Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Saz/16/2024 0724101135 25. 11. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:0724101135.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, miesto narodenia: A. C., občan Vietnamskej socialistickej republiky, číslo cestovného dokladu: D., povolenie na pobyt vydané v Maďarsku číslo: XXXXXXXXX, vydané dňa 30.10.2023 v Budapešti, platné do 19.08.2025, pobyt na území Slovenskej republiky: E. XXX/X, F., v zast.: JUDr. Lórant Kósa, Bebravská 7, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom: Bitúnkova 8, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPBA12-40-009/2024-AV zo dňa 30.05.2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, rozhodnutím č. PPZ-HCPBA12-40-009/2024-AV zo dňa 30.05.2024 (ďalej ako „rozhodnutie“), žalovaný podľa § 82 ods. 2 písm. i/, § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“), žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky na územie Maďarska alebo do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko) na dobu 3 roky. Určil žalobcovi podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. 2. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré však žalovaný meritórne neprejednal, neformálnym listom zo dňa 02.07.2024 iba žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie je neprípustné nakoľko napadnuté rozhodnutie medzitým nadobudlo právoplatnosť z dôvodu vzdania sa práva na odvolanie žalobcu v administratívnom konaní. 3. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2024, sa žalobca domáhal priznania odkladného účinku jeho žalobe a zrušenia rozhodnutia žalovaného. V rámci svojej žaloby žalobca k prípustnosti podania žaloby uviedol, že má za to, že správny orgán nepostupoval v súlade s ustanovením § 53 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (ďalej len ako „správny poriadok“) a to tak, že zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA12-40-012/2024-AV zo dňa 30.05.2024 (ďalej len ako
„zápisnica“), kde sa žalobca vzdal svojho práva na podanie odvolania bola vyhotovená vopred, ešte pred vydaním samotného rozhodnutia. Čoho následkom je, že podľa § 574 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa jedná o neplatný právny úkon, keďže sa poškodený vzdal svojho práva (právo podať odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu), ktoré mohlo vzniknúť až v budúcnosti, teda po vydaní rozhodnutia. Preto má žalobca za to, že podpísanie zápisnice, obsahom ktorej bolo aj vzdanie sa práva na odvolanie je neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Túto skutočnosť podľa žalobcu preukazuje to, že zápisnica obsahuje poučenia podľa § 17, 23, § 31, § 32, § 33, § 34 a § 111 správneho poriadku, pričom tieto poučenie je správny orgán povinný vykonať voči účastníkovi konania na začiatku samotného konania, teda ešte pred vydaním rozhodnutia. 4. Ďalej žalobca namieta, že zápisnica o vzdaní sa práva na podanie odvolania mu bola správnym orgánom predložená v slovenskom jazyku, obsahu ktorej neporozumel a jej obsah mu nebol ani pretlmočený. Taktiež žalobca tvrdí, že napriek tomu, že počas vykonávania úkonov správneho orgánu, bola prítomná osoba, pán G. A. D. (tlmočník – pozn. súdu) táto s ním nedostatočne komunikovala a väčšinu komunikácie so správnym orgánom mu nepretlmočila, taktiež žalobca namieta, že uvedená osoba nie je zapísaná v zozname tlmočníkov. Teda mu bolo správnym orgánom upreté právo na tlmočníka v rozpore s článkom 14 ods. 3 písm. f/ Vyhlášky MZV 120/1976 Zb.. 5. Následne žalobca namieta, že v rozhodnutí chýba poučenie o nemožnosti podania odvolania v prípade ak sa účastník konania vzdá práva na podanie odvolania. Ďalej žalobca namieta, že správny orgán mu neumožnil kontaktovať právnika s cieľom jeho zastupovania pred správnym orgánom. 6. K návrhu na priznanie odkladného účinku a k žalobe vo veci samej sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré bolo po pretlmočení dňa 30.05.2024 doručené samotnému žalobcovi. Predmetné rozhodnutie o administratívnom vyhostení je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe zistených skutočností bol žalobca dňa 30.05.2024 predvedený na správny orgán a bolo mu vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 roky. Predmetné rozhodnutie o administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2024 a to z dôvodu, že účastník konania sa dňa 30.05.2024 vzdal práva na odvolanie do zápisnice. Pri všetkých úkonoch vykonávaných žalovaným bol prítomný tlmočník zo slovenského jazyka do vietnamského jazyka. 7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý tvrdí, že žalovaný dňa 30.05.2024 obmedzil jeho osobnú slobodu v mieste jeho zamestnania v Slovenskej republike a predviedol ho na Oddelenie Cudzineckej polície v Nových Zámkoch. So žalobcom žalovaný spísal zápisnicu, ktorá trpí vadami, opísanými v samotnej správnej žalobe (chýbajúce zákonné poučenia) a predložil mu zápisnicu na podpis s tým, že zápisnica obsahovala aj vzdanie sa práva na odvolanie voči rozhodnutiu žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu, ktoré žalovaný vyhotovil vopred. Žalobca obsahu zápisnice nerozumel, lebo mu nebola pretlmočená do jemu zrozumiteľného jazyka, čím žalovaný postupoval v rozpore s aplikovateľnými ustanoveniami správneho poriadku, ktorým sa konanie pred žalovaným spravuje. Žalovaný tvrdí, že podpísaním zápisnice, ktorej obsahom bolo aj vzdanie sa práva na odvolanie voči vopred pripravenému rozhodnutiu žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu sa správnou žalobou napadnuté rozhodnutie o administratívnom vyhostení stalo právoplatným dňa: 30.05.2024 žalobca, ktorý si nebol vedomí skutočnosti, že by sa bol svojím podpisom zápisnice, vyhotovenej žalovaným dňa 30.05.2024 vzdal svojho práva na podanie odvolania voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, keďže obsahu zápisnice nerozumel a nebola mu pretlmočená, mal konajúc v dobrej viere za to, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení nenadobudlo právoplatnosť, keďže voči nemu podal riadne a včas odvolanie. 8. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd podľa § 237 ods. 2 v spojení s § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh žalobcu súd zamietol uznesením sp. zn. 18Saz/16/2024 zo dňa 06. augusta 2024. 9. Podľa § 31 ods. 1 SSP konanie sa začína doručením návrhu súdu.
10. Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ SSP, Správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 12. Podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. 13. Podľa § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 14. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 17 písm. a/ SSP ešte pred meritórnym preskúmaním podanej žaloby, posudzoval či má tunajší súd právomoc na súdny prieskum podanej žaloby v zmysle § 7 SSP. 15. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie zo dňa 30.05.2024 o administratívnom vyhostení žalobca prevzal v deň jeho vydania (30.05.2024). Po doručení a podpísaní rozhodnutia zároveň žalobca využil svoje právo v zmysle § 53 správneho poriadku a v zápisnici sa vzdal práva na podanie odvolania voči predmetnému rozhodnutiu. Rozhodnutie teda nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2024 nakoľko bolo riadne doručené a žalobca sa práva na odvolanie vzdal. 16. S námietkou žalobcu, že konaniu na správnom orgáne a najmä obsahu zápisnice neporozumel a že mu v správnom konaní nebolo poskytnuté náležité tlmočenie do jazyka, ktorému rozumie, sa tunajší súd nestotožňuje. Z obsahu administratívneho spisu je súdu zrejmé, že pri všetkých úkonoch vykonávaných žalovaným voči žalobcovi v priebehu administratívneho konania bol prítomný tlmočník zo slovenského jazyka do vietnamského jazyka a naopak, pán G. A. D.. Tlmočník bol žalobcovi ustanovený podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorý zároveň v zmysle § 15 a § 5 ods. 7 uvedeného zákona zložil sľub tlmočníka. V obsahu administratívneho spisu sa na žiadnej zo strán nevyskytuje sťažnosť žalobcu smerujúca k spôsobe výkonu tlmočenia tlmočníka, alebo neporozumeniu tlmočenia. Naopak vo viacerých zápisniciach v konaní napr. v zápisniciach č. PPZ-HCP-BA12-40-006/2024-AV, č. PPZHCP-BA12-40-012/2024-AV žalobca svojím vlastnoručným podpisom potvrdil, že tlmočeniu, položeným otázkam a poučeniam porozumel. Z obsahu administratívneho spisu súdu vyplýva, že tlmočeniu žalobca rozumel, komunikácia žalobcu so žalovaným na seba rozumne a plynule nadväzuje, z položených otázok a následných žalobcových odpovedí v jednotlivých zápisniciach je zrejmé, že žalobca prekladu rozumie. Taktiež neuniklo pozornosti súdu, že prvý raz námietku týkajúcu sa spôsobu výkonu tlmočenia a jeho zrozumiteľnosti žalobca namieta, až po tom, čo sa nechal zastúpiť právnym zástupcom. 17. Pokiaľ žalobca namieta, že správny orgán mu neumožnil kontaktovať právnika s cieľom jeho zastupovania pred správnym orgánom, správny súd poukazuje na to, že žalobcovi bola žalovaným daná možnosť kontaktovať splnomocnenú osobu na zastupovanie a ktorú by chcel prizvať k správnemu konaniu – napr. zápisnica č. PPZ-HCP-BA12-40-006/2024-AV, avšak žalobca uviedol, že nemá splnomocnenú osobu. Zároveň v konaní bolo žalobcovi poskytnuté aj poučenie v zmysle § 77 ods. 8 a 9 zákona o pobyte cudzincov o jeho práve zvoliť si advokáta, alebo získať právne zastúpenie v rozsahu a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis (poučenie o právach a povinnostiach cudzinca v konaní o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA12-40-007/2024-AV). 18. Ak žalobca namieta, že v rozhodnutí chýba poučenie o nemožnosti podania odvolania v prípade ak sa účastník konania vzdá práva na podanie odvolania, správny súd sa nemôže stotožniť ani s touto námietkou žalobcu. Ustanovenie § 47 ods. 4 správneho poriadku stanovuje čo všetko musí poučenie rozhodnutia správneho orgánu obsahovať, a to: údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie
obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Uvedené náležitosti rozhodnutie správneho orgánu splňuje. 19. Námietku týkajúcu sa neplatnosti právneho úkonu – zápisnice z dôvodu, že mala byť vyhotovená ešte pred vydaním rozhodnutia, súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade súd poukazuje na to, že toto svoje tvrdenie žalobca nepodporil žiadnymi dôkazmi, pričom zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA12-40-012/2024-AV je v zmysle § 205 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku verejnou listinou (verejnou listinou je taká listina, ktorá bola vydaná orgánom verejnej moci v medziach jeho právomoci. Listiny orgánov vykonávajúcich verejnú moc možno považovať za verejné len vtedy, ak sú výsledkom uplatnenia verejnej moci, ktorú tento orgán vykonáva, a ak vydanie takej listiny patrí do právomoci daného orgánu), pri ktorej v zmysle uvedeného ustanovenia zákona platí, že listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Pokiaľ teda žalobca len tvrdí, že uvedená zápisnica bola spísaná ešte pred vydaním samotného rozhodnutia, bez predloženia dôkazov, nemôže súd takúto námietku vyhodnotiť ako dôvodnú spochybniť pravdivosť jej obsahu. Pričom z obsahu tejto zápisnice je súdu zrejmé, že bola spísaná až po vydaní rozhodnutia, čo je možné pozorovať aj z jej označenia pod č. PPZ-HCP-BA12-40-012/2024-AV, teda pod číslom matematicky vyšším než číslo rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA12-40-009/2024-AV. Taktiež na rozhodnutí je vyznačený čas prevzatia si rozhodnutia žalobcom ako dňa 30.05.2024 o 19:20 hod., pričom zápisnica bola spísaná dňa 30.05.2024 o 19:40 hod. a ukončená toho istého dňa až o 19:50 hod. (zápisnica a aj rozhodnutie podpísané aj žalobcom). Z uvedeného má tunajší súd za preukázané, že zápisnica bola spísaná a ukončená až po doručení rozhodnutia žalobcovi. Taktiež žalobca na podporu svojho tvrdenia nenavrhuje žiadne dôkazy, pričom z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že počas celého konania bol prítomný tlmočník, teda žalobca mohol súdu napr. navrhnúť jeho výsluch za účelom preukázania nepravdivosti obsahu zápisnice - času jej spísania až po doručení rozhodnutia žalobcovi. 20. Na doplnenie súd uvádza, že zápisnica bola pretlmočená žalobcovi, tlmočníkovi žalobca rozumel a s jej obsahom súhlasil. Poučenie o vzdaní sa práva na odvolanie bolo v zápisnici uvedené zrozumiteľne a bolo aj v obsahu zreteľne zvýraznené. Taktiež bolo v zápisnici uvedené aj to, aké právne následky vzdanie sa práva na podanie odvolania má „vzdanie sa odvolania má za následok, že účastník nemôže neskôr odvolanie podať“, čiže ani v tomto nie je možné súhlasiť s námietkou právneho zástupcu žalobcu, že by žalobca v zápisnici nebol poučený o právnych následkoch vzdania sa práva na odvolanie. 21. Záverom tunajší súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10SZa/1/2016 z 20.01.2016, kde Najvyšší súd SR v obdobnej veci uviedol, že „Odvolací súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že po prevzatí napadnutého rozhodnutia sa navrhovateľ výslovne vzdal práva na odvolanie proti rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-618-009/2015-AV o zaistení zo dňa 06.11.2015 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, nakoľko v „Zápisnici o podaní vyjadrenia“ sa nachádza navrhovateľovo vyjadrenie: „Chcem uviesť, že práva na podanie odvolania sa vzdávam dobrovoľne voči rozhodnutiu číslo PPZ-HCP-BA6-618-009/2015-AV.“ V závere zápisnice dodal, že počas výpovede nebol naňho zo strany policajtov kladený žiadny fyzický ani psychický nátlak, súhlasil s obsahom zápisnice a zmenu ani jej doplnenie nežiadal, čo potvrdil aj svojím podpisom. Zároveň zápisnica obsahovala aj poučenie o jeho práve na podanie opravného prostriedku, ako aj poučenie o právnych následkoch, ktoré nastanú v prípade, ak sa tohto práva vzdá. Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ v „Zápisnici o vyjadrení účastníka konania“ spísanej dňa 06.11.2015 na otázku či plne rozumie prekladu tlmočníka O. E. zo slovenského do hindského jazyka a naopak, uviedol: „Áno, tlmočníkovi v plnej miere rozumiem.“ Zároveň, počas celého konania bol prítomný ten istý tlmočník z jazyka hindi p. E. O., ktorý bol tlmočníkom aj v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II proti navrhovateľovi. Námietka právneho zástupcu navrhovateľa, že tlmočenie nebolo vykonané riadne, navrhovateľ nerozumel slovenskému jazyku, nemal právne vzdelanie a preto odporca musel vedieť, že navrhovateľ konal v omyle, je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. 7So/5/2015 zo dňa 06.02.2015: procesný úkon, ktorým sa účastník vzdal možnosti podať odvolanie, je úkonom neodvolateľným. Vzdanie sa odvolania má preto za následok, že účastník nemôže neskôr odvolanie podať.“
22. Vzhľadom na uvedené súd musí konštatovať, že nevyužitie možnosti na podanie odvolania alebo vzdanie sa odvolania má takisto za následok, že rozhodnutie nebude možné preskúmať na súde, pretože predpokladom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. A nakoľko v zmysle § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, neostávalo súdu iné, než žalobu žalobcu odmietnuť ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. Námietkami žalobcu smerujúcimi voči vecnej správnosti rozhodnutia sa tunajší súd nezaoberal, nakoľko neboli splnené predpoklady na vecné prerokovanie žaloby pred správnym súdom (súd žalobu odmietol ako neprípustnú). 23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd žalobu žalobcu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/, § 7 písm. a/ SSP. 24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá. Poučenie: Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP). Proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku žalobe kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).