{"guid": "cd983ace-2efe-4876-a5f6-69da749ca7ba:bf03e39a-7238-4830-9150-2e658a0c9f86", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200976.2", "spisova_znacka": "BA-9Sp/52/2015", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-9Sp/52/2015 z 17. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. decembra 2024, sp. zn. BA-9Sp/52/2015, ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200976.2", "identifikacne_cislo": "1015200976", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2024-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180", "nazov": "zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/480", "nazov": "predpis č. 480/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q", "nazov": "§ 250q OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-6", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf03e39a-7238-4830-9150-2e658a0c9f86", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200976.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200976.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1015200976.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-9Sp/52/2015\n1015200976\n17. 12. 2024\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2024:1015200976.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci\nnavrhovateľa: 1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik organizačná zložka, OZ KARPATY, so sídlom:\nPri rybníku 1301, Šaštín – Stráže, 2/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie\nSNP 8, Banská Bystrica, obaja právne zastúpení: JUDr. Eva Hrinková, advokátska kancelária, so sídlom\nHečkova ul. č. 18, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so\nsídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,\nD., 2/ E. A. F., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, D., obaja právne zastúpení advokátskou\nkanceláriou Legium, s.r.o., so sídlom Bukureštská č. 3, Bratislava a 3/ Slovenský pozemkový fond, so\nsídlom Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.k. 6143/2014, zn.: OUBA-PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07. mája 2015, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č.k. 6143/2014, zn.: OU-BAPLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07. mája 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ zákona\nč. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a vec\nv r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.\nII. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 100 %, k\nrukám právneho zástupcu navrhovateľa.\nodôvodnenie:\n14 BA-9Sp/52/2015\n\nRozhodnutím č.k. 6143/2004 zo dňa 07. mája 2015 (ďalej len ako „rozhodnutie“) odporca rozhodol, že:\nI.\nA. F., A. B., E. A. F., sú oprávnenými osobami v zmysle ust. § 2 ods. 1 a ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona\nč. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\nv znení neskorších predpisov reštitučného zákona (ďalej len ako „reštitučný zákon“) a spĺňa podmienky\nuvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatnenému pozemku\nprešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok.\nII.\nVzhľadom na skutočnosť, že pozemky sú vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb a pozemky\nboli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavané, pozemky v\n\nzmysle ust. § 6 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona nie je možné vydať, a preto oprávneným osobám\npriznal právo na náhradu v k. ú. H. v podiele podľa výroku I. oprávneným osobám uložil povinnosť podľa\n§ 3 ods. 5 reštitučného zákona vrátiť kúpnu cenu za pozemky, a to vo výške XXX,XX € slovom I. eur J.\ncentov (XX.XXX,XX Sk, konverzný kurz = XX,XXXX J. €), ktorú prevzali pôvodní vlastníci nehnuteľnosti\ndo 90 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia do Štátnej pokladnice, ktorý je vedený v Národnej\nbanke Slovenska pod názvom „Finančné náhrady“.\nIII.\nPodľa ust. § 6 ods. 2 reštitučného zákona sa oprávneným osobám prevedú bezodplatne do vlastníctva\niné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v primeranej výmere a bonite, v akej\nboh jej pôvodné pozemky, a to v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal\npôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal\npôvodný pozemok, v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou,\nv ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v\nktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa\nposkytne finančná náhrada. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne\nsa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím\npriznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého\nnároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako XXX eur. Ak oprávnená\nosoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa\nposkytne v peniazoch. Na vydanie náhrady môže oprávnená osoba požiadať Slovenský pozemkový fond\ndo troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, inak jej právo na náhradu zaniká.\nSvoje rozhodnutie odporca odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. j/, § 6 ods. 1 písm. d/, § 3 ods.\n5 reštitučného zákona a vecne tým, že dňa 27.12.2004 si oprávnené osoby A. F., A. B. a E. A. F., G.\nuplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave (ďalej len „OPÚ“), právny predchodca odporcu\nprávo na navrátenie vlastníctva k pozemkom (špecifikovaných v rozhodnutí).\nOdporca vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zo strany kupujúceho vo vzťahu k žiadateľom ako\npredávajúcim pri uzatváraní kúpnej zmluvy o odpredaji pozemkov došlo k porušeniu ekvivalentnosti\nvzájomných plnení v danom prípade v takej intenzite nevýhodnosti, že ju bolo možno kvalifikovať ako\nnápadnú.\nPri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok odporca zistil nevýhodnosť takej\nintenzity, že ju kvalifikoval ako nápadnú, keď za nápadne nevýhodné podmienky odporca považoval\nkomplex nasledovných skutočností:\na/ Fakt, že kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola určená štátnym orgánom a nie dohodnutá\núčastníkmi kúpnej zmluvy,\nb/ uvedenou kúpnou zmluvou pôvodní vlastníci navždy stratili hodnotnú nehnuteľnosť pre seba a svoju\nrodinu, ktorá im poskytovala úrodu a aj zdroj obživy, ktorú si po predaji nehnuteľnosti museli kupovať,\nc/ rozporuplný postoj k vlastníctvu, ktorý bol vyhláškou celkom zámerne zavedený, a ktorý postihol\npôvodných vlastníkov musí nájsť svoj výraz pri úvahe o tom, čo treba chápať ako „nápadne nevýhodné\npodmienky“ v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č.: I. ÚS 154/0832 zo dňa 26.02.2009.\nVzhľadom na vyššie uvedené odporca dospel k záveru, že objektívne existovali okolnosti majúce za\nnásledok stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnych zmlúv, a preto boli\nsplnené podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. j/ reštitučného zákona.\nŽalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.06.2015 sa navrhovateľ domáhal zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia odporcu.\nSvoju žalobu odôvodnil tým, že Správny orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne kategorizoval dôvod, pre\nktorý by mali účastníci 1/, 2/, 3/ rade ako oprávnené osoby v zmysle ust. § 2 ods. 1 a ust. § 2 ods. 2 písm.\nc) reštitučného zákona spĺňať podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1 písm. j) reštitučného zákona.\nVylučuje tvrdenia, že vlastníctvo pôvodných vlastníkov prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v\ndôsledku kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Uvádza, že k\n\nprechodu vlastníckeho práva na štát dňa 26.08.1981 došlo na základe kúpnej zmluvy a cena bola\nstanovená na podklade znaleckého posudku, ktorý bol v súlade s vtedy platným oceňovacím predpisom.\nTakže tvrdenia účastníkov 1/, 2/, 3/, že kúpna cena bola stanovená výlučne zo strany štátu ako\nnadobúdateľa sú irelevantné.\nVždy bolo a aj je bežnou praxou, že v prípade prevodu nehnuteľností sa kúpna cena stanovuje práve\nznaleckým posudkom, pokiaľ sa strany nedohodli na jej stanovení. Správny orgán nesprávne vyhodnotil\ndôkazy a nesprávne posúdil skutočnosť ohľadom stanovenia kúpnej ceny, resp. nebral do úvahy za aký\ndruh pozemku bola táto cena stanovená.\nÚčastníci v l/, 2/, 3/ rade aj správny orgán si zamieňajú druh pozemku, za ktorý bola kúpna cena\nstanovená. Mylne sa domnievajú, že kúpna cena na základe znaleckého posudku bola stanovená\nza poľnohospodárske pozemky. Pričom kúpna cena bola znaleckým posudkom stanovená za lesné\npozemky, a teda za pozemky, o ktoré sa skutočne v tej dobe jednalo. Druh pozemkov jednoznačne\nvyplýva aj zo samotného rozhodnutia správneho orgánu (tabuľka na strane 2 rozhodnutia).\nNavrhovatelia majú za to, že protihodnota, ktorú dostali predávajúci je adekvátna hodnote predávanej\nnehnuteľnosti, nakoľko sa jednalo o lesné pozemky.\nĎalej navrhovatelia podotýkajú, že právo na náhradu priznane predmetným rozhodnutím považujú za\nporušenie práv a právom chránených záujmov účastníkov 4/ a 5/ rade, nakoľko je preukázateľné, že\npráve oni v čase prechodu vlastníckeho práva na štát obhospodarovali dotknuté lesné pozemky. A teda\ntvrdenia účastníkov v l/, 2/ a 3/ rade ohľadom ich zdroja obživy a financií sú klamlivé a ničím nepodložené.\nNavrhovatelia rozporujú odôvodnenie rozhodnutiu odporcu v tom, že „Iba cena, ktorá podstatne\npodhodnocuje nehnuteľnosť tým, že nevyjadruje jej cenu v súlade s cenovým predpisom platným v čase\nprevodu, je sama o sebe výrazom nápadne nevýhodných podmienok zmluvy.\"\nToto tvrdenie považujú síce vo všeobecnom kontexte za pravdivé, ale opäť za účelom skutočného\nposúdenia veci ju správny orgán nesprávne interpretoval. Poukazujú na skutočnosť, že znaleckým\nposudkom bola stanovená cena za lesné pozemky, a teda nie za poľnohospodárske pozemky.\nPredmetné lesné pozemky podľa vtedajších platných právnych predpisov spadali do kategórie\nsúkromného vlastníctva podľa § 15 vyhlášky Slovenského cenového úradu a Ministerstva financií\nSlovenskej socialistickej republiky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách\npri vyvlastnení nehnuteľností (ďalej len „vyhláška\").\nPoukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2011 sp. zn.:\n10Sžr/31/2011: „Rovnako nápadne nevýhodné podmienky, ktoré treba posudzovať podľa konkrétnej\nokolnosti daného prípadu, musia objektívne existovať v čase právneho úkonu a nemôžu spočívať v\nsubjektívnom cítení dotknutej osoby. U odplatných zmlúv pôjde predovšetkým o posúdenie či nebola\nporušená ekvivalentnosť vzájomných plnení a či objektívne bol pomer.- získanej hodnoty k vydávanej\nprotihodnote nápadne nevýhodný, pričom musí ísť o nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné\nkvalifikovať ako nápadnú. Nemožno však hovoriť o nápadne nevýhodných podmienkach z pohľadu\nporovnania vtedajších cien nehnuteľností s hodnotami cien nehnuteľností v neskoršom období, pretože\ntakéto nevýhodné podmienky boli všeobecne produktom vtedajšej doby a postihovali rovnako každého\nkto vtedy nehnuteľnosti predával. Nápadnú nevýhodnosť je potrebné posudzovať z hľadiska súladu\nkúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju preukázať vo vzťahu k iným, vtedy\nuzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať konkrétnu nevýhodu reštituenta v\nporovnaní s inými občanmi.\nSprávny orgán neposúdil konkrétne okolnosti tohto konkrétneho prípadu, keď okrem zisťovania súladu\nceny s cenovým predpisom má správny orgán povinnosť prihliadať aj na okolnosti a podmienky prevodu,\nako sú napr. charakter predávanej nehnuteľnosti. Správny orgán sa nezaoberal skutočnosťou, že kúpna\ncena bola stanovená za lesné pozemky, a teda nesprávne posúdil príslušnú cenu a takýto druh pozemku.\nZa lesné pozemky by v roku 1981 vtedy keď došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, pôvodní\nvlastníci pozemkov, v žiadnom prípade nepredali predmetné lesné pozemky za viac ako X,XX Kčs /m2,\na to ani od súkromnej fyzickej alebo právnickej osoby.\n\nV zmysle vyššie uvedeného navrhovatelia majú za to, že pôvodným vlastníkom bola vyplatená najvyššia\nmožná kúpna cena v danom období za lesné pozemky v ich vlastníctve. Neboli preukázané žiadne\npodmienky poškodzujúce predávajúcich, akoby tomu bolo napr. pri neocenených alebo nesprávne\nocenených častí výmeru.\nMajú za to, že pôvodní vlastníci rozhodne neboli v tej konkrétnej dobe, za tých konkrétnych okolností a\ns tými konkrétnymi lesnými pozemkami znevýhodnení. Pôvodným vlastníkom bola platne určená kúpna\ncena riadne a včas vyplatená, čo nepopierajú ani účastníci v 1/, 2/, 3/. Skutočnosť, že účastníci v 1/, 2/, 3/\nrade prišli prechodom vlastníckeho práva na zdroj svojich príjmov považujú navrhovatelia za irelevantné,\nnakoľko už v tej dobe účastník 4/ a 5/ rade obhospodarovali a spravovali predmetné lesné pozemky,\na teda účastníci v 1/, 2/, 3/ rade nemohli vtom čase brať úžitky, ktoré by tvorili zdroj ich finančného\nzabezpečenia.\nÚčastníci v 1/, 2/, 3/ v konaní pred správnym orgánom neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania\nkumulatívnej existencie tiesne a nápadne nevýhodný podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy a správny\norgán túto skutočnosť nesprávne právne posúdil a teda dospel k nesprávnemu záveru.\nK žalobe sa vyjadrila zúčastnená osoba 3/, ktorý sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvádzanými v\nOpravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 16.06.2015 a má za to, že v konaní pred správnym orgánom\nnebolo preukázané kumulatívne splnenie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých mala\nbyť kúpna zmluva medzi pôvodným vlastníkom A. F., A. F. a štátom, zastúpeným Vodohospodárskou\nvýstavbou, investorským podnikom v Bratislave, uzavretá\nVyššie uvádzané skutočnosti sú podľa názoru ďalšieho účastníka 3/ dôvodmi, pre ktoré nemožno\npovažovať rozhodnutie odporcu za zákonné, nakoľko nebol dostatočne preukázaný prechod\nnehnuteľností do vlastníctva štátu z dôvodu podľa § 3 ods. l písm. j/ reštitučného zákona a s poukazom\nna uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.\nK žalobe sa vyjadril taktiež odporca, ktorý tvrdenia navrhovateľov rozporuje a považuje ich za\nzavádzajúce a v rozpore so zákonom č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý v ustanovení § 1\nuvádza, že komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony. Niet teda sporu o tom, že\nkomunistický režim porušoval konkrétne ľudské práva v reštitučných konaniach vlastnícke práva i svoje\nvlastné právne prepisy. V tomto konkrétnom prípade pôvodná vlastnícka pozemkov A. F. a jej manžel\nA. F. mali vtom čase v roku 1981 nespochybniteľné vlastnícke právo k pôvodným nehnuteľnostiam,\nkumulatívne boli splnené tieseň a nápadne nevýhodné podmienky popísané v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, cena bola určená neprimerane a podľa kúpnej zmluvy doloženej v administratívnom spise\nč.j. 9877-303-1981/30 nevyplýva, že by išlo len o lesné pozemky.\nOdporca poukazuje na nález Ústavného súdu SR spis zn. IV. ÚS 265/2012 z 28.08.2012: Uľahčenie\nprístupu oprávnených osôb k týmto nehnuteľnostiam malo spočívať aj v tom, aby nápravu zápisu\nsvojho vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne jednoduchom správnom konaní a nemuseli sa\ndomáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva. Z ústavnoprávneho hľadiska je akceptovateľné keď\npovinnej osobe (štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\naby vlastnícke právo toho subjektu , ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho\npráva povinnej osoby (štátu) do evidencie nehnuteľností ostalo naďalej zachované, napriek tomu, že\nzápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá.\nReštitučný zákon je zákonom, ktorého účelom bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku\nktorým došlo proti vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období od rokov 1948 až 1989.\nPreto pri posudzovaní druhu (kultúry) pozemku, treba vychádzať z účelu predmetného zákona, teda z\nčasu, kedy nastal prechod alebo prevod vlastníctva na štát. Tento právny názor správny orgán oprel o\nprávny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku č. 1SžoKS/81/2006 zo 16.05.2007.\nHlavným princípom a účelom, ktorý reštitučný zákon sleduje, je navrátenie vlastníctva k pôvodnému\npozemku reštituentov, a preto pokiaľ na pozemku neviaznu prekážky pre vydanie uvedené v § 6 ods.\n1 reštitučného zákona, tak ako je to aj v tomto prípade, je povinnosťou správneho orgánu navrátiť\nvlastníctvo k pôvodnému pozemku in natura a tým naplniť účel reštitučného zákona a aspoň čiastočne\nzmierniť následky minulých majetkových krívd.\n\nK odpredaju pozemkov prišlo na podklade znaleckého posudku, ktorý bol plne v súlade s vtedy platnými\noceňovacími predpismi, v tomto smere odporca poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26. februára 2009 (20/2009) kde podrobne rozobral vplyvy doby\nneslobody spred roka 1990 a v konkrétnej veci posúdenia nápadne nevýhodných podmienok vo\nvzťahu k vtedy platnému oceňovaciemu predpisu Ústavný súd SR na str. 8 najskôr konštatuje, že „...aj\npožiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti. V tomto smere všetky doteraz konajúce orgány verejnej moci v súvislosti s\npredpokladom „nápadne nevýhodných podmienok“ v kúpnej zmluve len uviedli, že ak kúpna cena\nzodpovedala vtedy platným cenovým predpisom [vyhláška č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom\nvlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, (ďalej len „vyhláška“)], predajom sporných\nnehnuteľností štátu nebola sťažovateľka znevýhodnená“, ďalej ÚS poznamenáva, že samotná cenová\nvyhláška odrážala delenie vlastníctva na súkromné a osobné a bola poznamenaná „marxistickou\nekonomickou náukou“ a napokon konštatuje, že: „Tento rozporuplný postoj k vlastníctvu, ktorý bol\nvyhláškou celkom zámerne zavedený, musí nutne nájsť svoj výraz pri úvahe o tom, čo treba chápať ako\n„nápadne nevýhodné podmienky“ pri aplikácii všetkých reštitučných zákonov, teda aj zákona č. 503/2003\nZ.z.. Nemôže preto slúžiť ako zábrana, aby v súčasnej dobe bol realizovaný zámer daný cit. zákonom,\nt. j. reštitúcia majetku osobám, ktorým bol štátom odňatý, aj keď ide len o čiastočnú nápravu krívd. V\nsúdenej veci je preto potrebné prisvedčiť tomu, že bola porušená ekvivalentnosť dohodnutých zmluvných\nplnení a že k prevodu pozemku na štát došlo za nápadne nevýhodných podmienok“ a napokon na str.9\n„Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov bol ústavne\nnekonformným spôsobom interpretovaný pojem nápadne nevýhodné podmienky a porušená zásada, že\nprávo vlastníkov má rovnaký zákonný obsah. V dôsledku toho právam sťažovateľky nebola poskytnutá\npríslušná účinná ochrana v zmysle čl. 142 a čl. 144 Ústavy“.\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. júna 2010 (29/2010) dokazuje,\nže komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony, keď vo svojom náleze na str.8\nkonštatuje, že „Ústavný súd však popri už citovaných požiadavkách na citlivý prístup k uplatňovaným\nreštitučným nárokom dáva do pozornosti aj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý Je súčasťou\nnášho právneho poriadku a ktorý v § 1 ustanovil, že v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval\nľudské práva i svoje vlastné zákony.\nZ uvedeného pohľadu je podľa názoru ústavného súdu prirodzenou požiadavkou kladenou na\nvšeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených osôb,\naby riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov\ns určitou veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej\nlegislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní\nmoci. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené nedostatky\npričítať na vrub oprávnenej osoby“, oceňovací predpis pri svojej aplikácii mohol spôsobovať a máme za\nto, že aj spôsoboval nápadne nevýhodné podmienky v ponímaní ako ich chápeme v našom súčasnom\ndemokratickom právnom štáte.\nV uvedených nálezoch ÚS a v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR je na mnohých miestach podrobne\na jednoznačne uvedené, aby prvostupňový orgán vykonal a správne a úplne vyhodnotil všetky\ndôkazové, listinné a iné materiály so zreteľom na všetky skutočnosti svedčiace o povahe veci s cieľom\naspoň čiastočnej nápravy krívd spôsobených minulým režimom, aby sa neúplným alebo nesprávnym\npostupom alebo prejavmi svojvôle nespôsobila ďalšia krivda, aby úplne a vecne správne posúdil\nsvedecké výpovede so zreteľom na dobu, v ktorej ku kúpnej zmluve prišlo, aby sa neuspokojoval iba\ns konštatovaním nepreukázania nápadne nevýhodných podmienok na základe dodržania cenového\npredpisu, ale „... aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu pristupovali k interpretácii\nreštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné\nnedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných\norgánov pri uplatňovaní moci,, ( koniec citácie z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.\nÚS 127/2010 z 22. júna 2010 a pokiaľ dospeje k takému názoru, aby v merite veci kladne rozhodol už\nna prvom stupni na základe takto vyhodnotených dôkazov a skutočností.\nNa základe uvedeného postupoval správny orgán podľa zákonných ustanovení a s ohľadom na\npredchádzajúcu rozhodovaciu činnosť v rovnakom alebo obdobnom predmete veci. Tieseň a nápadne\n\nnevýhodné podmienky predstavujú kategóriu, ktorá nie je priamo v zákone upravená. V súčasnosti\nžiaden platný právny predpis neobsahuje legálnu definíciu týchto pojmov, preto práve v tomto prípade\nmusí správny orgán vychádzať z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, judikatúry, odbornej praxe\na ďalších vhodných zdrojov. Tunajší úrad správne posúdil existenciu tiesne a nápadne nevýhodných\npodmienok a taktiež výšku kúpnej ceny, ktorá bola sama o sebe diskriminačná a odporovala základnému\nprávu vlastniť majetok a rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníckeho práva ako bolo\ndeklarované v rozsudkoch NS SR sp.zn. 3Cdo 27/96, sp.zn. 5Cdo 93/97 a náleze ÚS sp.zn. I. ÚS\n154/2008.\nNa základe vyššie uvedených skutočností považuje odporca návrh na preskúmanie reštitučného\nrozhodnutia sp.zn. 6143/2004 č. OU-BA-PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07.05.2015 za\nnedôvodný, preto naďalej trvá na dôvodoch rozhodnutia a navrhuje, aby súd rozsudkom potvrdil\nnapadnuté rozhodnutie.\nVo veci sa vyjadrili taktiež zúčastnené osoby 1/ a 2/, ktorí považujú rozhodnutie žalovaného č. k.:\n6143/2004. zn.: OU-BA- PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07 05 2015 za správne, zákonné a\nspravodlivé. Priznanie náhrady k pozemkom (bližšie identifikované v dotknutom rozhodnutí), je aspoň\nmalou náplasťou na ranách a krivdách, ktoré boli účastníkom spôsobené za minulého režimu. Opravný\nprostriedok žalobcov považujú účastníci za nedôvodný a zbytočne podaný Nehovoriac o tom, že\nbol účastníkom doručený osem rokov po jeho podaní, čím hneď na začiatku samotného konania na\nsprávnom súde vznikli neospravedlniteľne a neodôvodnené prieťahy v konám v dĺžke viac ako osem\nrokov, ktoré boli spôsobené pravdepodobne nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave a následne\nSprávneho súdu v Bratislave. Podanie opravného prostriedku voči právoplatnému rozhodnutiu odporcu,\na následné viac ako osem ročné prieťahy totálne pošliapali princíp právnej istoty, a ťažko čo i len\npredpovedať, kedy samotné súdne konanie bude právoplatne ukončené. Nehovoriac o tom, že pôvodná\núčastníčka konania, p. A. F. (matka účastníkov) mala v čase podania opravného prostriedku 91 rokov a\nprávoplatného skončenia tohto konania sa vzhľadom na jeho neprimeranú dĺžku ani len nedožila.\nReštitučné zákony boli po zmene režimu a nástupu demokracie prijaté zákonodarcom z toho dôvodu,\naby boli aspoň čiastočne napravené krivdy, ktoré v oblasti násilného vyvlastňovania pozemkov spôsobil\nvtedajší režim, respektíve štát. Z konania u odporcu a samozrejme aj zo samotného rozhodnutia vyplýva,\nže účastníci riadne preukázali svoj reštitučný nárok, ktorý si ako oprávnené osoby riadne uplatnili.\nPôvodná vlastnícka pozemkov p. A. F. a jej manžel A. F. mali vtom čase v roku 1981 nespochybniteľné\nvlastnícke právo k pôvodným nehnuteľnostiam, kumulatívne boli splnené tieseň a nápadne nevýhodné\npodmienky popísané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, za súčasne neprimerane určenej ceny,,\na na základe kúpnej zmluvy doloženej do administratívneho spisu, z tejto nevyplýva že by išlo len o\nlesné pozemky.\nK problematike, ktorá bola napadnutá opravným prostriedkom zo strany žalobcov existuje značné\nmnožstvo rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý sa obdobnými prípadmi pomerne často zaoberal. Nález\nÚstavného sudu SR, sp.zn.: IV. LIS 265/2012 zo dňa 28.08.2012: „Uľahčenie (pripadne „zjednodušenie\")\nprístupu oprávnených osôb k týmto nehnuteľnostiam malo spočívať aj v tom, aby nápravu zápisu\nsvojho vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne jednoduchom správnom/ konaní a nemuseli sa\ndomáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva. Z ústavnoprávneho hľadiska /e akceptovateľné, keď\npovinnej osobe (štátu) nesvedči žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľností,\naby vlastnícke právo tohto subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho\npráva povinnej osoby (štátu) do evidencie nehnuteľnosti ostalo naďalej zachované, napriek tomu že\nzápis v evidencii nehnuteľnosti tomu nezodpovedá. “\nŽalobcovia by mali rešpektovať vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR, a vydať náhradu\noprávneným osobám za predmetné nehnuteľnosti, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia,\na nie neodôvodnene spôsobovať prieťahy pri priznávaní náhrad oprávneným osobám, podaním\nneodôvodneného opravného prostriedku, a týmto spôsobiť viac ako osem rokov trvajúce prieťahy.\nTaktiež k namietanému nesplneniu podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok existujú\nrozhodnutia Ústavného súdu SR, v rámci ktorých boli podrobne rozobrané vplyvy doby neslobody spred\nroka 1990. Účastníci poukazujú na nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 154/08 z 26.02.2009.\nZároveň dávajú do pozornosti nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: III. ÚS 127/2010 zo dňa 22.06.2010,\n\nktorý dokazuje, že komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony: „Ústavný súd popri\nuž citovaných požiadavkách na citlivý prístup k uplatňovaným reštitučným nárokom dáva do pozornosti\naj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku a ktorý v § 1\nustanovil, že v rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony.\"\nV zmysle vyššie uvedených nálezov Ústavného súdu SR postupoval odporca podľa zákonných\nustanovení a s ohľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť v rovnakom alebo obdobnom\npredmete veci. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky predstavujú kategóriu, ktorá nie je priamo\nv zákone upravená. V súčasnosti žiadne platný právny predpis neobsahuje legálnu definíciu týchto\npojmov, preto práve v tomto prípade musí odporca vychádzať z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti,\njudikatúry. odbornej praxe a ďalších vhodných zdrojov. Účastníci majú za to, že odporca správne posúdil\nexistenciu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok a taktiež výšku kúpnej ceny, ktorá bola sama o\nsebe diskriminačná a odporovala základnému právu vlastniť majetok a rovnakého zákonného obsahu\na ochrany vlastníckeho práva ako bolo deklarovaná v rozsudkoch NS SR, sp. zn.: 3Cdo 27/96, 5Gdo\n93/97 a náleze ÚS SR, sp zn.: I. ÚS 154/2008.\nZáverom si účastníci dovoľujú uviesť, že polemizovanie navrhovateľov v podanom opravnom\nprostriedku, o tom, že hrozba vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň, pretože v čase uzavretia\nkúpnej zmluvy išlo len o legálny postup v zmysle platných právnych predpisov, nie je namieste. Takéto\nuvažovanie a výklad predmetnej situácie je nesprávny. Pre porovnanie, napríklad za bývalého režimu\nbol bežný legálny postup spustiť streľbu ostrými nábojmi, v prípade ak nejaká osoba sa pokúsila\nneoprávnene prekročiť štátnu hranicu. V dnešnej dobe to je považované za hrubé porušenie viacerých\nprávnych predpisov. Tak isto ako hrozba vyvlastnenia.\nVyjadrením zo dňa 11.12.2023 sa vyjadril navrhovateľ 2/, ktorý sa stotožňuje s vyjadrením ďalšieho\núčastníka 3/. Žiada rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.\nVyjadrením zo dňa 22.01.2024 sa vyjadrili zúčastnené osoby 1/ a 2/, ktorý považujú rozhodnutie\nžalovaného č.k.: 6143/2004, zn.: OU-BA-PLO-2015/38806/72940/GAL zo dňa 07.05.2015 za správne,\nzákonné a spravodlivé. Ďalej si dovoľujú zaujať stanovisko k preposlaným vyjadreniam žalobcov.\nK vyjadreniu navrhovateľa 2/ uvádzajú, že v ňom neuvádza nové skutočnosti, a v podstate iba odkazuje\nna dôvody uvedené v opravnom prostriedku zo dňa 16.06.2015 a zotrváva na svojej argumentácii.\nTaktiež sa stotožňuje s vyjadrením Slovenského pozemkového fondu ako účastníka konania. Naproti\ntomu sa nestotožňuje s názorom žalovaného. Tieto strohé vyjadrenia neobsahujú nové relevantné\nskutočnosti, ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu účastníci nepovažujú\nza hospodárne sa obšírnejšie k nim vyjadrovať. Záverom účastníci odkazujú v plnom rozsahu na ich\nvyjadrenie zo dňa 08.12.2023, v rámci ktorého uviedli rozsiahlu právnu argumentáciu v predmetnom\nkonaní.\nPôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z.z. bol s\núčinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci.\nSprávny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) podaný návrh prejednal a\nrozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne\npríslušný súd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j\nods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.\nSúd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, účastníci sami nenavrhli doplnenie dôkazov v súdnom\nkonaní. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom\nsprávneho spisu odporcu. Dospel k záveru, že opravnému prostriedku je treba priznať úspech pre\nnedostatočné zistenie skutkového stavu tak ako z obsahu predloženého spisu vyplýva vedúce k\nnepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, keď inak neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce\nv rozhodnutí za správny orgán. Zároveň správny organ vec nesprávne právne posúdil, a v časti je\nrozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia v kontexte námietok navrhovateľa v korešpondencii s administratívnym\n\nspisom ako bol súdu odporcom predložený, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľov\nje potrebné vyhovieť.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý\nmá trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej\nusadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990\nspôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona, ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25.\nfebruára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených\nv § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená\nza mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt\nna jej území, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným\ndielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami\njeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré\nprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok.\nPodľa § 6 ods. 4 reštitučného zákona, oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť\nštátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu\nalebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na\nzaplatenie určí okresný úrad.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že\npozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;\npozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.\nPodľa § 11 ods. 2 reštitučného zákona, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú\nbezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli\njej pôvodné pozemky a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal\npôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal\npôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s\nobcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese,\nv ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s\nnáhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa\nprevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo\nza spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak\nnárok v peniazoch je väčší ako XXX eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku\nna náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.\nPodľa § 16 ods. 3 reštitučného zákona, oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách\nuvedených v § 13. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia okresného úradu alebo súdu, končí sa\ntáto lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej\nosoby na náhradu zaniká.\nPodľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri\nvyvlastnení nehnuteľností, za ostatné pozemky než uvedené v § 14 patrí peňažná náhrada vo výške\nKčs 0,40 za 1 m2.\nPodľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa\ndokončia podľa doterajších predpisov.\n\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.\nPodľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,\nže c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.\nSprávny súd v Bratislave podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q OSP ako miestne a vecne\npríslušný súd na pojednávaní dňa 17.12.2024 v neprítomnosti zúčastnených osôb 1/ a 2/, ktorý svoju\nneúčasť riadne a včas ospravedlnili. Súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné\nzrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c/ a a/ O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.\nNa pojednávaní sa navrhovatelia pridržali svojho návrhu. Odporca má za to, že má naprávať spôsobené\nkrivdy a pomáhať reštituentom k získaniu majetkovej ujmy a samozrejme spravodlivosti za minulého\nobdobia, režimu. Preto správny orgán rozhodol, tak ako je uvedené v rozhodnutí zo 07.05.2015 a trvá na\nsprávnosti uvedeného rozhodnutia a žiada súd, aby taktiež potvrdil správnosť rozhodnutia. Zúčastnená\nosoba uviedla, že odporca skúmal splnenie podmienok v danom prípade tiesne a nápadne nevýhodných\npodmienok ako reštitučný titul pre priznanie práva na náhradu len formálne. S poukazom na účel\nreštitučných zákonov, avšak ani s prihliadnutím na účel a cieľ reštitučných zákonov vo všeobecnosti nie\nje ich možné vykladať v takej extenzívnej miere, aby na preukázanie reštitučného titulu postačovalo, aby\nbola zmluva uzatvorená so štátom, v tzv. dobe neslobody a to bez ďalšieho skutočného skúmania tiesne\nako aj nápadne nevýhodných podmienok. Navrhuje, aby bolo rozhodnutie odporcu zrušené a vrátené\nna ďalšie konanie\nSúd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaných návrhov - opravných prostriedkov.\nPodľa § 3 ods. 1, písm. j/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,\nktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok.\nV zmysle ust. § 1 písm. a/, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva\nk pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo\nsa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný\npôdny fond.\nPredpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie\nje možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na\npozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných\npodmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli\nv zákonnej dobe /od 25.2.1948 do 1.1.1990/ na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností\ntaxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si\noprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 /do 31.12.2004 a žiadané pozemky ku\ndňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa\nzákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).\nNa konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa\n§ 5 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5, písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách.\nPre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva\nna náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda\n\nustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)\npodľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.\nSprávny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné\npodklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre\nrozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,\nako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah\na spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu\nsú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť\nskutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku).\nTieseň a nápadne nevýhodné podmienky podľa citovaného ustanovenia je potrebné posudzovať\noddelene, aj keď vecne môžu spolu úzko súvisieť ako dva predpoklady a bez súčasného naplnenia\nktorých v čase uzavretia právneho úkonu nemožno úspešne uplatňovať reštitučný nárok. Tiesňou\nsa rozumie objektívny alebo sociálny, niekedy psychický stav (rozrušenie, obavy o blízku osobu),\nnie však psychické donútenie, ktoré je právne relevantné z hľadiska ustanovenia § 37 Občianskeho\nzákonníka, ktorý takým spôsobom a s takou vážnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že\nju obmedzuje v slobode rozhodovania do takej miery, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila.\nV čase uzavretia právneho úkonu oprávnenou osobou musia tiež objektívne existovať nápadne\nnevýhodné podmienky. Tieto môžu spočívať v porušovaní ekvivalentnosti dohodnutého plnenia v značne\nnevýhodných podmienkach\nK dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.:\nKaždý z oboch pojmov, tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, je potrebné posudzovať oddelene,\nhoci vecne a skutkovo spolu často úzko súvisia ako dva predpoklady, bez ktorých v čase právneho\núkonu nemožno dôvodne uplatňovať reštitučný nárok podľa uvedených ustanovení zákona. Za účelom\npreukázania uzatvorenia kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok vykonal správny\norgán dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami svedkov na ústnom pojednávaní.\nJedným z predpokladov zákonnosti rozhodnutia, vydaného štátnym orgánom je riadne zistenie\nskutkového stavu veci, povinnosť vyplýva z ustanovenia § 46 Správneho poriadku. Správny súd zo\nsúvisiaceho administratívneho spisu zistil priebeh a stav konania. Pri celkovom hodnotení bral do\núvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predloženom spise a všetky okolnosti, ktoré z nej vyplývali.\nVychádzajúc z uvedeného, správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol skutkový stav\nzistený dostačujúco na posúdenie veci. V napadnutom rozhodnutí sa správny orgán síce podrobne\nvenoval kúpnej cene nehnuteľností predmetných pozemkov prevedených kúpnou zmluvou na štát a\nspôsobu jej určenia, ale dostatočne neskúmal nápadne nevýhodné podmienky pri predaji nehnuteľností\na pri ich preukazovaní sa nezaoberal a vôbec nezohľadnil ceny, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim\nnehnuteľností v danej oblasti, za rovnakým účelom výstavby Vodného diela Gabčíkovo (vlastníkov\nnehnuteľností, ktorí odpredali pozemky pre výstavbu Vodného diela Gabčíkovo bolo viacero). V doteraz\nvykonanom dokazovaní sa správny orgán nijako nezaoberal porovnaním cien za ktoré odpredali svoje\nnehnuteľnosti pre predmetný účel iní vlastníci v danej oblasti, takúto formu nevýhodných podmienok\nnetvrdili ani účastníci konania v správnom konaní (že by boli pôvodní vlastníci nehnuteľností vo\nvzťahu k iným predávajúcim cenovo znevýhodnení). Pri posudzovaní existencie nápadne nevýhodných\npodmienok v čase uzatvárania kúpnych zmlúv je výška vyplatenej kúpnej ceny hlavným ukazovateľom.\nNemožno na ňu neprihliadnuť, pretože práve kúpna cena vyjadruje hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti\na je základným plnením kupujúceho. V predmetnej veci je preto potrebné vykonať náležité dokazovanie\ndohodnutých zmluvných plnení v súvislosti s prevodom pozemkov na štát za nápadne nevýhodných\npodmienok. Oprávnený musí urobiť úkon v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Obe\npodmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pretože odporca v konaní v tomto ohľade nevykonal\nnáležité relevantné dokazovanie, ktoré by viedlo k záverom, prezentovaným v napadnutom rozhodnutí,\nsúd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na\nďalšie konanie.\n\nK dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.:\n\nTaktiež sa súd nestotožňuje s právnym názorom odporcu, že len samotný fakt, že kúpna cena\nprevádzaných nehnuteľností bola určená štátnym orgánom a nie dohodnutá účastníkmi kúpnej zmluvy\nje znakom nápadne nevýhodných podmienok. Pokiaľ v danom prípade kúpna cena bola stanovená na\nzáklade vtedy platného právneho predpisu a v jeho súlade, potom nemožno podmienky, za ktorých bola\nuzavretá kúpna zmluva považovať za nevýhodné. Cena bola stanovená podľa cenového predpisu, ktorý\nodrážal skutočnú hodnotu nehnuteľností. Je zrejmé, že cena prevádzaného pozemku bola nižšia než\nsú ceny pozemkov v súčasnosti, avšak pre posúdenie nápadne nevýhodných podmienok v minulosti\nnemožno prihliadať na súčasnú cenu nehnuteľnosti. Kumulatívnou požiadavkou zákona je nápadnosť\nnevýhodných podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá. Tú je treba skúmať v každom jednotlivom\nprípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná\nv tiesni, a na aké plnenie má tento účastník právo. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový\nnepomer, možno usúdiť, že v okamihu uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky.\nReštitučné zákony nepredpokladajú (neprezumujú) ani jednu z podmienok stanovených v príslušných\nustanoveniach jednotlivých zákonov, takže pre úspešné uplatnenie nároku musí oprávnená osoba\npreukázať súčasnú existenciu tiesne aj nápadne nevýhodných podmienok v čase uzavretia zmluvy.\nSplnenie oboch týchto podmienok pritom nemožno bez ďalšieho vyvodiť priamo ani zo zákona ako\nurčitú fikciu a vždy prítomnú súčasť majetkových dispozícií medzi štátom a fyzickou osobou, ale ani zo\nvšeobecnej situácie, jestvujúcej, či už v štáte ako celku (danej napr. politickým, právnym a ekonomickým\nsystémom) alebo v niektorom z jeho regiónov či lokalít (napr. určenie na rozsiahlu investičnú akciu); vždy\nje preto potrebné skúmať, či táto všeobecná situácia v konkrétnom prípade toho-ktorého konajúceho\nmala za následok uzavretie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok\nAko vyplýva zo spisového materiálu, cena za predmetnú nehnuteľnosť bola vyčíslená súdnym znalcom\nv súlade s cenovým predpisom platným v čase uzavretia zmluvy, pričom bola určená ako maximálna\nkúpna cena v zmysle vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri\nvyvlastnení nehnuteľností. „Kasačný súd podotýka, že v čase, kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy\n(rok 1977), bolo možné predávať a kupovať nehnuteľnosti len na základe vtedy platného Občianskeho\nzákonníka, v zmysle ktorého platnosť kúpnej zmluvy bola podmienená kúpnou cenou stanovenou podľa\ncenového predpisu platného v čase urobenia právneho úkonu smerujúceho či už k predaju, alebo ku\nkúpe. Vzhľadom na uvedené nemá tvrdenie sťažovateľov, že za rovnakú cenu nemali možnosť kúpiť\nporovnateľnú nehnuteľnosť, oporu vo vtedy platnej právnej úprave. Kasačný súd poznamenáva, že pri\nskúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok treba vždy hodnotiť, či ide o nevýhodnosť\ntakej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej\nzmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o-Ks\n1/2004). Taktiež aj podľa rozsudku NS SR č. 5Cdo 93/97 z 30. októbra 1997, „pri posudzovaní tvrdenej\nnevýhodnosti podmienok je preto potrebné prihliadnuť najmä na to, aké plnenie bolo predávajúcim na\nzáklade kúpnej zmluvy poskytnuté, a na aké plnenie mali právny nárok. Ak je medzi týmito plneniami\nzjavný hodnotový nepomer možno posúdiť podmienky existujúce v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy\nako nápadne nevýhodné. Pojem nápadne nevýhodných podmienok je potrebné vykladať tak, že išlo\npredovšetkým o rozpor s cenovými predpismi platnými v čase uzavierania kúpnej zmluvy.“\nV danom prípade ocenenie predávaných nehnuteľností bolo vykonané v súlade s vyhláškou a stanovenú\nkúpnu cenu preto aj podľa názoru tunajšieho súdu nemožno považovať za neprimeranú vtedajšej\nhodnote predávaných nehnuteľností. Teda z uvedeného dôvodu podmienky, za ktorých došlo k uzavretiu\nkúpnej zmluvy nenapĺňajú podľa súdu obsah definície nápadne nevýhodných podmienok. Pričom\nsúd opätovne uvádza, že administratívny orgán nezabezpečil na porovnanie predajné zmluvy iných\npredávajúcich vlastníkov pozemkov v danej oblasti, za rovnakým účelom výstavby Vodného diela\nGabčíkovo na porovnanie kúpnej ceny a jej prípadnej nevýhodnosti.\nĎalej tunajší súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn.\n2Svk/43/2022, zo dňa 22.12.2023 „pri posudzovaní tvrdenej nevýhodnosti podmienok je preto potrebné\nprihliadnuť najmä na to, aké plnenie bolo predávajúcim na základe kúpnej zmluvy poskytnuté, a na aké\nplnenie mali právny nárok. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno posúdiť\npodmienky existujúce v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy ako nápadne nevýhodné. Pojem nápadne\nnevýhodných podmienok je potrebné vykladať tak, že išlo predovšetkým o rozpor s cenovými predpismi\nplatnými v čase uzavierania kúpnej zmluvy (napr. rozsudok NS SR č. 5Cdo 93/97 z 30. októbra\n1997). V danom prípade ocenenie predávaných nehnuteľností bolo vykonané v súlade s vtedy platnou\nvyhláškou a stanovenú kúpnu cenu preto nemožno vyhodnotiť ako neprimeranú vtedajšej hodnote\n\npredávaných nehnuteľností. Vychádzajúc aj z uvedenej skutočnosti preto podľa kasačného súdu\npodmienky, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nenapĺňajú obsah pojmu nápadne nevýhodné.\nKúpne zmluvy, ktoré boli doložené v administratívnom konaní, jednoznačne preukazujú, že kúpna\nzmluva z roku 1977 bola uzatvorená za takých istých podmienok ako iné zmluvy, t.j. s kúpnou cenu\nXX Kčs/m2 a že reštituenti mali rovnaké podmienky ako ostatní predávajúci vo viacerých zmluvách,\ndoložených dňa 24.01.2012 Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy.“\nTaktiež, ak odporca videl nevýhodnosť podmienok v tom, že kúpnou zmluvou pôvodní vlastníci navždy\nstratili hodnotnú nehnuteľnosť pre seba a svoju rodinu, ktorá im poskytovala úrodu a aj zdroj obživy, ktorú\nsi po predaji nehnuteľnosti museli kupovať, nemôže sa tunajší súd stotožniť ani s týmto odôvodnením.\nZ vykonaného dokazovania a najmä z výpovedí pôvodných vlastníkov nehnuteľností nevyplýva, že\nby tieto nehnuteľnosti (najmä lesy) boli zdrojom úrody a obživy pôvodných vlastníkov. Z dokazovania\nvyplýva len to, že v budúcnosti pôvodní vlastníci plánovali tieto využívať ako zdroj paliva na vykurovanie\nskleníkov a podnikať v skleníkovom hospodárstve. Pričom aj samotná A. B. na ústnom pojednávaní\nzo dňa 11.04.2006 uviedla, že jej manžel pracoval v družstve až do konca života a ona pracovala ako\nošetrovateľka ošípaných a to až do svojho dôchodku. Teda nebolo preukázané, že by tieto pozemky\nv čase ich predaja tvorili zdroj ich obživy.\nZároveň v žalobe navrhovatelia namietajú, že už v dobe predaja týchto pozemkov, tieto Slovenský\npozemkový fond obhospodaroval a spravoval a teda ich pôvodní vlastníci nemohli bez súhlasu využívať\nna branie úžitkov, ktoré by tvorili zdroj ich finančného zabezpečenia. Pričom odporca nevykonal žiadne\ndokazovanie na tvrdenie, či zber a využívanie dreva z pozemkov nepodliehalo povoleniu správneho\norgánu.\nČo sa týka námietky odporcu ako aj ďalších účastníkov 1/ a 2/, že sa v dobe predaja pozemkov v roku\n1981 jednalo o obdobie neslobody, čo aj ovplyvnilo konanie pôvodných vlastníkov pozemkov, tunajší\nsúd má za to, že nie je možné automaticky bez ďalšieho považovať predaj pozemkov pôvodných\nvlastníkov štátu za úkon vykonaný v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, len z dôvodu obdobia\nneslobody. V tomto ohľade je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Svk/43/2022 zo dňa 22.12.2023, „v ďalšom považuje kasačný súd za dôležité uviesť,\nže zákon o pôde nemožno paušálne aplikovať na všetky reštitučné prípady a na základe neho dospieť\nk záveru, že žiadatelia o navrátenie vlastníctva k pozemkom automaticky splnili podmienky ustanovené\nreštitučnými zákonmi, a to len s poukazom na obdobie neslobody. Reštitučné zákony vrátane zákona\no pôde ustanovujú osobitné podmienky, za splnenia ktorých je možná náprava krívd, pričom je nutné tieto\npodmienky skúmať individuálne v každom jednotlivom prípade. Ak by malo dôjsť k navráteniu vlastníctva\nk pozemkom automaticky, bolo by to zo strany zákonodarcu výslovne ustanovené, bez zakotvenia týchto\nosobitných podmienok. Z dnešného pohľadu je pochopiteľné, že predaj pozemku v danej lokalite sa za\nvtedajších podmienok javí pre vlastníkov ako nevýhodný, to však neznamená, že každý takýto prevod\nvlastníctva spĺňa reštitučné podmienky pre navrátenie vlastníctva.“\nV ďalšom konaní bude úlohou odporcu, ako príslušného zákonom ustanoveného orgánu, ktorý rozhoduje\nv reštitučnom konaní, znovu posúdiť prípad právnych nástupcov pôvodných vlastníkov pozemkov v\nprvom rade: a/ vykonať náležité dokazovanie na preukázanie reštitučného dôvodu v zmysle jeho\nvymedzenia obsiahnutého v uplatnenom nároku, vykonať náležité dokazovanie dohodnutých zmluvných\nplnení v súvislosti s prevodom pozemkov na štát za nápadne nevýhodných podmienok, zaoberať sa aj\ncenami, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim nehnuteľností v danej oblasti, za rovnakým účelom\nvýstavby Vodného diela Gabčíkovo b/ následne vydať nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie riadne a\nv súlade s požiadavkami preskúmateľnosti uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne\na preskúmateľne odôvodniť pri súčasnej aplikácii záverov správneho súdu, riadne a komplexne sa\nvysporiadať so všetkými námietkami účastníkov k podkladu nového rozhodnutia.\nS poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ\nide o riadne zistenie skutkového stavu veci.\nSprávny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v prípade, ak odporca dospeje opätovne k záveru, že\nkúpna zmluva zo dňa 26.08.1981 uzavretá medzi pôvodnými vlastníkmi a štátom - Vodohospodárskou\nvýstavbou investorský podnik v Bratislave, ktorou došlo k prevodu nehnuteľností na štát bola uzatvorená\n\nv tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (v zmysle § 6 ods. 1 písm. k/ reštitučného zákona), je\npotrebné tento záver dostatočným spôsobom ozrejmiť a odôvodniť.\nPodľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\nSprávny súd priznal navrhovateľom 1/ a 2/ podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu\ntrov konania vo výške 100 %.\nPodľa § 151 ods. 7 druhá veta O.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.\nPoučenie:\n2 BA-9Sp/52/2015\n\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného\nsúdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať\nlen z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných\nnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,\nv čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:44c12262-472a-41e5-af19-4019bca3a13f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 265/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 265/2012 z 18. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44c12262-472a-41e5-af19-4019bca3a13f"}, {"guid": "ussr:80b80880-3c67-4bcb-8e3a-1faa001aeccb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 197, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80b80880-3c67-4bcb-8e3a-1faa001aeccb"}, {"guid": "ussr:6127bc4b-c0ac-4462-b1b6-6051e10c7be1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-26", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6127bc4b-c0ac-4462-b1b6-6051e10c7be1"}, {"guid": "a69cbcae-3d1b-4e73-b2af-c127025ccb41:8398f3af-4f3c-4c0a-bd4b-e7b901c4cc11", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1020200331.1", "spisova_znacka": "2Svk/43/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/43/2022 z 22. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1020200331.1"}, {"guid": "8dc531ce-7c25-4d5e-9313-d2204ce9cae0:92e093ec-208d-46aa-a8cb-145fbe43a849", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7015201387.1", "spisova_znacka": "9Sp/52/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sp/52/2015 z 6. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015201387.1"}], "citovane_v": []}