Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-9Sp/56/2016 1016200953 22. 10. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1016200953.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci navrhovateľa: ProSenior Care, s.r.o., so sídlom Malokarpatská 22/A, Svätý Jur, IČO: 36 783 897, právne zastúpeného JUDr. Ivanou Závackou, advokátkou, Havlíčkova 11/A, Bratislava proti odporcovi: Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu, č. k. XXXXX/XXXX/X/A. zo dňa XX.XX.XXXX, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja č. XXXXX/ XXXX/X/A. zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a v e c v r a c i a Bratislavskému samosprávnemu kraju na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a navrhovateľovi voči odporcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Bratislavský samosprávny kraj rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/X/A. zo dňa XX.XX.XXXX v správnom konaní vo veci výmazu poskytovateľa sociálnej služby z registra rozhodol, že vymazáva spoločnosť s ručením obmedzeným ProSenior Care, s.r.o., so sídlom Malokarpatská 22A, 900 21 Svätý Jur, IČO 36 783 897, z Registra poskytovateľov sociálnych služieb (ďalej aj ako „register“) vedeného Bratislavským samosprávnym krajom (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie o výmaze“). Rozhodnutie o výmaze odôvodnil odporca tým, že navrhovateľ bol dňa 21.12.2011 zapísaný do registra ako poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov s celoročnou pobytovou formou, s kapacitou 15 miest a s dňom začatia poskytovania sociálnych služieb 01.01.2012. Miesto a adresa poskytovania sociálnej služby bolo do registra zapísané: Seniordom Vajnory, ul. Alviano 2, Bratislava. Odporca poukázal na ustanovenie § 64 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnych službách, v ktorom sú uvedené prílohy k žiadosti o zápis do registra. V súvislosti s údajmi o priestorových podmienkach zodpovedajúcich druhu sociálnej služby, forme sociálnej služby a počtu prijímateľov sociálnej služby navrhovateľ predložil zmluvu o nájme a prevádzkovaní domova sociálnych služieb zo dňa 29.09.2011, uzatvorenú s Mestskou časťou Bratislava – Vajnory na dobu neurčitú (ďalej len „zmluva o nájme“). Navrhovateľ na základe zmluvy o výpožičke nehnuteľnosti, uzavretej podľa § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 28.05.2014, vypožičal celé priestory na ul. Alviano 2, Bratislava na dobu neurčitú inej právnickej osobe (ďalej len „zmluva o výpožičke“). Odporca dospel k záveru, že zmluvou o výpožičke navrhovateľ previedol na inú právnickú osobu právo užívania priestorov, ktoré sú predmetom nájmu podľa zmluvy o nájme, a tým prestal byť užívateľom priestorov, v ktorých, podľa údajov v registri, má poskytovať sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ prestal spĺňať priestorové podmienky potrebné na zápis do registra, a preto odporca začal podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“) konanie o výmaz navrhovateľa z registra. V priebehu konania navrhovateľ predložil odporcovi dodatok k zmluve o výpožičke, ale nedoručil mu odporcom žiadané doklady preukazujúce, že navrhovateľ spĺňa priestorové podmienky potrebné pre ďalšie poskytovanie sociálnej služby a zápis do registra. Keďže navrhovateľ prestal spĺňať podmienky stanovené v § 64 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnych službách, odporca rozhodol podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnych službách o výmaze navrhovateľa z registra. Oprávnenie poskytovať sociálnu službu zaniká odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia o výmaze z registra. 2. Navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 01.06.2016 podanom proti rozhodnutiu o výmaze žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie o výmaze podľa § 250q ods. 3 OSP zrušil v celom rozsahu, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia. Navrhovateľ poukázal na to, že v budove označenej ako SeniorDom Vajnory sú súčasne umiestnené dve zariadenia sociálnej služby, a to zariadenie pre seniorov a špecializované zariadenie, pričom obe sú registrované na kapacitu 15 osôb a zároveň budova SeniorDom Vajnory má celkovú kapacitu 15 osôb. Skutočnosť, či je klient umiestnený v zariadení pre seniorov alebo v špecializovanom zariadení závisí od jeho zdravotného stavu (podmienky sú uvedené § 35 a § 39 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách). Okruh klientov špecializovaného zariadenia zákon špecifikuje užšie ako klientov zariadenia pre seniorov. Prevádzkovateľom špecializovaného zariadenia je občianske združenie Prosenior, ktoré užíva budovu na základe zmluvy o výpožičke v znení dodatku č. 1. Prevádzkovateľom zariadenia pre seniorov je navrhovateľ, ktorý budovu užíva na základe zmluvy o nájme. Podľa názoru navrhovateľ dohoda týchto dvoch subjektov o užívaní budovy, ktorá obom slúži na poskytovanie sociálnych služieb, žiadnym spôsobom neodporuje zákonu ani sa ho nesnaží obísť, naopak, zákon o sociálnych službách v § 1 ods. 2 predpokladá spájanie druhov sociálnej služby, ak je to účelné. Dohoda vychádza z predpokladu, že budova má kapacitu 15 osôb, prenajímateľ súhlasí s bezodplatným užívaním budovy inou právnickou osobou a tento stav môže flexibilne reagovať na požiadavky klientov o prijatie do SeniorDomu Vajnory. Jediným zákonným limitom, pokiaľ ide o kapacitu budovy, je stanovený počet 40 osôb (§ 35 ods. 4 a § 39 ods. 4 zákona o sociálnych službách). Navrhovateľ uvádza, že zákon nestanovuje presné pravidlá rozdelenia klientov napríklad podľa pohlavia či mobility klientov. Preto podľa navrhovateľa nie je správne trvať na tom, že pri budove s kapacitou 15 osôb musí byť presný počet lôžok vyčlenený pre špecializované zariadenia a presný počet pre zariadenie pre seniorov (odporca to mal opakovane žiadať na stretnutiach s navrhovateľom), z dôvodu efektívneho využitia lôžok podľa potrieb klientov. Navrhovateľ sa domnieva, že vec by nebola predmetom skúmania odporcu, ak by obe zariadenia prevádzkoval jeden poskytovateľ. V tomto prípade však v jednej budove poskytujú dve rôzne sociálne služby dvaja poskytovatelia. Podľa navrhovateľa odporca vec nesprávne posúdil a prekročil hranice voľnej úvahy pri hodnotení spôsobu užívania predmetu výpožičky. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca môže konať len v medziach čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a na konanie navrhovateľa sa uplatňuje čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Odporca preto nie je oprávnený vyžadovať od navrhovateľa splnenie ďalších podmienok pre registráciu nad rámec zákona. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že rozhodnutie o výmaze neobsahuje výslovné uvedenie právnych predpisov, ktoré by zakladalo oporu pre konštatovanie, že navrhovateľ prestal byť užívateľom priestorov (prestal spĺňať podmienky podľa ustanovenia § 64 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnych službách). Nie je tiež pravdou, že navrhovateľ nedoručil odporcovi požadované doklady, keďže odporcovi bol doručený dodatok k zmluve o výpožičke a oznámenie, že žiadnymi ďalšími dokladmi navrhovateľ nedisponuje. Odporca sa nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v písomnostiach zo dňa 30.03.2015 a 30.07.2015, ani s právnou argumentáciou o možnom súbežnom užívaní jednej budovy dvoma zariadeniami/poskytovateľmi. Odporca nezohľadnil ani vyjadrenie prenajímateľa Mestskej časti Bratislava – Vajnory, z ktorého vyplýva, že rozdelenie kapacity pri jej užívaní je výlučne v kompetencii užívateľov. Napadnuté rozhodnutie sa nevyrovnalo ani s námietkou zaujatosti voči pani B. B. C. a navrhovateľ upriamoval pozornosť súdu na písomnosť zo dňa 17.03.2016 a výklad zákonných ustanovení o zmluve o výpožičke v ňom uvedený. Napadnuté rozhodnutie o výmaze bolo preto podľa názoru navrhovateľa vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a obsahuje zásadný rozpor s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože z neho nevyplýva jasná úvaha správneho orgánu pri hodnotení dôkazov ani ako použil správnu úvahu pri výklade právnych predpisov. 3. Odporca na základe výzvy súdu podaním zo dňa 03.10.2016 predložil súdu administratívny spis a uviedol, že naďalej zastáva názor, že navrhovateľ prestal spĺňať priestorové podmienky stanovené v § 64 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnych službách potrebné pre ďalšie trvanie poskytovania sociálnej služby a zápis do registra. Odporca uviedol, že uzavretím zmluvy o výpožičke navrhovateľ prestal byť užívateľom priestorov, ktoré sú predmetom nájmu podľa zmluvy o nájme, a tým prestal spĺňať priestorové podmienky potrebné na zápis do registra. V tejto súvislosti odbor sociálnych vecí odporcu
požiadal o stanovisko aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo“), ktoré v stanovisku uvádza, že dve nezávislé právnické osoby nemôžu podľa jeho názoru súčasne poskytovať sociálne služby v tých istých priestorových podmienkach, s tou istou kapacitou a v tom istom čase s preukázaním priestorových podmienok nájomnou zmluvou, ktorej predmetom je nájom priestorov, v ktorých sa sociálne služba poskytuje prvou právnickou osobou a následným odovzdaním tých istých priestorov zo strany tejto prvej právnickej osoby druhej právnickej osobe na ich bezplatné užívanie zmluvou o výpožičke, ktorej predmetom je výpožička týchto priestorov, v ktorých sa sociálne služba poskytuje touto druhou právnickou osobou. Prvá osoba po dobu trvania zmluvy o výpožičke nemôže poskytovať sociálnu službu v týchto priestoroch a prestala spĺňať priestorové podmienky na poskytovanie sociálnej služby. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o výpožičke, odporca na predloženie dodatku reagoval listom č. 02003/2015/3/SP zo dňa 17.03.2016, kde uviedol názor, že zo zmluvy o výpožičke jednoznačne vyplýva, že počas zmluvne dohodnutej doby nehnuteľnosť užíva vypožičiavateľ na dohodnutý účel, a teda nemôže túto nehnuteľnosť v tom istom čase súčasne užívať aj požičiavateľ, nakoľko ju odovzdal vypožičiavateľovi, pričom uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o výpožičke nemá na uvedenú skutočnosť vplyv. 4. Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 16.07.2021 k vyjadreniu odporcu uviedol, že navrhovateľ trvá na podanom opravnom prostriedku. Súčasne oznámil, že od podania opravného prostriedku nastali nasledujúce podstatné skutočnosti. Písomným oznámením zo dňa 01.04.2019 navrhovateľ oznámil odporcovi, že dňa 03.04.2019 uplynie dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov, počas ktorých navrhovateľ neposkytoval sociálnu službu s odkazom na ustanovenie § 68 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého mal odporca následne rozhodnúť o výmaze navrhovateľa z registra, čo však neurobil odkazujúc na prebiehajúce súdne konanie o preskúmaní rozhodnutia o výmaze. Pre navrhovateľa je podstatné trvať na preskúmaní napadnutého rozhodnutie o výmaze pre odstránenie pochybností, že navrhovateľ poskytoval sociálne služby v období od 06.04.2016 do 03.04.2018 v súlade so zákonom o sociálnych službách. Vec by bolo možné považovať za vyriešenú v zmysle ustanovení o autoremedúre príp. o uspokojení žalobcu podľa § 101 SSP, pokiaľ by odporca rozhodol o výmaze navrhovateľa k 03.04.2019. K samotnému vyjadreniu odporcu zo dňa 03.10.2016 uviedol, že odporca iba opakuje argumentáciu, ktorú použil ako oporu pre napadnuté rozhodnutie o výmaze. Právny názor odporcu je v rozpore s možnosťami správneho orgánu, ktorý je povinný konať výlučne na základe zákona a jeho rozsahu. Do pozornosti súdu dal novelu zákona o sociálnych službách č. 331/2017 Z. z., ktorá dodatočne dáva za pravdu navrhovateľovi. Podľa ustanovenia § 61 ods. 7 zákona o sociálnych službách je výslovne stanovený postup pre počítanie kapacity v jednej budove, ak sa v nej nachádza viac zariadení, s tým, že navrhovateľ kapacitu zariadenia nikdy neprekročil. K stanovisku ministerstva navrhovateľ uvádza, že toto stanovisko nemá k dispozícii, nie je zrejmé, kto toto stanovisko vypracoval a ministerstvo nie je účastníkom tohto konania. 5. Odporca vo vyjadrení č. 5774/2023/ORF-2 zo dňa 06.03.2023 uviedol, že podanie konateľa navrhovateľa doručené odporcovi dňa 10.04.2019, ktoré obsahovalo oznámenie o neposkytovaní sociálnej služby po dobu 12 po sebe idúcich mesiacov, nevyhodnotil ako návrh na výmaz z registra, keďže žiadosť o výmaz v ňom nebola obsiahnutá, a preto len informoval navrhovateľa, že oznámenie berie na vedomie a vo veci bude ďalej konať po právoplatnosti rozhodnutia súdu v tejto veci. Ak by aj na základe tohto oznámenia odporca začal konanie o výmaz, toto konanie by prerušil do skončenia predmetného súdneho konania. Odporca trvá na napadnutom rozhodnutí o výmaze z dôvodu, že navrhovateľ prestal spĺňať priestorové podmienky potrebné pre ďalšie trvanie poskytovania sociálnej služby a zápis v registri. 6. Na nariadenom pojednávaní dňa 22.10.2024 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ trvá na podanom opravnom prostriedku a žiada, aby súd napadnuté správne rozhodnutie zrušil v celom rozsahu. Odporca podľa jeho názoru nedokázal precizovať zákonné ustanovenie, ktorým by odôvodnil základ svojho rozhodnutia. Opätovne poukázala na to, že žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje, aby si dve právnické osoby ohľadom užívania tých istých priestorov vzájomne dohodli spôsob a rozsah súčasného užívania nehnuteľnosti. Výklad príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý uplatnil odporca, pokladá navrhovateľ za príliš extenzívny. Tento postup sa prejavil aj v absencii náležitostí správneho rozhodnutia, ktorému chýba správny úvaha pri použití právnych predpisov a vysporiadania sa s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníka konania. Odporca porušil ústavnú zásadu uvedenú v čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR a svojvoľne vykladal ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o výpožičke, ignoroval zásadu zmluvnej voľnosti, ako aj názor prenajímateľa. Odporca sa tiež nezaoberal zákonným ustanovením, ktoré upravuje možnosť účelného spájania zariadení sociálnych služieb a nereagoval na navrhovateľom podanú námietku zaujatosti proti zamestnankyni odporcu. Navrhovateľ zastáva názor, že bolo účelné a zákonom
dovolené spojiť prevádzku dvoch zariadení sociálnych služieb – špecializovaného a zariadenia pre seniorov. Vymazanie navrhovateľa z registra poskytovateľov sociálnych služieb prostredníctvom napadnutého rozhodnutia považuje za nezákonné a nedôvodné. Poverený zástupca odporcu na pojednávaní dňa 22.10.2024 uviedol, že odporca trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia a žiada, aby súd o veci meritórne rozhodol, keďže ide o precedens z hľadiska predmetu konania. Odporca poukázal na to, že posudzuje podrobne splnenie predpokladov pre poskytovanie sociálnej služby vrátane náležitostí nájomnej zmluvy. Nesúhlasí s právnym výkladom navrhovateľa, ktorý sa týka užívania tej istej nehnuteľnosti na základe zmluvy o nájme a zmluvy o výpožičke, pričom odkazuje na stanovisko ministerstva, ktoré je založené v administratívnom spise. Podľa odporcu navrhovateľ zmluvou o výpožičke posunul užívacie právo vypožičiavateľovi. Odporca pri rozhodovaní zohľadnil aj zodpovednosť za klientov. Podľa jeho názoru je potrebné presne špecifikovať počet klientov pre tenktorý typ sociálnej služby a tento počet je možné flexibilne meniť podľa potreby. Otázka ukončenia poskytovania sociálnej služby zo strany navrhovateľa v roku 2019 je bezpredmetná, pretože napadnuté rozhodnutie nie je právoplatné. Využitie autoremedúry nepokladá v tomto štádiu za možné a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Právna zástupkyňa v reakcii na vyjadrenie odporcu uviedla, že otázka zodpovednosti za klienta je v tejto veci irelevantná, pretože ide o vzťah klienta a poskytovateľa sociálnej služby. Kapacita zariadenia bola medzi zainteresovanými subjektami vyjasnená s tým, že v zariadení mohlo byť umiestnených najviac 15 klientov. Odporca si nesprávne vykladá, čo znamená kombinovať sociálne služby a navrhovateľ sa prikláňa k výkladu „plastického užívania“, ktoré zákon nevylučuje. Pokiaľ ide o stanovisko ministerstva, podľa vedomosti navrhovateľa ho pripravila osoba bez právnického vzdelania a navrhovateľ žiada, aby naň súd neprihliadal. Odporca následne uviedol, že je aj kontrolným orgánom, a preto musí vedieť, ktorý poskytovateľ sociálnej služby a ktorý zamestnanec ktorého poskytovateľa poskytol konkrétnu službu konkrétnemu klientovi. Ide tiež o otázku finančných súvislostí, keďže odporca poskytuje finančný príspevok na konkrétne sociálne služby, a preto musí mať informáciu o počte klientov, ktorým sa táto služba v zariadení poskytuje. Stanovisko ministerstva bolo vydané príslušnou sekciou a odporca ho považuje za relevantný dôkaz, keďže ministerstvo vykonáva aj metodické usmernenia v oblasti sociálnych služieb. 7. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“ 8. Nakoľko v predmetnej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd rozhodoval o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní postupoval podľa ustanovení OSP. 9. Podľa ustanovenia § 246c ods. 1 OSP „Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.“ 10. Podľa ustanovenia § 250l ods. 2 OSP „Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.“ 11. Podľa § 250l ods. 1 OSP „Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.“ 12. Podľa § 250q ods. 3 OSP „O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.“ 13. Správny súd podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal ako miestne a vecne príslušný súd a vo veci rozhodol rozsudkom verejne vyhláseným dňa 22.10.2024, ktorým napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 3 OSP zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. 14. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Vyšší územný celok rozhodne o výmaze z registra, ak poskytovateľ sociálnej služby prestal spĺňať podmienky na zápis do registra.“ 15. Podľa ustanovenia § 68 ods. 3 zákona o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase „Oprávnenie na poskytovanie sociálnej služby poskytovateľovi sociálnej služby zaniká odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výmaze z registra podľa odseku 1 alebo odo dňa výmazu z registra podľa odseku 2.“
16. Podľa ustanovenia § 91 ods. 3 zákona o sociálnych službách v znení účinnom v rozhodnom čase „Na konanie vo veciach odkázanosti na sociálnu službu, nezapísania do registra, zákazu poskytovať sociálnu službu, výmazu poskytovateľa sociálnej služby z registra, zastavenia činností osobe uvedenej v § 99 ods. 5, akreditácie vzdelávacích programov a akreditácie na odbornú činnosť sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 60 a § 62 až 68.“ 17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“ 18. Podľa ustanovenia § 10 Správneho poriadku „Účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.“ 19. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Správneho poriadku „O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.“ 20. Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“ 21. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 Správneho poriadku „Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.“ 22. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ 23. Správny súd uvádza že, s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa, 17Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 24. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný včas (§ 250m ods. 2 OSP), oprávnenou osobou (§ 205m ods. 1 a 3 OSP) a je prípustný (§ 250l ods. 1 OSP, § 248 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP). 25. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach opravného prostriedku, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250l ods. 2 v spojení s § 244 ods. 2 OSP a § 250i ods. 1 OSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal z odporcom predloženého administratívneho spisu. 26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporcu, ktorým rozhodol o výmaze navrhovateľa z Registra poskytovateľov sociálnych služieb, vedeného Bratislavským samosprávnym krajom. Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal najmä vady konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci a nedodržanie zákonných náležitostí správneho rozhodnutia vrátane nedostatočnej odôvodnenosti napadnutého rozhodnutia. 27. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) OSP z nasledujúcich dôvodov: 28. Správny súd na úvod podotýka, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádza originál (ani kópia) doručenky, ktorá by svedčila o doručení napadnutého rozhodnutia navrhovateľovi. Navrhovateľ a odporca na pojednávaní dňa 22.10.2024 v tejto súvislosti zhodne uviedli, že nerozporujú včasnosť podania opravného prostriedku. 29. Správny súd po preskúmaní veci zistil v konaní správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na túto vadu poukazoval aj navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku a na pojednávaní dňa 22.10.2024. Podľa obsahu je možné podania navrhovateľa ako účastník správneho konania zo dňa
26.03.2015 (hoci v tomto prípade ide o podanie pred začatím konania o výmaz z Registra poskytovateľov sociálnych služieb) a zo dňa 28.07.2015, ktoré bolo podané jednoznačne po začatí správneho konania, posúdiť ako oznámenie dôvodov vylúčenia zamestnankyne odporcu z prejedávania a rozhodovania veci. Navrhovateľ v podaní zo dňa 28.07.2015 výslovne uviedol, že „V súlade s ustanovením § 10 Správneho poriadku oznamujem, že vzhľadom na písomnosti týkajúce sa extenzívneho výkladu zákona č. 448/2008 Z. z. (kópia listu BSK zo dňa 05.03.2015 v prílohe) a reakcie našej spoločnosti (kópia listu zo dňa 26.03.2015 v prílohe) mám dôvodnú pochybnosť o nepredpojatosti pani B. B. C. v tomto správnom konaní.“ Uvedená zamestnankyňa odporcu bola v rozhodnom čase riaditeľkou odboru sociálnych vecí u odporcu, je podpísaná pod žiadosťami o stanovisko, ktoré odporca adresoval ministerstvu, regionálnemu úradu verejného zdravotníctva či prenajímateľovi dotknutých priestorov (Mestská časť Bratislava-Vajnory), ako aj pod upovedomením o začatí správneho konania vo veci výmazu navrhovateľa z Registra poskytovateľov sociálnych služieb. Zároveň sa zúčastňovala pracovných stretnutí s dotknutými právnickými osobami, poskytujúcimi sociálne služby v dotknutej nehnuteľnosti, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia. Bolo povinnosťou správneho orgánu posúdiť tieto podania podľa obsahu a o oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie zamestnanca správneho orgánu rozhodnúť v súlade s § 12 Správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by správny orgán vôbec reflektoval na podanú námietku zaujatosti, pričom ide o vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 30. Za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd považoval aj spôsob, akým bolo v konaní realizované právo účastníkov konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia pred vydaním rozhodnutia (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku). Odporca pochybil, keď upovedomenie o možnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, účastníkom správneho konania adresoval už v rámci upovedomenie o začatí správneho konania ex offo. V momente začatia správneho konania sa v správnom spise ešte nenachádzali všetky podklady pre rozhodnutie. Možnosť vyjadriť sa k podkladu a k spôsobu jeho zistenia mala byť navrhovateľovi daná v momente, keď bol správny orgán presvedčený, že má zabezpečený dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považoval obstarávanie podkladov za ukončené. V čase zaslania upovedomenia o začatí konania navrhovateľovi tento predpoklad nebol splnený, keďže aj samotného navrhovateľa odporca v tomto upovedomení vyzýval na zaslanie dokladov preukazujúcich ním uvedené skutočnosti. Uvedený postup odporcu bol podľa správneho súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže odporca neumožnil navrhovateľovi, aby sa mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia a prípadne navrhnúť ich doplnenie. 31. Pri preskúmaní samotného napadnutého rozhodnutia správny súd identifikoval viacero pochybení týkajúcich sa jednotlivých náležitostí napadnutého rozhodnutia. 32. Vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo vo veci rozhodnuté, keďže výrok rozhodnutia musí obsahovať odkaz na všetky právne predpisy, ktoré správny orgán v konaní aplikoval, teda tak predpisy, ktoré vymedzili jeho príslušnosť, právne predpisy, ktoré upravovali procesné postupy pri rozhodovaní, ako aj právne predpisy, ktoré vymedzili právo, povinnosť alebo inú právnu skutočnosť, ktorou je v tomto prípade výmaz z registra. Práve označenie ustanovenia právneho predpisu, v ktorom je uvedený zákonný dôvod výmazu navrhovateľa z registra vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje. Podľa názoru správneho súdu nie je postačujúce, ak je tento predpis uvedený v odôvodnení rozhodnutia. Ide o podstatnú vadu výroku, pretože uvedenie všetkých právnych predpisov použitých v správnom konaní je pre účastníka konania dôležité z dôvodu, aby si účastník konania mohol v právnych predpisoch verifikovať správnosť a zákonnosť postupu správneho orgánu v konaní a správnosť a zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. 33. Rozhodnutie ďalej trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedený skutkový stav veci, všetky skutočnosti, ktoré bral správny orgán do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, uvedenie, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a ako sa vysporiadal s námietkami a návrhmi účastníkov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia by malo byť zrejmé, prečo správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Aplikujúc uvedené na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je bezpochyby zrejmé, na základe akej úvahy dospel odporca k záveru, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na zápis do registra. Absentuje predovšetkým právna argumentácia, ktorá by bližšie objasňovala, ako odporca dospel k záveru, že navrhovateľ stratil právo na užívanie priestorov na poskytovanie sociálnej služby a jasné právne vysvetlenie, na základe akých dôvodov odporca vyhodnotil, že popri sebe nemôže obstáť nájomná zmluva a zmluva o výpožičke týkajúca sa totožnej nehnuteľnosti, a to najmä sa situácie, keď bol opačný právny názor prezentovaný nielen navrhovateľom, ale aj mestskou časťou ako prenajímateľom či regionálnym úradom verejného zdravotníctva. S uvedenými námietkami
sa správny orgán v odôvodnení náležitým spôsobom nevysporiadal. Správny orgán sa v zásade venoval len opisu priebehu správneho konania, ale v odôvodnení absentuje právne posúdenie veci. 34. V ďalšom konaní je preto správny orgán povinný vysporiadať sa námietkou zaujatosti podanou proti zamestnankyni odporcu navrhovateľom, umožniť navrhovateľovi riadnym spôsobom realizovať jeho procesné práva, najmä možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V prípade vydania nového rozhodnutia vo veci bude odporca dbať na to, aby výrok rozhodnutia obsahoval všetky zákonné náležitosti, aby bolo rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnené a aby sa v ňom dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami navrhovateľa, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a uviedol právne argumenty a úvahy, ktoré ho viedli k záveru vyjadrenému vo výroku rozhodnutia. Správny orgán je právnym názorom súdu viazaný. 35. Správny súd priznal navrhovateľovi podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 7 prvá veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP voči odporcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Podľa § 151 ods. 7 druhá veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie vo veci samej nie je prípustné (§ 250s OSP v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) a e) OSP). Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).