Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Saz/6/2024 0724100655 15. 07. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100655.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, ID osoby XXXXXX, štátny príslušník Azerbajdžanskej republiky, trvale bytom v meste C., D. B. E., F. XX, B., toho času na dlhodobej priepustke mimo Pobytového tábora Rohovce na adrese G. H. XX, F., zastúpený Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I.: J./XXXX-X z 29. februára 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím I.: J./XXXX-X z 29. februára 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil mu azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 citovaného zákona a napokon mu neposkytol ani doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca dňa 26. augusta 2023 zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Štúrovo v obci Leľa a keďže nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, ktoré ešte v ten istý deň vydalo rozhodnutie č. K./XXXX-XX o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a rozhodnutie č. K./XXXX-XX o jeho zaistení a umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“). Uvedeným rozhodnutiam predchádzalo vypočutie žalobcu, ktorý tvrdil, že z domovskej krajiny odišiel z ekonomických a finančných dôvodov a jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde chce začať nový život. Na území Slovenska zotrvať nechcel a rovnako nechcel požiadať o azyl. Žalobca zároveň uviedol, že mu v domovskej krajine nehrozí žiadna z foriem prenasledovania. Následne, dňa 22. septembra 2023, počas jeho zaistenia v ÚPZpC na účel administratívneho vyhostenia, požiadal o azyl z politických dôvodov. 3. Za účelom odôvodnenia žiadosti o azyl bol so žalobcom dňa 12. októbra 2023 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že ešte v roku 2010 vycestoval z Azerbajdžanu do Turecka, kde sa zdržiaval až do roku 2019, kedy sa kvôli chorej matke vrátil do krajiny pôvodu. V roku 2011 na platforme Twitter kriticky zareagoval na príspevok azerbajdžanského prezidenta L. B., v ktorom uverejnil výsledky volieb a poďakoval za jeho zvolenie. Na tento twít dostal žalobca veľa lajkov ale aj jednu vyhrážku smrťou, v dôsledku čoho sa rozhodol twít odstrániť. Okrem uvedeného sa na Twitteri viackrát kriticky
vyjadroval proti režimu prezidenta B., čo však preukázať nevie, keďže si účet ešte v roku 2015 odstránil. V máji roku 2021 sa zúčastnil protestu pred národnou radou v Baku, ktorej sa okrem neho zúčastnilo približne 40.000 ľudí a žiadali rezignáciu prezidenta B., kvôli dlhotrvajúcemu konfliktu s Arménskom. Na tejto demonštrácii došlo ku fyzickému konfliktu žalobcu s jedným príslušníkom policajných zložiek, ktorého hodil do mora a následne utiekol s azerbajdžanskou vlajkou. Jeden zo zaistených v rámci demonštrácie poskytol žalobcov popis na čo sa rozhodol opätovne odísť do Turecka v júli 2021. Ani tu sa však necítil bezpečne, pretože jeho priateľ, odporca režimu prezidenta B., F. J. zmizol. Od priateľov sa navyše dozvedel, že po ňom pátra polícia, na čo mu okamžite odporučili opustiť Turecko pre existenciu dohody o vzájomnom navrátení vlastných štátnych príslušníkov. V dôsledku uvedených skutočností a obáv z únosu sa rozhodol z Turecka odísť do Švajčiarska, kde mal prisľúbené zamestnanie. 4. Žalovaný úvodom posudzovania žalobcovej žiadosti o azyl zdôraznil, že pravdivosť a dôveryhodnosť tvrdení žiadateľa o azyl sú základom, z ktorého je potrebné vychádzať, pričom z jeho výpovede vyplýva, že nie je ucelená a konzistentná, čím zadala dôvod na spochybnenie dôveryhodnosti žalobcu. 5. V prvom rade žalovaný prihliadol na skutočnosť, že bezprostredne po jeho zadržaní bez platných cestovných dokladov do zápisnice o podaní vysvetlenia na účely jeho administratívneho vyhostenia a zaistenia uviedol, že nechce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky a jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde chce začať nový život. Do zápisnice taktiež uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z ekonomických a finančných dôvodov a môže sa do nej vrátiť, keďže mu tam nič nehrozí. Tieto vyjadrenia negujú následné vyhlásenia po jeho administratívnom vyhostení a umiestnení v ÚPZpC. Žalovaný dodal, že prvotné vyhlásenia ako aj časový odstup do požiadania o azyl sám o sebe nie je podstatným pre posudzovanie jeho žiadosti, avšak v kontexte nižšie uvedených skutočností preukazujú nedôveryhodnosť žalobcu a dôvody jeho žiadosti ako vykonštruované. 6. Svoju obavu a následný odchod z Turecka odôvodnil zmiznutím F. J., politického odporcu režimu prezidenta B. B. v roku 2021. Túto obavu dáva do súvisu s vyhrážkou smrti, ktorá mu bola adresovaná na Twitteri ako reakcia na kritický príspevok o prezidentovi B. ešte v roku 2011. Žalovaný konštatoval, že odhliadnuc od skutočnosti, že to bol jediný údajný akt vyhrážania sa, v tejto súvislosti nebola jeho bezpečnosť v Turecku nijako ohrozená a to ani potom, ako sa v roku 2021 dozvedel o zmiznutí priateľa J.. Od roku 2011 až do roku 2023 žil v Turecku bez akýchkoľvek problémov. 7. Nekonzistentnosť žalobcovho príbehu žalovaný badal aj v jeho návrate do Azedbajdžanu v roku 2019 a to napriek deklarovaniu obáv z vyhrážok smrťou. Tu pracoval až do roku 2021, kedy sa opäť vrátil do Turecka. Pokiaľ by bola bezpečnosť žalobcu v dôsledku tweetu ohrozená, bolo by sa to v uvedenom období nejakým spôsobom prejavilo. Žalobca však v rokoch 2019 – 2021 v Azerbajdžane žil aj napriek uverejneniu tweetu bezproblémovo. 8. Žalovaný ďalej dôvodil, že zásadnejšia ako vnútorná nekonzistentnosť azylového príbehu, je jeho vonkajšia nedôveryhodnosť. Tú žalovaný detegoval vo vzťahu k údajnej účasti žalobcu na manifestácii v Baku v máji roku 2021, čo však nezodpovedá objektívnej skutočnosti zistenej z informácií o krajine pôvodu. Žalovaný totiž ani z verejne dostupných zdrojov nevedel dohľadať žiadnu informáciu o konaní takejto manifestácie, ktorej sa malo podľa vyjadrení žalobcu zúčastniť cca 40.000 ľudí. Žalovaný dodal, že v čase, kedy sa mala protivojnová demonštrácia uskutočniť, už vojenský konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom fyzicky neprebiehal, pretože podľa dostupných informácii NáhornoKarabašská vojna trvala do 10. novembra 2020, pričom je nepravdepodobné, že by sa protest uskutočnil hneď niekoľko mesiacov po jeho ukončení. Žalovaný teda vyvodil, že sa takýto protest reálne neuskutočnil a azylové dôvody z neho vyvodené je potrebné hodnotiť ako nedôveryhodné. 9. Vychádzajúc z uvedených zistení žalovaný dospel k záveru, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že má dôvod obávať sa prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované vládnym režimom, pretože jediné na čo sa odvoláva, je neškodný tweet z roku 2011, ktorý nijako nemohol uraziť prezidenta B.. Samotná účasť na demonštrácii v Baku, na ktorú sa odvoláva, sa podľa dostupných zdrojov v čase a na mieste neudiala. Nebolo preukázané ani to, že by štátne orgány mali poznať žalobcove politické názory alebo že by mu ich mohli prisudzovať. 10. Záverom žalovaný dodal, že posúdil aj rozsiahly materiál ktorý žalobca predložil do konania a ktorý obsahuje informácie o dodržiavaní ľudských práv v Azerbajdžane, informácie o F. J. a napokon aj informácie o konaní „provojnovej“ demonštrácie v Arménsko- Azerbajdžanskom konflikte pred parlamentom v Baku, ktoré sa konali v noci zo 14 na 15. júla 2020. Jedná sa teda zrejme o inú demonštráciu, ktorú pôvodne popisoval žalobca. Tu žalovaný zdôraznil tematické zameranie oboch demonštrácií, pričom tá preukázaná z júla roku 2020 mala byť provojnová, zatiaľ čo tá z mája roku 2021 ktorú pôvodne uvádzal žalobca, mala byť protivojnová a zameraná na rezignáciu prezidenta B., kvôli dlhotrvajúcemu konfliktu s Arménskom. Z uvedeného vyplýva, že sa nemohlo jednať iba o chybu v dátume konania demonštrácie na ktorej sa mal žalobca údajne zúčastniť.
11. Žalovaný nevzhliadol ani dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany, udelenie azylu na účely zlúčenia rodiny a ani na poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. II. Správna žaloba 12. Voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobcu z dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho vo výroku I. a II. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 13. Žalobca za nesprávne právne posúdenie považuje záver, že jeho výpoveď je nekonzistentná a nedôveryhodná a teda nepreukazujúca obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov. 14. V reakcii na závery žalovaného, že po smrti svojho priateľa F. J. žil v Turecku bez problémov uviedol, že je to pravda, avšak to ešte netušil, že ho v Azerbajdžane hľadá polícia pre účasť na demonštrácii, počas ktorej hodil policajta do mora. Keď sa to od svojich priateľov z Azerbajdžanu v roku 2023 dozvedel, odporučili mu aby opustil Turecko, ktoré má s Azerbajdžanom dohodu o vzájomnom navrátení vlastných štátnych príslušníkov. 15. Žalobca poukázal na vstupný pohovor, v rámci ktorého uviedol ako dôvod podania žiadosti o azyl, že jeho priateľ F. J. v roku 2021 zmizol, v dôsledku čoho sa ani žalobca necítil v Turecku bezpečne. Na preukázanie svojich tvrdení predložil množstvo dôkazov v podobe článkov z verejne dostupných zdrojov spolu s vysvetlením, že tieto bezpochyby preukazujú zásah azerbajdžanských štátnych orgánov. Žalobca chcel predloženými článkami žalovanému priblížiť aj aktivity ekoaktivistov, pretože práve počas týchto aktivít sa stretol s J. a dozvedel sa o tom, čo sa mu stalo vo väzení. Žalobca dostal aj informáciu, ktorá znela „Urobíme z neho horšieho ako F., ani nebudete môcť nájsť jeho telo“. 16. Žalobca ďalej namietal, že nie je mu zrejmé, z čoho žalovaný vyvodil tematické „protivojnové“ zaradenie demonštrácie, ktorá sa mala podľa jeho slov uskutočniť v máji 2021. Žalobca totiž počas vstupného pohovoru uviedol iba toľko, že demonštrácia bola zameraná na rezignáciu prezidenta B. kvôli dlhotrvajúcemu konfliktu s Arménskom. 17. Vo vzťahu ku konštatovaniu nedôveryhodnosti azylového príbehu pre jeho tvrdenia v zápisnici o podaní vysvetlenia, že o azyl nežiada, pretože z domovskej krajiny odišiel z ekonomických dôvodov a jeho cieľovou krajinou je Nemecko žalobca uviedol, že k tomu sa vyjadril už pri vstupnom pohovore, kedy mu mal tlmočník povedať, že nemá nárok žiadať o udelenie azylu. Žalobca taktiež poprel, že by povedal, že z krajiny pôvodu odišiel z ekonomických dôvodov. O medzinárodnú ochranu pritom v skutočnosti požiadal z politických dôvodov a z dôvodu existencie dohody o vzájomnom navrátení vlastných štátnych príslušníkov. 18. Na základe uvedeného bol žalobca toho názoru, že jeho výpoveď bola ako celok konzistentná a dôveryhodná, pričom jediné v čom sa pomýlil, je dátum konania demonštrácie. Žalobca dodal, že sa nachádzal v strese, čo mohlo spôsobiť drobné rozpory medzi skutočnosťami a informáciami, ktoré uviedol v dotazníku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax kasačného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/15/2008 z 19. augusta 2008 a sp. zn. 10Sžak/16/2017 z 25. októbra 2017), podľa ktorého pri posudzovaní dôveryhodnosti žiadateľa o azyl nemožno bazírovať na drobných nezrovnalostiach alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v jeho tvrdeniach. Zároveň je potrebné pochybnosti, na vyvrátenie ktorých nemá žalovaný dostatok dôkazov, vykladať v prospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.8SaZ/1/2017 z 16. júna 2017). 19. Žalobca nesúhlasil ani so záverom, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí vážne bezprávie vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu z dôvodu, že opakovane poukazoval na jeho obavy z možného zmiznutia. 20. Žalobca taktiež namietal, že jeho právna zástupkyňa zaslala žalovanému stanovisko k žiadosti o azyl zo dňa 19. februára 2024, v rámci ktorého sa vyjadrila k podkladu a spôsobu zistenia skutkového stavu pred vydaním rozhodnutia, avšak toto sa v administratívnom spise nenachádza a žalovaný ho v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil. Ako dôkaz predložila podací lístok a potvrdenie o doručení zásielky. III. Vyjadrenia žalobcu a žalovaného 21. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. 22. Žalovaný zdôraznil, že žalobca dňa 27. augusta 2023 v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že krajinu pôvodu opustil z ekonomických dôvodov a za cieľovú krajinu označil Nemecko. Vierovyznaním sa identifikoval ako moslim sunnit a že nie je členom žiadnej politickej strany. Ďalej uviedol, že v krajine pôvodu mu nehrozí žiadne prenasledovanie a ani vážne bezprávie podľa zákona o azyle. 23. Následne, dňa 22. septembra 2023 v dotazníku pri vstupnom pohovore na účely posúdenia jeho žiadosti o azyl uviedol, že o azyl žiada z politických dôvodov, pretože medzi M. a B. existuje dohoda
o vzájomnom navrátení štátnych príslušníkov. V dotazníku ďalej uviedol, že je ateista a cieľovou krajinou je Švajčiarsko. Znovu uviedol, že nie je členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie a tiež, že voči nemu nebolo vedené trestné konanie. Ako dôvod azylu uviedol obavy zo zmiznutia ako jeho kamarát J., odporca režimu prezidenta B.. Dôvodom zmiznutia mal byť príspevok na Twitteri z roku 2011, avšak účet si odstránil ešte v roku 2015. Dodal, že v máji roku 2021 sa zúčastnil protestu, kde ho mali zbiť policajti, na čo mal jedného z nich hodiť do mora, v dôsledku čoho po ňom pátra polícia. To sa dozvedel od svojich kamarátov. V žalobe mal ešte uviesť, že sa pomýlil v dátume konania protestu, ktorý sa mal v skutočnosti uskutočniť dňa 15. júla 2020 a nie v máji roku 2021, ako pôvodne tvrdil. 24. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca ani raz neuviedol, že by bolo voči nemu vedené konanie vážne porušujúce základné ľudské práva alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré by ho postihovali. V Azerbajdžane pôsobil bez akýchkoľvek problémov od roku 2019 až do roku 2021 a preto sa žalovanému zdá vykonštruované tvrdenie, že by ho tam hľadala polícia, ako mu to oznámili jeho priatelia v roku 2023. 25. Žalovaný uviedol, že nezrovnalosti detegované v priebehu administratívneho konania neboli len drobné ale vyvstávali v priebehu celého konania, žalobca sa nedržal jednotnej dejovej línie a jeho výpoveď nebola konzistentná. 26. Vo vzťahu k informáciám o ekoaktivistoch uviedol, že v priebehu administratívneho konania sa ku tejto skupine nehlásil a neidentifikoval sa ako jej člen. Z predloženého článku s názvom „Young people caring for future in Azerbaijan – Who are they?“ z 2. septembra 2020 nevyplýva, ako by mal preukazovať priateľstvo žalobcu s J., ako to tvrdí. V článku sa meno žalobcu nespomína a už vôbec nie jeho väzba na ekoaktivistov alebo priateľstvo s J.. 27. Vo vzťahu k údajne doručenému stanovisku k žiadosti o udelenie azylu z 19. februára 2024, ktoré malo byť žalovanému odoslané ešte pred vydaním napadnutého rozhdonutia, žalovaný dodal, že takéto stanovisko mu doručené nebolo. V evidencii doručených písomností sa zásielka pod uvedeným referenčným číslom, na ktorú žalobca odkazuje, nenachádza, pričom predloženú fotokópiu podacieho lístku označil za nepreukaznú. 28. Odhliadnuc od skutočnosti, že stanovisko žalovanému predložené nebolo, nenachádzali sa v ňom také informácie, ktoré by spôsobili zmenu skôr zisteného skutkového stavu. V nadväznosti na takto zhrnutý skutkový stav žalovaný uviedol, že zotrváva na záveroch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí a v správnej žalobe. 29. Ku vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v správnej žalobe o nesprávnosti a predčasnosti záveru o nedôveryhodnosti žalobcu, pretože počas celého konania boli jeho tvrdenia konzistentné a súladné s informáciami o krajine pôvodu. Nezrovnalosť v dátume konania demonštrácie neskôr opravil. Vo vzťahu k povahe demonštrácie zopakoval, že nikdy neuviedol, že by demonštrácia bola protivojnová, ako uviedol žalovaný. Žalovaný neprihliadol na žalobcom predložené dôkazy a nepristúpil k odstraňovaniu nezrovnalostí napríklad prostredníctvom doplňujúceho pohovoru. Napokon poprel, že by jeho odchod z krajiny pôvodu mal ekonomický dôvod, pretože v meste Mersin vlastní byt kde býva jeho mama a vlastní aj dlhopisy. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 30. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozsudku správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 31. O žalobe rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 15. júla 2024 za prítomnosti žalobcu aj žalovaného. Žalobca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu predložil na pojednávaní písomné vyhotovenie stručného prednesu správnej žaloby, v ktorom zrekapituloval nosné časti jeho argumentácie, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a napokon trpí aj nezákonnosťou v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný nepreukázal nedôveryhodnosť žalobcu ani jeho neúčasť na zmienenej demonštrácii. Žalobca zotrval na tvrdeniach, že je prenasledovaný pre jeho opozičné politické názory ktoré aj verejne vyjadroval. Napokon dodal, že jeho majetková situácia v krajine pôvodu bola dobrá a odišiel pre obavy o svoj život. 32. Priestor na vyjadrenie bol poskytnutý aj priamo žalobcovi (za účasti prizvaného tlmočníka), ktorý uviedol, že po prečítaní napadnutého rozhodnutia zistil nezrovnalosti v dátume konania demonštrácie,
pričom uviedol, že tie boli spôsobené nedostatočne vedeným výsluchom v priebehu konania o jeho administratívnom vyhostení a zaistení ako aj v priebehu konania o žiadosti o udelenie azylu, pretože zo strany vyslúchajúceho bolo cítiť nervozitu a napätie. O azyl bezprostredne po jeho zadržaní nepožiadal, pretože zo strany vtedajšieho tlmočníka mu bolo povedané, že o azyl môže požiadať neskôr. Na otázku súdu reflektujúcu na vyjadrenia žalobcu, že ho hľadá polícia, žalobca nadviazal, že polícia ho nehľadala oficiálne. Na doplňujúcu otázku, odkiaľ mali jeho priatelia takúto informáciu uviedol, že polícia prišla v rámci čistenia jazera za jeho priateľmi zo skupiny ekoaktivistov a jednému z jeho priateľov odkázala, že, ak žalobcu chytia, tak živý sa z toho nedostane. 33. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi nebol udelený azyl podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, a zároveň mu nebola poskytnutá doplnková ochrana, nebol mu udelený azyl na účely zlúčenia rodiny a napokon mu nebola poskytnutá doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny. V dôvodoch neudelenia azylu žalovaný primárne konštatoval, že azylový príbeh žalobcu je vnútorne nekonzistentný a navonok sa v kontexte zistených informácií o krajine pôvodu javí nedôveryhodne. V dôsledku uvedeného preto nevzhliadol žiaden azylovo relevantný dôvod na jeho udelenie a teda konštatoval, že prezentované obavy žalobcu z prenasledovania v krajine pôvodu nie sú opodstatnené. 34. Správny súd úvodom ozrejmuje, že posudzovanie každej žiadosti o medzinárodnú ochranu v rámci Spoločného európskeho azylového systému (na ktorého budovaní sa podieľa aj Slovenská republika) prebieha v dvoch na seba nadväzujúcich etapách, ktorých vykonanie musí byť náležite odzrkadlené v odôvodnení rozhodnutia o žiadosti. Každé rozhodnutie, by preto malo sledovať určitú logickú a chronologickú postupnosť. 35. Prvou etapou je zisťovanie skutkového stavu, pri ktorom by mal migračný úrad úzko spolupracovať so žiadateľom o azyl. Je primárne na žiadateľovi, aby v jeho záujme pred žalovaným vypovedal všetky okolnosti, a to čo možno najdetailnejšie, ktoré podľa jeho názoru podmienili jeho rozhodnutie odísť z krajiny pôvodu a požiadať o medzinárodnú ochranu. Zisťovanie skutkového stavu v tomto kroku je v zásade skúmanie dôveryhodnosti azylového príbehu žiadateľa a to ako celku ako aj s prihliadnutím na jeho detaily. Na tento účel by mal preto žalovaný jednoznačne uviesť, ktorým tvrdeniam verí a bude na ich základe hodnotiť aj žiadosť o udelenie azylu a naopak, ktorým neverí (a prečo) a nebude ich zohľadňovať. Iba s dôveryhodným príbehom totiž možno ďalej pracovať a právne ho posudzovať, či žiadateľovi hrozí prenasledovanie pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle. 36. Keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „smernica č. 2011/95/EÚ“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné zohľadňovať nepriamy účinok uvedenej smernice a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným spôsobom a v jej kontexte. 37. Pri posudzovaní dôveryhodnosti azylového príbehu by preto mal migračný úrad vychádzať z čl. 4 ods. 5 smernice č. 2011/95/EÚ, podľa ktorého v prípade, že členské štáty uplatňujú zásadu, podľa ktorej je povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu (čo je aj prípad právnej úpravy obsiahnutej v zákone o azyle, konkrétne § 4 ods. 1), a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie sú podložené listinným alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené tieto podmienky: a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť; b) boli predložené príslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé vysvetlenie týkajúce sa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí; c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické a prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a všeobecnými informáciami týkajúcimi sa prípadu žiadateľa; d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo žiadateľ preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. 38. Citované ustanovenie teda pamätá na prípady, kedy žiadateľ nepodložil svoje tvrdenia dostatočnými dôkazmi, avšak za dodržania vyššie uvedených kritérií je migračný úrad povinný uplatniť zásadu v pochybnostiach v prospech žiadateľa. Uvedené je odzrkadlené už v ustálenej a notoricky známej judikatúre kasačného súdu. 39. Pre konanie o udelení medzinárodnej ochrany je charakteristické, že je v ňom správny orgán nezriedka nútený rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, pretože spravidla ani nie je v možnostiach žiadateľa doložiť, že mu v krajine pôvodu hrozí skutočné nebezpečenstvo prenasledovania či vážnej ujmy iným spôsobom, než svojou hodnovernou výpoveďou. Nemožno pritom prehliadnuť, že nesprávne
rozhodnutie vo veci a prípadné vrátenie žiadateľa do krajiny pôvodu pre neho môže mať nedozerné následky. Z tohto dôvodu sa konanie o medzinárodnej ochrane vyznačuje aj špecifickým pohľadom na štandard dôkazného bremena (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015). 40. V rozsudku z 27. marca 2008, č. j. 4 Azs 103/2007-63, Najvyšší správny súd Českej republiky ozrejmil, že „Zásada tzv. materiální pravdy má v řízení o udělení azylu svá specifika spočívající v pravidelné nedostatečnosti důkazů prokazujících věrohodnost žadatelových tvrzení. Je však na správním orgánu, aby prokázal i vyvrátil pravdivost žadatelových tvrzení, a to buď zcela nevyvratitelně zjištěním přesných okolností vážících se na stěžovatelova tvrzení, anebo alespoň s takovou mírou pravděpodobnosti, která nevyvolává zásadní pochybnosti o správnosti úsudku správního orgánu.“ 41. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa, ktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému zásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné dôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej nemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená to, že by snáď táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala. 42. Tejto problematike už bola v minulosti venovaná v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemalá pozornosť a existuje k nej preto bohatá a ustálená judikatúra. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015 akcentoval, že: „ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 ZoA, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.“ 43. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013 ďalej rozviedol, že: „nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú“. Ak sa teda žiadateľ o medzinárodnú ochranu po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie a jeho výpovede možno aj napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať. 44. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2016 sp. zn. 10Sža/12/2016). 45. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že na posúdenie dôveryhodnosti jednotlivých čiastkových tvrdení žiadateľa o azyl, správny orgán rozhodujúci v konaní o udelení medzinárodnej ochrany teda zo svojho posudzovania nemôže sťažovateľom tvrdenej skutočnosti vylúčiť len preto, že existuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá sťažovateľ. 46. Až druhou etapou posudzovania azylovej žiadosti je, ako už správny súd naznačil, vlastné právne posúdenie ustáleného azylového príbehu, pričom v tejto etape ide už o výlučnú činnosť migračného úradu. Správny súd však opakuje, že pokiaľ nedôjde k riadnemu vyhodnoteniu celého azylového príbehu žalobcu, resp. jeho smerodajných častí, a k ustáleniu východiskového skutkového základu, nie je dôvod aby vôbec migračný úrad začal neúplne vyhodnotený azylový príbeh právne posudzovať. Rovnako to platí aj v prípade, ak žalobca azylový príbeh žalobcu vyhodnotí ako nedôveryhodný. 47. Pre ustálenie skutkového stavu, vychádzajúc z administratívneho spisu ako aj z vyjadrení žalobcu v priebehu konania pred správnym súdom, správny súd uvádza, že líniu azylového príbehu žalobcu, možno v zásade rozdeliť na dve skutkové časti. 48. Ta prvá sa týka roku 2011, kedy žalobca dôvody o udelenie azylu opiera o uverejnenie kritického komentára pod príspevkom prezidenta Azerbajdžanu, B. na platforme Twitter, na čo mu mala zatelefonovať neznáma osoba vyhrážajúca sa mu smrťou. Túto časť azylového príbehu žalovaný a priori
nevyhodnotil ako nedôveryhodnú, resp. že by takáto situácia v žalobcovom živote nemohla vôbec nastať, avšak s ohľadom na ďalší žalobcom popisovaný vývoj jeho životnej situácie ju vyhodnotil ako nekonzistentnú a s ohľadom na značný časový odstup ako nanajvýš nepravdepodobne zakladajúcu jeho prípadné prenasledovanie v krajine pôvodu, kam sa po dobu viac ako 10 rokov opakovane vracal a z ktorej vycestovával do Turecka. V období rokov 2019 až 2021 žil v Azerbajdžane bez akýchkoľvek problémov. 49. Druhá časť sa týka jeho údajnej účasti na demonštrácii v Baku, ktorú však žalovaný v kontexte zadovážených informácií vyhodnotil ako nedôveryhodnú a preto ju ako dôvod pre poskytnutie azylu nevzal na zreteľ. 50. Nad rámec uvedeného, ako jeden z dôvodov, ktorý ho presvedčil opustiť Turecko, kde sa v čase odchodu do Európy zdržiaval, bolo zmiznutie jeho priateľa a aktivistu proti režimu prezidenta B., F. J. v roku 2021, pričom sa obával, že by sa mu mohlo stať to isté. Turecko a Azerbajdžan totiž uzavreli dohodu o vzájomnom navrátení vlastných štátnych príslušníkov. V roku 2023 mu navyše jeho priateľ z Azerbajdžanu odporučil, aby opustil Turecko, pretože ho v Azerbajdžane hľadá polícia. 51. Správny súd, preskúmajúc napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách žalobcom vymedzených námietok ako aj postupom podľa ustanovenia § 134 ods. 2 písm. e) a § 206 ods. 3 SSP, sa musí prikloniť k záverom žalovaného, že žalobca vo väčšine neposkytol dôveryhodný azylový príbeh, ktorý by následne mohol založiť dôvodnosť udelenia azylu, pričom aj tá časť, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako dôveryhodnú, nemá relevanciu a nemožno v nej nájsť žiaden súvis s jeho prezentovanými obavami, ktoré ho donútili opustiť krajinu pôvodu pre obavy z prenasledovania z politických dôvodov. 52. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne a predčasné závery žalovaného o nedôveryhodnosti jeho azylového príbehu, tieto námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca síce dal za pravdu žalovanému, že skutočne žil v Turecku bez akýchkoľvek problémov do roku 2023 a v Azerbajdžane od roku 2019 až do 2021, avšak to sa zmenilo v roku 2023, keď sa od svojich priateľov dozvedel, že ho hľadá polícia. 53. Správny súd konštatuje, že aj toto tvrdenie sa s ohľadom na udalosti, z ktorých vychádza a pre jeho vágnosť javí ako účelové a nedôveryhodné. Svoje vyjadrenia týkajúce sa prenasledovania políciou v detailoch mierne modifikuje, pričom aj intenzitu, s akou by ho mala polícia prenasledovať, preexponúva. Na jednej strane žalobca v podaní zo 6. decembra 2023 uvádza, že od jedného zo svojich priateľov zo skupiny ekoaktivistov (ku jeho súčasti v tejto skupine správny súd zaujme záver nižšie) dostal varovanie, aby opustil Turecko, lebo sa mu môže stať to isté, čo F. J., avšak akákoľvek zmienka o tom, že by ho hľadala polícia chýba. Na druhej strane vo vstupnom pohovore zmienka o ekoaktivistoch chýba a žalobca uvádza, že od priateľov sa v júni 2023 dozvedel, že ho hľadá polícia kvôli demonštrácii z roku 2020 resp. 2021, kedy mal údajne hodiť jedného policajta do mora. 54. Správny súd dal žalobcovi priestor na pojednávaní ozrejmiť okolnosti a detaily jeho údajného prenasledovania políciou, na čo uviedol, že žiadne oficiálne pátranie po ňom vyhlásené nie je a informáciu má od svojho priateľa zo skupiny ekoaktivistov, ktorého v rámci čistenia jedného z jazier zadržala polícia, pričom záverom dodala, že ak chytia aj toho okuliarnatého (policajt údajne narážal na žalobcu), tak živý odtiaľ nevyjde. 55. Čo sa týka namietaných súvislostí so zmiznutým priateľom F. J., správny súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo ozrejmiť, z čoho vyvierajú jeho obavy, že by sa mu mohlo prihodiť to isté. Situácia F. J., ktorý bol známy väznený aktivista (čo vyplýva aj z verejne dostupných zdrojov) a odporca režimu prezidenta B., sa vôbec nepodobá situácii žalobcu, ktorý žil tak Turecku ako aj v Azerbajdžane relatívne pokojný život. 56. Správnemu súdu sa z vyjadrení žalobcu navyše javí, že príbeh o jeho priateľstve s Bayramom si vystaval až v priebehu konania pred žalovaným resp. správnym súdom, kedy začal v ich priebehu prinášať nové, doposiaľ neuvedené tvrdenia, napríklad, že bol rovnako ako on členom ekoaktivistov a aj v súvislosti s touto činnosťou sa mu dostalo vyhrážok smrťou. Žiadne detaily týkajúce sa ich priateľstva neuviedol a tie články, ktoré predložil v priebehu administratívneho konania sú absolútne nepreukazné. Články sa totiž týkajú prevažne života samotného F. J., čo však nie je predmetom posudzovania žiadosti o udelenie azylu. Článok z 2. septembra 2020, ktorý má taktiež preukazovať priateľstvo žalobcu s J. o tomto vôbec nepojednáva, pričom vôbec nesvedčí ani žalobcovým tvrdeniam, že bol jedným z členov ekoaktivistov. Jeho meno sa v článku nenachádza, a rovnako tomu nesvedčí ani úvodná fotografia. Správny súd je toho názoru, že skutočnosť, či boli menovaní skutočne priatelia alebo nie, nie je podstatná pre prípadné posúdenie dôvodnosti žalobcovej žiadosti o udelenie azylu (žalobca ani netvrdí, že by mu údajné priateľstvo s J. mohlo byť na priťaž), ale tieto tvrdenia sú upotrebiteľné práve na osvedčenie jeho dôveryhodnosti.
57. Vo vzťahu k okolnostiam účasti žalobcu na demonštrácii v Baku, správny súd vyhodnotil správnosť záverov žalovaného, že tieto sa ukázali ako nedôveryhodné. Žalobca síce namieta, že sa pomýlil iba v dátume jej konania, čo spôsobuje iba nepatrnú odchýlku, no v očiach správneho súdu je pochybností a odchýlok viacero. Čo sa týka samotného dátumu, žalobca sa nepomýlil iba v mesiaci konania, ale aj v roku. Namiesto mája 2021, po možnosti overiť si tieto udalosti z verejne dostupných zdrojov skrz právneho zástupcu, tvrdil, že demonštrácia sa uskutočnila v polke júla 2020. Podstatnejším bolo však odlišné zameranie demonštrácií, pretože zatiaľ čo žalobca pôvodne tvrdil, že sa zúčastnil demonštrácie proti režimu prezidenta B. a proti dlhotrvajúcej vojne, demonštrácia v júli roku 2021 sa prezidenta B. a jeho režimu netýkala. Podľa verejne dostupných informácií (https://eurasianet.org/ pro-war-azerbaijani-protesters-break-into-parliament alebo https://oc-media.org/thousands-of-pro-warprotesters-rally-in-azerbaijan/ ) išlo o spontánne vzniknutú demonštráciu po pohrebe vojaka zabitého spolu s minimálne ďalšími 10 vojakmi bojujúcimi na hranici Azerbajdžanu a Arménska a protestujúci vyzývali na eskalovanie vojny o Náhorný Karabach. 58. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov, v zmysle ktorej mal žalovaný pristúpiť k odstraňovaniu rozporov vo výpovedi žalobcu, práve tak žalovaný postupoval, keď pri vstupnom pohovore žalobcu dopytoval na skôr uvedené odlišnosti v priebehu konania o jeho zaistení a administratívnom vyhostení. Tieto rozpory sa pritom týkali prevažne jeho motivácie opustiť krajinu pôvodu, vierovyznania a okolností, prečo nepožiadal o azyl bezprostredne po prekročení hranice Slovenskej republiky po jeho zadržaní. Správny súd dodáva, že tieto nezrovnalosti ako také, môžu byť súčasťou indícií o nedôveryhodnosti azylového príbehu žalobcu, no neboli tými kľúčovými, na ktorých bola nedôveryhodnosť žalobcu založená. 59. Navyše, samotný časový odstup do podania žiadosti o azyl nie je dostatočnou indíciou, že mohla byť podaná účelovo a nemôže byť v konečnom dôsledku pričítaná žiadateľovi na ťarchu. Žalobca môže podať žiadosť kedykoľvek a realizuje tým svoje právo, ktoré nie je nijako lehotované alebo limitované a ktoré mu zákon o azyle priznáva. Túto skutočnosť je potrebné zohľadňovať v kontexte ďalších skutočností, ktoré v priebehu konania vyšli najavo (ako napríklad aj časový horizont blížiaceho sa zrealizovania administratívneho vyhostenia, ako aj vysvetlenie, prečo o azyl nepožiadal pri prvej príležitosti, ktorá sa mu naskytla) no podkladom by mali byť predovšetkým vlastné tvrdenia žalobcu, ktoré sám prezentoval napríklad v rámci výsluchov predchádzajúcim jeho zaisteniu, administratívnemu vyhosteniu a v priebehu vstupného pohovoru. Taktiež nemožno zamieňať situáciu, kedy žalobca bezprostredne po jeho zadržaní o azyl nepožiada so situáciu, kedy ani len náznakom netvrdí skutočnosti, ktoré by mohli byť azylovo relevantné. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia z 27. augusta 2023 č. K./XXXXXX vyplýva, že na okolnosti odchodu z krajiny pôvodu bol dopytovaný, pričom uviedol, že motivácia bola ekonomická. Na znak súhlasu s obsahom zápisnice túto podpísal a preto sa prosté námietky vznesené v správnej žalobe, že vyššie uvedené skutočnosti nikdy nevypovedal, javia ako účelové. Takéto vyjadrenia žalovaný navyše nemôže ignorovať. 60. Čo sa týka odchýlok ohľadom účasti žalobcu na demonštrácii v Baku, tieto nevznikli pri pohovore alebo v rámci vyjadrení žalobcu, ale boli overené až následným zisťovaním žalovaného a zadovážením si informácií o krajine pôvodu. S týmito informáciami bol žalobca prostredníctvom zvoleného zástupcu oboznámený (ako to vyplýva zo záznamu o oboznámení sa so spisovým materiálom zo 14. februára 2024) a mal možnosť sa ku nim aj vyjadriť. Podľa vlastných slov žalobca túto možnosť aj využil, keď žalovanému zaslal stanovisko k žiadosti o udelenie azylu z 19. februára 2024, v ktorom zistené skutočnosti ohľadom konania demonštrácie rozporoval (ku nepreukázaniu predmetného stanoviska zaujme správny súd názor nižšie). Správny súd má za to, že nebol daný dôvod, aby žalovaný obligatórne pristúpil k odstraňovaniu rozporov medzi výpoveďou žalobcu a zadováženými objektívnymi informáciami o krajine pôvodu samostatným doplňujúcim pohovorom. 61. Pokiaľ žalobca namietal, že rozpory v jeho výpovedi boli spôsobené stresom ktorému bol vystavený pri jeho vstupnom pohovore a jazykovou bariérou, tieto tvrdenia správny súd hodnotí ako účelové. V zápisnici totiž uviedol, že turecký jazyk ovláda slovom aj písmom a ustanovenému tlmočníkovi rozumie. V závere zápisnice tieto vyhlásenia opätovne potvrdil. Rovnako uviedol, že sa cíti dobre a je schopný vypovedať. Ani v závere zápisnice, keď mu bol daný priestor doplniť , tieto okolnosti nenamietal a dodal, že pôvodne mal namierené do Mexika. O azyl navyše nepožiadal bezprostredne po prekročení hranice, ale až následne, potom, ako absolvoval niekoľko iných pohovorov na účely jeho zaistenia a administratívneho vyhostenia a po tom, ako bol niekoľko týždňov umiestnený v útvare policajného zaistenia, pričom na vstupný pohovor mal po podaní žiadosti dostatok času na prípravu. 62. Napokon správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku o nezohľadnení stanoviska k žiadosti o udelenie azylu zo dňa 19. februára 2024, napriek tomu, že právna zástupkyňa disponuje podacím lístkom a potvrdením o doručená zásielky, ktoré vo fotokópii správnemu súdu predložila. Z uvedených
dôkazov totiž nemožno vyčítať, aká zásielka bola žalovanému skutočne doručovaná, pričom v tomto prípade nie je dôvod, aby správny súd postupoval v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech žalobcu. Nemožno preto vyčítať žalovanému, že stanovisko v rozhodnutí nezohľadniť, pokiaľ sa s ním nemal možnosť oboznámiť. 63. Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že by bolo možné iba ťažko za dôvodné posúdiť žalobcove obavy z hrozby jeho vydania z Turecka do Azerbajdžanu, pokiaľ by na jeho území zotrval, pretože aj člnok ktorý predložil (svedčiaci o vzájomnej dohode Turecka s Azerbajdžanom o navrátení štátnych príslušníkov) pojednáva o politických aktivistoch zapojených do konkrétnych politických hnutí, ktorým bol pripisovaný pokus o vojenský prevrat. Žalobca žiadnom takomto hnutí nevystupoval ani sa k nemu nehlásil. Iba preto, že sa údajne zúčastnil na jednej demonštrácii, ho nemožno považovať za aktivistu a jeho údajné členstvo v skupine ekoaktivistov nemá politický podtón. 64. Správny súd napokon ani na základe jeho vlastných zistení nedetegoval dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pre ktoré by ho bolo potrebné zrušiť. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými prvkami žalobcom predostretého azylového príbehu, pričom voje úvahy o nedôveryhodnosti a vnútornej nekonzistentnosti stručne avšak zrozumiteľne zdôvodnil a tieto podložil dostatočnými zisteniami o krajine pôvodu. Na základe uvedeného správny súd správnu žalobu pre jej nedôvodnosť postupom podľa ustanovenia § 219 SSP zamietol. 65. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.