Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/2/2022 1016201484 17. 12. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1016201484.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. F./G.-XXXXXX zo dňa 14.07.2016 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalovanému nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. B. B. A. – C./XXXX-XXXX zo dňa 29.04.2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 417/2003 Z. z.“) a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 601/2003 Z. z.“) žalobkyni ako fyzickej osobe zvýšil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 EUR mesačne od 01.07.2015. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyni ako príjemkyni pomoci v hmotnej núdzi bola dňa 16.01.2015 zaslaná ponuka Aktivačného centra na vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne v organizácii MÚ Dúbravka na obdobie od 04.02.2015 do 30.06.2015. Žalobkyňa ponuku prevzala dňa 26.01.2015 a dňa 29.01.2015 ju odmietla. Od 01.07.2015 pominuli dôvody na zníženie pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu uplynutia trvania ponuky, a preto bola žalobkyni zvýšená výška pomoci v hmotnej núdzi spôsobom uvedeným v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia podľa § 15 a § 25 ods. 2 zákona č. 417/2003 Z. z. na sumu 117,40 Eur mesačne. 2. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 23.05.2016 uviedla, že prvostupňové rozhodnutie je neplatné, pretože tvrdenia v ňom uvedené sú nepravdivé. Už v odvolaní proti rozhodnutiu č. B./XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 11.11.2014 uviedla, že pre nepriaznivý zdravotný stav nemôže vykonávať manuálne resp. fyzicky náročné práce, aké boli uvedené v ponuke zo dňa 16.01.2015, na vykonávanie pracovných činností údržba a úprava verejnej zelene v Mestskej časti Dúbravka. Žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že nie je žiaden dôkaz o tom, že odmietla vykonávať prácu, ktorá jej bol ponúknutá. Správnemu orgánu prvého stupňa doručila iba vyjadrenie vedúcej odboru MÚ Dúbravka, že potrebujú odborníkov na orezávanie stromov a kríkov a kosenie trávy, čo je podľa názoru žalobkyne fyzicky náročná práca vhodná pre mužov. Dňa 23.02.2015 predložila žalobkyňa riaditeľke správneho orgánu prvého stupňa sťažnosť aj lekársku správu od ortopedičky, ktorá bola vybavená oznámením č. XXXXXX/XXX/XXXX/B./XXXX/XXXX zo dňa 16.03.2015. Keďže žalobkyňa nebola s vybavením
sťažnosti spokojná, podala dňa 02.04.2015 ďalšiu sťažnosť, ktorá bola vybavená oznámením č. XXXX/ XXXXXX/XXX/H./XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 29.04.2016. Žalobkyňa je presvedčená, že správny orgán prvého stupňa nevykonáva svoju prácu zodpovedne aj s poukázaním na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až v apríli 2016. Prvoradou úlohou správneho orgánu prvého stupňa je sprostredkovať uchádzačovi vhodné zamestnanie a nie ho pasívne viesť v evidencii, ako je to v jej prípade. Nevhodné aktivačné práce nie sú riešením dlhodobo nezamestnaného. Uviedla, že má vzdelanie a prax pre vysoko odborné práce a trvalé zamestnanie. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím F./G.-XXXXXX zo dňa 14.07.2016 (v samotnom rozhodnutí je nesprávne uvedený dátum 14.07.2015; ďalej len ako „rozhodnutie o odvolaní“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa je od 01.02.2011 poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi, ktorej výška sa menila v závislosti od skutočností rozhodných pre jej poskytovanie a legislatívnych zmien. Žalobkyňa bola na účel pomoci v hmotnej núdzi posudzovaná ako jednotlivec. Keďže žalobkyňa ponúknuté vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne za obdobie od 04.02.2015 do 30.06.2015 odmietla, úrad jej podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. poskytoval hmotnú pomoc zníženú o sumu 61,60 EUR mesačne. Od 01.07.2015 žalobkyni nebolo ponúknuté vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne, a preto sa na ňu podľa § 10 ods. 8 písm. i) zákona č. 417/2013 Z. z. nevzťahoval § 10 od. 3 tohto zákona. Na základe tejto zmeny rozhodol správny orgán prvého stupňa o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni tak, ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Od 01.07.2015 úhrn súm pomoci v hmotnej núdzi žalobkyne tvorí dávka pre jednotlivca v sume 61,60 EUR a príspevok na bývanie v sume 55,80 EUR, spolu suma 117,40 EUR mesačne. K skutočnostiam uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že ide o konanie, ktoré je predmetom (samostatného) súdneho prieskumu a netýka sa tohto konania, a preto sa k nim nemožno vyjadriť. II. Správna žaloba 4. Proti rozhodnutiu o odvolaní podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 09.08.2016, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.08.2016. V žalobe poukázala na čl. 25 ods. 1 a čl. 39 ods. 2 Ústavy s uvedením, že nemôže byť nútená vykonávať fyzicky náročnú nekvalifikovanú prácu bez ohľadu na jej zdravotný stav. Správny orgán prvého stupňa je povinný sprostredkovať jej vhodné zamestnanie na trvalý pracovný pomer za priemernú mesačnú mzdu. Uviedla, že má vysokoškolské vzdelanie a odbornú prax. V evidencii nezamestnaných je vedená viac ako 10 rokov, čo pokladá za dostatočne dlhý čas, aby jej správny orgán prvého stupňa sprostredkoval vhodné zamestnanie zodpovedajúce jej veku, vzdelaniu a zdravotnému stavu. Za pochybenie správneho orgánu prvého stupňa pokladá to, že tento nedokáže akceptovať uvedené skutočnosti a mlčky toleruje, že jej bývalí zamestnávatelia porušujú Zákonník práce a zákon o štátnej službe. Uviedla tiež, že dňa 17.06.2015 podala na Krajský súd v Bratislave žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. I./G.-XXXXXX zo dňa 10.02.2015, vec je na súde vedená pod sp. zn. 5S/141/2015. III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 5. Vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe zo dňa 27.09.2016 žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 6. K námietkam žalobkyne, uvedeným v správnej žalobe, uviedol argumentáciu totožnú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobkyne, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi je v rozpore s Ústavou SR, poukázal na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 8/2014 zo dňa 27.05.2015, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že právna úprava, podľa ktorej môže byť poskytovanie dávky v hmotnej núdzi podmienené výkonom pracovných povinností len vo vzťahu k niektorým z uchádzačov, ktorí sú inak v rovnakom postavení, nepredstavuje porušenie zákazu diskriminácie. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa sa v žalobe nevyjadruje k predmetnému konaniu, ale poukazuje na predchádzajúce konanie, v ktorom jej bola pomoc v hmotnej núdzi znížená z dôvodu nezúčastňovania sa na vykonávaní činností podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. Predchádzajúce konanie je však predmetom samostatného súdneho konania, ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/151/2015. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 7. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 28.11.2016 uviedla, že žalovaný porušuje zákon č. 5/2004 Z. z., keďže nesplnil povinnosť sprostredkovať jej vhodné zamestnanie primerané jej veku, kvalifikácii a zdravotnému stavu a nie aktivačnú činnosť za 61,60 EUR mesačne, čo nezodpovedá minimálnej mzde ani životnému minimu. Uviedla, že 21.07.1991 predložila žalovanému lekársku správu, že má zníženú pracovnú schopnosť a nemá si zaťažovať pohybový aparát. Dňa 22.01.1991 jej Bratislavská správa sociálneho zabezpečenia vydala rozhodnutie o znížení pracovnej schopnosti pre vrodenú ortopedickú chybu pohybového aparátu, a preto nemohla ďalej vykonávať prácu samostatnej technologičky cukrárskej výroby v pekárni v Bratislave. V tom čase žalobkyňa študovala na
Ekonomickej univerzite v Bratislave, ktorú v roku 1995 aj dokončila. Následne vo vyjadrení žalobkyňa zopakovala argumentáciu uvedenú v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázala na to, že správny orgán prvého stupňa má už 5 rokov informáciu o jej zhoršenom zdravotnom stave, a preto nerozumie, z akého dôvodu má vykonávať fyzicky náročné aktivačné práce. 8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2016 uviedol, že trvá na svojom predchádzajúcom stanovisku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje, keďže žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 28.11.2016 neuviedla žiadne nové skutočnosti. V. Priebeh doterajšieho súdneho konania 9. Krajský súd v Bratislave uznesením 5Sa/27/2016-34 zo dňa 27.05.2019 vyzval žalobkyňu, aby v určenej lehote doplnila svoje podanie zo dňa 09.08.2016. Keďže podaním, ktorým žalobkyňa na uznesenie reagovala, neodstránila vady podania zo dňa 09.08.2016, súd uznesením, č. k. 5Sa/27/2016-40 zo dňa 17.08.2021 podanie žalobkyne označené ako „Žaloba“ Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov, doručené Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.08.2016, odmietol. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, ktorej kasačný súd uznesením, č. k. 7Ssk/75/2021-50 zo dňa 15.12.2021 vyhovel a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu riadne zistiť, či ide o správnu žalobu, a teda či žalobkyňa žiada o preskúmať rozhodnutie žalovaného alebo ide o žalobu na plnenie, pričom poukázal na ustanovenie § 60 SSP. 11. Súd následne určil termín informatívneho výsluchu žalobkyne podľa ustanovenia § 60 SSP za účelom odstránenie vád podania zo dňa 09.08.2016. Na predvolanie na informatívny výsluch žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 22.02.2022, v ktorom uviedla, že jej žaloba zo dňa 09.08.2016 sa týka preskúmania napadnutého rozhodnutia č. F./G.-XXXXXX zo dňa 14.07.2016. Zároveň však v žalobnom návrhu uviedla, že žiada od žalovaného zaplatenie dlžnej sumy vo výške 8.526,19 EUR. 12. Následne sa žalobkyňa dňa 09.03.2022 dostavila na informatívny výsluch, avšak nepodarilo sa ním dosiahnuť účel, na ktorý bol nariadený. Zo zápisnice z informatívneho výsluchu vyplýva, že žalobkyňa neumožnila realizovať účel výsluchu a opustila predčasne pojednávaciu miestnosť. 13. S odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a 17Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 14. Uznesením, č. k. BA-8Sa/2/2022-77 zo dňa 03.08.2023 správny súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia 8.526,19 EUR vylúčil na samostatné konanie. Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-8Sa/2/2022 tak ostalo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. F./G.-XXXXXX zo dňa 14.07.2016. VI. Konanie na správnom súde 15. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. d) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.“ 17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 19. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 20. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199
ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2024 (§ 137 ods. 3 SSP). VII. Aplikovaná právna úprava 22. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.“ 23. Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Pomoc v hmotnej núdzi je a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka"), b) ochranný príspevok, c) aktivačný príspevok, d) príspevok na nezaopatrené dieťa, e) príspevok na bývanie.“ 24. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.“ 25. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Dávka je 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca.“ 26. Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.“ 27. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.“ 28. Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Príspevok na bývanie je 55,80 eura mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti.“ 29. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.“ 30. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.“ VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 31. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 32. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého administratívneho spisu. 33. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 17.12.2024 uviedla, že má vysokoškolské vzdelanie, žalovaný jej ponúkal iba nekvalifikované práce a momentálne je starobná dôchodkyňa. Aktivačné práce v minulosti vykonávala, ale v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia ich už vykonávať odmietla z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a veku s tým, že očakávala, že jej žalovaný ponúkne kvalifikované
zamestnanie. Od narodenia má ortopedickú vadu, vždy pracovala iba na úväzok na dobu určitú, pričom sa opakovane stalo, že bola prepustená v skúšobnej dobe z dôvodu ochorenia. Žalobkyňa na pojednávaní predložila k nahliadnutiu platobné príkazy za obdobie od apríla 2016 do januára 2018 o vyplácaní sumy iba vo výške 55,80 EUR. Na otázku súdu, či je v súčasnosti vedené konanie o zaplatenie sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou priznanou napadnutým rozhodnutím a sumou, ktorá jej bola zo strany žalovaného skutočne vyplatená uviedla, že v tejto veci je vedené konanie o zaplatenie sumy 8.526,19 EUR na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/8/2022. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nerozumie, z akého dôvodu jej žalovaný ponúkal iba rekvalifikačné kurzy, keďže má právo na primeranú prácu. Zákon č. 417/2013 Z. z. pokladá za diskriminačný. Poukázala tiež na to, že v zákone č. 601/2003 Z. z. je uvedená suma životného minima, ktorá nezodpovedá sume, ktorá jej bola priznaná ako pomoc v hmotnej núdzi, s poukazom na výšku jej životných nákladov a skutočnosť, že ju musela finančne podporovať jej najbližšia rodina. Má právo na dôstojný život a na životné minimum, a preto žiada vyplatenie sumy 8.526,19 EUR. 34. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.12.2024 uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v prospech žalobkyne. Argumentácia žalobkyne o ponuke aktivačných práv nemá význam pre toto konanie, mala význam v konaní o preskúmanie rozhodnutia o znížení pomoci v hmotnej núdzi, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia. O predchádzajúcej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/141/2015 tak, že konanie zastavil a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom, a teda obdobie do júla 2015 bolo riešené v predchádzajúcom konaní. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že jej nebola vyplatená celá suma pomoci v hmotnej núdzi podľa napadnutého rozhodnutia, žalovaný nemá o tom vedomosť, avšak ak je to tak, muselo by tu existovať ďalšie rozhodnutie o znížení pomoci v hmotnej núdzi, ktoré nie je predmetom prieskumu v tejto veci. Podľa vedomosti žalovaného žaloba v časti o zaplatenie sumy 8.526,19 EUR, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie, bola následne vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 33C/36/2023 a toto konanie bolo zastavené z dôvodu litispendencie. Konanie o zaplatenie sumy 8.526,19 EUR je vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. BA1-7C/8/2022 a bolo v časti proti prvostupňovému orgánu zastavené a proti druhostupňovému orgánu odmietnuté. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a nežiadal priznať náhradu trov konania. 35. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z. žalobkyni ako fyzickej osobe zvýšil pomoc v hmotnej núdzi na sumu 117,40 EUR mesačne od 01.07.2015. Z administratívneho spisu a pripojeného spisu v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/141/2015 správny súd zistil, že žalobkyni bola rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. B./XXXX/XXXXXXXX zo dňa 11.11.2014 znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 EUR mesačne od 01.10.2014 podľa ustanovenia § 10 ods. 3 v spojení s § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.. Odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu bolo žalovaným zamietnuté a uvedené rozhodnutie bolo potvrdené, keďže žalobkyňa odmietla ponuku vykonávať činnosť v rozsahu 32 hodín mesačne v období od 01.10.2014 do 31.12.2014. Uvedené rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/141/2015 (konanie bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/141/2015-42 zo dňa 31.05.2016 a na základe odvolania podaného žalobkyňou bolo uvedené uznesenie potvrdené Najvyšším súdom SR, sp. zn. 9Sžso/3/2017 zo dňa 03.05.2017). Následne zo strany žalobkyne nedošlo ani k akceptácii ponuky vykonávať činnosť v rozsahu 32 hodín mesačne v období od 04.02.2015 do 30.06.2015. 36. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že žalobné námietky žalobkyne v prevažnej časti nesmerujú k proti rozhodnutiu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci. Žalobkyňa opakovane namieta najmä skutočnosť, že (i) jej správny orgán prvého stupňa počas obdobia, v ktorom bola evidovaná ako nezamestnaná, nedokázal sprostredkovať zamestnanie primerané jej veku, vzdelaniu a zdravotnému stavu, (ii) ponuky na vykonávanie činnosti podľa § 10 zákona č. 417/2013 Z. z. nezodpovedali jej kvalifikácii a zdravotnému stavu a (iii) hmotné zabezpečenie, ktoré jej bolo priznané, nedosahuje ani výšku životného minima. Otázkou, či bolo žalobkyni v priebehu jej evidencie ako nezamestnanej sprostredkované zamestnanie primerané jej kvalifikácii sa súd nezaoberal, keďže táto otázka nesúvisí s rozhodnutím žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci. Obdobne otázka, či žalobkyni bol v súlade so zákonom ponúknutý zodpovedajúci výkon činnosti podľa § 10 zákona č. 417/2013 Z. z. nie je predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci, keďže táto skutočnosť nemala vplyv na výsledok administratívneho konania.
37. Správny súd preto obmedzil prieskum na posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky pre zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi vo výške a spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 38. Zákon č. 417/2013 Z. z. v ustanovení § 10 stanovuje podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje na to, dávka podľa ods. 2 tohto ustanovenia bola priznaná v plnej výške resp. uvedené zákonné ustanovenie stanovuje, za akých podmienok sa dávka znižuje. Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. sa dávka podľa ods. 2 znižuje o sumu 61,60 EUR za tam uvedených podmienok, ak nie je v odsekoch 5 a 6 ustanovené inak. Ustanovenia § 10 ods. 8 zákona č. 417/2013 Z. z. určuje, v ktorých prípadoch sa § 10 ods. 3 na člena domácnosti nevzťahuje (členom domácnosti sa rozumie aj jednotlivec - § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 417/2013 Z. z.). Okrem iného je to aj v prípade, ak členovi domácnosti nebolo vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) ponúknuté. 39. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyni bolo v období od 02.04.2015 do 30.06.2015 ponúknuté vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) zákona č. 417/2013 Z. z. Zároveň medzi nimi nebolo sporné, že v období od 01.07.2015 jej vykonávanie uvedených činností ponúknuté nebolo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli k 01.07.2015 splnené zákonné podmienky pre zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi žalobkyni. Konajúce orgány verejnej správy preto rozhodli vecne správne, keď s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, z dôvodu tejto skutočnosti, od 01.07.2015 zvýšili žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi. Suma pomoci v hmotnej núdzi bola zvýšená správne, keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala nárok na inú pomoc v hmotnej núdzi ako na dávku v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“) a na príspevok na bývanie, ako ani iné skutočnosti, na základe ktorých by jej pomoc v hmotnej núdzi mala byť priznaná v inej výške. V čase rozhodovania správnych orgánov bola výška dávky pre jednotlivca vo výške 61,60 EUR mesačne a výška príspevku na bývanie v prípade domácnosti s jedným členom domácnosti 55,80 EUR mesačne. Celková suma zvýšenej pomoci v hmotnej núdzi teda bola žalovaným určená správne na sumu 117,40 EUR mesačne. Správny súd súčasne dodáva, že orgány verejnej správy svoje rozhodnutia aj dostatočne odôvodnili. 40. K námietke žalobkyne, že suma pomoci v hmotnej núdzi nedosahovala sumu životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd uvádza, že podľa ustanovenia § 1 zákona č. 601/2003 Z. z. tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. V § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. je hmotná núdza definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Dávka v hmotnej núdzi je podľa § 10 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/32/2021 zo dňa 25.10.2022 , s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje: „21. Najvyšší súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 9Sžso/88/2014, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že Slovenská republika uznala sociálne a hospodárske práva za hodné ochrany priamo v ústave, tieto však nie sú absolútne a ich konkrétnu realizáciu vymedzujú osobitné zákony, tiež aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Treba zdôrazniť, že sociálne práva sú závislé predovšetkým na ekonomickej situácii štátu, pričom úroveň ich poskytovania reflektuje nielen hospodársky a sociálny vývoj štátu, ale aj vzťah štátu a občana založený na vzájomnej zodpovednosti a uznaní princípu solidarity. Listina základných práv a slobôd zaväzuje v oblasti sociálnych práv štát k pozitívnemu konaniu a k zaisteniu ochrany týchto práv. Obsahom týchto povinností štátu je zaistiť subjektom práv istý minimálny sociálny štandard, a nie adekvátny životný štandard v súlade s ich požiadavkami, ako je to týmito subjektmi niekedy mylne vnímané a požadované. Z uvedeného je zrejmé, že síce každý, kto je v hmotnej núdzi má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných (minimálnych) životných podmienok. Cieľom zákonodarcu v žiadnom prípade nebolo rozširovať okruh osôb, poberajúcich pomoc, okrem tých, čo danú pomoc nevyhnutne potrebujú. Uvedené je zrejmé aj z formulácie ustanovenia článku 39 ústavy, keď ústavodarca použil termíny ako „kto je v hmotnej núdzi“, „pomoc, ktorá je nevyhnutná“, „základných životných podmienok“, pričom tieto právne inštitúty sú následne vymedzené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Pre zabezpečenie potrieb občana SR, ako aj každého jednotlivca, je v prvom rade nevyhnutná jeho vlastná aktivita, jeho príjmy a jeho využívanie majetku. Solidaritu štátu vo forme dávky v hmotnej núdzi je potom možné považovať až za poslednú možnosť po vyčerpaní ostatných prostriedkov zabezpečenia základných životných podmienok. 22. Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok (§ 10 ods. 1 zákona) s tým, že základnými životnými
podmienkami sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie (§2 ods. 2 zákona). Tomu potom zodpovedá aj výška dávky. Zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi nevyplýva, že by osoba, ktorá nedosahuje životné minimum, mala automaticky nárok na dávku, alebo aby jej bola vyplácaná dávka vo výške životného minima. Naopak, zákon uvádza konkrétny výpočet dávky v hmotnej núdzi v prípade, ak žiadateľ dosahuje určité príjmy, v čom sa prejavuje princíp solidarity a požiadavka vlastného pričinenia žiadateľa o zabezpečenie základných životných podmienok. 24. Pokiaľ sťažovateľ namietal jeho diskrimináciu v zabezpečení primeranej životnej úrovne, kasačný súd opakuje, že dávka je určená len na zabezpečenie základných životných podmienok, teda nie na zabezpečenie primeranej životnej úrovne, ako sa mylne domnieva sťažovateľ.“ 41. Záverom správny súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa poukazovala porušovanie jej práv podľa čl. 35 ods. 1 a ods. 3 a čl. 39 ods. 2 (tu mala žalobkyňa zrejme na mysli čl. 39 ods. 6) Ústavy SR, správny súd neidentifikoval porušenie uvedených ústavných práv žalobkyne napadnutým rozhodnutím. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť žalobkyne na skutočnosť, že súlad § 10 ods. 3 až 11 zákona č. 417/2013 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a čl. 39 ods. 2 Ústavy SR bol Ústavným súdom SR posudzovaný, pričom nálezom sp. zn. PL. ÚS 8/2014 z 27. mája 2015 Ústavný súd SR nevyhovel návrhu skupiny 30 poslancov NR SR, čo znamená, že napadnuté ustanovenia nie sú v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej republiky. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/37/2020 zo dňa 12.03.2021, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „Systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z.z, prípadne aj podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a slobôd druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. Esenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie.“ 42. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167, § 168 a 467 ods. 3 SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania, prihliadajúc aj na to, že žalovaný náhradu trov konania nežiadal priznať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).