Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-9Sp/52/2015 1015200976 17. 12. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200976.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci navrhovateľa: 1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik organizačná zložka, OZ KARPATY, so sídlom: Pri rybníku 1301, Šaštín – Stráže, 2/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, obaja právne zastúpení: JUDr. Eva Hrinková, advokátska kancelária, so sídlom Hečkova ul. č. 18, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., 2/ E. A. F., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, D., obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou Legium, s.r.o., so sídlom Bukureštská č. 3, Bratislava a 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.k. 6143/2014, zn.: OUBA-PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07. mája 2015, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č.k. 6143/2014, zn.: OU-BAPLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07. mája 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. odôvodnenie: 14 BA-9Sp/52/2015
Rozhodnutím č.k. 6143/2004 zo dňa 07. mája 2015 (ďalej len ako „rozhodnutie“) odporca rozhodol, že: I. A. F., A. B., E. A. F., sú oprávnenými osobami v zmysle ust. § 2 ods. 1 a ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov reštitučného zákona (ďalej len ako „reštitučný zákon“) a spĺňa podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatnenému pozemku prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. II. Vzhľadom na skutočnosť, že pozemky sú vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb a pozemky boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavané, pozemky v
zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona nie je možné vydať, a preto oprávneným osobám priznal právo na náhradu v k. ú. H. v podiele podľa výroku I. oprávneným osobám uložil povinnosť podľa § 3 ods. 5 reštitučného zákona vrátiť kúpnu cenu za pozemky, a to vo výške XXX,XX € slovom I. eur J. centov (XX.XXX,XX Sk, konverzný kurz = XX,XXXX J. €), ktorú prevzali pôvodní vlastníci nehnuteľnosti do 90 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia do Štátnej pokladnice, ktorý je vedený v Národnej banke Slovenska pod názvom „Finančné náhrady“. III. Podľa ust. § 6 ods. 2 reštitučného zákona sa oprávneným osobám prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej boh jej pôvodné pozemky, a to v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako XXX eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. Na vydanie náhrady môže oprávnená osoba požiadať Slovenský pozemkový fond do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, inak jej právo na náhradu zaniká. Svoje rozhodnutie odporca odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. j/, § 6 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 5 reštitučného zákona a vecne tým, že dňa 27.12.2004 si oprávnené osoby A. F., A. B. a E. A. F., G. uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave (ďalej len „OPÚ“), právny predchodca odporcu právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom (špecifikovaných v rozhodnutí). Odporca vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zo strany kupujúceho vo vzťahu k žiadateľom ako predávajúcim pri uzatváraní kúpnej zmluvy o odpredaji pozemkov došlo k porušeniu ekvivalentnosti vzájomných plnení v danom prípade v takej intenzite nevýhodnosti, že ju bolo možno kvalifikovať ako nápadnú. Pri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok odporca zistil nevýhodnosť takej intenzity, že ju kvalifikoval ako nápadnú, keď za nápadne nevýhodné podmienky odporca považoval komplex nasledovných skutočností: a/ Fakt, že kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola určená štátnym orgánom a nie dohodnutá účastníkmi kúpnej zmluvy, b/ uvedenou kúpnou zmluvou pôvodní vlastníci navždy stratili hodnotnú nehnuteľnosť pre seba a svoju rodinu, ktorá im poskytovala úrodu a aj zdroj obživy, ktorú si po predaji nehnuteľnosti museli kupovať, c/ rozporuplný postoj k vlastníctvu, ktorý bol vyhláškou celkom zámerne zavedený, a ktorý postihol pôvodných vlastníkov musí nájsť svoj výraz pri úvahe o tom, čo treba chápať ako „nápadne nevýhodné podmienky“ v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č.: I. ÚS 154/0832 zo dňa 26.02.2009. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca dospel k záveru, že objektívne existovali okolnosti majúce za následok stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnych zmlúv, a preto boli splnené podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. j/ reštitučného zákona. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.06.2015 sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Správny orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne kategorizoval dôvod, pre ktorý by mali účastníci 1/, 2/, 3/ rade ako oprávnené osoby v zmysle ust. § 2 ods. 1 a ust. § 2 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona spĺňať podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona. Vylučuje tvrdenia, že vlastníctvo pôvodných vlastníkov prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Uvádza, že k
prechodu vlastníckeho práva na štát dňa 26.08.1981 došlo na základe kúpnej zmluvy a cena bola stanovená na podklade znaleckého posudku, ktorý bol v súlade s vtedy platným oceňovacím predpisom. Takže tvrdenia účastníkov 1/, 2/, 3/, že kúpna cena bola stanovená výlučne zo strany štátu ako nadobúdateľa sú irelevantné. Vždy bolo a aj je bežnou praxou, že v prípade prevodu nehnuteľností sa kúpna cena stanovuje práve znaleckým posudkom, pokiaľ sa strany nedohodli na jej stanovení. Správny orgán nesprávne vyhodnotil dôkazy a nesprávne posúdil skutočnosť ohľadom stanovenia kúpnej ceny, resp. nebral do úvahy za aký druh pozemku bola táto cena stanovená. Účastníci v l/, 2/, 3/ rade aj správny orgán si zamieňajú druh pozemku, za ktorý bola kúpna cena stanovená. Mylne sa domnievajú, že kúpna cena na základe znaleckého posudku bola stanovená za poľnohospodárske pozemky. Pričom kúpna cena bola znaleckým posudkom stanovená za lesné pozemky, a teda za pozemky, o ktoré sa skutočne v tej dobe jednalo. Druh pozemkov jednoznačne vyplýva aj zo samotného rozhodnutia správneho orgánu (tabuľka na strane 2 rozhodnutia). Navrhovatelia majú za to, že protihodnota, ktorú dostali predávajúci je adekvátna hodnote predávanej nehnuteľnosti, nakoľko sa jednalo o lesné pozemky. Ďalej navrhovatelia podotýkajú, že právo na náhradu priznane predmetným rozhodnutím považujú za porušenie práv a právom chránených záujmov účastníkov 4/ a 5/ rade, nakoľko je preukázateľné, že práve oni v čase prechodu vlastníckeho práva na štát obhospodarovali dotknuté lesné pozemky. A teda tvrdenia účastníkov v l/, 2/ a 3/ rade ohľadom ich zdroja obživy a financií sú klamlivé a ničím nepodložené. Navrhovatelia rozporujú odôvodnenie rozhodnutiu odporcu v tom, že „Iba cena, ktorá podstatne podhodnocuje nehnuteľnosť tým, že nevyjadruje jej cenu v súlade s cenovým predpisom platným v čase prevodu, je sama o sebe výrazom nápadne nevýhodných podmienok zmluvy." Toto tvrdenie považujú síce vo všeobecnom kontexte za pravdivé, ale opäť za účelom skutočného posúdenia veci ju správny orgán nesprávne interpretoval. Poukazujú na skutočnosť, že znaleckým posudkom bola stanovená cena za lesné pozemky, a teda nie za poľnohospodárske pozemky. Predmetné lesné pozemky podľa vtedajších platných právnych predpisov spadali do kategórie súkromného vlastníctva podľa § 15 vyhlášky Slovenského cenového úradu a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností (ďalej len „vyhláška"). Poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2011 sp. zn.: 10Sžr/31/2011: „Rovnako nápadne nevýhodné podmienky, ktoré treba posudzovať podľa konkrétnej okolnosti daného prípadu, musia objektívne existovať v čase právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby. U odplatných zmlúv pôjde predovšetkým o posúdenie či nebola porušená ekvivalentnosť vzájomných plnení a či objektívne bol pomer.- získanej hodnoty k vydávanej protihodnote nápadne nevýhodný, pričom musí ísť o nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadnú. Nemožno však hovoriť o nápadne nevýhodných podmienkach z pohľadu porovnania vtedajších cien nehnuteľností s hodnotami cien nehnuteľností v neskoršom období, pretože takéto nevýhodné podmienky boli všeobecne produktom vtedajšej doby a postihovali rovnako každého kto vtedy nehnuteľnosti predával. Nápadnú nevýhodnosť je potrebné posudzovať z hľadiska súladu kúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju preukázať vo vzťahu k iným, vtedy uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať konkrétnu nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi. Správny orgán neposúdil konkrétne okolnosti tohto konkrétneho prípadu, keď okrem zisťovania súladu ceny s cenovým predpisom má správny orgán povinnosť prihliadať aj na okolnosti a podmienky prevodu, ako sú napr. charakter predávanej nehnuteľnosti. Správny orgán sa nezaoberal skutočnosťou, že kúpna cena bola stanovená za lesné pozemky, a teda nesprávne posúdil príslušnú cenu a takýto druh pozemku. Za lesné pozemky by v roku 1981 vtedy keď došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, pôvodní vlastníci pozemkov, v žiadnom prípade nepredali predmetné lesné pozemky za viac ako X,XX Kčs /m2, a to ani od súkromnej fyzickej alebo právnickej osoby.
V zmysle vyššie uvedeného navrhovatelia majú za to, že pôvodným vlastníkom bola vyplatená najvyššia možná kúpna cena v danom období za lesné pozemky v ich vlastníctve. Neboli preukázané žiadne podmienky poškodzujúce predávajúcich, akoby tomu bolo napr. pri neocenených alebo nesprávne ocenených častí výmeru. Majú za to, že pôvodní vlastníci rozhodne neboli v tej konkrétnej dobe, za tých konkrétnych okolností a s tými konkrétnymi lesnými pozemkami znevýhodnení. Pôvodným vlastníkom bola platne určená kúpna cena riadne a včas vyplatená, čo nepopierajú ani účastníci v 1/, 2/, 3/. Skutočnosť, že účastníci v 1/, 2/, 3/ rade prišli prechodom vlastníckeho práva na zdroj svojich príjmov považujú navrhovatelia za irelevantné, nakoľko už v tej dobe účastník 4/ a 5/ rade obhospodarovali a spravovali predmetné lesné pozemky, a teda účastníci v 1/, 2/, 3/ rade nemohli vtom čase brať úžitky, ktoré by tvorili zdroj ich finančného zabezpečenia. Účastníci v 1/, 2/, 3/ v konaní pred správnym orgánom neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania kumulatívnej existencie tiesne a nápadne nevýhodný podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy a správny orgán túto skutočnosť nesprávne právne posúdil a teda dospel k nesprávnemu záveru. K žalobe sa vyjadrila zúčastnená osoba 3/, ktorý sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvádzanými v Opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 16.06.2015 a má za to, že v konaní pred správnym orgánom nebolo preukázané kumulatívne splnenie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých mala byť kúpna zmluva medzi pôvodným vlastníkom A. F., A. F. a štátom, zastúpeným Vodohospodárskou výstavbou, investorským podnikom v Bratislave, uzavretá Vyššie uvádzané skutočnosti sú podľa názoru ďalšieho účastníka 3/ dôvodmi, pre ktoré nemožno považovať rozhodnutie odporcu za zákonné, nakoľko nebol dostatočne preukázaný prechod nehnuteľností do vlastníctva štátu z dôvodu podľa § 3 ods. l písm. j/ reštitučného zákona a s poukazom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. K žalobe sa vyjadril taktiež odporca, ktorý tvrdenia navrhovateľov rozporuje a považuje ich za zavádzajúce a v rozpore so zákonom č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý v ustanovení § 1 uvádza, že komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony. Niet teda sporu o tom, že komunistický režim porušoval konkrétne ľudské práva v reštitučných konaniach vlastnícke práva i svoje vlastné právne prepisy. V tomto konkrétnom prípade pôvodná vlastnícka pozemkov A. F. a jej manžel A. F. mali vtom čase v roku 1981 nespochybniteľné vlastnícke právo k pôvodným nehnuteľnostiam, kumulatívne boli splnené tieseň a nápadne nevýhodné podmienky popísané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, cena bola určená neprimerane a podľa kúpnej zmluvy doloženej v administratívnom spise č.j. 9877-303-1981/30 nevyplýva, že by išlo len o lesné pozemky. Odporca poukazuje na nález Ústavného súdu SR spis zn. IV. ÚS 265/2012 z 28.08.2012: Uľahčenie prístupu oprávnených osôb k týmto nehnuteľnostiam malo spočívať aj v tom, aby nápravu zápisu svojho vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne jednoduchom správnom konaní a nemuseli sa domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva. Z ústavnoprávneho hľadiska je akceptovateľné keď povinnej osobe (štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, aby vlastnícke právo toho subjektu , ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva povinnej osoby (štátu) do evidencie nehnuteľností ostalo naďalej zachované, napriek tomu, že zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá. Reštitučný zákon je zákonom, ktorého účelom bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo proti vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období od rokov 1948 až 1989. Preto pri posudzovaní druhu (kultúry) pozemku, treba vychádzať z účelu predmetného zákona, teda z času, kedy nastal prechod alebo prevod vlastníctva na štát. Tento právny názor správny orgán oprel o právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku č. 1SžoKS/81/2006 zo 16.05.2007. Hlavným princípom a účelom, ktorý reštitučný zákon sleduje, je navrátenie vlastníctva k pôvodnému pozemku reštituentov, a preto pokiaľ na pozemku neviaznu prekážky pre vydanie uvedené v § 6 ods. 1 reštitučného zákona, tak ako je to aj v tomto prípade, je povinnosťou správneho orgánu navrátiť vlastníctvo k pôvodnému pozemku in natura a tým naplniť účel reštitučného zákona a aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových krívd.
K odpredaju pozemkov prišlo na podklade znaleckého posudku, ktorý bol plne v súlade s vtedy platnými oceňovacími predpismi, v tomto smere odporca poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26. februára 2009 (20/2009) kde podrobne rozobral vplyvy doby neslobody spred roka 1990 a v konkrétnej veci posúdenia nápadne nevýhodných podmienok vo vzťahu k vtedy platnému oceňovaciemu predpisu Ústavný súd SR na str. 8 najskôr konštatuje, že „...aj požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. V tomto smere všetky doteraz konajúce orgány verejnej moci v súvislosti s predpokladom „nápadne nevýhodných podmienok“ v kúpnej zmluve len uviedli, že ak kúpna cena zodpovedala vtedy platným cenovým predpisom [vyhláška č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, (ďalej len „vyhláška“)], predajom sporných nehnuteľností štátu nebola sťažovateľka znevýhodnená“, ďalej ÚS poznamenáva, že samotná cenová vyhláška odrážala delenie vlastníctva na súkromné a osobné a bola poznamenaná „marxistickou ekonomickou náukou“ a napokon konštatuje, že: „Tento rozporuplný postoj k vlastníctvu, ktorý bol vyhláškou celkom zámerne zavedený, musí nutne nájsť svoj výraz pri úvahe o tom, čo treba chápať ako „nápadne nevýhodné podmienky“ pri aplikácii všetkých reštitučných zákonov, teda aj zákona č. 503/2003 Z.z.. Nemôže preto slúžiť ako zábrana, aby v súčasnej dobe bol realizovaný zámer daný cit. zákonom, t. j. reštitúcia majetku osobám, ktorým bol štátom odňatý, aj keď ide len o čiastočnú nápravu krívd. V súdenej veci je preto potrebné prisvedčiť tomu, že bola porušená ekvivalentnosť dohodnutých zmluvných plnení a že k prevodu pozemku na štát došlo za nápadne nevýhodných podmienok“ a napokon na str.9 „Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov bol ústavne nekonformným spôsobom interpretovaný pojem nápadne nevýhodné podmienky a porušená zásada, že právo vlastníkov má rovnaký zákonný obsah. V dôsledku toho právam sťažovateľky nebola poskytnutá príslušná účinná ochrana v zmysle čl. 142 a čl. 144 Ústavy“. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. júna 2010 (29/2010) dokazuje, že komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony, keď vo svojom náleze na str.8 konštatuje, že „Ústavný súd však popri už citovaných požiadavkách na citlivý prístup k uplatňovaným reštitučným nárokom dáva do pozornosti aj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý Je súčasťou nášho právneho poriadku a ktorý v § 1 ustanovil, že v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony. Z uvedeného pohľadu je podľa názoru ústavného súdu prirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených osôb, aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby“, oceňovací predpis pri svojej aplikácii mohol spôsobovať a máme za to, že aj spôsoboval nápadne nevýhodné podmienky v ponímaní ako ich chápeme v našom súčasnom demokratickom právnom štáte. V uvedených nálezoch ÚS a v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR je na mnohých miestach podrobne a jednoznačne uvedené, aby prvostupňový orgán vykonal a správne a úplne vyhodnotil všetky dôkazové, listinné a iné materiály so zreteľom na všetky skutočnosti svedčiace o povahe veci s cieľom aspoň čiastočnej nápravy krívd spôsobených minulým režimom, aby sa neúplným alebo nesprávnym postupom alebo prejavmi svojvôle nespôsobila ďalšia krivda, aby úplne a vecne správne posúdil svedecké výpovede so zreteľom na dobu, v ktorej ku kúpnej zmluve prišlo, aby sa neuspokojoval iba s konštatovaním nepreukázania nápadne nevýhodných podmienok na základe dodržania cenového predpisu, ale „... aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci,, ( koniec citácie z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. júna 2010 a pokiaľ dospeje k takému názoru, aby v merite veci kladne rozhodol už na prvom stupni na základe takto vyhodnotených dôkazov a skutočností. Na základe uvedeného postupoval správny orgán podľa zákonných ustanovení a s ohľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť v rovnakom alebo obdobnom predmete veci. Tieseň a nápadne
nevýhodné podmienky predstavujú kategóriu, ktorá nie je priamo v zákone upravená. V súčasnosti žiaden platný právny predpis neobsahuje legálnu definíciu týchto pojmov, preto práve v tomto prípade musí správny orgán vychádzať z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, judikatúry, odbornej praxe a ďalších vhodných zdrojov. Tunajší úrad správne posúdil existenciu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok a taktiež výšku kúpnej ceny, ktorá bola sama o sebe diskriminačná a odporovala základnému právu vlastniť majetok a rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníckeho práva ako bolo deklarované v rozsudkoch NS SR sp.zn. 3Cdo 27/96, sp.zn. 5Cdo 93/97 a náleze ÚS sp.zn. I. ÚS 154/2008. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje odporca návrh na preskúmanie reštitučného rozhodnutia sp.zn. 6143/2004 č. OU-BA-PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07.05.2015 za nedôvodný, preto naďalej trvá na dôvodoch rozhodnutia a navrhuje, aby súd rozsudkom potvrdil napadnuté rozhodnutie. Vo veci sa vyjadrili taktiež zúčastnené osoby 1/ a 2/, ktorí považujú rozhodnutie žalovaného č. k.: 6143/2004. zn.: OU-BA- PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07 05 2015 za správne, zákonné a spravodlivé. Priznanie náhrady k pozemkom (bližšie identifikované v dotknutom rozhodnutí), je aspoň malou náplasťou na ranách a krivdách, ktoré boli účastníkom spôsobené za minulého režimu. Opravný prostriedok žalobcov považujú účastníci za nedôvodný a zbytočne podaný Nehovoriac o tom, že bol účastníkom doručený osem rokov po jeho podaní, čím hneď na začiatku samotného konania na správnom súde vznikli neospravedlniteľne a neodôvodnené prieťahy v konám v dĺžke viac ako osem rokov, ktoré boli spôsobené pravdepodobne nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave a následne Správneho súdu v Bratislave. Podanie opravného prostriedku voči právoplatnému rozhodnutiu odporcu, a následné viac ako osem ročné prieťahy totálne pošliapali princíp právnej istoty, a ťažko čo i len predpovedať, kedy samotné súdne konanie bude právoplatne ukončené. Nehovoriac o tom, že pôvodná účastníčka konania, p. A. F. (matka účastníkov) mala v čase podania opravného prostriedku 91 rokov a právoplatného skončenia tohto konania sa vzhľadom na jeho neprimeranú dĺžku ani len nedožila. Reštitučné zákony boli po zmene režimu a nástupu demokracie prijaté zákonodarcom z toho dôvodu, aby boli aspoň čiastočne napravené krivdy, ktoré v oblasti násilného vyvlastňovania pozemkov spôsobil vtedajší režim, respektíve štát. Z konania u odporcu a samozrejme aj zo samotného rozhodnutia vyplýva, že účastníci riadne preukázali svoj reštitučný nárok, ktorý si ako oprávnené osoby riadne uplatnili. Pôvodná vlastnícka pozemkov p. A. F. a jej manžel A. F. mali vtom čase v roku 1981 nespochybniteľné vlastnícke právo k pôvodným nehnuteľnostiam, kumulatívne boli splnené tieseň a nápadne nevýhodné podmienky popísané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, za súčasne neprimerane určenej ceny,, a na základe kúpnej zmluvy doloženej do administratívneho spisu, z tejto nevyplýva že by išlo len o lesné pozemky. K problematike, ktorá bola napadnutá opravným prostriedkom zo strany žalobcov existuje značné množstvo rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý sa obdobnými prípadmi pomerne často zaoberal. Nález Ústavného sudu SR, sp.zn.: IV. LIS 265/2012 zo dňa 28.08.2012: „Uľahčenie (pripadne „zjednodušenie") prístupu oprávnených osôb k týmto nehnuteľnostiam malo spočívať aj v tom, aby nápravu zápisu svojho vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne jednoduchom správnom/ konaní a nemuseli sa domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva. Z ústavnoprávneho hľadiska /e akceptovateľné, keď povinnej osobe (štátu) nesvedči žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľností, aby vlastnícke právo tohto subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva povinnej osoby (štátu) do evidencie nehnuteľnosti ostalo naďalej zachované, napriek tomu že zápis v evidencii nehnuteľnosti tomu nezodpovedá. “ Žalobcovia by mali rešpektovať vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR, a vydať náhradu oprávneným osobám za predmetné nehnuteľnosti, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, a nie neodôvodnene spôsobovať prieťahy pri priznávaní náhrad oprávneným osobám, podaním neodôvodneného opravného prostriedku, a týmto spôsobiť viac ako osem rokov trvajúce prieťahy. Taktiež k namietanému nesplneniu podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok existujú rozhodnutia Ústavného súdu SR, v rámci ktorých boli podrobne rozobrané vplyvy doby neslobody spred roka 1990. Účastníci poukazujú na nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 154/08 z 26.02.2009. Zároveň dávajú do pozornosti nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: III. ÚS 127/2010 zo dňa 22.06.2010,
ktorý dokazuje, že komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony: „Ústavný súd popri už citovaných požiadavkách na citlivý prístup k uplatňovaným reštitučným nárokom dáva do pozornosti aj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku a ktorý v § 1 ustanovil, že v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony." V zmysle vyššie uvedených nálezov Ústavného súdu SR postupoval odporca podľa zákonných ustanovení a s ohľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť v rovnakom alebo obdobnom predmete veci. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky predstavujú kategóriu, ktorá nie je priamo v zákone upravená. V súčasnosti žiadne platný právny predpis neobsahuje legálnu definíciu týchto pojmov, preto práve v tomto prípade musí odporca vychádzať z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, judikatúry. odbornej praxe a ďalších vhodných zdrojov. Účastníci majú za to, že odporca správne posúdil existenciu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok a taktiež výšku kúpnej ceny, ktorá bola sama o sebe diskriminačná a odporovala základnému právu vlastniť majetok a rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníckeho práva ako bolo deklarovaná v rozsudkoch NS SR, sp. zn.: 3Cdo 27/96, 5Gdo 93/97 a náleze ÚS SR, sp zn.: I. ÚS 154/2008. Záverom si účastníci dovoľujú uviesť, že polemizovanie navrhovateľov v podanom opravnom prostriedku, o tom, že hrozba vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy išlo len o legálny postup v zmysle platných právnych predpisov, nie je namieste. Takéto uvažovanie a výklad predmetnej situácie je nesprávny. Pre porovnanie, napríklad za bývalého režimu bol bežný legálny postup spustiť streľbu ostrými nábojmi, v prípade ak nejaká osoba sa pokúsila neoprávnene prekročiť štátnu hranicu. V dnešnej dobe to je považované za hrubé porušenie viacerých právnych predpisov. Tak isto ako hrozba vyvlastnenia. Vyjadrením zo dňa 11.12.2023 sa vyjadril navrhovateľ 2/, ktorý sa stotožňuje s vyjadrením ďalšieho účastníka 3/. Žiada rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Vyjadrením zo dňa 22.01.2024 sa vyjadrili zúčastnené osoby 1/ a 2/, ktorý považujú rozhodnutie žalovaného č.k.: 6143/2004, zn.: OU-BA-PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07.05.2015 za správne, zákonné a spravodlivé. Ďalej si dovoľujú zaujať stanovisko k preposlaným vyjadreniam žalobcov. K vyjadreniu navrhovateľa 2/ uvádzajú, že v ňom neuvádza nové skutočnosti, a v podstate iba odkazuje na dôvody uvedené v opravnom prostriedku zo dňa 16.06.2015 a zotrváva na svojej argumentácii. Taktiež sa stotožňuje s vyjadrením Slovenského pozemkového fondu ako účastníka konania. Naproti tomu sa nestotožňuje s názorom žalovaného. Tieto strohé vyjadrenia neobsahujú nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu účastníci nepovažujú za hospodárne sa obšírnejšie k nim vyjadrovať. Záverom účastníci odkazujú v plnom rozsahu na ich vyjadrenie zo dňa 08.12.2023, v rámci ktorého uviedli rozsiahlu právnu argumentáciu v predmetnom konaní. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z.z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, účastníci sami nenavrhli doplnenie dôkazov v súdnom konaní. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom správneho spisu odporcu. Dospel k záveru, že opravnému prostriedku je treba priznať úspech pre nedostatočné zistenie skutkového stavu tak ako z obsahu predloženého spisu vyplýva vedúce k nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, keď inak neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce v rozhodnutí za správny orgán. Zároveň správny organ vec nesprávne právne posúdil, a v časti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok navrhovateľa v korešpondencii s administratívnym
spisom ako bol súdu odporcom predložený, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľov je potrebné vyhovieť. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona, ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Podľa § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa § 6 ods. 4 reštitučného zákona, oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Podľa § 11 ods. 2 reštitučného zákona, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak nárok v peniazoch je väčší ako XXX eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. Podľa § 16 ods. 3 reštitučného zákona, oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v § 13. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia okresného úradu alebo súdu, končí sa táto lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, za ostatné pozemky než uvedené v § 14 patrí peňažná náhrada vo výške Kčs 0,40 za 1 m2. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Správny súd v Bratislave podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q OSP ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní dňa 17.12.2024 v neprítomnosti zúčastnených osôb 1/ a 2/, ktorý svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnili. Súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/ a a/ O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Na pojednávaní sa navrhovatelia pridržali svojho návrhu. Odporca má za to, že má naprávať spôsobené krivdy a pomáhať reštituentom k získaniu majetkovej ujmy a samozrejme spravodlivosti za minulého obdobia, režimu. Preto správny orgán rozhodol, tak ako je uvedené v rozhodnutí zo 07.05.2015 a trvá na správnosti uvedeného rozhodnutia a žiada súd, aby taktiež potvrdil správnosť rozhodnutia. Zúčastnená osoba uviedla, že odporca skúmal splnenie podmienok v danom prípade tiesne a nápadne nevýhodných podmienok ako reštitučný titul pre priznanie práva na náhradu len formálne. S poukazom na účel reštitučných zákonov, avšak ani s prihliadnutím na účel a cieľ reštitučných zákonov vo všeobecnosti nie je ich možné vykladať v takej extenzívnej miere, aby na preukázanie reštitučného titulu postačovalo, aby bola zmluva uzatvorená so štátom, v tzv. dobe neslobody a to bez ďalšieho skutočného skúmania tiesne ako aj nápadne nevýhodných podmienok. Navrhuje, aby bolo rozhodnutie odporcu zrušené a vrátené na ďalšie konanie Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaných návrhov - opravných prostriedkov. Podľa § 3 ods. 1, písm. j/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V zmysle ust. § 1 písm. a/, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe /od 25.2.1948 do 1.1.1990/ na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 /do 31.12.2004 a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.). Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa § 5 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5, písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda
ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku). Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky podľa citovaného ustanovenia je potrebné posudzovať oddelene, aj keď vecne môžu spolu úzko súvisieť ako dva predpoklady a bez súčasného naplnenia ktorých v čase uzavretia právneho úkonu nemožno úspešne uplatňovať reštitučný nárok. Tiesňou sa rozumie objektívny alebo sociálny, niekedy psychický stav (rozrušenie, obavy o blízku osobu), nie však psychické donútenie, ktoré je právne relevantné z hľadiska ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, ktorý takým spôsobom a s takou vážnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania do takej miery, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. V čase uzavretia právneho úkonu oprávnenou osobou musia tiež objektívne existovať nápadne nevýhodné podmienky. Tieto môžu spočívať v porušovaní ekvivalentnosti dohodnutého plnenia v značne nevýhodných podmienkach K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.: Každý z oboch pojmov, tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, je potrebné posudzovať oddelene, hoci vecne a skutkovo spolu často úzko súvisia ako dva predpoklady, bez ktorých v čase právneho úkonu nemožno dôvodne uplatňovať reštitučný nárok podľa uvedených ustanovení zákona. Za účelom preukázania uzatvorenia kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok vykonal správny orgán dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami svedkov na ústnom pojednávaní. Jedným z predpokladov zákonnosti rozhodnutia, vydaného štátnym orgánom je riadne zistenie skutkového stavu veci, povinnosť vyplýva z ustanovenia § 46 Správneho poriadku. Správny súd zo súvisiaceho administratívneho spisu zistil priebeh a stav konania. Pri celkovom hodnotení bral do úvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predloženom spise a všetky okolnosti, ktoré z nej vyplývali. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol skutkový stav zistený dostačujúco na posúdenie veci. V napadnutom rozhodnutí sa správny orgán síce podrobne venoval kúpnej cene nehnuteľností predmetných pozemkov prevedených kúpnou zmluvou na štát a spôsobu jej určenia, ale dostatočne neskúmal nápadne nevýhodné podmienky pri predaji nehnuteľností a pri ich preukazovaní sa nezaoberal a vôbec nezohľadnil ceny, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim nehnuteľností v danej oblasti, za rovnakým účelom výstavby Vodného diela Gabčíkovo (vlastníkov nehnuteľností, ktorí odpredali pozemky pre výstavbu Vodného diela Gabčíkovo bolo viacero). V doteraz vykonanom dokazovaní sa správny orgán nijako nezaoberal porovnaním cien za ktoré odpredali svoje nehnuteľnosti pre predmetný účel iní vlastníci v danej oblasti, takúto formu nevýhodných podmienok netvrdili ani účastníci konania v správnom konaní (že by boli pôvodní vlastníci nehnuteľností vo vzťahu k iným predávajúcim cenovo znevýhodnení). Pri posudzovaní existencie nápadne nevýhodných podmienok v čase uzatvárania kúpnych zmlúv je výška vyplatenej kúpnej ceny hlavným ukazovateľom. Nemožno na ňu neprihliadnuť, pretože práve kúpna cena vyjadruje hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a je základným plnením kupujúceho. V predmetnej veci je preto potrebné vykonať náležité dokazovanie dohodnutých zmluvných plnení v súvislosti s prevodom pozemkov na štát za nápadne nevýhodných podmienok. Oprávnený musí urobiť úkon v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Obe podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pretože odporca v konaní v tomto ohľade nevykonal náležité relevantné dokazovanie, ktoré by viedlo k záverom, prezentovaným v napadnutom rozhodnutí, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.:
Taktiež sa súd nestotožňuje s právnym názorom odporcu, že len samotný fakt, že kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola určená štátnym orgánom a nie dohodnutá účastníkmi kúpnej zmluvy je znakom nápadne nevýhodných podmienok. Pokiaľ v danom prípade kúpna cena bola stanovená na základe vtedy platného právneho predpisu a v jeho súlade, potom nemožno podmienky, za ktorých bola uzavretá kúpna zmluva považovať za nevýhodné. Cena bola stanovená podľa cenového predpisu, ktorý odrážal skutočnú hodnotu nehnuteľností. Je zrejmé, že cena prevádzaného pozemku bola nižšia než sú ceny pozemkov v súčasnosti, avšak pre posúdenie nápadne nevýhodných podmienok v minulosti nemožno prihliadať na súčasnú cenu nehnuteľnosti. Kumulatívnou požiadavkou zákona je nápadnosť nevýhodných podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá. Tú je treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná v tiesni, a na aké plnenie má tento účastník právo. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno usúdiť, že v okamihu uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky. Reštitučné zákony nepredpokladajú (neprezumujú) ani jednu z podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach jednotlivých zákonov, takže pre úspešné uplatnenie nároku musí oprávnená osoba preukázať súčasnú existenciu tiesne aj nápadne nevýhodných podmienok v čase uzavretia zmluvy. Splnenie oboch týchto podmienok pritom nemožno bez ďalšieho vyvodiť priamo ani zo zákona ako určitú fikciu a vždy prítomnú súčasť majetkových dispozícií medzi štátom a fyzickou osobou, ale ani zo všeobecnej situácie, jestvujúcej, či už v štáte ako celku (danej napr. politickým, právnym a ekonomickým systémom) alebo v niektorom z jeho regiónov či lokalít (napr. určenie na rozsiahlu investičnú akciu); vždy je preto potrebné skúmať, či táto všeobecná situácia v konkrétnom prípade toho-ktorého konajúceho mala za následok uzavretie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok Ako vyplýva zo spisového materiálu, cena za predmetnú nehnuteľnosť bola vyčíslená súdnym znalcom v súlade s cenovým predpisom platným v čase uzavretia zmluvy, pričom bola určená ako maximálna kúpna cena v zmysle vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností. „Kasačný súd podotýka, že v čase, kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy (rok 1977), bolo možné predávať a kupovať nehnuteľnosti len na základe vtedy platného Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platnosť kúpnej zmluvy bola podmienená kúpnou cenou stanovenou podľa cenového predpisu platného v čase urobenia právneho úkonu smerujúceho či už k predaju, alebo ku kúpe. Vzhľadom na uvedené nemá tvrdenie sťažovateľov, že za rovnakú cenu nemali možnosť kúpiť porovnateľnú nehnuteľnosť, oporu vo vtedy platnej právnej úprave. Kasačný súd poznamenáva, že pri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok treba vždy hodnotiť, či ide o nevýhodnosť takej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o-Ks 1/2004). Taktiež aj podľa rozsudku NS SR č. 5Cdo 93/97 z 30. októbra 1997, „pri posudzovaní tvrdenej nevýhodnosti podmienok je preto potrebné prihliadnuť najmä na to, aké plnenie bolo predávajúcim na základe kúpnej zmluvy poskytnuté, a na aké plnenie mali právny nárok. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer možno posúdiť podmienky existujúce v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy ako nápadne nevýhodné. Pojem nápadne nevýhodných podmienok je potrebné vykladať tak, že išlo predovšetkým o rozpor s cenovými predpismi platnými v čase uzavierania kúpnej zmluvy.“ V danom prípade ocenenie predávaných nehnuteľností bolo vykonané v súlade s vyhláškou a stanovenú kúpnu cenu preto aj podľa názoru tunajšieho súdu nemožno považovať za neprimeranú vtedajšej hodnote predávaných nehnuteľností. Teda z uvedeného dôvodu podmienky, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy nenapĺňajú podľa súdu obsah definície nápadne nevýhodných podmienok. Pričom súd opätovne uvádza, že administratívny orgán nezabezpečil na porovnanie predajné zmluvy iných predávajúcich vlastníkov pozemkov v danej oblasti, za rovnakým účelom výstavby Vodného diela Gabčíkovo na porovnanie kúpnej ceny a jej prípadnej nevýhodnosti. Ďalej tunajší súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Svk/43/2022, zo dňa 22.12.2023 „pri posudzovaní tvrdenej nevýhodnosti podmienok je preto potrebné prihliadnuť najmä na to, aké plnenie bolo predávajúcim na základe kúpnej zmluvy poskytnuté, a na aké plnenie mali právny nárok. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno posúdiť podmienky existujúce v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy ako nápadne nevýhodné. Pojem nápadne nevýhodných podmienok je potrebné vykladať tak, že išlo predovšetkým o rozpor s cenovými predpismi platnými v čase uzavierania kúpnej zmluvy (napr. rozsudok NS SR č. 5Cdo 93/97 z 30. októbra 1997). V danom prípade ocenenie predávaných nehnuteľností bolo vykonané v súlade s vtedy platnou vyhláškou a stanovenú kúpnu cenu preto nemožno vyhodnotiť ako neprimeranú vtedajšej hodnote
predávaných nehnuteľností. Vychádzajúc aj z uvedenej skutočnosti preto podľa kasačného súdu podmienky, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nenapĺňajú obsah pojmu nápadne nevýhodné. Kúpne zmluvy, ktoré boli doložené v administratívnom konaní, jednoznačne preukazujú, že kúpna zmluva z roku 1977 bola uzatvorená za takých istých podmienok ako iné zmluvy, t.j. s kúpnou cenu XX Kčs/m2 a že reštituenti mali rovnaké podmienky ako ostatní predávajúci vo viacerých zmluvách, doložených dňa 24.01.2012 Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy.“ Taktiež, ak odporca videl nevýhodnosť podmienok v tom, že kúpnou zmluvou pôvodní vlastníci navždy stratili hodnotnú nehnuteľnosť pre seba a svoju rodinu, ktorá im poskytovala úrodu a aj zdroj obživy, ktorú si po predaji nehnuteľnosti museli kupovať, nemôže sa tunajší súd stotožniť ani s týmto odôvodnením. Z vykonaného dokazovania a najmä z výpovedí pôvodných vlastníkov nehnuteľností nevyplýva, že by tieto nehnuteľnosti (najmä lesy) boli zdrojom úrody a obživy pôvodných vlastníkov. Z dokazovania vyplýva len to, že v budúcnosti pôvodní vlastníci plánovali tieto využívať ako zdroj paliva na vykurovanie skleníkov a podnikať v skleníkovom hospodárstve. Pričom aj samotná A. B. na ústnom pojednávaní zo dňa 11.04.2006 uviedla, že jej manžel pracoval v družstve až do konca života a ona pracovala ako ošetrovateľka ošípaných a to až do svojho dôchodku. Teda nebolo preukázané, že by tieto pozemky v čase ich predaja tvorili zdroj ich obživy. Zároveň v žalobe navrhovatelia namietajú, že už v dobe predaja týchto pozemkov, tieto Slovenský pozemkový fond obhospodaroval a spravoval a teda ich pôvodní vlastníci nemohli bez súhlasu využívať na branie úžitkov, ktoré by tvorili zdroj ich finančného zabezpečenia. Pričom odporca nevykonal žiadne dokazovanie na tvrdenie, či zber a využívanie dreva z pozemkov nepodliehalo povoleniu správneho orgánu. Čo sa týka námietky odporcu ako aj ďalších účastníkov 1/ a 2/, že sa v dobe predaja pozemkov v roku 1981 jednalo o obdobie neslobody, čo aj ovplyvnilo konanie pôvodných vlastníkov pozemkov, tunajší súd má za to, že nie je možné automaticky bez ďalšieho považovať predaj pozemkov pôvodných vlastníkov štátu za úkon vykonaný v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, len z dôvodu obdobia neslobody. V tomto ohľade je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/43/2022 zo dňa 22.12.2023, „v ďalšom považuje kasačný súd za dôležité uviesť, že zákon o pôde nemožno paušálne aplikovať na všetky reštitučné prípady a na základe neho dospieť k záveru, že žiadatelia o navrátenie vlastníctva k pozemkom automaticky splnili podmienky ustanovené reštitučnými zákonmi, a to len s poukazom na obdobie neslobody. Reštitučné zákony vrátane zákona o pôde ustanovujú osobitné podmienky, za splnenia ktorých je možná náprava krívd, pričom je nutné tieto podmienky skúmať individuálne v každom jednotlivom prípade. Ak by malo dôjsť k navráteniu vlastníctva k pozemkom automaticky, bolo by to zo strany zákonodarcu výslovne ustanovené, bez zakotvenia týchto osobitných podmienok. Z dnešného pohľadu je pochopiteľné, že predaj pozemku v danej lokalite sa za vtedajších podmienok javí pre vlastníkov ako nevýhodný, to však neznamená, že každý takýto prevod vlastníctva spĺňa reštitučné podmienky pre navrátenie vlastníctva.“ V ďalšom konaní bude úlohou odporcu, ako príslušného zákonom ustanoveného orgánu, ktorý rozhoduje v reštitučnom konaní, znovu posúdiť prípad právnych nástupcov pôvodných vlastníkov pozemkov v prvom rade: a/ vykonať náležité dokazovanie na preukázanie reštitučného dôvodu v zmysle jeho vymedzenia obsiahnutého v uplatnenom nároku, vykonať náležité dokazovanie dohodnutých zmluvných plnení v súvislosti s prevodom pozemkov na štát za nápadne nevýhodných podmienok, zaoberať sa aj cenami, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim nehnuteľností v danej oblasti, za rovnakým účelom výstavby Vodného diela Gabčíkovo b/ následne vydať nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne a preskúmateľne odôvodniť pri súčasnej aplikácii záverov správneho súdu, riadne a komplexne sa vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov k podkladu nového rozhodnutia. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v prípade, ak odporca dospeje opätovne k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 26.08.1981 uzavretá medzi pôvodnými vlastníkmi a štátom - Vodohospodárskou výstavbou investorský podnik v Bratislave, ktorou došlo k prevodu nehnuteľností na štát bola uzatvorená
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (v zmysle § 6 ods. 1 písm. k/ reštitučného zákona), je potrebné tento záver dostatočným spôsobom ozrejmiť a odôvodniť. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Správny súd priznal navrhovateľom 1/ a 2/ podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 100 %. Podľa § 151 ods. 7 druhá veta O.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. Poučenie: 2 BA-9Sp/52/2015
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.