Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Saz/8/2024 0724100867 03. 09. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100867.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. A., narodený X. XXXXXXX XXXX, štátny príslušník B. kráľovstva, adresa posledného pobytu v krajine pôvodu: mesto B., ulica B. X, C. B., B., toho času Pobytový tábor Rohovce, zastúpený Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B./XXXX-X z 23. apríla 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. D.: B./XXXX-X z 23. apríla 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl, podľa ustanovenia § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu a rovnako mu neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny. 2. Žalovaný úvodom napadnutého rozhodnutia zhrnul skutkový stav vzťahujúci sa na žiadosť žalobcu o udelenie azylu z ktorého vyplynulo, že dňa 28. novembra 2023 pred pracovníkmi Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“) vo vyhlásení cudzinca žiadajúceho o azyl uviedol, že je homosexuál, čo v krajine jeho pôvodu, ktorou je Maroko, nie je akceptované. Chcel žiť slobodne v demokracii. 3. V nadväznosti na podanú žiadosť o udelenie azylu bol so žalobcom dňa 9. januára 2024 vykonaný vstupný pohovor, v rámci ktorého uviedol, že v krajine pôvodu ukončil 8. ročník základnej školskej dochádzky a následne musel pracovať kvôli zabezpečeniu financií na liečbu jeho chorého brata. V Maroku nebol členom žiadnej politickej strany, nevyvíjal politické aktivity, nemal problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi orgánmi, či súkromnými osobami. Ako jediný dôvod žiadosti o medzinárodnú ochranu uviedol ekonomický dôvod, ktorý ozrejmil tak, že jeho rodina potrebuje finančné prostriedky na liečbu chorého brata trpiaceho autizmom, v dôsledku čoho vycestoval z Maroka s vidinou nájdenia si práce a lepšieho zárobku v niektorej z krajín Európskej únie. Chcel, aby za ním jeho chorý brat pricestoval a mohol sa tu liečiť, pretože zdravotná starostlivosť v Maroku je nákladná. 4. Vo vzťahu k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu žalovaný konštatoval, že v nadväznosti na vyhlásenia žalobcu o bezútešnej ekonomickej situácii bolo potrebné zabezpečiť si do konania aj aktuálne informácie o krajine pôvodu na verifikovanie týchto vyhlásení, z ktorých vyplynula prognóza vysokej nezamestnanosti pre obdobie rokov 2023 – 2027 a zvýšená inflácia, no zároveň sa predpokladá rast reálneho HDP. Z informácie od Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky vyplýva dlhodobo veľký počet mladých mužov pochádzajúcich z Maroka pokúšajúcich sa dostať do Európy
s cieľom nájdenia si zamestnania a zabezpečenia lepších životných podmienok, čo je aj prípad žalobcu. Žalovaný nespochybnil, že by sa žalobcova rodina nemohla aj v dôsledku starostlivosti o člena rodiny trpiaceho autizmom nachádzať v nepriaznivej ekonomickej situácii, avšak uviedol, že ako taká je z hľadiska azylových dôvodov irelevantná. Takýto záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/84/2010 z 26. októbra 2010 ktorý koncipuje inštitút medzinárodnej ochrany ako najvyššiu formu ochrany zachovania života a slobody ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození a preto ekonomický dôvod resp. snahy o legalizáciu pobytu nie sú dôvodmi pre udelenie azylu. 5. Bolo zistené, že žalobca opustil krajinu pôvodu dobrovoľne a bez toho, aby bol prenasledovaný pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa § 8 zákona o azyle. Vzhľadom na uvedené ho žalobca označil za tzv. ekonomického migranta, ktorý krajinu pôvodu opustil za účelom zlepšenia svojej resp. rodinnej nepriaznivej ekonomickej situácie. Takýto záver vyplýva aj z aj z Príručky UNHCR z roku 1992 – Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov (ďalej len „Príručka UNHCR“). 6. Z pohľadu žalovaného nebolo možné opomenúť ani skutočnosť, že žalobca opustil Maroko legálne na svoj cestovný doklad a dopravil sa do Turecka, odkiaľ sa cez Srbsko a Maďarsko dostal až na územie Slovenska, pričom uviedol, že tu žiť nechce. Až s odstupom času vyše mesiaca v priebehu jeho zaistenia v ÚPZpC na účel jeho administratívneho vyhostenia požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, čo žalovaný vyhodnotil ako účelové. 7. Žalovaný záverom dodal, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa právna zástupkyňa žalobcu oboznámila so spisovým materiálom a predložila žalovanému stanovisko v ktorom uviedla, že Maroko nemožno vyhodnotiť ako bezpečnú a demokratickú krajinu, ktorá by akceptovala homosexuálov, práve naopak, diskriminuje ich a trestá ich. Zároveň je v Maroku prítomná diskriminácia rodín s autistickými deťmi. 8. V nadväznosti na uvedené stanovisko žalovaný zopakoval, že v konaní nebolo prezentované ani zistené, že by bol žalobca vystavený prenasledovaniu. Maroko je bezpečnou a dlhodobo stabilizovanou krajinou (viaceré členské štátny Európskej únie ho zaradili na zoznam bezpečných krajín) v ktorej neprebieha žiaden ozbrojený konflikt. 9. Čo sa týka diskriminácie a trestania homosexuálov, tu bol žalovaný toho názoru, že mu v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí prenasledovanie, pretože skutočným dôvodom pre jej opustenie bola nepriaznivá ekonomická situácia jeho rodiny. Tomu nasvedčujú napríklad aj vyhlásenia uvedené v zápisnici o podaní vysvetlenia z 24. októbra 2023, kde uviedol, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde dávajú sociálne dávky a kde by si následne našiel prácu. Do zápisnice uviedol, že mu v prípade návratu do Maroka nehrozí žiadne prenasledovanie ale domov sa vrátiť nechce. 10. Ku namietanej diskriminácii rodín s autistickými deťmi žalovaný konštatoval, že nič nenasvedčuje pravdivosti týchto tvrdení. Podľa zabezpečených informácií autizmus postihuje približne pol milióna ľudí, pričom iba 20 % z nich je diagnostikovaných a ešte menej dostáva adekvátnu liečbu. Príčinou nie je diskriminácia ale nízke spoločenské povedomie o tejto téme, nedostatočná alebo nesprávna diagnostika a nedostupnosť liečby v niektorých regiónoch. Žalobcova rodina pritom jeho bratovi zdravotnú starostlivosť zabezpečila, avšak z dlhodobého hľadiska ju nevedeli financovať. Žiadnu diskrimináciu ani len jej náznaky žalobca počas pohovoru neuviedol. 11. Žalovaný rovnako konštatoval aj neexistenciu dôvodu pre poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože neexistuje akákoľvek indícia, že by mohol byť žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Rovnaké závery a neexistujúcich dôvodoch konštatoval aj vo vzťahu k udeleniu azylu a poskytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. II. Správna žaloba 12. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia vo výrokoch I. a II. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 13. Žalobca namietal, že vo vyhlásení cudzinca dňa 28. novembra 2023 uviedol, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky požiadal z dôvodu, že je homosexuál, čo v Maroku nie je uznávané a jeho život bol v ohrození. Utiekol z domu, pretože chcel žiť slobodne v demokracii. S touto skutočnosťou sa žalovaný v rámci vstupného pohovoru vôbec nevysporiadal a neodstránil rozpory, prečo uvádzal iný dôvod ako ten, ktorý následne uviedol pred zamestnancom žalovaného vykonávajúcim vstupný pohovor. V prípade, ak by sa uvedeným rozporom zaoberal, mohol dospieť ku skutočnému dôvodu opustenia domovskej krajiny.
14. Žalobca ďalej namietol konanie žalovaného, ktorým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným a to vykonaním vstupného pohovoru so žalobcom bez prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu, ktorým je právnička Slovenskej humanitnej rady. Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia spolu s originálom plnomocenstva bolo pritom žalovanému doručené dňa 22. decembra 2023. 15. Žalobca namietol, že žalovaný nesprávne právne posúdil rodinnú situáciu žalobcu, resp. jeho brata, ktorý trpí autizmom, pričom nezohľadnil informácie o krajine pôvodu vzťahujúce sa preukazujúce diskrimináciu takýchto rodín. Z informácií nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktoré zabezpečil žalovaný, pritom vyplýva, že v Maroku je nízka informovanosť o autizme a rodiny sa cítia marginalizované. Rodičia takých detí sa cítia bezmocní a problémom je aj nedostupnosť liečby. V kontexte zabezpečených informácií teda nie je vylúčené prenasledovanie žalobcu z dôvodu príslušnosti ku sociálnej skupine. 16. Napokon žalobca vytkol žalovanému, že sa v rámci vstupného pohovoru nedopytoval na diskrimináciu žalobcu v Maroku a vstupný pohovor viedol veľmi povrchne, v dôsledku čoho žalobca priame skúsenosti jeho a jeho rodiny s diskrimináciou neuviedol. Žalobca však uviedol, že jeho rodina mala v súvislosti s bratovým ochorením problémy. III. Vyjadrenia žalobcu a žalovaného 17. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Úvodom vyjadrenia zrekapituloval okolnosti príchodu žalobcu na územie Slovenskej republiky, obsah vyhlásení, ktoré žalobca urobil pri podaní vysvetlenia v rámci konania o jeho administratívnom vyhostení a zaistení na tento účel ako aj vyhlásenia urobené v priebehu vstupného pohovoru. Žalovaný následne skonštatoval, že žalobcovi bolo umožnené, aby uviedol všetky dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu o čom bol riadne poučený. Počas konania sa žalobcovi hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov. Ku rovnakým konštatovaniam dospel aj v prípade neposkytnutia doplnkovej ochrany. 18. Záverom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/17/2019 z 15. novembra 2019, ktorým zdôraznil, že azyl nie je univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Inštitút azylu možno aplikovať iba v obmedzenom rozsahu a to len ako dôsledok prenasledovania zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené. V prípade žalobcu takéto dôvody zistené neboli. Krajinu pôvodu síce opustil, avšak bez toho, aby v nej bol prenasledovaný. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozsudku správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 20. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 3. septembra 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 21. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu z dôvodu, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by žalobca bol v krajine pôvodu prenasledovaný z akéhokoľvek azylovo relevantného dôvodu podľa § 8 zákona o azyle resp., že ekonomický dôvod jeho žiadosti nemožno považovať za azylovo relevantný. 22. Naproti tomu žalobca namietal, že dôvodom jeho žiadosti o azyl bola jeho homosexualita, čo uviedol vo vyhlásení cudzinca zo dňa 28. novembra 2023. Tá nie je v krajine jeho pôvodu tolerovaná, v dôsledku čoho je jeho život v ohrození. Ďalším dôvodom, pre ktorý o azyl požiadal je zdravotný stav jeho brata ktorý trpí autizmom a rodina, ktorá je diskriminovaná, mu nie je schopná zabezpečiť dostatočnú zdravotnú starostlivosť, čo dáva do priamej súvislosti s potrebou lepšieho zárobku, ktorý hľadal v niektorej z krajín Európskej únie. 23. Správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že - dňa 24. októbra 2023 bola so žalobcom tesne po jeho zadržaní a predvedení pre ďalšie konanie o jeho administratívnom vyhostení, spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, do ktorej uviedol, že z Maroka vycestoval z dôvodu vidiny lepšieho zárobku v Nemecku, ktorá bola jeho cieľovou krajinou, kam sa
mal dostať za pomoci prevádzačov. O azyl nepožiadal a neuviedol žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že sa do krajiny pôvodu vrátiť nemôže, pretože by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine resp. že by mu tam hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest; - dňa 28. novembra 2023, počas jeho zaistenia na účel podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov v ÚPZpC požiadal o azyl a v rámci vyhlásenia cudzinca uviedol, že dôvodom je jeho homosexualita, čo nie je v krajine jeho pôvodu uznávané a preto je ohrozený jeho život. Z domu utiekol, pretože chcel žiť slobodne v demokracii; - dňa 28. novembra 2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, v rámci ktorého zopakoval, že o azyl žiada z dôvodu, že je homosexuál; - dňa 9. januára 2024 bol so žalobcom ako žiadateľom o azyl vykonaný vstupný pohovor, v rámci ktorého uviedol, že o azyl požiadal z ekonomických dôvodov. Z Maroka odišiel s úmyslom nájsť si prácu v ktorejkoľvek krajine Európy a priviesť tam brata na liečenie. Jeho brat totiž trpí autizmom a všetko čo v Maroku zarobil nepostačovalo na pokrytie nákladov na starostlivosť o neho. Žalobca do zápisnice na otázku zamestnanca migračného úradu vyhlásil, že toto je jediný dôvod jeho žiadosti o azyl. Pracovník vykonávajúci vstupný pohovor so žalobcom sa ho v závere opätovne dopytoval, či existujú aj iné dôvody jeho žiadosti o azyl, na čo žalobca zopakoval, že žiadne iné dôvody nemá. Zároveň nechcel za záver pohovoru dodať žiadne ďalšie skutočnosti; - v spise sa nachádza polytematická správa ku krajine Maroko vypracovaná k 10. máju 2023 obsahujúca aktuálne informácie týkajúce sa dodržiavania slobody pohybu v rámci Maroka, slobody vycestovania a návratu a ako je s takýmito osobami zaobchádzané; - v spise sa nachádza aj ďalšia polytematická správa ku krajine Maroko vypracovaná k 1. júnu 2023, obsahujúca informácie o aktuálnej bezpečnostnej, politickej a ekonomickej situácie v krajine pôvodu a ako pristupujú orgány v Maroku k osobám, ktoré boli vrátené zo zahraničia po tom, čo ich žiadosť o azyl bola zamietnutá; - v administratívnom spise je založené stanovisko žalobcu ku jeho žiadosti o udelenie azylu datované dňa 14. marca 2024, v ktorom zrekapituloval, že dôvodom žiadosti o azyl je zlý zdravotný stav jeho brata, ktorý trpí autizmom a rodina mu nie je schopná finančne zabezpečiť dostatočnú zdravotnú starostlivosť. Zároveň poukázal na to, že vo vyhlásení cudzinca, kedy požiadal o azyl uviedol, že je homosexuál. Poukázal na informácie zabezpečenie žalovaným prostredníctvom polytematických správ, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že Maroko nemožno hodnotiť ako bezpečnú a demokratickú krajinu, v ktorej nedochádza k potláčaniu ľudských práv a slobôd a v ktorej neexistuje riziko ohrozenia života alebo zdravia. Maroko neakceptuje práva homosexuálov ale práve naopak, podieľa sa na ich trestaní a diskriminácii. Rovnako je zrejmá aj diskriminácia rodín, v ktorých sa nachádza autistické dieťa. 24. Správny súd má za potrebné na prvom mieste zdôrazniť, že pokiaľ by žalobca založil svoju žiadosť o udelenie azylu výlučne na ekonomických dôvodoch, pre ktoré sa rozhodol opustiť krajinu pôvodu, jeho žiadosť by bolo možné vybaviť iba jej zamietnutím podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ako zjavne neopodstatnenú, pretože sa neviaže ku niektorému z azylovo relevantných dôvodov podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle. Z dôvodu, že žalobca previazal ekonomické dôvody so situáciou jeho rodiny, konkrétne jeho brata trpiaceho autizmom ktorému neboli schopní zabezpečiť adekvátnu liečbu a pre jeho zdravotný stav mali byť ako rodina diskriminovaní, sa eventuálne môže naskytať dôvod prenasledovania pre príslušnosť ku určitej sociálnej skupine (hoci v prípade žalobcu iba nepriamo a sprostredkovane skrz zdravotný stav jeho brata). Žalobca zároveň vyhlásil, že je homosexuál v dôsledku čoho je jeho život v krajine pôvodu ohrozený. Tieto vyhlásenia v ktorých demonštroval azylovo relevantné dôvody mali byť následne predmetom posudzovania. 25. Vychádzajúc z námietok obsiahnutých v správnej žalobe sa správny súd v prvom rade zameral na námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu zo strany žalovaného, ktorý vôbec nereflektoval na vyhlásenie žalobcu ohľadom jeho homosexuality, neodstraňoval vzniknuté rozpory ohľadom rôznych dôvodov, pre ktoré o azyl požiadal a ktoré následne demonštroval vo vstupnom pohovore a v tomto rozsahu si nezabezpečil potrebné informácie o krajine pôvodu. Správny súd túto námietku s ohľadom na osobitosti konkrétneho prípadu vyhodnotil ako nedôvodnú. 26. Je pravdou, že ustanovenie § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle vymedzuje, o. i., že migračný úrad zohľadní ako podklad rozhodnutia „vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia“ a teda všetky vyhlásenia, ktoré žalobca v konaní o azyle urobí. Je teda povinnosťou žalovaného vysporiadať sa s celým azylovým príbehom žalobcu (pokiaľ žalobca nebol svoje vyhlásenia schopný podložiť žiadnymi dôkazmi) a tento posúdiť buď ako dôveryhodný, z časti dôveryhodný alebo naopak nedôveryhodný.
Je zároveň irelevantné, v ktorom štádiu konania o azyle tieto vyhlásenia urobí. To znamená, že nie je dôvod, aby žalovaný vychádzal čisto iba zo vstupného pohovoru, ktorý samozrejme môže mať väčšiu výpovednú hodnotu, pretože je štruktúrovaný a dôvody a azylový príbeh žalobcu rozpracováva podrobnejšie a teda na účely posúdenia žiadosti o udelenie azylu aj upotrebiteľnejšie. Pokiaľ však žalobca urobil vyhlásenia aj pomimo takýto pohovor, nemal by ich žalovaný úplne odignorovať. 27. Jedným dychom a s prihliadnutím na osobitosti prejednávanej veci však správny súd dodáva, že nie každému vyhláseniu, pokiaľ diametrálne vybočuje z pôvodnej resp. hlavnej línie azylového príbehu a na ktoré následne žalobca, majúc opakovanú možnosť v rámci vstupného alebo doplňujúceho pohovoru, nenadviazal, je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť. Je totiž na pleciach žiadateľa o azyl, aby uviedol všetky dôvody (hoci sa v konečnom dôsledku ukážu ako azylovo irelevantné) pre ktoré sa podľa neho nemôže vrátiť do krajiny pôvodu. 28. Z rozhodovacej činnosti kasačného súdu vyplýva, že k posudzovaniu žiadosti o azyl je potrebné pristupovať veľmi starostlivo, pričom nepochybne platí, že základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa. Žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré je ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym orgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie je však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami, než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Naopak, povinnosťou správneho orgánu je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú, či spochybňujú (viď. rozsudok Nejvyššího správniho soudu ČR zo dňa 21.decembra 2005 č. j. 6Azs/235/2004-57). Pokiaľ je možno výpovede žiadateľa o medzinárodnú ochranu podané v priebehu konania i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 z 9. apríla 2013) 29. Inými slovami a s ohľadom na špecifickosť azylového konania vyplývajúceho o. i. aj z ustanovenia § 19a ods. 3 zákona o azyle je cudzinec povinný tvrdiť konkrétne skutočnosti svedčiace existencii prenasledovania pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov a to bez ohľadu na skutočnosť, či prenasledovanie resp. hrozba prenasledovania objektívne existuje alebo iba subjektívne takúto hrozbu pociťuje. Hoci správne orgány nesú zodpovednosť za riadne obstaranie podkladov pre rozhodnutie (§ 52 zákona o azyle v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku) nie sú schopné vykonať náležité dokazovanie a zabezpečiť dôkazy v prospech (a rovnako aj v neprospech) cudzinca bez jeho predchádzajúcich vyhlásení, pretože je to predovšetkým cudzinec, kto disponuje relevantnými informáciami zo svojho života a kto najlepšie môže objasniť z čoho plynie v krajine, do ktorej sa nechce vrátiť, hrozba prenasledovania alebo sa už s prenasledovaním v minulosti stretol. Pokiaľ teda ide o bremeno tvrdenia v konaní o azyle, to zaťažuje cudzinca, v ktorého vlastnom záujme je objasniť všetky okolnosti, pre ktoré nechce alebo sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi cudzinca a správny orgán. 30. S prihliadnutím na vyššie uvedené, správny súd za účelom vytvorenia celkového obrazu o pohnútkach žalobcu požiadať o azyl na území Slovenskej republiky nemôže opomenúť úvodné vyhlásenia, ktoré prezentoval po jeho zadržaní a ktoré vypovedal na účely konania o jeho administratívnom vyhostení a následnom zaistení dňa 24. októbra 2023. Tu žalobca vyhlásil, že z krajiny pôvodu vycestoval z ekonomických dôvodov s vidinou lepšieho zárobku v Nemecku. V krajine pôvodu mu nehrozí prenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov a nebol mu uložený ani trest smrti. 31. Následne, dňa 28. novembra 2023, žalobca požiadal o azyl pričom vo vyhlásení cudzinca uviedol, že dôvodom je jeho homosexualita, čo nie je v krajine jeho pôvodu uznávané a jeho život je v ohrození. 32. Následne, za účelom zdôvodnenia žiadosti o azyl a teda umožnenia žalobcovi vyrozprávať jeho azylový príbeh, bol so žalobcom dňa 9. januára 2024 vykonaný vstupný pohovor, v ktorom už však homosexualitu ako dôvod jeho žiadosti ani len náznakom nespomenul. Jediným dôvodom, ktorý v zásade nadväzoval na jeho prvotné vyhlásenia zachytené v zápisnici o podaní vysvetlenia z 24. októbra 2023, bola nepriaznivá finančná situácia jeho rodiny, v dôsledku čoho sa nemohli plnohodnotne postarať o jeho brata trpiaceho autizmom. Žalobca namietal nedostatočne vedený vstupný pohovor, pretože ho žalovaný nedopytoval na konkrétne okolnosti jeho azylového príbehu resp. neodstraňoval rozpory v dôvodoch, pre ktoré sa o azyl rozhodol požiadať. 33. Správny súd konštatuje, že vstupný pohovor bol vedený štandardným spôsobom, žalobca mal možnosť sám uviesť dôvody a podporné okolnosti jeho žiadosti o azyl, pričom následne bol opakovane (dvakrát) v rámci pohovoru dopytovaný, či je ním uvedený dôvod tým jediným a či ku jeho žiadosti nemieni prezentovať ďalšie dôvody, avšak žalobca vyhlásil, že ďalšie dôvody neexistujú. Správny súd je toho názoru, že za danej situácie nemožno vyčítať žalovanému, že dôvod spočívajúci v homosexualite žalobcu pri vstupnom pohovore osobitne nerozoberal a následne zmienil v napadnutom rozhodnutí iba
okrajovo, so zameraním sa na dôvod ekonomický, ktorý sám žalobca postavil do centra pozornosti. Rozsah odôvodnenia vo vzťahu k jednotlivým dôvodom žiadosti o azyl je teda priamoúmerný. Navyše, pokiaľ by bol žalobca v krajine pôvodu prenasledovaný alebo by hoci iba subjektívne pociťoval diskomfort ďalšieho zotrvania v krajine pôvodu vychádzajúc z jeho sexuálnej orientácie, správny súd je presvedčený, že by to bol profilujúci dôvod žiadosti o azyl a takýto by bol zmienil v rámci vstupného pohovoru na prvom rade. Žalobca si však naň ani len nespomenul v dôsledku čoho hodnotí správny súd túto námietku žalobcu ako účelovú. 34. Správny súd si uvedomuje, že spravidla je na žalovanom, aby tieto rozpory odstránil, prípadne aby skonštatoval a zdôvodnil, že azylový príbeh žalobcu je v dôsledku jeho nekonzistentnosti nedôveryhodný. S ohľadom na osobitosti prejednávanej veci, kedy žalobca ani v podanej žalobe absolútne nerozvinul dôvod jeho žiadosti o azyl spočívajúci v jeho homosexualite, sa tento dôvod javí ako nepravdepodobný a nedôveryhodný a bolo by v očiach správneho súdu prísne formalistické napadnuté rozhodnutie rušiť a vrátiť žalovanému vec na ďalšie konanie, v ktorom by sa v zásade nemal ako viac vysporiadať so strohým vyhlásením, že je homosexuál v dôsledku čoho mu v krajine pôvodu hrozí nebezpečenstvo. 35. Žalobca v podstate vymedzil iba dôvod spočívajúci v jeho príslušnosti k sociálnej skupine, avšak nepredostrel žiadne konkrétne okolnosti z jeho života, kedy v dôsledku príslušnosti k takejto sociálnej skupine u neho boli vyvolané situácie ohrozujúce jeho život či zdravie, prípadne, že by bolo v dôsledku jeho sexuálnej orientácie s ním neľudsky alebo ponižujúco zaobchádzané, poťažmo okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť dôveryhodnosť jeho vyhlásenia. V tomto rozsahu teda žalobca, hoci mal možnosť, žiaden azylový príbeh, s ktorým by žalovaný mohol pracovať a s ktorým by sa musel vysporiadať, neprezentoval. Dostatočné sú preto v očiach správneho súdu konštatovania žalovaného uvedené v závere napadnutého rozhodnutia, že na jeho vyhlásenie o jeho sexuálnej orientácii reflektoval, avšak to nepovažoval za skutočný motív žiadosti o azyl. 36. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia azylového dôvodu spočívajúceho v diskriminácii jeho samého ako aj jeho rodiny, pretože sa starajú o brata ktorý trpí autizmom, tu sa správny súd v plnej miere stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca nedemonštroval nič, čo by akejkoľvek diskriminácii nasvedčovalo. Pokiaľ v žalobe namietal, že sa zmienil, že rodina mala z tohto dôvodu v krajine pôvodu problémy, jeho tvrdenie je vágne a neuchopiteľné. Navyše, pojem diskriminácia používa zákon o azyle (v § 2 písm. d) body 2., 3. a 4.) v súvislosti s prenasledovaním, ktoré vymedzuje ako závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu alebo neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste. Spoločenskú marginalizáciu rodín preto nemožno považovať za prenasledovanie podľa citovaného ustanovenia. Sťažená situácia, či už finančná alebo spoločenská, osôb zdravotne postihnutých, bez ďalšieho, teda nedosahujúca intenzitu prenasledovania podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o azyle, nemá automaticky za následok posúdenie žiadateľa ako osoby, ktorej je náležité udeliť medzinárodnú ochranu. 37. Vo vzťahu k námietke, že mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v dôsledku neprizvania splnomocnenej právnej zástupkyne ku vstupnému pohovoru, ktorý sa uskutočnil dňa 9. januára 2024, správny súd z administratívneho spisu zistil, že plnomocenstvo, hoci datované dňa 14. decembra 2023, bolo žalovanému predložené až dňa 17. januára 2024, t. j. po vykonaní zmieneného vstupného pohovoru. Ani z emailovej komunikácie medzi žalovaným a právnou zástupkyňou datovanej dňa 16. januára 2024 nevyplýva, že by sa domáhala účasti na tomto pohovore resp., že by žalovaný procesne pochybil, keď ju neprizval. Napokon, aj z vlastných vyjadrení žalobcu zachytených v dotazníku o priebehu vstupného pohovoru vyplýva, že v tom čase nemal zvoleného právneho zástupcu pre konanie o azyle. 38. Správny súd, vyhodnocujúc žalobcove námietky ako nedôvodné a účelové, napokon ani na základe jeho vlastných zistení nedetegoval dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pre ktoré by ho bolo potrebné zrušiť. Žalovaný sa primerane vysporiadal so všetkými vyhláseniami žalobcu, pričom svoje úvahy o ich irelevantnosti a neexistencii prenasledovania stručne avšak zrozumiteľne zdôvodnil a tieto podložil dostatočnými zisteniami o krajine pôvodu. Na základe uvedeného správny súd správnu žalobu pre jej nedôvodnosť postupom podľa ustanovenia § 219 SSP zamietol. 39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.