Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Saz/2/2024 0724100219 25. 04. 2024 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100219.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX. XXXXX XXXX, indickej štátnej príslušnosti, cestovný pas Indickej republiky č. D., adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v meste E., časť F. F., E. G. H., zväzový štát A., I., toho času Pobytový tábor Rohovce, zastúpeného Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného J.: K./XXXX-X z 19. decembra 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu J.: K./XXXX-X z 19. decembra 2023, ktorým nebol žalobcovi: A. B. C., cestovný pas Indickej republiky č. D., udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím z 19. decembra 2023 J.: K./XXXX-X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl, neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa ustanovenia § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil mu azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol mu doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa ustanovenia § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 citovaného zákona. 2. Žalovaný založil napadnuté rozhodnutie na zisteniach, podľa ktorých pri vstupe na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny dňa 9. mája 2023 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život. Pri osobných pohovoroch žalobca uviedol, že od roku 1992 ako 18 ročný začal pracovať pre Pandžábsku organizáciu na ochranu ľudských práv (ďalej len „PHRO“) v radoch polície. Poslaním PHRO bolo zhromažďovať údaje o porušovaní ľudských práv v Indii, najmä v radoch polície. Žalobcovi sa počas pôsobenia v tejto organizácii podarilo získať údaje o dvoch prípadoch hrubého porušenia ľudských práv z obdobia 80. rokov 20 storočia, počas bojov za vytvorenie samostatného štátu Khálistán. Jeden prípad sa týkal zabitia 25.000 mladých sikhov a 2.000 policajných dôstojníkov, ktorí odmietli spolupracovať s pandžábskou políciou na vraždení mladých sihkov. Druhý prípad sa týkal umiestnenia bomby v lietadle Air India v roku 1985, pričom pri vyšetrovaní sa malo zistiť, že strojcom útoku bol agent indickej vlády. Keďže polícia, v rámci ktorej pracoval, začala mať podozrenie, že stojí za únikom informácií, PHRO mu odporučila dať výpoveď a z bezpečnostných dôvodov odísť z Indie. V roku 1999 sa v Indii k moci dostala nová
vláda, ktorá sa pri rokovaniach za zatvorenými dverami dohodla s organizáciami zastupujúcimi sikhov, že v Pandžábe zavládne mier medzi políciou a sikhskou menšinou, čo bolo dlhodobo dodržiavané. V roku 2005 mu bolo zo strany PHRO ponúknuté vycestovať do Kanady a požiadať tam o medzinárodnú ochranu, čo však odmietol a namiesto toho vycestoval do Nemecka, Malajzie a Singapúru. V roku 2006 sa v Indii zosobášil a s manželkou odišli do Austrálie, kde žili do roku 2009, kedy sa vrátili do krajiny pôvodu. Dôvodom návratu bola opätovná ponuka práce pre PHRO. V rokoch 2011 až 2014 žil aj s rodinou v Anglicku, kde pracoval ako kuriér. Na vstup do Anglicka mali študijné víza, o ktorých žiadateľom bola jeho manželka. Z dôvodu nespokojnosti s prostredím sa celá rodina v roku 2014 vrátila do Indie. Žalobca sám ešte v roku 2014 odišiel do Dubaja, kde mal postupne viacero zamestnaní, ako člen bezpečnostnej služby na letisku, vodič nákladného auta a manažér logistiky. V roku 2021 si v Dubaji založil vlastnú firmu, ktorá sa zaoberala nákupom použitých počítačov z USA, Kanady a Austrálie a ich následným predajom v Indii. Manželka spolu s deťmi naďalej žili v Indii a on pravidelne cestoval z Dubaja za nimi naspäť. 3. Podľa vyjadrení žalobcu, jeho problémy začali v roku 2020, kedy vstúpil do hnutia L. A. H., ktoré založil známy herec B. B. B. (H. B.). Cieľom hnutia bolo pokojnou cestou riešiť problémy v Pandžábe, najmä sociálne postavenie sikhov. Na podporu hnutia vznikla v aplikácii M. skupina, v ktorej bol žalobca v minulosti aktívny a podporoval ciele vodcu hnutia H. B., aby sa z nej postupne stala politická strana. V druhej polovici roku 2022 po smrti zakladateľa hnutia sa novým vodcom stal E. B., ktorý však hnutie zradikalizoval. Indická polícia začala mať podozrenie, že žalobca s novým vodcom E. B. spolupracujú, pretože obaja žili v minulosti v Dubaji, na začiatku pracovali ako vodiči nákladných áut a neskôr boli manažérmi v doprave. Žalobca však spoluprácu poprel a uviedol, že s menovaným sa nikdy nestretol. 4. Žalobca doplnil, že v minulosti mal podporu od vicepremiéra pandžábskej vlády N. A. B., pretože medzi nimi bola osobná dohoda, že pokým mu bude poskytovať informácie, bude nad ním držať ochrannú ruku a nič sa mu nestane. Vicepremiér však v septembri 2021 kvôli obvineniam z korupcie o svoj post prišiel a žalobca stratil sľúbenú ochranu. 5. Ďalšie nebezpečenstvo vníma v tom, že súčasným generálnym riaditeľom Národnej vyšetrovacej agentúry (ďalej len „NIA“) je H. C., ktorý bol v rokoch 1992 až 1997 členom pandžábskej polície v čase, keď žiadateľ získaval informácie o zabitých sikhoch. 6. Keďže v minulosti pracoval na polícii a mal tam ešte nejakých priateľov, od jedného z nich sa dozvedel, že je vyšetrovaný z dôvodu poskytovania informácií PHRO ohľadom zabitých a nezvestných ľudí v Pandžábe. Keďže mal obavu, že by mohol byť zaistený a vyšetrovaný, rozhodol sa odísť z Indie na Ukrajinu, odkiaľ prišiel na Slovensko. Počas pobytu na Slovensku sa dozvedel, že ho doma hľadala polícia, monitorovala jeho dom a po otcovi mu odkázala, že sa má vrátiť do krajiny pôvodu. Žalobcova manželka dostala od známeho pozvanie do Kanady, no polícia jej a deťom odmietla vydať cestovné pasy a nariadila jej domáce väzenie. V prípade návratu sa žalobca obáva trestného stíhania zo strany polície, ale aj možných problémov s organizáciou PHRO, ktorá od neho žiada, aby pre ňu naďalej pracoval. Konkrétne vyhrážky však žalobca neuviedol. 7. Žalovaný ku neudeleniu azylu podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle konštatoval, že aby mohol byť osobe udelený azyl, ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z ustanovenia § 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv alebo slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. 8. Žalovaný v prvom rade zaujal stanovisko ku práci žalobcu v PHRO, ku ktorej si zaobstaral aktuálne informácie. Jedná sa o regionálnu ľudskoprávnu organizáciu, v ktorej pôsobia právnici na dobrovoľnom základe a svoje výdavky si hradí z členských príspevkov a darov. Od vlády a politických strán dary neprijímajú. PHRO vyšetrovala napríklad okolnosti príchodu a vzostupu E. B. a vyšetrovanie vydávania zbrojných licencií aktivistom hnutia L. A. H.. Keď E. B. prevzal vedenie tejto organizácie, došlo k radikalizácii hnutia, čo vyústilo do útokov na policajnú stanicu a neskôr k jeho zatknutiu. Žalovaný konštatoval, že predložené dôkazy síce nevyvracajú výpoveď žalobcu ohľadom jeho činnosti v organizácii PHRO, ale v zásade ani nesvedčia, že by mal byť v súvislosti s jeho prácou spájaný s radikalizáciou alebo útokmi hnutia L. A. H.. Pôsobenie v organizácii je plne legálne. V priebehu konania žalobca neuviedol jediný akt, ktorý by zo strany uvedenej organizácie bolo možné považovať za tak závažného charakteru, že ho prinútil z krajiny odísť. Jeho obavu o vlastnú bezpečnosť pred členmi organizácie PHRO nemožno považovať za opodstatnenú. 9. Žalovaný ďalej vyhodnotil podozrenie žalobcu, že je sledovaný inštitúciou NIA kvôli jeho blízkym kontaktom s radikálnym predsedom hnutia L. A. H.. Zo zadovážených všeobecných informácií o NIA a L. A. H. nevyplýva, že by jestvovala súvislosť medzi vodcom E. B. a žalobcom. Potvrdzuje to aj jeho výpoveď, podľa ktorej sa s ním nepozná a osobne do kontaktu s ním nikdy neprišiel. Sám uviedol, že po
nástupe E. sa od hnutia pre jeho radikalizáciu dištancoval, za čo bol na internete jeho členmi kritizovaný. Obrátil sa na políciu so žiadosťou o ochranu, ktorá však bola nečinná. Žalobca však políciu podozrieval, že vedie voči nemu trestné stíhanie pre jeho aktivity spred 30 rokov, keď získaval informácie pre PHRO. Uvedené podozrenie však podľa názoru žalovaného nemalo žiaden reálny základ a bolo založené iba na údajnej informácii od priateľa z polície. V konaní nebolo preukázané, že by nejaké oznámenie o začatí trestného stíhania žalobca obdržal alebo že by bol zo strany polície obvinený. Vo vzťahu k údajnému trestnému stíhaniu žalovaný dodal, že osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním či potrestaním nie sú utečencami, pretože utečenec je obeťou bezprávia a nie osobou utekajúcou pred zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4SžoKS/57/2006). Žalovaný z dostupných informácií zistil, že súdny systém v Indii nezlyháva, vnútroštátna ochrana je dostupná a účinná. 10. Žalovaný následne pristúpil k posudzovaniu podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany a dospel k záveru, že sa nemožno domnievať, že žalobca bude čeliť v prípade návratu do krajiny pôvodu reálnej hrozbe vážneho bezprávia. 11. K negatívnym záverom dospel žalovaný aj v prípade žiadosti o udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny a poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, keďže na území Slovenskej republiky žiadnych takých rodinných príslušníkov nemá. 12. Záverom žalovaný doplnil, že pred vydaním rozhodnutia mu bolo doručené stanovisko právnej zástupkyne žalobcu s doplnením 8 videí, ktoré sú však obsahovo zhodné s videami, ktoré boli do konania doložené už skôr. Jedinou novou skutočnosťou sú tvrdenia o zmrazení bankového účtu žalobcu v Dubaji na pokyn indických štátnych orgánov, ku ktorému však žalovaný uviedol, že nedisponuje informáciou o dôvode zmrazenia tohto účtu, pričom samotnú skutočnosť nemožno považovať za prenasledovanie, prípadne diskrimináciu a to ani v prípade, ak je voči nemu nejaké trestné vyšetrovanie skutočne vedené. II. Správna žaloba 13. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 14. Úvodom žalobca namietal, že žalovaný nesprávne pochopil podstatu a skutočné dôvody, z ktorých pramení jeho strach z návratu do krajiny pôvodu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Jeho obava totiž nespočíva v prenasledovaní príslušnými orgánmi krajiny pôvodu v dôsledku spájania s radikalizáciou súvisiacou s jeho prácou pre PHRO (ako nesprávne uvádza žalovaný) ale je založená na tej skutočnosti, že NIA na čele s H. C. sa snaží použiť údajnú radikalizáciu žalobcu prostredníctvom jeho napojenia sa na organizáciu L. A. H., ako zámienku, avšak skutočným dôvodom žalobcovho prenasledovania štátnymi orgánmi je jeho práca pre PHRO a špionážna činnosť v polícii, vďaka ktorej došlo k priznaniu a následnému odsúdeniu vysokých policajných hodnostárov za zločiny proti ľudskosti a vražde 25.000 príslušníkov sikhskej náboženskej menšiny a 2.000 príslušníkov policajného zboru, ktorí sa na týchto vraždách odmietali zúčastniť. NIA má motív zadržať žalobcu s cieľom zistiť, akými ďalšími informáciami žalobca disponuje, resp. ktorých ďalších príslušníkov polície by dokázal odhaliť. Z uvedeného vyplýva zároveň záver, že žalovaný za základ nesprávneho právneho posúdenia vzal skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na výpoveď v rámci doplňujúceho pohovoru z 17. augusta 2023, kde žalobca uviedol, že jeho priateľ B. F., ktorý v súčasnosti pracuje na polícii mu oznámil, že sa proti nemu vedie vyšetrovanie z dôvodu, že žalobca v minulosti poskytoval PHRO informácie týkajúce sa zabitia mladých sikhov, pričom organizácia PHRO je štátnymi orgánmi vnímaná ako mimovládna organizácia, ktorá pracuje proti vládnej politike zameranej na potláčanie práv sikhov a ich snáh o osamostatnenie s a vytvorenie vlastného štátu. 15. Žalobca ďalej dôvodil, že jeho začleneniu do radov polície pomáhali iní členovia PHRO pracujúci na polícii. Informácie, ktoré v priebehu práce v polícii získaval mali slúžiť ako poistka, avšak najvyšší predstaviteľ PHRO mu pri osobnom stretnutí oznámil, že ak ich komukoľvek vyzradí, jeho spolupráca bude ukončená a môže byť zlikvidovaný políciou alebo členmi PHRO infiltrovanými v polícii, ktorí by mali v dôsledku jeho vyzradenia obavy z odhalenia. Identita žalobcu ako špióna bola síce ešte v roku 1997 odhalená, avšak v dôsledku dohody medzi novou vládou v štáte Pandžáb a mimovládnymi organizáciami boli vzťahy medzi políciou a mimovládnymi organizáciami urovnané a po istú dobu bol žalobca v bezpečí. Žalobca mal taktiež osobne sľúbenú ochranu od námestníka hlavného ministra A. N. A. B., že sa trestného stíhania obávať nemusí. Tu žalobca opätovne poukázal na list od Deputy Chief PHRO z 1. októbra 2023, v ktorom potvrdzuje dlhodobú spoluprácu so žalobcom a odporúča poskytnúť žalobcovi medzinárodnú ochranu z dôvodu ohrozenia jeho života v prípade návratu do Indie kvôli súdnym excesom a falošným dôsledkom zo strany štátnych orgánov. 16. Žalobca namietal aj závery o neexistencii prepojenia medzi ním a E. B.. Hoci sa s ním nikdy nestretol resp. osobne nerozprával, zúčastnil sa na podujatiach dopravných manažérov z celých Spojených
arabských emirátov, na ktorých bol E. B. taktiež prítomný. Z týchto podujatí boli vyhotovené fotografie a zaznamenaná účasť jednotlivých účastníkov, ktorými NIA podľa presvedčenia žalobcu disponuje. Ďalším dôkazom, ktorým NIA disponuje, sú maily od E. B., ktoré adresoval žalobcovi, a ktoré nikdy neotvoril. 17. Prepojenie žalobcu s hnutím L. A. H. vyplýva aj z jeho účasti na farmárskych protestoch ešte so zosnulým zakladateľom H. B., z čoho vyplýva, že bol jeho zakladajúcim členom a od začiatku mal vplyv na formovanie hnutia. Po prevzatí moci E. bolo hnutie vyhlásené za zakázanú organizáciu a s jej členmi sa v súčasnosti zaobchádza ako s protinárodnými činiteľmi. Žalobca ďalej poukázal na predložený článok, že NIA zintenzívňuje zásahy proti radikálom z Khalistanu, pričom jeden z hľadaných je aj O. B. B., s ktorým sa žalobca stretával a kamarátil počas jeho pobytu v Austrálii. Po jeho radikalizácii s ním prerušil kontakty avšak na internete sú dostupné ich spoločné fotky. 18. Žalobca opätovne zdôraznil, že vykonštruované prepojenie jeho osoby s E. B. zo strany NIA je len zámienkou potrestať ho za aktivity ktorý vykonával v prospech PHRO. Oficiálne totiž nemôže byť obvinený z vynášania informácií z polície pre PHRO, pretože v čase jeho pôsobenia tam pôsobil aj H. C., ktorý je momentálne na čele NIA ako riaditeľ a musel by tým pádom vysvetľovať, prečo nebol žalobca napriek jeho odhaleniu stíhaný. 19. Za nesprávne právne posúdenie žalobca považoval aj závery o nepodloženom trestnom stíhaní, o ktorom sa dozvedel od jeho priateľa pracujúceho na polícii. Žalobca pritom uviedol, že sa dvakrát obrátil na políciu kvôli vyhrážkam zo strany radikálov kvôli statusom proti E. B., avšak tá bola nečinná, rovnako ako aj súd, na ktorý sa obrátil so sťažnosťou proti nečinnosti polície. Nekonanie orgánov žalobca vysvetľuje práve tým, že je voči nemu vedené trestné stíhanie a ochrana mu nebola poskytnutá aj pre jeho minulú špionážnu činnosť. Jeho priateľ, ktorý mu poskytuje informácie o jeho trestnom stíhaní bol jeho kolegom ešte v čase jeho pôsobenia v radoch polície. Vo vzťahu k nedoloženiu žiadnych dôkazov k začatiu trestného stíhania žalobca uviedol, že ani 25.000 mladých sikhov ktorí boli zavraždení nedostalo žiadne oznámenie o začatí trestného stíhania. Rovnaká situácia sa pritom odohráva aj momentálne, keď E. B. je väznený bez akéhokoľvek rozhdonutia. NIA a ostatné bezpečnostné zložky v Indii vo vzťahu k sikhskej náboženskej menšite zneužívajú štátnu moc. 20. Ku konštatovaniu žalovaného, že žalobca nie je vedený na žiadnom zozname hľadaných osôb pre terorizmus uviedol, že do konania doložil zoznam 154 ľudí, ktorí boli nedávno zadržaní políciou napriek tomu, že sa na žiadnom zozname vopred nenachádzali. V Indii dochádza k zatýkaniu ľudí spájaných s L. A. H. bez ohľadu na to, či sú na zozname teroristov alebo nie. Žalobcova minulosť a jeho stále aktívna pozícia v PHRO naopak odôvodňujú nebezpečenstvo jeho trestného stíhania. Zo správy o situácii v oblasti ľudských práv za rok 2022 od Amnesty International zo dňa 27. marca 2023 pritom vyplýva, že NIA zatkla jedenásť aktivistov za ľudské práva za ich údajnú účasť na násilnostiach počas osláv P. F. v roku 2018. 21. Žalobca bol toho názoru, že pokiaľ by aj vyššie uvedené skutočnosti neodôvodňovali závery o žalobcovom prenasledovaní, tak sledovanie jeho manželky, uloženie jej domáceho väzenia, časté vypočúvanie ohľadom miesta pobytu žalobcu a s tým spojené psychické nátlaky na ňu, zhabanie žalobcovho počítača, telefónu a kamerového systému z domu žalobcu, zaistenie pasu jeho manželky a zablokovanie vydania nového (rovnako tak jeho deťom), psychický nátlak na žalobcovho otca s výzvou, aby odkázal synovi, že sa má vrátiť domov, pričom po tejto návšteve bol otec hospitalizovaný pre panický atak, nereagovanie na žiadosť o poskytnutie ochrany pred vyhrážkami zo strany radikálov ako aj zablokovanie účtu v banke v Dubaji na pokyn indických orgánov, sú dostatočným dôkazom snahy indických orgánov žalobcu prenasledovať. V súčasnosti bolo pritom otvorené vyšetrovania starých prípadov mimosúdnych vrážd a masových kremácií viac ako 8.000 nezvestných osôb zabitých v Pandžábe bezpečnostnými zložkami štátu o čom doložil niekoľko článkov z médií. PHRO pri vyšetrovaní pritom využíva aj naďalej informácie zadovážené žalobcom v minulosti ako aj počas jeho stálej a aktívnej spolupráce v pozícii spracovateľ a správca údajov. Žalobca totiž spolu s PHRO aj naďalej pracujú na nových prípadoch porušovania ľudských práv a zneužívania verejných právomocí. Obnovenie vyšetrovania jednoznačne odôvodňuje žalobcove obavy zo snáh o jeho umlčanie prostredníctvom fingovaného stíhania za údajný radikalizmus. 22. Ako novú skutočnosť žalobca uviedol, že PHRO rozhodla, že jeho ďalšou úlohou bude získavať informácie v USA, pretože na sikhov žijúcich v USA a Kanade je zacielená indická vláda, ktorá ich považuje za stúpencov radikálneho hnutia za osamostatnenie Pandžábu a vytvorenie Khalistanu. Uvedené žalobca preukázal fotokópiou potvrdenia o žiadosti o víza do USA a inštrukciami k pohovoru. 23. Žalobca bol ďalej toho názoru, že vo vzťahu k posúdeniu žalobcu ako utečenca žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba všeobecne odcitoval príslušné ustanovenia stanoviska Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4. marca 1996, pričom
nedostatočne resp. vôbec sa nevysporiadal s dôležitými informáciami ktoré žalobca doložil do konania a ktoré preukazujú, že utečencom je. Žalovaný iba zbežne vyhodnotil informácie o krajine pôvodu, avšak výpovediam a dôkazom ktoré predložil žalobca znejúce v jeho prospech pozornosť nevenoval, resp. nevyvrátil ich relevantnosť pre daný prípad. Za neprípustné považuje predovšetkým opomenutie vysporiadať sa s prenasledovaním jeho manželky, psychický nátlak na jeho otca a zablokovanie bankového účtu v Dubaji. 24. Za porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným, teda žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP žalobca považuje aj nedostatočné a chaotické evidovanie dôkazov predkladaných žalobcom v priebehu jeho výsluchov, ktoré boli do spisu iba založené bez riadnej evidencie v zápisnici o poskytnutí vyjadrenia. 25. Za nezákonnosť rozhodnutia spadajúcu pod žalobný dôvod podľa písm. g) považuje žalobca aj odignorovanie druhého dôvodu o udelenie azylu a to z dôvodu náboženského prenasledovania ako príslušníka náboženskej a národnostnej menšiny sikhov. K tejto skutočnosti sa žalovaný nijakým spôsobom nevyjadril. Všetky popísané problémy žalobcu pritom pramenia a sú spojené s náboženským prenasledovaním sikhskej náboženskej menšiny a ich diskriminácie v Indii. Žalobca príkladom poukázal na články v médiách týkajúce sa porušovania ľudských práv sikhskej náboženskej menšiny. 26. Vo vzťahu k neudeleniu azylu záverom poukázal na nesprávne závery žalovaného, že žalobcovi nehrozí prenasledovanie bezpečnostnými zložkami Indie a že India je demokratická a bezpečná krajina, pretože v konaní doložil množstvo dôkazov a verejne dostupných článkov preukazujúcich opak, teda že orgány Indie páchajú zverstvá na svojich občanoch, ktorí sú odlišného politického alebo náboženského zmýšľania a to bez ohľadu na to, či sa jedná o príslušníka radikálneho hnutia alebo obyčajného mladého sikha ktorý nemal s radikálnym hnutím nič spoločné. 27. Napokon žalobca namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany, pretože nemal doposiaľ čeliť mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu a nie je objektívne možné sa domnievať, že by mu takáto forma trestu v prípade jeho návratu hrozila. Žalobca je toho názoru, že žalovaný mal skúmať vyššie uvedenú hrozbu v súvislosti s prípadným trestným stíhaním a výkonom trestu za trestný čin, ktorý je obdobným trestným činom, ako napr. zneužívanie právomoci verejného činiteľa a to za špionážnu činnosť žalobcu v radoch polície, resp. údajnú radikalizáciou žalobcu. Namiesto toho totiž žalovaný skúmal, či takáto hrozba existuje v súvislosti s opustením krajiny. Z aktuálnych informácií o krajine pôvodu, ktoré žalobca zabezpečil, vyplýva, že obvinenia z mučenia a mimosúdnych popráv pretrvávajú, pričom dlhodobo sú chránení príslušníci ozbrojených zložiek pred braním na zodpovednosť (čo vedie takmer k beztrestnosti), pokiaľ vážne porušia ľudské práva, napríklad zabitím civilného obyvateľstva. Čo sa týka väzenského systému, je časté mučenie, zneužívanie a znásilňovanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní a bezpečnostných zložiek vo vzťahu k marginalizovaným skupinám, telesné tresty, okovov na nohy a reťazí. III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 28. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 29. Žalovaný nesúhlasil, že by nesprávne pochopil podstatu skutočných dôvodov žiadosti o udelenie azylu. Žalobca totiž sám uviedol, že je voči nemu vedené trestné stíhanie kvôli separatistickému hnutiu za samostatný Khalistan. Jeho vyjadrenie bolo dôvodom, prečo žalovaný preveroval, či prípadné trestné stíhanie mohlo mať reálny základ a či mohol byť s radikálnym hnutím nejako spájaný. Žalovaný preveroval činnosť PHRO, pričom zabezpečené informácie spomínali aj jej činnosť v súvislosti s radikalizáciou hnutia L. A. H. a preto bolo povinnosťou žalovaného tieto informácie aj vo vzťahu ku žalobcom tvrdeným skutočnostiam, že je sledovaný NIA pre jeho blízke kontakty s radikálnym predsedom uvedeného hnutia, preveriť. Žalovaný následne konštatoval, že neexistuje súvislosť prenasledovania žalobcu s jeho prípadnou radikalizáciou. Ak teda žalovaný skúmal vzťah žalobcu a E. B. a vyvodil záver, že práca v prospech PHRO nemala priamu súvislosť s radikalizáciou hnutia L. A. H. a teda aj samotného žalobcu, na takomto závere nie je nič nepreskúmateľné alebo nezrozumiteľné. 30. Žalovaný ďalej konštatoval, že prenasledovanie žalobcu je potrebné vnímať v dvoch rovinách a to počas jeho pobytu v krajine a po jeho odchode. Jeho prenasledovanie počas pobytu v krajine pôvodu bolo vylúčené, nikdy nemal problémy so štátnymi orgánmi, nebol z ničoho obvinený ani vyšetrovaný. Z krajiny odišiel pre obavu z trestného stíhania v dôsledku práce pre PHRO, čo nebolo podložené objektívnymi skutočnosťami. Screenshoty z WhatsApp aplikácie sú iba všeobecného a nepreukazného charakteru. Pokiaľ by aj bol trestne stíhaný, nebolo by mu umožnené krajinu pôvodu opustiť. Sám však potvrdil, že od roku 2021 pravidelne z Indie cestoval do Dubaja a naspäť, bez akýchkoľvek obmedzení. Čo sa týka prenasledovania po jeho odchode z Indie, to žalovaný taktiež vylúčil a to napriek tvrdeniam neumožnení jeho manželke vycestovať a zablokovaniu účtu v Dubaji. Dôvod uvedeného nebol
preukázaný a nebolo preto zrejmé, že by mal súvisieť s jeho aktivitami v rámci PHRO. Navyše, ak by aj jeho rodina čelila uvedenému konaniu resp. prenasledovaniu zo strany polície, mohli využiť všetky zákonné prostriedky na využitie ústavných práv týkajúcich sa ochrany osobnosti a práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca však nepreukázal, že by sa primárne domáhal vnútroštátnej ochrany, ktorá má prednosť pred tou medzinárodnou. 31. K námietke týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v dôsledku neposúdenia žiadosti žalobcu o poskytnutie medzinárodnej ochrany aj pre prenasledovanie z náboženských dôvodov žalovaný uviedol, že žalobca na uvedené dôvody nikde nepoukázal. S odkazom na znenie dokumentu Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o právnom postavení utečencov vydaný Úradom Vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov konštatoval, že neboli v konaní preukázané žiadne diskriminačné prvky súvisiace s jeho náboženským presvedčením, ktoré by ho akýmkoľvek spôsobom obmedzovali. Tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný touto skutočnosťou nezaoberal možno považovať za zavádzajúce. 32. Vo vzťahu k predloženým dôkazom týkajúcim sa porušovania práv sikhov žalovaný konštatoval, že v Indii ich žije takmer 30 miliónov, pričom najmä v minulom storočí čelila terorizmu zo strany extrémistickej organizácie Khalistan Force, bojujúcej za vytvorenie samostatného štátu sikhov. Napriek uvedenému a hoci bezpečnostné zložky pohyb niektorých sikhskych aktivistov v zahraničí monitorujú, neexistujú žiadne informácie, že by v domovskej krajine čelili závažným problémom súvisiacim s ich etnicko-náboženskou príslušnosťou. Žalovaný jedným dychom nevylúčil, že by v minulosti k útokom voči sikhom dochádzalo, avšak v daných prípadoch boli terčom útokov výhradne extrémisti hnutia Khalistan Force a nie bežní sikhovia. Napriek množstvám článkov žalobca nepredložil jediný, ktorý by sa týkal zavraždenia bežného sikha, ktorý by nemal s radikálnym hnutím žiadne prepojenie. Žalobca do konania predložil iba články všeobecného charakteru, ktoré skôr poukazujú na individuálne zlyhania v oblasti dodržiavania ľudských práv, nie na zásadné porušovanie ľudských práv v Indii ako takej. 33. V reakcii na vyjadrenie žalovaného sa žalobca vyjadril, že novou skutočnosťou je presťahovanie žalobcovej manželky s deťmi na novú adresu, následkom čoho bolo predvolanie žalobcovho brata na výsluch na políciu, kde bol dopytovaný na miesto ich pobytu. 34. Ku konštatovaniam žalovaného, že články predkladané žalobcom nepreukazujú zabíjanie bežných sikhov bez prepojenia na radikálne hnutie, uviedol, že ak by existovali dôkazy o zabíjaní nevinných ľudí indickými štátnymi orgánmi, tieto by výraznou mierou spochybnili pevné základy demokracie Indického štátu. Do konania žalobca doložil odkazy na články týkajúce sa zabíjania sikhov, ku ktorému došlo na začiatku a v priebehu 90 rokov. Žalobca doložil aj článok, ktorý hovorí o prijímaní nových nariadení týkajúcich sa zákona o národnej bezpečnosti ktorý bol uplatnený voči vodcovi hnutia L. A. H., E. B. a jeho spolupracovníkom, ktorí sú momentálne väznení od marca minulého roka. Podľa nového zákona o národnej bezpečnosti môže vláda zadržať jednotlivcov až na 12 mesiacov bez vznesenia obvinenia. Pandžábska vláda totiž uviedla, že členovia radikálnej skupiny sú naďalej aktívni a predstavujú hrozbu pre právo a poriadok. 35. Vychádzajúc z uvedeného, keďže v minulosti dochádzalo k vraždám sikhov bez rozdielu a s prihliadnutím na významné postavenie žalobcu ako člena PHRO, ktorý sa aj naďalej aktívne podieľa na odhaľovaní porušovania ľudských práv, mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí nebezpečenstvo spočívajúce v jeho zadržaní členmi NIA pre jeho napojenie na L. A. H.. IV. Relevantné právne predpisy Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d). Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa § 19a ods. 1 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle, ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. V. Skutkové a právne závery správneho súdu 36. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 25. apríla 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 37. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi neudelil azyl podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil mu azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13a ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 38. Žalobca do centra pozornosti postavil žalobné body týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, rozpornosti skutkového stavu s administratívnym spisom a podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. 39. Správny súd je toho názoru, že v prvom rade je potrebné zaujať stanovisko k tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože prípadné konštatovanie dôvodnosti tejto námietky by bránilo správnemu súdu zaoberať sa vecnou stránkou, teda otázkou správnosti právneho posúdenia. Z lingvistickej stránky vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmať.
Nemožno sa teda zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie neobstojí po stránke formálnej. 40. Špecifikom konania o azyle a nadväzujúceho súdneho prieskumu z neho vychádzajúceho rozhodnutia je absencia odvolacích námietok žiadateľa o azyl, vo vzťahu ku ktorým by správny súd mohol zaujať záver o prípadnom nedostatočnom odôvodnení ich posúdenia zo strany migračného úradu. Namiesto toho správny súd posudzuje, či sa migračný úrad v konaní o žiadosti o udelenie azylu dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal s tvrdeniami žiadateľa tvoriacimi jeho azylový príbeh a ktoré majú preukazovať dôvodnosť priznania medzinárodnej ochrany. 41. Posudzovanie každej žiadosti o medzinárodnú ochranu v rámci Spoločného európskeho azylového systému (na ktorého budovaní sa podieľa aj Slovenská republika) prebieha v dvoch na seba nadväzujúcich etapách, ktorých vykonanie musí byť náležite odzrkadlené v odôvodnení rozhodnutia o žiadosti. Každé rozhodnutie, by preto malo sledovať určitú logickú a chronologickú postupnosť. 42. Prvou etapou je zisťovanie skutkového stavu, pri ktorom by mal migračný úrad úzko spolupracovať so žiadateľom o azyl. Zisťovanie skutkového stavu v tomto kroku je v zásade skúmanie dôveryhodnosti azylového príbehu žiadateľa a to ako celku ako aj s prihliadnutím na jeho detaily. Na tento účel by mal preto žalovaný jednoznačne uviesť, ktorým tvrdeniam verí a bude na ich základe hodnotiť aj žiadosť o udelenie azylu a naopak, ktorým neverí (a prečo) a nebude ich zohľadňovať. Iba s dôveryhodným príbehom totiž možno ďalej pracovať a právne ho posudzovať, či žiadateľovi hrozí prenasledovanie pre niektorý z azylovo relevantných dôvodov podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle. 43. Keďže je právna úprava obsiahnutá v zákone o azyle výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „smernica č. 2011/95/EÚ“), pri aplikácii dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy bude potrebné zohľadňovať nepriamy účinok uvedenej smernice a teda aplikovať resp. vykladať ju eurokonformným spôsobom a v jej kontexte. 44. Pri posudzovaní dôveryhodnosti azylového príbehu by preto mal migračný úrad vychádzať z čl. 4 ods. 5 smernice č. 2011/95/EÚ, podľa ktorého v prípade, že členské štáty uplatňujú zásadu, podľa ktorej je povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu (čo je aj prípad právnej úpravy obsiahnutej v zákone o azyle, konkrétne § 4 ods. 1), a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie sú podložené listinným alebo iným dôkazom (čo umožňuje § 19a ods. 3 zákona o azyle a citovaný článok smernice č. 2011/95/EÚ je do toho ustanovenia priamo premietnutý), tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené tieto podmienky: a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť; b) boli predložené príslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé vysvetlenie týkajúce sa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí; c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické a prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a všeobecnými informáciami týkajúcimi sa prípadu žiadateľa; d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo žiadateľ preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. 45. Podobne aj Najvyšší správny súd Českej republiky zdôraznil, že „záver žalovaného o tom, že azylový príbeh žiadateľa či jeho časť sú nedôveryhodné, je podmienený dôsledným preskúmaním dôveryhodnosti tejto výpovede, na čo by sa mal zamerať pohovor so žiadateľom a jeho výpoveď by následne mala byť riadne vyhodnotená podľa všeobecne uznávaných indikátorov dôveryhodnosti, ako sú zhrnuté v čl. 4 ods. 5 kvalifikačnej smernice. Medzi nich patrí predovšetkým vnútorná a vonkajšia konzistencia žiadateľovej výpovede, otázka, či je táto výpoveď dostatočne konkrétna, jej plauzibilita vo svetle relevantných informácií o zemi pôvodu atď..“ (pozri napr. rozsudky NSS zo 6. februára 2008, čj. 1 Azs 18/2007-55, z 28. júla 2009, čj. 5 Azs 40/2009-74, z 25. júna 2015, čj. 4 Azs 71/2015-54, č. 3279/2015 Sb. NSS, alebo z 12. apríla 2021, čj. 5 Azs 97/2019-41). 46. Druhou etapou posudzovania azylovej žiadosti je vlastné právne posúdenie ustáleného azylového príbehu, pričom v tejto etape ide už o výlučnú činnosť migračného úradu. Správny súd však opakuje, že pokiaľ nedôjde k riadnemu vyhodnoteniu celého azylového príbehu žalobcu, resp. jeho smerodajných častí, a k ustáleniu východiskového skutkového základu, nie je dôvod aby vôbec migračný úrad začal neúplne vyhodnotený azylový príbeh právne posudzovať. 47. Správny súd preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcom prezentovaným skutočnostiam v priebehu azylového konania dospel k záveru, že žalovaný načrtnutým spôsobom nepostupoval, keď sa primárne nevysporiadal s azylovým príbehom žalobcu ako celkom ako aj s jeho konkrétnosťami a teda chýba konštatovanie, či žalobca ako osoba dôveryhodne predostrel všetky významné skutkové okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom ďalšieho posudzovania jeho žiadosti
o udelenie azylu. Žalovaný takpovediac preskočil túto etapu a pristúpil k právnemu posudzovaniu čiastkových skutkových zistení týkajúcich sa žalobcu a súvisiacej situácie v Indii, ktoré však nemôže byť náležité a pôsobí mätúco. Žalovaný sa totiž sústredil predovšetkým na overenie tvrdení týkajúcich sa existencie a všeobecného fungovania subjektov, zo strany ktorých údajne hrozí žalobcovi prenasledovanie (odzrkadľujúce skôr všeobecnú situáciu v krajine pôvodu), pričom úplne do úzadia sa dostalo overovanie a vyhodnocovanie dôveryhodnosti tvrdení týkajúcich sa života žalobcu, pre ktoré mu prenasledovanie údajne hrozí. Azylový príbeh a predkladané dôkazy pritom poskytujú časovo aj skutkovo rozsiahlejší podklad (hoci niekedy pôsobiaci neprehľadne), ktorý sa však priamoúmerne neodrazil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a prijaté závery sú povrchné. V tomto smere preto správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ako dôvodné a rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 48. Žalobcov azylový príbeh možno totiž z časového hľadiska rozdeliť na tri etapy. Prvou, úvodnou etapou, sú udalosti, ktoré sa odohrali v dávnej minulosti a ktoré by mali mať podstatný a priamy vplyv na udalosti z posledných troch rokov žalobcovho života (ako aj jeho najbližšej rodiny) pred odchodom z Indie. Jedná sa o jeho pôsobenie v organizácii PHRO a následného života žalobcu, ktorý menil krajiny pobytu ako aj zamestnania. Ďalšou etapou je práve obdobie necelých troch rokov pred jeho odchodom z Indie, kedy sa od roku 2021 podľa jeho tvrdení aktívne zapájal do činnosti hnutia L. A. H. a kedy sa politická situácia v krajine pôvodu zmenila v jeho neprospech. Poslednou treťou a najvýznamnejšou etapou (z pohľadu informácií relevantných pre posúdenie azylovej žiadosti žalobcu) sú udalosti, ktoré sa odohrali po jeho odchode z Indie, predovšetkým údajného zahájenia trestného stíhania pre podporu separatistického hnutia L. A. H., na to nadväzujúce okolnosti týkajúce sa domáceho uväznenia jeho manželky a jej častých výsluchov, nevystavenie cestovných dokladov jeho detí a návštev jeho otca políciou, ako aj udalostí týkajúcich sa zmrazenia účtu v banke v Dubaji. Iba po riadnom vyhodnotení uvedených skutočností možno pristúpiť k posudzovaniu a prospektívnemu rozhodnutiu, či zakladajú potencialitu prenasledovania v budúcnosti po prípadnom návrate žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu. 49. Práve takto košato popísaný azylový príbeh poskytuje migračnému úradu dostatočný priestor na overenie jeho vnútornej a vonkajšej konzistentnosti, plauzibility, detailnosti alebo prípadnej vnútornej rozpornosti. Správny súd si uvedomuje, že s ohľadom na žalobcom predložený široký rozsah informácií a veľké časové rozpätie môže byť pre žalovaného azylový príbeh neprehľadný a orientácia v ňom sťažená, avšak to je náplňou jeho činnosti pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu, aby azylový príbeh rozlúštil a detegoval prípadné nezrovnalosti, ku ktorých vyjasneniu má následne pristúpiť, prípadne ktorých nevyjasnenie bude mať za následok konštatovanie jeho nedôveryhodnosti. V prejednávanej veci navyše žalovaný nie je odkázaný výlučne na prácu s holými tvrdeniami žalobcu o jeho prenasledovaní v krajine pôvodu (ktoré by musel vyhodnocovať v súlade s ustanovením § 19a ods. 3 zákona o azyle) pretože žalobca bol schopný zabezpečiť dôkazy, ktorými sa snaží preukázať svoje tvrdenia a to aj vďaka jeho kontaktu s rodinou, ktorá zostala v krajine pôvodu a tieto dôkazy a nové skutkové okolnosti mu vie sprostredkovať. 50. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí úvodom celkom správne zameriava svoju pozornosť na overenie informácií ohľadom pôsobenia žalobcu v PHRO, avšak vo výsledku sa jeho závery vôbec netýkajú jeho osoby resp. jeho deklarovanej funkcie špióna a či sa skutočne pričinil na tak významnej činnosti odhaľovania porušovania ľudských práv v Indii. Zistenie, že žalobca mohol byť osobou, ktorá disponuje citlivými informáciami ohľadom porušovania ľudských práv mohlo byť časťou skladačky jeho azylového príbehu, ktorá by v konečnom dôsledku mohla zavážiť pri posudzovaní jeho osoby ako utečenca. Žalovaný sa v zásade obmedzil iba na zistenie a zhodnotenie informácií o činnosti organizácie PHRO ako takej a uzavrel, že organizácia PHRO v Indii pôsobí, čo nie je v rozpore s tvrdeniami žalobcu. 51. Navyše, zmätočne pôsobí celý odsek venovaný preverovaniu činnosti žalobcu v PHRO, pretože všeobecné zistenia o organizácii PHRO sa prelínajú so zisteniami o hnutí L. A. H., ktoré na jej fungovanie ako ani na činnosť žalobcu v nej od začiatku 90 rokov 20 storočia nemá žiaden vplyv. Za pravdu musí dať správny súd žalobcovi, že z konštatovaní žalovaného vyplýva, že ten nie celkom úplne porozumel obavám žalobcu z prenasledovania v krajine pôvodu uvedenou organizáciou, keď konštatoval, že dôkazy predložené samotným žalobcom nevyvracajú jeho vlastnú výpoveď o jeho činnosti v organizácii PHRO (pričom už iba toto vágne konštatovanie sa súdu javí ako nelogické, pretože žalobca nepredkladal dôkazy na vyvrátenie jeho vlastných tvrdení, práve naopak) ale nenasvedčujú tomu, že by mal byť v súvislosti s jeho deklarovanou činnosťou spájaný s radikalizáciou alebo útokmi, ktoré sa spomínajú v žalobcom zadovážených informáciách. Svoje obavy a vzájomné súvislosti medzi činnosťou organizácie PHRO a hnutím L. A. H. žalobca týmto smerom pritom vôbec neformuloval. Ozrejmenie neprinieslo ani vyjadrenie žalovaného ku správnej žalobe, v ktorom sa snažil ozrejmiť svoje úvahy o radikalizácii a útokoch vo vzťahu k práci žalobcu v organizácii PHRO, no správnemu súdu sa
skôr javí, že žalovaný nesprávne interpretoval zadovážené informácie, pretože útoky a radikalizácia boli spomínané výlučne v súvislosti s hnutím, ktorého činnosť PHRO prešetrovala a nie so samotnou organizáciou PHRO. Konštatovania žalovaného sú teda nejasné, akoby nedostatočne odlišoval medzi faktami získanými o činnosti PHRO a zvlášť o činnosti L. A. H.. 52. Už iba v uvedenom rozsahu sa napadnuté rozhodnutie javí správnemu súdu ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. V závere síce žalovaný uviedol, že voči žalobcovi nebol zo strany organizácie PHRO prijatý žiaden akt tak závažného charakteru, ktorý by ho nútil z krajiny odísť a jeho obavy o bezpečnosť pred členmi organizácie nemožno považovať za opodstatnenú, avšak vo svetle vyššie uvedených zistení, keďže žalovaný vôbec nerozviedol v odôvodnení rozhodnutia úvahy o pôsobení žalobcu v tejto organizácii a to z hľadiska vnútornej konzistentnosti tvrdení, sa závery žalovaného javia ako ukvapené. 53. Nad rámec uvedeného je potrebné podotknúť, že žalovaný sa primárne opomenul zaoberať otázkou povahy PHRO (ako organizácie ktorá odhaľuje porušovania ľudských práv) a teda, či je vôbec subjektom, ktorý môže byť pôvodcom prenasledovania ako predpokladá ustanovenie § 2 písm. e) zákona o azyle. 54. Pozornosti správneho súdu však neunikol obrat v tvrdeniach žalobcu až v konaní pred správnym súdom, že hoci pôvodne vyjadril obavy z prenasledovania aj organizáciou PHRO (v rámci vstupného pohovoru dňa 31. mája 2023, čo je zachytené v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu na str. 9 alebo aj naposledy v stanovisku predloženom dňa 5. decembra 2023 právnou zástupkyňou, t. j. pred vydaním napadnutého rozhodnutia, v ktorom vyjadril obavy z prenasledovania zo strany PHRO pretože ho organizácia upodozrieva zo spolupráce s E., od ktorého chce získať informácie ohľadom pôsobenia hnutia L. A. H. a jeho členov ako aj pre ich snahu získať od žalobcu ďalšiu spoluprácu pre získavanie informácií, čo však žalobca v záujme ochrany jeho rodiny odmieta a s PHRO už nechcel mať nič spoločné) v správnej žalobe ako aj v replike už bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že s organizáciou PHRO naďalej aktívne spolupracuje a podľa jeho tvrdení sa podieľa na ďalšom odhaľovaní porušovania ľudských práv. Odhliadnuc od skutočnosti, že v očiach správneho súdu spôsobuje tento nevysvetlený a veľmi prekvapivý zvrat oslabenie dôveryhodnosti jeho azylového príbehu, možno predpokladať, že prenasledovanie zo strany PHRO ako dôvod udelenia azylu dodatočne odpadol. V správnej žalobe sa zameriava už iba na osvedčenie prenasledovania zo strany NIA pre jeho údajnú spoluprácu s hnutím L. A. H. a známosti s jeho vodcom, pričom trvajúcou spoluprácou s organizáciou PHRO deklaruje prehĺbenie dôvodov na prenasledovanie zo strany NIA. 55. Správny súd má za to, že minimálne v čase rozhodovania [§ 135 ods. 2 písm. a) a § 206 ods. 4 SSP] zostal pôvodcom prenasledovania už iba NIA. Aj žalovaný preveroval dôveryhodnosť a dôvodnosť obáv žalobcu z prenasledovania inštitúciou NIA kvôli jeho blízkym kontaktom s radikálnym vodcom hnutia L. A. H., no aj tú platí, že konštatovania a vyvodené závery žalovaného sú nesúvislé, zamerané na overenie iných prvkov azylového príbehu žalobcu ako bolo potrebné, v dôsledku čoho spôsobujú nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia. 56. Žalovaný sa primárne zameral na osvedčenie pravdivosti tvrdení o pôsobnosti a fungovaní inštitúcie NIA v Indii, pričom hneď v zápätí preklenul svoju pozornosť na hnutie L. A. H., jeho postupnú radikalizáciu v dôsledku zmeny vodcu a útoky jeho stúpencov. Z takto všeobecne nahromadených informácií ako aj vlastných vyjadrení žalobcu žalovaný vyvodil, že neexistuje žiadna súvislosť medzi vodcom E. B. a žalobcom. Tu však správny súd upozorňuje, že žalobca sa nesnažil migračný úrad presvedčiť o opaku, práve naopak, namietal, že jeho kontakty s hnutím a jeho vodcom sú umelo vykonštruované a majú byť použité ako podklad jeho údajného trestného stíhania a prenasledovania NIA. Žalobca v hnutí aktívne pôsobil iba počas obdobia, keď bol jeho vodcom H. B., ktorý sa pokúšal presadiť práva Sikhov miernou cestou a po radikalizácii hnutia sa od jeho činnosti dištancoval. V tomto smere žalovaný azylový príbeh žalobcu vôbec nevyhodnotil. Prvoradým bolo z pohľadu správneho súdu preveriť, či žalobca dôveryhodne ozrejmil jeho prenasledovanie inštitúciou NIA a nie, či skutočne existujú nejaké súvislosti medzi novým vodcom hnutia E. B. a žalobcom. 57. Za správne možno považovať čiastkové vyhodnotenie azylového príbehu týkajúci sa jeho trestného stíhania pre činnosť v PHRO, keď nemožno za dôveryhodné osvedčenie považovať obsahovo nevýpovednú správu od bývalého kolegu z polície zaslanú prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Na druhej strane žalobca namietal prenasledovanie zo strany NIA a policajnými zložkami aj inými okolnosťami týkajúcimi sa jeho rodiny, ku ktorým žalovaný nezaujal žiadne stanovisko. Konštatovania o neexistencii objektívnej hrozby iných foriem prenasledovania sú preto predčasné. V predmetom prípade bolo potrebné posúdiť všetky incidenty a indikátory prenasledovania zmienené žalobcom, a teda aj tie mimo výslovného tvrdenia o vedení vyšetrovania resp. trestného stíhania voči jeho osobe. Správny súd reflektuje, že žalovaný ku nim zaujal stanovisko vo vyjadrení k žalobe, avšak tieto konštatovania
sa mali nachádzať v napadnutom rozhodnutí a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia už tým nebolo možné zvrátiť. 58. Napokon, správny súd musí dať za pravdu žalobcovi aj v tom smere, že žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k žiadosti o udelenie azylu aj z dôvodu náboženského prenasledovania ako príslušníka náboženskej a národnostnej menšiny sikhov [žalobca síce tento nedostatok subsumuje pod žalobný bod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, avšak aj v toto prípade sa jedná o nepreskúmateľnosť rozhodnutia podľa písm. d) citovaného ustanovenia], pričom všetky dôvody jeho prenasledovania inštitúciou NIA úzko súvisia práve s jeho vierovyznaním. Tieto, hoci stručné, tvrdenia boli obsahom stanoviska z 22. novembra 2023, ktoré bolo žalovanému predložené pred vydaním napadnutého rozhodnutia a žalovaný sa s nimi mal vysporiadať. Opätovne, nedostatky odôvodnenia sa žalovaný snažil pomerne rozsiahlo zhojiť vo vyjadrení ku žalobe, no bolo potrebné, aby svoje úvahy obsiahol práve v napadnutom rozhodnutí. 59. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho je potrebné ho postupom podľa § 206 ods. 6 v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť a vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nebolo dôvodné ani možné pristúpiť k posudzovaniu právneho posúdenia v medziach námietok žalobcu, ktoré naformuloval v správnej žalobe, pretože to by bolo predčasné resp. nadbytočné. 60. Úlohou žalovaného preto bude opätovne posúdiť žalobcom predostretý azylový príbeh postupom podľa ustanovenia § 19a zákona o azyle interpretovaného v súlade s čl. 4 smernice č. 2011/95/EÚ a to tak jeho detaily ako aj celok, vo všetkých časových horizontoch a súvislostiach, ktoré žalobca zmienil, prihliadne pritom na dôkazy, ktoré žalobca predkladal v priebehu konania na podporu niektorých svojich tvrdení a vyhodnotí, do akej miery sú výpovedné a jednoznačne uvedie, či azylový príbeh vyhodnotil ako celok vierohodný, alebo ho žalobca presvedčil iba v časti jeho tvrdení, prípadne vôbec. Žalovaný sa neobmedzí iba na jeho vonkajšiu konzistentnosť zameranú na zasadenie príbehu do kontextu situácie v krajine pôvodu a existencie inštitúcie NIA, ktorá má byť pôvodcom prenasledovania, ale vyhodnotí aj jeho vnútornú logiku a konzistentnosť (vývoj azylového príbehu v priebehu opakovaných pohovorov ako aj s ohľadom na informácie uvádzané až v priebehu konania pred správnym súdom) vo vzťahu k životu žalobcu a jeho tvrdenej pozícii špióna pre PHRO. Neopomenie tvrdené okolnosti sledovania jeho manželky, uloženie jej domáceho väzenia, časté vypočúvanie ohľadom miesta pobytu žalobcu a s tým spojené psychické nátlaky na ňu, zhabanie žalobcovho počítača, telefónu a kamerového systému z domu žalobcu, zaistenie pasu jeho manželky a zablokovanie vydania nového (rovnako tak jeho deťom), psychický nátlak na žalobcovho otca s výzvou, aby odkázal synovi, že sa má vrátiť domov, nereagovanie na žiadosť o poskytnutie ochrany pred vyhrážkami zo strany radikálov ako aj zablokovanie účtu v banke v Dubaji na pokyn indických orgánov. 61. Až následne, za predpokladu, že žalovaný dospeje k dôveryhodnosti azylového príbehu (hoci aj čiastočnej), bude môcť pristúpiť k posúdeniu, či namietané prenasledovanie jeho osoby ako aj jeho rodiny dosahuje intenzitu prenasledovania podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o azyle z dôvodov zastávania určitých politických názorov a náboženských dôvodov. 62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 63. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.