Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/13/2024 0724101195 06. 11. 2024 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101195.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Jesenské, so sídlom Sobotská 10, Jesenské, IČO: 00 318 833, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Rubikon Legal, s.r.o., so sídlom Baštová 5, Bratislava, IČO: 47 253 185, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2457/2024-9. (40/2021-rozkl.) zo dňa 21. júna 2024, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07. augusta 2024 zamieta. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 07. augusta 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) v rovnaký deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2457/2024-9. (40/2021-rozkl.) zo dňa 21. júna 2024, ktorým žalovaný podľa § 61 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), zmenil výrok rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcie environmentálnych programov a projektov č. 832/2021-7.2.2 (1398/2020-7.2.2), 50185/2021 zo dňa 23. septembra 2021 tak, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia environmentálnych programov a projektov, ako vecne príslušný správny orgán podľa § 6 ods. 2 správneho poriadku, v nadväznosti na § 16 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, konajúci ako riadiaci orgán v zmysle § 7 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“) vo veci uloženia povinnosti vrátiť sumu uvedenú v žiadostiach o vrátenie poskytnutého príspevku podľa § 46ac ods. 6 zákona o pomoci a podpore, ukladá žalobcovi povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania pri zadávaní zákazky „Jesenské – kanalizácia a ČOV“, vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 60/2010 pod zn. 02110-MUP dňa 30. marca 2010 a v úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2010/S 62-091891 dňa 30. marca 2010, spočívajúceho v skutočnosti, že žalobca ako verejný obstarávateľ nesprávne vyžadoval predloženie dokladu „certifikát bezpečnosti práce“ v časti Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania určenej pre stanovenie podmienok účasti podľa § 28 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), konkrétne v bode III.2.3 Technická a odborná spôsobilosť záujemcov, a to ako „Ďalšie požiadavky“, pričom takéto stanovenie ďalšej požiadavky v danej časti Oznámenia je nesprávne a zmätočné, čím žalobca porušil § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré zhodne konštatoval Úrad pre verejné obstarávanie v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 1937-7000/2012-OK/7 zo dňa 22. októbra 2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17. novembra 2014 a ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a teda vrátiť finančné prostriedky vo výške 1 401 111,78 eur poskytnuté na Projekt „Jesenské – kanalizácia a ČOV“ na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. 076/1.2MP/2010 zo dňa 14. júna 2010 v znení neskorších Dodatkov, v rámci Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 1. Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, Opatrenie 1.2 Odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd v zmysle záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, v členení: 1 253 626,33 eur zdroje Európskej únie a 147 485,45 eur zdroje štátneho rozpočtu, do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 2. Zároveň žalobca s poukazom na § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Dôvodil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Konkrétne uviedol, že suma 1 401 111,78 eur, ktorú je v zmysle napadnutého rozhodnutia povinný zaplatiť, predstavuje takmer 85% z ním rozpočtovaného príjmu z podielových daní a z vlastných prostriedkov na rok 2024 vo výške 1 660 040 eur. Podotkol, že ostatné finančné prostriedky z celkového ročného rozpočtu obce v sume 5 274 363 eur sú účelovo viazané v súlade s pravidlami podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“). Následkom výkonu napadnutého rozhodnutia by podľa jeho názoru bola značná hospodárska škoda v rámci celkového fungovania obce, a to pokiaľ ide o viaceré základné služby a oblasti závislé od predmetných finančných prostriedkov. Upozornil, že poskytuje služby a zabezpečuje potreby pre 28 obcí širšieho regiónu, t.j. cca 16 500 obyvateľov juhozápadnej časti okresu Rimavská Sobota, a teda výkon napadnutého rozhodnutia priamo ohrozí, resp. znemožní poskytovanie mnohých sociálnych, ekonomických, zdravotných, vzdelávacích a kultúrnych služieb v regióne, vrátane služieb v oblasti životného prostredia - odpadového hospodárstva. 3. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v prípade výkonu rozhodnutia žalovaného by bol s poukazom na § 18a zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy povinný postupne zavádzať tzv. ozdravný režim, počas ktorého môže obec používať finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom a po písomnom odsúhlasení hlavným kontrolórom obce, a následne je potrebné preukázať zlepšenie výsledkov hospodárenia ako aj zníženie celkových záväzkov počas obdobia ozdravného režimu. V tejto súvislosti dodal, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky je po naplnení zákonných podmienok oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy v obci a vymenovaní núteného správcu, v ktorej situácii by nemohol postupovať podľa bežného rozpočtu a bol by nútený znižovať splatný záväzok na úkor iných výdavkov. 4. Súčasne vykonal odhad možných následkov okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia v oblasti zdravotnej starostlivosti (prevádzkuje zdravotné stredisko pre 28 obcí s ročnými nákladmi vo výške 75 600 eur, ktoré by bol nútený uzatvoriť), vzdelávania a školstva (zabezpečuje prevádzku troch základných a jednej materskej školy, ktoré navštevujú aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom obmedzenie ich nákladov by malo dopad na výšku miezd a trvanie pracovných pomerov zamestnancov ako aj na finančnú situáciu a zdravie dotknutých rodín), sociálnych služieb (poskytuje terénnu opatrovateľskú starostlivosť pre 51 klientov a obedy pre seniorov s ročnými výdavkami na úrovni 46 700 eur, ktorých vynakladanie by nebolo možné), životného prostredia (zabezpečuje odvoz a likvidáciu tuhého komunálneho odpadu a prevádzku čistiarne odpadových vôd s ročnými nákladmi vo výške 183 800 eur, ktorých obmedzenie by znamenalo nutnosť odstaviť prevádzku čistiarne, resp. zvýšiť poplatky za odvoz odpadu a čistenie odpadových vôd, čo by u sociálne slabších občanov mohlo viesť k porušovaniu predpisov v oblasti nakladania s odpadmi a odpadovými vodami, a následne k závažným ujmám na životnom prostredí), ako aj vo vzťahu k Rómskemu komunitnému centru (centrum asistencie pre občanov rómskej komunity a sociálne slabších občanov s nákladmi vo výške 19 500 eur, ktoré by muselo byť zatvorené, čo by spôsobilo nárast komunikačnej bariéry dotknutých sociálnych skupín pri využívaní služieb zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci, a tiež zvýšenie kriminality). Vzhľadom na uvedené zdôraznil, že v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia by bolo nevyhnutné presmerovať výdavky obce predovšetkým na znižovanie záväzku voči žalovanému, a teda by došlo k znemožneniu prevádzky, údržby a celkového financovania spomínaných služieb a aktivít, čoho následkom by bola značná hospodárska škoda pre celý región, finančná škoda spočívajúca v uzatvorení niektorých stredísk a zariadení financovaných obcou, prípadne aj v ich opätovnom uvedení do prevádzky, a závažná ujma na životnom prostredí, predovšetkým v oblasti kvality vôd, vodného a odpadového hospodárstva.
5. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca pripojil odhad dopadov okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na fungovanie obce Jesenské v nasledujúcom období vypracovaný starostom obce a výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva obce Jesenské č. 153/2023 zo dňa 21. decembra 2023, ktorým bol schválený rozpočet obce na rok 2024. 6. Žalovaný sa k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v podaní zo dňa 14. októbra 2024, v ktorom prezentoval názor, že podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP sú v danom prípade splnené. Uviedol, že zatiaľ nezačal s núteným výkonom napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu, že bez akejkoľvek pochybnosti považuje napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, priznanie odkladného účinku správnej žalobe spojené s povinnosťou správneho súdu rozhodnúť o správnej žalobe do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku, označil za vhodný a účinný prostriedok na zabezpečenie právnej istoty účastníkov konania. 7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov napadnuté výroky rozhodnutia žalovaného, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na priznanie odkladného účinku. 12. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). 13. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018). 14. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 16. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu správny súd nezistil existenciu zákonného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku, dospel správny súd k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody a závažnej ujmy na životnom prostredí v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca pritom potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval tým, že suma 1 401 111,78 eur, ktorú je v zmysle napadnutého rozhodnutia povinný zaplatiť, predstavuje 85% z tej časti jeho rozpočtu, ktorá nie je zo zákona účelovo viazaná. Poukázal na hrozbu zavedenia tzv. ozdravného režimu, eventuálne aj nútenej správy v obci v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia, kedy by musel presmerovať svoje výdavky na znižovanie záväzku voči žalovanému a došlo by k znemožneniu financovania rôznych verejnoprospešných služieb a aktivít, vrátane služieb v oblasti životného prostredia, ktoré poskytuje nielen obyvateľom obce, ale aj širšiemu regiónu. Mal za to, že v dôsledku uvedeného by mohla vzniknúť značná hospodárska škoda pre celý región, finančná škoda spočívajúca v uzatvorení niektorých stredísk a zariadení, resp. v ich opätovnom uvedení do prevádzky a tiež závažná ujma na životnom prostredí, najmä v oblasti kvality vôd, vodného a odpadového hospodárstva. 17. Na podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil dostatok relevantných dôkazov preukazujúcich, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného môže na jeho strane dôjsť k vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody či závažnej ujmy na životnom prostredí. Pokiaľ žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku pripojil odhad dopadov okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva obce Jesenské, ktorým bol schválený rozpočet obce na rok 2024, z týchto je síce zrejmá výška výdavkov žalobcu v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, školstva, sociálnych služieb a životného prostredia, ako aj vo vzťahu k Rómskemu komunitnému centru, ktoré oblasti by boli podľa jeho vyjadrenia najviac postihnuté v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, avšak z predmetných dokumentov nemožno vyvodiť, či žalobcovi skutočne hrozí vznik ním tvrdenej ujmy. Samotný pomer sumy, ktorú je žalobca v zmysle napadnutého rozhodnutia povinný vrátiť, a rozpočtu obce Jesenské na rok 2024, resp. jeho časti, ktorá nie je zo zákona účelovo viazaná a možno ju použiť na financovanie spomínaných oblastí, totiž neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu a sekundárne hospodárskej škody pre celý región, a tiež ujmy na životnom prostredí, keď z podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ani z predložených dokumentov nie je vôbec zrejmé, akým celkovým majetkom žalobca disponuje. Z vyjadrenia žalovaného navyše vyplýva, že tento zatiaľ nezačal s núteným výkonom napadnutého rozhodnutia. 18. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že bez toho, aby žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku hodnoverne a dostatočným spôsobom preukázal svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nie je možné posúdiť hrozbu ním tvrdenej hospodárskej či finančnej škody. Bez osvedčenia zákonom predpokladaných dôsledkov na žalobcu pritom nie je daný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Odkladný účinok taktiež neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Takéto rozhodnutie nezbavuje žalobcu povinnosti uhradiť jeho splatné záväzky, ale je v zásade odôvodnené prechodným stavom, keď by
okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, avšak nie v dôsledku splnenia uloženej povinnosti ako takej. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy iba za takého stavu, ak bola v konaní osvedčená existencia takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody alebo závažnej ujmy, prípadne iných vážnych nenapraviteľných následkov. Žalobca pritom svoj návrh dostatočne neodôvodnil tvrdeniami týkajúcimi sa jeho celkovej majetkovej, resp. ekonomickej situácie a v tomto smere nepredložil ani potrebné dôkazy. Vzhľadom na uvedené nie je možné v súčasnej situácii žalobcu konštatovať prítomnosť hrozby ním tvrdených negatívnych následkov, ktoré by mali dopad na jeho fungovanie a poskytovanie ním uvádzaných služieb obyvateľom obce a širšieho regiónu. 19. Žalobca preto podľa názoru správneho súdu neosvedčil, že došlo k naplneniu dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP. Predmetné zákonné ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe jednak hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne splnením ďalšej podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t.j. či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. 20. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vecou súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Zastáva názor, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Pokiaľ žalobca súdu nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda a závažná ujma na životnom prostredí, a preto správnej žalobe nepriznal odkladný účinok. 21. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 22. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
(§ 139