Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-10Scud/6/2016 1016200369 11. 12. 2024 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2024:1016200369.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX-XX C. D., D., E., zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Goconovou, so sídlom Széchényiho 8, Dunajská Streda, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.04.2014, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.04.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušuje a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 28.04.2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) odporkyňa podľa ustanovenia § 21 a § 163 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z. z. a podľa čl. 11 a 16 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení navrhovateľke od 01.01.2003 priznala starobný dôchodok v sume 875,- Sk mesačne. V uvedenej sume bola zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodku v roku 2003 odporkyňa zvýšila navrhovateľke od splátky za júl 2003 starobný dôchodok o 6 % mesačnej sumy dôchodku, t. j. o 53,- Sk mesačne na sumu 928,- Sk. Podľa § 293a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. od 01.02.2004 zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok o 4 % mesačnej sumy dôchodku o 38,- Sk na sumu 966,- Sk. Podľa § 293a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 466/2004 Z. z. od 01.12.2004 zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok o 3,4 % mesačnej sumy dôchodku o 33,- Sk na sumu 999,- Sk mesačne. Podľa § 293az ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z. navrhovateľke od 01.07.2005 zvýšila starobný dôchodok o 8,85 %, t. j. o 89,- Sk na sumu 1.088,- Sk mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z. z. od 01.07.2006 zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok o 5,95 %, t. j. o 65,- Sk na sumu 1.153,- Sk mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z. z. od 01.07.2007 zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok o 6,25 %, t. j. o 73,- Sk na sumu 1.226,- Sk mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z. z. od 01.07.2008 zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok o 5 %, t. j. o 62,- Sk na sumu 1.288,Sk mesačne. Odporkyňa ďalej rozhodla, že od 01.01.2009 podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z. z. patrí navrhovateľke starobný dôchodok v sume 42,80 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z. z. odporkyňa zvýšila navrhovateľke od 01.01.2009 starobný dôchodok o 6,95 %, t. j. o 3,- eur na sumu 45,80 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších a predpisov opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z. z. zvýšila navrhovateľke od 01.01.2010 starobný dôchodok o 3,05 %, t. j. o 1,40 eur na sumu 47,20 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z. zvýšila navrhovateľke od 01.01.2011 starobný dôchodok o 1,8 %, t. j. o 0,90 eur na sumu 48,10 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z. zvýšila navrhovateľke od 01.01.2012 starobný dôchodok o 3,3 %, t. j. o 1,60 eur na sumu 49,70 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. od 01.01.2013 zvýšila navrhovateľke sumu starobného dôchodku o pevnú sumu 3,- eur mesačne, na sumu 52,70 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z. od 01.01.2014 zvýšila navrhovateľke sumu starobného dôchodku o pevnú sumu 2,40 eur mesačne, na sumu 55,10 eur mesačne. Svoje rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že dôchodkový vek podľa § 21 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľka dosiahla dovŕšením 55 rokov veku, 06.09.1993. Dôchodkový vek bol určený s prihliadnutím na to, že vychovala dve deti, a to E., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX. K 06.09.1993 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky celkovo získala 5 267 dní, z toho po 18. roku veku 4 469 dní doby zamestnania. Pretože podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nezískala aspoň 25 rokov doby zamestnania, nárok na starobný dôchodok jej 06.09.1993 nevznikol. Navyše 06.09.1993 mala trvalý pobyt na území Kanady, teda nesplnila ani podmienku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ktorú na účely vzniku nároku na dôchodok vyžadovalo ustanovenie § 103 zákona č. 100/1988 Zb. Nárok na starobný dôchodok jej vznikol až 01.01.2003, kedy nadobudla platnosť Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení. Ide o zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a na jej vykonanie nie je potrebný zákon. Podľa potvrdenia príslušnej inštitúcie sociálneho poistenia Kanady, doručenej Sociálnej poisťovni 20.01.2006, podľa právnych predpisov Kanady od 25.11.1968 do 30.09.2003 navrhovateľka získala 12 728 dní doby poistenia. Z tejto potvrdenej doby poistenia sa vylúči doba od 23.11.1968 do 30.11.1968 a to z dôvodu, že táto doba je už započítaná podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a išlo by teda o duplicitné hodnotenie tej istej doby. Zároveň nie je možné hodnotiť ani dobu od 01.01.2003 do 30.09.2003, nakoľko ide o dobu po vzniku nároku na starobný dôchodok, ktorú je oprávnená zhodnotiť príslušná inštitúcia v Kanade. Pre nárok na starobný dôchodok teda podľa právnych predpisov Kanady od 01.12.1968 do 31.12.2002 získala navrhovateľka 12 449 dní doby poistenia. Z uvedeného vyplýva, že na účely nároku na starobný dôchodok získala spolu s dobou poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a Kanady 17 716 dní t. j. 48 rokov a 196 dní. Podmienka trvalého pobytu, ktorú na vznik nároku na dôchodok vyžadovalo ustanovenie § 103 zákona č. 100/1988 Zb. sa teda od 01.01.2003 na poistencov bývajúcich v Kanade už nevzťahovala. Všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, teda dovŕšenie dôchodkového veku, získanie doby zamestnania v rozsahu aspoň 25 rokov a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, navrhovateľka súčasne splnila až 01.01.2003 a teda až týmto dňom jej vznikol nárok na starobný dôchodok. Ďalej je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedený výpočet starobného dôchodku navrhovateľky podľa zákona č. 100/1988 Zb. a podľa zákona č. 121/1975 Zb. s tým, že starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. je ku dňu vzniku nároku vo výške 902,- Sk mesačne a starobný dôchodok podľa zákona č. 121/1975 Zb. je vo výške 959,- Sk mesačne. V súlade s § 163 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 107/1999 Z. z. teda navrhovateľke patrí dôchodok vo vyššej sume t. j. v sume 959,- Sk mesačne. Pretože nárok na starobný dôchodok navrhovateľke vznikol len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa predpisov Kanady, z teoretickej sumy (959,- Sk) je potrebné určiť čiastkový dôchodok, t. j. sumu starobného dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Pre určenie teoretickej sumy bola zhodnotená doba poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 4 469 dní a celková doba poistenia zhodnotená na určenie sumy je 16 918 dní. Koeficient pre výpočet čiastkového dôchodku je určený ako podiel doby zamestnania získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré boli hodnotené pre určenie sumy starobného dôchodku k úhrnu dôb zhodnotených na nárok na teoretickú sumu starobného dôchodku (4469:16918 = 0,26415). Čiastkový starobný dôchodok je v sume 253,31985
Sk (959 x 0,26415) po zaokrúhlení 254,- Sk mesačne. K tejto sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 112,1%, t. j. 284,734 a pevná suma 1.270,- Sk upravená koeficientom 0,26415 na sumu 335,4705 Sk. Úhrnom navrhovateľke patrí 875,- Sk mesačne. Následne sú zdôvodnené jednotlivé zvýšenia dôchodku uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Na námietku navrhovateľky, že pri určení koeficientu čiastkového dôchodku sa má použiť aj doba poistenia získaná pred 18. rokom veku, odporkyňa uviedla, že zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako aj zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení rozlišuje medzi dobou poistenia, ktorá sa hodnotí na nárok na dôchodkovú dávku a medzi dobou poistenia, ktorá sa hodnotí na určenie sumy dôchodku. Na nárok na starobný dôchodok sa hodnotí celá získaná doba, teda aj doba pred 18. rokom veku a to pre prípad, ak by poistenec po 18. roku veku nezískal potrebných 25 rokov doby poistenia, v takom prípade sa prihliadne aj na dobu poistenia, ktorú získal pred 18. rokom veku. Na určenie sumy starobného dôchodku sa však hodnotí len doba poistenia získaná po 18. roku veku ako je to vyslovene uvádzané v § 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a v § 18 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. Na námietku navrhovateľky, že suma jej čiastkového dôchodku nedosahuje sumu minimálneho dôchodku podľa § 25 zákona č. 100/1988 Zb. odporkyňa uviedla, že po zhodnotení celej doby poistenia, ktorá bola zhodnotená pre určenie sumy je teoretická suma starobného dôchodku navrhovateľky vyššia ako minimálna suma dôchodku. Suma čiastkového dôchodku predstavuje len časť tejto teoretickej sumy, ktorá zodpovedá dobe poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. To však nemení nič na skutočnosti, že po zhodnotení celej doby poistenia je teoretická suma dôchodku vyššia ako minimálna suma dôchodku. Napokon bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené, že sa ním realizuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 8Scud/5/2012-25 z 08.10. 2013. Rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené dňa 03.06.2014 (keďže odporkyňa nevedela preukázať dátum doručenia napadnutého rozhodnutia navrhovateľke, súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľky). Opravným prostriedkom podaným na poštovú prepravu dňa 03.07.2014 a doručeným odporkyni dňa 07.07.2014 napadla navrhovateľka rozhodnutie odporkyne č. 385 906 0000 zo dňa 28.04.2014. Opravný prostriedok odôvodnila tým, že do doby zamestnania nebola započítaná doba pred dosiahnutím veku 18 rokov, k čomu nenachádza dôvod v zákone ani v zmluve medzi SR a Kanadou. Táto doba nebola započítaná ani na strane počtu dní odpracovaných v SR, ani na strane celkového počtu odpracovaných dni. Navrhovateľka mala tiež za to, že ak dôchodok po základnom výpočte a pripočítaní zvýšenia za dobu odpracovanú po vzniku nároku na dôchodok a následnom čiastkovaní takto získanej sumy nedosahuje sumu minimálneho dôchodku 550,- Sk, má sa upraviť na túto sumu a táto suma sa následne zvyšuje. Navrhovateľka tiež nesúhlasila s názorom odporkyne, že jej vznikol nárok na dôchodok až dňom 01.01.2003, kedy nadobudla platnosť Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kanadou o dôchodkovom zabezpečení. Odporkyňa posunutím doby vzniku nároku na dôchodok na 01.01.2003 dospela k názoru, že v prípade navrhovateľky nemá byť doba od 06.09.1993 do 31.12.1998, zohľadnená príslušným percentuálnym zvýšením dôchodku. Tak dospela k záveru, že dôchodok ku dňu vzniku nároku je 71 % priemerného mesačného zárobku oproti pôvodným 83 %. Okrem toho odporkyňa znížila dôchodok aj tým, že zmenila čiastkovací koeficient z 0,28912 na 0,26415 tým, že navýšila počet dní odpracovaných v Kanade. V skutočnosti však počet dní vykázaný kanadskou stranou nehovorí o odpracovaných dňoch ale o dňoch pobytu a tento počet dní je prepočítaný k poslednému dňu mesiaca, v ktorom navrhovateľka doplnila vek 65 rokov, nakoľko vtedy vzniká každému starobnému dôchodcovi na území Kanady nárok na dôchodok podľa zákona o zabezpečení v starobe, ktorý predstavuje pre všetkých poberateľov rovnakú sumu. t. j. nie je ovplyvnený skutočne odpracovanou dobou ani výškou príjmu. Navrhovateľka bola toho názoru, že platnosťou zmluvy jej vznikla iba možnosť si nárok na dôchodok uplatniť, samotný nárok však má byť posudzovaný podľa dôchodkového zákona, ktorý sa na ňu vzťahuje, t. j. nárok vznikol dovŕšením veku 55 rokov a odpracovaním 25 rokov, za navyše odpracované roky prislúcha zvýšenie podľa zákona. Každý iný výklad zákona a zmluvy je nesprávny a diskriminačný. Podľa navrhovateľky mala byť na účel výpočtu čiastkovacieho koeficientu započítaná aj doba odpracovaná pred dosiahnutím 18 roku veku, táto doba sa nepočíta iba na účely zhodnotenia doby odpracovanej počnúc od 26. odpracovaného roku, takže doba odpracovaná pred 18. rokom veku vlastne predovšetkým ovplyvní pomer medzi dobou odpracovanou na území SR a dobou odpracovanou v Kanade, a to v prospech doby odpracovanej na území SR, čím sa zvýši čiastkovací koeficient a teda aj samotný dôchodok. Navrhovateľke tak má byť započítaných 5 267 dní v SR a 10 988 v Kanade (spolu 16 255 dní), z čoho vyplýva čiastkovací koeficient 0,32402. Samotný dôchodok má vyplývať zo základnej sadzby 50 % plus 12 % za roky odpracované počnúc 26. rokom až do vzniku nároku na dôchodok plus 36,75% za dobu odpracovanú po vzniku nároku na dôchodok, spolu 98,75% upravené na najvyššiu percentnú sadzbu dôchodku t. j. 90%. Vo vyjadrení k opravnému prostriedku odporkyňa navrhla potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne. Uviedla, že dôchodkový vek podľa § 21 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľka
dosiahla dovŕšením 55 rokov veku, 06.09.1993. Dôchodkový vek bol určený s prihliadnutím na to, že navrhovateľka vychovala dve deti, a to E., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX. K 06.09.1993 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky navrhovateľka celkovo získala 5 267 dní, z toho po 18 roku veku 4 469 dní, t. j. 12 rokov a 89 dní doby zamestnania. Pretože navrhovateľka podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nezískala aspoň 25 rokov doby zamestnania, nárok na starobný dôchodok dňa 06.09.1993 nevznikol. Navyše dňa 06.09.1993 mala navrhovateľka trvalý pobyt na území Kanady, teda nesplnila ani podmienku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ktorú na účely vzniku nároku na dôchodok vyžadovalo ustanovenie § 103 zákona č. 100/1988 Zb. Všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, teda dovŕšenie dôchodkového veku, získanie doby zamestnania v rozsahu aspoň 25 rokov a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, navrhovateľka súčasne splnila až 01.01.2003, a teda až týmto dňom jej vznikol nárok na starobný dôchodok. Ďalej odporkyňa vo vyjadrení v zásade zopakovala dôvody napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľka sa k vyjadreniu odporkyne vyjadrila tak, že trvá na opravnom prostriedku a na jeho zdôvodnení. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený Správny súd v Bratislave. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Výkon súdnictva teda prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 01.06.2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 10Scud/6/2016. Od 01.06.2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave, kde je vec vedená pod sp. zn. BA-10Scud/6/2016. Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nakoľko sa v predmetnom prípade jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), keďže súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako súd vecne príslušný. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľky prejednal a rozhodol postupom podľa ustanovenia § 250f ods. 1 OSP ako miestne a vecne príslušný bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 11.12.2024. Účastníci konania boli vyzvaní, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom navrhovateľka svoj súhlas vyjadrila písomným podaním zo dňa 01.02.2024 a odporkyňa podaním zo dňa 02.02.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na web stránke v súlade s § 156 ods. 3 OSP. Podľa § 21 ods. 2 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 55 rokov, ak vychovala dve deti. Podľa § 22 ods. 3 cit. zák., pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. Podľa § 18 ods. 2 posledná veta zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, na zvýšenie základnej výmery podľa predchádzajúcej vety sa započítava len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov. Podľa čl. 16 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení, ak podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vznikne osobe alebo jej pozostalým nárok na dávku len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán, určí sa dávka nasledujúcim spôsobom: a) nositeľ v Slovenskej republike najprv zistí, či podľa jeho právnych predpisov spĺňa príslušná osoba s prihliadnutím na súčet dôb poistenia podmienky nároku na dávku,
b) ak vznikol nárok na dávku podľa písmena a), vypočíta nositeľ v Slovenskej republike najprv teoretickú sumu dávky, ktorá by jej patrila, keby sa všetky doby poistenia získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán zohľadnili podľa slovenských právnych predpisov, c) na základe teoretickej sumy dávky vymeria nositeľ dávku v sume zodpovedajúcej pomeru medzi skutočne získanou dobou poistenia podľa slovenských právnych predpisov a celkovou dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho ako aj administratívneho spisu dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka voči napadnutému rozhodnutiu namietala, že podľa neho nárok na dôchodok nevznikol navrhovateľke dňom 06.09.1993, keď dosiahla vek 55 rokov, ale až dňa 01.01.2003, keď nadobudla platnosť Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení. V tomto smere však odporkyňa rozhodla správne. Ako totiž vyplýva z administratívneho spisu i z napadnutého rozhodnutia, navrhovateľka ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku podľa slovenských právnych predpisov, teda ku dňu 06.09.1993, nezískala potrebnú dobu zamestnania 25 rokov na území Slovenskej republiky. Toto nespochybňovala ani navrhovateľka. Navrhovateľka teda ku dňu 06.09.1993 nesplnila podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok. Až dňom účinnosti Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení, t. j. dňom 01.01.2003, mohla odporkyňa započítať do potrebnej doby poistenia navrhovateľky aj doby poistenia získané v Kanade, a teda až týmto dňom navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/38/2012 zo dňa 24.04.2013 v obdobnej veci, podľa ktorého: „Aj odvolací súd mal za preukázané, že ku dňu dovŕšenia 60 rokov navrhovateľ zákonom stanovenú dobu najmenej 25 rokov na území Slovenskej republiky nezískal. Keďže medzinárodná zmluva s Kanadou o sociálnom zabezpečení nadobudla účinnosť až dňom 01. januára 2003, nárok na starobný dôchodok mu pred 01. januárom 2003 v Slovenskej republike nevznikol.“ Navrhovateľka ďalej namietala, že vypočítaný čiastkový dôchodok navrhovateľky pred zvýšením podľa zák. č. 306/2002 Z. z. nedosahoval minimálnu výšku dôchodku, teda 550,- Sk, a preto mal byť najprv upravený na túto sumu a až potom zvyšovaný. Súd sa však s týmto názorom navrhovateľky nestotožňuje. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, odporkyňa najprv podľa čl. 16 ods. 2 písm. b) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení vypočítala teoretickú sumu dôchodku vo výške 959,- Sk. Táto suma bola jednoznačne vyššia ako minimálna suma dôchodku, ktorá bola 550,- Sk. Následne odporkyňa podľa čl. 16 ods. 2 písm. c) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení vypočítala pomernú časť dôchodku, ktorá mala zodpovedať pomeru medzi skutočne získanou dobou poistenia podľa slovenských právnych predpisov a celkovou dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán. Pokiaľ táto pomerná časť dôchodku nedosahovala minimálnu sumu dôchodku, nebolo povinnosťou odporkyne ju zvýšiť na sumu minimálneho dôchodku, keďže sa jedná iba o pomernú časť starobného dôchodku. A tá nemusí dosahovať minimálnu výšku dôchodku. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.07.1998, sp. zn. 3So/43/1998, k tomu súd uvádza, že v predmetnej veci sa nejednalo o obdobný prípad, ale išlo o pomerný starobný dôchodok podľa § 26 a nasl. zák. č. 100/1988 Zb., ktorý výslovne v § 28 stanovuje, že pre najvyššiu a najnižšiu výmeru pomerného starobného dôchodku platia § 24 a 25. Podľa § 25 zák. č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok je najmenej 550 Sk mesačne. U navrhovateľky však nejde o pomerný starobný dôchodok podľa § 26 a nasl. zák. č. 100/1988 Zb., ale ide o pomernú časť starobného dôchodku vypočítanú podľa čl. 16 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení. Napokon navrhovateľka namietala, že jej pri výpočte čiastkovacieho koeficientu nebola do doby zamestnania započítaná doba pred dosiahnutím veku 18 rokov. Tejto námietke je potrebné prisvedčiť. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom. V danom prípade odporkyňa nesprávne aplikovala čl. 16 ods. 2 písm. c) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení, a to v tom smere, že pri výpočte pomernej časti starobného dôchodku neprihliadla na doby poistenia získané navrhovateľkou do 18. roku veku. Podľa čl. 16 ods. 2 písm.
c) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení na základe teoretickej sumy dávky vymeria nositeľ dávku v sume zodpovedajúcej pomeru medzi skutočne získanou dobou poistenia podľa slovenských právnych predpisov a celkovou dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán. Táto zmluva má pritom prednosť pred zákonom (čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky). Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľka dosiahla do 18. roku veku 798 dní doby poistenia, ktoré tiež tvoria jej skutočne získanú dobu poistenia. Odporkyňa argumentovala tým, že zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako aj zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení rozlišuje medzi dobou poistenia, ktorá sa hodnotí na nárok na dôchodkovú dávku a medzi dobou poistenia, ktorá sa hodnotí na určenie sumy dôchodku. Na nárok na starobný dôchodok sa hodnotí celá získaná doba, teda aj doba pred 18. rokom veku a to pre prípad, ak by poistenec po 18. roku veku nezískal potrebných 25 rokov doby poistenia, v takom prípade sa prihliadne aj na dobu poistenia, ktorú získal pred 18. rokom veku. Na určenie sumy starobného dôchodku sa však hodnotí len doba poistenia získaná po 18. roku veku ako je to vyslovene uvádzané v § 22 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a v § 18 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. S touto argumentáciou odporkyne vo vzťahu k predmetnej námietke sa nemožno stotožniť. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. d) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení „doba poistenia“ znamená vo vzťahu k zmluvnej strane príspevkovú dobu, dobu zamestnania alebo dobu pobytu potrebnú na získanie nároku na dávku podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany, vo vzťahu k Slovenskej republike aj náhradnú dobu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a vo vzťahu ku Kanade znamená aj dobu, počas ktorej sa vypláca invalidný dôchodok podľa Kanadského dôchodkového plánu. Čo sa považuje za dobu zamestnania upravuje zák. č. 100/1988 Zb. v ust. § 8 a zák. č. 121/1975 Zb. v ust. § 10. Z administratívneho spisu vyplýva že navrhovateľka bola zamestnaná od 01.07.1954 (do 15.11.1959) v Oblastnom ústave geodézie a kartografie Bratislava. Zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení nevyplýva žiadne obmedzenie doby zamestnania, ktorá by sa mala započítavať do skutočne získanej doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov na účely výpočtu pomernej časti dávky, a teda ani to, že by sa do tejto doby nemala započítavať aj doba poistenia získaná pred dosiahnutím veku 18 rokov. Podľa zmluvy sa za dobu poistenia považuje doba zamestnania potrebná na získanie nároku na dávku, a nie na určenie sumy dôchodku. Bolo teda potrebné, aby odporkyňa pri určení koeficientu na výpočet čiastkového dôchodku zohľadnila aj doby poistenia získané pred dosiahnutím veku 18 rokov navrhovateľky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporkyňa opätovne rozhodne o nároku navrhovateľky, pričom bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu a pri určení pomernej časti dôchodku zohľadní aj doby poistenia získané pred dosiahnutím veku 18 rokov navrhovateľky. Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Keďže navrhovateľka nenavrhla, aby jej bola priznaná náhrada trov konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Ustanovenie § 151 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, pritom platí aj pre konanie podľa piatej časti OSP, teda v správnom súdnictve. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).