{"guid": "184a691d-97c0-4cd2-a68b-ae358339b00d:b78ea26d-4c76-4bad-bb49-3a62c99db3af", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100655.3", "spisova_znacka": "16Saz/6/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/6/2024 z 15. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. júla 2024, sp. zn. 16Saz/6/2024, ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100655.3", "identifikacne_cislo": "0724100655", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b78ea26d-4c76-4bad-bb49-3a62c99db3af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100655.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100655.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100655.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Saz/6/2024\n0724100655\n15. 07. 2024\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2024:0724100655.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, ID osoby XXXXXX, štátny príslušník Azerbajdžanskej republiky,\ntrvale bytom v meste C., D. B. E., F. XX, B., toho času na dlhodobej priepustke mimo Pobytového\ntábora Rohovce na adrese G. H. XX, F., zastúpený Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1,\nBratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,\nso sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I.: J./XXXX-X z\n29. februára 2024, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Rozhodnutím I.: J./XXXX-X z 29. februára 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný neudelil\nžalobcovi azyl podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), neposkytol mu doplnkovú\nochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil mu azyl na účel zlúčenia rodiny\npodľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 citovaného zákona a napokon mu neposkytol ani doplnkovú\nochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca dňa 26. augusta\n2023 zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Štúrovo v obci Leľa a keďže nevedel\nhodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície\nPolicajného zboru Nové Zámky, ktoré ešte v ten istý deň vydalo rozhodnutie č. K./XXXX-XX o jeho\nadministratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a rozhodnutie č. K./XXXX-XX o jeho\nzaistení a umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“).\nUvedeným rozhodnutiam predchádzalo vypočutie žalobcu, ktorý tvrdil, že z domovskej krajiny odišiel\nz ekonomických a finančných dôvodov a jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde chce začať nový\nživot. Na území Slovenska zotrvať nechcel a rovnako nechcel požiadať o azyl. Žalobca zároveň uviedol,\nže mu v domovskej krajine nehrozí žiadna z foriem prenasledovania. Následne, dňa 22. septembra\n2023, počas jeho zaistenia v ÚPZpC na účel administratívneho vyhostenia, požiadal o azyl z politických\ndôvodov.\n3. Za účelom odôvodnenia žiadosti o azyl bol so žalobcom dňa 12. októbra 2023 vykonaný vstupný\npohovor, počas ktorého uviedol, že ešte v roku 2010 vycestoval z Azerbajdžanu do Turecka, kde sa\nzdržiaval až do roku 2019, kedy sa kvôli chorej matke vrátil do krajiny pôvodu. V roku 2011 na platforme\nTwitter kriticky zareagoval na príspevok azerbajdžanského prezidenta L. B., v ktorom uverejnil výsledky\nvolieb a poďakoval za jeho zvolenie. Na tento twít dostal žalobca veľa lajkov ale aj jednu vyhrážku\nsmrťou, v dôsledku čoho sa rozhodol twít odstrániť. Okrem uvedeného sa na Twitteri viackrát kriticky\n\nvyjadroval proti režimu prezidenta B., čo však preukázať nevie, keďže si účet ešte v roku 2015 odstránil.\nV máji roku 2021 sa zúčastnil protestu pred národnou radou v Baku, ktorej sa okrem neho zúčastnilo\npribližne 40.000 ľudí a žiadali rezignáciu prezidenta B., kvôli dlhotrvajúcemu konfliktu s Arménskom.\nNa tejto demonštrácii došlo ku fyzickému konfliktu žalobcu s jedným príslušníkom policajných zložiek,\nktorého hodil do mora a následne utiekol s azerbajdžanskou vlajkou. Jeden zo zaistených v rámci\ndemonštrácie poskytol žalobcov popis na čo sa rozhodol opätovne odísť do Turecka v júli 2021. Ani tu sa\nvšak necítil bezpečne, pretože jeho priateľ, odporca režimu prezidenta B., F. J. zmizol. Od priateľov sa\nnavyše dozvedel, že po ňom pátra polícia, na čo mu okamžite odporučili opustiť Turecko pre existenciu\ndohody o vzájomnom navrátení vlastných štátnych príslušníkov. V dôsledku uvedených skutočností\na obáv z únosu sa rozhodol z Turecka odísť do Švajčiarska, kde mal prisľúbené zamestnanie.\n4. Žalovaný úvodom posudzovania žalobcovej žiadosti o azyl zdôraznil, že pravdivosť a dôveryhodnosť\ntvrdení žiadateľa o azyl sú základom, z ktorého je potrebné vychádzať, pričom z jeho výpovede vyplýva,\nže nie je ucelená a konzistentná, čím zadala dôvod na spochybnenie dôveryhodnosti žalobcu.\n5. V prvom rade žalovaný prihliadol na skutočnosť, že bezprostredne po jeho zadržaní bez platných\ncestovných dokladov do zápisnice o podaní vysvetlenia na účely jeho administratívneho vyhostenia a\nzaistenia uviedol, že nechce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky a jeho cieľovou krajinou\nje Nemecko, kde chce začať nový život. Do zápisnice taktiež uviedol, že z domovskej krajiny odišiel\nz ekonomických a finančných dôvodov a môže sa do nej vrátiť, keďže mu tam nič nehrozí. Tieto\nvyjadrenia negujú následné vyhlásenia po jeho administratívnom vyhostení a umiestnení v ÚPZpC.\nŽalovaný dodal, že prvotné vyhlásenia ako aj časový odstup do požiadania o azyl sám o sebe nie je\npodstatným pre posudzovanie jeho žiadosti, avšak v kontexte nižšie uvedených skutočností preukazujú\nnedôveryhodnosť žalobcu a dôvody jeho žiadosti ako vykonštruované.\n6. Svoju obavu a následný odchod z Turecka odôvodnil zmiznutím F. J., politického odporcu režimu\nprezidenta B. B. v roku 2021. Túto obavu dáva do súvisu s vyhrážkou smrti, ktorá mu bola adresovaná\nna Twitteri ako reakcia na kritický príspevok o prezidentovi B. ešte v roku 2011. Žalovaný konštatoval,\nže odhliadnuc od skutočnosti, že to bol jediný údajný akt vyhrážania sa, v tejto súvislosti nebola jeho\nbezpečnosť v Turecku nijako ohrozená a to ani potom, ako sa v roku 2021 dozvedel o zmiznutí priateľa\nJ.. Od roku 2011 až do roku 2023 žil v Turecku bez akýchkoľvek problémov.\n7. Nekonzistentnosť žalobcovho príbehu žalovaný badal aj v jeho návrate do Azedbajdžanu v roku\n2019 a to napriek deklarovaniu obáv z vyhrážok smrťou. Tu pracoval až do roku 2021, kedy sa opäť\nvrátil do Turecka. Pokiaľ by bola bezpečnosť žalobcu v dôsledku tweetu ohrozená, bolo by sa to\nv uvedenom období nejakým spôsobom prejavilo. Žalobca však v rokoch 2019 – 2021 v Azerbajdžane\nžil aj napriek uverejneniu tweetu bezproblémovo.\n8. Žalovaný ďalej dôvodil, že zásadnejšia ako vnútorná nekonzistentnosť azylového príbehu, je jeho\nvonkajšia nedôveryhodnosť. Tú žalovaný detegoval vo vzťahu k údajnej účasti žalobcu na manifestácii\nv Baku v máji roku 2021, čo však nezodpovedá objektívnej skutočnosti zistenej z informácií o krajine\npôvodu. Žalovaný totiž ani z verejne dostupných zdrojov nevedel dohľadať žiadnu informáciu o konaní\ntakejto manifestácie, ktorej sa malo podľa vyjadrení žalobcu zúčastniť cca 40.000 ľudí. Žalovaný\ndodal, že v čase, kedy sa mala protivojnová demonštrácia uskutočniť, už vojenský konflikt medzi\nAzerbajdžanom a Arménskom fyzicky neprebiehal, pretože podľa dostupných informácii NáhornoKarabašská vojna trvala do 10. novembra 2020, pričom je nepravdepodobné, že by sa protest\nuskutočnil hneď niekoľko mesiacov po jeho ukončení. Žalovaný teda vyvodil, že sa takýto protest reálne\nneuskutočnil a azylové dôvody z neho vyvodené je potrebné hodnotiť ako nedôveryhodné.\n9. Vychádzajúc z uvedených zistení žalovaný dospel k záveru, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že má dôvod obávať sa prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované\nvládnym režimom, pretože jediné na čo sa odvoláva, je neškodný tweet z roku 2011, ktorý nijako nemohol\nuraziť prezidenta B.. Samotná účasť na demonštrácii v Baku, na ktorú sa odvoláva, sa podľa dostupných\nzdrojov v čase a na mieste neudiala. Nebolo preukázané ani to, že by štátne orgány mali poznať\nžalobcove politické názory alebo že by mu ich mohli prisudzovať.\n10. Záverom žalovaný dodal, že posúdil aj rozsiahly materiál ktorý žalobca predložil do konania\na ktorý obsahuje informácie o dodržiavaní ľudských práv v Azerbajdžane, informácie o F. J. a napokon\naj informácie o konaní „provojnovej“ demonštrácie v Arménsko- Azerbajdžanskom konflikte pred\nparlamentom v Baku, ktoré sa konali v noci zo 14 na 15. júla 2020. Jedná sa teda zrejme o inú\ndemonštráciu, ktorú pôvodne popisoval žalobca. Tu žalovaný zdôraznil tematické zameranie oboch\ndemonštrácií, pričom tá preukázaná z júla roku 2020 mala byť provojnová, zatiaľ čo tá z mája roku\n2021 ktorú pôvodne uvádzal žalobca, mala byť protivojnová a zameraná na rezignáciu prezidenta B.,\nkvôli dlhotrvajúcemu konfliktu s Arménskom. Z uvedeného vyplýva, že sa nemohlo jednať iba o chybu\nv dátume konania demonštrácie na ktorej sa mal žalobca údajne zúčastniť.\n\n11. Žalovaný nevzhliadol ani dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany, udelenie azylu na účely zlúčenia\nrodiny a ani na poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny.\nII. Správna žaloba\n12. Voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobcu z dôvodov podľa\nustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“), navrhujúc ho vo výroku I. a II. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n13. Žalobca za nesprávne právne posúdenie považuje záver, že jeho výpoveď je nekonzistentná\na nedôveryhodná a teda nepreukazujúca obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov.\n14. V reakcii na závery žalovaného, že po smrti svojho priateľa F. J. žil v Turecku bez problémov uviedol,\nže je to pravda, avšak to ešte netušil, že ho v Azerbajdžane hľadá polícia pre účasť na demonštrácii,\npočas ktorej hodil policajta do mora. Keď sa to od svojich priateľov z Azerbajdžanu v roku 2023 dozvedel,\nodporučili mu aby opustil Turecko, ktoré má s Azerbajdžanom dohodu o vzájomnom navrátení vlastných\nštátnych príslušníkov.\n15. Žalobca poukázal na vstupný pohovor, v rámci ktorého uviedol ako dôvod podania žiadosti o azyl,\nže jeho priateľ F. J. v roku 2021 zmizol, v dôsledku čoho sa ani žalobca necítil v Turecku bezpečne.\nNa preukázanie svojich tvrdení predložil množstvo dôkazov v podobe článkov z verejne dostupných\nzdrojov spolu s vysvetlením, že tieto bezpochyby preukazujú zásah azerbajdžanských štátnych orgánov.\nŽalobca chcel predloženými článkami žalovanému priblížiť aj aktivity ekoaktivistov, pretože práve počas\ntýchto aktivít sa stretol s J. a dozvedel sa o tom, čo sa mu stalo vo väzení. Žalobca dostal aj informáciu,\nktorá znela „Urobíme z neho horšieho ako F., ani nebudete môcť nájsť jeho telo“.\n16. Žalobca ďalej namietal, že nie je mu zrejmé, z čoho žalovaný vyvodil tematické „protivojnové“\nzaradenie demonštrácie, ktorá sa mala podľa jeho slov uskutočniť v máji 2021. Žalobca totiž počas\nvstupného pohovoru uviedol iba toľko, že demonštrácia bola zameraná na rezignáciu prezidenta B. kvôli\ndlhotrvajúcemu konfliktu s Arménskom.\n17. Vo vzťahu ku konštatovaniu nedôveryhodnosti azylového príbehu pre jeho tvrdenia v zápisnici\no podaní vysvetlenia, že o azyl nežiada, pretože z domovskej krajiny odišiel z ekonomických dôvodov\na jeho cieľovou krajinou je Nemecko žalobca uviedol, že k tomu sa vyjadril už pri vstupnom pohovore,\nkedy mu mal tlmočník povedať, že nemá nárok žiadať o udelenie azylu. Žalobca taktiež poprel, že\nby povedal, že z krajiny pôvodu odišiel z ekonomických dôvodov. O medzinárodnú ochranu pritom\nv skutočnosti požiadal z politických dôvodov a z dôvodu existencie dohody o vzájomnom navrátení\nvlastných štátnych príslušníkov.\n18. Na základe uvedeného bol žalobca toho názoru, že jeho výpoveď bola ako celok konzistentná\na dôveryhodná, pričom jediné v čom sa pomýlil, je dátum konania demonštrácie. Žalobca dodal, že\nsa nachádzal v strese, čo mohlo spôsobiť drobné rozpory medzi skutočnosťami a informáciami,\nktoré uviedol v dotazníku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax kasačného súdu\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/15/2008 z 19. augusta 2008 a sp.\nzn. 10Sžak/16/2017 z 25. októbra 2017), podľa ktorého pri posudzovaní dôveryhodnosti žiadateľa\no azyl nemožno bazírovať na drobných nezrovnalostiach alebo len omylom vysvetlené nejasnosti\nv jeho tvrdeniach. Zároveň je potrebné pochybnosti, na vyvrátenie ktorých nemá žalovaný dostatok\ndôkazov, vykladať v prospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn.8SaZ/1/2017 z 16. júna 2017).\n19. Žalobca nesúhlasil ani so záverom, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí\nvážne bezprávie vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu\nz dôvodu, že opakovane poukazoval na jeho obavy z možného zmiznutia.\n20. Žalobca taktiež namietal, že jeho právna zástupkyňa zaslala žalovanému stanovisko k žiadosti\no azyl zo dňa 19. februára 2024, v rámci ktorého sa vyjadrila k podkladu a spôsobu zistenia skutkového\nstavu pred vydaním rozhodnutia, avšak toto sa v administratívnom spise nenachádza a žalovaný ho\nv napadnutom rozhodnutí nezohľadnil. Ako dôkaz predložila podací lístok a potvrdenie o doručení\nzásielky.\nIII. Vyjadrenia žalobcu a žalovaného\n21. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý žalobu navrhol zamietnuť\nako nedôvodnú.\n22. Žalovaný zdôraznil, že žalobca dňa 27. augusta 2023 v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že\nkrajinu pôvodu opustil z ekonomických dôvodov a za cieľovú krajinu označil Nemecko. Vierovyznaním\nsa identifikoval ako moslim sunnit a že nie je členom žiadnej politickej strany. Ďalej uviedol, že v krajine\npôvodu mu nehrozí žiadne prenasledovanie a ani vážne bezprávie podľa zákona o azyle.\n23. Následne, dňa 22. septembra 2023 v dotazníku pri vstupnom pohovore na účely posúdenia jeho\nžiadosti o azyl uviedol, že o azyl žiada z politických dôvodov, pretože medzi M. a B. existuje dohoda\n\no vzájomnom navrátení štátnych príslušníkov. V dotazníku ďalej uviedol, že je ateista a cieľovou krajinou\nje Švajčiarsko. Znovu uviedol, že nie je členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie\na tiež, že voči nemu nebolo vedené trestné konanie. Ako dôvod azylu uviedol obavy zo zmiznutia ako\njeho kamarát J., odporca režimu prezidenta B.. Dôvodom zmiznutia mal byť príspevok na Twitteri z roku\n2011, avšak účet si odstránil ešte v roku 2015. Dodal, že v máji roku 2021 sa zúčastnil protestu, kde ho\nmali zbiť policajti, na čo mal jedného z nich hodiť do mora, v dôsledku čoho po ňom pátra polícia. To\nsa dozvedel od svojich kamarátov. V žalobe mal ešte uviesť, že sa pomýlil v dátume konania protestu,\nktorý sa mal v skutočnosti uskutočniť dňa 15. júla 2020 a nie v máji roku 2021, ako pôvodne tvrdil.\n24. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca ani raz neuviedol, že by bolo voči nemu vedené konanie\nvážne porušujúce základné ľudské práva alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré by ho postihovali.\nV Azerbajdžane pôsobil bez akýchkoľvek problémov od roku 2019 až do roku 2021 a preto sa\nžalovanému zdá vykonštruované tvrdenie, že by ho tam hľadala polícia, ako mu to oznámili jeho priatelia\nv roku 2023.\n25. Žalovaný uviedol, že nezrovnalosti detegované v priebehu administratívneho konania neboli len\ndrobné ale vyvstávali v priebehu celého konania, žalobca sa nedržal jednotnej dejovej línie a jeho\nvýpoveď nebola konzistentná.\n26. Vo vzťahu k informáciám o ekoaktivistoch uviedol, že v priebehu administratívneho konania sa ku\ntejto skupine nehlásil a neidentifikoval sa ako jej člen. Z predloženého článku s názvom „Young people\ncaring for future in Azerbaijan – Who are they?“ z 2. septembra 2020 nevyplýva, ako by mal preukazovať\npriateľstvo žalobcu s J., ako to tvrdí. V článku sa meno žalobcu nespomína a už vôbec nie jeho väzba\nna ekoaktivistov alebo priateľstvo s J..\n27. Vo vzťahu k údajne doručenému stanovisku k žiadosti o udelenie azylu z 19. februára 2024,\nktoré malo byť žalovanému odoslané ešte pred vydaním napadnutého rozhdonutia, žalovaný dodal, že\ntakéto stanovisko mu doručené nebolo. V evidencii doručených písomností sa zásielka pod uvedeným\nreferenčným číslom, na ktorú žalobca odkazuje, nenachádza, pričom predloženú fotokópiu podacieho\nlístku označil za nepreukaznú.\n28. Odhliadnuc od skutočnosti, že stanovisko žalovanému predložené nebolo, nenachádzali sa v ňom\ntaké informácie, ktoré by spôsobili zmenu skôr zisteného skutkového stavu. V nadväznosti na takto\nzhrnutý skutkový stav žalovaný uviedol, že zotrváva na záveroch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí\na v správnej žalobe.\n29. Ku vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v ktorej zotrval na svojich\ntvrdeniach obsiahnutých v správnej žalobe o nesprávnosti a predčasnosti záveru o nedôveryhodnosti\nžalobcu, pretože počas celého konania boli jeho tvrdenia konzistentné a súladné s informáciami o krajine\npôvodu. Nezrovnalosť v dátume konania demonštrácie neskôr opravil. Vo vzťahu k povahe demonštrácie\nzopakoval, že nikdy neuviedol, že by demonštrácia bola protivojnová, ako uviedol žalovaný. Žalovaný\nneprihliadol na žalobcom predložené dôkazy a nepristúpil k odstraňovaniu nezrovnalostí napríklad\nprostredníctvom doplňujúceho pohovoru. Napokon poprel, že by jeho odchod z krajiny pôvodu mal\nekonomický dôvod, pretože v meste Mersin vlastní byt kde býva jeho mama a vlastní aj dlhopisy.\nIV. Skutkové a právne závery správneho súdu\n30. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a)\nSSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc\nsprávnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu\nveci v čase vyhlásenia rozsudku správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná.\n31. O žalobe rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 15. júla 2024 za prítomnosti žalobcu\naj žalovaného. Žalobca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu predložil na pojednávaní\npísomné vyhotovenie stručného prednesu správnej žaloby, v ktorom zrekapituloval nosné časti jeho\nargumentácie, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu,\nskutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym\nspisom alebo v ňom nemá oporu a napokon trpí aj nezákonnosťou v dôsledku nesprávneho\nprávneho posúdenia. Žalovaný nepreukázal nedôveryhodnosť žalobcu ani jeho neúčasť na zmienenej\ndemonštrácii. Žalobca zotrval na tvrdeniach, že je prenasledovaný pre jeho opozičné politické názory\nktoré aj verejne vyjadroval. Napokon dodal, že jeho majetková situácia v krajine pôvodu bola dobrá\na odišiel pre obavy o svoj život.\n32. Priestor na vyjadrenie bol poskytnutý aj priamo žalobcovi (za účasti prizvaného tlmočníka), ktorý\nuviedol, že po prečítaní napadnutého rozhodnutia zistil nezrovnalosti v dátume konania demonštrácie,\n\npričom uviedol, že tie boli spôsobené nedostatočne vedeným výsluchom v priebehu konania o jeho\nadministratívnom vyhostení a zaistení ako aj v priebehu konania o žiadosti o udelenie azylu, pretože zo\nstrany vyslúchajúceho bolo cítiť nervozitu a napätie. O azyl bezprostredne po jeho zadržaní nepožiadal,\npretože zo strany vtedajšieho tlmočníka mu bolo povedané, že o azyl môže požiadať neskôr. Na otázku\nsúdu reflektujúcu na vyjadrenia žalobcu, že ho hľadá polícia, žalobca nadviazal, že polícia ho nehľadala\noficiálne. Na doplňujúcu otázku, odkiaľ mali jeho priatelia takúto informáciu uviedol, že polícia prišla\nv rámci čistenia jazera za jeho priateľmi zo skupiny ekoaktivistov a jednému z jeho priateľov odkázala,\nže, ak žalobcu chytia, tak živý sa z toho nedostane.\n33. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi\nnebol udelený azyl podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, a zároveň mu nebola\nposkytnutá doplnková ochrana, nebol mu udelený azyl na účely zlúčenia rodiny a napokon mu\nnebola poskytnutá doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny. V dôvodoch neudelenia azylu žalovaný\nprimárne konštatoval, že azylový príbeh žalobcu je vnútorne nekonzistentný a navonok sa v kontexte\nzistených informácií o krajine pôvodu javí nedôveryhodne. V dôsledku uvedeného preto nevzhliadol\nžiaden azylovo relevantný dôvod na jeho udelenie a teda konštatoval, že prezentované obavy žalobcu\nz prenasledovania v krajine pôvodu nie sú opodstatnené.\n34. Správny súd úvodom ozrejmuje, že posudzovanie každej žiadosti o medzinárodnú ochranu v rámci\nSpoločného európskeho azylového systému (na ktorého budovaní sa podieľa aj Slovenská republika)\nprebieha v dvoch na seba nadväzujúcich etapách, ktorých vykonanie musí byť náležite odzrkadlené\nv odôvodnení rozhodnutia o žiadosti. Každé rozhodnutie, by preto malo sledovať určitú logickú\na chronologickú postupnosť.\n35. Prvou etapou je zisťovanie skutkového stavu, pri ktorom by mal migračný úrad úzko spolupracovať\nso žiadateľom o azyl. Je primárne na žiadateľovi, aby v jeho záujme pred žalovaným vypovedal všetky\nokolnosti, a to čo možno najdetailnejšie, ktoré podľa jeho názoru podmienili jeho rozhodnutie odísť\nz krajiny pôvodu a požiadať o medzinárodnú ochranu. Zisťovanie skutkového stavu v tomto kroku je\nv zásade skúmanie dôveryhodnosti azylového príbehu žiadateľa a to ako celku ako aj s prihliadnutím\nna jeho detaily. Na tento účel by mal preto žalovaný jednoznačne uviesť, ktorým tvrdeniam verí a bude\nna ich základe hodnotiť aj žiadosť o udelenie azylu a naopak, ktorým neverí (a prečo) a nebude ich\nzohľadňovať. Iba s dôveryhodným príbehom totiž možno ďalej pracovať a právne ho posudzovať, či\nžiadateľovi hrozí prenasledovanie pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa ustanovenia § 8\nzákona o azyle.\n36. Keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle výsledkom transpozície smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov\ntretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom\npostavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany\n(ďalej len „smernica č. 2011/95/EÚ“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné\nzohľadňovať nepriamy účinok uvedenej smernice a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným\nspôsobom a v jej kontexte.\n37. Pri posudzovaní dôveryhodnosti azylového príbehu by preto mal migračný úrad vychádzať z čl. 4\nods. 5 smernice č. 2011/95/EÚ, podľa ktorého v prípade, že členské štáty uplatňujú zásadu, podľa ktorej\nje povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu (čo je aj prípad právnej úpravy\nobsiahnutej v zákone o azyle, konkrétne § 4 ods. 1), a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie\nsú podložené listinným alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené\ntieto podmienky: a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť; b) boli predložené\npríslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé vysvetlenie týkajúce\nsa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí; c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické\na prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a všeobecnými informáciami týkajúcimi sa\nprípadu žiadateľa; d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo\nžiadateľ preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť\nžiadateľa.\n38. Citované ustanovenie teda pamätá na prípady, kedy žiadateľ nepodložil svoje tvrdenia dostatočnými\ndôkazmi, avšak za dodržania vyššie uvedených kritérií je migračný úrad povinný uplatniť zásadu\nv pochybnostiach v prospech žiadateľa. Uvedené je odzrkadlené už v ustálenej a notoricky známej\njudikatúre kasačného súdu.\n39. Pre konanie o udelení medzinárodnej ochrany je charakteristické, že je v ňom správny orgán\nnezriedka nútený rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, pretože spravidla ani nie je v možnostiach\nžiadateľa doložiť, že mu v krajine pôvodu hrozí skutočné nebezpečenstvo prenasledovania či vážnej\nujmy iným spôsobom, než svojou hodnovernou výpoveďou. Nemožno pritom prehliadnuť, že nesprávne\n\nrozhodnutie vo veci a prípadné vrátenie žiadateľa do krajiny pôvodu pre neho môže mať nedozerné\nnásledky. Z tohto dôvodu sa konanie o medzinárodnej ochrane vyznačuje aj špecifickým pohľadom\nna štandard dôkazného bremena (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015).\n40. V rozsudku z 27. marca 2008, č. j. 4 Azs 103/2007-63, Najvyšší správny súd Českej republiky\nozrejmil, že „Zásada tzv. materiální pravdy má v řízení o udělení azylu svá specifika spočívající\nv pravidelné nedostatečnosti důkazů prokazujících věrohodnost žadatelových tvrzení. Je však na\nsprávním orgánu, aby prokázal i vyvrátil pravdivost žadatelových tvrzení, a to buď zcela nevyvratitelně\nzjištěním přesných okolností vážících se na stěžovatelova tvrzení, anebo alespoň s takovou mírou\npravděpodobnosti, která nevyvolává zásadní pochybnosti o správnosti úsudku správního orgánu.“\n41. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,\nktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému\nzásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne\nžiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné\ndôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej\nnemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená\nto, že by snáď táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky\ndiskvalifikovala.\n42. Tejto problematike už bola v minulosti venovaná v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky nemalá pozornosť a existuje k nej preto bohatá a ustálená judikatúra. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky už v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015 akcentoval,\nže: „ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 ZoA, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.“\n43. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013 ďalej\nrozviedol, že: „nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými\ndôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú“. Ak sa teda žiadateľ o medzinárodnú ochranu po celú\ndobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie a jeho výpovede možno aj napriek\ndrobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine\npôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať.\n44. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s\nohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v\nbudúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v\nprospech žiadateľa o azyl (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2016 sp. zn.\n10Sža/12/2016).\n45. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že na posúdenie dôveryhodnosti jednotlivých\nčiastkových tvrdení žiadateľa o azyl, správny orgán rozhodujúci v konaní o udelení medzinárodnej\nochrany teda zo svojho posudzovania nemôže sťažovateľom tvrdenej skutočnosti vylúčiť len preto, že\nexistuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá sťažovateľ.\n46. Až druhou etapou posudzovania azylovej žiadosti je, ako už správny súd naznačil, vlastné právne\nposúdenie ustáleného azylového príbehu, pričom v tejto etape ide už o výlučnú činnosť migračného\núradu. Správny súd však opakuje, že pokiaľ nedôjde k riadnemu vyhodnoteniu celého azylového príbehu\nžalobcu, resp. jeho smerodajných častí, a k ustáleniu východiskového skutkového základu, nie je dôvod\naby vôbec migračný úrad začal neúplne vyhodnotený azylový príbeh právne posudzovať. Rovnako to\nplatí aj v prípade, ak žalobca azylový príbeh žalobcu vyhodnotí ako nedôveryhodný.\n47. Pre ustálenie skutkového stavu, vychádzajúc z administratívneho spisu ako aj z vyjadrení žalobcu\nv priebehu konania pred správnym súdom, správny súd uvádza, že líniu azylového príbehu žalobcu,\nmožno v zásade rozdeliť na dve skutkové časti.\n48. Ta prvá sa týka roku 2011, kedy žalobca dôvody o udelenie azylu opiera o uverejnenie kritického\nkomentára pod príspevkom prezidenta Azerbajdžanu, B. na platforme Twitter, na čo mu mala\nzatelefonovať neznáma osoba vyhrážajúca sa mu smrťou. Túto časť azylového príbehu žalovaný a priori\n\nnevyhodnotil ako nedôveryhodnú, resp. že by takáto situácia v žalobcovom živote nemohla vôbec\nnastať, avšak s ohľadom na ďalší žalobcom popisovaný vývoj jeho životnej situácie ju vyhodnotil ako\nnekonzistentnú a s ohľadom na značný časový odstup ako nanajvýš nepravdepodobne zakladajúcu\njeho prípadné prenasledovanie v krajine pôvodu, kam sa po dobu viac ako 10 rokov opakovane vracal\na z ktorej vycestovával do Turecka. V období rokov 2019 až 2021 žil v Azerbajdžane bez akýchkoľvek\nproblémov.\n49. Druhá časť sa týka jeho údajnej účasti na demonštrácii v Baku, ktorú však žalovaný v kontexte\nzadovážených informácií vyhodnotil ako nedôveryhodnú a preto ju ako dôvod pre poskytnutie azylu\nnevzal na zreteľ.\n50. Nad rámec uvedeného, ako jeden z dôvodov, ktorý ho presvedčil opustiť Turecko, kde sa v čase\nodchodu do Európy zdržiaval, bolo zmiznutie jeho priateľa a aktivistu proti režimu prezidenta B., F. J.\nv roku 2021, pričom sa obával, že by sa mu mohlo stať to isté. Turecko a Azerbajdžan totiž uzavreli\ndohodu o vzájomnom navrátení vlastných štátnych príslušníkov. V roku 2023 mu navyše jeho priateľ\nz Azerbajdžanu odporučil, aby opustil Turecko, pretože ho v Azerbajdžane hľadá polícia.\n51. Správny súd, preskúmajúc napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách žalobcom vymedzených\nnámietok ako aj postupom podľa ustanovenia § 134 ods. 2 písm. e) a § 206 ods. 3 SSP, sa musí\nprikloniť k záverom žalovaného, že žalobca vo väčšine neposkytol dôveryhodný azylový príbeh, ktorý\nby následne mohol založiť dôvodnosť udelenia azylu, pričom aj tá časť, ktorú by bolo možné vyhodnotiť\nako dôveryhodnú, nemá relevanciu a nemožno v nej nájsť žiaden súvis s jeho prezentovanými obavami,\nktoré ho donútili opustiť krajinu pôvodu pre obavy z prenasledovania z politických dôvodov.\n52. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne a predčasné závery žalovaného o nedôveryhodnosti jeho\nazylového príbehu, tieto námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca síce dal za pravdu\nžalovanému, že skutočne žil v Turecku bez akýchkoľvek problémov do roku 2023 a v Azerbajdžane od\nroku 2019 až do 2021, avšak to sa zmenilo v roku 2023, keď sa od svojich priateľov dozvedel, že ho\nhľadá polícia.\n53. Správny súd konštatuje, že aj toto tvrdenie sa s ohľadom na udalosti, z ktorých vychádza a pre\njeho vágnosť javí ako účelové a nedôveryhodné. Svoje vyjadrenia týkajúce sa prenasledovania políciou\nv detailoch mierne modifikuje, pričom aj intenzitu, s akou by ho mala polícia prenasledovať, preexponúva.\nNa jednej strane žalobca v podaní zo 6. decembra 2023 uvádza, že od jedného zo svojich priateľov zo\nskupiny ekoaktivistov (ku jeho súčasti v tejto skupine správny súd zaujme záver nižšie) dostal varovanie,\naby opustil Turecko, lebo sa mu môže stať to isté, čo F. J., avšak akákoľvek zmienka o tom, že by ho\nhľadala polícia chýba. Na druhej strane vo vstupnom pohovore zmienka o ekoaktivistoch chýba a žalobca\nuvádza, že od priateľov sa v júni 2023 dozvedel, že ho hľadá polícia kvôli demonštrácii z roku 2020 resp.\n2021, kedy mal údajne hodiť jedného policajta do mora.\n54. Správny súd dal žalobcovi priestor na pojednávaní ozrejmiť okolnosti a detaily jeho údajného\nprenasledovania políciou, na čo uviedol, že žiadne oficiálne pátranie po ňom vyhlásené nie je\na informáciu má od svojho priateľa zo skupiny ekoaktivistov, ktorého v rámci čistenia jedného z jazier\nzadržala polícia, pričom záverom dodala, že ak chytia aj toho okuliarnatého (policajt údajne narážal na\nžalobcu), tak živý odtiaľ nevyjde.\n55. Čo sa týka namietaných súvislostí so zmiznutým priateľom F. J., správny súd konštatuje, že žalobcovi\nsa nepodarilo ozrejmiť, z čoho vyvierajú jeho obavy, že by sa mu mohlo prihodiť to isté. Situácia F.\nJ., ktorý bol známy väznený aktivista (čo vyplýva aj z verejne dostupných zdrojov) a odporca režimu\nprezidenta B., sa vôbec nepodobá situácii žalobcu, ktorý žil tak Turecku ako aj v Azerbajdžane relatívne\npokojný život.\n56. Správnemu súdu sa z vyjadrení žalobcu navyše javí, že príbeh o jeho priateľstve s Bayramom\nsi vystaval až v priebehu konania pred žalovaným resp. správnym súdom, kedy začal v ich priebehu\nprinášať nové, doposiaľ neuvedené tvrdenia, napríklad, že bol rovnako ako on členom ekoaktivistov a aj\nv súvislosti s touto činnosťou sa mu dostalo vyhrážok smrťou. Žiadne detaily týkajúce sa ich priateľstva\nneuviedol a tie články, ktoré predložil v priebehu administratívneho konania sú absolútne nepreukazné.\nČlánky sa totiž týkajú prevažne života samotného F. J., čo však nie je predmetom posudzovania žiadosti\no udelenie azylu. Článok z 2. septembra 2020, ktorý má taktiež preukazovať priateľstvo žalobcu s J.\no tomto vôbec nepojednáva, pričom vôbec nesvedčí ani žalobcovým tvrdeniam, že bol jedným z členov\nekoaktivistov. Jeho meno sa v článku nenachádza, a rovnako tomu nesvedčí ani úvodná fotografia.\nSprávny súd je toho názoru, že skutočnosť, či boli menovaní skutočne priatelia alebo nie, nie je podstatná\npre prípadné posúdenie dôvodnosti žalobcovej žiadosti o udelenie azylu (žalobca ani netvrdí, že by mu\núdajné priateľstvo s J. mohlo byť na priťaž), ale tieto tvrdenia sú upotrebiteľné práve na osvedčenie jeho\ndôveryhodnosti.\n\n57. Vo vzťahu k okolnostiam účasti žalobcu na demonštrácii v Baku, správny súd vyhodnotil správnosť\nzáverov žalovaného, že tieto sa ukázali ako nedôveryhodné. Žalobca síce namieta, že sa pomýlil iba\nv dátume jej konania, čo spôsobuje iba nepatrnú odchýlku, no v očiach správneho súdu je pochybností\na odchýlok viacero. Čo sa týka samotného dátumu, žalobca sa nepomýlil iba v mesiaci konania, ale\naj v roku. Namiesto mája 2021, po možnosti overiť si tieto udalosti z verejne dostupných zdrojov\nskrz právneho zástupcu, tvrdil, že demonštrácia sa uskutočnila v polke júla 2020. Podstatnejším\nbolo však odlišné zameranie demonštrácií, pretože zatiaľ čo žalobca pôvodne tvrdil, že sa zúčastnil\ndemonštrácie proti režimu prezidenta B. a proti dlhotrvajúcej vojne, demonštrácia v júli roku 2021\nsa prezidenta B. a jeho režimu netýkala. Podľa verejne dostupných informácií (https://eurasianet.org/\npro-war-azerbaijani-protesters-break-into-parliament alebo https://oc-media.org/thousands-of-pro-warprotesters-rally-in-azerbaijan/ ) išlo o spontánne vzniknutú demonštráciu po pohrebe vojaka zabitého\nspolu s minimálne ďalšími 10 vojakmi bojujúcimi na hranici Azerbajdžanu a Arménska a protestujúci\nvyzývali na eskalovanie vojny o Náhorný Karabach.\n58. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov, v zmysle ktorej mal\nžalovaný pristúpiť k odstraňovaniu rozporov vo výpovedi žalobcu, práve tak žalovaný postupoval,\nkeď pri vstupnom pohovore žalobcu dopytoval na skôr uvedené odlišnosti v priebehu konania o jeho\nzaistení a administratívnom vyhostení. Tieto rozpory sa pritom týkali prevažne jeho motivácie opustiť\nkrajinu pôvodu, vierovyznania a okolností, prečo nepožiadal o azyl bezprostredne po prekročení hranice\nSlovenskej republiky po jeho zadržaní. Správny súd dodáva, že tieto nezrovnalosti ako také, môžu byť\nsúčasťou indícií o nedôveryhodnosti azylového príbehu žalobcu, no neboli tými kľúčovými, na ktorých\nbola nedôveryhodnosť žalobcu založená.\n59. Navyše, samotný časový odstup do podania žiadosti o azyl nie je dostatočnou indíciou, že mohla\nbyť podaná účelovo a nemôže byť v konečnom dôsledku pričítaná žiadateľovi na ťarchu. Žalobca\nmôže podať žiadosť kedykoľvek a realizuje tým svoje právo, ktoré nie je nijako lehotované alebo\nlimitované a ktoré mu zákon o azyle priznáva. Túto skutočnosť je potrebné zohľadňovať v kontexte\nďalších skutočností, ktoré v priebehu konania vyšli najavo (ako napríklad aj časový horizont blížiaceho\nsa zrealizovania administratívneho vyhostenia, ako aj vysvetlenie, prečo o azyl nepožiadal pri prvej\npríležitosti, ktorá sa mu naskytla) no podkladom by mali byť predovšetkým vlastné tvrdenia žalobcu,\nktoré sám prezentoval napríklad v rámci výsluchov predchádzajúcim jeho zaisteniu, administratívnemu\nvyhosteniu a v priebehu vstupného pohovoru. Taktiež nemožno zamieňať situáciu, kedy žalobca\nbezprostredne po jeho zadržaní o azyl nepožiada so situáciu, kedy ani len náznakom netvrdí skutočnosti,\nktoré by mohli byť azylovo relevantné. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia z 27. augusta 2023 č. K./XXXXXX vyplýva, že na okolnosti odchodu z krajiny pôvodu bol dopytovaný, pričom uviedol, že motivácia\nbola ekonomická. Na znak súhlasu s obsahom zápisnice túto podpísal a preto sa prosté námietky\nvznesené v správnej žalobe, že vyššie uvedené skutočnosti nikdy nevypovedal, javia ako účelové.\nTakéto vyjadrenia žalovaný navyše nemôže ignorovať.\n60. Čo sa týka odchýlok ohľadom účasti žalobcu na demonštrácii v Baku, tieto nevznikli pri pohovore\nalebo v rámci vyjadrení žalobcu, ale boli overené až následným zisťovaním žalovaného a zadovážením\nsi informácií o krajine pôvodu. S týmito informáciami bol žalobca prostredníctvom zvoleného zástupcu\noboznámený (ako to vyplýva zo záznamu o oboznámení sa so spisovým materiálom zo 14. februára\n2024) a mal možnosť sa ku nim aj vyjadriť. Podľa vlastných slov žalobca túto možnosť aj využil,\nkeď žalovanému zaslal stanovisko k žiadosti o udelenie azylu z 19. februára 2024, v ktorom zistené\nskutočnosti ohľadom konania demonštrácie rozporoval (ku nepreukázaniu predmetného stanoviska\nzaujme správny súd názor nižšie). Správny súd má za to, že nebol daný dôvod, aby žalovaný obligatórne\npristúpil k odstraňovaniu rozporov medzi výpoveďou žalobcu a zadováženými objektívnymi informáciami\no krajine pôvodu samostatným doplňujúcim pohovorom.\n61. Pokiaľ žalobca namietal, že rozpory v jeho výpovedi boli spôsobené stresom ktorému bol vystavený\npri jeho vstupnom pohovore a jazykovou bariérou, tieto tvrdenia správny súd hodnotí ako účelové.\nV zápisnici totiž uviedol, že turecký jazyk ovláda slovom aj písmom a ustanovenému tlmočníkovi\nrozumie. V závere zápisnice tieto vyhlásenia opätovne potvrdil. Rovnako uviedol, že sa cíti dobre a je\nschopný vypovedať. Ani v závere zápisnice, keď mu bol daný priestor doplniť , tieto okolnosti nenamietal\na dodal, že pôvodne mal namierené do Mexika. O azyl navyše nepožiadal bezprostredne po prekročení\nhranice, ale až následne, potom, ako absolvoval niekoľko iných pohovorov na účely jeho zaistenia\na administratívneho vyhostenia a po tom, ako bol niekoľko týždňov umiestnený v útvare policajného\nzaistenia, pričom na vstupný pohovor mal po podaní žiadosti dostatok času na prípravu.\n62. Napokon správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku o nezohľadnení stanoviska k žiadosti\no udelenie azylu zo dňa 19. februára 2024, napriek tomu, že právna zástupkyňa disponuje podacím\nlístkom a potvrdením o doručená zásielky, ktoré vo fotokópii správnemu súdu predložila. Z uvedených\n\ndôkazov totiž nemožno vyčítať, aká zásielka bola žalovanému skutočne doručovaná, pričom v tomto\nprípade nie je dôvod, aby správny súd postupoval v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech\nžalobcu. Nemožno preto vyčítať žalovanému, že stanovisko v rozhodnutí nezohľadniť, pokiaľ sa s ním\nnemal možnosť oboznámiť.\n63. Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že by bolo možné iba ťažko za dôvodné posúdiť\nžalobcove obavy z hrozby jeho vydania z Turecka do Azerbajdžanu, pokiaľ by na jeho území zotrval,\npretože aj člnok ktorý predložil (svedčiaci o vzájomnej dohode Turecka s Azerbajdžanom o navrátení\nštátnych príslušníkov) pojednáva o politických aktivistoch zapojených do konkrétnych politických hnutí,\nktorým bol pripisovaný pokus o vojenský prevrat. Žalobca žiadnom takomto hnutí nevystupoval ani sa\nk nemu nehlásil. Iba preto, že sa údajne zúčastnil na jednej demonštrácii, ho nemožno považovať za\naktivistu a jeho údajné členstvo v skupine ekoaktivistov nemá politický podtón.\n64. Správny súd napokon ani na základe jeho vlastných zistení nedetegoval dôvod nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, pre ktoré by ho bolo potrebné zrušiť. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými\nprvkami žalobcom predostretého azylového príbehu, pričom voje úvahy o nedôveryhodnosti a vnútornej\nnekonzistentnosti stručne avšak zrozumiteľne zdôvodnil a tieto podložil dostatočnými zisteniami o krajine\npôvodu. Na základe uvedeného správny súd správnu žalobu pre jej nedôvodnosť postupom podľa\nustanovenia § 219 SSP zamietol.\n65. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich\nnáhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov\nkonania zo zákona nevyplýva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave.\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nnemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}