Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5Sd/15/2016 1016200160 22. 02. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:1016200160.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci navrhovateľa: A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XX, D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa z 31. augusta 2015 proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30. júla 2015, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30. júla 2015 potvrdzuje. II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30. júla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vydaným podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Odporkyňa konštatovala, že trvanie invalidity navrhovateľa bolo na podklade žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku opätovne preskúmané posudkovým lekárom pobočky odporkyne so záverom, že je naďalej invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 3. júla 2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia Proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok, ktorým žiada jeho preskúmanie. Navrhovateľ namietal, že odborný posudok, so záverom ktorého nesúhlasí, nesie nedostatky, pretože neobsahuje meno, podpis, dátum a pečiatku posudkového lekára. Na vyšetrení mu posudkový lekár uviedol, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravému človeku nebude možné zvýšiť. Návrh na preskúmanie ale podal jeho ošetrujúci lekár po polročnej práceneschopnosti ako dôsledok nezlepšujúceho sa zdravotného stavu. Navrhovateľ pritom predložil všetky doklady od lekárov viažuce sa k obdobu od januára do júla 2015 a bol toho názoru, že jeho zdravotný stav sa od posledného zdravotného posúdenia zhoršil a pridružili sa ďalšie ochorenia (diabetes, hyperurikémia, artróza kolenného kĺbu, cievne problémy, DKK, diabetická polyneuropatia, hypertenzia, interné ťažkosti, pečeň, slezina, žlčník, psychické problémy, atď.). Navrhovateľ vyjadril svoj pocit, že posudkový lekár neprihliadol na predložené lekárske správy a o jeho zdravotnom stave rozhodol už vopred, bez prihliadnutia na jeho vyjadrenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že má záujem pracovať, avšak nevládze a má problémy uplatniť sa a zvládať prácu na pôvodnom pracovisku (hoci v skrátenom pracovnom úväzku). Jeho zdravotné ťažkosti označil za súvisiace s jeho duševným stavom. V dôsledku uvedeného preto žiadal o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu a za predpokladu, že dôjde k skutočnému, humánnemu, objektívnemu a erudovanému posúdeniu (iným posudkovým lekárom pobočky odporkyne ako doteraz, pričom menovite uviedol ktorý by prichádzal do úvahy a ktorému dôveruje) je ochotný vziať opravný prostriedok späť.
Vo vyjadrení k opravnému prostriedku odporkyňa uviedla, že námietkam navrhovateľa nebolo možné vyhovieť a to z dôvodu opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu dňa 9. októbra 2015 a 21. januára 2016 so záverom potreby zotrvania na pôvodnom posudku, t. j. že navrhovateľ je aj naďalej podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Odporkyňa dodala, že navrhovateľ v konaní predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu dátumu invalidity. Z pripojenej lekárskej správy zo dňa 21. januára 2016 vyplýva, že odborný posudok bol vyhotovený na základe konania o opravnom prostriedku navrhovateľa z dôvodu nesúhlasu s mierou určenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár po zrekapitulovaní doterajšieho konania týkajúceho sa invalidného dôchodku do I. časti lekárskej správy (zápisnice) stručne zaprotokoloval pracovnú, sociálnu, rodinnú a osobnú anamnézu navrhovateľa, terajšie ochorenie, súčasnú liečbu a jeho subjektívne vyjadrenia týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Posudkový lekár v II. časti lekárskej správy (posudku) uviedol podklady, z ktorých vychádzal pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľa, pričom vykonal objektívne vyšetrenie a prihliadol na odborné nálezy predložené na pobočke odporkyne ako lekársku správu z 22. júna 2015 EMG, dopler vyšetrenie z 1. apríla 2015, rádiologické vyšetrenie z 12. februára 2015, chirurgické vyšetrenie z 11. marca 2015, diabetologické vyšetrenie z 11. marca 2015, interné a psychologické vyšetrenie zo 17. septembra 2014, dermatologické vyšetrenie a CT vyšetrenie intervertebrálnych priestorov z 22. októbra 2014. Posudkový lekár zhodnotil aj následne predložené doklady z vyšetrenia všeobecného lekára z 28. mája 2015, interného/diabetologického vyšetrenia z 20. apríla 2015 a 5. augusta 2015, psychiatrického vyšetrenia z 19. mája 2015, psychiatrického nálezu zo 6. augusta 2015 ako aj záznamu z merania glykémií od 4. augusta 2015 do 19. januára 2016, ktoré navrhovateľ predložil na vyšetrení zdravotného stavu. Posudkový lekár záverom skonštatoval, že po podrobnom preskúmaní celej posudkovej spisovej dokumentácie a po vyšetrení navrhovateľa bolo jeho skoršie posúdenie zdravotného stavu správne. Tak určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorým je podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. kapitoly V. duševná choroba a porucha správania, položka 5b – porucha osobnosti a porucha správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, ako aj určenie jeho dolnej hranice bolo správne. Dolná hranica 50 % z možného percentuálneho rozmedzia 50 % - 80 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie bola zvolená, pretože nedošlo k dezintegrácii psychických funkcií. Za ostatné ochorenia bola percentuálna miera zvýšená o 10 %. Posudkový lekár zotrval na záveroch, že navrhovateľ je naďalej invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Dňa 14. septembra 2016 navrhovateľ doplnil zdravotnú dokumentáciu o nové lekárske správy a vyšetrenia, ktoré žiadal zohľadniť v novom posúdení jeho zdravotného stavu. Navrhovateľ konkrétne predložil vyšetrenie z nefrologickej ambulancie z 22. augusta 2016, vyšetrenie z internej ambulancie z 8. júna 2016, prepúšťaciu správu z JIS internej kliniky v Ružinove z 5. júla 2016, dialyzačný protokol z 5. júla 2016, hlásenie sesterský dekurz JIS z internej kliniky z 6. júla 2016, lekársku prepúšťaciu správu z Univerzitnej nemocnice Ružinov, prepúšťaciu správu z hospitalizácie od 29. júna 2016 do 5. júla 2016 internej klinike Ružinov, prepúšťaciu správu z hospitalizácie z oddelenia internej medicíny od 27. júna 2016 do 29. júna 2016, prepúšťaciu správu z 5. internej kliniky JIS od 29. júna 2016 do 6. júla 2016, vyšetrenie z internej ambulancie 8. júla 2016 a kópiu dočasnej pracovnej neschopnosti č, XXXXXX. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 7. decembra 2016 navrhovateľ predložil ďalšie lekárske nálezy, konkrétne ortopedické vyšetrenie z 9. marca 2016, gastroenterologické vyšetrenie z 31. marca 2016, očné vyšetrenie z 12. apríla 2016, vyšetrenie z kožnej ambulancie z 7. júna 2016, vyšetrenie z dermatovenerologickej ambulancie z 21. septembra 2016, diabetologické vyšetrenie z 2. novembra 2016, vyšetrenie z pneumoftizeologickej ambulancie z 18. novembra 2016, psychiatrické vyšetrenie z 29. novembra 2016 a interné vyšetrenie z 1. januára 2016. Krajský súd uložil odporkyni posúdiť novopredložené lekárske správy a zaujať stanovisko, či nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu resp. či je možná zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia za iné. Dňa 21. februára 2017 posudkový lekár odporkyne opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľa s prihliadnutím na novopredložené lekárske správy so záverom, že jeho zdravotný stav sa nezmenil a naďalej je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Posudkový lekár zhodnotil, že najzávažnejšími nálezmi sú správy z hospitalizácií, ktoré uvádzajú, že navrhovateľ dňa 26. júna 2016 vypil omylom cca 3 dcl brzdovej kvapaliny na čo bol prevezený do nemocnice v Ružinove, kde sa u neho rozvinul kompletný, život ohrozujúci stav otravy so zlyhaním viacerých orgánových systémov a rozvrat vnútorného prostredia. Dňa 8. júla 2016 na kontrolnom internom vyšetrení odborný lekár konštatoval, že klinicky došlo k zlepšeniu stavu, obnovila sa funkcia obličiek, pričom napriek tomu, že išlo o ťažký a život ohrozujúci stav, navrhovateľ vyviazol bez trvalých následkov. Ostatné vyšetrenia
dokumentovali už známe ochorenia a postihnutia, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená ťažká porucha osobnosti s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a ostatné početné avšak menej významné ochorenia boli zohľadnené len vo zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 % na celkovo 60%. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. mája 2017 navrhovateľ predložil ďalšie lekárske nálezy, konkrétne z oftalmologického vyšetrenia z 26. apríla 2017, vyšetrenie u internistu – diabetológia z 2. marca 2017, vyšetrenie z kožnej ambulancie z 18. mája 2017. Po pojednávaní doložil správu z psychiatrického vyšetrenia z 15. júna 2017 a dekurz z diabetologického vyšetrenia z 22. júna 2017. Krajský súd opätovne požiadal odporkyňu o zaujatie stanoviska k nálezom a ich vyhodnotenie, ktoré má odporkyňa vykonať v prítomnosti prísediaceho odborného lekára – psychiatra. Dňa 5. októbra 2017 posudkový lekár odporkyne opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľa s prihliadnutím na novopredložené lekárske správy a to za prítomnosti prísediaceho odborného lekára z odboru psychiatria. Záverom konštatoval, že ani na základe novopredložených lekárskych správ nevznikol dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a s ohľadom na proklientský prístup zotrvávajú na určení miery v rozsahu 50 % na rozhodujúce zdravotné postihnutie. Na ostatné pridružené ochorenia ponechal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. V lekárskom posudku ku každému navrhovateľom predloženému novému lekárskemu nálezu zaujal posudkový lekár resp. prísediaci lekár, z odboru psychiatria, posudkové stanovisko. Ku predloženému psychiatrickému vyšetreniu z 15. júna 2017 prísediaci lekár z odboru psychiatria konštatoval, že záznam neobsahuje žiaden objektívny psychiatrický nález, ide o zoznam diagnóz, sú nevýpravné a postrádajú kvalifikáciu rozsahu/závažnosť poruchy. Popis neurotických ťažkostí uvádzaný pod diagnózami by podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. oprávňoval uznanie maximálne 20 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po predložení lekárskeho posudku odporkyňou z 5. októbra 2017 navrhovateľ správnemu súdu predložil prepúšťaciu správu z hospitalizácie na neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava z 2. novembra 2017, vyšetrenie z ortopedickej ambulancie z 23. júla 2018, vyšetrenie u internistu – diabetológa z 19. júla 2018, lekársky nález z neurologickej ambulancie zo dňa 18. júla 2018 a správu z psychiatrického vyšetrenia z 5. júna 2018. Na výzvu krajského súdu odporkyňa doložila lekársku správu o posúdení zdravotného stavu navrhovateľa zo dňa 10. októbra 2018 so záverom o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%. Navrhovateľ dňa 23. októbra 2018 zaslal správnemu súdu rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 2. októbra 2018, ktorým sa vyhovuje jeho žiadosti o vydanie parkovacieho preukazu, v rámci ktorého bola stanovená miera funkčnej poruchy 70% podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Správny súd si zabezpečil lekársky posudok z 31. augusta 2018, na ktorý odkazuje rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 2. októbra 2018. Navrhovateľ dňa 19. mája 2020 doložil ďalšiu a aktuálnejšiu lekársku dokumentáciu ako diabetologické vyšetrenie – kontrola z 25. októbra 2019 a z 11. mája 2020, lekársky nález z vyšetrenia v očnej ambulancii z 19. februára 2020, lekársky nález z vyšetrenia v neurologickej ambulancii z 9. augusta 2019. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým sa zriadili správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), so začiatkom svojej činnosti k 1. júnu 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. Predmetná vec bola na podklade podaného opravného prostriedku pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 5Sd/15/2016. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-5Sd/15/2016. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
Podľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nakoľko sa v predmetnej veci jedná o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní bude v zmysle vyššie uvedených ustanovení SSP postupovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Správny súd podaný opravný prostriedok navrhovateľa prejednal a rozhodol postupom podľa ustanovenia § 250g OSP ako miestne a vecne príslušný na nariadenom pojednávaní dňa 22. februára 2024 za prítomnosti navrhovateľa. Odporkyňa zaslala správnemu súdu dodatočné ospravedlnenie sa z pojednávania. Podľa § 250l ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa. § 250q ods. 3 OSP, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2) Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho ako aj administratívneho spisu dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako správne a zákonné postupom podľa §250q ods. 3 prvej vety OSP potvrdiť. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie odporkyne vo veci zamietnutia žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku sústredil všetky svoje námietky do vyjadrenia nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % pretože trpí značným množstvom ochorení a zdravotných ťažkostí, čo v konaní pred správnym súdom preukázal lekárskymi správami z vyšetrení a prepúšťacími správami z hospitalizácií. Podľa jeho názoru je z ich obsahu zrejmé, že jeho invalidita a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v omnoho vyššej miere a jeho zdravotný stav mu úplne znemožňuje vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť.
Správny súd ustálil, že v konaní nebolo sporné, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V. Duševná choroba a porucha správania, Položka 5b – Porucha osobnosti a porucha správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia. Sporné bolo teda hodnotenie miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd konštatuje, že navrhovateľ bol opakovane posúdený posudkovým lekárom a to aj v nadväznosti na podaný opravný prostriedok ako aj následne, už v konaní pred správnym súdom v nadväznosti na predloženie aktuálnejšej zdravotnej dokumentácie vyhotovenej až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Tieto boli zohľadnené posudkovými lekármi a podľa názoru správneho súdu nepredstavujú dôkazy, ktoré by nasvedčovali existencii skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného postihnutia u navrhovateľa, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený alebo by inak prijatý záver spochybňovali. V zmysle § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti je rozhodujúci aktuálny zdravotný stav a na budúcu možnosť jeho zhoršenia sa neprihliada, toto však môže byť predmetom následného posudzovania aktuálne zhoršeného zdravotného stavu v novom konaní iniciovanom samotným navrhovateľom. Pritom nie je možné opomenúť, že kým správy z lekárskych vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa vydané v dobe blízkej po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, mohli mať ešte prípadne vzťah k jeho zdokumentovaniu v období jeho posudzovania odporkyňou, navrhovateľom predkladané ďalšie a aktuálnejšie správy z následných lekárskych vyšetrení z obdobia rokov 2016 až 2020, ako aj lekárske správy vyhotovené v nadväznosti na žiadosti krajského súdu so značným časovým odstupom po vydaní preskúmavaného rozhodnutia odporkyne, objektívne strácajú relevanciu k stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a tak nereflektovanie ich obsahu v štádiu súdneho preskúmavacieho konania nemožno odporkyni objektívne vytýkať.. Správny súd však zdôrazňuje, že v administratívnom konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, súd považuje za nedôvodné, vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo je síce pochopiteľné avšak na účely preskúmacieho konania nezakladajú relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých odporkyňou v konaní. Napokon, aj lekárske posudky, ktoré nechal správny súd vyhotoviť v nadväznosti na novšie lekárske správy a zdravotnú dokumentáciu predloženú navrhovateľom, iba potvrdzujú správnosť záverov o miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola konštantne ustálená v rozsahu 60%. Nebol preto v tomto štádiu konania daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Zdravotný stav navrhovateľa bol aj v konaní pred správnym súdom posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi a to aj v súčinnosti s prísediacim odborným lekárom so špecializáciou psychiatria, ktorý dokonca konštatoval, že z doposiaľ predložených lekárskych správ nevyplýva miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%, ale dokonca nižšia, maximálne v rozsahu 20%. Určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% možno teda hodnotiť ako mimoriadne priaznivé. Všetci posudkoví lekári dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase. Správny súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by došlo k zmene zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať odporkyňu o preskúmanie poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Novšie lekárske správy, ktoré navrhovateľ kontinuálne predkladal v priebehu súdneho konania môžu byť preto podkladom pre podanie opätovnej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Nemôžu však byť zhodnotené ako podklad rozhodnutia správneho súdu o podanom odvolaní a napadnuté rozhodnutie nemôže byť zrušené, hoci by aj v nových lekárskych správach bolo konštatované zhoršenie jeho zdravotného stavu. Z ustanovenia § 250l ods. 2 OSP vyplýva, že pre konanie podľa tretej hlavy piatej časti, pokiaľ ide o účel a rozsah preskúmania, platia rovnaké princípy ako v konaní o žalobách, napr. že pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 250i ods. 1 prvá veta), že aj opravný prostriedok súd prejedná v jeho medziach, ktoré účastník v opravnom prostriedku namietol (§ 250h ods. 1 OSP). Záverom a pre odstránenie akýchkoľvek pochybností ohľadom určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vzťahu k predloženému lekárskemu posudku z 31. augusta 2018, ktorý
bol vyhotovený v súvislosti so žiadosťou navrhovateľa o vydanie parkovacieho preukazu, adresovanou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, v rámci ktorého bola stanovená miera funkčnej poruchy 70% podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, správny súd uvádza, že uvedený lekársky posudok je na účely určenia výšky invalidného dôchodku neupotrebiteľný. Tak zákon č. 461/2003 Z. z. ako aj zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje vlastnú právnu úpravu týkajúcu sa posudzovania zdravotného stavu fyzickej osoby na odlišné a nezameniteľné účely. Navyše, zatiaľ čo zákon č. 461/2003 Z. z. posudzuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia určuje mieru funkčnej poruchy a teda schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť nerieši. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia a prijaté závery správny súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné a správne potvrdil. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a s poukazom na výsledok konania navrhovateľovi, ktorý nebol úspešný, právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).