Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3Svo/2/2024 0724100528 10. 10. 2024 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100528.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, 820 05 Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTRNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného – Správy z kontroly zo dňa 29.01.2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu
odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 02. apríla 2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného – Správy z kontroly zo dňa 29.01.2024 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“), predmetom ktorého je finančná kontrola verejného obstarávania zákazky – „Zriadenie expozície Ekocentrum Čunovo. Žalobca sa zapojil do programov spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko 2014-2020 a Interreg V-A Sloveská republika – Maďarsko 2014-2020, v rámci ktorých sa realizujú projekty „Ecoregion SKAT“ a „Ecoregion SKHU“. V rámci realizácie týchto projektov vyhlásil verejné obstarávanie nadlimitnej verejnej zákazky na dodanie tovarov s názvom „Zriadenie expozície Ekocentrum Čunovo“. Pretože vo verejnej súťaži nebola predložená žiadna ponuka a nezmenili sa ani pôvodné podmienky zadávania zákazky, využil inštitút priameho rokovacieho konania. Úspešným uchádzačom sa stala spoločnosť SORTEC EUROPE, s.r.o., s ktorou bola následne uzavretá zmluva o dielo na zákazku „Zriadenie expozície Ekocentrum Čunovo“ vrátane montáže a inštalácie miestností č. 1 – 5 vrátane Chodby a Tvorivých dielní. Predmet zákazky je spolufinancovaný z finančných prostriedkov spolupráce Interreg V-A Slovenská republika - Rakúsko 2014-2020 a Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko 2014-2020 v rámci projektov „Ecoregion SKAT“ a „Ecoregion SKHU“. Žalovaný ako riadiaci orgán vykonal vo veci štandardnú ex-post kontrolu verejného obstarávania tejto zákazky v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorej vyhotovil napadnuté opatrenie. Žalobca uviedol, že závery žalovaného v napadnutom opatrení sú arbitrárne a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jednoznačným cieľom ustanovenia § 34 Zákona o verejnom obstarávaní je zabezpečiť vykonanie zákazky uchádzačom, pre ktorého predmet zákazky nebude plnením bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností súvisiacich s takým predmetom zákazky. Ak ide o skúsenosti, postačuje predsa ich všeobecná existencia bez ohľadu na to, z koľkých príležitostí sú získané. To by nemalo žiaden význam ani logiku, ak by sa požadovala skúsenosť vyvierajúca z absolútne identického plnenia ako je predmet zákazky. Správa z kontroly teda vychádza z nesprávneho posúdenia tejto základnej premisy. Základnou otázkou v tejto veci je, či podmienky súťaže boli nastavené tak, že každá jednotlivá referencia musela spĺňať všetky stanovené požiadavky technickej a odbornej
spôsobilosti uchádzača alebo tak, že požiadavky technickej a odbornej spôsobilosti uchádzača sa mali preukázať predloženými referenciami kumulatívne. Žalobca považuje za nespochybniteľný a nesporný záver, že požiadavky technickej a odbornej spôsobilosti uchádzača sa mali preukázať predloženými referenciami kumulatívne. Žalovaný v kontrole zistil, že podmienky splnenia technickej a odbornej spôsobilosti uchádzača boli splnené prostredníctvom viacerých referencií a vytkol iba to, že neboli kumulatívne splnené v každej jednej referencii. Uvedené teda vedie k záveru, že pri správnej aplikácii zákona a rozhodovacej praxe Úradu pre verejné obstarávanie, bolo správne vyhodnotené splnenie podmienok súťaže zo strany uchádzača SORTEC EUROPE, s.r.o. 2. Žalobca žiadal napadnutú Správu z kontroly zo dňa 29.01.2024 zrušiť. Žalobca tiež požiadal o priznanie odkladného účinku žaloby. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.09.2024 uviedol, že predmetom súdneho prieskumu má byť v zmysle žaloby žalobcu opatrenie žalovaného zo dňa 29.01.2024 s názvom „Správa z kontroly“, týkajúca sa štandardnej ex-post kontroly verejného obstarávania zákazky s názvom „Zriadenie expozície Ekocentrum Čunovo“. V správe z kontroly konštatoval nedostatky v postupe žalobcu ako verejného obstarávateľa v súvislosti s procesom vyhodnocovania ponúk a konania žalovaného, v rámci ktorého nepožiadal uchádzača o vysvetlenie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti, z ktorých nebolo možné posúdiť splnenie podmienok účasti, vyhodnotil ako netransparentné a v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania v zmysle § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Za vyššie uvedený postup žalobcu ako verejného obstarávateľa stanovil uplatnenie finančnej opravy vo výške 25% na hodnotu deklarovaných výdavkov z verejného obstarávania v zmysle bodu 20 Prílohy č. 1 Metodického pokynu CKO č. 5. Žalovaný uvádza, že na postup upravený v § 20 až 22 zákona o finančnej kontrole a audite sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), pretože sa nejedná o rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledkom kontroly nie je rozhodnutie správneho orgánu v zmysle zákonnej definície § 1 ods. 1 Správneho poriadku. Správa z kontroly takisto podľa žalovaného nie je opatrením orgánu verejnej správy, ktoré by bolo spôsobilé súdneho prieskumu. Správa z kontroly nemá právne účinky v zmysle definície opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by bolo spôsobilé súdneho prieskumu, nakoľko právne účinky opatrenia orgánu verejnej správy sa majú prejavovať v právnej sfére žalovaného v dotknutí sa žalobcových subjektívnych práv. Poukazuje na to, že v Správe z kontroly absentuje taký autoritatívny výrok, ktorý je sám o sebe spôsobilý dotknúť sa žalobcových subjektívnych práv. Samotný postup uplatnenia ex post finančnej opravy sa vo vzťahu k žalobcovi uplatňuje na základe ustanovení Zmluvy o NFP a jej všeobecných zmluvných podmienok, v znení Dodatku č. 1/č. 1325/2021 zo dňa 08.03.2021 a v znení Dodatku č. 2/č. 841/2023 zo dňa 16.05.2023, pričom Správa z kontroly predstavuje v danom prípade iba dokument sumarizujúci zistené nedostatky, ktoré sú potom relevantnými skutočnosťami pre následné uplatňovanie postupov a vyvodzovanie zodpovednosti podľa Zmluvy o NFP, teda v záväzkovom vzťahu v režime obchodného práva. Žalobca sám dobrovoľne prejavil záujem uchádzať sa o príspevok z fondov Európskej únie, ktorého podmienky poskytnutia boli upravené v príslušnej výzve na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Za tým účelom žalobca predložil žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a následne po jej schválení uzavrel Zmluvu o NFP a súhlasil s bodom 3.3 článku 3 Zmluvy o NFP, v zmysle ktorého má právny nárok na poskytnutie nenávratného finančného príspevku iba vo výške overených oprávnených výdavkov, a nie vo výške uvedenej v ods. 3.1 písm. c) článku 3 Zmluvy o NFP. Podpisom zmluvy tiež vzal na vedomie, že ustanovením bodu 3.1 článku 3 Zmluvy o poskytnutí NFP nie je dotknuté právo žalovaného vykonať finančnú opravu v zmysle čl. 143 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný Ďalej poukázal na konštantnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej Správa z kontroly nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Uviedol, že napadnuté opatrenie o výsledku kontroly je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, na základe čoho vykonal žalovaný finančnú korekciu. Z dôvodu, že Správa z kontroly nie je spôsobilá priamo či nepriamo zasiahnuť do práv žalobcu a nemá vlastnosť vyvolať účinok, ktorý by sa prejavil v právnej sfére žalobcu, neprichádza do úvahy ani jej súdny prieskum zo strany správneho súdu. Žalovaný napadnutým opatrením len skonštatoval porušenie zákona žalobcom pri vyhodnocovaní predložených ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky, v dôsledku čoho v Správe z kontroly uplatnil finančnú opravu vo výške 25% na hodnotu deklarovaných výdavkov z verejného obstarávania v súlade s bodom 20 Prílohy č. 1 k Metodickému
pokynu CKO č. 5, k určovaniu finančných opráv, ktoré ma riadiaci orgán uplatňovať pri nedodržaní pravidiel a postupov verejného obstarávania. Je teda nesporné, že zo strany žalovaného nedošlo Správou z kontroly k vydaniu rozhodnutia, resp. opatrenia vo veci samej, ktorým by sa zakladali povinnosti, menili alebo deklarovali práva, prípadne ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu. Správa z kontroly predstavuje len nástroj na oficiálnu sumarizáciu zistených porušení zákona o verejnom obstarávaní a to bez donucovacej zložky výkonu verejnej moci. Má za to, že predmetná správna žaloba je neprípustná a z toho dôvodu navrhuje správnemu súdu, aby ju ako neprípustnú odmietol. 4. Správny súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého opatrenia, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 12. Správny súd v súlade s § 97 SSP primárne skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. 13. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách.
V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 14. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal administratívnu finančnú kontrolu verejného obstarávania zákazky s názvom „Zriadenie expozície Ekocentrum Čunovo“ s cieľom kontroly súladu finančnej operácie s právom Slovenskej republiky a Európskej únie a usmerneniami a metodickými pokynmi CKO a RO. V rámci kontroly boli zistené nedostatky, v procese vyhodnocovania ponúk, v rámci ktorého verejný obstarávateľ (žalobca) nepožiadal uchádzača o vysvetlenie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti z ktorých nebolo možné posúdiť splnenie podmienok účasti za konanie v rozpore s princípom transparentnosti a rovnakého zaobchádzania v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní. Za tento postup verejného obstarávateľa riadiaci orgán stanovuje uplatnenie finančnej opravy vo výške 25% na hodnotu deklarovaných výdavkov z verejného obstarávania v zmysle bodu 20 Prílohy č. 1 Metodického pokynu CKO č. 5. 15. Podľa názoru správneho súdu je napadnuté opatrenie len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať ďalšie administratívne akty, resp. rozhodnutia žalovaného. Nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu. 16. Správny súd uvádza, že kasačný súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane riešil spor týkajúci sa právomocí správneho súdu vykonať súdny prieskum analogických správnych aktov, ako je napadnutý správny akt v súdenej veci. Predmetom tohto konania je v časti týkajúcej sa otázky prípustnosti súdneho preskúmania napadnutého správneho aktu obdobný skutkový a právny stav, ktorý už bol predmetom konaní a rozhodnutí kasačného súdu, ktoré možno analogicky použiť na súdený prípad, napr. sp. zn. 1Sžfk/33/2017, sp. zn. 10Sžfk/14/2018, sp. zn. 8Sžfk/31/2021, sp. zn. 10Sžfk/30/2021. Analogicky správny súd konštatuje, že správa z kontroly ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o výsledku kontroly je možné považovať len za výstup z kontroly, ktorý sa nemohol dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Správa z kontroly je zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, na základe čoho vykonal žalovaný finančnú korekciu. V správe o kontrole absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou o kontrole nebol žalobca definitívne zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Navyše z administratívneho spisu je zrejmé, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky. 17. Napadnuté opatrenie je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať ďalšie administratívne akty, resp. rozhodnutia žalovaného. Nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu. Žalovaný napadnutým opatrením len konštatoval, že postup verejného obstarávateľa (žalobcu) bol v rozpore s princípom transparentnosti a rovnakého zaobchádzania v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a za tento postup verejného obstarávateľa riadiaci orgán stanovil uplatnenie finančnej opravy vo výške 25% na hodnotu deklarovaných výdavkov z verejného obstarávania, absentuje v ňom právne vynútiteľný výrok, a ide teda o písomnosť s informatívnym charakterom, ktorá môže slúžiť ako podklad pre vydanie ďalších rozhodnutí. Napadnuté opatrenie – Správa z kontroly nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach žalobcu a jeho súdne preskúmanie je preto neprípustné. Napadnuté opatrenie tvorí len podklad pre ďalšie konanie žalovaného. 18. Správny súd pri posudzovaní otázky prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého opatrenia Správa z kontroly analogicky poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/47/2017 zo dňa 28.08.2018, ktorého závery sú použiteľné aj na tento prípad, kde súd konštatoval, že protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov.
Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Až prípadné nesplnenie povinností môže následne viesť k uloženiu sankcie. Najvyšší súd ďalej v tomto rozsudku konštatoval, že protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. Napadnuté opatrenie - Správu z kontroly v danom prípade je možné vzhľadom na svoj účel považovať analogicky za protokol o výsledku inšpekcie, ktorého prieskum je zo správneho súdnictva vylúčený. Správa z kontroly tiež neobsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. 19. Vzhľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba proti napadnutému opatreniu (správe) je neprípustná, pretože žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy, ktorý nemohol mať v tomto štádiu konania za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože ide o podkladové rozhodnutia predbežnej povahy, a preto rozhodol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP o odmietnutí žaloby. 21. Správny súd o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nerozhodoval, pretože rozhodol o odmietnutí žaloby. 22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP. 23. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.