluvy o poskytovaní nenávratného finančného príspevku. 21. Žalovaný mal dostatočne, presne, úplne a právne presvedčivo preveriť opodstatnenosť námietok vznesených žalobcom. Takéto stanovisko však mohol žalovaný zaujať len na základe dôkladného posúdenia a preverenia vznesených námietok. Čo však v predmetnom prípade k dostatočnému posúdeniu a odôvodneniu údajnej neopodstatnenosti námietok žalobcu proti Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly č. 102/17-30/2016 v Správe o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 zo strany žalovaného nedošlo. 22. Žalobcovi nie je vôbec zrejmé, prečo žalovaný dal prednosť iba niektorým námietkam, prípadne sa uchýlil k strohému konštatovaniu, že nie je povinný reagovať na všetky námietky a tie aj vyhodnotiť. Žalovaný sa zaoberal iba niektorými námietkami a absenciu odôvodnenia neopodstatnenosti ostatných námietok neuviedol. A ďalej tiež neuviedol, že ani na základe akých podkladov ustálil, že ide o neodôvodnené námietky, resp. ako vyhodnotil, ktoré bral do úvahy ako opodstatnené a ktoré naopak bral ako neopodstatnené. 23. Žalobca je toho názoru, že má právo na to, aby orgán verejnej správy pri svojom zásahu jednoznačne a presvedčivo vysvetlil, prečo použil tie dôkazy a ten výklad, ktorý použil, aké argumenty ho viedli k tomu, že sa priklonil k vlastnému riešeniu bez toho, aby presvedčivo odôvodnil prečo neakceptoval námietky
žalobcu voči svojmu namietanému zásahu, a aké dôvody ho viedli k tomu, že sa odklonil od uvedeného ustanovenia § 20 ods. 4 písm. c). Zákona o finančnej kontrole. 24. Vyššie uvedené má význam aj vo vzťahu k neodôvodene nepreskúmaných a bez odôvodnenia neakceptovaných námietok žalobcu zo dňa 05.09.2016 k listu advokáta C. D. z advokátskej kancelárie „ŠTEFANKA PARTNERS“ zo dňa 03.08.2016, ktorým podal námietky a žiadosť o predĺženie lehoty na podanie námietok, doplnené listom zo dňa 12.08.2016. 25. Žalobca je toho názoru, že dôvody existencie účinkov naďalej trvajú, pretože pod vplyvom opísaného iného zásahu žalovaného voči žalobcovi, došlo k Odstúpeniu od Zmluvy o poskytovaní nenávratného finančného príspevku. Teda v nadväznosti na vypracovaný Návrh správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 zo dňa 21.07.2016, voči ktorému neboli preverené námietky žalobcu a zároveň nebolo uvedené odôvodnenie neopodstatnenosti podaných námietok v Správe o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 zo strany žalobcu, boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu uvedené v ustanovení § 20 ods. 4 písm. c). Zákona o finančnej kontrole. A teda vo vzťahu k žalobcovi, ide o následok iného zásahu žalovaného, v dôsledku ktorého účinky - odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní nenávratného finančného príspevku a následné konanie o vrátenie neoprávnenej platby, naďalej trvajú. 26. Uvedené trvanie účinkov vo vzťahu k žalobcovi sa prejavuje v doposiaľ neskončených súdnych konaniach ako dôsledku iného zásahu žalobcu. 27. K Vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 02.09.2021, ktorým zotrval na svojich argumentoch . 28. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že sa mylne domnieva, voči ktorému zásahu orgánu verejnej správy smeruje žaloba. Z uvedeného dôvodu potom žalovaný mylne ustálil okamih, ktorý je podľa jeho názoru začiatkom plynutia lehoty na podanie žaloby. Podľa žalovaného, okamihom od kedy začala plynúť lehota na podanie žaloby je okamih kedy sa žalobca dozvedel o inom zásahu orgánu verejnej správy. A od ktorého sa má počítať lehota na podanie žaloby. Iným zásahom orgánu verejnej správy podľa žalovaného je finančná kontrola na mieste, o ktorej sa žalobca dozvedel dňa 19.07.2016 doručením Oznámenia termínu vykonania finančnej kontroly na mieste. Uvedené ale nie je možné akceptovať, pretože tým iným zásahom orgánu verejnej správy, voči ktorému žalobca podal žalobu, je zásah orgánu verejnej správy vykonaný orgánom verejnej správy dňa 12.09.2016, kedy sa žalobca na základe doručenia Správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/1730/2016 dozvedel o tom, že sa v Správe orgán verejnej správy k ďalším námietkam žalobcu a k skutočnostiam opísaným v Námietkach náležite nevyjadril, a ani neodôvodnil ich neakceptovanie. 29. Vzhľadom na uvedené, až doručenie Správy dňa 12.09.2016 žalobcovi je tým okamihom, od ktorého je možné počítať začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby. V Správe malo byť zo strany žalovaného adekvátnym spôsobom odôvodnené a vysporiadané sa s námietkami žalobcu, ktoré podal voči Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 zo dňa 21.07.2016, o čom sa vo finálnom znení dozvedel až v doručenej Správe. Tento iný zásah žalovaného pretavujúci sa v Správe jeho nečinnosťou spočívajúcou v neodôvodnenom neakceptovaní námietok a výhrad žalobcu k výsledkom kontroly bol tým zásahom orgánu verejnej správy (teda žalovaného), voči ktorému bola podaná žaloba. A teda aj tým okamihom, od ktorého je potrebné počítať začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby. 30. Žalobca je naďalej toho názoru, že žalovaný bez náležitého preskúmania a bez odôvodnenia neakceptoval námietky podané žalobcom a adekvátne sa nezaoberal jeho ďalšími podaniami vykonanými jeho právnym zástupcom, ktorými sa snažil brániť svoje práva a právom chránené záujmy. Týka sa to aj zmätočného vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.09.2016 k listu advokáta C. D. z advokátskej kancelárie „ŠTEFANKA PARTNERS“ zo dňa 03.08.2016, ktorým podal námietky a žiadosť o predĺženie lehoty na podanie námietok, doplnené listom zo dňa 12.08.2016. Žalovaný tak využil svoje autoritatívne postavenie a bez náležitého odôvodnenia neprihliadol, resp. odmietol podania žalobcu obsahom ktorých boli odôvodnené námietky a to bez vydania rozhodnutí. 31. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1.
júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a dňa 31. októbra 2023 bola v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami náhodným výberom pridelená do samo-sudcovského oddelenia 18Sa. 32. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy, vo veci nariadil pojednávania na deň 22.10.2024, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 33. Na pojednávaní žalobca zhŕňa skutkový stav vo veci. Poukazuje na to, že objekty v jeho vlastníctve boli viackrát predmetom inšpekcie a kontroly zo strany žalovaného ako aj NAKA. Podľa názoru žalobcu za účelom zničenia jeho osoby a rodiny. Namieta, že počas predmetnej kontroly vykonanej žalovaným na neho bol vyvíjaný psychický nátlak. Žalobca namieta legitimitu samotného zásahu a spôsob jeho vykonania. Ďalej uvádza, že námietky voči vykonanému zásahu podal včas a riadne. Taktiež žalovanému včas a riadne preukázal že svojmu právnemu zástupcovi udelil splnomocnenie vo veci. 34. Právny zástupca žalovanej zotrváva na doteraz podaných vyjadreniach vo veci a žiada žalobu ako oneskorene podanú odmietnuť, resp. ju ako nedôvodnú zamietnuť. 35. Podľa § 2 ods. 1 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 37. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 38. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 31 ods. 3 SSP, žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2. 41. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 42. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 43. Podľa § 262 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. 44. Podľa § 262 ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. 45. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. 46. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 47. Fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať je, či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ (legálna definícia iného zásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. 48. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. 49. Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo nevydanie právneho predpisu, či rozhodnutia správneho orgánu alebo nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžz/3/2010). Ide tiež o postup, ktorý nie je založený na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti. 50. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré nie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu. Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu či príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR, sp zn. 2Aps/3/2004). 51. Na druhej strane, rozhodnutie resp. opatrenie orgánu verejnej správy predstavuje akt aplikácie hmotného práva, ktorým správny orgán ustanovenie právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho procesu privádza k individuálne určenej fyzickej osobe. Obsahom rozhodnutia resp. opatrenia správneho orgánu je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie, ktorá spočíva napr. v zmene práva a povinnosti, odňatí oprávnenia, prípadne aj v nevyhovení žiadosti.
52. Správny súd preto v prvom rade skúmal, či sa žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby domáha súdnej ochrany proti inej aktivite orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označený orgán verejnej správy skutočne takúto aktivitu vykonal (formálna stránka verejnej správy). Z citovaného ustanovenia § 252 ods. 1 SSP zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím resp. opatrením (z čoho vyplýva subsidiarita zásahovej žaloby vo vzťahu k všeobecnej správnej žalobe), zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. 53. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 6Sa/62/2016 zo dňa 09.06.2021 vyzval žalobcu, aby doplnil a opravil svoju žalobu tak, že doplní označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa domáha ochrany. V reakcií na uvedené uznesenie žalobca svoju žalobu doplnil a ním namietaný iný zásah orgánu verejnej správy vymedzil tým, že tento „spočíva v nepreverení námietok žalobcu a v neodôvodnení neopodstatnenosti námietok žalobcu proti návrhu správy o výsledku finančnej kontroly č. 102/17-30/2016 v Správe o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016.“ Uvedenému vymedzeniu iného zásahu svedčí aj replika žalobcu, keď žalobca uviedol, že „žalobou sa nenapáda iný zásah uskutočnený v čase vykonania finančnej kontroly na mieste dňa 19.07.2016. Ale iný zásah spočívajúci v neodôvodnenom neakceptovaní námietok a výhrad žalobcu k Návrhu správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 zo dňa 21.07.2016“. 54. Vo svetle vyššie uvedených právnych východísk tak žalobcom namietané nedostatky v Správe o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 zo dňa 07.09.2016 žalovaného nie je možné chápať ako iný zásah (faktický postup) orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy. Pretože samotnú Správu o výsledku finančnej kontroly na mieste je nutné posudzovať ako výsledok rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy, finančnej kontroly na mieste, ktorej vypracovaniu v prípade identifikovania nedostatkov predchádza vypracovanie návrhu správy/čiastkovej správy, je teda určitým vyvrcholením administra-tívneho konania (finančnej kontroly na mieste). Predmetnú Správu je potrebné posudzovať, ako opatrenie v zmysle legálnej definície upravenej v § 3 ods. 1 písm. c/ SSP. Žalovaný procesným postupom autoritatívne zasiahol do právnej situácie konkrétnej fyzickej osoby (žalobcu) tým, že vydal predmetné opatrenie, obsahujúce odôvodnenie spolu s uvedením právnej úpravy, ktorú žalovaný aplikoval na situáciu žalobcu a so záverom o zistených nedostatkoch a s tým súvisiacich následkoch (porušeniach Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. ZV02554 zo dňa 01.10.2014 zo strany konečného prijímateľa). 55. Je teda zrejmé, že žalovaný pred vydaním opatrenia - Správy o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 zo dňa 07.09.2016, v objekte žalobcu vykonal v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov neohlásenú finančnú kontrolu na mieste. Vydanie Správy bolo už len zavŕšením finančnej kontroly na mieste v zmysle § 22 zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, jednalo sa o akt – opatrenie orgánu verejnej správy. 56. V tejto súvislosti sa správny súd tiež stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého „správny súdny poriadok tým, že zaviedol pojem „opatrenie orgánu verejnej správy“, jednoznačne prelomil dovtedy nejednoznačnú prax súdov a vyriešil dovtedy pretrvávajúcu problematiku viacerých administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je rozhodnutie, ale je ním opatrenie orgánu verejnej správy. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie, výsledkom administratívneho správneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov budú predovšetkým opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí, pritom nie je v tomto rozhodujúce ako je uvedené rozhodnutie správneho orgánu označené (list, oznámenie, opatrenie či rozhodnutie a podobne). Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená. Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého verejného registra. I keď sa takýto zápis sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie. Nevyhovujúce opatrenia by mali zároveň obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich
vydávaní. Nie je pritom rozhodujúce podľa akého právneho predpisu správny orgán postupoval. Nie je preto rozhodujúce, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa ustano-vení Správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu.“ (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 4Svk/61/2022 z 1. decembra 2023). 57. Uvedené možno aplikovať aj na prejednávanú vec žalobcu. Aj keď sa žalobcovi môže javiť, že postup ako aj opatrenie boli len faktickým úkonom, je potrebné, (ako už bolo spomenuté) „Správu o výsledku finančnej kontroly na mieste č. 102/17-30/2016 zo dňa 07.09.2016“ považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je výsledkom administra-tívneho konania. 58. Na základe uvedeného nezostalo správnemu súdu iné ako konštatovať, že v prejednávanom prípade bol právny prostriedok súdnej ochrany žalobcom zvolený nesprávne, keďže súdneho prieskumu opatrenia je možné domáhať sa všeobecnou správnou žalobou a nie žalobou podľa druhej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku t. j. v rámci osobitného konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 59. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 261 SSP uznesením zamietol. 60. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vznikol nárok na úplnú náhradu trov konania v dôsledku jeho úspechu v konaní, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Poučenie: 2 BA-6Sa/62/2016
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).