Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5Sd/298/2014 1014201865 26. 07. 2024 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2024:1014201865.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., ako právna nástupkyňa pôvodného navrhovateľa D. F. C., G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pôvodne bytom B. X, E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) OSP z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. II. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Pôvodné rozhodnutie odporkyne o žiadosti pôvodného navrhovateľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10Sd/151/2013-50 zo dňa 25.06.2014 zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie (ďalej ako „zrušujúci rozsudok“). Súd v zrušujúcom rozsudku uviedol, že z výroku preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, na základe akého ustanovenia právneho predpisu odporkyňa ustálila sumu starobného dôchodku na 383,60 EUR mesačne, pretože pri aplikácii ustanovení citovaných vo výroku by suma starobného dôchodku nezodpovedala skutočne priznanej sume. Pôvodne napadnuté rozhodnutie preto bolo podľa názoru súdu v rozpore s ustanovením § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože neobsahovalo predpísané náležitosti, keďže odporkyňa neuviedla vo výroku rozhodnutia prameň práva a konkrétne ustanovenie právneho predpisu, aplikácia ktorého bola rozhodujúca pre výšku požadovanej dávky, a preto pôvodné napadnuté rozhodnutie zrušil. Zároveň uviedol, že v novom rozhodnutí je odporkyňa povinná vysporiadať sa aj s námietkami navrhovateľa ohľadom priamej aplikácie Dohovoru o individuálnych, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 46/1991 Zb. (ďalej len ako „Dohovor“) bez potreby prijatia vnútroštátneho právneho predpisu a o možnosti prípadného krátenia dávky len za roky služby získané po účinnosti Dohovoru. Zároveň považoval súd za potrebné, aby odporkyňa reagovala na námietku pôvodného navrhovateľa o aplikácii § 293az zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). 2. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 1, § 274, § 112 ods. 1 a § 82 a čl. 33 ods. 2 Dohovoru od 10.01.2009 priznala pôvodnému navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 383,60 Eur, ktorý mu zároveň zvýšila podľa § 62 zákona č. 461/2003 Z. z. od 01.01.2010 na sumu 395,30 EUR, od 01.01.2011 na sumu 402,50 EUR, od 01.01.2012 na sumu 415,80 EUR a od 01.01.2013 na sumu 427 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu.
Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu dobe služby. Keďže pôvodný navrhovateľ získal najmenej 25 rokov doby zamestnania, z toho 23 rokov služby v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením veku 55 rokov (03.11.2003). Na nárok na starobný dôchodok mu bolo zhodnotených 38 rokov doby zamestnania, pričom na určenie sumy starobného dôchodku je rozhodných 36 rokov. Keďže pôvodný navrhovateľ bol poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sumu starobného dôchodku, určenú s prihliadnutím na dobu výkonu služby, bolo potrebné v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru krátiť o pomernú časť sumy starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky, najviac o sumu výsluhového príspevku ku dňu priznania starobného dôchodku. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 293az ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že použitie ustanovení § 293az ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení je v prípade pôvodného navrhovateľa vylúčené, pretože uvedené prechodné ustanovenia v spojení s § 82 zákona o sociálnom poistení upravujú spôsob zvýšenia dôchodkových dávok vyplácaných alebo priznaných v roku 2005, ide o valorizáciu dôchodkov v roku 2005. Ustanovenie § 293az ods. 4 nemožno vykladať samostatne, ale v spojitosti s ods. 1. Keďže nárok na starobný dôchodok pôvodnému navrhovateľovi vznikol 03.11.2003, ale podľa § 112 a 114 zákona o sociálnom poistení bol priznaný, a teda vyplácaný až od 10.01.2009 (t. j. nebol vyplácaný v roku 2005), nemožno ho valorizovať postupom podľa § 293az zákona o sociálnom poistení. 3. Pôvodný navrhovateľ v opravnom prostriedku podanom proti napadnutému rozhodnutiu zo dňa 05.10.2014 žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Namietal že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa odporkyňa riadila pri hodnotení dôkazov a zároveň sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadala s právnym posúdením veci a právnu normu uplatnila retroaktívne. Pôvodný navrhovateľ poukázal na to, odvolávajúc sa aj na zrušujúci rozsudok, že sa odporkyňa nevysporiadala s jeho námietkami ohľadom priamej aplikácie Dohovoru a možnosti prípadného krátenia dávky len za roky služby získané po účinnosti Dohovoru. Odporca uviedol, že podľa jeho názor Dohovor nie je priamo aplikovateľný a na jeho vykonanie je potrebné vydanie vnútroštátneho právneho predpisu. Ďalej poukázal na to, že ak odporkyňa neuplatnila pri rozhodovaní čl. 43 ods. 2 Dohovoru (možnosť prípadného krátenia dávky len za roky služby získané po účinnosti Dohovoru pre Slovenskú republiku), jej rozhodnutie je retroaktívne, a preto rozporné s právnou úpravou a diskriminačné. Poukázal tiež na to, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe čoho došla odporkyňa k záveru, že výsluhový dôchodok a starobný dôchodok sú dávky poskytované za tú istú sociálnu udalosť. Za nesprávny tiež považuje právny názor odporkyne, týkajúci sa aplikácie ustanovenia § 293az ods. 1, 4 a 5 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru pôvodného navrhovateľa je uvedeným ustanovením odporkyni uložené povinnosť valorizovať dôchodkovú dávku ešte pred dňom jej priznania a takto upravené sumy dôchodkových dávok považovať za rozhodujúce pre ďalšiu valorizáciu. Nejde teda len o spôsob zvýšenia dôchodkových dávok vyplácaných a priznaných v roku 2005. 4. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 20.11.2014 uviedla, že žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Vo vyjadrení zopakovala argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke priamej aplikácie Dohovoru odporkyňa uviedla, že Sociálna poisťovňa je vo svojej rozhodovacej činnosti povinná aplikovať Dohovor priamo, bez potreby osobitného zákona, keďže ju o takomto postupe poučil Najvyšší súd SR v rozsudkoch napr. sp. zn. 4So/189/2007 zo dňa 29.05.2008, sp. zn. 4So/133/2009 zo dňa 07.12.2009 a sp. zn. 9So/77/2021 zo dňa 30.05.2012. K námietke pôvodného navrhovateľa o možnosti prípadného krátenia dávky len za roky služby získané po účinnosti Dohovoru sa nevyjadrila. K aplikácii § 293az ods. 1, 4 a 5 zákona o sociálnom poistení na prípad navrhovateľa uviedla, že hoci nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol dňa 03.11.2003, bol mu podľa ustanovení § 112 a 114 zákona o sociálnom poistení priznaný a vyplácaný až od 10.01.2009. Keďže v roku 2005 nebol pôvodnému navrhovateľovi starobný dôchodok vyplácaný, nemožno ho valorizovať postupom podľa § 293az zákona o sociálnom poistení. 5. Pôvodný navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 19.12.2014 uviedol, že zotrváva na podanom opravnom prostriedku, keďže odporkyňa obsahom vyjadrenia k opravnému prostriedku neodstránila nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré boli dôvodom podania opravného prostriedku. Opätovne poukázal na to, že sa odporkyňa nevyjadrila k aplikácii čl. 43 ods. 2 Dohovoru v prípade navrhovateľa. Vyjadrenie odporkyne k aplikácii § 293az zákona o sociálnom poistení považoval pôvodný navrhovateľ za zmätočné. Tým, že odporkyňa neaplikovala § 293az zákona o sociálnom poistení v prípade
navrhovateľa, ho podľa jeho názoru diskriminovala, keďže v jeho prípade zmenila zákonné podmienky valorizácie dôchodkových dávok navrhovateľa. 6. Odporkyňa v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 13.04.2015 uviedla, že zotrváva na návrhu, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Poukázala na to, že navrhovateľ v podaní zo dňa 19.12.2014 neuvádza žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce vydanie zmenového rozhodnutia. Naďalej trvá na skutkových a právnych dôvodoch uvedených vo vyjadrení zo dňa 20.11.2014 a napadnuté rozhodnutie považuje za vychádzajúce z presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, zrozumiteľné a logické, v dostatočnom rozsahu odôvodnené a vydané v súlade s právnymi predpismi a Dohovorom. 7. Podaním zo dňa 25.06.2021 odporkyňa súdu oznámila, že podľa oznámenia o úmrtí zo dňa 09.01.2018, doručeného odporkyni dňa 15.01.2018, navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. 8. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“ 9. Nakoľko v predmetnej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, v konaní postupuje podľa ustanovení OSP. 10. Podľa ustanovenia § 246c ods. 1 OSP „Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.“ 11. Podľa ustanovenia § 250l ods. 2 OSP „Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.“ 12. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OSP „Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.“ 13. Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.“ 14. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže pôvodný navrhovateľ v priebehu súdneho konania pred jeho právoplatným skončením stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom nárok na dávku, konkrétne na sumy splatné ku dňu smrti pôvodného navrhovateľa, prechádzajú postupne na jeho manželku, deti a rodičov, s ohľadom na skutočnosť, že manželka pôvodného navrhovateľa je spôsobilá byť účastníkom konania, súd ďalej konal s manželkou pôvodného navrhovateľa (ďalej aj ako „navrhovateľka“). 15. Správny súd podaný opravný prostriedok navrhovateľky prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný postupom podľa ustanovenia § 250f ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.07.2024. S prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasila odporkyňa podaním zo dňa 25.06.2021. Navrhovateľka sa napriek výzve súdu, ktorej súčasťou bola doložka podľa § §250f ods. 2 OSP (pri doručení sa uplatnila fikcia doručenia podľa ustanovenia § 47 ods. 2 posledná veta OSP), k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nevyjadrila, v dôsledku čoho mal správny súd za to, že nemá voči zvolenému procesnému postupu správneho súdu námietky. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu postupom podľa § 156 ods. 3 OSP so zachovaním minimálnej 5 dňovej lehoty. 16. Podľa § 250l ods. 1 OSP „Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.“ 17. Podľa. § 250q ods. 3 OSP „O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.“ 18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.09.2015 „Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.“
19. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2015 „Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“ 20. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2015 „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 21. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2015 „Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 22. Podľa § 60 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2015 „Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.“ 23. Podľa § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2015 „Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.“ 24. Podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2015 „Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.“ 25. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.09.2014 „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“ 26. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.09.2015 „Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak..“ 27. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.09.2014 „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.“ 28. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.09.2014 „Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“ 29. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.“ 30. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 31. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“ 32. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ 33. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 34. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“ 35. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“ 36. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21. mája 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 37. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný včas (§ 250m ods. 2 OSP), oprávnenou osobou (§ 205m ods. 1 a 3 OSP) a je prípustný (§ 250l ods. 1 OSP, § 248 v spojení s § 250l ods. 2 OSP). 38. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach opravného prostriedku, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250l ods. 2 v spojení s § 244 ods. 2 a § 250i OSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal z odporkyňou predloženého dávkového spisu. 39. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporkyne, ktorým odporkyňa (i) podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 1, § 274, § 112 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru od 10.01.2009 priznala pôvodnému navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 383,60 Eur, (ii) ktorý mu zároveň zvýšila podľa § 62 zákona č. 461/2003 Z. z. od 01.01.2010 na sumu 395,30 EUR, od 01.01.2011 na sumu 402,50 EUR, od 01.01.2012 na sumu 415,80 EUR a od 01.01.2013 na sumu 427 Eur mesačne. 40. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že pôvodnému navrhovateľovi vznikol podľa § 119 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. a zákona č. 71/1994 Z. z. v spojení s § 80 Výnosu Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác SR č. 5370/M-94 nárok na príspevok za službu od 01.04.1996, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. 41. Nebolo sporné ani to, že pôvodnému navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia na základe splnenia zákonných podmienok tým, že pôvodný navrhovateľ získal najmenej 25 rokov doby zamestnania, z toho 23 rokov služby v I. kategórii funkcií a dosiahol dôchodkový vek podľa ustanovenia § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., a to dňa 03.11.2003 dovŕšením 55 rokov veku. 42. Spornými boli otázky (i) priamej aplikovateľnosti Dohovoru a možnosti krátenia dávky len za roky služby získané po účinnosti Dohovoru pre Slovenskú republiku a (ii) výkladu a aplikácie ustanovenia § 293az zákona o sociálnom poistení, pričom Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom rozsudku výslovne uviedol, že odporkyňa je v novom rozhodnutí povinná vysporiadať sa s námietkami navrhovateľa ohľadom priamej aplikácie Dohovoru bez potreby prijatia vnútroštátneho právneho predpisu a o možnosti prípadného krátenia dávky len za roky služby získané po účinnosti Dohovoru. Zároveň považoval súd za potrebné, aby odporkyňa reagovala na námietku o aplikácii § 293az zákona o sociálnom poistení. 43. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že odporkyňa nerešpektovala záväzný právny názor súdu uvedený v zrušujúcom rozsudku. Správny súd predovšetkým zdôrazňuje, že podstatou podaného opravného prostriedku, ktorým sa navrhovateľka domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne, je spor o riadne právne posúdenie skutkových zistení, ktoré navrhovateľka svojimi argumentmi spochybňuje. V súvislosti s uvedeným správny súd musí prisvedčiť argumentácii navrhovateľky, že odporkyňa v rozhodovacej činnosti, nasledujúcej po zrušení jej pôvodného rozhodnutia v predmetnej veci, nezohľadnila dostatočne a dôsledne právny názor súdu uvedený v zrušujúcom rozsudku. 44. Odporkyňa síce doplnila do výroku napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že rozhodovala aj s ohľadom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ale následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzila iba na konštatovanie, že Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebný zákon, pričom príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení, a preto je nimi odporkyňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Okrem toho, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa spravovala
odporkyňa pri formulovaní uvedeného záveru, prípadne o akú ustálenú súdnu prax opiera svoj záver o priamej aplikovateľnosti Dohovoru (túto skutočnosť uvádza až vo vyjadrení k opravnému prostriedku), odporkyňa úplne opomenula vysporiadať sa s otázkou krátenia dávky len za roky služby získané po účinnosti Dohovoru pre Slovenskú republiku, hoci to navrhovateľ namietal v oboch podaných opravných prostriedkoch (opravnom prostriedku proti prvému rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX ako aj v opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 29.09.2014) a súd v zrušujúcom rozsudku zaviazal odporkyňu, aby sa v novom rozhodnutí vysporiadala v odôvodnení aj s touto námietkou navrhovateľa. 45. Na základe právneho názoru vyjadreného v zrušujúcom rozsudku bola odporkyňa tiež povinná vysporiadať sa s námietkou aplikácie § 293az zákona o sociálnom poistení. V tomto smere sa odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, okrem citácie dotknutého zákonného ustanovenia, obmedzila na konštatovanie, že použitie § 293az ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení neprichádza v tomto prípade do úvahy, keďže uvedené prechodné ustanovenie v spojení s § 82 zákona o sociálnom poistení upravuje spôsob zvýšenia dôchodkových dávok vyplácaných alebo priznaných v roku 2005 a ustanovenie § 293az ods. 4 nemožno vykladať samostatne, ale v spojitosti s odsekom 1. Keďže nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol 03.11.2003, ale podľa § 112 a § 114 zákona o sociálnom poistení bol priznaný, a teda vyplácaný až od 10.01.2009, nie je možné ho valorizovať postupom podľa § 293az zákona o sociálnom poistení, pretože v roku 2005 nebol starobný dôchodok pôvodnému navrhovateľovi vyplácaný. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, v akom zmysle je potrebné ustanovenie § 293az ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vykladať v spojitosti s ustanovením § 293az ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 293az ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa týka valorizácie dôchodkových dávok za rok 2005, o ktorých už bolo rozhodnuté (t. j. boli k 01.07.2005 vyplácané resp. od 01.07.2005 do 31.12.2005 priznané) do 31.12.2005, zatiaľ čo ustanovenie § 293az ods. 4 zákona o sociálnom poistení upravuje valorizáciu dôchodkových dávok za rok 2005, o ktorých sa rozhodovalo až po 12.06.2008, pričom nárok na ne vznikol pred 01.01.2006. Ak je podľa názoru odporkyne potrebné uvedené zákonné ustanovenia vykladať v ich vzájomnej súvislosti, je potrebné, aby túto súvislosť riadne odôvodnila, najmä akým spôsobom dospela k záveru, že je potrebné odlišným spôsobom pristupovať k poberateľom dôchodkovej dávky, ktorým síce vznikol nárok na dôchodkovú dávku pred 01.01.2006, ale dôchodková dávka im bola priznaná až po 12.06.2008 oproti poberateľom dôchodkovej dávky, ktorým rovnako vznikol nárok na dôchodkovú dávku pred 01.01.2006, ale dôchodková dávka im bola vyplácaná už k 01.07.2005 resp. im bola priznaná od 01.07.2005 do 31.12.2005, a to osobitne v prípade pôvodného navrhovateľa, ak bola dôchodková dávka, na ktorú vznikol nárok pred 01.01.2006, priznaná za použitia ustanovenia § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tri roky spätne od uplatnenia nároku, v tomto prípade od 10.01.2009. 46. Najvyšší súd SR v rozsudku, sp. zn. 1Sžso/36/2010 zo dňa 23.08.2011 vyslovil, že „Najvyšší súd už v svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (najmä sp. zn. 1So 111/2010 zo 14.12.2010) zdôraznil, že pod pojmom „nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov“ uvedeným v § 250j ods. 2 O.s.p. je nutné rozumieť aj nedostatok dôvodov objasňujúcich, prečo správny orgán v ďalšom rozhodovaní o zrušenej veci nebol viazaný právnym názorom súdu.“ Právny názor súdu vyslovený podľa § 250j ods. 6 O.s.p. [v dôsledku legislatívnych zmien došlo k prečíslovaniu ustanovenia - poznámka správneho súdu] je imperatívnym príkazom pre konanie správneho orgánu vo veci, ktorý nezoslabuje ani plynutie času, resp. vyslovenia viacerých novších právnych názorov súdom v dôsledku nedodržania pôvodného právneho názoru. Iba odôvodnený judikatúrny posun oslobodzuje správny orgán spod záväzku prvšieho právneho názoru.“ 47. Keďže odporkyňa nepostupovala v zmysle právneho názoru uvedeného v zrušujúcom rozsudku a uspokojila sa iba s citáciou dotknutých právnych predpisov, resp. so stručnou konštatáciou záveru, ku ktorému odporkyňa dospela, bez toho, aby bola zrejmá jej úvaha, ktorá k tomuto záveru viedla a podrobnejšie vysporiadanie s jednotlivými námietkami účastníka konania (pričom jednou z podstatných námietok navrhovateľa sa opakovane celkom opomenula vysporiadať), takéto odôvodnenie nemožno považovať za dostatočné a zákonné. 48. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 OSP zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 250r OSP). 49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá mala v konaní úspech, ich náhradu nepriznal, keďže si v konaní ich náhradu ona, ani jej právny predchodca, neuplatnili.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné (§ 250s OSP).