Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/34/2016 1016201540 10. 07. 2024 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201540.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2016/182-0015 Km zo dňa 09.06.2016, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „úrad práce“) rozhodnutím číslo MA1/OHN_NVAŠSD/SOC/2016/1399-0094 zo dňa 29.02.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žiadosti žalobkyne o zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie nevyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 01.02.2016 žalobkyňa doložila nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 22.01.2016 s prenajímateľom: A. A., bytom C. XXX/X, D., ktorú úrad považoval za žiadosť o príspevok na bývanie. Predmetom nájmu je 3-izbový byt s príslušenstvom č. 15 na 5. nadzemnom podlaží na C. E. F. XXX/X, D., ktorého výlučným vlastníkom je p. A. A., matka žalobkyne. Šetreniami oddelení odboru sociálnych vecí a rodiny a prostredníctvom Mestského úradu Stupava bolo zistené, že p. A. aj žalobkyňa majú trvalý pobyt na adrese C. XXX/X, D. a tam obe aj fyzicky bývajú. Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku potvrdilo, že mesačné zálohové poplatky za užívanie bytu sú hradené za 3 osoby, ktoré sa trvalo v byte zdržiavajú. Opakovaným sociálnym šetrením dňa 26.02.2016 priamo v domácnosti bolo zistené, že pani A. býva vo svojom byte spolu s dcérou a vnukom. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa uzatvorila dňa 21.01.2016 nájomnú zmluvu s prenajímateľkou - A. A., ktorá je vlastníčkou bytu a ktorá naďalej v tomto byte býva, nie sú splnené podmienky nájmu podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko byt nie je odovzdaný do užívania nájomcovi v celosti, a tak nájomcovi nebol zabezpečený plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Nakoľko byt nebol prenajatý v celosti, a žalobkyňa nie je nájomcom celého bytu, ale len časti bytu, prvostupňový orgán rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. 2. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/182-0015 Km zo dňa 09.06.2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky číslo MA1/OHN_NVAŠSD/SOC/2016/1399-0094 zo dňa 29.02.2016
potvrdil. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa je slobodná, nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 133,10 eur mesačne s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 71 %. Domácnosť na účely hmotnej núdze tvorí žalobkyňa a jej syn G. B., žiak základnej školy, na ktorého nebolo určené otcovstvo. Žalobkyni je poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi od 01.02.2012. Výška pomoci v hmotnej núdzi sa menila na základe zmien rozhodných skutočností a zmien legislatívy. Naposledy bola pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v sume 34,60 eur mesačne. Dňa 01.02.2016 predložila účastníčka konania úradu Zmluvu o nájme bytu zo dňa 22.01.2016, ktorú úrad považoval za žiadosť o uplatnenie nároku na príspevok na bývanie. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 22.01.2016, ktorú uzatvoril prenajímateľ pani A., ako výlučný vlastník bytu s nájomcom - žalobkyňou, sa prenajímateľ zaviazal prenajať nájomcom (žalobkyni a jej synovi) byt č. 15 na 5. nadzemnom podlaží bytového domu na Železničnej ulici č. 893/3 v Stupave, vrátane príslušenstva do nájmu na dobu určitú od 22.01.2016 do 31.12.2020 s výškou mesačného nájomného 1,- eur a mesačnou úhradou za služby spojené s užívaním bytu vo výške 99,eur mesačne. Dňa 26.02.2016 úrad vykonal sociálne šetrenie v byte na Železničnej 863/3 v Stupave a zistil, že žalobkyňa so synom a prenajímateľkou (matkou žalobkyne), predmetnú nehnuteľnosť užívajú na trvalé bývanie. Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platnej od 01.02.2016 zo dňa 26.02.2016, ktorý si úrad vyžiadal zo Stavebného bytového družstva občanov so sídlom v Pezinku, mal preukázané, že v byte prenajímateľky bývajú tri osoby. Z dôvodu, že žalobkyňa nie je nájomcom bytu v celosti, pretože v ňom býva aj vlastníčka nehnuteľnosti, napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.02.2016 úrad nevyhovel žiadosti účastníčky konania o zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v ustanovení § 14 ods. 3 písm. a/ a písm. b/ jednoznačne stanovuje podmienky, za ktorých vzniká občanovi v hmotnej núdzi nárok na príspevok na bývanie, to znamená, za akých podmienok možno príspevok na bývanie započítať do sumy nárokov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že sa musí jednať buď o vlastníka bytu alebo rodinného domu alebo nájomcu bytu alebo rodinného domu alebo nájomcu obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie. Žalobkyňa nie je žiadnou z týchto osôb, ale je nájomcom časti bytu. Z predmetnej nájomnej zmluvy zo dňa 22.01.2016 vyplýva, že žalobkyni so synom bol byt prenechaný do spoluužívania s prenajímateľom (jej matkou). Nájom časti bytu nie je možné zamieňať s nájmom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, nakoľko sa jedná o samostatný inštitút upravený v Občianskom zákonníku. Pokiaľ by zákonodarca mienil poskytovať príspevok na bývanie aj nájomcom časti bytu, muselo by to byť uvedené v zákonnom ustanovení § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Z predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 22.01.2016 mal žalovaný preukázané, že prenajímateľka ako právoplatný vlastník bytu, prenajala žalobkyni so synom byt, ktorý však neužíva v celosti, nakoľko jej bol prenechaný do spoluužívania s prenajímateľkou (matkou žalobkyne). Z uvedeného vyplýva, že premetom nájmu nie je byt v celosti, čím nie sú splnené podmienky podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a preto nie je možné žalobkyni zahrnúť do sumy nárokov aj príspevok na bývanie. Vzhľadom na uvedené, žalobkyni nárok na príspevok na bývanie podľa § 14 ods. 2 nevzniká. Zo sociálneho zisťovania v byte zo dňa 26.02.2016 ako aj z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu od 01.02.2016 zo stavebného bytového družstva je zrejmé, že v predmetnom byte býva žalobkyňa so synom a jej matkou ako prenajímateľom. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 27.06.2016. II. Žaloba 3. Správnou žalobou zo dňa 15.08.2018, doručenou súdu dňa 18.08.2018 sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/182-0015 Km zo dňa 09.06.2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 22.01.2016 uzatvorila Nájomnú zmluvu s prenajímateľom p. A. A.. Byt bol prenajatý v celosti a boli splnené podmienky nájmu podľa Občianskeho zákonníka. Žalobkyni bol byt odovzdaný do užívania podľa právoplatnej nájomnej zmluvy a bol jej umožnený a zabezpečený plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Nájomná zmluva o prenájme bytu bola doručená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách. Žalobkyňa doručila správnemu orgán nájomnú zmluvu, čím preukázala, že v zmysle § 14 ods.3 písm. b) zák. o pomoci v hmotnej núdzi jej spolu so synom prináleží nárok na príspevok na bývanie. Správny orgán má pri preverovaní súkromných listín zisťovať iba ich správnosť a pravosť, nie skúmať zákonnosť listiny.
Nie je možné uviesť, že ak prenajímateľ býva so súhlasom nájomcu v prenajatom byte, porušuje tým podmienku na nerušený výkon práva nájomcu užívať byt. Takisto táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy. Žalovaný vo svojom rozhodnutí tvrdí, že nakoľko byt nebol odovzdaný žalobkyni v celosti nevzniká jej nárok na príspevok na bývanie, pričom takéto právne posúdenie je v rozpore so zákonom a žalovaný svoje rozhodnutie žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Takýmto postupom bola žalobkyňa ako účastník správneho konania ukrátená na svojich právach. III. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.11.2016 zopakoval dôvody napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a navrhol žalobu zmietnuť. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného, ďalšie vyjadrenia 5. V replike zo dňa 05.01.2017 žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Uviedla, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 22.01.2016 jej bol byt odovzdaný do užívania v celosti. Bol jej zabezpečený plný a nerušený výkon práv s užívaním bytu. Tvrdenia, že je len nájomcom časti bytu a byt jej bol prenechaný do spoluužívania s prenajímateľkou, sa nezakladajú na pravde. 6. Žalovaný v duplike zo dňa 03.02.2017 uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.11.2016. Podaním zo dňa 19.01.2024 žalovaný uviedol, že je pojmovo vylúčené, aby prenajímateľ (matka žalobkyne) ďalej užíval vec (byt), ktorá má byť predmetom nájmu. V prípade, ak prenajímateľ bytu v tomto byte naďalej býva (užíva ho), neprenechal ho na užívanie inej osobe (nájomcovi), a teda nájomná zmluva (nájomný vzťah) nemohla vzniknúť. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi vyžaduje, aby bol člen domácnosti (žalobkyňa) nájomcom bytu ako celku, čo je pri súčasnom užívaní bytu prenajímateľom vylúčené. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 9Sžsk/49/2018, ktorý sa týkal konania vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného o nároku žalobkyne okrem iného na príspevok na bývanie zo dňa 15.07.2015 (konanie v súčasnosti vedené a tunajšom súde pod sp. zn. BA-5S/21/2019). 7. Žalobkyňa predložila súdu viaceré ďalšie vyjadrenia, ktoré však neobsahovali informácie relevantné pre posúdenie veci, preto aj keď sa s nimi súd oboznámil, ich obsah do odôvodenia rozsudku nezahrnul. V. Právne posúdenie 8. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 10.07.2024 za účasti povereného zástupcu žalovaného. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne predvolaná, svoju neúčasť ospravedlnila až po pojednávaní e-mailom doručeným súdu dňa 11.07.2024. Preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti v súlade s § 114 SSP. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 12. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 13. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. 16. Podľa § 14 ods. 3 cit. zák. príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je a) vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie, b) nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie. 17. Podľa § 14 ods. 5 písm. c) cit. zák. príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa odseku 3 písm. b) uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára. 18. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2016/182-0015 Km zo dňa 09.06.2016 z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 19. Po oboznámení sa s obsahom spisu, administratívneho spisu a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. BA-5S/21/2019 súd zistil, že listom zo dňa 23.12.2014 podala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie ochranného príspevku pre seba a pre svojho syna – G. B. v sume 63,07 eur a poskytnutie príspevku na bývanie. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. MA1/OPHN/SOC/2015/1246 zo dňa 13.02.2015 nepriznal žalobkyni ochranný príspevok a rozhodnutím č. MA1/OPHN/SOC/2015/1246-0059 zo dňa 03.02.2015 jej nepriznal príspevok na bývanie. Obe rozhodnutia boli zrušené a vrátené na ďalšie konanie po podaní odvolania žalobkyne, ktoré prvostupňový orgán opätovne preskúmal. Prvostupňový orgán zistil v novom konaní, že žalobkyni sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi od februára 2012. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. členmi domácnosti sú poberateľka a jej nezaopatrené dieťa - syn G. B., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému nie je určené otcovstvo. Poberateľka je invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 71 %, poberá invalidný dôchodok. Syn G. si riadne plní povinnú školskú dochádzku v ZŠ v Marianke. K príspevku na bývanie žalobkyňa na základe výzvy doložila dňa 26.01.2015 okrem iného aj nájomnú zmluvu na 3 - izbový byt č. 15 na 5. nadzemnom podlaží H. C. E. F. XXX/X, D. D. medzi prenajímateľom A. A. a nájomcom - žalobkyňou a potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním. Prvostupňový orgán šetrením na Mestskom úrade Stupava zistil, že pani A. a žalobkyňa majú trvalý pobyt na adrese C. E. F. XXX/X, D. a obe tam fyzicky bývajú. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, odbor sociálnych vecí a rodiny, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.: MA1/OHN_NVAŠSD/SOC/2015/1246-0069 zo dňa 15.07.2015, rozhodol tak, že podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z. z.“) a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa fyzickej osobe - žalobkyni zvyšuje pomoc v hmotnej núdzi na sumu 100,50 eur mesačne od 01.12.2014. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/ 7834-0003 Sv zo dňa 14.09.2015 toto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie príspevku na bývanie. Predmetné rozhodnutie žalovaného žalobkyňa napadla správnou žalobu na Krajskom
súde v Bratislave. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/5/2016-47 zo dňa 04.07.2017, zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/7834-0003 Sv zo dňa 14.09.2015. Po podaní kasačnej sťažnosti Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 9Sžsk/49/2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/5/2016-47 zo dňa 04.07.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. prešla predmetná vec na Správny súd v Bratislave. 20. Správny súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 25.04.2024, č. k. BA-5S/21/2019 – 198 žalobu žalobkyne zamietol. K rozhodnutiu napadnutému v tomto konaní v časti príspevku na bývanie správny súd uviedol, že: „zákon č. 417/2013 Z. z. taxatívne vymedzuje, kto má nárok na príspevok na bývanie. Ide o domácnosti, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie, je nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na žalobkyňu sa nevzťahuje žiaden z uvedených prípadov, taktiež ani nebola vlastníčkou či spoluvlastníčkou bytu či rodinného domu, ktorý domácnosť využíva na bývanie. Vlastníkom bytu č. 15 na 5. nadzemnom podlaží na C. E. F. XXX/X, D. je A. A.. Žalobkyňa predložila nájomnú zmluvu medzi prenajímateľkou A. A. a nájomníčkou - žalobkyňou a potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním. Šetrením na Mestskom úrade Stupava bolo preukázané, že pani A. a žalobkyňa majú trvalý pobyt na adrese C. E. F. XXX/X, D. a obe tam fyzicky bývajú. Z predloženej nájomnej zmluvy vyplýva, že uhrádzala vlastníčke – A. A. sumu 100,- eur, a to titulom 1,- eur nájom a 99,- eur titulom úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Vlastníčka bytu pani A. však podľa predložených dokladov uhrádzala mesačné náklady spojené s užívaním bytu vo výške 180,- eur mesačne. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že žalobkyňa neuhrádzala výdavky spojené s užívaním celého bytu. Ak žalobkyňa býva v byte spoločne s jeho vlastníkmi je zrejmé, že nebola uzavretá nájomná zmluva a naplnené podmienky vzniku nájmu, a to prenechanie bytu do užívania nájomcovi. Je možné, že žalobkyňa je nájomníčkou časti bytu, resp. obytnej miestnosti. Táto skutočnosť je však pre priznanie príspevku na bývanie irelevantná, keďže zákon priznáva nárok na príspevok len vlastníkom a nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, nie však nájomcom časti bytu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/84/2016 zo dňa 31.01.2018). Pokiaľ ide o obytnú miestnosť, musí ísť o obytnú miestnosť v zariadení určenom na bývanie – takým zariadením sa rozumejú napr. slobodárne, podnikové ubytovne, penzióny a podobne, nie byty. Bývanie s vlastníkom, prípadne s nájomcami bytu nenapĺňa požiadavky vlastného nájmu bytu alebo vlastníctva bytu žalobkyňou. Na vznik nároku na príspevok na bývanie nepostačuje ani okolnosť, že žalobkyňa platí za „nájom“ pravidelnú mesačnú sumu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/13/2014 zo dňa 30.09.2015). Z uvedených dôvodov správny súd považoval záver žalovaného o nevzniknutí nároku na príspevok na bývanie za správny.“ 21. Dňa 01.02.2016 žalobkyňa predložila úradu práce nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 22.01.2016 s prenajímateľom: A. A., bytom C. XXX/X, D., ktorú úrad práce považoval za žiadosť o príspevok na bývanie. Z nájomnej zmluvy vplýva, že jej predmetom je byt č. 15 na 5. nadzemnom podlaží bytového domu na Železničnej 893/3 v Stupave, ktorého výlučným vlastníkom je prenajímateľ. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 22.01.2016 do 31.12.2020. Žalobkyňa sa zaviazala platiť prenajímateľovi mesačné nájomné v sume 1,- eur a úhradu za služby spojené s užívaním predmetu nájmu v sume 99,eur mesačne. Z Predpisu mesačnej zálohovej úhrady zo dňa 26.02.2016 vyplýva, že mesačná zálohová platba za predmetný byt je od 01.02.2016 175,73 eur. Šetrením úradu práce dňa 26.02.2016 bolo zistené, že v byte býva žalobkyňa, jej matka (prenajímateľka) a mal. syn. Z uvedených skutkových okolnosti vyplýva, že sú v zásade totožné, ako tie, z ktorých vychádzalo rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, odbor sociálnych vecí a rodiny, č.: MA1/OHN_NVAŠSD/SOC/2015/1246-0069 zo dňa 15.07.2015 a následne aj rozhodnutie druhostupňového orgánu. V tomto rozhodnutí sa rozhodovalo aj o inom nároku žalobkyne ako príspevku na bývanie, avšak pokiaľ ide o posúdenie nároku na príspevok na bývanie, tak od vydania predchádzajúceho rozhodnutia (15.07.2015) nedošlo k podstatnej zmene ani skutkových okolností, ani podmienok vzniku nároku na príspevok upravených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, preto je možné aj na prejednávanú vec vztiahnuť závery týkajúce sa nesplnenia podmienok vzniku nároku na príspevok na bývanie zo strany žalobkyne uvedené jednak v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 9Sžsk/49/2018, ako aj v rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo dňa 25.04.2024, č. k. BA-5S/21/2019 – 198. Je síce pravdou, že predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 15.07.2015 vychádzalo z nájomnej zmluvy zo dňa 05.01.2006 (uzatvorenej na dobu určitú od 05.01.2006 do 01.01.2016), pričom v prejednávanej veci žalobkyňa predložila novú nájomnú
zmluvu zo dňa 22.01.2016, avšak súd porovnaním oboch zmlúv zistil, že obe zmluvy sú v zásade totožné (s výnimkou doby trvania nájmu). Rovnako platí, že žalobkyňa síce formálne uzatvorila nájomnú zmluvu s vlastníčkou bytu – jej matkou, avšak obe v byte naďalej bývajú (spolu so synom žalobkyne), pričom žalobkyňa nepreukázala, že by platila nájomné a všetky náklady za služby spojené s bývaním v predmetnom byte, keď mesačná zálohová platba za byt je 175,73 eur, avšak podľa nájomnej zmluvy žalobkyňa uhrádza vlastníčke bytu iba 100,- eur, a preto nesplnila jednu z podmienok pre priznanie príspevku na bývanie. Ak žalobkyňa býva v byte spoločne s jeho vlastníkom je zrejmé, že nebola uzavretá nájomná zmluva a naplnené podmienky vzniku nájmu, a to prenechanie bytu do užívania nájomcovi. Žalobkyňa teda nespĺňa podmienky vzniku nároku na príspevok na bývanie v zmysle § 14 ods. 3 a § 14 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, preto orgány verejnej správy (prvostupňový aj odvolací) rozhodli správne, keď žalobkyni nepriznali príspevok na bývanie. 22. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).