{"guid": "182a4e07-2dc2-4843-995e-1c5444888caf:c7450c0e-7e25-4d21-8b94-aa80e6c18378", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100867.1", "spisova_znacka": "16Saz/8/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/8/2024 z 3. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. septembra 2024, sp. zn. 16Saz/8/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100867.1", "identifikacne_cislo": "0724100867", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-09-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7450c0e-7e25-4d21-8b94-aa80e6c18378", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100867.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100867.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100867.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Saz/8/2024\n0724100867\n03. 09. 2024\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2024:0724100867.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. A., narodený X. XXXXXXX XXXX, štátny príslušník B. kráľovstva, adresa posledného pobytu v krajine\npôvodu: mesto B., ulica B. X, C. B., B., toho času Pobytový tábor Rohovce, zastúpený Slovenská\nhumanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo\nveci azylu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B./XXXX-X z 23. apríla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím č. D.: B./XXXX-X z 23. apríla 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa\n§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl, podľa ustanovenia § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona\no azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu a rovnako mu neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu\nna účel zlúčenia rodiny.\n2. Žalovaný úvodom napadnutého rozhodnutia zhrnul skutkový stav vzťahujúci sa na žiadosť žalobcu\no udelenie azylu z ktorého vyplynulo, že dňa 28. novembra 2023 pred pracovníkmi Útvaru policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“) vo vyhlásení cudzinca žiadajúceho o azyl\nuviedol, že je homosexuál, čo v krajine jeho pôvodu, ktorou je Maroko, nie je akceptované. Chcel žiť\nslobodne v demokracii.\n3. V nadväznosti na podanú žiadosť o udelenie azylu bol so žalobcom dňa 9. januára 2024\nvykonaný vstupný pohovor, v rámci ktorého uviedol, že v krajine pôvodu ukončil 8. ročník základnej\nškolskej dochádzky a následne musel pracovať kvôli zabezpečeniu financií na liečbu jeho chorého\nbrata. V Maroku nebol členom žiadnej politickej strany, nevyvíjal politické aktivity, nemal problémy\ns políciou, armádou alebo inými štátnymi orgánmi, či súkromnými osobami. Ako jediný dôvod žiadosti\no medzinárodnú ochranu uviedol ekonomický dôvod, ktorý ozrejmil tak, že jeho rodina potrebuje finančné\nprostriedky na liečbu chorého brata trpiaceho autizmom, v dôsledku čoho vycestoval z Maroka s vidinou\nnájdenia si práce a lepšieho zárobku v niektorej z krajín Európskej únie. Chcel, aby za ním jeho chorý\nbrat pricestoval a mohol sa tu liečiť, pretože zdravotná starostlivosť v Maroku je nákladná.\n4. Vo vzťahu k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu žalovaný konštatoval, že v nadväznosti na\nvyhlásenia žalobcu o bezútešnej ekonomickej situácii bolo potrebné zabezpečiť si do konania aj aktuálne\ninformácie o krajine pôvodu na verifikovanie týchto vyhlásení, z ktorých vyplynula prognóza vysokej\nnezamestnanosti pre obdobie rokov 2023 – 2027 a zvýšená inflácia, no zároveň sa predpokladá\nrast reálneho HDP. Z informácie od Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky vyplýva\ndlhodobo veľký počet mladých mužov pochádzajúcich z Maroka pokúšajúcich sa dostať do Európy\n\ns cieľom nájdenia si zamestnania a zabezpečenia lepších životných podmienok, čo je aj prípad\nžalobcu. Žalovaný nespochybnil, že by sa žalobcova rodina nemohla aj v dôsledku starostlivosti\no člena rodiny trpiaceho autizmom nachádzať v nepriaznivej ekonomickej situácii, avšak uviedol,\nže ako taká je z hľadiska azylových dôvodov irelevantná. Takýto záver vyplýva aj z rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/84/2010 z 26. októbra 2010 ktorý koncipuje\ninštitút medzinárodnej ochrany ako najvyššiu formu ochrany zachovania života a slobody ľudí, ktorí sa\nnachádzajú v bezprostrednom ohrození a preto ekonomický dôvod resp. snahy o legalizáciu pobytu nie\nsú dôvodmi pre udelenie azylu.\n5. Bolo zistené, že žalobca opustil krajinu pôvodu dobrovoľne a bez toho, aby bol prenasledovaný pre\nniektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa § 8 zákona o azyle. Vzhľadom na uvedené ho žalobca\noznačil za tzv. ekonomického migranta, ktorý krajinu pôvodu opustil za účelom zlepšenia svojej resp.\nrodinnej nepriaznivej ekonomickej situácie. Takýto záver vyplýva aj z aj z Príručky UNHCR z roku 1992\n– Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z\nroku 1967 o postavení utečencov (ďalej len „Príručka UNHCR“).\n6. Z pohľadu žalovaného nebolo možné opomenúť ani skutočnosť, že žalobca opustil Maroko legálne\nna svoj cestovný doklad a dopravil sa do Turecka, odkiaľ sa cez Srbsko a Maďarsko dostal až na územie\nSlovenska, pričom uviedol, že tu žiť nechce. Až s odstupom času vyše mesiaca v priebehu jeho zaistenia\nv ÚPZpC na účel jeho administratívneho vyhostenia požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, čo\nžalovaný vyhodnotil ako účelové.\n7. Žalovaný záverom dodal, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa právna zástupkyňa žalobcu\noboznámila so spisovým materiálom a predložila žalovanému stanovisko v ktorom uviedla, že Maroko\nnemožno vyhodnotiť ako bezpečnú a demokratickú krajinu, ktorá by akceptovala homosexuálov, práve\nnaopak, diskriminuje ich a trestá ich. Zároveň je v Maroku prítomná diskriminácia rodín s autistickými\ndeťmi.\n8. V nadväznosti na uvedené stanovisko žalovaný zopakoval, že v konaní nebolo prezentované\nani zistené, že by bol žalobca vystavený prenasledovaniu. Maroko je bezpečnou a dlhodobo\nstabilizovanou krajinou (viaceré členské štátny Európskej únie ho zaradili na zoznam bezpečných krajín)\nv ktorej neprebieha žiaden ozbrojený konflikt.\n9. Čo sa týka diskriminácie a trestania homosexuálov, tu bol žalovaný toho názoru, že mu v prípade\nnávratu do krajiny pôvodu nehrozí prenasledovanie, pretože skutočným dôvodom pre jej opustenie\nbola nepriaznivá ekonomická situácia jeho rodiny. Tomu nasvedčujú napríklad aj vyhlásenia uvedené\nv zápisnici o podaní vysvetlenia z 24. októbra 2023, kde uviedol, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko,\nkde dávajú sociálne dávky a kde by si následne našiel prácu. Do zápisnice uviedol, že mu v prípade\nnávratu do Maroka nehrozí žiadne prenasledovanie ale domov sa vrátiť nechce.\n10. Ku namietanej diskriminácii rodín s autistickými deťmi žalovaný konštatoval, že nič nenasvedčuje\npravdivosti týchto tvrdení. Podľa zabezpečených informácií autizmus postihuje približne pol milióna\nľudí, pričom iba 20 % z nich je diagnostikovaných a ešte menej dostáva adekvátnu liečbu. Príčinou\nnie je diskriminácia ale nízke spoločenské povedomie o tejto téme, nedostatočná alebo nesprávna\ndiagnostika a nedostupnosť liečby v niektorých regiónoch. Žalobcova rodina pritom jeho bratovi\nzdravotnú starostlivosť zabezpečila, avšak z dlhodobého hľadiska ju nevedeli financovať. Žiadnu\ndiskrimináciu ani len jej náznaky žalobca počas pohovoru neuviedol.\n11. Žalovaný rovnako konštatoval aj neexistenciu dôvodu pre poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože\nneexistuje akákoľvek indícia, že by mohol byť žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený\nreálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Rovnaké závery a neexistujúcich\ndôvodoch konštatoval aj vo vzťahu k udeleniu azylu a poskytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia\nrodiny.\nII. Správna žaloba\n12. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu správnu\nžalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“) domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia vo výrokoch I. a II. a vrátenia veci\nžalovanému na ďalšie konanie.\n13. Žalobca namietal, že vo vyhlásení cudzinca dňa 28. novembra 2023 uviedol, že o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky požiadal z dôvodu, že je homosexuál, čo v Maroku nie je uznávané a jeho\nživot bol v ohrození. Utiekol z domu, pretože chcel žiť slobodne v demokracii. S touto skutočnosťou\nsa žalovaný v rámci vstupného pohovoru vôbec nevysporiadal a neodstránil rozpory, prečo uvádzal iný\ndôvod ako ten, ktorý následne uviedol pred zamestnancom žalovaného vykonávajúcim vstupný pohovor.\nV prípade, ak by sa uvedeným rozporom zaoberal, mohol dospieť ku skutočnému dôvodu opustenia\ndomovskej krajiny.\n\n14. Žalobca ďalej namietol konanie žalovaného, ktorým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení\no konaní pred žalovaným a to vykonaním vstupného pohovoru so žalobcom bez prítomnosti jeho\nsplnomocneného zástupcu, ktorým je právnička Slovenskej humanitnej rady. Oznámenie o prevzatí\nprávneho zastúpenia spolu s originálom plnomocenstva bolo pritom žalovanému doručené dňa 22.\ndecembra 2023.\n15. Žalobca namietol, že žalovaný nesprávne právne posúdil rodinnú situáciu žalobcu, resp.\njeho brata, ktorý trpí autizmom, pričom nezohľadnil informácie o krajine pôvodu vzťahujúce sa\npreukazujúce diskrimináciu takýchto rodín. Z informácií nachádzajúcich sa v administratívnom spise,\nktoré zabezpečil žalovaný, pritom vyplýva, že v Maroku je nízka informovanosť o autizme a rodiny\nsa cítia marginalizované. Rodičia takých detí sa cítia bezmocní a problémom je aj nedostupnosť\nliečby. V kontexte zabezpečených informácií teda nie je vylúčené prenasledovanie žalobcu z dôvodu\npríslušnosti ku sociálnej skupine.\n16. Napokon žalobca vytkol žalovanému, že sa v rámci vstupného pohovoru nedopytoval na\ndiskrimináciu žalobcu v Maroku a vstupný pohovor viedol veľmi povrchne, v dôsledku čoho žalobca\npriame skúsenosti jeho a jeho rodiny s diskrimináciou neuviedol. Žalobca však uviedol, že jeho rodina\nmala v súvislosti s bratovým ochorením problémy.\nIII. Vyjadrenia žalobcu a žalovaného\n17. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju ako nedôvodnú\nnavrhol zamietnuť. Úvodom vyjadrenia zrekapituloval okolnosti príchodu žalobcu na územie Slovenskej\nrepubliky, obsah vyhlásení, ktoré žalobca urobil pri podaní vysvetlenia v rámci konania o jeho\nadministratívnom vyhostení a zaistení na tento účel ako aj vyhlásenia urobené v priebehu vstupného\npohovoru. Žalovaný následne skonštatoval, že žalobcovi bolo umožnené, aby uviedol všetky dôvody\nsvojej žiadosti o udelenie azylu o čom bol riadne poučený. Počas konania sa žalobcovi hodnoverným\nspôsobom nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z prenasledovania z azylovo relevantných\ndôvodov. Ku rovnakým konštatovaniam dospel aj v prípade neposkytnutia doplnkovej ochrany.\n18. Záverom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/17/2019 z 15.\nnovembra 2019, ktorým zdôraznil, že azyl nie je univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany pred\nbezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Inštitút azylu možno aplikovať iba\nv obmedzenom rozsahu a to len ako dôsledok prenasledovania zo zákonom stanovených dôvodov,\nkedy je týmto inštitútom chránená existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené. V prípade\nžalobcu takéto dôvody zistené neboli. Krajinu pôvodu síce opustil, avšak bez toho, aby v nej bol\nprenasledovaný.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n19. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a)\nSSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc\nsprávnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu\nveci v čase vyhlásenia rozsudku správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná.\n20. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 3. septembra 2024, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia\nústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle\nsprávneho súdu.\n21. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi\nneudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu z dôvodu, že v priebehu konania nebolo preukázané,\nže by žalobca bol v krajine pôvodu prenasledovaný z akéhokoľvek azylovo relevantného dôvodu podľa §\n8 zákona o azyle resp., že ekonomický dôvod jeho žiadosti nemožno považovať za azylovo relevantný.\n22. Naproti tomu žalobca namietal, že dôvodom jeho žiadosti o azyl bola jeho homosexualita, čo uviedol\nvo vyhlásení cudzinca zo dňa 28. novembra 2023. Tá nie je v krajine jeho pôvodu tolerovaná, v dôsledku\nčoho je jeho život v ohrození. Ďalším dôvodom, pre ktorý o azyl požiadal je zdravotný stav jeho brata ktorý\ntrpí autizmom a rodina, ktorá je diskriminovaná, mu nie je schopná zabezpečiť dostatočnú zdravotnú\nstarostlivosť, čo dáva do priamej súvislosti s potrebou lepšieho zárobku, ktorý hľadal v niektorej z krajín\nEurópskej únie.\n23. Správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že\n- dňa 24. októbra 2023 bola so žalobcom tesne po jeho zadržaní a predvedení pre ďalšie konanie\no jeho administratívnom vyhostení, spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, do ktorej uviedol, že z Maroka\nvycestoval z dôvodu vidiny lepšieho zárobku v Nemecku, ktorá bola jeho cieľovou krajinou, kam sa\n\nmal dostať za pomoci prevádzačov. O azyl nepožiadal a neuviedol žiadne okolnosti, z ktorých by\nvyplývalo, že sa do krajiny pôvodu vrátiť nemôže, pretože by tam bol prenasledovaný z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo\nzastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine resp. že by mu tam hrozilo mučenie, kruté, neľudské\nalebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest;\n- dňa 28. novembra 2023, počas jeho zaistenia na účel podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov v ÚPZpC požiadal o azyl a v rámci vyhlásenia cudzinca uviedol, že dôvodom je jeho\nhomosexualita, čo nie je v krajine jeho pôvodu uznávané a preto je ohrozený jeho život. Z domu utiekol,\npretože chcel žiť slobodne v demokracii;\n- dňa 28. novembra 2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, v rámci ktorého\nzopakoval, že o azyl žiada z dôvodu, že je homosexuál;\n- dňa 9. januára 2024 bol so žalobcom ako žiadateľom o azyl vykonaný vstupný pohovor, v rámci\nktorého uviedol, že o azyl požiadal z ekonomických dôvodov. Z Maroka odišiel s úmyslom nájsť si prácu\nv ktorejkoľvek krajine Európy a priviesť tam brata na liečenie. Jeho brat totiž trpí autizmom a všetko čo\nv Maroku zarobil nepostačovalo na pokrytie nákladov na starostlivosť o neho. Žalobca do zápisnice na\notázku zamestnanca migračného úradu vyhlásil, že toto je jediný dôvod jeho žiadosti o azyl. Pracovník\nvykonávajúci vstupný pohovor so žalobcom sa ho v závere opätovne dopytoval, či existujú aj iné dôvody\njeho žiadosti o azyl, na čo žalobca zopakoval, že žiadne iné dôvody nemá. Zároveň nechcel za záver\npohovoru dodať žiadne ďalšie skutočnosti;\n- v spise sa nachádza polytematická správa ku krajine Maroko vypracovaná k 10. máju 2023 obsahujúca\naktuálne informácie týkajúce sa dodržiavania slobody pohybu v rámci Maroka, slobody vycestovania\na návratu a ako je s takýmito osobami zaobchádzané;\n- v spise sa nachádza aj ďalšia polytematická správa ku krajine Maroko vypracovaná k 1. júnu 2023,\nobsahujúca informácie o aktuálnej bezpečnostnej, politickej a ekonomickej situácie v krajine pôvodu\na ako pristupujú orgány v Maroku k osobám, ktoré boli vrátené zo zahraničia po tom, čo ich žiadosť o\nazyl bola zamietnutá;\n- v administratívnom spise je založené stanovisko žalobcu ku jeho žiadosti o udelenie azylu datované\ndňa 14. marca 2024, v ktorom zrekapituloval, že dôvodom žiadosti o azyl je zlý zdravotný stav jeho\nbrata, ktorý trpí autizmom a rodina mu nie je schopná finančne zabezpečiť dostatočnú zdravotnú\nstarostlivosť. Zároveň poukázal na to, že vo vyhlásení cudzinca, kedy požiadal o azyl uviedol, že je\nhomosexuál. Poukázal na informácie zabezpečenie žalovaným prostredníctvom polytematických správ,\nz ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že Maroko nemožno hodnotiť ako bezpečnú a demokratickú krajinu,\nv ktorej nedochádza k potláčaniu ľudských práv a slobôd a v ktorej neexistuje riziko ohrozenia života\nalebo zdravia. Maroko neakceptuje práva homosexuálov ale práve naopak, podieľa sa na ich trestaní\na diskriminácii. Rovnako je zrejmá aj diskriminácia rodín, v ktorých sa nachádza autistické dieťa.\n24. Správny súd má za potrebné na prvom mieste zdôrazniť, že pokiaľ by žalobca založil svoju žiadosť\no udelenie azylu výlučne na ekonomických dôvodoch, pre ktoré sa rozhodol opustiť krajinu pôvodu, jeho\nžiadosť by bolo možné vybaviť iba jej zamietnutím podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ako zjavne\nneopodstatnenú, pretože sa neviaže ku niektorému z azylovo relevantných dôvodov podľa ustanovenia §\n8 zákona o azyle. Z dôvodu, že žalobca previazal ekonomické dôvody so situáciou jeho rodiny, konkrétne\njeho brata trpiaceho autizmom ktorému neboli schopní zabezpečiť adekvátnu liečbu a pre jeho zdravotný\nstav mali byť ako rodina diskriminovaní, sa eventuálne môže naskytať dôvod prenasledovania pre\npríslušnosť ku určitej sociálnej skupine (hoci v prípade žalobcu iba nepriamo a sprostredkovane skrz\nzdravotný stav jeho brata). Žalobca zároveň vyhlásil, že je homosexuál v dôsledku čoho je jeho život\nv krajine pôvodu ohrozený. Tieto vyhlásenia v ktorých demonštroval azylovo relevantné dôvody mali byť\nnásledne predmetom posudzovania.\n25. Vychádzajúc z námietok obsiahnutých v správnej žalobe sa správny súd v prvom rade zameral na\nnámietku nedostatočne zisteného skutkového stavu zo strany žalovaného, ktorý vôbec nereflektoval\nna vyhlásenie žalobcu ohľadom jeho homosexuality, neodstraňoval vzniknuté rozpory ohľadom rôznych\ndôvodov, pre ktoré o azyl požiadal a ktoré následne demonštroval vo vstupnom pohovore a v tomto\nrozsahu si nezabezpečil potrebné informácie o krajine pôvodu. Správny súd túto námietku s ohľadom\nna osobitosti konkrétneho prípadu vyhodnotil ako nedôvodnú.\n26. Je pravdou, že ustanovenie § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle vymedzuje, o. i., že migračný\núrad zohľadní ako podklad rozhodnutia „vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane\ninformácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia“ a teda\nvšetky vyhlásenia, ktoré žalobca v konaní o azyle urobí. Je teda povinnosťou žalovaného vysporiadať sa\ns celým azylovým príbehom žalobcu (pokiaľ žalobca nebol svoje vyhlásenia schopný podložiť žiadnymi\ndôkazmi) a tento posúdiť buď ako dôveryhodný, z časti dôveryhodný alebo naopak nedôveryhodný.\n\nJe zároveň irelevantné, v ktorom štádiu konania o azyle tieto vyhlásenia urobí. To znamená, že nie\nje dôvod, aby žalovaný vychádzal čisto iba zo vstupného pohovoru, ktorý samozrejme môže mať\nväčšiu výpovednú hodnotu, pretože je štruktúrovaný a dôvody a azylový príbeh žalobcu rozpracováva\npodrobnejšie a teda na účely posúdenia žiadosti o udelenie azylu aj upotrebiteľnejšie. Pokiaľ však\nžalobca urobil vyhlásenia aj pomimo takýto pohovor, nemal by ich žalovaný úplne odignorovať.\n27. Jedným dychom a s prihliadnutím na osobitosti prejednávanej veci však správny súd dodáva, že nie\nkaždému vyhláseniu, pokiaľ diametrálne vybočuje z pôvodnej resp. hlavnej línie azylového príbehu a na\nktoré následne žalobca, majúc opakovanú možnosť v rámci vstupného alebo doplňujúceho pohovoru,\nnenadviazal, je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť. Je totiž na pleciach žiadateľa o azyl, aby\nuviedol všetky dôvody (hoci sa v konečnom dôsledku ukážu ako azylovo irelevantné) pre ktoré sa podľa\nneho nemôže vrátiť do krajiny pôvodu.\n28. Z rozhodovacej činnosti kasačného súdu vyplýva, že k posudzovaniu žiadosti o azyl je potrebné\npristupovať veľmi starostlivo, pričom nepochybne platí, že základný rámec posudzovania vytvára\nvýpoveď žiadateľa. Žiadateľ nesie bremeno tvrdenia, ktoré je ďalej vo vzájomnej interakcii so správnym\norgánom rozvíjané a doplnené bremenom dôkazným. Nie je však povinnosťou žiadateľa o azyl, aby\nprenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami, než vlastnou dôveryhodnou\nvýpoveďou. Naopak, povinnosťou správneho orgánu je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky\ndostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú, či spochybňujú (viď.\nrozsudok Nejvyššího správniho soudu ČR zo dňa 21.decembra 2005 č. j. 6Azs/235/2004-57). Pokiaľ\nje možno výpovede žiadateľa o medzinárodnú ochranu podané v priebehu konania i napriek drobným\nnezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine pôvodu,\npotom je potrebné z takejto výpovede vychádzať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sža/10/2013 z 9. apríla 2013)\n29. Inými slovami a s ohľadom na špecifickosť azylového konania vyplývajúceho o. i. aj z ustanovenia\n§ 19a ods. 3 zákona o azyle je cudzinec povinný tvrdiť konkrétne skutočnosti svedčiace existencii\nprenasledovania pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov a to bez ohľadu na skutočnosť, či\nprenasledovanie resp. hrozba prenasledovania objektívne existuje alebo iba subjektívne takúto hrozbu\npociťuje. Hoci správne orgány nesú zodpovednosť za riadne obstaranie podkladov pre rozhodnutie\n(§ 52 zákona o azyle v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku) nie sú schopné vykonať\nnáležité dokazovanie a zabezpečiť dôkazy v prospech (a rovnako aj v neprospech) cudzinca bez\njeho predchádzajúcich vyhlásení, pretože je to predovšetkým cudzinec, kto disponuje relevantnými\ninformáciami zo svojho života a kto najlepšie môže objasniť z čoho plynie v krajine, do ktorej sa nechce\nvrátiť, hrozba prenasledovania alebo sa už s prenasledovaním v minulosti stretol. Pokiaľ teda ide o\nbremeno tvrdenia v konaní o azyle, to zaťažuje cudzinca, v ktorého vlastnom záujme je objasniť všetky\nokolnosti, pre ktoré nechce alebo sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné,\nto je už výraznejšie rozložené medzi cudzinca a správny orgán.\n30. S prihliadnutím na vyššie uvedené, správny súd za účelom vytvorenia celkového obrazu\no pohnútkach žalobcu požiadať o azyl na území Slovenskej republiky nemôže opomenúť úvodné\nvyhlásenia, ktoré prezentoval po jeho zadržaní a ktoré vypovedal na účely konania o jeho\nadministratívnom vyhostení a následnom zaistení dňa 24. októbra 2023. Tu žalobca vyhlásil, že z krajiny\npôvodu vycestoval z ekonomických dôvodov s vidinou lepšieho zárobku v Nemecku. V krajine pôvodu\nmu nehrozí prenasledovanie z azylovo relevantných dôvodov a nebol mu uložený ani trest smrti.\n31. Následne, dňa 28. novembra 2023, žalobca požiadal o azyl pričom vo vyhlásení cudzinca uviedol,\nže dôvodom je jeho homosexualita, čo nie je v krajine jeho pôvodu uznávané a jeho život je v ohrození.\n32. Následne, za účelom zdôvodnenia žiadosti o azyl a teda umožnenia žalobcovi vyrozprávať jeho\nazylový príbeh, bol so žalobcom dňa 9. januára 2024 vykonaný vstupný pohovor, v ktorom už však\nhomosexualitu ako dôvod jeho žiadosti ani len náznakom nespomenul. Jediným dôvodom, ktorý\nv zásade nadväzoval na jeho prvotné vyhlásenia zachytené v zápisnici o podaní vysvetlenia z 24. októbra\n2023, bola nepriaznivá finančná situácia jeho rodiny, v dôsledku čoho sa nemohli plnohodnotne postarať\no jeho brata trpiaceho autizmom. Žalobca namietal nedostatočne vedený vstupný pohovor, pretože\nho žalovaný nedopytoval na konkrétne okolnosti jeho azylového príbehu resp. neodstraňoval rozpory\nv dôvodoch, pre ktoré sa o azyl rozhodol požiadať.\n33. Správny súd konštatuje, že vstupný pohovor bol vedený štandardným spôsobom, žalobca mal\nmožnosť sám uviesť dôvody a podporné okolnosti jeho žiadosti o azyl, pričom následne bol opakovane\n(dvakrát) v rámci pohovoru dopytovaný, či je ním uvedený dôvod tým jediným a či ku jeho žiadosti\nnemieni prezentovať ďalšie dôvody, avšak žalobca vyhlásil, že ďalšie dôvody neexistujú. Správny súd je\ntoho názoru, že za danej situácie nemožno vyčítať žalovanému, že dôvod spočívajúci v homosexualite\nžalobcu pri vstupnom pohovore osobitne nerozoberal a následne zmienil v napadnutom rozhodnutí iba\n\nokrajovo, so zameraním sa na dôvod ekonomický, ktorý sám žalobca postavil do centra pozornosti.\nRozsah odôvodnenia vo vzťahu k jednotlivým dôvodom žiadosti o azyl je teda priamoúmerný. Navyše,\npokiaľ by bol žalobca v krajine pôvodu prenasledovaný alebo by hoci iba subjektívne pociťoval\ndiskomfort ďalšieho zotrvania v krajine pôvodu vychádzajúc z jeho sexuálnej orientácie, správny súd\nje presvedčený, že by to bol profilujúci dôvod žiadosti o azyl a takýto by bol zmienil v rámci vstupného\npohovoru na prvom rade. Žalobca si však naň ani len nespomenul v dôsledku čoho hodnotí správny súd\ntúto námietku žalobcu ako účelovú.\n34. Správny súd si uvedomuje, že spravidla je na žalovanom, aby tieto rozpory odstránil, prípadne\naby skonštatoval a zdôvodnil, že azylový príbeh žalobcu je v dôsledku jeho nekonzistentnosti\nnedôveryhodný. S ohľadom na osobitosti prejednávanej veci, kedy žalobca ani v podanej žalobe\nabsolútne nerozvinul dôvod jeho žiadosti o azyl spočívajúci v jeho homosexualite, sa tento dôvod javí ako\nnepravdepodobný a nedôveryhodný a bolo by v očiach správneho súdu prísne formalistické napadnuté\nrozhodnutie rušiť a vrátiť žalovanému vec na ďalšie konanie, v ktorom by sa v zásade nemal ako viac\nvysporiadať so strohým vyhlásením, že je homosexuál v dôsledku čoho mu v krajine pôvodu hrozí\nnebezpečenstvo.\n35. Žalobca v podstate vymedzil iba dôvod spočívajúci v jeho príslušnosti k sociálnej skupine, avšak\nnepredostrel žiadne konkrétne okolnosti z jeho života, kedy v dôsledku príslušnosti k takejto sociálnej\nskupine u neho boli vyvolané situácie ohrozujúce jeho život či zdravie, prípadne, že by bolo v dôsledku\njeho sexuálnej orientácie s ním neľudsky alebo ponižujúco zaobchádzané, poťažmo okolnosti, z ktorých\nby bolo možné vyvodiť dôveryhodnosť jeho vyhlásenia. V tomto rozsahu teda žalobca, hoci mal možnosť,\nžiaden azylový príbeh, s ktorým by žalovaný mohol pracovať a s ktorým by sa musel vysporiadať,\nneprezentoval. Dostatočné sú preto v očiach správneho súdu konštatovania žalovaného uvedené\nv závere napadnutého rozhodnutia, že na jeho vyhlásenie o jeho sexuálnej orientácii reflektoval, avšak\nto nepovažoval za skutočný motív žiadosti o azyl.\n36. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia azylového dôvodu spočívajúceho v diskriminácii jeho\nsamého ako aj jeho rodiny, pretože sa starajú o brata ktorý trpí autizmom, tu sa správny súd v plnej\nmiere stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca nedemonštroval nič, čo by akejkoľvek diskriminácii\nnasvedčovalo. Pokiaľ v žalobe namietal, že sa zmienil, že rodina mala z tohto dôvodu v krajine pôvodu\nproblémy, jeho tvrdenie je vágne a neuchopiteľné. Navyše, pojem diskriminácia používa zákon o azyle\n(v § 2 písm. d) body 2., 3. a 4.) v súvislosti s prenasledovaním, ktoré vymedzuje ako závažné alebo\nopakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych\nopatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v zákonných, správnych,\npolicajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným\nspôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu\nalebo neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste. Spoločenskú marginalizáciu\nrodín preto nemožno považovať za prenasledovanie podľa citovaného ustanovenia. Sťažená situácia,\nči už finančná alebo spoločenská, osôb zdravotne postihnutých, bez ďalšieho, teda nedosahujúca\nintenzitu prenasledovania podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o azyle, nemá automaticky za následok\nposúdenie žiadateľa ako osoby, ktorej je náležité udeliť medzinárodnú ochranu.\n37. Vo vzťahu k námietke, že mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy v dôsledku neprizvania splnomocnenej právnej zástupkyne ku vstupnému pohovoru,\nktorý sa uskutočnil dňa 9. januára 2024, správny súd z administratívneho spisu zistil, že plnomocenstvo,\nhoci datované dňa 14. decembra 2023, bolo žalovanému predložené až dňa 17. januára 2024, t. j. po\nvykonaní zmieneného vstupného pohovoru. Ani z emailovej komunikácie medzi žalovaným a právnou\nzástupkyňou datovanej dňa 16. januára 2024 nevyplýva, že by sa domáhala účasti na tomto pohovore\nresp., že by žalovaný procesne pochybil, keď ju neprizval. Napokon, aj z vlastných vyjadrení žalobcu\nzachytených v dotazníku o priebehu vstupného pohovoru vyplýva, že v tom čase nemal zvoleného\nprávneho zástupcu pre konanie o azyle.\n38. Správny súd, vyhodnocujúc žalobcove námietky ako nedôvodné a účelové, napokon ani na základe\njeho vlastných zistení nedetegoval dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pre ktoré by ho bolo\npotrebné zrušiť. Žalovaný sa primerane vysporiadal so všetkými vyhláseniami žalobcu, pričom svoje\núvahy o ich irelevantnosti a neexistencii prenasledovania stručne avšak zrozumiteľne zdôvodnil a tieto\npodložil dostatočnými zisteniami o krajine pôvodu. Na základe uvedeného správny súd správnu žalobu\npre jej nedôvodnosť postupom podľa ustanovenia § 219 SSP zamietol.\n39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich\nnáhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov\nkonania zo zákona nevyplýva.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave.\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nnemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}